1. KAPITOLA
Obzrela sa okolo seba. Obklopovala ju temnota. Hustá a nekonečná. Z diaľky počula hlas. Silný, mužský s náznakom hnevu.
„Odkiaľ máš prívesok? Je to znak elfov. Komu si ho vzala?“ Lily dostala strach. Uvedomila si, že s magickými darmi treba zaobchádzať opatrne. Prečo ho len najskôr vo svojej izbe neskontrolovala?
„Ja som ho nikomu nevzala! Bol to dar od elfa Lindara“ Odpovedala nahnevane. „Prečo by Lindar daroval mocný prívesok čarodejnici? Akú kliadbu si naňho uvrhla? Neklam dievča, prívesok máš blízko srdca. V tvojej krvi budem cítiť či klameš.“ Zaburácal mocný hlas. Lily si povzdychla.
„Syn Lindara spadol do Diablovej pasce. Pomohla som mu dostať sa z jamy, priviedla som ho k vedomiu a odniesla ho na rukách k jeho otcovi.“ Odpovedala Lily. Hlas, stále silný ale už bez nádychu hnevu zvolal.
„Prečo si to spravila? Čarodejníci, či už svetlí alebo temní, sa nestarajú o iné bytosti.“ Tento krát sa už nahnevala Lily. Jeho slová ju urážali.
„Je mi jedno kto alebo čo do pasce spadne! Či to bude potomok čarodejníka, mukla, upíra, vlkolaka, domáceho škriatka alebo elfa. Koľko na tom záleží? Je to malé dieťa! Odhadla som ho na asi päť rokov. Odmietam nechať umrieť malé stvorenie, len preto, že je iné!“
„Vymenovala si mnoho bytostí. Koľko o nich vieš? Som rád čarodejnica, že si sa nesnažila klamať. Z tvojho srdca cítim, že si čestná, odvážna a spravodlivá. Nesúdiš nikoho. Preto ti dám dar. Prívesok ťa bude chrániť, tak ako ti sľúbim Lindar a pomôže ti rozvíjať tvoj talent. Avšak dám ti jeden dar aj ja. Povedz mi mená troch ľudí a ja ti ukážem váš osud. Chcem ti ale povedať, že svoj osud si určíš ty mladá čarodejnica. Nie je vytesaný v kameni. Každé tvoje rozhodnutie, každý tvoj krok, určí kam smeruješ.“
Lily sa zamyslela. Uvidí, kam jej život smeruje v tejto chvíli. Koho osud je pre ňu dôležitý? Asi každého koho pozná, pomyslela si.
„Je ťažké vybrať tri mená. Každý koho poznám je pre mňa dôležitý. Ďakujem ti za tvoj dar ale urči sám koho osud mi ukážeš. Ak vieš, kam smerujem ukáž mi osud ľudí, ktorí mi budú najbližší.“ Poprosila Lily.
„Ako povieš mladá čarodejnica. Pamätaj, že budúcnosť nie je nemenná. Počúvaj svoje srdce. Hnev je zlý radca ale aj v chladnej zúrivosti či v hneve, ktorý spaľuje tvoje vnútro ti srdce napovie vždy správne! Buď šťastná mladá čarodejnica, využi tento dar múdro!“
Temnota začala ustupovať. Kráčala po nádvorí Rokfortu. Uvidela Remusa ako sa opiera o múr a číta poznámky. Vykročila za ním, pozdravila ho ale on ju vôbec nevníma. „No fasa“ pomyslela si. Uvidela Jamesa, Síriusa a Petra ako prichádzajú k nim.
„Remus, poď lebo zmeškáš“ zakričal naňho James. Odtrhol oči od množstva pergamenov a vybral sa za svojimi priateľmi. Lily ich nasledovala k veľkej sieni a na jej prekvapenie tam nenašla fakultné stoly ale množstvo malých stolíkov a vo vstupnej hale čakali všetci piataci. Neďaleko zazrela Severusa ako stojí sám a obzerá sa. Tvár mal smutnú a bol bledší ako obvykle. Pozrel sa cez ňu smerom ku schodom a tvár sa mu vyjasnila. V očiach mu zbadala šťastie. Obzrela sa smerom, kam sa zahľadel Severus a zbadala seba ako zostupuje zo schodov. Pristúpil k nej a objal ju.
„Veľa šťastia Lils,“ poprial jej úprimne. Až teraz si všimla, lásku a nehu v jeho očiach. Nikdy ju nemohla vidieť, keď sa pozeral na niekoho iného.
„Aj tebe Severus. Uvidíme sa po písomke pri jazere?“ Spýtala sa ho a venovala mu nervózny úsmev. „Určite áno.“ Odpovedal s úsmevom.
Všetko pohltila na malý okamih temnota a keď sa rozostrela videla skupinku vychádzajúcich spolužiakov z veľkej siene. Ako vždy sa James chvastal aké ľahké to bolo. Seba videla ako sa pri lavici rozpráva s Mary Boot, jej dobrou priateľkou. Vybrala sa smerom k jazeru za skupinkou záškodníkov. Sírius drgol Jamesa.
„Pozri koho to tam pri jazere máme. Ufňukanca.“ Povedal a oči mu žiarili.
Lily sa ponáhľala k ním. Krv jej vrela, keď si uvedomila, že ten rozmaznaný kretém Potter chce zasa trápiť jej priateľa. Nevedela to pochopiť. Bol to veľmi bystrý a zábavný chalan. Povaha Chrabromilu sa v ňom nezaprie a aj tak vie ubližovať druhým pre zábavu. Čo ho k tomu vedie? Prečo si ako svoju obeť vybral práve Severusa? Vari toho mal málo? Doma mu peklo robí jeho otec a na Rokforte rozmaznaný James.
„Ahoj fňučko.“ Uškrnul sa James. Severus odtrhol oči od knihy a zabodol ich do Jamesa.
„Odpáľ, ty idiot a daj mi pokoj.“ Zavrčal naňho.
„Asi by bolo dobré naučiť ťa slušnému správaniu, čo si myslíš Sírius?“ nadhodil James s leskom v očiach. Sírius sa uškrnul.
„Zaves ho dole hlavou, nech sa mu dobre prekrví mozog. Potom mu možno napadne, ako sa má správať.“ Navrhol so smiechom Sírius.
Lily si všimla, že Remus stojí trocha bokom od Jamesa a v očiach sa mu odráža nesúhlas. Nezakročil ale. Nepovie svojim priateľom nič aby ich skrotil a priviedol k rozumu.
„Levicorpus.“ Zvolal James, mieriac prútikom na Severusa.
Ten sa ocitol vo vzduchu dole hlavou. Lily už nemala pocit, že jej hnev spáli vnútro. Jej zúrivosť jej mrazí zmysly.
„Okamžite mu dajte pokoj! Potter ty si arogantný, samoľúby pankhart. Nechápem ako niekto ako ty môže byť v Chrabromile!“ Kričala Lily a hnala sa k jazeru. V očiach sa jej iskrilo.
„Len kľud Evansová. Bola nuda, tak sme sa pristavili“. Mávol rukou James akoby by popíjali čaj.
„Toto je pre teba zábava?“ Zvreskla na neho a rozhadzovala rukami. Vytiahla prútik, ukázala na Severusa a povedala Liberacorpus aby ukončila poníženie svojho priateľa. Severus sa dvíhal z trávnika, keď sa James naňho uškrnul.
„Buď rád ufňukanec, že prišla Evansová, inak by si tam visel ešte veľmi dlho.“ Povedal posmešne.
Severus ochladol. Lily vedela, že teraz zúril.
„Nerob zo mňa neschopného Potter. Viem sa o seba postarať aj sám. Nepotrebujem pomoc od všivavej humusáčky!“ Vyletelo z neho.
Lily stála ako obarená a pozerala na svoje reálne ja ako stuhla aj ona.
„Fajn!“ Vyštekla na Severusa.
„Ak je toto tvoj postoj, tak sa maj, ja ťa už obťažovať nebudem!“ Otočila sa na päte a so sklonenou hlavou sa ponáhľala do školy. Predtým ako sa scéna rozostrila a upadla opäť do tmy pozrela sa Severusovi do očí. Videla hnev, smútok a bolesť. Ocitla sa vo svojej izbe v Chrabromilskej veži. Jej reálne ja pozeralo von oknom na pozemky školy. Oči mala červené od plaču ale líca boli už suché. Išla do kúpeľne umyť si tvár. Keď vyšla z kúpeľne zastavila ju Mary.
„Lily!“ zvolala na ňu ustarostene.
„Pred portrétom stojí Snape a hovorí, že tam bude stáť, kým sa s tebou neporozpráva, bárs by tam mal čakať do rána.“ Chechtala sa. Smiech ju ale rýchlo prešiel, keď zbadala ustarostenú tvár jej priateľky. Smútok sa odrážal aj z Mary. Lily sa zapozerala opäť do okna a keď sa otočila, bolo na nej vidieť hnev. Lily však sama na sebe videla aj bolesť a sklamanie. Nasledovala Lily pred vchod do klubovne. Bola svedkom veľkej hádky. Severus bol nahnevaný a smutný. Lily spaľoval hnev.
„Ako si mohol Severus? Myslela som, že sme priatelia! Očividne som sa mýlila. Zhováraj sa teda s Nottom, Blackom a ostatnými, ktorý pohŕdajú každým, kto nemá čistú krv! Ale hovorím ti Severus, že mi dvaja sme skončili. Vybral si si svoj smer nadradenosti a ja zasa svoju cestu!“ kričala na neho.
„Lily prosím ťa, ja som to nechcel! Odpusť mi prosím, urobím všetko!“ kajal sa.
„Už nie Severus! Už som ti odpustila mnoho krát, prosila som ťa, žiadala ťa, dohovárala ti, ale ty si kvôli mne neprestal paktovať s čiernou mágiou a stretávať sa s ľuďmi, z ktorých priam kričí, že sú to budúci smrťožrúti!“ Dokončila a otočila sa na päte a vbehla do klubovne.
Severus tam stál ešte chvíľu, utrel slzu, ktorá mu stekala po líci a odišiel.
Ďalej videla ešte mnoho útokov záškodníkov na Severusa, videla ako si prevzali od Dumbledorea dokumenty o ukončení štúdia. Videla seba v krásnych svadobných šatách, na jej zlosť a prekvapenie, na svadbe s Potterom. Videla v svojich očiach radosť ale nie šťastie. Jej smaragdovozelené oči už neboli tak žiarivé ako kedysi. Ich jas zastreli chmúry. Videla Severusa ako sa pridal k smrťožrútom a ako po každej informácií, ktorá sa Voldemortovi nepáčila, trpel jej priateľ pod vplyvom kliadby. Cruciatus, počula z jeho úst a Severus sa zmietal na zemi v ťažkých mukách. Slzy jej tiekli. Možno stačilo len odpustiť a jej priateľ by nebol teraz mučený.
Po rozplynutí tmy sa ocitla v nejakej zatuchnutej izbe. Za stolom sedel Dumbledore a zhováral sa s nejakou ženou. Mala husté vlasy, okuliare ktorej jej niekoľkonásobne zväčšovali oči a množstvo korálikov a príveskov ovešaných po sebe.
„Slečna Trelawneyová, porozmýšľam o Vašom návrhu učiť opäť veštenie na Rokforte. Poradím sa so zástupkyňou a vedúcimi fakúlt a pošlem Vám sovu s rozhodnutím.“ Povedal Dumbledore zdvorilo ale bolo vidieť, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude jeho odpoveď negatívna.
Trelawneyová vstala, podala si s riaditeľom ruku a keď sa k nej otočil chrbtom nadýchla sa, chladne, chrapľalo. Jej hlas bol zrazu temný, tichý a chrapľavý.
„Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom… narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína… a Temný pán ho poznamená ako seberovného, ale on bude mať moc, o ktorej Temný pán nevie… a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive… ten, kto má moc zvíťaziť nad Temným pánom, sa narodí, keď bude siedmy mesiac pohasínať…“
Videla Severusa ako kľačal pred Voldemortom.
„Môj pane, počul som veštbu ale nepočul som ju celú. Hovorilo sa v nej o tom, kto bude mať moc poraziť temného pána.“ Rozprával bledému mužovi s červenými očami. Lily mohla prvý krát v živote vidieť pravú tvár démona.
Voldemort zapichol červené oči to Severusa.
„Čo si počul?“ spýtal sa ho chladne akoby syčiacim hlasom.
„Veštba, vravelo sa v nej, že sa blíži ten kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom, narodení tým, ktorý sa mu trikrát postavili a má byť narodený, keď bude siedmi mesiac pohasínať. Viac som už nestihol počuť.“ Vravel a pozeral do zeme akoby čakal kedy príde ďalšie Cruciatus.
Videla Dumbledorea vrhať zaklínadlá na dom v akejsi dedine. Lily stála vedľa Jamesa a črtalo sa jej mierne vypuknuté bruško.
Videla radosť v Jamesových očiach a hrdosť keď ukazoval malého chlapčeka s čiernymi vláskami a smaragdovými očami Síriusovi a Remusovi. Videla aj seba často pozerať na hviezdy na oblohe a v ruke zvierať prívesok zo zvláštneho zeleno-červeného kameňa.
Až prišla ďalšia vízia.
Voldemort kráčal dedinou k domu, v ktorom žila Lily s Jamesom a ich synčekom. Cez okno v obývačke kde stála videla ako prešiel cez bránku. Zmrzla a nebola schopná vydať hlásku. James mal prútik na stole a na gauči sa hral s malým chlapcom. Prišla Lily a vzala drobca na ruky a popriala za syna otcovi sladké sny. V tom sa dvere rozleteli. James kričal na Lily aby utiekli a schmatol prútik.
Utekala po schodoch smerom hore a nasledovala svoju staršiu podobu. Otočila sa na schodoch a počula iba kliadbu Avada Kedavra a vzduchom letelo zelené svetlo. Prešla bez problémov cez zatvorené dvere. Chlapček plakal v postieľke a Lily vrhala na dvere kúzla. Počula poza dverí neľudský smiech. Dvere sa rozleteli a Lily spadla na zem pri postieľke. Prosila Voldemorta aby ušetril jej syna, on ju odhodil nabok, namieril prútikom na chlapca a vyslovil smrtiacu kiadbu. Do lúču zeleného svetla skočila Lily a padla na zem. Oči mala otvorené a prázdne. Z jej bezvládneho tela unikol život a duša odišla do zeme, kde bude mať večný pokoj. Voldemort namieril prútikom na malého chlapca vyslovil kiadbu, ale kým ho stihla zasiahnuť, otočila sa na proti svojmu odosielateľovi. Voldemort vydal bolestný výkrik. Jeho telo sa zmenilo na prach, jeho nehmotné ja uletelo von strechou, ktorá sa začala prepadať. Uvidela malý kúsok bielej hmly ako udrela do chlapca a na čele mu ostala jazva v tvare blesku. Chlapček sa rozplakal.
Zrazu sa vo dverách zjavil Hagrid. Vykríkol od hrôzy a vzal malého chlapca do náručia a utekal s ním preč. V očiach mal slzy ale ponáhľal sa, kým sa strecha domu nezrúti. Lily stála pri svojom zosnulom staršom ja a slzy jej padali po lícach. Nechcela odísť, chcela tam ostať až kým niekto nepríde a neodnesie jej telo. Do dverí vletel Severus. Padol na kolená vedľa mŕtvej Lily a plakal. V ruke zvieral rovnaký prívesok ako mala Lily, ibaže ten jeho bol prasknutý. Severus neudržal žiaľ. Toľkú bolesť Lily u nikoho ešte nevidela. Severus od bolesti šalel kľačal nad ňou a zo zúfalstva si trhal vlasy. Za plecia ho chytili pevné ruky Albusa Dumbledorea a odmiestnil sa s ním preč. Lily plakala, videla svoju smrť, smrť Jamesa a Severusa na pokraji príčetnosti, ak ju už aj nestratil.
Stála vo väzení. Aj keď bola len prízrakom, mohla cítiť chlad. „Azkaban. Určete to je on.“ Pomyslela si. Pri okne sedel na zemi muž a hojdal sa dopredu a dozadu. Bol bledý, vychudnutý a strhaný.
„Osem rokov“ povedal. Lily k nemu pristúpila a zvreskla od šoku, keď v smrteľne bledej tvári spoznala Síriusa Blacka. Nestihla sa ani spamätať zo šoku svojej vlastnej smrti a zjavu Síriua a už prišla ďalšia vízia.
Videla malého chlapca s čiernymi vlasmi, zelenými očami a jazvou na čele ako sedel za gaučom, v ruke držal pár zaštopkaných ponožiek a plače. Pozerá na tlstého, rovnako starého chlapca ako rozbaľuje množstvo darčekov uložených pod stromčekom. V žene sediacej na gauči spoznala svoju sestru. Jej vlastná krv sa starala o jej syna. Lepšie povedané nestarala. Chlapec bol malý a bledý a evidentne nešťastný. Videla aj bitky, ktoré chlapec dostával nezaslúžene, videla ako ho hádzali ako handru do prístenku pod schodmi a ako sa mu posmievajú a vyhýbajú ostatné deti z okolia.
Zrazu stála v nejakej miestnosti. Miestnosť bola obrovská. Takú v hrade ani inde nevidela. Pri soche hlavy muža v fúzami, bradou a dlhými vlasmi ležalo dievčatko s ryšavými vlasmi a pri nej čupel dáky chlapec. Vykročila bližšie a videla ako sa nervózne dohaduje s dákym starším študentom, alebo duchom? Na okrajoch bol rozostretý akoby splýval s okolím. Starší študent švihal vo vzduchu prútikom a keď bola dostatočne blízko videla nápis Tom Marvolo Riddle a ako sa mávnutím ruky staršieho chlapca zmenil na nápis, ktorý oznamoval, že je Voldemort.
Videla ešte množstvo ďalších obrazov a vízií. Niektoré nevedela čo znamenajú. Videla prsteň v škatuľke v starej chatrči. Knihu v rukách Luciusa Malfoya, šálku, ktorú odniesla akási čiernovlasá žena do trezora v Gringottbanke, medailón v rukách domáceho škriatka a záblesk tváre Regulusa Blacka. A nejakú ozdobu do vlasov podobnú korune v miestnosti v Rokforte pri gobelíne s trollom na piatom poschodí. Tie dvere si tam ale nikdy nevšimla. Videla aj hada pri nohách Voldemorta. V temnote počula aj Dumbledorea vysloviť slovo Horcrux.
Severus uvidel Lily ako vystupuje z lesa. Padla na kolená a zrútila sa tvárou k zemi. „Lily! Pre Merlina, čo sa stalo?“ zvolal a utekal za ňou. Našiel svoju priateľku ležať v bezvedomí. Odlevitoval ju do stanu. Nedbal na to, že mimo Rokfortu nesmie čarovať.
Zranenia na nej nevidel žiadne, až na pár odrenín na rukách. Vybehol k stolu a na kúsok pergamenu napísal polohu a čo sa stalo. Privolal si čiernu sovu, ktorá patrila Lily. Priviazal jej o nohu správu a poslal ju za Dumbledoreom. On už niekoho pošle aby ju premiestili k liečiteľovi a zistia, čo sa jeho priateľke stalo. V okamihu priletela sova a pustila mu k nohám dve obálky s pečaťou ministerstva mágie. Nedbal na správy, bolo mu to jedno. Jeho priateľka, ktorú tajne miloval ležala vedľa neho v bezvedomí, dýchala nečujne a pulz mala veľmi slabí. Neodvážil sa použiť žiadne kúzlo, ktoré poznal aby sa jej stav nezhoršil. Prepadal stále väčšej panike. Až začul pri stane prasknutie. Dnu vošiel Dumbledore a Pomfreyová.
„Čo sa stalo pán Snape? A prečo ste vlastne tu?“ spýtal sa riaditeľ a tváril sa ustarostene.
„Lily išla do lesa pozbierať drevo a keď vyšla von odpadla. Musíte jej pomôcť, musíte!“ Triasol s Dumbledoreom v panike.
„Upokoj sa chlapče, spravíme čo môžeme.“ Povedal mu riaditeľ a položil mu ruku na rameno aby upokojil rozrušeného študenta. Severus ustúpil od svojho riaditeľa. Nedbal na to, že na zemi sú listy z ministerstva a ani na to ako ťahal riaditeľa za hábit. V očiach mal strach a slzy. Potlačil slzy mrkaním ale strach a chmúry z nich nevyhnal.
„Budeme ju musieť previesť do Rokfortu riaditeľ, nenašla som známky žiadnej kliadby a ani jedu v jej tele, ale budem ju potrebovať dôkladne prezrieť v nemocničnom krídle.“ Odpovedala ošetrovateľka. „Pán Snape, ja sa premiestnim so slečnou Evansovou do hradu a vy zbaľte všetky veci a prídete za mnou s madam Pomfreyovou. Nezabudnite na listy z ministerstva.“ Povedal riaditeľ a ukázal na obálky na zemi.
Severus prikývol na znak, že porozumel. Všetky veci doslova nahádzal do batohu, listy si strčil do vnútorného vrecka svojho plášťa a vyšiel zo stanu. Madam Pomfreyová mávnutím prútika zbalila stan a premiestnili sa pred brány Rokfortu. Hnali sa rýchlym krokom do nemocničného krídla, kde na posteli ležala Lily, pri nej stál riaditeľ a ešte dvaja muži. Severus sa rútil smerom k nej. Nepozdravil a ani sa nepozrel na nikoho zo starších mužov okolo ktorých preletel. Na slušnosti alebo výchove mu v tej chvíli iba pramálo záležalo. Chytil Lily za nezdravo studenú ruku. Zmeravel.
„Pre Morganu.“ Šepol vystrašene a priložil jej ruku ku krku. Cítil slabý pulz. Uľavilo sa mu a padol na kolená vedľa jej postele.
„Pán Snape, kým sa bude madam Pomfreyová venovať slečne Evansovej, mohli by ste ísť do mojej kancelárie?" spýtal sa Dumbledore pokojným hlasom. Severus prikývol a so sklonenou hlavou pomaly nasledoval riaditeľa a dvoch pánov. Vo dverách sa ešte obzrel smerom k posteli, kde už ošetrovateľka švihala nad Lily prútikom.
„Posaďte sa prosím,“ vyzval ho riaditeľ.
„Toto sú páni z ministerstva mágie a prišli prešetriť nenáležité používanie kúziel mladistvými.“ Informoval ho.
Severus prehltol hrču v krku a prikývol na znak, že porozumel.
„Informoval som pánov, že ste si doposiaľ neprečítali dokument, ktorý Vám a slečne Evansovej zaslali. Nemýlim sa snáď? Čítali sme už list?“ spýtal sa Dumbledore. Severus zdvihol hlavu.
„Nie nečítal, ani som na to nepomyslel.“ Priznal sa.
„To je za daných okolností pochopiteľné a vôbec sa tomu nedivím.“ Povedal mu Dumbledore priateľsky.
„Musíme však prešetriť Vaše kúzla a kúzla slečny Evansovej a podrobiť Vás výsluchu, nakoľko ste porušili nariadenie a z toho dôvodu ste podmienečne prepustení zo školy.“ Povedal. Severus zbledol ešte viac.
“Prepustení? Ale to nemôžete ... ja som len... chcel som ... musel som niečo spraviť!“ kričal a zakoktával sa pri tom.
„Len pokojne chlapče, Vy nám poviete čo sa stalo a prešetríme kúzla z prútika slečny Evansovej a potom páni povedia, či ste konali v rámci zákona a v takom prípade bude podmienečné prepustenie samozrejme neplatné.“ Usmial sa povzbudzujúco.
„Pán Snape, súhlasíte s podaním malého množstva Veritaséra s účinkom jednej minúty?“ spýtal sa Dumbledore formálnym hlasom.
„Prirodzene.“ Odpovedal nepokojne.
„Povedzte nám čo sa stalo a prečo ste použili čary, napriek tomu, že ste si plne vedomí nelegálnosti ich používania, kým nenadobudnete dospelosť.“ Vyzval ho jeden z ministerských pracovníkov. Druhý mal v ruke pripravené namočené brko a druhej držal pergamen. Severus sa nadýchol.
„Bol som pred stanom, keď som si všimol ako Lily vychádza z lesa, padla na kolená a odpadla dole tvárou na zem. Utekal som k nej, prezrel som ju, či nie je zranená a pomocou levitačného kúzla som ju odniesol do stanu, aby som ju lepšie prezrel a poslal sovu s prosbou o pomoc.“ Odpovedal nervózne a hľadel do okna.
„Ukážte mi Váž prútik.“ Vyzval ho druhý muž z ministerstva. Severus mu podal svoj prútik, muž naňho zamieril prútikom, v tichosti vyriekol pár formuliek a z prútika vyšla para bieleho dymu. Duch kúzla práve potvrdil, že v ten deň bol prútik použitý iba jeden krát a to pri použití kúzla Mobiliarbus. „Otvorte ústa pán Snape a ja vám podám veritasérum a zodpoviete na jedinú moju otázku.“ Nariadil Dumbledore a podišiel k študentovi. Severus otvoril ústa a riaditeľ mu podal jednu kvapku. „Skúste zaklamať prosím.“ Vyzval ho.
„Je obloha čierna?“ Spýtal sa riaditeľ. Severus sa snažil prikyvovať a vyrieknuť potvrdzujúcu odpoveď ale nemohol.
„Výborne.“ Povedal riaditeľ.
„Takže pán Snape, je všetko čo ste nám práve povedali pravda?“ opýtal sa formálne Dumbledore.
„Áno pane.“ Odpovedal mu študent pokojne. Ministerskí pracovníci na seba pozreli a prikývli hlavami.
„Pán Snape, ako vedúci úradu pre nenáležité používanie čarov mladistvými, Vás zbavujem obvinenia.“ Povedal mu muž pokojne s miernym úsmevom. Severus pocítil úlavu.
„Ako ale vypočujeme slečnu Evansovú, kým je v bezvedomí?“ spýtal sa pracovník riaditeľa.
„Najskôr by sme mohli skontrolovať jej prútik a zistiť aké kúzla použila a potom si dohodneme postup.“ Navrhol im Dumbledore.
„V poriadku.“ Súhlasili.
„Máte jej prútik?“ spýtal sa pracovník.
„Prirodzene.“ Odpovedal im Dumbledore a podával prútik. Ministerský pracovníci opäť použili niekoľko kúziel a prešetrili prútik.
„Lumos Solem, diffindo a ferula“ povedal ministerský pracovník.
„Potrebovala silné svetlo, trhacie zaklínadlo a obväzy. Ale na čo?“ spýtal sa jeden muž zamyslene. Otázku položil viac pre seba ako pre niekoho iného.
„Ja možno viem.“ Ozval sa Severus po chvíľke ticha.
„To prvé kúzlo poznám z herbológie. Používa sa ak vás omotá Diabolská pasca. Niečo do nej asi spadlo a potrebovala ožiariť rastlinu, otrhať zvyšné úpony a ošetriť toho tvora, ktorý spadol do pasce.“ Povedal Severus zamyslene.
„Chcete mi povedať, že slečna Evansová použila tri kúzla a riskovala vylúčenie aby zachránila nejaké zviera?“ odpovedal muž napoly nahnevane, napoly pobavene. „Ako poznám Lily, tak aj život malého zajaca by bol v tej chvíli dôležitejší ako hrozba vylúčenia.“ Zvolal Severus obranne.
„Vaša kamarátka je veľmi ľahkovážna a nerešpektuje pravidlá, to jej ešte narobí veľa problémov!“ povedal vedúci pracovník. Severusa pohltila zlosť a v očiach mu zbĺkli plamene.
„Lily Evansová je ten najláskavejší človek ktorého poznám! Patrí medzi najbystrejších študentov a nikdy neporušila v škole ani jedno pravidlo. To vám môže dosvedčiť aj riaditeľ aj vedúci jej fakulty! A máte pravdu, pre Lily je život prednejší ako nejaké pravidlá, aj keby sa jednalo aj o toho zajaca, ako ste ho nazvali!“ kričal po nich a v hneve rozhadzoval rukami. Porazenecky padol do kresla a pozrel unavene a utrápene na svojho riaditeľa.
„Súhlasím s pánom Snapeon v tom, že slečna Evansová je veľmi talentovaná študentka a nikdy závažnejšie neporušila pravidlá.“ Povedal Dumbledore.
„Ale pokiaľ nebude možné vypočuť ju, nemôžeme povedať, či zachraňovala toho pomyselného lesného králika alebo človeka alebo magického tvora na pokraji vyhynutia. Zatiaľ sa ale zhodneme na tom, že pán Snape má pravdu a niečo vytiahla z Diablovej pasce a uchránila to, pred istou smrťou.“ Vyjadril sa riaditeľ. „V poriadku pán Dumbledore, keď bude slečna schopná vypovedať, pošlite nám sovu. Dovtedy ostane jej prípad otvorený.“ Rozlúčili sa pracovníci a opustili kanceláriu.
Severus kráčal opustenými chodbami svojej školy. Pred odchodom musel vidieť svoju priateľku. Čo sa jej, pre Morganu, stalo? Musel zistiť, kto jej ublížil. Na to miesto ju vzal on. Tak ako aj minulý rok. Vtedy, ale aj teraz, sa cítil za ňu zodpovedný. Zožierali ho výčitky svedomia.
V nemocničnom krídle ležal iba jeden pacient. Jeho anjel vyzeral, že spí. Bola bledá a dýchala veľmi plytko až mal pocit, že sa jej dych môže každú chvíľu zastaviť. Chytil jej ruku. Bola studená ako ľad aj napriek tomu, že mala na sebe prikrývky a bola očarovaná mnohými zahrievacími kúzlami. Madam Pomfreyová povedala, že nenašla na nej stopy žiadneho poranenia. Nikto ju neotrávil a ani nepreklial. Stále, však nenašla odpoveď, ako je možné, že je vyčerpaná. Niečo z nej vysalo všetku silu a takmer aj tú magickú, čo ju priviedlo do stavu bezvedomia. Pár dní na lôžku a kľud jej zabezpečí nabratie síl. Škola sa má začať o 10 dní. On bude musieť ísť domov a čakať na správy, kedy sa jej stav zlepší a nadobudne vedomie. Najlepšie bude čakať, až tak neučiní sama. Nebudú ju prebúdzať pomocou kúzel. On bude doma vystavený napospas svojmu otcovi, ktorého nenávidel asi tak, ako jeho otec nenávidel jeho a aj jeho matku a vlastne všetko okrem fľaše lacného alkoholu. Útechu mu neprinesú dni strávené s jeho jediným skutočným priateľom, jeho jedinou oporou, jeho láskou.
Domov ho asistovane premiestnil riaditeľ. Aj tak musel ísť navštíviť rodičov slečny Evansovej a informovať ich o jej záhadnej strate síl. Severus nástojil na tom, aby išiel spolu s ním.
Nevedel koľko bude Lily Evansová na ošetrovni. Bolo možné, že dva dni ale možno aj tri týždne. Každopádne bude potrebné aby jej niekto pobalil a priniesol do školy všetky pomôcky, ktoré bude potrebovať a tu bol pán Snape, dobré riešenie. Riaditeľ napokon súhlasil.
Rodičia jeho študentky boli prekvapení, keď uvideli na prahu dverí stáť riaditeľa školy ich dcéry. Videli ho iba jediný krát, keď im prišiel vysvetliť záhadne dianie okolo ich mladšej dcéry a ponúkol jej možnosť štúdia na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Za riaditeľom stál Severus od Pradiarenskej. Jeho otec bol vyvrheľ spoločnosti, o ktorom všetci vedeli, že s obľubou hľadí na dno pohára. Najlepšie pohára s tvrdým alkoholom. Ich dcéra s ním trávi veľa času a za tých pár minút, keď prišiel navštíviť Lily alebo ju vytiahnuť von, si stihli všimnúť, že je možno synom toho ožrana Snapea ale bol tiež slušný a Lily im vravela, že je neobyčajne bystrý čarodejník a veľa jej v škole pomáha. Aj preto si na jeho blízkosť zvykli a postupom času na neho prestali hľadieť ako na syna ožrana od Pradiarskej ale hľadeli na neho ako na slušného mladého muža a kamaráta svojej dcéry, ktorý ma smolu na príbuzenstvo.
„Pán a pani Evansovci, som profesor Dumbledore, isto si na mňa pamätáte.“ Prihovoril sa zdvorilo. Pani Evansová, ktorá stála vo dverách hneď za svojím mužom ho privítala a pozvala ho dnu a aj mladého Snapea.
„Iste pán riaditeľ, len poďte ďalej.“ Povedala. Kývla aj na Severusa, ktorý bol nervózny a bledý. „Severus, čo sa stalo? Išli ste predsa s Lily k tomu lesu, ako aj minulý rok. Rozprávala mi o tom, celé prázdniny, ako sa tam teší a že idete opäť spoznávať magické rastliny z hodín herbológie a hľadať byliny do elixírov.“ Vyhŕkol na mladého chlapca pán Evans.
Riaditeľ sa posadil v obývačke na gauč a prevzal si od pani Evansovej hrnček čaju, ktorý zatiaľ išla uvariť. Jeden priniesla aj Severusovi a na stôl položila tanier s koláčikmi.
„Je mi ľúto, že prichádzam takto neohlásene ale musel som prísť.“ Povedal riaditeľ.
„Vaša dcéra a pán Snape boli, kde mali byť a aj robili, čo vám dcéra povedala, ale stalo sa žiaľ niečo, čo nevedel nikto predvídať.“ Povedal kľudným hlasom Dumbledore.
Lilyna matka zbledla a v rukách sa jej triasol hrnček. Pán Evans ako hlava rodiny a chlap, sa snažil zakryť svoj nepokoj, ale moc sa mu to nedarilo.
„Čo sa stalo našej dcére? Jjje, tto vááážne?“ Vykoktal zo seba.
„Nebojte sa je v poriadku na Rokforte. Nevieme čo sa stalo. Lily išla na kraj lesa nájsť nejaké drevo. Preč bola asi pol hodinu, zatiaľ čo som staval stan a keď som ju uvidel ako vyšla z lesa odpadla. Preniesol som ju do stanu a poslal list pánovi riaditeľovi aby poslal pomoc.“ Vyhŕkol zo seba zúfalo Severus. Jeho oči sa leskli od potlačovaných sĺz. Jeho svet sa začal rúcať spolu s vedomím jeho milovanej Lily. Vždy bola taká silná. Vždy ho držala nad vodou. Hlavne vtedy, keď potreboval počas otcovho vyčíňania utiecť z domu. Vždy v nej našiel silu hrdo kráčať ďalej. Ale čo teraz? Ona je v bezvedomí a jej rodina ho bude nenávidieť, pretože dovolil aby sa jej niečo stalo. Vlastne za to sa nenávidel aj on sám.
„Prišli sme s ošetrovateľkou na miesto, kde sa nachádzali a premiestnili sme sa s nimi do Rokfortu. Nakoľko obaja použili mágiu mimo školu, bolo potrebné ich vypočuť. Vaša dcéra, žiaľ, ešte nevypovedala. Nezistili sme u nej nijaké zranenie. Nebola otrávené a ani ju nikto nepreklial, no niečo z nej vysalo veľmi veľa energie a preto skolabovala. Nateraz spí v ošetrovni. Bude určite v poriadku, len čo naberie nové sily. Neviem vám však zaručiť, že sa do začiatku školského roka vráti.“ Zakončil to riaditeľ.
V ich očiach bolo badať úľavu. Riaditeľ sa otočil na Severusa a poprosil ho, aby priniesol nejaké obľúbené knihy pre Lily. Chlapec vstal, prikývol a vybral sa do jej izby.
„Teraz keď sme na chvíľu sami vám chcem ešte niečo povedať.“ Hovoril skoro šeptom Dumbledore a tváril sa vážne.
„Mladý pán Snape, aby pomohol vašej dcére, použil kúzla a hrozilo mu kvôli tomu vylúčenie. Nedbal na to a snažil sa jej pomôcť. Neodsudzujte ho za jej stav. Tomu by som nevedel zabrániť asi ani ja.“ Povedal. Evansovci prikývli.
„Vaša dcéra ale tiež použila v lese kúzla. Podľa toho o aké kúzla išlo, by sa dalo predpokladať, že niekto alebo niečo spadlo do rastliny známej ako Diablova pasca. Jej úpony sa ovinú okolo živého tvora a zadusí ho. Lily využila kúzla, ktoré táto rastlina neznesie a kúzlo na ošetrenie rán. Kým sa ale nepreberie a nebude môcť vypovedať, čo sa presne stalo, ostáva podmienečne prepustená. Porušila zákaz čarovať mimo školu ale tento zákaz je možné porušiť ak sa jedná o výnimočné situácie.“ Vysvetľoval im.
Keď sa vrátil Severus s tromi knihami, sa Dumbledore ešte raz, teraz už stojaci na chodbe otočil na pani Evansovú.
„Ak by sa slečna Evansova nemohla do začiatku školského roka vrátiť, bude potrebovať niekoho, kto jej pobalí všetky veci a aj školské pomôcky. Neváhajte sa obrátiť na pána Snapea, ktorý Vám ochotne pomôže, hlavne čo sa školských pomôcok týka.“ Odporučil matke študentky a odišiel.
Severus teraz kráčal domov, mysliac na svoju priateľku, na jej rodičov a na pohľady, ktoré naňho hádzali. Nikdy to nebude jeho Lily. Niečo také by jej rodičia neschválili a už vôbec nie teraz. Zobral ju na výlet a nie, že ju nedopravil domov úplne zdravú ale pre istotu ju domov nepriniesol vôbec a miesto toho aby sa teraz pripravovala doma na večeru, leží v bezvedomí na ošetrovni. Čo sa ale pre Merlina stalo? To bola otázka, ktorú si položil dnes už mnohokrát.
