POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Vyučovanie prebehlo rýchlo a nastal štvrtok poobede. Lily bola opäť so Severusom v jednej z učební, ktorú im dovolila na dnešný deň používať McGonagallová, keďže zajtra cvičiť nebudú. Z bezpečnostných dôvodov im tam nechala priniesť figurínu. Dopočula sa o sile Snapeovho Epelliarmusu a chcela predísť možnému zraneniu. Lily sa snažila naučiť aj niektoré kúzla z bielej mágie. Išlo jej to. Po pár pokusoch dokázala vytvárať rôzne štíty ale veľmi ju oberali o energiu. Tento krát sa ale rozhodla, že by mohli skúsiť vyčarovať aj patronusa. Dementorov sa desila od chvíle, keď jej o nich rozprával Severus. Vtedy si ich predstavovala ako strašidlá v čiernych plášťoch. Teraz ale nepochybovala, že tieto strašidlá budú poslušne nasledovať Voldemorta v túžbe po dušiach. Na tom, že sú to duše nevinných im nezáležalo a tomu pankhartovi tiež nie. Na asi desiaty pokus sa to Severusovi podarilo. Nie len para a ani oblak bieleho dymu. Fyzický antidementor stál v strede miestnosti a po pár sekundách sa rozplynul.

„Ako si to dokázal?“ spýtala sa šokovaná Lily.

„Tak ako sa píše v knihe.“ Usmial sa na ňu.

„Ja sa snažím, Sev. Spomínam na šťastné chvíle, ktoré som zažila a podaril sa mi iba štít.“ Zúfala si Lily. Keby sa ale ocitla zoči-voči tomu stvoreniu, asi by ani ten štít nedokázala vyčarovať.

„Nestačí iba spomienka, Lily. Pri tom som pohorel aj ja.“ Usmial sa na ňu.

„Čo teda ešte?“ spýtala sa a podišla ku knihe, ktorú nechala na lavici a začítala sa do nej. Severus ju chytil za ruku a priviedol naspäť do stredu miestnosti.

„Zavri oči.“ Povedal jej a kúsok ustúpil. Zozadu ju objal okolo pása.

„Čo teraz cítiš?“ spýtal sa jej. Lily bola rada, že stojí za ňou. Rozhodne sa červenala. Jeho dych na jej krku jej spôsoboval chvenie.

„Skús to, teraz.“ Šepol jej. Lily zodvihla prútik a šepla zaklínadlo. Z prútika vystrelil biely oblak, podobu však nenabral. Rozhodne to však bolo zlepšenie.

„Na čo myslíš, ty?“ spýtala sa ho porazenecky. Zaujímalo by ju, ktorá jeho spomienka je dostatočne silná na fyzického patronusa.

„Nemám žiadnu konkrétnu spomienku.“ Priznal sa jej.

„Ako to?“ nechápala. V knihe sa uvádza, že je potrebná sila spomienky naplnená šťastím.

„Treba precítiť ten pocit.“ Uškrnul sa. Lily nadvihla obočie tak vysoko, až sa jej stratilo vo vlasoch. No fasa. Precítiť pocit nekonkrétnej spomienky. Rada by vedela, ako je to možné. Severus si povzdychol.

„Spomínam na pocit.“ Vysvetlil jej. Lily sa zamyslela. To už dáva zmysel. Severus si ju pritiahol do náruče a pobozkal ju.

„Napríklad na tento.“ Šepol jej. Lily zatvorila oči a plne sa sústredila. Myslela na smiech jej priateľov, na vzrušenie prvého bozku, na pocit, ktorý má vždy, keď sa ocitne v náručí jej milovaného Severusa. Miluje ho. Načo si klamať. Nie sú to len sympatie či zaľúbenie dvoch pubertiakov. Miluje ho z celého srdca. A vtedy jej z prútika samovoľne vyskočil patronus. Keď si ho všimla, zakryla si prstami ľavej ruky pery.

„Je nádherný.“ Šepol jej Severus, keď si prezeral žiariaceho jednorožca, na vlas rovnakého, akého vyčaroval on. Jeho patronus bol ale badateľne žrebec, no tu sa črtá krásna dáma. Inak boli rovnakí.

„S tým s Vami môžem len súhlasiť.“ Ozvalo sa im poza chrbta. Lily zamrazilo. Toto kúzlo rozhodne nebolo na zozname a načapal ich akurát riaditeľ. Majú problém. Lily a Severus sa otočili čelom k riaditeľovi. Na tvári mali prekvapený výraz s náznakom previnenia. Riaditeľ sa na nich však iba usmieval.

„Láska. Je to jeden z najkrajších citov. Málokto však vie plne oceniť aj jej moc. Som rád, že vy ste práve teraz aspoň čiastočne odhalili, čo sa za ňou skrýva.“ Povedal im. Lily sa uľavilo. Nevyzeral, že by ich chcel karhať za to, že odbočili od plánovaných kúzel. Ďakovala stvoriteľovi a všetkým vyšším bytostiam, že ich nenachytal, ako neverbálne vyčarovala oheň a skoro podpálila učebňu.

„Pán profesor. Môžem sa Vás spýtať, prečo má môj patronus skoro rovnakú podobu ako jej?“ spýtal sa ho Severus. Patronus by mal byť odrazom duše konkrétneho čarodejníka a v knihe sa píše, že každý je jedinečný, ako aj čarodejník, ktorý ho vyčaruje.

„Skúste sa zamyslieť, pán Snape. Mňa to neprekvapilo a z toho, čo som mal možnosť vidieť, som to očakával.“ Odpovedal mu s úsmevom a opustil miestnosť hmkajúc si zvučnú melódiu akejsi sklady.

„Asi by sme to na dnes mali ukončiť.“ Povedala mu Lily mierne nervózne.

„Máš pravdu.“ Odsúhlasil jej to Severus.

„Zajtra je ples.“ Začal rozprávať Severus. Lily mu prikývla. Čakala na pointu.

„A keďže ste mi s Jane odmietli prezradiť čo si obliekaš, mám pochybnosť, či sa ti to bude páčiť.“ Hrýzol si do pery.

„Čo také?“ nechápala Lily, bola však aj nesmierne zvedavá.

„Písal som mame, aby mi to na zajtra požičala.“ Hovoril Severus a podával Lily dlhú úzku škatuľku. Lily sa nadýchla a otvorila ju. Bol tam náhrdelník vytvorený z bieleho i žltého zlata. Vyzeral akoby niekto roztavil tieto vzácne kovy, miešal ich a len mágia výrobcu im zabránila splynúť v jeden, kým boli ešte v tekutej forme.  

„Dedí sa v rodine Princeovcov. Dediči hlavy rodu dostávajú prsteň a manželka budúcej hlavy rodu toto.“ Prezradil jej.

„Je nádherný.“ Šepla akoby v tranze a prstami prechádzala po drahých kameňoch. V strede bol veľký smaragd a od neho na obe strany boli vsadené drahé kamene, ktoré sa postupne zmenšovali.

„Dúfal som, že by si ho mohla mať zajtra na krku.“ Priznal svoj zámer. Lily mu v šoku prikývla. Niečo bude musieť vymyslieť s príveskom od Lindara. Nechce ho nechať niekde odložený. Sľub, že ju bude chrániť jej bránil v tom, aby ho zložila aspoň počas spánku. Opýta sa zajtra Jane, kam by ho mohli skryť alebo či nepozná nejaké kúzlo, ktoré by ho zakrylo.

„Tešíš sa na zajtra?“ spýtal sa jej, keď kráčali do Veľkej siene na večeru.

„Veľmi.“ Priznala veselo.

„Ešte nikdy som nebola na žiadnom plese.“ Dodala spokojne. Severus sa na ňu usmial.

„Tak aspoň viem, prečo som občas nevedel nájsť teba ani Bystrohlavčanov.“ Zasmial sa. Lily ho udrela do ramena. 

„Niekto mi musel povedať ako to tam chodí a taktiež nebolo na škodu zopakovať si tance.“ Povzdychla si. Skoro jej praskla hlava, keď počúvala, čo sa smie a čo nie. Ešteže bude v sprievode Jane a Severusa. Tí jej pomôžu.

„Len nemaj obavy. Nebude to Vianočný ples Blackovcov a ani Novoročný Princeovcov.“ Mrkol na ňu. Tu sa aspoň nemusí obávať, že by jej niekto podal otrávený nápoj. Aj keď ...

„Ešte stále nám neprezradíš s kým ideš?“ dostalo sa jej otázky miesto pozdravu pri Chrabromilskom stole.

„Do zajtra vydržíte. Ja napríklad tiež neviem s kým ide Jane a ani Mark sa nechcel priznať. Viem len, že nejdú spolu.“ Odbila zvedavcov a nabrala si svoje obľúbené cestoviny.

Do klubovne vpadla v celkom dobrej nálade. Deň mala pekný a na zajtrajšok sa teší. Bude ako Popoluška z muklovskej rozprávky. Najskôr si ale ide odniesť veci do izby a dopraje si dlhú sprchu. Jej mágia dostala zabrať. Mimo vyučovania cvičila v utorok, stredu a aj dnes. Jej jadro bude potrebovať zregenerovať, inak sa z nej stane šmukel. Cítila ale, že od úplného vyčerpania má ešte veľmi ďaleko. Pravidelné cvičenie zvyšuje jej magickú kondíciu. Tú fyzickú začala zlepšovať tiež. Neraz sa jej stalo, že by po magickej stránke ešte vládala, ale jej telo potrebovalo chvíľku oddychu a hlavne dvojnásobný príjem kyslíka. A to ju štve asi najviac. Ako chce, pre Merlina, zdolať súpera, aj keď len na dueloch, keď jej telo vydrží tak málo? Keď je unavená je aj pomalšia. Slabší súper s lepšou kondíciou by to mohol ľahko využiť. Zato Severus je na tom oveľa lepšie. Priznal sa, že chodí behávať ráno, ešte pred raňajkami okolo jazera. Vraj sa mu tak ľahšie premýšľa. Jej sa myseľ najlepšie uvoľní v teplej sprche. Má pocit, že všetky starosti odchádzajú dolu odtokom a zanechávajú jej hlavu čistú. Blíži sa november. V nedeľu je metlobalový zápas Chrabromil-Slizolin a ona sľúbila, že bude pozerať na hru a tento krát si so sebou nevezme ani knihu. Je to ubíjajúce. Keby tam aspoň nehučali ako skupina neandertálcov. Čo je na tom ťažké, sedieť a ticho pozerať? Keď padne gól stačí zatlieskať, či..? Ale im nie. Keď ide o šport, tak sú ako divá zver vypustená po dlhých týždňoch väznenia v primalej klietke. Severusa metlobal tiež nejako špeciálne nenadchýňa. Hru pozoruje a vie dopredu odhadnúť, čo ktorý hráč zamýšľa. Berie to ako istý tréning mysle na všímanie si detailov a vytušení taktiky. Nevadí, bolo aj hrošie. Napríklad ako teraz. Teraz je čas opustiť sprchu a vrátiť sa do klubovne aby ju neoznačili za asociála. A z tých kníh a učiva jej už naskakuje husia koža. Potrebuje prázdniny a to čo najskôr. Ani si nechce predstaviť, ako to bude vyzerať týždeň pred skúškami.

„Kde je Remus?“ spýtala sa Mary, keď vošla do klubovne v červených teplákoch a tielku len o niečo svetlejšej farby.

„Vraj sa necíti dobre a leží na izbe.“ Smutne sa pozrela na svoju kamarátku. Lily prikývla. Zajtra je spln. Keď sa ona bude baviť, on sa bude trápiť a pritom by mu tak rada dopriala trocha zábavy. Každý deň sa učí elixíry, transfiguráciu a OPČM. Už mu s toho preskakuje ako aj jej. Ona má ale aspoň tú výhodu, že tomu rozumie. Všetjy poučky, formulky a frázy ovláda, nepotrebuje teda na učenie toľko času. On doháňa, čo pominulé roky zanedbával. Na počudovanie trávi viac času v knižnici aj Potter s Blackom. Možno konečne pochopili, že úlohy sa samé nenapíšu a skúšky sú už za rohom.

„A kde máš Siriusa?“ spýtala sa Lily, keď si uvedomila, že tu nie sú ani Záškodníci. Mary sa zasmiala.

„Všetci traja sú na treste.“ Prezradila jej.

„Čo zasa vyviedli?“ spýtala sa s povzdychom.

„Cez voľnú hodinu boli v Zakázanom lese a prichytil ich tam hájnik.“ Chichotala sa. Lily pretočila očami. Čo, pre Merlina, zasa robili v Zakázanom lese? Naháňali problémy. Čo iné.

„Som rada, že aspoň ty máš rozum a nešla si tam s nimi.“ Usmiala sa povzbudzujúco na svoju spolužiačku. Mary na ňu zamrkala.

„Ja by som bola išla ale oni sa vytratili. Mňa so sebou nevolali.“ Povedala takmer urazene. Lily si povzdychla. Mary by so Siriusom išla aj do hniezda Baziliska. Však čo by sa také hrozné mohlo stať?

Ešte chvíľu sa rozprávala s Mary o najnovších pikoškách, o ktorých sa dočítala v týždenníku Čarodejnica, až napokon opustila spoločenskú miestnosť. Jej kroky ale neviedli priamo do jej izby, ale do tej Záškodníckej. Zaklopala a pootvorila dvere. Všetky postele boli prázdne. Remus je už preč a uvidí ho až v nedeľu. Zatvorila teda dvere a vybrala sa do svojej izby.     

- - - - - - - - - - - - - - - -   

V piatok po vyučovaní si bola Lily zaniesť veci do svojej izby. Porušila tým starý zvyk ísť sa najskôr najesť do Veľkej siene. Slughorn im v poznámke uviedol, že ples začína o siedmej a o deviatej hodine sa bude podávať večera, dezert bude pred jedenástou. Nepochybovala, že skorú večeru vo Veľkej sieni vynechajú všetky dievčatá, pretože budú potrebovať čas aby sa pripravili, zato druhé pohlavie si s tým, zdá sa, ťažkú hlavu nerobí. Tým stačí sprcha a vhodné oblečenie. Niečo ako líčenie a úprava vlasov ich nezaťažuje. 

Lily si starostlivo odložila veci z tašky na svoje miesto. Čaká vzácnu návštevu a hanbu si rozhodne nepotrebuje spraviť. Jej spolubývajúce, očividne, tiež nie. Zo skrine si vybrala šaty, ktoré položila na koniec postele, na stolík si pripravila kufrík s líčidlami a šperkovnicu. Náhrdelník ostal v zásuvke. To bude posledné, čo bude potrebovať.

Vo veľkej sieni nebolo veľa študentov. Všetci si užívajú začiatok víkendu v klubovniach. Iba pár študentov, zväčša dievčat sa prišlo najesť. Boli tam aj takí, ktorí nestihli obed. Lily zvolila ovsenú kašu. Rýchlo ju možno jesť aj počas nadmernej nervozity. Tú pociťovala už od rána a nepríjemne jej vysušovala hrdlo. Nezjedla veľa. Mala po každej lyžici pocit, že sa povracia. Nakoniec to vzdala a vypila aspoň čokoládu. Všimla si, že pri dverách vedúcich von z Veľkej siene ju čaká Jane. Položila nedopitý hrnček a vykročila za ňou.

„Ideme?“ spýtala sa.

„Najvyšší čas.“ Pritakala Lily a pobrali sa smerom k Bifľomorskej klubovni. Pri schodoch vedúcich k Bifľomoru ich zastavili Severus s Regulusom.

„Krásny deň dámy. Čo by ste povedali na prechádzku pri jazere? Slnečný deň je na to ako stvorený.“ Začal zdvorilo Black.

„Vám asi preskočilo.“ Vyhŕkla na nich Jane. Obaja vytreštili oči. Je tam síce chladno ale nemusia ísť v plavkách. Po nechápavých pohľadoch, ktoré po sebe hodili sa Jane zachichotala.

„O tri hodiny začína ples, zabudli ste?“ pripomenula im fakt, že ženy potrebujú čas na prípravu. Severus pretočil očami.

„Ženy.“ ubehlo mu a pobavene pokrútil hlavou.

„Stretneme sa na treťom poschodí, či vás máme vyzdvihnúť vo veži?“ spýtal sa Regulus. Lily už pochopila pohľady, ktoré si s Jane venovali. Oni idú spolu.

„Pod schodmi z Chrabromilskej veže.“ Zamyslene odpovedala Lily.

„Budeme tam čakať.“ Mrkol na ňu Severus a vybral sa s Regulusom von, Lily s Jane pokračovali v ceste do klubovne. Zastali pred brnením rytiera, ktorý stál pár metrov od obrazu s ovocím, za ktorým je vchod do kuchýň.

„Heslo?“ Ozvalo sa brnenie.

„Myšlienka.“ Odpovedala Jane. Lily ostala stáť pri blízko brnenia, zatiaľ čo Jane vošla dnu cez odkrytý priechod. Zakrátko sa strážca Bifľomoru opäť odsunul a vyšla Jane.

„Lily poď. Pomôžeš mi vybrať spony a šperky.“ Lily znervóznela.

„Len sa neboj. Spolužiakom nevadíš. V Bifľomore si obľúbená.“ Mrkla na ňu. Lily sa usmiala vošla za ňou. Keď vošli do priestrannej klubovne ostala zarazene stáť. Zatiaľ čo Chrabromil má po stenách obrazy, stuhy, meče a iné zbrane, oni mali všade knihy a pár obrazov. Klubovňa bola väčšia, ale za to v nej bolo oveľa viac stolov na písanie. Lily sa tam cítila dobre.

„Lily Evansová, vitaj v našej klubovni. Ja nám potešením, privítať ťa v kruhu našej rodiny.“ Pozdravil ju hlavný prefekt.

„Ďakujem za pekné privítanie a aj za povolenie narušiť vaše súkromie.“ Odpovedala mu Lily s úsmevom. Radosť naplnila jej srdce a prenikla aj do jej očí. Každý, kto stál v jej blízkosti pocítil jej radosť. Nakrátko mali pocit, že stoja v blízkosti človeka, ktorý ich miluje a chráni. Spútavala ich k sebe svojou dobrotou a mágiou silnou, mocnou ale zároveň nežnou. Jane chytila Lily za ruku a začala ju viesť do svojej izby. Chrabromilčanka si všimla, že má tri spolubývajúce. Ich postele však boli v tomto čase prázdne. Usadila na ponúknutú posteľ a poobzerala sa. Izba vyzerala podobne ako tá jej. Červenú farbu však vystriedala zmes žltej a čiernej, leva nahradil jazvec. Jane priniesla ku nej veľkú škatuľu naplnenú sponami a šperkmi. Kým sa ona prehrabávala v ozdobách, Jane si pripravila červené slávnostné šaty a čierny plášť. Lily jej k nim doladila striebornú sponu do vlasov a pár ozdôb v tvare lupeňov. K čiernym vlasom sa náramne hodia, ako aj strieborná retiazka s kamienkom farby čerstvej krvi a strieborné náušnice visiace až k jej krku. Náramky boli samozrejmosťou. Lodičky z červeného zamatu boli už pripravené a keďže mali strieborné zapínanie, dotvárali tak celkový vzhľad. Dievčatá pobalili pripravené veci a vybrali sa von zo spálne.

„A čo parfum?“ zarazila sa Jane. Na toto nepomysleli.

„Vidíš!“ vytreštila oči Lily.

„Niečo vyberieme.“ Mrkla na ňu Jane a zobrala zo skrine taštičku a ponáhľali sa do Chrabromilskej veže. Podľa šíriacej sa vône bolo jasné, že v nej svoje parfumy skladuje. Dievčatá zastali pred portrétom róbusnej čarodejnice.

„Ale, ale. Návšteva?“ spýtala sa uštipačne dáma na obraze a krútila pri tom hlavou.

„Očakávaná a schválená.“ Usmiala sa Lily.

„Heslo?“ povedal už obraz priateľsky.

„Rodina.“ Prezradila Lily. Obraz sa odkryl a odhalil tunel vedúci do klubovne.

„No poďme nech to stihneme.“ Povedala Lily a vykročila ako prvá. V klubovni vládol smiech a bujará nálada. Tak ako každý piatok. S pokojným Bifľomorom sa to nedalo porovnať.

„Vítam krásne dámy.“ Mrkol na ne Longbottom a hodil začarovaný tanier cez celú miestnosť spolužiakovi. Jane sa zasmiala. Už chápe pojem divoký Chrabromil.

„Hej Evansová, choďte sa rýchlo obliecť, nech vás môžeme zhodnotiť.“ Pobádal ich Sirius Black. Jane nadobudla rumenec a Lily pretočila očami.

„Nemaj obavy. Chrabromil svojim výzorom do hanby neuvediem.“ Uisťovala ho a vybrala sa s Jane do svojej izby.

„S čím začneme?“ spýtala sa Jane.

„Asi by bolo vhodné umyť si vlasy a spraviť s nimi niečo aby sme mohli prejsť k líčeniu.“ Povzdychla si Lily.

„Dobrý nápad.“ Pochválila ju Jane. Lily vytiahla zo skrine dva čisté župany, ktoré prehodila cez operadlo stoličky. Z kufríka vybrala štyri rôzne šampóny a elixíry na vlasy, ktoré podala Jane. Tá si ich prezrela a podala jej jeden šampón a dva elixíry, ktoré si po umytí má naniesť na vlasy. Lily sa vrátila o malú chvíľu odetá iba v župane s uterákom omotaným okolo hlavy. Kamarátke podala druhý a ukázala jej kúpeľňu. Kým sa ona venovala sebe v kúpeľni, Lily sa usadila pred na stolíku a česala si po pás dlhé červené vlasy. Táto kombinácia elixírov bola, zdá sa, dokonalá voľba. Vlasy sú pevné, lesklé a na dotyk ako zamat. Jane sa vrátila z kúpeľne a začala si prezerať spony, diadém a ihlice do vlasov. Spomínala si pridobre na to, ako Lily pristali vypnuté vlasy, keď boli v Rokwille. Dnes zvolila niečo podobné. Vlasy jej sčesala dozadu a ozdobila diadémom. Vytvorila jej pozoruhodný účes pozostávajúci z rôznych vrkôčikov a prstencov. Vlasy jej sčesala na ľavú stranu tak, aby jej padali napoly na chrbát a napoly cez ľavé plece dopredu. Bolo to veľmi elegantné a taktiež jej vlasy nebudú zavadzať. Dojem dotvárala strieborná ozdoba v tvare kvetu, v strede osadeným fialkovým kameňom, ktorú jej pripla z pravej strany do vlasov. Farba kameňa perfektne ladila s farbou jej šiat. Kým Jane pri druhom zrkadle zapletala svoje vlasy, sa Chrabromilčanka venovala svojej tvári. Bledé líčenie dodalo jej pleti výzor aristokracie ale zároveň zachovalo jej jemnosť. Oči dozdobila svetlým fialovým tieňom. Keď skončila, pomohla Jane s vlasmi, ktoré chcela mať obtočené na temene hlavy. Bol to pôsobivý, akoby drdol, z ktorého stredu visel hustý prameň vlasov. Pár strieborných spôn v tvare lupeňov kvetov prežiarili tento pôsobivý účes. Nakoniec sa pustila sa úpravy jej tváre. Aby vynikli jej oči, Lily zvolila bledomodré tiene. Jej tvár prežiari púdrom a natočí jej mihalnice.  

„Už len necelá hodina.“ Zúfala si Jane zatiaľ čo jej Lily nanášala púder.

„Stíhame to perfektne.“ Usmiala sa a pokračovala v líčení svojej kamarátky. Keď sa obliekli do šiat si Lily povzdychla.

„Už len vymyslieť kam schovať toto.“ Povedala a príveskom v ruke.

„Ak je to magický prívesok malo by ho byť možné myšlienkou zneviditelniť.“  Podotkla Jane a jej sa to pozdávalo. Pokúšala sa o to bezmála štvrť hodinu, ale nakoniec na to prišla.

„Čo si teraz ale dáš na krk?“ spýtala sa Jane. Vyzeral prázdno. Nepôsobilo to dobrým dojmom. Lily sa uškrnula.

„Pozri.“ Povedala jej a vytiahla so zásuvky škatuľku. Jane ju otvorila a zalapala po dychu. Prekrásny šperk. Bolo na ňom poznať, že patrí k dedičným šperkom bohatých rodov.

„Odkiaľ ho máš?“ spýtala sa.

„Severusova mama mi ho na dnes požičala.“ Usmiala sa a nechala Jane aby jej ho pripla na krku.

„Desať minút, Evansová.“ Pripomenula jej nervózne a začala si zapínať lodičky.

„Pokojne. Už len parfum a ideme.“ Usmiala sa a prezerala si fľaštičky s vôňami, ktoré so sebou priniesla čiernovlasá Bifľomorčanka. Jane nakoniec vkročila do Chrabromilskej klubovne, zoširoka sa usmiala, keď pominul prvotný šok a mala čo robiť aby sa nezačala rehotať. Chlapčenská časť Chrabromilu si posunula kreslá a gauče, podaktorí i stoličky, ku chodbe vedúcej do dievčenských internátov, akoby boli v divadle a čakali na začiatok predstavenia.

„Čo poviete?“ spýtala sa ich.

„Teda, Wallisová.“ Zatiahol jeden siedmak. Jane v ňom spoznala Daniela Awlyna. Podľa toho, že bol oblečený v spoločenskom habite usúdila, že je tiež v Slugiho klube.

„Prečo len nejdeme spolu?“ spýtal sa uznanlivo.

„Ale aspoň sa tam stretneme. Mohla by si mi venovať jeden tanec.“ Mrkol na ňu s úškrnom.

„Ak ma môj partner ospravedlní a tvoja partnerka nebude namietať, tak by som mohla.“ Zasmiala sa.

„Kde máš Evansovú?“ spýtal sa Longbottom. Jane sa otočila a zavolala na svoju priateľku. Lily vstúpila do klubovne krásna ako anjel. Dokonca by sa dalo povedať, že tak aj žiarila.

„Tak čo poviete? Spravím Chrabromilu hanbu?“ spýtala sa nervózne. Pohľad jej smeroval k Záškodníkom. Remus s Jamesom tam však neboli. Lily vedela, že dnes v noci bude spln a jej priateľ bude trpieť premenou v beštiu.

„Si prekrásna Lily.“ Povedala Mary a pristúpila bližšie.

„Ďakujem, Mary.“ Poďakovala sa svojej priateľke. Lily a Jane sa pobrali za bujarého vyprevádzania a piskotu von z Chrabromilskej veže.

„To tam máte stále tak ... veselo?“ spýtala sa so smiechom Jane.

„Po pravde áno. Skoro stále.“ Prikývla jej.

„To je fajn, nie?“ opýtala sa. U nich je zväčša ticho.

„Pravdupovediac má to aj nevýhody. Človek sa tam nikdy nenudí ale knihu si tam určite neprečítaš a už tobôž nenapíšeš úlohu.“ Vysvetľovala. Keď prišli na koniec chodby ocitli sa pri schodisku, pod ktorým sa mali stretnúť so Severusom a Regulusom. Obaja tam už čakali. Severus mal čierny habit prešívaný striebornou niťou na lemoch. Regulus mal habit tmavozelený, až sa zdal byť čierny. Prešívaný bol zlatou a svetlozelenou niťou. Po niekoľkominútovom čakaní sa dočkali. Hore na schodisku zastali ich partnerky. Regulus sa neodvážil hádať, ktorá je krajšia. Severus pozeral na Lily s hrdosťou v očiach. Jeho kráľovná bude tento večer skutočný klenot. Závidieť mu ju budú mnohí, ak nie všetci. Dievčatá pomaly zišli zo schodov a prijali ponúknuté ruky.

„Moja kráľovná. Si prekrásna.“ Povedal jej Severus a pobozkal ju na ruku. Zavesil si jej ruku do svojho ramena a viedol ju hradom k Slughornovým komnatám. Severus mal na tvári bezpečne nasadenú zdvorilostnú masku. Kráčal vzpriamene a elegantne ako pravý aristokrat. Lily sa vedľa neho doslova vznášala. Jej chôdza bola ladná, držanie tela dokonalé, výraz tváre naznačoval, že si je sama sebou istá. Zastali sa pred masívnymi dubovými dvojkrídlovými dverami.

„Pripravená?“ spýtal sa jej.

„Poďme.“ Odpovedala mu pevne. Severus z jednej strany a Regulus z druhej zatlačili do dverí, ktoré sa dokorán otvorili a vstúpili so svojimi dámami dnu. Lily skoro spadla sánka. Miestnosť bola mnohými kúzlami zväčšená. Cítila sa ako na bále z muklovskej knižky o popoluške. Miestnosť bola obrovská a vyzdobená vo farbách všetkých fakúlt. Na stolíkoch boli pripravené poháre a čaše s vínom, whisky, šampanským, či tekvicovým džúsom. Slughorn bol skoro okamžite pri nich.

„Pán Snape, vitajte. Som rád, že ste moje pozvanie prijali.“ Privítal zdvorilo svojho najlepšieho študenta.

„Potešenie je na mojej strane. Takéto pozvanie sa nedalo odmietnuť. Istotne ste si všimli, že mojou partnerkou je slečna Evansová.“ Odpovedal zdvorilo na privítanie a poukázal na krásnu ženu pri ňom.

„Slečna Evansová. Vítam aj Vás a dúfam, že si dnešný večer užijete.“ Uklonil sa na pozdrav.

„Ďakujem za krásne slová na privítanie a aj za pozvanie.“ Povedala a zdvorilo sa usmiala.

„Prosím vojdite dnu a ponúknite sa.“ Vyzval ich profesor a elegantne mávol rukou smerom ku stolom s nápojmi. Severus sa uklonil a viedol svoju partnerku do sály. Mladý Slizolinčan sa s bozkom na ruku vzdialil aby priniesol víno. Lily sa zatiaľ obzrela po sále. Bolo tam mnoho študentov. Niektorí výborní v elixíroch a niektorí, ako napríklad Rose Fudgeová. Tá bola síce veľmi pekná a svoju krásu si uvedomovala, bola až neznesiteľne arogantná a namyslená, ale rozumu moc nepobrala. Bola ale dcérou terajšieho námestníka ministra a to ju dostalo do Slugiho klubu. 

„Ako vidím, všimla si si už Rose. Isto ale netušíš, kto ju sprevádza.“ Povedal s úškrnom a podával jej pohár s vínom. Lily ho prijala a odpila si z veľmi chutného vína.  

„To netuším. Rozpráva sa s jednou Bystrohlavčankou.“ Poukázala na to, čo má možnosť vidieť.

„Ja ti to teda prezradím. Povedala mi to Dorea.“ Uchechtol sa. Lily na neho pozrela so zdvihnutým obočím.

„Šarmantný pán Potter.“ Povedal vážne. Iba kútiky úst naznačili, že sa náramne baví.

„Nemožné.“ Vyhlásila a krútila hlavou. Ako by sa sem, pre Morganu, dostal Potter.

„Tiež ma to prekvapilo, ale na druhú stranu to až také prekvapivé nemalo byť. Obaja vieme akým smerom sa upierali oči Rose Fudgeovej.“ Povedal jej. Zdvorilá reč aristokrata ho neupúšťala ani vo chvíľach súkromného rozhovoru. V sále plnej ľudí si však súkromím nemôže byť nikto úplne istý. Konečne sa k ním pripojili aj Regulus s Jane.

„Ahojte.“ Pozdravila Jane.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa, keď si všimla, že Lily sa mierne mračí, ale za to Severus vyzerá byť spokojný.

„Je tu aj Potter.“ Šepla ich smerom. Regulus sa uškrnul. Vedel, že dnes večer chcel Severus ich vzťah zoficiálniť. Pochopil teda spokojnosť skrytú za maskou zdvorilosti.

„Krásna Jane, môžem ťa požiadať o tanec?“ spýtal sa Regulus. Jane mu ponúkla ruku a vybrali sa na parket.

„Kráľovná moja. Môžem ťa požiadať o tvoj prvý tanec?“ spýtal sa Severus.

„Bude mi potešením.“ Odpovedala mu Lily, vykročili spolu na parket a zaujali miesto na parkete. Lily a Severus sa v rytme hudby vznášali po parkete. Myseľ krásnej Chrabromilčanky bola čistá ako už dlho nie. Zabudla na ťažobu, ktorá ju zvierala od chvíle, kedy dostala prívesok i na únavu spôsobenú neustálim učením a cvičením nových kúziel. Teraz nevnímala nič z toho. Vnímala lahodné tóny hudby a vôňu svojho tanečného partnera. Cítila ako sa jeho mágia splieta s tou jej. Temná a nekonečná ale popritom čistá. Lily vedela, že nech by stál kdekoľvek v tme, jej mágia vždy nájde tu jeho. Stala sa jej súčasťou ako sa jej mágia stala tou jeho. Spojenie mágie dvoch čarodejníkov je prejavom tej najvyššej možnej dôvery. Je to možné iba vtedy, ak sa čarodejníci dokonale poznajú a pociťujú k sebe náklonnosť. Nie je možné spojiť dve mágie z donútenia ani pomocou kúziel. Je to dokonalé splynutie dvoch bytostí podmienené vzájomnou oddanosťou. Lily chcela aby hudba hrala večne ale všetko sa raz končí, tak isto ako sa práve končí aj tento tanec. Hudba utíchla a oni sa vrátili k svojmu predošlému miestu.  

„Krásna Lily. Venuješ mi svoj ďalší tanec?“ spýtal sa jej Regulus. Lily jemne kývla hlavou na znak súhlasu. Neodpovedala však. Bolo zvykom, že hlavné slovo má partner. Iba v prípade, že partner požiadal ako prvý o tanec inú dámu, mohla odpovedať slobodne na pozvanie. Slušný partner však čaká na náznak, či partnerka s pozvaním súhlasí.

„Drahý priateľ, smiem ťa obrať o prítomnosť tvojej drahej partnerky?“ spýtal sa Regulus.

„Mojej drahej Lily bude potešením, zatancovať si s tebou.“ Odpovedal mu. Lily sa zdala byť zdvorilosť už prehnaná. Brala to však ako natrénovanú súčasť ich osobnosti. Boli na plese a vždy sa to vyžadovalo. Ona si na niečo také, bude musieť zvyknúť. Určite to je dobrý tréning na skutočné čarodejnícke plesy. Ak by ju niekedy pozvali, vedela by čo sa patrí a čo nie. Slizolinčania to tiež tak brali. Preto boli maximálne formálni. Jane a Mary jej rozprávali, že niektorí páni sú v tom taký zbehlí, že dokážu počas zdvorilostných fráz človeka uraziť. Nechápe ako je to možné ale budiš. Severus s Regulusom sa vzdialili pozdraviť spolužiakov. Lily stála s Jane a konverzovali, keď ich vyrušil zdvorilí hlas.

„Drahé dámy. Koľké potešenie vidieť vás.“ Pozdravil ich James Potter. Dievčatá zdvorilo prikývli hlavami.

„Drahá Lily, venuješ mi prosím ďalší tanec?“ spýtal sa jej.

„Je mi nesmierne ľúto drahý James, ale tanec mám už rezervovaný s odobrením môjho partnera.“ Odpovedala mu. Nezabudla podotknúť, že napriek jeho zdvorilému správaniu bolo neslušné, že sa snažil Severusa v tomto obísť. Jamesa prekvapila jej nemalá znalosť pravidiel čarodejníckych plesov.

„To mi je veľmi ľúto ale dúfam, že sa mi dnes naskytne príležitosť zatancovať si s tebou.“ Povedal jej, uklonil sa obom a odišiel.

„Čo tu chcel Potter?“ spýtal sa Regulus.

„Tancovať.“ Zasmiala sa Lily.

„V tom prípade som rád, že ťa pozval skôr Regulus.“ Uškrnul sa druhý Slizolinčan.

„Vieš, že aj ja.“ Zasmiala sa Lily. Nesmiala sa však tak ako obvykle. Bol to krátky jemný smiech. Alice jej mnohokrát pripomenula, že dáma sa nesmeje.

„Si si ale vedomá, že ti nedá pokoj, kým si s tebou nezatancuje?“ pripomenula jej Jane. Lily si povzdychla.

„Však ja viem.“ Povedala porazenecky. Je veľmi nepravdepodobné, že všetky tance si stihne rezervovať skôr ako sa Potter znova priplichtí s pozvaním. Konečne sa pri nich pristavili aj Mark a Hanrich. Obaja mali partnerky z Bystrohlavu, ktoré teraz konverzujú na opačnom konci sály.

„Dámy, dnes ste skutočným klenotom.“ Uklonil sa Hanrich.

„Musím s priateľom len súhlasiť.“ Mrkol na Snapea Mark.

„Regulus, bolo by možné obrať ťa o prítomnosť tejto krásnej dámy?“ spýtal sa Hanrich.

„Ak nebude Jane namietať?“ odpovedal mu a pozrel na svoju partnerku.

„Po Severusovi som tvoja.“ Usmiala sa.

„V tom prípade dúfam, že nebude Severusovi chýbať prítomnosť krásnej Lily.“ Povedal Mark.

„Na jeden tanec, jej neprítomnosť bude znesiteľná.“ Mrkol na Lily Severus. Po krátkej konverzácii pristúpil Regulus k Lily.

„Smiem?“ spýtal sa. Lily mu podala ruku a zoširoka sa na neho usmiala. Jej priatelia sa snažili aby sa dnes cítila ako princezná a veľmi sa im to darilo. Regulus bol skvelý tanečník. Lily viedol pevne a pritom ju držal veľmi jemne. Pritiahol si ju bližšie, ako by bolo potrebné, ale držal sa hranice prípustnosti. Vpíjal do seba jej krásnu vôňu. Držal ju za úzky pás a na ruke cítil prameň jej vlasom, jemný ako zamat. Druhú ruku, jemnú a drobnú držal vo svojej ľavej ruke. Usmievala sa na neho a oči jej žiarili. Nemohol sa od nich odpútať. Spútala ho ich žiara a hĺbka. Prekrásne inteligentné oči a ten najžiarivejší úsmev. Dokonalé črty tváre a postava bez jedinej chybičky. Prial by si aby sa skladba nikdy neskončila. Okolo seba cítil jej mágiu. Žiarivú a neskrotnú. Chcel sa v nej stratiť navždy. Ako často sa ale deje to, čo chceme? Ani tento prípad nebol výnimkou a tóny pomaly utíchali, tanec sa končil. Lily si ešte zatancovala s Markom a vyhlásila, že si potrebuje na chvíľu oddýchnuť. Severus ju viedol po sále smerom k Alice a Frankovi. Ešte sa nestihli privítať. Frank pozval do tanca jednu siedmačku, tak zanechal dievčatá samé a išiel aj on konverzovať so svojimi priateľmi. Keď nastal čas večere sa k ním, na malý okamih, pripojili aj Severus s Regulusom a Frank, aby odviedli svoje partnerky ku stolu. Za vrcholom stola sedel profesor Slughorn. Po jeho pravici Severus a Lily, ako jeho partnerka a ďalej Longbottom s Alice. Oproti Seveusovi Potter so svojou prominentnou partnerkou, po nich Regulus s Jane. Sloghorn ich ohuroval rečami o svojich bývalých študentoch, ktorí momentálne zastávajú dobré posty na ministerstve alebo sú úspešní podnikatelia. Potter vycítil príležitosť. Pri profesorovi sa bude musieť aj Snape chovať ako sa očakáva.

„Severus, môžem sa spýtať, kedy by bolo možné sprevádzať drahú Lily pri tanci?“ spýtal sa zdanlivo zdvorilo. Severus mu v očiach videl odlesk víťazstva.

„To samozrejme záleží od mojej partnerky, predpokladám však, že to v tomto storočí asi nebude.“ Uškrnul sa.

„Správne si poznamenal, že to záleží od nej.“ Vyprskol Potter. Teraz je na rade ona a aj keď všetci zdanlivo pozerajú do svojich tanierov, počúvajú dôkladne.

„Drahý James, svoje voľné tance veľmi rada venujem ktorémukoľvek priateľovi.“ Odpovedala prívetivo aj keď bolo nad slnko jasnejšie, že jeho za priateľa v tomto okamihu nepovažuje.

„Aké sú tvoje požiadavky na priateľov?“ zaujímal sa. Lily pretočila očami.

„Rozhodne musia byť inteligentní, galantní a so slušným vychovaním.“ Odpovedala po pravde.

„V tom prípade sa môžem považovať za tvojho priateľa. Spĺňam všetky požiadavky.“ Uškrnul sa.

„Vlastnosti, ako slušné správanie, inteligencia a galantnosť sú u teba rovnako rozsiahle, ako aj tvoja schopnosť zabrániť výbuchu kotlíka, pri varení dvojzložkového elixíru.“ Odpovedal mu pomaly Severus a dával dôraz na artikulácia akoby rozprával s niekým podpriemerne inteligentným. Regulus mu v duchu zložil poklonu. Ak bol niekto odborník v sarkazme a urážaní, bol to Snape. Keď sa pár študentov začalo dusiť jedlom uznal profesor, že je čas zakročiť.

„Ale no tak páni, ja vás plne chápem. Slečna Evansová je dnes skutočne očarujúca. Nevešajte však hlavu pán Potter, prehrá len ten, kto sa vzdá.“ Mrkol na neho.

„Určite to platí rovnako aj pri Metlobale.“ Usmial sa. Potter, zdá sa nabral nad sebou kontrolu a strácal, mierne bordovú, farbu z tváre.

„Slečna Evansová si určite nájde jeden voľný tanec.“ Povedal profesor a uprel pohľad na svoju študentku. Lily vedela, že nemá na výber a jeden tanec si budú musieť zatancovať. Severus zaťal zuby. Jej situáciu pochopil aj on.

„Jeden tanec by som si určite mohla rezervovať aj pre Jamesa Pottera, ale v tejto chvíli určite nie. So svojim partnerom som mala to potešenie tancovať iba prvé dva tance a jeho neprítomnosť mi prestáva vyhovovať.“ Priznala. Dala tak Jamesovi jasne najavo, s kým by tancovala radšej. Severus jej pod stolom stlačil ruku.

„Myslím, že pred dezertom, by bola vhodná doba.“ Uznal Severus. Po dezerte bol čas určený na spoločné tance výhradne pre páry. Tancovali ich manželia, snúbenci, či mladí zaľúbenci. Pre ostatných to bol čas konverzácii a pre staršie panie zasa čas, šuškať si klebety. Lily v duchu poďakovala Severusovi za jeho predvídavosť. Určite mal Potter v pláne vyzvať ju do tanca práve v tejto dobe a ona by musela jedine súhlasiť. Dalo by sa predísť tomu všetkému ak by vyhlásil, že tieto tance budú tancovať oni, čo by však znamenalo verejne sa priznať k ich vzťahu. Čo by Lily vadilo iba pramálo. Nezdalo sa však, že je Severus pripravený zverejniť ho.

„Tento čas by mi plne vyhovoval.“ Priznala Lily. James v duchu zúril. Prekazili mu jeho zámer vyzvať ju do tanca po dezerte. Ale on je trpezlivý. Odtancujú tanec a v čase určenom pre páry ju na parket aj odtiahne, ak bude nútený.

Po večery viedol Severus Lily priamo na parket. Jeho partnerka jasne vyjadrila prianie tancovať s ním a on jej ho splní viac ako rád. Na jej smolu však čoskoro prišiel čas tanca s Jamesom Potterom.

„Drahá Lily.“ Uklonil sa zdvorilo hlavou.

„Smiem?“ spýtal sa a vystrel smerom k nej ruku. Lily prikývla hlavou a podala mu ruku. James jej naznačil bozk na ponúknutú ruku a viedol ju na parket. Severusovi venoval veľavravný úškrn.

„Dúfam, že si si to nerozmyslel?“ spýtal sa Regulus Severusa zatiaľ čo pozorovali pri tanci svoje partnerky.

„Práve naopak. Čakal som len na vhodnú príležitosť.“ Priznal Severus. Regulus pochopil jeho zámer, tancovať s ňou blížiace sa tance.

„To rád počujem. Pochybujem, že počas týchto tancov mal Potter v úmysle jesť zákusok.“ Uškrnul sa Regulus. Bolo evidentné, že sa drží pri Lily až nevhodne blízko. Severus mal čo robiť aby ho nepreklial.

„Lily dnes si skutočne očarujúca.“ Priznal jej James počas tanca.

„Ďakujem. Bolo by nemysliteľné, keby som prišla nevhodne oblečená. Na niečo také si svojho partnera až priveľmi vážim.“ Priznala.

„Smiem vedieť prečo mne nie je dopriate nazývať sa tvojim priateľom?“ spýtal sa na rovinu.

„U ľudí, ktorých nazývam priateľmi si ctím určité vlastnosti, ktorými si sa zatiaľ neprezentoval.“ Priznala.

„Dúfam, že to nie je prospech a nadanie na elixíry.“ Odpovedal jej mierne zamračene.

„To určite nie. Na tomto mi záleží iba veľmi málo. Remus je mojim priateľom a ani jeden bod z menovaných kritérií nespĺňa.“ Povedala mu kráska s úškrnom.

„Myslíš, že nie som dobrý priateľ?“ spýtal sa namrzene.

„Remus sa o tebe vyjadruje vždy pozitívne.“ Odpovedala.

„A ty?“ dožadoval sa odpovede.

„Nepoznám ťa natoľko aby som ťa mohla objektívne posúdiť.“ Vyhla sa odpovedi.

„Toto by som veľmi rád zmenil.“ Priznal sa s náznakom úsmevu.

„O tom nepochybujem. O čom však pochybujem, je to, že dokážeš prejaviť aspoň štipku empatie.“ Povedala mu po pravde. Jeho neschopnosť cítiť s ostatnými je najväčšia bariéra.

„Myslíš si, že som bezcitný?“ spýtal sa pobúrene.

„To som nepovedala, ale je rozdiel medzi empatiou a súcitom. Najskôr budeš musieť spoznať sám seba a až potom chcieť od druhých aby ťa spoznávali oni.“ Povedala mu. James už ďalej nerozprával. Toto prekrásne dievča nemohlo ani tušiť ako hlboko sa ho jej slová dotkli. Po doznení posledných tónov odviedol Lily smerom k jej priateľom a sám sa pobral za svojimi. Jeho odhodlanie, vytiahnuť ju na parket pri najbližšej skladbe, nepoľavilo. Počká chvíľu, kým sa páry rozostavia na parkete a odchytí ju. Ak nechce spraviť škandál, tak pôjde. A Slizolinski idioti nemôžu tiež nič spraviť. Dokonalé. Iba ak...

Lily prijala od Severusa pohár s vínom. Chcela pozorovať šťastné páry pri pomalých tancoch a konverzovať s Jane a ostatnými priateľmi.

„Prekrásna Jane, môžem dúfať, že ma učiníš šťastným a bude mi dovolené tancovať s tebou?“ ozval sa znenazdajky Regulus. Lily skoro zabehlo. Našťastie stihla odtiahnuť pohár od pier a prehltnúť skôr, ako Regulus dokončil svoju žiadosť. Jane vytreštila oči. Mladší Slizolinčan sa jej ale nesmierne páčil. Nemala dôvod odmietnuť. Jej úsmev mu bol dostatočnou odpoveďou. Lily v duchu závidela Jane. Severus ju chytil za ruku, pobozkal ju jemne na hánku a začal ju viesť smerom na parket. Lily ledva stihla položiť svoj pohár na stolík. Periférne si všimla Potterovu kamennú tvár. Nevnímala však jeho pobúrenie. Bola až priveľmi šťastná a prekvapená. Severus si ju na parkete pritiahol blízko k sebe. Tancovali pomalé tance a ona opäť cítila jeho vôňu a jemný dych. Jej mágia sa opäť stretla s tou jeho ale tento krát to bolo iné. Preplietli sa tak tesne, až sa zdalo, že splynuli v jednu. Pocítila ho hlboko vo svojom vnútri, priamo vo svojej duši. Mala pocit, akoby mala vo svojom vnútri oheň. Nie spaľujúci ale jemný, šíriaci teplo.

„Och, Merlin.“ Šepol takmer nečujne Severus. Očividne to pocítil aj on.

„Čo sa to stalo?“ spýtala sa ho zarazene.

„Teraz si moja Lily. Si moja po práve mágie.“ Odpovedal jej. Lily sa zoširoka usmiala.

V čarodejníckom aj muklovkom svete platili zákony tvorené ľuďmi. Každý čarodejník sa ale prirodzene riadil zákonmi mágie. Tieto zákony nikto nenapísal a ani neschválil. Boli rovnako prirodzené ako zákony prírody. Každý čarodejník ich mal hlboko vštiepené a boli pre nich rovnako prirodzené ako dýchanie. Kým čarodejníci nezačali zákony písať a upierať sa na ministerstvom, riadili sa výhradne zákonmi mágie. V dnešnej dobe je možné vstúpiť do manželstva muklovským spôsobom, ktorý ale nie je medzi čarodejníkmi akceptovaný. Druhý spôsob, ktorý využívajú, je manželstvo za prítomnosti ministerského pracovníka, v prípade mocných rodov samotného ministra. Je však možné zaviazať sa hlbším sľubom, ako je naučená formulka pred kňazom, či ministrom. Je možné prisľúbiť sa niekomu po práve mágie. Tento spôsob je ojedinelý, nie je ale vekovo ohraničený. Ak sa tento zväzok nahlási na ministerstve, stane sa oficiálnym a takto spojení čarodejníci sa stanú manželmi.

„Som najšťastnejší muž.“ Šepol jej.

„Z toho sa teším.“ Zasmiala sa.

„A ja sa teším na našu spoločnú noc.“ Mrkol na ňu. Toto si odpustiť nemohol. Z každého uhla pohľadu na to síce nárok mal, ale nemohol by to spraviť len preto, že môže. Lily to pochopila a neurazila sa. No musela mu dať svoj nesúhlas najavo. Na toto pripravená nie je, ešte nie.

„Si nejako namýšľaš. Nemyslíš.“ Zasmiala sa ale ďalej sa už nerozprávali. Odtancovali dva pomalé tance a Severus odviedol svoju partnerku na balkón. Noc bola bezoblačná a hviezdy jasne žiarili. Stáli vedľa seba pri zábradlí a pozorovali mesiacom ožiarený zakázaný les.

„Ja som to myslel vážne Lily.“ Ozval sa po chvíli ticha. Lily na neho pozrela a dožadovala sa tak vysvetlenia, na čo naráža.

„Skutočne som ten najšťastnejší muž.“ Priznal sa s úsmevom.

„Čo ťa učinilo takým šťastným?“ spýtala sa ho jemne.

„Patrí mi srdce najúžasnejšej ženy.“ Šepol jej smerom. Tvár Lily po týchto slovách zažiarila ako supernova.

„To bolo to najkrajšie, čo mi kedy kto povedal.“ Priznala so slzami šťastia, ktoré sa začali lesknúť v jej očiach. Severus pristúpil k nej a dal jej bozk, počas ktorého si ju pritiahol bližšie k sebe a prehĺbil ho do vášnivého.

„No James, myslím, že si srdce krásnej Lily nakoniec nezískal.“ Prihovoril sa mu Frank Longbottom.

„Bol to len tanec.“ Zavrčal podráždene a ledabolo mávol rukou.

„Ako vidím, nemal si možnosť zahliadnuť ich na balkóne.“ Uchechtol sa mu za chrbtom Regulus Black. James sa prudko otočil smerom k balkónu, kde videl už len koniec bozku a Severusovu ruku na líci Lily. James penil a nevedel čo so sebou. V prvom momente chcel siahnuť po prútiku, ale k rozumu ho priviedol hlas Regulusa Blacka.

„Pozor Potter. Moje varovanie stále platí.“ Povedal pokojne, ale hrozba v jeho hlase bola očividná. Uškrnul sa na rozzúreného Chrabromilčana a vykročil smerom k Jane, keď videl, že aj Severus s Lily kráčajú jej smerom.

„Tak už je to oficiálne?“ Zasmiala sa ticho Jane, keď ostali spolu samé.

„Radšej nechcem vedieť, čo by spravil Potter, keby nás videl na balkóne.“ Krútila pobavene Lily hlavou.

„Ale on vás videl. Teda aspoň posledných pár sekúnd.“ Prezradila a v tváre jej hralo pobavenie.

„V takom prípade obdivujem jeho sebaovládanie.“ Priznala Lily so šomraním.

„K tomu mu dopomohol Regulus.“ Mrkla na ňu. Lily nevedela či sa smiať alebo hnevať. Na druhú stranu, keď už ich videl, aspoň to bolo bez incidentu.

„Bavíte sa dobre dámy?“ spýtal sa Regulus a podával Jane pohár plný tmavočerveného vína. Jeho Slizolinksky dar vidieť detaily sa v ňom plne prejavil. Rýchlo si všimol akému druhu vína jeho partnerka inklinuje.

„Práve sme ocenili tvoju prítomnosť v čase Potterovho odhalenia.“ Priznala mu Lily.

„Jeho odhalenie zdá sa nabralo širší rozmer.“ Podotkol. Lily nadvihla obočie.

„Ale Lily. Ani on nie je až taký idiot, aby si nevšimol, že žiaden z priateľov vám ku vzťahu nepogratuloval. Vie, že tvoríte pár už dlhšie a my sme to vedeli. V klubovni budete mať krušné chvíle.“ Naznačil jasný fakt. Ich priatelia to vedeli, takže to určite vedel aj Remus Lupin. Lily bola prvý krát šťastná, že je lykantrop a v tejto chvíli nie je možné ho konfrontovať. Povzdychla si. Vedela, že tejto konfrontácii sa Remus nevyhne. Nevedela ako ho podporiť. Nechce aby Remus prišiel o priateľa. Nech už bol Potter akýkoľvek idiot, stále to bol jeden z mála čarodejníkov, ktorí nepokladali vlkolakov za tvory, ktoré treba pre všeobecné blaho vyvraždiť. Bola si istá, že on vie aj to, ako prišlo k onomu nešťastnému uhryznutiu. To nevedela ani ona a Salazar vie, že ju to veľmi zaujímalo. Takto zamyslenú ju vyrušil James.

„Venuješ mi ešte jeden tanec?“ spýtal sa ticho. Lily bez slova prikývla a podala mu ruku. Jediný človek, ktorý vie udržať jeho temperament na uzde a zabrániť blížiacej sa katastrofe, je to ona.

„Musím priznať, že ste dnes šokovali všetkých v miestnosti, až na pár výnimiek.“ Začal rozprávať James.

„Viem, na čo narážaš James a nesúď svojho priateľa. Viazal ho sľub. A kto iný by vedel oceniť sľub mlčania viac ako on?“ Otočila to do otázky.

„Povedz mi, čo má on a nemám ja?“ spýtal sa na rovinu.

„Je milý, jemný, inteligentný a som s ním šťastná.“ Priznala mu svoje pocity.

„V tom prípade to budem akceptovať, ale ak ti ublíži akýmkoľvek spôsobom, bude sa mi zodpovedať.“ Priznal odhodlane. Lily sa na neho smutne usmiala.

„Odkedy to vieš?“ spýtal sa jej zrazu.

„Čo máš na mysli?“ nechápala.

„O Removi.“ Spresnil.

„Dlhšie, ako ktokoľvek z vás tuší.“ Priznala s úsmevom. James sa zamračil.

„Nemaj obavy. Ostatní nemajú tušenie. Očakávajú, že ho dnes v klubovni prekľaješ.“ Priznala mu časť rozhovoru s Regulusom.

„Neviem pochopiť jedno Lily. Vieš, čo je zač a aj tak sa s ním priatelíš.“ Priznal jej svoje myšlienky. V jeho hlase mohla zachytiť radosť, uznanie aj vďaku.

„Kto som, aby som ho mohla súdiť? On je prekliaty a ja humusáčka. Istým spôsobom sme si neuveriteľne podobní. Oboch nás odsúdia pre to, čím sme, bez toho aby vedeli, akí sme.“ Rozohnila sa.

„Naozaj si o mne myslíš, že som bezcitný idiot bez štipky empatie?“ spýtal sa jej.

„Určite nie James, ale tieto najcennejšie city prejavuješ len voči svojim priateľom.“ Podotkla očividný fakt.

„Kvôli tebe by som sa zmenil.“ Priznal odhodlane.

„Ale to ja nechcem James. Kvôli nikomu sa nemeň. Koho chceš aby niekto miloval? Teba akým si, alebo teba, kým sa tváriš, že si?“ zatiahla do otázky. Ani si neuvedomili a skončila už druhá skladba. Bol čas rozísť sa a v prípade Jamesa aj zamyslieť.

„Očividne si si spoločnosť Pottera užívala.“ Vrčal na ňu ticho Severus cez zaťaté zuby.

„Nechápem, kam tým mieriš?“ spýtala sa podráždene.

„Bola si ním taká fascinovaná, že si si ani nevšimla, že začal druhý tanec.“ Prskal ticho.

„Neviem o tom, že by som ho niekomu sľúbila a nebola som fascinovaná ním Severus, ale potrebovala som dokončiť rozhovor.“ Prezradila so vzdorom v hlase. Stále je slobodná, nie je niečí otrok a čo robí je v prvom rade jej rozhodnutie.

„Netuším, aký príjemný rozhovor si mohla viesť s Potterom.“ Odvrkol.

„A ja zasa netuším, kam sa podel ten muž, s ktorým som pozerala na hviezdy.“ Povedala takmer nečujme. V jej tvári sa zračil hlboký smútok. Severusa bodlo pri srdci a mal pocit, že nemôže dýchať. Ťažili ho výčitky. Svojej milovanej vyčítal, že tancovala a nepochybuje teraz, že ten rozhovor bol pre ňu v niečom dôležitý. A on namiesto toho aby jej podal pohár vína a spýtal sa jej pokojne o čom konverzovali, zničil to, čo budoval. Bol idiot a to taký veľký, za akého nikdy ani Pottera nepovažoval. Chcel niečo povedať ale Lily pred ním už nestála. Za tých pár málo sekúnd, kým mal zatvorené oči a stratil sa vo vlastných myšlienkach, odišla.

„Čo to malo znamenať?“ spýtal sa nechápavo Regulus, keď sa prihnal k Severusovi, po tom čo mal možnosť zazrieť.

„Priateľ môj, ja som idiot.“ Krútil hlavou kajúcne Severus. Regulus nadvihol obočie.

„Vyletel som na ňu a vyčítal jej, že tancovala dva tance s Potterom.“ Priznal sa na rovinu.

„Ty si naozaj idiot Snape.“ Krútil hlavou Regulus a tváril sa, akoby počul dobrý vtip.

„Nebodaj si mal pocit, že s ním tancuje pre vlastné potešenie?“ zatiahol sarkasticky.

„V tej chvíli som nedokázal zmýšľať reálne.“ Povzdychol si. Očami stále hľadal Lily. Pohľadom zamieril aj k Potterovi, aj keď vedel, že jeho Lily taká nie je. Ten sa ale, na Severusovo prekvapenie, netváril spokojne. Nechápal to. Ten by sa mal z ich hádky najväčšmi tešiť.

„Plne ťa chápem kamarát, ale mal by si mať voči nej väčšiu dôveru. V sále ju však hľadáš márne.“ Prezradil mu.

„Kam išla?“ spýtal sa nervózne. Dúfal, že nie do veže.

„Na balkón s Jane a Alice.“ Odpovedal mu. Severusovi sa uľavilo. Vedel, že tam musí ísť a dať veci do poriadku. Nevedel však ako. S povzdychom sa pobral na balkón. Lily našiel stáť v blízkosti Jane a Alice jej podávala vreckovku. Keď si všimli jeho prítomnosť pokrútili hlavami a odišli. Ich prítomnosť nie je potrebná.

„Lily?“ začal jemne. Tá na neho nepozerala. Bola otočená chrbtom k nemu,  rukami sa opierala o zábradlie a pozerala niekam ďaleko, alebo možno ani nie. To asi nevie ani ona.

„Ani nevieš ako ma to mrzí.“ Pokračoval.

„Čo ťa mrzí?“ spýtala sa porazenecky.

„Keby išlo o kohokoľvek iného, bol by som sa tešil, že sa zabávaš. Pri Potterovi ide vždy môj zdravý rozum bokom. Žiarlil som.“ Priznal.

„Žiarlil si, lebo mi neveríš.“ Poznamenala zlomene.

„Žiarlil som, lebo ťa milujem a nezniesol by som, ak by som ťa mal stratil.“ Šepol je pri pleci a zľahka ju chytil za rameno. Ha, dokázal to. Povedať to nebolo nakoniec až také ťažké. Lily sa otočila. Pozrela naňho očami mierne červenými od plaču.

„To myslíš vážne?“ Spýtala sa ho. Severus si ju pritiahol do náruče.

„Úplne vážne. Milujem ťa z celého srdca a navždy budem.“ Priznal jej do vlasov. Tento sentiment má určite na svedomí Jane. Ešte pár týždňov pod jej vplyvom a spraví z neho ‘Čestného Bifľomorčana’. Merlin ho ochraňuj!

„Je mi to hrozne ľúto láska moja.“ Povedal a pobozkal jej hlavu.

„Odpustíš mi, že som sa správal ako idiot?“ spýtal sa s nádejou.

„Odpustím, ale iba ak mi sľúbiš, že mi budeš viac dôverovať.“ Odpovedala mu.

„Ja ti plne dôverujem, ale sľubujem, že sa pokúsim nežiarliť.“ Uškrnul sa na ňu. Odpoveďou mu bol bozk, po ktorom obruč okolo hrude  povolila a spadla.

„O čom ste sa zhovárali?“ spýtal sa teraz už pokojne, chrbtom opretý o zábradlie, akoby viedla bežný rozhovor s niektorou kamarátkou.

„Z počiatku o ničom ale ku koncu prvej sklady, sa to otočilo. Musela som mu zabrániť, aby rozbil Remusovi nos v klubovni.“ Priznala s úsmevom.

„Dnes tam predsa nebude, je spln láska.“ Podotkol. Dal jej tak najavo, že je si Remusovou lykantropiou istý.

„To je nepodstatné. Nechcem, aby Remus prišiel o priateľa. Aj keď je ním Potter.“ Povedala znepokojene.

„Ak by mu to niekto vedel vyhovoriť, tak si to ty.“ Usmial sa na ňu. Lily bola už pokojnejšia. O polnoci ich čakala neskorá večera a potom odchod do postele. Potter konverzoval so Slughornom a ostatnými v jeho okolí a Lily sa nestačila čudovať. Správal sa ako nezainteresovaná osoba, ktorá si užila príjemný formálny večer. Keď dojedli večeru a profesor sa s každým pri východe rozlúčil, Severus odprevadil Lily k obrazu a pobozkal ju na rozlúčku.

„Severus?“ oslovila vzďaľujúcu sa postavu. Spomínaný mladík sa otočil.

„Ďakujem.“ Povedala mu. Chlapec sa vrátil späť.

„Skutočne nemáš za čo. To ja budem ďakovať tebe do konca života, že ťa mám.“ Povedal jej a dal jej ešte jeden bozk.

„Krásne sny.“ Šepol jej a odišiel. Lily, stojac pri portréte sledovala vzďaľujúcu sa postavu. V hlave mala mnoho myšlienok. Vpadla do klubovne a zamierila rovno do sprchy. Umytá a v teplákoch, sa ale nepobrala do postele, usadila sa v jednom kresle pri krbe a pozorovala plamene. Myslela na Remusa, čo asi tak robí a či netrpí pri premene. O tom, aké pocity prežíva čarodejník počas premeny nikto veľa nevedel. A ten kto to vedel, o tom nerozprával. Znamenalo by to totiž, že buď je vlkolak alebo sa priatelí s vlkolakom. V oboch prípadoch by bola jeho prítomnosť nežiaduca.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtal sa jej jemne James. On si tiež nešiel ľahnúť.

„Nad Remusom.“ Odpovedala po pravde. Videl v jej očiach obavy.

„Bude v poriadku. V pondelok, síce bledý, ale bude na vyučovaní.“ Povedal pokojným hlasom.

„Zaiste trpel.“ Šepla.

„Na malý okamih áno a veľmi.“ Odpovedal jej.

„Nateraz však nie je Remus. Priateľov nepozná. Jeho ľudské ja sa vytratilo spolu s jeho podobou.“ Povedal.

„Za každých okolností je to Remus.“ Povedala mu nahnevane.

„Tak som to nemyslel. Myslel som na jeho podstatu. Neuvedomuje si, kým mimo splnu je a bol by schopný ublížiť aj najlepšiemu priateľovi.“ Vysvetľoval. Lily prikývla. Toto vedela z kníh.

„Ale predsa niekde veľmi hlboko v ňom stále je, ako je v Remusovi stále on.“ Povedala mu. V jej hlase bola tichá prosba.

„Áno, určite je, ale je hlboko zatlačená. Kým by sa ti podarilo prebudiť v ňom aspoň kúsok jeho mysle, zabil by ťa.“ Povedal jemne. Lily prikývla, že rozumie.

„Si dobrý priateľ James. Neopusť ho. Potrebuje nás všetkých.“ Povedala mu a odišla do svojej izby. Jamesa nechala samého napospas svojím myšlienkam. Bol to náročný večer. Mnohé sa dozvedel, mnohé mu bolo povedané a mnohé si aj uvedomil. Vedel, že práve teraz mu Lily pootvorila svoje dvere. Ak to nepokazí, mohol by sa stať jej priateľom. A ak to pokazí, dvere mu asi už nikdy neotvorí. Zostane za nimi zatvorená iba so Snapeom. Jamesovi sa z hrdla vydral vzlyk. Plakal. Plakal ako malý chlapec. Sedel na zemi, chrbtom opretý o gauč a tvár mal schovanú do dlaní. Útechu mu však priniesli ruky, ktoré ho objali a rameno o ktoré sa mohol oprieť a nechať zo seba vyplávať všetok žiaľ.