POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

„Čo sa stalo Paroháč?“ spýtal sa kľačiac pred svojím priateľom, zatiaľ čo mu robil kruhy po chrbte. Nikdy nevidel svojho priateľa plakať. Táto nová, zranená podoba sa mu vôbec nepozdávala.

„Je to všetko márne. Nikdy nebude moja, nikdy!“ vyhŕkol zúfalo.

„Ale no tak, nevešaj hlavu. Videl som, že ste sa bez problémov rozprávali.“ Chlácholil ho. Videl posledné slová, ktoré mu venovala a aj keď nepočul o čom rozprávala, nezdalo sa, že by sa hádali. Pohľady ich dvoch neboli vôbec nepriateľské. Nečakal, že keď Lily odíde do svojej izby, bude James skákať od radosti. Nebol však pripravený na to, čo videl.

„Ona už patrí inému.“ Priznal zúfalo a utrel si spakruky nos. Už neplakal. Sedeli pri sebe na zemi, chrbtami sa opierali o gauč a pozerali sa do plameňov. Toto Siriusovi vyrazilo dych. Nevedel ako ho utešiť. Pre začiatok mu aspoň podal vreckovku, ktorú si privolal prútikom.

„Chodí s niekým?“ uisťoval sa. James prikývol zatiaľ čo si utieral vreckovkou oči.

„A nie od dnešného večera.“ Priznal so zúfalstvom v tvári.

„Ja som si nič také nevšimol.“ Zamyslene sa mračil Sirius.

„Ani ja Tichošlap ale on to vedel. Vedel to.“ Povedal zúfalo. Nevedel čo má voči Námesačníkovi cítiť. Zlosť ho opúšťala. Slová Lily ju dokázali odplaviť. Nemyslel si, že je možné ich priateľstvo zachrániť. Bol zmierený s tým, že oni dvaja už priateľmi nebudú. Už mu nedokázal veriť. Lily však mala pravdu. Nikto koho pozná, by nedokázal tajomstvo udržať lepšie ako on. Preto sa stal akýmsi dôverníkom v ich skupine. Nemusel sa báť povedať mu hocičo. Môže ho odsúdiť a neveriť mu preto, že nevyzradil tajomstvo Lily Evansovej? Nemohol. To dnes pochopil.

„Námesačník?“ spýtal sa zarazene.

„Áno priateľu.“ Prikývol hlavou.

„Ale ako mohol. Ako mohol vedieť a nič nepovedať. Nič ani nenaznačil.“ Hneval sa Sirius.

„Ale naznačoval a dosť často Sirius.“ Odpovedal James.

„Pre Morganu, však to on mi stále hovoril, aby som sa od nej odpútal.“ Zasmial sa James. Nebol to však veselý smiech. Sirius krútil hlavou. V jeho očiach sa zračil smútok. Bral to ako zradu.

„Nič sa už nedá robiť. Keby som ho poslúchol, nereval by som ako decko.“ Priznal ticho.

„Stále nechápem, prečo to nepovedal.“ Vrčal Sirius.

„Chápem tvoj hnev kamarát. Ja som sa hneval rovnako. Bol som odhodlaný prekliať ho a nenávidieť až do konca života.“ Krútil hlavou James. Sirius na neho pozrel s nadvihnutým obočím. Čakal na to, kedy mu vyzradí, čo jeho názor zmenilo.

„A toto mi zasa prekazila Lily.“ Smial sa.

„Pre záchranu nášho priateľstva bola ochotná so mnou tancovať a to hneď dva tance za sebou.“ Usmial sa smutne.

„Takže ty si ochotný mu odpustiť kvôli tancu s Lily Evansovou?“ Spýtal sa Sirius a tváril sa akoby Jamesovi šibalo. Silný emocionálny šok sa vie s mysľou nepríjemne pohrať. Keby sa to zhoršovalo, tak by museli zájsť za Pomfreyovou, alebo rovno k Mungovi? Čo len povie jeho rodičom...

„Nie, kvôli tancu nie. Kvôli rozhovoru počas neho.“ Upresnil. Sirius chápavo pritakal a čakal na jeho obsah. Úľava, že to s mysľou jeho priateľa nevyzeralo až ta kriticky sa mu rozlievala v hrudi.

„Jej slová sa ma hlboko dotkli.“ Povedal ohňu takmer šeptom.

„A mala pravdu. Dal jej sľub, Tichošlap. Sľub, že to nevyzradí.“ Odôvodnil mu. Siriusove oči zmäkli.

„Ona ma prosila, aby som to pochopil. A prosila ma o to, aby som ho neodsúdil. Ona o tom vie Sirius.“ Priznal mu.

„Vie o jeho chlpatom probléme?“ spýtal sa zarazene. Toto pomenovanie pre lykantropiu používali v poslednej dobe veľmi často.

„Presne tak kamarát. Vedela to ešte skôr ako sa spriatelili. Ona ho nesúdila a ani sa ho nestránila. Vlastne sa prirovnávala k nemu.“ Povzdychol si James.

„To ju vysoko ctí Paroháč, ale stále nie som schopný nájsť jeden spoločný znak medzi mini.“ Uškŕňal sa Sirius. V jeho myšlienkach videl Lily na piedestáli, akoby anjela. Dokonca mala aj biele krídla a žiarila bielym svetlo a vedľa nej obraz hrozivého vlkolaka trpiaceho besnotou.

„Nenaznačovala na fyzickú podobu.“ Uškrnul sa späť James akoby vedel, kam zaleteli predstavy jeho priateľa.

„Skôr to ako ich vníma okolie.“ Vysvetlil.

„Môžeš mi to vysvetliť.“ Nechápal  Na škole bolo ich postavenie aj vnímanie od okolia odlišné.

„Ona to zovšeobecnila ale mala pravdu. On so svojim problémom je vyvrheľ. Je nenávidený za to, čím je. Niektorým sa hnusí, iní sa ho stránia ale väčšina by ho najradšej, ako to nazvala, pre vyššie dobro, zabila. Je otázka však bola, o čo iné to ma ona ako humusáčka.“ S povzdychom pokrútil hlavou. Nenávidel tento pojem. Jeho otec mu raz povedal, že podľa neho je humusák ten, kto sa síce narodil v muklovskej rodine, ale za svoj pôvod sa hanbí a odvrátil sa od svojej rodiny. Odtrhol sa od vlastnej krvi a to ho v očiach jeho otca robí humusákom. Lily však taká nebola. Milovala svoju matku i otca. Dokonca aj sestru. O nej veľa nevedeli. Mary im však prezradila, že Lily vlastná sestra zavrhla pre jej dar mágie. Nevedia prečo, ale stráni sa jej keď je Lily doma na prázdninách.

„Už chápem.“ Povzdychol si Sirius. Ona to o moc iné nemala. V tejto dobe už tobôž nie.

„Čo spravíš?“ spýtal sa ho odrazu.

„Ja neviem. Nechcem sa na neho hnevať. Lily mala pravdu, že nás potrebuje. Som ale nesmierne sklamaný.“ Priznal svoje pocity.

„Veríš mu?“ spýtal sa ho Sirius.

„Dokonca ešte viac ako predtým.“ Zasmial sa James. Bolo iróniou, že tento, nazvime to podraz, u neho vzbudil pocit ešte väčšej dôvery.

„Rozhovoru sa určite nevyhneme. A prezradíš mi s kým Evansová chodí?“ spýtal sa nakoniec. Chcel tú otázku položiť už skôr. Potreboval však najskôr upokojiť Jamesa a samozrejme, vyzistiť čo najviac o Remusovom previnení.

„Tomu neuveríš.“ uškrnul sa. Sirius sa zamyslel. Lily bola v blízkom kontakte s mnohými mužmi. Často sa zdržiavala v blízkosti Remusa, ufňukanca a Marka. Videl ju dokonca pri veľmi dôvernom rozhovore s Regulusom. Na chvíľu mal pocit, že by do úvahy mohol brať aj jedného siedmaka z Bystrohlavu. Ten sa okolo nej motal viac, ako by sa to Jamesovi páčilo. Neprišiel však na nikoho a pokrútil hlavou. James ho chytil za rameno.

„So Snapeom.“ Priznal mu holý fakt. Sirius vytreštil oči a dusivo začal kašľať.

„Si si istý, že spolu chodia? Neprekvapilo by ma, keby išli na ples spolu. Viac menej som to tušil.“ Priznal. Stále akosi nebol schopný pripustiť, že by s ním Lily chodila a bozkávala sa a boli spolu v spálni. No, to radšej nie.

„To neprekvapilo ani mňa.“ Usmial sa na priateľa.

„Dokonca som nebol ochotný tomu veriť, ani keď tancovali tance po dezertoch.“ Pokrútil hlavou. Sirius sa zatváril akoby to jeho ufňukanec požiadal o takýto druh tanca.

„Nuž, ale o ich blízkom vzťahu som sa presvedčil na vlastné oči.“ Vzdychol.  

„Si ich načapal.“ Zachechtol sa Sirius.

„To nie je presné. Moc sa neschovávali. Videl som ich spolu na balkóne a nebol to bozk dvoch priateľov, a ani tých blízkych.“ Striaslo ho. Ako mohla pobozkať toho nechutného netopiera zo žalárov?

„Veľmi sa čudujem, že si mu nerozbil nos.“ Smial sa.

„V tom mi zabránil tvoj brat.“ Uškrnul sa na Siriusa. Ten sa však zamračil.

„Môj brat sa o Lily zaujíma až príliš a nepozdáva sa mi to. Jeho záujem ma znepokojuje viac ako by som bol ochotný komukoľvek priznať.“ Povedal a v tvári sa mu zračili starosti.

„Niečo má za lubom James a nechce sa mi veriť, že práve on by stál na strane humusáčky. Jeho izba je polepená článkami o Voldemortovi, pre Merlina!“ Rozohnil sa Sirius.

„Dúfal som, že jeho fascináciu muklorodenou by si mohol rozlúštiť práve ty, Tichošľap.“ Priznal sa mu James. Na to, že by mu išlo iba o známky sa zaujíma až príliš.

„Mám obavy, že jeho fascinácia vychádza z dlhodobého zámeru. Niečo má v pláne a nahráva mu to do karát.“ Hrýzol si do pery.

„Budeme ho sledovať. Nič iné nám nezostáva.“ Pokrútil hlavou a vstal. James prijal ponúkanú ruku, vstal a vybrali sa do ich spoločnej izby. Zajtra po zápase pôjde navštíviť Remusa a porozpráva sa s ním. Už sa nehnevá. Viac bol sklamaný z toho, že Lily s niekým chodí, ako z toho, že o tom Remus vedel. Čo s nimi ale po škole bude? Lily by chcela byť čaromedička, priznala to minulý rok. Načo teda tie duely? Že by pre zábavu? Knihy, ktoré si číta sú skôr o čarovaní, transfigurácii a obrane. Že by sa chcela stať dobre cvičenou čaromedičkou? A asi by sa mal zamyslieť aj on nad svojou budúcnosťou. Čo by mohol robiť? Majstra elixírov? He, to by bol nápad. Keby to vypustil pred Slughornom, tak by asi dostal infarkt, aj keď ten je u čarodejníkov takmer nemožný. Ale len takmer. Baví ho Metlobal. Ale chcel by sa tým živiť? Najlepšie mu ide čarovanie a obrana, to sa vyžaduje aj na pozíciu aurora, ale tam treba aj elixíry. Skúsi spraviť čo najviac VČÚ a potom sa uvidí, na čo vôbec má. Elixíry mu nejdú. Aj keby sa šprtal ako Lily, lepšie ako D by nedostal. Musí na sebe ale zapracovať pri dueloch. Nie je zlý ale Lily s netopierom sú ďaleko popredu. A to neukazujú určite všetko, čo je v nich. Koncoročný turnaj bude zaujímavý. Kto vie, kam sa dostane on a kam to dotiahnu oni? A potom ešte aj Siriusov brat. Kto vie, čo tým vlastne sleduje. Je skutočne taký ohúrený Lily, že pri nej opomenul fascináciu Voldemortom? Alebo na ňu nezabudol a má s Lily vlastný zvrátený plán? Och, Merlin, poraď čo ďalej!

Na druhý deň sa Lily vybrala na neskoršie raňajky s pocitom márnosti. Dnes sa stretnutie v knižnici nekoná. Musia totiž trčať v tomto počasí na tribúnach a sledovať hru. Na jej nesmierne sklamanie a vnútorný hnev si nebrala ani knihu. Sľúbila, že bude hru sledovať, aj keď tomu moc nerozumela. Základ bol jasný. Tímy majú habity vo farbách fakúlt, za gól je desať bodov a za tú malú žltú vec stopäťdesiat. Vyhrá tím, ktorý má viac bodov. Možno to nakoniec nebude až také strašné. Z horných tribún je prekrásny výhľad na Zakázaný les, pozemky školy a Čierne jazero. Občas zatlieska, keď niekto dá gól a keď bude priveľký rev, bude to znamenie, že treba sledovať stíhača. Ale ako naschvál je zápas Chrabromil proti Slizolinu a ona, Chrabromilčanka, bude sedieť a držať sa za ruku Slizolinčana. Nuž, prútik bude mať pripravený a určite nie len ona. Ostáva iba dúfať, že hráči a začarované lopty rôznych rozmerov, budú pútať viac pozornosti ako oni.

„Priznaj Lily, komu budeš fandiť?“ spýtal sa jej Sirius pri raňajkách a zoširoka sa usmial.

„Obom.“ Mykla plecom akoby jej to bolo úplne jedno, čo v podstate aj bolo a začala si natierať pečivo maslom.

„Nemôžeš povzbudzovať oba tímy.“ Krútil hlavou.

„A prečo by nie? Všetci sú to ľudia a všetci sú hráči.“ Nechápala. Nemôže sa tešiť z výkonu športovca, nech je navlečený v akejkoľvek farbe?

„Áno, ale hrajú proti sebe.“ Vysvetľoval akoby dieťaťu. Lily pokrútila hlavou a odpila si z kávy. Jej je to tak jedno, kto za aký tím hrá. Radšej by bola v knižnici.

„To nepopieram. Ale keď potrebuješ odpoveď, tak dúfam, že vyhrá tím, ktorý bude hrať lepšie.“ Odmávla to rukou. Sirius zabručal čosi o ženách a ich nechápavosti, čo sa športu týka a spýtal sa na niečo iné. Niečo, na čo mu mohla odpovedať iba ona.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ opýtal sa po dlhom vnútornom boji. Lily na neho pozrela s nadvihnutým obočím a rohlíkom neďaleko úst. Nejako jej to k Metlobalu nesedelo.

„Ty a Ufňukanec.“ Povzdychol. Lily stúpol tlak na hranicu infarktu a položila pripravené jedlo naspäť na tanier.

„On, za prvé nie je Ufňukanec a volá sa Severus. Mohli by ste si to už láskavo zapamätať. A za druhé, v tejto chvíli som si istá, že je to to najlepšie, čo sa mohlo stať.“ Odpovedala podráždene. Sirius cítil jej hnevom uvoľnenú mágiu a úprimne sa radoval, že napriek všetkému má táto levica až pozoruhodné sebaovládanie. Zarazene prikývol hlavou na znak toho, že pochopil všetko čo mu povedala a zaprisahal sa, že aspoň pred ňou si dá pozor na jazyk. Lily po týchto slovách vstala a vyletela z Veľkej siene, bez toho aby sa najedla. Teraz na jedlo aj tak nemá náladu. Ešte je len ráno a nikto ich nevidel spolu a musí riešiť sprosté otázky od svojich spolužiakov. Kto o nej vôbec niečo vie? A kto z nich vlastne pozná Severusa? Ako sa opovažujú pýtať sa na hodnotu ich vzťahu? Nesúď aby si nebol súdený! Tak jej to vštepoval jej otec a predsa sa najviac bála práve jeho súdu. Nikto sa jej nepýta či je šťastná, nikto jej nepopraje aby im to vydržalo až do ich smrti, nikto sa nezamyslí nad tým, ako to majú a budú mať ťažké. Každý pozerá iba na vyšívané zviera na habite akoby to bol znak osudu a hovorilo za všetko. Ich vzťah je možno netradičný, to nepopiera ale určite nie neslýchaný. Takto ‘dobre‘ naladenú ju našiel Mark.

„Ťažké ráno?“ spýtal sa s povzdychom. Lily na neho pozrela s bleskami v očiach.

„Ani sa nepýtaj.“ Pokrútila hlavou. Mark sa pýtať nemusel. Zaiste išlo o Severusa. Síce sa včera pohádali ale sú spolu len dva týždne. Malé nezhody sú predpokladané. Inak sa nenaučia ako spolu vychádzať a tolerovať navzájom. Pri ich postavení v rámci fakúlt to bude ťažké, budú sa ich snažiť poštvať proti sebe. Chrabromil si Lily ustráži a čo sa Slizolinu týka, tam by mohol pomôcť Regulus. Uvidíme, ako sa to vyvinie.

„Kde sa stretávate so Severusom?“ spýtal sa jej aby prešli na príjemnejšiu tému.

„Mohli by sme na všetkých počkať tu.“ Povedala po chvíli zamyslenia. Mark nenamietal. Aj tak musia všetci ísť tadiaľto.

„Ahojte.“ Pozdravili Jane s Hanrichom jednohlasne. Lily sa na nich uškrnula. Vyzerali, že sa na zápas naozaj tešia. Tie smiešne klobúky a zástavky a dokonca aj šále hovorili samé za seba.

„Ste patrične športovo naladení.“ Zasmiala sa Lily. Jane sa vystrela, mala rada Metlobal.

„A ako vidím, ty si bez knihy.“ Zasmial sa Hanrich.

„Bohužiaľ. Sľúbila som Regulusovi, že nebudem čítať.“ Povzdychla si Lily.

„Komu budeš fandiť?“ uškrnula sa Jane. Lily pretočila očami. Zasa otázka ohľadne držania palcov.

„Všetkým?“ skúsila to s nervóznym úškrnom. Jane pobavene pokrútila hlavou. Podľa vône rozozná asi päťdesiat rôznych elixírov ale čo sa Metlobalu týka, je úplne mimo.

„Prajem vám krásne ráno.“ Zatiahol veselo Severus a pobozkal svoje dievča. Oči Lily zažiarili šťastím a zlá nálada bola razom preč. Spokojne sa nechala vtiahnuť do polovičného objatia a pozrela na Jane, pri ktorej sa zastavil narýchlo Regulus aby aj on poprial pekné ráno svojej priateľke. Všetko bolo dobré, zatiaľ. Skupinka sa vybrala na Metlobalové ihrisko a usadila sa niekde na hranici oddeľujúcej fakulty. Najistejšie to bolo niekde medzi Bifľomorom a Bystrohlavom. Tí sú aspoň nestranní. Ak sa ich to nedotýka, neriešia. Ale klebetní sú, o to pokoj.

Lily sedela na najvyššom mieste tribúny a držala sa so Severusom za ruku. Bol to naozaj dobrý nápad nevziať si knihu. Vidí všetko. Zakázaný les, pokojnú hladinu jazera i hrad. Je tu prekrásne. Pohľadom bola natoľko fascinovaná, že nevnímala ani rev povzbudzujúcich spolužiakov a v podstate ani Severusa vedľa seba. Nemyslela ani na školu ani na problémy. Nateraz bola slobodná ako tí vtáci, čo letia kdesi vzadu nad Zakázaným lesom. Ten vzduch a slnko sa jej vpíjajú priamo do duše. Až teraz si uvedomila všetku tú záťaž a aj únavu, ktorú so sebou nosí. Každý deň sa učí. A keď už nemá nos v knihách a nepíše si poznámky, čaruje. Ani si neuvedomila, koľko si toho naložila. Okrem Rokwillu sa učila každý deň a niekedy aj večer. Jej oddychovú literatúru tvoria knihy z ktorých sa učí na stretnutiach so Severusom. Mala by si dať deň voľna. Jeden deň bez učenia sa, jeden deň bez školy, jeden deň úplne sama. Predstava nudy je mimoriadne lákavá. A čo tak začať dnes? Môže si dovoliť jeden deň leňošiť. Lily pozrela na ihrisko a na stav na tabuli. Sedemdesiat ku štyridsiatim pre Chrabromil. Kedy stihli dať toľko gólov? No nič, asi by už mala aj pozerať. James krúži nad ihriskom ako jastrab, zato Reg využil taktiku úplne odlišnú. Visí vo vzduchu a rozhliada sa po zlatej okrídlenej loptičke. Kto vie, čo je lepšie? Asi to je pri každom hráčovi iné. Ale musí uznať, že hráči lietajú dobre. Držia sa metly jednou rukou a keď hádžu loptu do kruhov, tak ani tou nie. Táto sa aspoň nevzpiera, zato tie druhé lietajú akoby si žili vlastným životom. Zdá sa, že Slizolin má lepších, hádzačov?, ale ten pri obručiach stojí za .. , eh, nič. Chrabromil má dobrú obranu, ale na to aby prehodili loptu cez ten kruh potrebujú byť oveľa bližšie ako protivník. Zdá sa, že keby sa tími spojili, mohli by reprezentovať Britániu. Že by James zbadal tú malú žltú loptičku? Aj Regulus letí dole akoby bol nesmrteľný. Zamyslel sa niekedy niekto nad tým, že je to nebezpečné? Očividne, športom zaslepený Slizolin opomenul svoju opatrnosť. A vraj Chrabromil sa do všetkého vrhá po hlave, pche. Zdá sa, že vrhať sa po hlave má isté výhody. Regulus ju chytil. Je po všetkom.

„Čo máš dnes v pláne?“ spýtal sa jej Severus, keď kráčali ku hradu.

„Nič.“ Odpovedala spokojne. Severus na ňu pozrel s nadvihnutým obočím a pobavením v očiach.

„To mi chceš nahovoriť, že nemáš žiaden plán na dnešný deň?“ uškrnul sa.

„Pravdaže mám. Dnes nerobím nič.“ Zasmiala sa Lily. Severus sa potešil. Konečne si oddýchne. Pochybuje, že počas tých dní, ktoré netrávia v knižnici oddychuje. Síce aj pohoda pri dobrej knihe sa dá považovať za oddych. Ďalej sa už nerozprávali.

„Vy budete v klubovni asi oslavovať, však?“ uisťovala sa Lily, keď vstúpili do Veľkej siene. Severus prikývol.

„Dobre sa zabavte a povedz Regulusovi, že bol veľmi šikovný.“ Povedala Severusovi a vybrala sa ku Chrabromilskému stolu, aby sa naobedovala. Keď ju už nenechali raňajkovať, snáď aspoň teraz bude mať pokoj. Nemýlila sa, nie veľmi. Mala pokoj skoro celý čas. Akurát dojedala, keď sa niektorí mladší študenti prišli pýtať, či je pravda, že s niekým chodí. Ona im to odkývala, ďalej sa ale už obedu nevenovala a išla do klubovne. Je to jej súkromie, nemusí odpovedať na otázky okolo neho. Ona sa tiež nepýta kto s kým chodí a kto s kým spáva. Je to ich vec. Pokiaľ by teda niekto nechcel vliezť do jej postele alebo, nedajmerlin, do tej Severusovej. On je teraz jej a deliť sa nemieni. Obrazu zamyslene povedala heslo a vpadla do klubovne. Prezliekla sa do pohodlného oblečenia a hodila sa do kresla pri krbe. Po piatich minútach mala pocit, že to už nevydrží. Nič nerobí pár minút a už jej z toho šibe. Niečo by predsa len mohla robiť a už vie aj čo. Šibalsky sa uškrnula a vyletela z klubovne. V priechode sa skoro zrazila so spolužiakmi, ktorým iba zakývala a hnala sa preč.

„Ahoj kamarát.“ Pozdravila veselo maróda sediaceho na posteli.

„Ahoj Lily.“ Dostalo sa jej tlmenej odpovede ale videla, že sa teší.

„No čo je ty simulant. Koľko sa tu chceš povaľovať?“ doberala si ho.

„Na večeru som vo Veľkej sieni.“ Mrkol na ňu. Lily si sadla k nemu na posteľ a rukou mu zbytočne uhladila prikrývku, pod ktorou mal schované nohy.

„Ako bolo včera?“ zaujímal sa. Tvár jeho kamarátky prežiarilo šťastie. Ani nemusí rozprávať, určite sa jej veľmi páčilo.

„Fantasticky. Ale bol tam aj James a videl nás.“ Trpko sa usmiala. Čím skôr sa to dozvie, tým lepšie sa pripraví na to čo príde. Remus si povzdychol. Má sa na čo tešiť.

„Oi.“  Vypadlo z neho inteligentne. Lily ho ale chytila za ruku.

„Nie si sám. Nikdy nie si sám, pamätaj na to.“ Povedala mu povzbudzujúco. A Remus jej veril, teraz mal pocit, že všetko dobre dopadne, lebo ona je s ním.

„Nerušíme vás?“ ozval sa od dverí James nasledovaný vyškereným Siriusom a neutrálne sa tváriacim Petrom. Lily sa na nich jemne usmiala.

„Námesačník. Vyzeráš akoby si v noci flámoval.“ Doberal si ho Sirius a pobúchal ho po ramene silnejšie ako bolo treba. Remus sa ale zasmial, isto si ho doberajú často.

„Veru, veru.  Kto vie, čo nám ešte tají. Že by tajné rande?“ zapojil sa veselo James a veľavravne zazrel na Remusa. Lily si všimla, že z Rema opadla veľká záťaž. James ju nesklamal, aspoň nateraz nie. Nie je až taký zadubenec ako si myslela. Možno to nie je gentleman roka ale je to dobrý kamarát. Všetko vyzerá zatiaľ dobre. Mladí Chrabromilčania sa rozprávali a smiali. Snažili sa spríjemniť Remusovi jeho deň. Je bledý a ona si je istá, že sa cíti tak ako vyzerá, teda akoby ho skolila chrípka. Preto mu to asi všetci veria. Nikto si to nespája s fázou mesiaca, našťastie. Keď ich doslova vyhodila ošetrovateľka preč, vybrali sa spolu do klubovne. Lily si sadla do kresla neďaleko Mary a vzala si do ruky nový katalóg kníh, ktorý jej z Bifľomoru priniesla Jane.  Zaujímavé. Oni dostávajú katalóg každý mesiac a Chrabromil ich nedostáva vôbec. Krúžkovala si knihy, ktoré by si rada prečítala, keďže na základe krátkych opisov vyzerali zaujímavo.

„Je vlastne nejaká kniha, ktorú by si nechcela?“ spýtal sa so smiechom James a sadol si na zem vedľa jej kresla. Lily na neho pozrela s nadvihnutým obočím.

„Rada čítam ale sú aj žánre, ktoré nečítam, pokiaľ nemusím.“ Pripustila mu. James sa neveriaco uškrnul.

„Napríklad?“ Zaujímal sa.

 „Historické a utopické knihy.“ Priznala a zakrúžkovala akúsi knihu písanú v runovom písme. James sa na to pozrel s úžasom. On nevedel rozlúštiť ani nadpis a ona si bez problémov prečítala recenziu napísanú taktiež runami.   

„Čo sa ti na nich nepozdáva?“ zaujímal sa. Aspoň bude vedieť, čo jej nemá kúpiť k narodeninám.

„Utópia iba ukazuje na to, ako to v budúcnosti vyzerať nebude. A história naopak, ako to nevyzeralo v minulosti.“ Uškrnula sa na Jamesa. Ten na ňu vytreštil oči. Toto by chápali akurát tak v Bystrohlave. Pre Merlina, kam ona vlastne patrí? Irónia je jej blízka a premýšľa, zapadla by za istých okolností v Slizoline. Na druhú stranu je nesmierne láskavá a rada číta, Bifľomor by mal krásnu ozdobu. Niekedy vie pravdu povedať tak šokujúco, že musí veľa rozmýšľať, kým pochopí, čo tým myslela a nie vždy je úspešný, o jej inteligencií ani uvažovať nemusí, Bystrohlav by ju prijal viac ako len ochotne. A čo Chrabromil? Priateľov si cení a nemá predsudky, zastane si každého, pokiaľ vidí, že je v nepráve. Je ohnivá a nebojácna. Je to Chrabromilčanka.

„Takže máš rada fakty.“ Uisťoval sa. Lily prikývla. Na detské knihy je už veľká.

„Taktiež mýty a legendy.“ Dodala úprimne a položila katalóg na stôl. James sa zamyslel. Takže mýty a legendy. To má rada aj jeho mama, určite mu niečo odporučí.

„Čo si myslíš o dnešnom zápase?“ skúsil začať ďalší rozhovor. Zatiaľ sa nepohádali, určite je to rekord.

„To nechceš vedieť.“ Odpovedala začala sa chichotať. Chichotať! James na ňu vytreštil oči. Až tak zle nehrali.

„Ale chcem.“ Uškrnul sa.

„Úprimne?“ spýtala sa. James prikývol.

„Mali by ste sa spojiť so Slizolinčanmi.“ Odpovedala pokojne a v očiach sa jej iskrilo. Bavila sa, ó áno a veľmi.

„Čooooo?“ zabučal na hranici príčetnosti. Lily pretočila očami. Aký hákliví na zelenú farbu a pritom by to mala byť farba pokoja. No nič.

„Ale James. Aj ty si si musel všimnúť, že ich obrana stála za nič. Zato ten čo hádzal loptu bol lepší ako Chrabromilský, eh, hráč. Keby sa spojila Chrabromilská ochrana s ich útokom, mohli by ste byť na hranici neporaziteľnosti.“ Povzbudzujúco ho chytila za rameno. James pretočil očami. Áno, mala pravdu ale so Slizolinom? To radšej budú trénovať osemkrát do týždňa.

„Lily. Ten čo hádže loptou je útočník a tá lopta sa volá prehadzovačka.“ Vysvetľoval jej.

„Potter dáva rozumy Evansovej, to už kde sme sa dostali?“ smial sa, akoby zasiahnutý rictusemprou, Longbottom. Lily pretočila očami. Nie je vševediaca a ani to nikdy o sebe netvrdila. Len oni na ňu hľadia akoby bola reinkarnáciou samotného Merlina.

„A tá čo si sama lieta?“ zaujímala sa. Nech nie je za úplne sprostú.

„Taká malá či väčšia?“ zisťoval James.

„Tá väčšia. Tá mala je zlatá strela, myslím.“ Uškrnula sa Lily. Aspoň tak hučali, keď ju Regulus chytil.

„Dorážačka.“ Povzdychol si James. 

„Lietal si veľmi dobre James, máš na to talent.“ Povzbudzovala ho Lily. Videla, že ho prehra mrzí.

„Aj ty rada lietaš?“ spýtal sa jej. Lily prikývla. Lietala rada, no ona by radšej prijala niečo na spôsob pretekov. Šport je podľa nej o výkone jednotlivca. Nemôže byť sedem najlepších. Vždy je iba jeden najlepší. Inak by neexistovala prípona naj.

„Tak príď niekedy na tréning.“ Povzbudzoval ju James.

„A učiť sa budem kedy?“ spýtala sa ho akoby o dva dni robili VČÚ. Aj keď predstava si len tak zalietať a zabávať sa bola lákavá.

„Dnes sa neučíš.“ Podotkol James.

„Dnes mám voľno.“ Odmávla to rukou. James na ňu pozrel ako na blázna.

„Nepozeraj tak. Aj ja si zaslúžim raz za dva mesiace oddychovať.“ Pozrela na neho unavene. James pokrútil hlavou. On by povedal, že ak by potiahla ešte čo i len pár dní, zbláznila by sa.

„Niekedy mám pocit, že si si zaumienila prečítať celú Rokfortskú knižnicu.“ Uchechtol sa.

„To by som nedala.“ Zasmiala sa.

Na počudovanie prežila celkom príjemný deň v spoločnosti Jamesa. Včera sa v ňom muselo niečo zlomiť. Je iný. Pokojnejší a príjemnejší ako pominulé roky. Zato Sirius je stále rovnako šibnutý. Pre neho neexistuje nič, len zábava. A tak by to malo byť. Nemala by ani ona rozmýšľať nad budúcnosťou, ktorá je spätá s Voldemortom a smrťožrútmi. Mala by sa zabávať a učiť pre vlastnú potrebu a pre budúce povolanie, nie zo strachu o vlastný život. A predsa. Napriek všetkému čo sa okolo nej deje, jej myšlienky zalietavajú k nejasnej budúcnosti. Ona ale má svoj cieľ. Bude bojovať zo všetkých síl pre seba, pre Severusa a pre všetkých, ktorí sa práve teraz smejú vedľa nej. Nemôže prestať a keď sa nevládze učiť, môže robiť niečo rovnako užitočné. Odhodlane vyskočila z kresla a odišla do svojej izby. Tam si obliekla teplákovú súpravu, do rukáva si zasunula prútik a zašnúrovala si tenisky.

„Kam si sa vybrala?“ spýtala sa jej s nadvihnutým obočím Mary, keď takto oblečená vstúpila do klubovne.

„Behať.“ Mykla plecom.

„Behať?“ začudovane sa spýtala a vyzerala, že by jej najradšej položila ruku na čelo. Nikdy nechodila behávať. Prečo teraz?

„Správne Mary, behať.“ Odpovedala jej pomaly a pritakávala hlavou. Na začudované pohľady odpovedala zakývaním na rozlúčku a opustila vežu.

„To chcete nechať len tak?“ spýtal sa jeden štvrták po tom, čo sa za Lily zavrel priechod. Sirius zamrkal. Išla behať, pre Merlina, nie na vražednú misiu.

„Ako čo teraz?“ rovnako nechápal James. Štvrták sa zatváril akoby im šibalo.

„Chodí so Slizolinčanom.“ Vysvetľoval, akoby batoľatám. Sirius pretočil očami.

„Vláči sa s ním už piaty rok, zmenilo sa iba to, že teraz sa pri chôdzi držia za ruky.“ Vyslovil svoj názor. Ak ju nezmenil za päť rokov, teraz sa nezmení už určite. Jej morálne zásady sú až moc silné. Skôr zmení ona jeho. Alebo to už spravila? Nezačal sa v poslednej dobe stretávať a na počudovanie aj rozumieť, so študentmi iných fakúlt? Dokonca aj s Remusom a ten je tiež lev, rovnako ako aj Lily.

„Aby z toho ešte nebol malér.“ Dodal so zamračením onen štvrták. James sa zamyslel. Malér z toho bude iba v tom prípade, že sa do toho začnú zapájať všetci naokolo.

„Je to v prvom rade jej rozhodnutie. My nemáme právo zasahovať, pokiaľ jej neubližuje.“ Poučoval ho James. Štvrták na počudovanie prikývol hlavou. Nezdalo sa ale, že by akceptoval toto levo-hadie zblíženie. Pridobre však chápal, že starší Záškodníci by sa mohli angažovať v prípade, že by niekto slovne alebo fyzicky napádal Evansovú. A odplata Záškodníkov vždy prinášala pre ich obeť hanbu a pre zvyšok školy nesmierne pobavenie a dlhotrvajúce spomienky. Ako ten chudák, ktorý mal záhadne dvakrát väčšiu hlavu alebo ten netopier, keď mal zelenú nie len pokožku ale aj vlasy a oči. To už ale prehnali a pocítili hnev Lily Evansovej naplno. Povráva sa, že v kabinete McGonagallovej sa museli dokonca ospravedlniť tomu hadovi. Samozrejme, že to nechceli priznať ale Lily to nevyvracala. Nerád by vlastnil brko, ktoré bude písať slovo IDIOT namiesto jeho mena, ako minulý rok jeden piatak na VČÚ, ktorý sa dostal do nemilosti týchto Chrabromilčanov. To sa môže tiež veľmi rýchlo stať aj jemu. 

Športovo naladená čarodejnica pomalým krokom prechádzala Rokfortskými chodbami. Je to zvláštne, ale akoby sám hrad na ňu hovoril. Cíti, že to čo sa chystá robiť je správne a sám hrad ju povzbudzuje aby vydržala. A ona vydrží, musí, kvôli všetkým. Zatlačila rukou do Vstupnej brány a vyšla na pozemky. Do tváre jej zafúkal slabý studený vietor, akoby ju vítal v jeho území.

„Slečna Evansová, čo robíte vonku?“ spýtala sa jej profesorka herbológie, ktorá sa očividne vracala zo skleníkov aby sa pripravila pred večerov.

„Pekný podvečer, pani profesorka. Idem si zabehať okolo jazera.“ Odpovedala po pravde. Sprautová sa na dievča prívetivo usmiala. Jej oblečenie hovorí samo za seba.

„Nebuďte dlho, čoskoro sa začne stmievať.“ Poučovala ju profesorka. Lily prikývla a po pár metroch sa rozbehla. Zo začiatku stačí pomalé tempo. Nebude si nahovárať, nemá kondíciu. To sa ale časom zlepší. Ak bude behávať každý deň, do konca roka na tom bude oveľa lepšie. A je to fajn nabrať vzduch do pľúc a okolitá príroda je prekrásna. Rada by niekedy vstúpila do Zakázaného lesa. Nie hlboko, iba kúsok. Ťahá ju to tam. Les ako celok, je akoby jeden živý organizmus. Má vlastnú mágiu, ktorá lahodí tej jej. Možno neskôr, na hodinách o zázračných tvoroch, ich profesor Kettleburn zavedie dnu, aby mohli pozorovať nejakého zaujímavého tvora. Vraj po VČÚ to stojí za to. Je to celkom zaujímavý predmet, ak sa bude dať, zapíše si ho aj budúci rok. Po odbehnutí druhého kola sa musela zastaviť, pretože si myslela, že sa zadusí. Na dnes stačilo. Prejde sa dookola aby sa rozdýchala, inak by to neskôr mohla ľutovať. Dve kolá nie sú pre začiatok málo. Jedno kolo môže mať priemerne niečo cez kilometer. Je to fajn, na začiatok určite.  

„Ahoj Lily. Bola si behať?“ spýtal sa jej vo vestibule Regulus. Severus sa na svoje dievča usmial, oprel svoju dlaň o jej líce a pobozkal ju.

„Správne. A teraz sa neskutočne teším na večeru po sprche.“ Odpovedala mu s leskom v očiach. Severus sa zasmial. Pri jej rozjímaní v teplej vode je rovnako pravdepodobné, že sa už nestretnú, ako aj to, že nestihne večeru.

„Mala si pekný deň?“ zaujímal sa Severus. Dajako tušil, že ju levy museli konfrontovať.

„Skutočne áno. Nemusíš si robiť starosti.“ Usmiala sa na starostlivého hada. Severus sa s ňou rozlúčil jemným bozkom a nechal ju aby si užila sprchu po ktorej tak túži.

Lily vpadla do klubovne a prehnala sa okolo levov, ktorí sa chystali očividne na večeru. Nevyzerali ako po ťažkom rozhovore. Zdá sa, že levy jej vzťah akceptovali alebo tomu sami neveria? Nech je ako chce, nateraz je s vývojom situácie spokojná. A Severus sa tiež nezdráhal pobozkať ju pred očami Slizolinčanov. U nich však pochybuje, že by mu vzťah s levicou len tak akceptovali a tobôž už nie s muklorodenou levicou. Crabbová sa tvárila akoby sa všetkými silami snažila naprekliať ich. Čo ju až tak neprekvapilo, keďže si všimla už dávnejšie túžobné pohľady, ktoré hádže po Severusovi. Pokiaľ ale on jej pohľady ignoruje, nezaujíma ju. Je to nesmierne naduté dievča, aj keď nemá byť na čo. Inteligentná moc nie je a čo sa dopočula, jej brat je na tom oveľa horšie, ale zákerná je určite. Jej krása sa vyrovná jej prezývke ale horšie je to s jej pohľadmi. V jej očiach nevidieť nehu, častejšie hnev a nenávisť. A to nie je bohviečo vzhľadom na to, že má ešte len pätnásť rokov. Mala by mať v očiach radosť zo života a slzy smiechu. Tieto podstatné chvíle mladosti, zdá sa, nepovažuje za dôležité. Ako ju to len rodičia vychovávali? A kto jej bol vzorom? Zaiste jej starší brat a keď je aj on ‘psí čumák’, veľa by to vysvetľovalo. Naozaj sa zamýšľa nad bratom obludy Crabbeovej? Mala by sa predsa len menej venovať štúdiu. Nie je, s konečnou platnosťou, normálna. S týmto pocitom vypla vodu a opustila sprchu. Obliekla sa do niečoho vhodného na návštevu plnej Veľkej siene a pobrala sa na večeru. Cestou rozmýšľala, čo si dá na večeru a či bude Remus už tam. Na jej nesmiernu radosť, tam už naozaj bol a rozprával sa o niečom s Jamesom a Petrom. Tvárili sa spokojne, dokonca na ich tvárach bol vidieť šibalský úsmev. Zasa niečo chystajú.

„Dobrú chuť Remus.“ Popriala Lily svojmu kamarátovi a sadla si k nemu. Prisunula k sebe misu s opekanými zemiakmi a naberala si na tanier nemalú porciu.

„Aj tebe Lily.“ Odpovedal jej Remus a nalieval si zelený čaj.

„Dáš si aj ty?“ zaujímal sa, s čajníkom z bielej keramiky, v ruke. Lily sa na neho uškrnula. Na večeru si dáva vždy zelený čaj. je to zvyk, ktorý dodržiava aj doma. Remus pochopil pobavenie v jej tvári ako súhlas a nalial teplý nápoj do blízkeho hrnčeka. Lily sa s chuťou pustila do zemiakov a dusenej zeleniny s kúskami kuracieho mäsa. Deň skutočne nemohol byť lepší. Iba ak by ho celý strávila so Sevom. Ale boli spolu doobeda, takže to nie je až tak zlé. A ako vidí, rozhovor, ktorý vedie pri Slizolinskom stole nie je nepriateľský, skôr neutrálny akoby preberali dianie na inom kontinente.

„Nejaká si zamyslená. Stalo sa niečo?“ spýtal sa jej ustarane vlkolak. Dúfal, že ju niekto nemiestne nekonfrontoval. Lily na neho pozrela so spokojnosťou vyžarujúcou z celej jej bytosti.

„Dnes som si spravila voľno a zapáčilo sa mi to.“ Priznala akoby spáchala závažný trestný čin. Remus sa rozosmial. Konečne si oddýchla a cíti sa previnilo, alebo naopak sa bojí, že si to bude chcieť ešte niekedy zopakovať? To by bolo skutočne strašné. Merlin ju ochraňuj.

„Učenie nie je všetko.“ Povedal zmierlivo spolužiačke.

„Robím to pre seba, pre svoju budúcnosť.“ Vysvetlila svoje pohnútky.

„Lily, ja chápem čo tým myslíš, ale ja s tebou nesúhlasím.“ Zamiešal sa Sirius. Lily na neho pozrela s nadvihnutým obočím.

„Bez prítomnosti niet budúcnosti. A nevšímať si prítomnosť kvôli klamlivému zdaniu budúcnosti nie je správne. Neprestávaj žiť teraz aby si mohla žiť neskôr. To neskôr nemusí totiž ani nastať.“ Povedal s náznakom trápenia. Áno, má pravdu. Všetko robí pre budúcnosť ale nikdy sa nepremýšľala nad ničím, čo sa udeje skôr ako po odchode zo školy. Mala by sa vážne zamyslieť nad svojimi prioritami. Prítomnosť jej už nikto nevráti a budúcnosť nezaručí. Preto koná v prítomnosti tak, ako koná. Vedomosti sú dôležité a mágiu treba rozvíjať, kým má možnosť. Nie je to však jediné dôležité. Zamyslená Chrabromilčanka dopila svoj čaj a vykročila von z Veľkej siene. Čo bude dnes ešte robiť? Mary ju už nejako zabaví. S týmito pozitívnymi myšlienkami vpadla do klubovne.

„Rachotiaca sedma?“ spýtala sa pobavene Mary, keď ju videla ako mieša balíček kariet.

„Prečo nie?“ spýtala sa jemne. Pravda. Prečo nie? Lily sa išla prezliecť do pohodlných teplákov a tielka a vrátila sa do klubovne. Prisadla si k spolužiačkam, ktoré hrali sedmu a pozorovala hru. Po chvíli si sadla k nízkemu stolíku a začala niečo písať na čistý pergamen.

„Takže si to nevydržala?“ spýtal sa jej Remus a prisadol si k nej.

„Och nie. Píšem mame. Zaiste je zvedavá ako dopadol ples.“ Odpovedala s miernym úsmevom. Remus chápavo prikývol. Aj on chcel vedieť, čo sa na tom plese udialo. Muselo sa niečo stať. James sa tvári spokojne a nehnevá sa na neho. Zaiste práca Lily. Koľko námahy ju to ale stálo? Čo všetko pre neho ešte spraví? Vždy sú u nej na prvom mieste iní, akoby jej spokojnosť nebola dôležitá. Alebo je spokojná práve vtedy, keď sa naplno odovzdáva druhým? Ak je to tak, čaká ju život plný bolesti a trápenia. Má sa ale na koho obrátiť. On je vlk v prvom rade. Svorka je pre neho dôležitá a nikdy sa od nej neodvráti. To je hlboko zakorenené v každom vlkolakovi.

„Včera som ti písala poznámky.“ Povedala mu Lily, čím ho vytrhla zo zamyslenia a podávala mu zvitky. Remus nechápavo zažmurkal. Písala mu poznámky? To by Jamesa nikdy nenapadlo. Na jeho obhajobu, poznámky nepísal ani sám sebe.

„Ďakujem Lily.“ Povedal úprimne a začal si prezerať text na jednom z nich. Lily má skutočne krásne písmo. Elegantné s náznakom kaligrafie. Je zjavné, že si na týchto konkrétnych zvitkoch dala záležať. Ďalšie nepatrné gesto, ale jasne naznačuje, čo všetko pre ňu znamená. Remus zatlačil počiatočný náznak sĺz, ktorý sa začal prejavovať a lepšie si zakryl tvár poznámkami. Lily ho nechala samého nechápajúc, čo ho tak rozrušilo. Nateraz potrebuje byť sám, ale nie dlho. Ona sa k nemu vráti aby aspoň ticho pri ňom sedela, keď nebude schopný rozprávať. Blízkosť je niekedy cennejšia ako slová. Slová môžeme počuť a často krát na ne aj zabudnúť, pocit blízkosti naopak, ostáva zapísaný v srdci nezmazateľným atramentom. Remus si zaniesol po chvíli poznámky do svojej izby a venoval sa Záškodníkom. Oči mu občas vyhľadali jeho kamarátku, ktorá sa smiala s dievčatami hrajúcimi karty. Je rád, že sa zabáva a určite so značným sebazaprením, nečíta nejakú jej milovanú knihu. Kto vie, či na ne nevrhla dáku kliadbu aby sa do zajtrajšieho dňa nedali čítať? Ona by toho bola schopná. Či by ale bola schopná, takto riskovať ich poškodenie, je už druhá vec.

„Lily?“ spýtal sa Remus, keď pristúpil k spolužiačke, ktorá nateraz zaujala miesto v kresle pri krbe. Dievčatá už karty nehrajú, smejú sa ale na nejakých článkoch v ktoromsi časopise. Asi v Čarodejnici.

„Áno Rem?“ odpovedala hľadiac stále do plameňov. Bola zamyslená ale netrápila sa. To je dobré.

„Chcem sa ti poďakovať.“ Začal rozprávať a prisadol si do vedľajšieho kresla. Lily na neho pozrela s nehou v očiach.

„To si už urobil.“ Poukázala na jeho slová pri prevzatí poznámok. Remus ale krútil hlavou.

„Nie neurobil. Ja som skutočne šťastný, že si moja priateľka a za to ti ďakujem.“ Priznal s láskou v očiach. Lily ostala šokovaná. Čo ho prinútilo k týmto slovám?

„Remus.“ Začala rozprávať a chytila ho za ruku.

„Si láskavý a nežný. Vždy si ma vypočul a si mi oporou. Neďakuj mi za to, čo si dosiahol svojim srdcom a skutkami. Ďakoval by si tým sám sebe.“ Odpovedala mu zmierlivo. Remus pokrútil hlavou. Kto by ju nemiloval? Akoby ju mohol niekedy zradiť?

„Lily. Ty si priateľ akého už nikdy nenájdem.“ Šepol a oči mu začali naberať červeň. Bodlo ju pri srdci. Koľko prejavov lásky sa mu dostávalo? James a Sirius sú moc blázniví na to aby niekedy svojho priateľa objali. Zaiste mu pobúchajú po pleci a možno ho aj nakrátko objali, jemu však chýba neha. Lily chytila za ruku svojho stále poblednutého priateľa a pozrela mu do očí. Žltú farbu očí vlkolaka začala potláčať jeho prirodzená hnedá.

„Remus. Ty si môj priateľ a som tu pre teba. Tak ako si tu aj ty pre mňa.“ Povedala mu akoby to stále nechápal. Čo on vlastne od priateľov očakáva? Iba to, že ho budú akceptovať a nevytiahnu zo striebra zhotovené dýky? Och, Rem...

Zamyslene si sadla na zem opierajúc sa o kreslo a stiahla k sebe aj rozrušeného spolužiaka. Ten sa nespieral. Prečo by mal? Vždy keď bol s ňou, znamenalo to síce slzy ale nie naplnené trpkosťou. Mladá Chrabromilčanka sa oprela svojim bokom a jeho hruď a on inštinktívne prehodil svoju ľavú ruku cez jej ramená. Lily si prela svoju dlaň pohodlne o jeho hrudník a ticho spočívala v jeho blízkosti. Mala pocit, akoby v jeho vnútri počula spokojné vrčanie vlka, ktorý sa ukladá na zaslúžený odpočinok. Svojimi myšlienkami mu poslala prianie krásnych snov. Remus, sa cítil šťastný a napĺňal ho zvláštny príval sily. Akoby po prebdenej noci užil dvojitú dávku povzbudzovacieho elixíru. Cítil nenávidenú beštiu vo svojom vnútri ako sa upokojuje a postupne vytráca. Tento pocit mával obvykle až na tretí deň po splne. Nateraz jeho myseľ naplnila na malú chvíľu túžba a žiarlivosť, na jedného konkrétneho mladíka, ktoré ale veľmi rýchlo vystriedal pocit spokojnosti. Tuší ten magor vôbec, aké má šťastie? Určite áno. A Lily vyzerá byť nekonečne šťastná a to je podstatné. Jemu nie je dopriate zažiť ten pocit. Nateraz vie aspoň približne precítiť šťastie jedného čiernovlasého Slizolinčana.