POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Správa o vzťahu Evansovej a Snapea sa rozniesla po Rokforte rýchlejšie ako infekcia. Študenti si pri pohľade na nich neprestávali ani po čase šuškať. Spočiatku nikto neveril rečiam o tom, že Evansová a Snape tvoria pár. Zvykli si na to, že sú priateľmi a ani tomuto nikto nechápal. Možnosť, že by muklorodenú Chrabromilčanku miloval práve Slizolinčan, bola na smiech. Bolo to rovnako nepravdepodobné, ako zmysluplná hodina obrany. Keď ich ale vídavali chodiť po škole ruka v ruke a občas sa objavil chýr, že ich niekto nachytal pri bozkávaní, zmierili sa aj s touto možnosťou. Neprestali sa však dohadovať o záhade ich vzťahu. Niektorí tvrdili, že to naplánovala Evansová, aby sa zbavila Pottera. Iní zasa, aby ho Snape vytočil. Ten sa správal tiež veľmi záhadne. Prútik na Snapea vytiahol iba v klube duelantov. Objavili sa však aj dohady, že to spravili preto, aby si upevnili postavenie v Slugyho klube. Niečo, ako city v tom hľadal naozaj iba málokto.

 „Tento rok chceš počas Vianoc ostať na Rokforte?“ pýtala sa Lily Severusa, keď opäť sedeli v knižnici. Jej nepokoj si už dlhšie všímal aj on. Síce hľadela do knihy ale hrýzla si do pery a šuchala dlane o stehná. Oči sa jej nehýbali. Rozhodne nečítala.

„Čo myslíš?“ odpovedal jej zamračene. Vedel, že ona by rada ostala na Vianoce s ním ale chcela vidieť svojich rodičov a možno aj sestru, ktorú mal rád asi tak, ako aj ona jeho. On však netúžil stráviť sviatky v rovnakom meste a už tobôž nie byte, ako ten opilec.

„Dúfala som, že tento rok by to mohlo byť iné.“ Priznala sa.

„Prečo myslíš, že by sa niečo menilo? On sa nikdy nezmení.“ Zavrčal.

„To nepredpokladám ani ja Severus.“ Pokrútila hlavou.

„Dúfala som však, že by si navštívil mojich rodičov.“ Priznala mu. Severus si povzdychol. Vedel kam tým smerujem. Bolo by viac ako vhodné, keby ich navštívil počas Vianoc. Ako od jej priateľa sa to doslova očakáva. Iba ak by to s ňou nemyslel úprimne a ich vzťah by bral ako vybúrenie sa, pred tým skutočným. Pri tejto návšteve by ho však mal sprevádzať jeho otec. Bol si istý, že by to dopadlo minimálne katastrofálne.

„Lily. Dobre vieš, že za iných okolností, by som  to spravil viac ako rád. Nemám však pocit, že by sa tejto návšteve tvoja rodina potešila.“ Povedal jej jemne. Bolo v ňom ale badať hnev na svojho otca.

„Možno by ich potešila, za určitých okolností a podmienok.“ Zamyslela sa.

„To by ma zaujímali okolnosti, za ktorých by sa potešili návšteve, človeka, ako je on a jeho syna.“ Zatiahol ironicky.

„Si Slizolinčan, pre Morganu! Kto by to mal vymyslieť, keď nie ty?“ zavrčala na neho. Myslela to však úprimne. Ona sa už dlho pokúšala niečo vymyslieť, ale na nič neprišla. Sev by ale mohol. Slizolinčania si vedia nakloniť okolnosti na svoju stranu.

„Skúsim niečo vymyslieť, ale nesľubujem.“ Povedal jemne a pohladil jej tvár. Jej pokožka je jemná a príjemná na dotyk. Rád ju hladil a vždy dúfal, že to nie je naposledy, čo má to šťastie dotknúť sa jej tváre, jej pier, jej rúk, jej nežného srdca. Vedel, že je to pre ňu dôležité. Ide hlavne o jej česť a česť ženy je možné pošpiniť rovnako rýchlo ako kus jej oblečenia. Lily bola po tomto geste spokojná. Vedela, že aj jemu záleží na nej a nepošpiní jej meno. Tento rok by to ale mohlo dopadnúť dobre. Petúnia ostáva na škole, keďže tento rok končí a musí sa učiť. Nebude teda robiť doma dusno. Nenávidela sa za to, že sa teší, že svoju sestru neuvidí. V hĺbke duše však vedela, že sa nemýli a takto je to lepšie. Keby Tuni bola čarodejnica, skončila by v Slizoline a to aj napriek krvi. Muklorodený sa do Slizolinu dostal zriedka, ale ona by tam zapadla viac ako mnohí čistokrvní.

„To je všetko v čo som dúfala.“ Priznala mu s vďakou v očiach. Aj keby na nič neprišiel, aj keby jej rodičov nenavštívil, bude mať istotu, že spravil všetko pre to aby mohol. A to je dôležité. Nezavrhol to a ani nepovedal, že to nie je možné a to bolo viac ako dúfala. Stále sa jej vynárala myšlienka, že ju vysmeje a povie jej, že sú spolu na takéto návštevy prikrátko a príde inokedy. On to však nepovedal.  

- - - - - - - - - - - - - - - - - 

Severus sa zaoberal touto myšlienkou viac, ako by si bola Lily pomyslela. Je to už týždeň a neprišiel na nič. Na nič legálne. Vedel by namiešať elixíry, ktoré by mu dopomohli, ale túto možnosť zavrhol. Strateného v týchto myšlienkach ho našiel pri jazere Regulus.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa ho, oprel sa pravým bokom o strom a prekrížil si ruky na hrudi.  

„Vieš, že aj áno?“ odpovedal mu s úškrnom. Regulus nadvihol obočie v očakávaní. Aj keď to mimo klubovne nie je vidieť, vo vnútri to vrie. Rozbroje, hádky a nejaká tá kliadba je klasickým zavŕšením každého dňa.  

„Lily očakáva, že ju navštívim počas Vianoc.“ Priznal a pokrútil hlavou.

„A ty nechceš.“ Povedal tónom, akoby o jej blízkosť vôbec nestál a bol s ňou z donútenia. Dobre však vedel, že je jeho priateľ zamilovaný až po uši.

„Dobre vieš, že chcem. Problém je v tom, že by ma mal sprevádzať otec.“ Uškrnul sa. On ako jeden z mála vedel o záľube jeho otca. Jeho otec a otec jeho matky sa poznali až priveľmi dobre.

„Tak choď bez neho.“ Poradil mu Regulus.

„Sám tam ísť nemôžem.“ Krútil hlavou a odmávol to rukou. Nehodilo sa to.

„Nemusíš ísť sám, ale ani s ním.“ Uškrnul sa Regulus.

„A s kým? S tebou? Alebo mám požiadať Pottera?“ spýtal sa sarkasticky.

„Nemusíš tam ísť ako syn Tobiasa Snapea. Môžeš tam ísť ako čarodejník a syn Eileen Princovej.“ Povedal mu akoby bol zadubený.

„Mám ísť v sprievode matky?“ krútil hlavou Severus. Toto bolo netradičné. Pokiaľ otec nežil, v týchto situáciách jeho miesto zastával krstný otec. Iba ak nežil ani on a následne ani starý otec, dostala sa na rad matka. U muklov to nebolo iné. Predstava, že by ho mal sprevádzať ožran alebo Orion Black bola nesmierne vtipná. To by dopadlo. Hlavne ak by zobral oboch a prizval aj starého otca.

„Bolo by to riešenie.“ Pripomenul mu Regulus.

„A asi aj jediné možné riešenie.“ Povzdychol si Severus. Toto nebude ľahké ani pre jeho matku. Ale ak to chce spraviť, bude jej musieť poslať sovu. Alebo to radšej vyrieši po návrate domov osobne, pri šálke čaju a niekoľkými flakónmi elixírov v dosahu ruky. Regulus to nemá o moc ľahšie. Jeho otec mu za potencionálnu manželku vybral niekoho iného. Jeho vzťah s Jane nebol ale taký vážny, aby sa musel zaoberať Vianocami. Pravdou ale je, že sa rodičia o jeho vzťahu dozvedia ak to už aj nevedia. Jane bola aspoň čistej krvi, aj keď jej rodičia neboli bohatí a ani ich rod výnimočný, neboli však ani spájaní so škandálmi. V podstate nebol dôvod neschvaľovať mu jeho výber, ale ani dôvod prečo by mali. A pre neho si tiež starý otec vysníval inú ženu. Jeho však počúvnuť teoreticky nemusí. To bude ťažké. Veľmi dobre sa môže stať, že prsteň budúcej hlavy rodu prevezme jeho bratranec. To by nebolo dobré. Prišiel by o všetko. O postavenie, majetky aj o meno.

„Mali by sme ísť.“ Pripomenul mu mladší spolužiak. Severus prikývol a vykročili spolu do knižnice, kde na nich budú čakať určite už všetci. Nemýlili sa úplne. Chýbala iba Alice, ktorá má nejaký program s Frankom. Lily nebolo v prvom momente za hŕbou kníh ani vidieť.

„Čo to ..?“ nechápal Regulus a ukázal na jej ‘súkromnú zbierku‘.

„Idem na prázdniny domov a nechce sa mi vláčiť pol Rokfortskej knižnice vlakom.“ Vysvetlila akoby to bolo jasné. Mladík sa zasmial.

„To si chceš napísať všetky úlohy ešte pred odchodom?“ zaujímal sa. To má v tom prípade čo robiť.

„Všetky nie. Iba tie najťažšie.“ Odmávla to rukou a pozerala do nejakej zvlášť hrubej knihy. Severus si odkašľal aby dal najavo, že aj on prišiel a konečne si ho jeho priateľka aj všimla. Lily na neho pozrela ponad svoje hradby a uškrnula sa. No nič, keď sa inak nedá, bude sa k nej musieť prebojovať. Postavil si teda vedľa nej a vzal jej z ruky brko, zatiaľ čo ona čítala akýsi odsek.

„Čo robíš?“ zasyčala na neho šeptom a zodvihla pohľad aby mu videla do tváre. Severus ňu pozrel ako nájomný vrah a nakláňal sa ponad ňu.

„Dožadujem sa tvojej pozornosti ak si si to neuvedomila.“ Zatiahol pomaly s hlasom spôsobujúcim zježenie chlpov. Lily však pochopila v čom je problém. Ani ho len nepozdravila, aká bola zaujatá najskôr prácou, potom Regulusom a potom zasa prácou. Pritiahla si ho pomocou jeho kravaty bližšie, pobozkala ho, pričom následne do oboch rúk chytila jeho tvár. Severus si teraz už spokojne sadol a Lily sa prisunula k nemu bližšie, aby sa náhodou nesťažoval, že je priveľmi ďaleko.

„Hej. Lily.“ Ozval sa šepot vedľa nej. Lily musela po tretí krát prerušiť čítanie tej istej kapitoly, na tom istom mieste, odsunula si stoličku viac dozadu a pozrela sa na votrelca po jej ľavici.

„Čo chceš?“ spýtala sa podráždene.

„Pomôžeš mi večer s elixírmi?“ spýtal sa jej James čupiaci vedľa nej, najtichšie ako vedel. Lily mu chcela v prvom momente vynadať ale pri pohľade na tú bezradnú tvár nemohla. Pretočila v duchu očami a vynadala si, ale pritakala mu. Severus ticho škrípal zubami. Svätý Potter. Nateraz sa upokojil ale stále ho nemá rád. A Lily sa začala v jeho spoločnosti zdržiavať viac, ako sa mu páčilo. Ticho ale pokračoval v pozeraní do knihy a nekomentoval to. Aj keď si Chrabromilčanka s vlasmi farby ohňa jeho podráždenie všimla, nesnažil sa to dať najavo. Pripísala mu jeden bod za jeho nekonečné sebaovládanie. Dokonca jej jemne pod stolom hladil ruku. Vari sa mu môže niekto čudovať, že keď vidí tohto dementa, stúpa mu tlak a potia sa mu aj zuby? A od plesu, teda odo dňa kedy to prasklo, sa okolo jeho priateľky obšmieta, akoby sa spolu bavili roky? Niečo tu smrdí a veľmi nepríjemne. Po dopísaní úloh z tranfigurácie a začiatku práce z elixírov to Lily vzdala. Celý víkend sedí v knižnici a čaká ju ešte posledný týždeň pred návratom domov. Severus sa ešte nevyjadril či pôjde domov tiež. Ona ale už domov sovu poslala, že určite príde. Ak by nešla, sedela by zasa iba v knižnici a to nechcela. Potrebuje vypnúť a nabrať druhý dych. Preto jej teraz ide ruka odpadnúť a jej zápästie začalo navierať. Ošetrovateľka sa jej návštevou poteší. Zasa si vypočuje kázeň o podceňovaní svojho zdravia. Ale ona to nepíše z nudy a ani pre vlastné potešenie. Môže ona za to, že si McGonagallová zmyslela prácu, ktorá jej vyšla na päť zvitkov pergamenu? Alebo Slughorn? Ten taktiež nezadal dĺžku ale vyžiadal si prácu o jedoch a protijedoch. Je asi v polovici a má to na sedem zvitkov, pre Merlina! Jedov a protijedov je viac ako by sa komukoľvek pozdávalo a to určite nie sú všetky. Ten sadistický kretén, čo sa tvári ako budúci pán zemegule a priľahlého vesmíru, má určite vlastnú zbierku flakónov s neregistrovanými, ale zato vysokoúčinnými jedmi, na ktoré nepomôže ani dobrovoľne darovaná krv jednorožca.

„Nedajmeril končíš?“ spýtal sa jej Severus akoby jej doterajšia práca nič neznamenala. Lily si otriasala  spuchnuté zápästie a pozrela na neho s pobavením v očiach.

„Skutočne neodpustiteľné.“ Zatiahla a pritakávala mu. Severus jemne chytil jej ruku do svojich a zamračil sa nad stavom jej zápästia.

„Mala by si si ísť na ošetrovňu vypýtať masť na opuchy. Inak ráno neudržíš ani brko, nieto ešte prútik.“ Povedal akoby to sama nevedela.

„Idem si zaniesť veci a cestou na večeru sa tam zastavím.“ Povzdychla si a začala si do tašky ukladať práce a písacie potreby. Severu sa na ňu nežne usmial.

„Sú len štyri hodiny.“ Pripomenul jej. Večera sa tak skoro podávať nebude. Alebo je už taká hladná?

„Ja viem. Ale pôjdem si zabehať.“ Odpovedala. Severus na ňu vytreštil oči. Večerné behávanie jej viac ako len schvaľuje. Ale teraz?

„Láska. Vonku sneží.“ Povedal akoby sa z okna dnes ešte nepozrela. Lily sa uškrnula.

„Pravda. Ešte, že sme čarodejníci.“ Odpovedala a po bozku na rozlúčku sa vybrala do Chrabromilskej veže. Severus pokrútil hlavou. Isteže pár zahrievacích kúziel a niekoľko pár veľa na odpratanie snehu jej zabezpečí priestor. Ale čo ten vietor a drobný sneh, ktorý pokožku doslova reže? Ale nech ide, ak je natoľko tvrdohlavá. Koniec koncov, nikomu tým neublíži.

Severus  ten deň videl svoju priateľku až vo Veľkej sieni. Keď tam vstúpil spolu s Regulusom, ona už sedela medzi Remusom a Mary, akoby tušila, že toto miesto je pre všeobecné blaho to najlepšie. Tvárila sa spokojne a v oboch rukách držala biely hrnček a pomedzi rozhovor si z neho upíjala. Pravú ruku mala podľa očakávania obviazanú ale akékoľvek nepohodlie nedala najavo. Remus jej počas toho, ako o niečom rozprával dopĺňal prázdny hrnček čajom, Lily mu s úsmevom poďakovala a pokračovala v rozhovore s týmto flegmatickým lykantropom. Remus sa o jej pohodlie stará až prehnane starostlivo a nie len on. Potter a jeho verný spolupáchateľ všetkých činov spätých s porušením aspoň piatich pravidiel, sa starajú rovnako. A ona im to žerie. Kto vie, čo tým sledujú? Keby to boli Slizolinčania, mal by sa čoho obávať. Ale takto? Chrabromilčania nerozmýšľajú a niečo ako taktizovanie, sa v ich slovníku nenachádza. Oni tomu hovoria intrigy ale za tým všetkým je dopodrobna prepracovaný plán. Plán, ktorý už s Regulusom začali spriadať, aby počas VČÚ upokojili Slizolin. Hlavne siedmakov, ktorí tento rok končia. Regulus nemá moc na výber a na naliehanie nejedného z nich im musel prisľúbiť, že ich predstaví Bellatrix Blackovej-LeStrangeovej. Ak by to nespravil, požiadali by Doreu. Jej brat je predsa len manželom tejto, kreatívnej, čarodejnice. Možno to nakoniec dopadne dobre. Lily bude v bezpečí a on sa zbaví toho naničhodného idiota, ktorý si vraví otec. Nikto z nich mu ale za nič nedlží, takže nemajú dôvod mu s týmto problémom pomôcť, aspoň zatiaľ. Za to Nott by bez jeho pomoci bol stratený. Nikdy by nenapísal zmysluplnú úlohu z elixírov a ani z transfigurácie, bez jeho, eh, nezištnej pomoci. A on končí budúci rok. Tým, že sa na rande s Bellou už teraz teší, je v klubovni všeobecne známe. Snáď si to nerozmyslí. Nott je zvláštny. Nie je priveľmi inteligentný ale idiot to tiež nie je. Vzhliada k Regulusovi, akoby k svojmu vzoru. Ak by sa Reg rozhodol ho od tohto odhovoriť, bol by úspešní a to pozoruhodne ľahko.

Lily už navečeraná kráčala hlučnými chodbami svojej školy. V hlave sa jej vynárali texty tranfigurácie pomiešané s tými z čarovania a občas nejaká zblúdila spomienka na Barnabáša Bláznivého z dejín mágie. Pozitívna myšlienka na to, že už len týždeň ju delí od prázdnin jej dodala trochu energie. Tučnej panej popriala pekný večer a po odrapkaní hesla vstúpila do klubovne. Dnes sa ani neunúvala s prezliekaním sa. Stiahla zo seba habit, ktorý prehodila cez operadlo najbližšieho kresla a len v rovnošate, spočívajúcej zo sivej sukne po kolená a bielej blúzky, sa zvalila do kresla pri krbe.

„Vyzeráš akoby si mala rande s drakom, Evansová.“ Dostalo sa jej ‘komplimentu’ od Longbottoma, ktorý sa vrátil z večere. Lily sa ani neobťažovala na neho pozrieť.

„Keby len s jedným.“ Vzdychla smerom ku krbu a ďalej ho už ani nepočúvala. Nezaujímalo nič. Ticho pozerala, ako mihotavé plamene pohlcujú drevo, ktoré priložili do krbu Rokfortský škriatkovia. Jej myseľ nebola schopná vnímať nič iné, iba žiarivo červenú farbu vychádzajúcu spod naukladaných polien a plamene, ktoré zo žltej prechádzajú cez oranžovú až po svetlo červenú. Plamene tancovali a akoby do rytmu, tejto ušami nepočuteľnej skladby a drevo praskalo sprevádzané jasnými iskričkami. Túto melódiu nie je možné zachytiť žiadnym zmyslom. Nie je mu možné počuť, ani chytiť a ani cítiť jej vibrácie. Možno ju však vnímať našou mysľou a hladí našu dušu. Či je človek šťastný alebo má trápenie, ten pohľad je vždy rovnaký. Rovnako zasnený, rovnako upokojujúci, rovnako magický.

„Lily?“ skúsil to jemne spolužiak.

„Áno Sirius?“ dala mu najavo, že nie je úplne mimo.

„Nedá sa nevšimnúť si, že nie je všetko v poriadku.“ Čupol si popred ňu a chytil jej ruky do tých svojich. Kam zmizla ich energická dračica?

„Som iba nesmierne unavená. Inak je všetko fajn.“ Priznala tento krát bez akejkoľvek emócie v tvári. Sirius sa pýtal stvoriteľa, či je fňučko idiot alebo to schvaľuje. Lily sa prepína a jej oči vždy žiariace šťastím a láskou, nateraz žiaria starosťami.

„Mala by si s tým prestať.“ Odporúčal jej zamračene. Lily iba pokrútila hlavou. Nie nemôže. Čo to nikto nevidí?

„Už len týždeň Siri a potom ideme domov.“ Vysvetľovala, prečo má tmavé kruhy pod očami a obviazané zápästie.

„A dovtedy musíš prečítať ešte tridsať kníh a dve vlastné napísať, inak ti Santa nič na Vianoce neprinesie.“ Pozrel na ňu pobavene.

„Len toho nechcem mať na doma veľa.“ Odpovedala s náznakom úsmevu, tak vzdialenému od jej žiarivého, ktorý prechádza aj do jej krásnych očí. Sirius vstal, jemne jej položil ruku na rameno a vybral sa do svojej izby. Lily ho ticho pozorovala a s povzdychom vstala, aby sa aj ona išla prezliecť. James ju čoskoro bude očakávať pri niektorom stole, aby mu vysvetlila čosi k domácej úlohe. Tento krát ide o vysoko reaktívny elixír a môže spraviť mnoho banálnych chýb, ktoré bude následne sprevádzať výbuch s prímesou nebezpečných výparov.

„Remus. Musím hovoriť s Fňučkom.“ Vypálil na kamaráta Sirius skôr, ako stihol zavrieť dvere. Remus na neho s údivom pozeral a po chvíli, s hlasným cvak, zavrel šokom otvorené ústa. Jeho priateľ vyzeral minimálne rozrušene.

„Čo od neho potrebuješ?“ dožadoval sa odpovede. Vzhľadom na únavu jeho kamarátky si nemyslel, že predvianočný žartík je dobrý nápad.

„Iba s ním hovoriť.“ Povedal akoby mal priveľmi naponáhlo. Remus len mykol plecom a ťahal za sebou Siriusa. V klubovni už Lily nevidel, zaiste sa išla prezliecť.

„Čo tu snoríš?“ zatiahol jeden Slizolinsky študent, asi druhák, keď schádzali smerom do žalárov, kde sa nachádza klubovňa hadov.

„Zavoláš sem, prosím ťa, Snapea alebo Blacka?“ požiadal ho slušne Remus. Sirius si odfrkol. On by tomu drzému decku svoje prianie inak predniesol, ale budiš. Oslovený Slizolinčan na žiadosť nijako nereagoval a odpochodoval dolu schodmi.

„A teraz čo?“ spýtal sa Sirius podráždene.

„Teraz počkáme.“ Odpovedal Remus pokojne a oprel sa chrbtom o stenu.

„Nebodaj si namýšľaš, že niekoho z nich zavolá?“ spýtal sa neveriaco.

„Nepovedal, že nie.“ Podotkol Remus. Za tých pár málo týždňov sa o hadoch niečo priučil. Sirius len krútil hlavou, prechádzal popred svojho priateľa s päsťou opretou o svoje pery a pohľadom namiereným na kamennú podlahu.

„Potreboval si niečo?“ počul Sirius za svojim chrbtom. Onen Chrabromilčan sa vystrel a otočil, aby čelil zoči-voči tomu nesmiernemu kreténovi a neprekvapivo aj slizkému intrigánovi, s ktorým majú rovnaké priezvisko.

„Ahojte. Ja nič, ale tuto Sirius niečo potrebuje.“ Povedal najpomalšie ako mohol s náznakom previnenia.

„Čo chceš?“ vyprskol na svojho brata Regulus.

„Rozprávať s týmto idiotom.“ Ukázal ledabolo na Severusa. Ten chcel toho neschopného nafúkanca v prvom momente uškrtiť jeho vlastnými vnútornosťami a následne ich použiť do niektorého elixíru. Remus ale drgol do pleca prchkého leva, ktorého nazýva priateľom.

„Hej Sirius. Prečo tak hovoríš?“ zamiešal sa Remus nahnevane. Na to ho sem mal zobrať, aby mohol urážať Severusa?

„Lebo je to skutočne idiot. Nevidíš čo robí s Lily?“ spýtal sa a prehrabol si nervózne vlasy. Severus sa na tohto evidentne rozrušeného leva zamračil a prebodával ho očami. O čom to ten kretén rozpráva?

„Deje sa s ňou niečo?“ spýtal sa zamračene Regulus. Niečo tu nesedí.

„Ničí ju!“ vrieskal na svojho brata a ukazoval na čiernovlasého hada po jeho ľavici.

„O čom to trepeš?“ krútil hlavou Severus. Hviezdy by jej zniesol, ak by mohol. Regulus prebehoval pohľadom po všetkých troch spolužiakoch a akosi nedokázal nájsť súvislosť.

„Tak od začiatku. Prečo si nadobudol presvedčenie, že Severus ničí Lily?“ skúsil to rozlúštiť Remus. Ani on nechápal správanie svojho priateľa.

„Nevidel si ju? Do prázdnin skončí na ošetrovni.“ Pozrel na vlka ako na blázna.

„A za to môže podľa teba Severus, pretože...?“ pokračoval vo výsluchu Regulus.

„Pretože je to debil.“ Neodpustil si. Po prudkom nádychu a vražedných pohľadoch sa rozhodol pokračovať, keďže všetci sú asi blbí.

„Lily sa vždy učila, vždy si robila úlohy ale nikdy nie takto. To začalo niekedy vtedy, čo si na krk zavesila tohto tu.“ Mávol rukou smerom k netopierovi.

„A ty si myslíš, že to má odo mňa príkazom?“ zatiahol ironicky. Videl, že sa učí a snaží. Tento rok sú ale VČÚ. Dalo sa to čakať.

„Nie. Ničí sa, lebo ťa nechce sklamať alebo zahanbiť alebo nejaký iný pochybný dôvod.“ Šplechol mu zúrivo do tváre. Severus sa zamračil. Vždy bol na ňu hrdý. Či už za V alebo za P, ktoré dostávala iba sporadicky. Nepamätal si kedy naposledy dostala niečo iné ako sto percent z ktoréhokoľvek práce.

„Ešte ti to nedochádza?“ spýtal sa s nebezpečným leskom v očiach Snapea.

„Severus? Ako často jej vravíš, že si na ňu hrdý?“ spýtal sa Remus. Jemu to už našťastie dochádza.

„Asi dvakrát.“ Odpovedal zamyslene.

„Denne?“ spýtal sa nechápavo Sirius. To nie je málo.

„Tento ročník.“ Odpovedal.

„Ty si neskutočný idiot Severus.“ Vyhlásil pobavene Regulus, otočil sa a odpochodoval do žalárov. Tam už nie je potrebný. Oni mu už povedia všetko potrebné a on si ho počká v klubovni.

„Severus. Lily je dievča a Chrabromilčanka v prvom rade. Ona to potrebuje počuť častejšie a aj to, že ju máš rád.“ Vysvetľoval mu Remus akoby mal desať rokov. Ale však on jej povedal na plese, že ju miluje. On je had, svoje city dáva najavo inak.

„Pozhováram sa s ňou.“ Povedal akoby ju mal karhať a odišiel do Slizolinkej klubovne.

„Má on vlastne chrbtovú kosť?“ spýtal sa Sirius Remusa, keď sa vybrali naspäť do svojej klubovne. Remus si v duchu povzdychol. Slizolinčania sú iní ale nie sú bezcitný.

„Má a dokonca aj srdce.“ Odpovedal s povzdychom. Sirius na neho pozrel akoby mu to nechcel veriť ale ďalej sa radšej nič nepýtal.

Keď vstúpili do klubovne, našli prezlečenú Lily sedieť vedľa Jamesa a ukazovať mu niečo v knihe. Remus si k nim prisadol ale Sirius sa potreboval ísť ukľudniť najskôr do izby.

O deviatej večer Lily zahlásila, že si ide ľahnúť a zanechala Jamesa dopísať posledné myšlienky do domácej úlohy a bez prezlečenia padla do postele kde zaspala behom minúty. Ráno sa ponaťahovala na posteli ako spokojné mača a vyplazila sa z postele smerom do kúpeľne, aby sa pripravila na raňajky a na vyučovanie.

„Poď.“ Bolo jediné, čo jej pred raňajkami povedal Severus, ktorý na ňu čakal pred Veľkou sieňou a ťahal ju von z hradu. Prehodil jej cez plecia svoj plášť a vrhol na ňu aj ohrievacie kúzlo. Ak toto nie je dôkaz, že ju má skutočne rád, tak už nevie čo má robiť viac.

„Lily. Chcel som ti len povedať, že som na teba neskutočne hrdý a že ťa mám rád.“ Povedal svojmu dievčaťu a zapozeral sa jej do očí, ktoré zažiarili ako reflektory. V duchu sa usmial. Remus mal pravdu.

„Si nesmierne bystrá a inteligentná a ja som ten najšťastnejší muž na svete.“ Priznal a vtiahol ju do mocného objatia. Lily si šťastne vydýchla v jeho náručí. Tak chcela toto počuť a po všetkej tej drine sa dočkala. Nebola to zbytočná strata času ani energie. Za toto to stálo.

„Takže na dnes máš zákaz vstupu do knižnice, iba ak by si chcela nejakú prečítanú knihu vrátiť.“ Povedal jej s úškrnom, prešiel jej ukazovákom po špičke nosa a pobozkal ju naň. Lily sa zatvárila pobúrene. Ako si má, pre Merlina, robiť úlohy?

„Správne. Dnes žiadne úlohy a ani učenie.“ Odkýval jej to. Lily to s povzdychom odkývala ale dala každým centimetrom svojej tváre najavo, že neochotne. Po tomto rozhovore odprevadil, hlboko sklamanú, Chrabromilčanku do Veľkej siene a pred zrakom celej školy ju medzi dverami pobozkal. Lily sa cítila zrazu plná energie a optimizmu. Toto potrebovala počuť a cítiť. Starostlivého Slizolinčana obdarovala pred odchodom ku Chrabromilskému stolu žiarivým úsmevom a, ako symbol dobrej nálady a blaženosti, odkráčala na svoje miesto vedľa Remusa. Záškodníci sa zoširoka škerili a Sirius pred ňu položil tanierik s nakrájaným citrónom, aby prekryla ten šťastím zasnený výraz spôsobený hadom.

„Dnes nemáte tréning, však?“ spýtala sa Jamesa a upila si z kávy. Ten na ňu vytreštil oči. Metlobal? V decembri?

„Najskôr v marci. Prečo?“ spýtal sa jej.

„Dnes mám zakázané učiť sa, tak som myslela, že by som využila tvoje pozvanie si zalietať.“ Pripustila svoj zámer s náznakom sklamania v hlase. James pozrel na strop Veľkej siene, symbolizujúci slnečný deň a zamyslel sa.

„Niečo vymyslím.“ Povzbudil ju. Lily sa zoširoka usmiala na svojho kamaráta. Remus mal podozrenie, že keď toto pozoruje Severus od Slizolinskeho stola, bude sa zakrátko pred Veľkou sieňou odohrávať iný zápas ako metlobalový. Ten, ale zdá sa, je ochotný akceptovať aj záujem Lily o jeho nepriateľa a nebude to riešiť. Nateraz.

Po vyučovaní kráčal James smerom ku kabinetu McGonagallovej asi prvý krát v živote bez pocitu viny. Kto vie, prečo je viac nervózny ako keď ho prichytili pri porušovaní školských predpisov? Pred dverami sa nadýchol a zľahka zaklopal.

„Vstúpte.“ Ozval sa z vnútra hlas profesorky transfigurácie. James zľahka stlačil kľučku a vošiel do dôverne známej miestnosti.

„Dobrý deň, pani profesorka.“ Pozdravil tlmene. McGonagallová zamrkala. Čo stihol zasa vyviesť?

„Počúvam.“ Povedala mu so stiahnutými perami.

„Prišiel som vás o niečo poprosiť pani profesorka.“ Začal slušne ale v hlase bolo badať nervozitu ba až previnenie. Že by prišiel žiadať o odpustenie? Profesorka stále mlčala ale jej obočie sa nadvihlo.

„Potreboval by som na dnes povolenie na špeciálny Metlobalový tréning.“ Vyletelo z neho. Obočie vedúcej Chrabromilu sa stratilo kdesi vo vlasoch.

„Metlobal? V decembri?“ spýtala sa akoby Potter nemal pojem o počasí a mesiacoch v roku. On iba naprázdno prehltol a prikývol na znak súhlasu.

„Potrebujem, ...., zacvičiť nového náhradného, ... ,triafača.“ Zazubil sa nevinne, keď McGonagallovej vyliezli oči viac, ako bolo bežné.

„Pán Potter, máme dvoch náhradných triafačov.“ Pripomenula mu aby mu dala najavo, že jeho taktika je chabá, nech ide o hocičo.

„Áno, ale ak by jeden nemohol nastúpiť, tak by bolo málo striedačov.“ Skúsil sa s ňou dohadovať.

„A koho by ste si predstavovali ako nového náhradníka?“ spýtala sa so záujmom. Rada by vedela, ktorý idiot by sa chcel zapojiť do tímu pred Vianocami.

„Evansovú.“ Povedal svojim topánkam. McGonagallová si myslela, že zle počula.

„Evansová. Triafač. V decembri.“ Uisťovala sa a zároveň mu dávala najavo, že je magor. James sa zachichotal. Ak sa to povie takto, tak je to naozaj scestné.

„Nepoviete mi radšej o čo tu ide?“ spýtala sa opäť s tenkou linkou namiesto pier. James sa nadýchol. Asi si myslí, že prehrala stávku a lietať musí, alebo niečo podobné.

„Lily je prepracovaná a vyjadrila sa, že by radšej ako v knižnici sedela na metle.“ Vyrapkal zo seba celú pravdu.

„Dobre.“ Odpovedala vedúca Chrabromilu. James na ňu vytreštil oči.

„Dobre?“ zopakoval pomaly akoby neveril tomu čo počul.

„O pol piatej nech ste v klubovni a očakávam, že dozriete na to aby mala rukavice a nezranila sa. O ohrievacích kúzlach Vás poučovať snáď nemusím.“ Dodala prísne. James prikývol a zoširoka sa usmial. Vyzeral, že sa musí veľmi snažiť, aby ju neobjal alebo nebodaj jej nevrazil bozk na líce.

„No bežte, kým ešte svieti slnko.“ Pobádala profesorka svojho študenta. Inokedy vyletí z kabinetu ako guľový blesk a teraz stojí akoby na neho niekto vrhol lepiace kúzlom.                                  

„Dovidenia.“ Počula študenta bežiac von z jej kabinetu. Profesorka transfigurácie si sadla naspäť k svojmu stolu aby opravila domáce úlohy. Keby prišiel skôr asi by to nepovolila ale vyrušil ju keď čítala, druhý zvitok z piatich, čo odovzdala bláznivá študentka ako domácu úlohu. Vidí aj ona, že sa dievča prepína a vôbec sa jej to nepozdáva. Chcela jej zatrhnúť aj cvičenie, ktoré máva s pánom Snapeom, v čom jej zabránil riaditeľ. Vraj po sedení nad knihami je fajn trocha sa pretiahnuť. Ale či je fajn sa trocha preťažiť, na to nepomyslel. Aspoň, že teraz niekto prišiel k rozumu a zakázal jej študovať. Dobrovoľne by sa návštevy knižnice totižto nevzdala.

James doletel do veže akoby ho naháňali Acromantuly a divoko sa rozhliadal aby našiel Lily.

„Deje sa niečo James?“ spýtal sa ho Peter.

„Nevidel si Lily?“ spýtal sa ho zadychčane.

„Išla do knižnice.“ Odpovedal, akoby to čo spravila bolo trestné. James vytreštil oči. Nemala mať dnes voľno?

„Išla vrátiť knihy.“ Doplnila Mary aby si nemyslel, že Lily už nadobro preplo. James prikývol a vybehol po schodoch na chlapčenské internáty. Po piatich minútach sa vrátil oblečený, s plnými rukami akýchsi vecí a našťastie našiel Lily sedieť v kresle a rozprávať sa so svojou kamarátkou. Obsah svojho náručia hodil do voľného kresla a tlesol rukami, ktoré si začal medliť.

„No šup Lily, teplo sa oblieč, do pol piatej sa musíme vrátiť.“ Zaspieval jej ako ju poháňal. Lily sa rozžiarila akoby Vianoce boli už dnes a letela do svojej izby.

„Čo .. kam .. ?“ dostala nechápavo zo seba Mary. James sa ale iba uškŕňal a neodpovedal partnerke Tichošľapa. Lily sa vrátila stále v divokej nálade do klubovne s hnedou čiapkou na hlave a teplým plášťom, ktorý si ešte len teraz zapínala.

„Nadstav ruky.“ Požiadal ju akoby dieťa, ktoré ide obliecť na cestu do jaslí. Lily zodvihla svoje drobné ruky a James jej navliekol rukavice, ktoré siahali až po lakte, s výstužou aby neprišlo k úrazu v oblasti predlaktia. Tie sa po nasadení prispôsobili veľkosti jej rúk a Lily si ich obzrela.

„Čo sa to tu chystá?“ zaujímal sa Remus, ktorý práve vchádzal do klubovne.

„Lily sa ide zaúčať na náhradného triafača.“ Vyhlásil James keď jej okolo zápästia zapínal pracku na rukavici. Remusovi padli z rúk knihy a v klubovni ostalo hrobové ticho.

„Evansová. Triafač.“ Opakoval Longbottom. James prevrátil očami. To, že ju nebaví na Metlobal pozerať neznamená, že ju nemôže baviť ho hrať.

„Vadí ti to?“ spýtal sa ho s nebezpečným úškrnom. Nech len povie áno a ukáže mu, čoho všetkého je schopný záškodník. Longbottom iba rýchlo pokrútil hlavou a James vykročil smerom k priechodu nasledovaný Lily, ktorú akoby zázrakom, táto udalosť neobrala o dobrú náladu. V priechode sa minul so Siriusom, na ktorého zvolal, že si berie jeho metlu bez toho aby sa zastavil alebo aspoň otočil hlavou, keď už si niečo chce od neho, eh, požičať.

James vzal Lily do šatne Chrabromilského družstva a vrhol na ňu niekoľko ohrievacích kúziel. On si zložil okuliare a odložil ich do svojej skrinky, z ktorej vytiahol a pretrepal akýsi elixír. Lily ho spoznala ako elixír na nápravu zraku. Je bežne dostupný ale vydrží tak dve hodiny, kým sa jeho účinky začnú vytrácať. Na čas tréningu alebo, ako teraz, šantenia na metle, je to postačujúce. Následne vykročili do metliarne, kde jej podal svoju vlastnú metlu, Nimbus 1500, a obdobnú vzal pre seba.

„No poď ty náhradníčka.“ Uškrnul sa na spolužiačku a vykročili zadným vchodom priamo na metlobalové ihrisko. Lily nechala Jamesa aby nasadol na metlu a vzlietol ako prvý. Nadšená kamarátka ho nasledovala a doslova vyletela ako raketa smerom k slnku. James nevedel, či má v pláne doletieť v krátkom čase mimo atmosféru alebo chce dovidieť až do Francúzska, ale však nech si to bláznivé dievča užije trochu zábavy. Lily vo vzduchu spravila zopár srdce-zastavujúcich prudkých otočiek a potom obletela štadión, až sa nahlas smejúc zastavila pri šokovanom stíhačovi.

„Zabávaš sa dobre?“ spýtal sa jej akoby jej smiech nebolo počuť až k hradu.

„Fantasticky.“ Smiala sa na plné ústa.

„Preteky?“ spýtala sa so zábleskom v očiach. James sa uškrnul.

„Tri kolá.“ Povedal a pomaly zaletel na kraj ihriska, priamo k tabuli na ktorej sa za bežných okolností ukazuje bodový stav. Lily sa zastavila vedľa neho a pár centimetrov zacúvala, aby boli ich metly na rovnakej línii.

„Na tri.“ Povedala mu a začala pomaly odpočítavať. Keď vypustila z úst poslednú číslicu, jej spolužiak vystrelil vpred akoby na tom závisel jeho vlastný život a Lily na tom nebola inak. Ležala na metle, tak tesne, až sa tvárou dotýkala studenej rukoväte a poháňala Jamesov, nateraz jej, Nimbus až k hranici jeho možností. Tesne pred cieľom ho takmer dohnala ale chýbal jej malý kúsok aby ho predbehla. James za pomyseľnou cieľovou čiarou začal brzdiť ale Lily okolo neho prefrčala a započul šťavnatú nadávku z jej úst. Keď obletela štvrté kolo a tak pomaly zastavila, našla smejúceho sa Jamesa ako si spakruky utiera slzy. Chcela sa ho spýtať, či ho tá výhra až tak teší, keď sa pri nich zjavilo metlobalové družstvo.

„Čo tu robíte?“ spýtal sa zarazený James.

„Vraj máme nového náhradníka v zácviku. Tak sme prišli na tréning.“ Povedal šiestak, ktorého poznala ako Michaela Bringersa.

„Ja nebudem náhradník.“ Povedala s vytreštenými očami. To by dopadlo.

„To len tak na oko Lily. Hrať nemusíš a môžeš si prísť kedykoľvek zalietať.“ Vysvetľoval James situáciu. A tá bola, zdá sa, zo strany Lily akceptovaná. Hráči a nie len oni, sa rozostavili po ihrisku a hádzali si loptu, o ktorej Lily s konečnou platnosťou vie, že sa volá prehadzovačka. Na jej milé prekvapenie medzi sebou privítali aj Jane s Hanrichom, ktorí sa prihnali na ihrisko na svojich metlách s prosbou v očiach. Po prílete Regulusa sa ale počet Chrabromilčanov rapídne znížil, čo Lily ubralo a nie málo na nálade. Ten to ale odmávol rukou a miesto prehadzovačky, hodil do tváre novej hráčky snehovú guľu, ktorú veľmi dobre skrýval, keďže si ju doposiaľ nevšimla.

„Sú štyri a o pol piatej musíme byť v klubovni.“ Povedal po čase frustrovane James, pri pohľade na svoje náramkové hodiny. Lily zakňučala, nechcelo sa jej ešte ísť, aj keď napriek všetkým kúzlam bola premrznutá na kosť.

„Takže?“ spýtal sa s leskom v očiach Regulus.

„Preteky?“ zažiarila na Jamesa Lily. Prečo nie. Je to krátka záležitosť a do klubovne vpadnú s maximálne pár minútovým meškaním. Zostávajúcich desať študentov sa postavilo k tabuli a vyrazili vpred. Lily sa nahlas smiala. Milovala rýchlosť a na jej nesmiernu radosť a šomranie ostatných skončila prvá. James sa vyjadril, že ju nechal vyhrať, rovnako ako aj Regulus. Po tomto sa rozlúčili a pristáli na zemi. Lily objala Regulusa aj Jane na rozlúčku a vykročila s Jamesom vrátiť metly. Do klubovne vošli červený v tvári od zimy a následného teplotného šoku. Vyškerené dievča podalo Jamesovi požičané rukavice a odišla do svojej izby, aby sa vyzliekla a dopriala si horúcu sprchu. Na počudovanie, dnes nebola taká dlhá ako inokedy. Nemala priveľký dôvod sa nad niečím zamýšľať a prezlečená sa zvalila v klubovni aby počúvala smiech a bujaré rozhovory jej spolužiakov. S pocitom, že dnes nenapísala ani čiarku a neprečítala ani vetu pred zajtrajším vyučovaním zišla do Veľkej siene na večeru. Tradične sa usadila medzi Remusa a Mary a nabrala si pozoruhodnú porciu cestovín a Remus jej, už tradične, nalieval medzitým čaj. Lily sa najedla akoby po týždni krutej diety a vybrala sa v sprievode Mary do klubovne. Keď otvorila dvere, aby opustila miestnosť plnú večerajúcich študentov stála zoči-voči nevrlo sa tváriacemu Severusovi. Lily v prvom momente nechápala, čo mu zasa sadlo na nos. Pozrela veľavravne na Mary, tá jej popriala pevné nervy a zanechala ich aby sa pravdepodobne pozabíjali, ako z pohľadu Slizolinčana vytušila. Severus nešetrne chytil Lily za ruku a odtiahol ju do prvej triedy, ktorá sa nezamyká.

„Povieš mi čo sa, pre Morganu, stalo?“ zasyčala na neho a vytrhla si ruku z jeho zovretia. Severus sa neveselo zasmial.

„Tak ty netušíš?“ spýtal sa akoby to bolo jasné. Lily prevrátila očami. Potter.

„Čo sa ti zasa nepozdáva?“ spýtala sa ho podráždene.

„Nepozdáva sa mi to, že pri mne vyzeráš akoby som ťa trápil ale stačí ak si s ním a žiariš šťastím.“ Priznal viac zlomene ako vyčítavo. Lily si povzdychla.

„Severus. Ja som sa tešila, že si môžem zalietať a nie, že som nebola s tebou.“ Vysvetľovala mu svoju situáciu. On iba pokrútil hlavou.

„Ty to nevidíš?“ spýtal sa jej zlomene. Lily na neho pozrela s nadvihnutým obočím. Nevedela, čo si mala podľa neho všimnúť.

„On niečo chystá, ja to viem.“ Povedal jej akoby ho upodozrieval z plánovania vraždy. Lily si povzdychla. Slizolinčan.

„Dlhodobé taktizovanie a intrigy by som očakávala.“ Priznala mu a Severus sa zatváril akoby vyhral v lotérii.

„On je Chrabromilčan Severus. Toto sú veci, ktoré musíš ustrážiť ty v Slizoline.“ Poúčala ho akoby bol maloletý. Severus ju prebodol pohľadom akoby povedala niečo zákerné.

„Och Severus, nepozeraj tak na mňa.“ Požiadala ho. On iba pokrútil hlavou a pozeral pri tom von oknom.

„On mi ťa chce viať. Som si istý.“ Priznal skoro nečujne. Lily už definitívne pochopila, čo ho trápi a preto sa správa ako idiot.

„Severus.“ Oslovila ho nežne aby sa na ňu ráčil aj pozrieť.

„Ja nie som kniha, ktorú keď práve nečítaš, tak si ju môže bárs kto privlastniť. A keby to aj chcel niekto spraviť, stále nesiem meno Severusova kniha.“ Pozrela na neho v očakávaní, či zatiaľ rozumie.

„James sa zmenil, daj mu šancu.“ Povedala a chytila ho za ruku.

„A to ho teraz mám vyhlásiť za svojho priateľa? To odo mňa žiadaš?“ spýtal sa jej nahnevane a odvrátil sa opäť k oknu.

„Nie. Len ho neber ako nepriateľa. Tých máme a aj budeme mať ešte veľa.“ Pohladila ho po ramene. Severus na ňu pozrel už vľúdnejšie, stále však so vzdorom v očiach. Toto mu nestačilo.

„Mal by si si uvedomiť jednu dôležitú vec.“ Začala vysvetľovať mierne učiteľským tónom. Severus na ňu hodil nič nevraviaci pohľad.

„Zmenil sa James. Nie ty alebo ja.“ Podotkla jasný fakt. Severus zamrkal. Čo tým myslela, pre Merlina? Lily si povzdychla. Kam sa stratila jeho prenikavá inteligencia?

„Máš pocit, že som sa do teba zamilovala, lebo James sa správal ako dement?“ nadhodila otázku. Severus sa zachechtal.

„Tak vidíš.“ Povedala vľúdne. Severus sa ale znova odvrátil.

„Keď on je v očiach žien zábavný a obletovaný a jediný dedič bohatého rodu a ..“ začal koktať.

„A ty si Severus Snape, muž ktorého milujem a budúci Majster oblasti elixírov.“ Dokončila za neho. Severus na ňu pozrel s nehou v očiach. Bojí sa. Má strach, že ju stratí a Lily nevedela ako ho upokojiť, keďže doposiaľ očividne úspešná nebola. Musí ísť na to v štýle Slizolinskeho šarmu.  

„Ty si o mne myslíš, že som nič si nevážiaca, po bohatstve bažiaca, prelietavá suka?!“ zabodla mu ukazovák do hrude a zatvárila sa vražedne. Severus na ňu pozrel s hrôzou v očiach a šokovane zamrkal. Toto jej rozhodne naznačiť nechcel. Lily sa však len zasmiala a pobozkala ho. Severus sa po pár sekundách spamätal a bozk jej opätoval. Konečne si to vyjasnili a snáď už navždy.