POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Lily stála opretá o strom a pozorovala Čierne jazero. Dnes predviedla dobrý výkon, zabehla päť kôl.   

„Je všetko v poriadku?“ spýtala sa jej ustarane Jane, ktorá sa na ňu prišla pozrieť. Oslovená Chrabromilčanka odtrhla oči od jazera a pozrela neprítomne na svoju kamarátku.

„Všetko je v poriadku.“ Pripustila. Jane sa na ňu uprene pozrela. Nepripadalo jej to tak.

„Nie je to celé nejaké divné?“ spýtala sa Lily, opäť pozorujúc zamrznutú hladinu. Jane stála ticho pri svojej kamarátke a aj ona uprela pohľad na jazero snažiac sa zistiť, čo je také divné.

„Ten pokoj.“ Povedala skoro nečujne Chrabromilčanka. Jane na ňu vrhla zamračený pohľad. Nemala by sa tešiť?

„Zdá sa ti, že je to takto zle?“ nechápala.

„Práve naopak. Kiež by to takto bolo stále.“ Povzdychla si Lily. Jane na ňu pozrela akoby jej začínalo šibať. Žeby bola prepracovaná? Pred VČÚ nejeden študent skončí na ošetrovni a elixíry na upokojenie sa varia v najväčších kotlíkoch. Slughorn priznal, že už varí druhú várku aby sa nestalo, ako minulý rok, že sa minuli skôr ako stihli pripraviť nové. Najhoršie bolo, že elixír sa pripravuje štyri dni. Boli to štyri ťažké dni. Či už pre zrútených študentov, pre ich spolužiakov a aj pre samotnú ošetrovateľku, ktorá si tiež jeden, po tom všetkom, musela dať.

„Je to ako ticho pred búrkou.“ Povedala, akoby zmierená s tým, že sa má všetko pokaziť. Jane si povzdychla. Ona očakávala tiež nejakú reakciu, že Slizolinčan chodí s Chrabromilčankou. Na počudovanie sa držia bokom. A pri ich povahe, sa už Lily vôbec nečuduje. Sú ako taipany. Tie tiež číhajú zalezené v diere, pozorujú svoju korisť a keď je na dosah, vrhnú sa ňu s plnou dávkou vysokoúčinného jedu. Naráža Lily práve na to?   

„Skús na to nemyslieť. Si na škole a tu ti nemôžu vážne ublížiť a nejaký súboj by bol trestom skôr pre nich ako pre teba.“ Povedala Bifľomorčanka a chytila ruku svojej kamarátky do oboch svojich. Myslela to úprimne. Ak by sa ocitla zoči-voči s kýmkoľvek v duely, mali by čo robiť aby zachránili svoje životy.

„Máš pravdu Jane. Asi mi je až tak dobre, že tomu sama neverím.“ Zasmiala sa nakrátko Lily a vykročila so svojou kamarátkou do hradu. Musí veriť, že svet vie byť aj pekné miesto inak, by sa nikdy nemohla úprimne tešiť.

Ešte len vstúpila do klubovne, celá premáčaná a vyletela na ňu Mary s tým, že jej práve prišla sovou poštou zásielka. Lily sa usmiala. Pomohla jej pre mladšieho brata, ktorý sa má stať budúci rok prváčikom, vybrať a objednať hviezdnu sústavu, keďže je astronómiou doslova fascinovaný. Zanechávajúc za sebou mláčky pri každom kroku, pristúpila k stolíku a na naliehanie jej spolužiačky, jej ukázala ako sa s ňou narába, čo všetko vie ukázať a rôzne finty k tomu. Šťastím žiariacej Mary potom pomohla darček zabaliť a odniesla jej ho do izby, keďže sa tam tak či tak chystá, aby sa prezliekla do niečo čistého a hlavne suchého. Už osprchovaná si v Chrabromilskej veži sadla do vzdialenejšieho kresla a ticho pozorovala dianie okolo seba. Všetci sa zabávajú a smejú. Niekoľkí oneskorenci sú zatvorení na izbách, aby si dobalili svoje veci pred zajtrajším odchodom domov. Domov. Je krásne, mať sa kam vrátiť. Mama a otec sa tešia. Aj ona sa teší na svoju rodinu. Dokedy to ale bude trvať? Nateraz si nevie predstaviť, že by bývala sama, teda so Severusom a k svojim rodičom by chodila iba na návštevu. Že to miesto už nebude jej domovom, bude to len miesto, kam sa môže vždy vrátiť ak bude potrebovať. Nebude to práve preto navždy jej domovom? Môže ale takto svojich rodičov ohrozovať? Ak bude bojovať proti smrťožútom, budú ohrození. Koľko Vianoc bude ešte tráviť spolu s nimi? Vianoce sú sviatkami radosti dieťaťa a ona už nie je dieťa, žiaľ. Sú najkrajšími sviatkami roka. Vianočný čas, to je aj hviezdnatá obloha, srieň, biely sneh, najdlhšie noci a najkratšie dni, vôňa ihličia, vanilky a teplo domova. Keď bude po všetkom bude s nimi toľko, až si polezú na nervy.

„Kráska, zahráš si so mnou šachy?“ spýtal sa jej Remus čupiaci pri jej operadle. Lily na neho neprítomne vzhliadla a po malej chvíli sa jej rozšírili oči, čím mu dala najavo, že sa vrátila do reality.

„Ale samozrejme.“ Povedala mu, vstala a podišla k stolíku pre dvoch, kde zvykli spolu hrávať. Remus sa smutne usmial. Lily vyzerala akoby niečo bolo zle a priveľmi ju ťažilo. Nemyslí si, že by v tom zapletený nejaký žartík od záškodníkov, keďže štyridsaťkrát do dňa pripomína Jamesovi, že Lily stratí pri akomkoľvek pokuse o žartík namierený na Severusa. Sirius zasa pohrozil najhorším stupňom odplaty každému Chrabromilčanovi, ak budú mať na ňu nemiestne poznámky a budú ju konfrontovať. Zato ale majú prisľúbenú pomoc od Záškodníkov, ak by sa Lily kvôli nemu trápila.

„Nevyzeráš spokojne Lily? Nepohádali ste sa?“ spýtal sa jej jemne Remus zatiaľ čo rozkladal figúrky po šachovnici. 

„So Severusom? Nie, nie. Som šťastná.“ Pripustila. Remus však to šťastie v jej slovách nepočul. Takže ju trápi niečo iné.

„Prečo teda to zamyslenie?“ spýtal sa jej a začal hrať.

„Len som rozmýšľala, či .. či to nebudú posledné Vianoce doma.“ Priznala so smutným úsmevom. Remus na ňu zamrkal. Prečo by to, pre Merlina, mali byť posledné Vianoce s jej rodičmi?

„Takto nerozmýšľaj. Kým tu budete, môžete byť spolu.“ Povedal jej akoby vycítil jej obavy a pohol figúrkou.

„Ja viem Remus, len niekedy mám pocit, že to celé nedopadne dobre.“ Priznala svoje obavy.

„Treba veriť. Inak sa poddáš tomu skôr akoby to vôbec nastalo.“ Povedal jej po chvíli zamyslenia. Má pravdu, plakať kvôli tomu, čo sa môže stať je bláznovstvo. Po tretej hre sa vybrala na večeru. Nejedla veľa, viac menej sa s jedlom iba hrala a posúvala ho po tanieri. Keď vzhliadla od svojho taniera a pozrela smerom k Slizolinskemu stolu, Severus tam už nebol. Asi sa jej obáva povedať, že ostáva na Rokforte. Ale ráno sa s ňou určite príde aspoň rozlúčiť. Pri raňajkách riaditeľ tým čo odchádzajú poprial príjemné sviatky a študenti sa pobrali do klubovní aby sa obliekli pred cestou domov.

Cesta vlakom trvala kratšie ako obvykle. Sedela v jednom kupé so svojimi priateľmi a príjemne sa zabávali. Najkrajším zážitkom toho dňa bolo, keď pri čakaní na koč prišiel Severus s tým, či má v pláne odísť bez neho. Čakal do posledného okamihu aby jej oznámil, že ide domov aj on. Takže príde, niečo vymyslel a ona má čo robiť, aby na to pripravila mamu a hlavne otca.

Severusova matka sedela v obývačke. Bola rada, že jej syn bude tráviť sviatky doma. Nespravil tak od čias, kedy nastúpil do školy. Tento rok to bolo prekvapivé aj preto, že sa blížili skúšky VČÚ. Čakala, že bude chcieť tento čas využiť na štúdium. Pri týchto myšlienkach ju vyrušil jej syn.

„Tvoj čaj, matka.“ Podával jej šálku čaju.

„Ďakujem synu.“ Usmiala sa na neho.

„Kde vlastne je?“ spýtal sa. Nevidel ho ešte. Síce sa vrátil zo školy len včera večer, ale nebolo zvykom, že by z izby nepočul jeho vyčíňanie po návrate z pohostinstva.

„V nemocnici.“ Odpovedala mu. Severusa tá správa potešila. Nedal to však najavo.

„Chcel som ťa o niečo poprosiť.“ Začal rozprávať. Eileen neušla synova nervozita.

„Pokračuj.“ Vyzvala ho a pozorovala so záujmom.

„Chcel by som navštíviť rodičov jednej blízkej priateľky.“ Povedal a hrýzol si do pery. Eileen sa rozšírili oči. Očividne mu bola veľmi blízka.

„Chcel by si ísť so mnou, správne?“ uisťovala sa s nadvihnutým obočím. Táto žiadosť bola netradičná. Odsúval pri tom nabok postavenie krstného otca a aj jej otca. Severus prikývol a nervózne si prehrabol vlasy.

„Nepáči sa mi síce, že si vynechal Oriona Blacka a tvojho starého otca, ale máš pre to istotne dobrý dôvod.“ Poukázala na to, že sa správa nevhodne. Severus si oprel predlaktia o stehná a zvesil hlavu.

„Koho teda pôjdeme navštíviť?“ spýtala sa náhle. Dala mu tým najavo, že možno to neschvaľuje ale jeho prosbe vyhovie.

„Evansovcov.“ Odpovedal hľadiac do zeme. Eileen si povzdychla. Vedela, že sa s tou muklorodenou stretáva. Nepredpokladala ale, že sa ich známosť stane vážnou. Utvrdzovalo ju v tom postavenie ich fakúlt. Už aspoň pochopila, prečo nevolal Oriona. Oni brali čistú krv až moc vážne a určite by odmietol. Jej otec, Sylvester, zanevrel na muklov v čase, keď podľahol jej manžel alkoholu. Pravdepodobne by mu tento vzťah vyhováral aj on, odhliadnuc od faktu, že on už pre Severusa nevestu vybranú má.  

„Chcel som ťa ale požiadať ešte o niečo iné.“ Povedal. Nervozita, nie že poľavila ale nabrala na intenzite.

„Ak to bude v mojich silách..?“ povedala mu a položila hrnček s čajom na stôl.

„Rád by som jej niečo dal, mama.“ Začal rozprávať. Priniesť dar bolo bežné. Nevedela prečo ho to znervózňuje. Na túto možnosť mala galeóny odložené.

„Synček, s darom problém nebude.“ Povedala mu s úsmevom.

„Chcel by som jej dať prsteň, ktorý patril Victorii Alwyn.“ Vyhŕkol zo seba. Eileen sa cítila akoby ju niekto tresol. Jej syn chce darovať dievčaťu prsteň jej matky. Však nie sú ani zasnúbení ,pre Salazara! Ak by ho chcel použiť ako zásnubný, ešte by to chápala. Ale takto?

„Synak, neviem, či dostatočne chápem okolnostiam návštevy.“ Povedala mu zamračene.

„Nie matka, nechcem ju požiadať o ruku. To nebude, zdá sa potrebné.“ Odpovedal jej. Eileen prepadla panike. Toto sa obchádzalo iba veľmi zriedkavo. A to v prípadoch veľmi rýchlych manželstiev aby predišli škandálu. Verila však synovmu charakteru a jej výchove. U pubertiaka, si očividne nemôže byť človek istý už ničím. Očividne ani ochranami hradu. Severus sa zasmial a začal červenať. Videl ako jeho matka prepadla panike a vedel kam sa uberajú jej myšlienky.

„Matka, upokoj sa, prosím ťa.“ Žiadal ju Severus. Chcel sa nadýchnuť aby jej vysvetlil, že k fyzickému zblíženiu nedošlo, ale nemal príležitosť. Jeho matka sa prestala ovládať.

„Upokoj sa!“ kričala na neho, zatiaľ čo chodila hore dolu po izbe a nervózne rozhadzovala rukami.

„Uvedomuješ si závažnosť situácie?“ zvreskla po ňom a chytila sa za tvár.

„Plne si uvedomuje závažnosť situácie v ktorej som matka, ale nie je to situácia, na ktorú myslíš ty.“ Uškrnul sa. Eileen sa prudko otočila k synovi. V jej očiach videl tichú prosbu, že jej obavy sa nenaplnili. „Lily Evansovú si veľmi hlboko vážim na to, aby som ju zneuctil.“ Priznal sa zahanbene. Eileen si s očividnou úľavou opäť sadla do kresla. Mala pocit, že jej z toho šoku roztrhne srdce. Ak by nebola čarodejnica, určite by dostala infarkt.

„Vysvetlíš mi teda toto všetko?“ spýtala sa už ticho.

„Stalo sa niečo zvláštne matka.“ Začal rozprávať a pozeral pri tom do ohňa.

„Ja ju mám veľmi rád a to už dlhú dobu. Nepredpokladal som však, že moje tajné sny sa naplnia.“ Povzdychol si. Eileen zmäkol pohľad. V synových slovách cítila lásku k čarodejnici.

„Na plese sa stalo počas tanca niečo čo som v prvých chvíľach nechápal a potom som ale precitol.“ Pokračoval. Eileen si myslela, že podľahol túžbe, ale asi sa spamätal, ak bola pravda, že k fyzickému zblíženiu dosiaľ nedošlo.

„Naša mágia sa rozplývala okolo nás a po čase akoby splynula v jednu a pocítil som vo svojom vnútri oheň, mama.“ Priznal sa jej. Eileen si priložila k perám prsty.

„Nexu anima.“ Šepla neprítomne. Dobre vedela, čo to znamená. Tento pocit opisovali mnohé knihy starej mágie a tí, ktorí ho zažili ho opisovali podobne. Ich mágia už rozhodla. Po práve mágie, ich zväzok nie je možné pretrhnúť z donútenia. Takéto pretrhnutie niektorého z ľudí spojených v takomto zväzku, môže stáť toho druhého príčetnosť a nenájde do konca svojho života pokoj. Otočiť proti sebe vlastný prútik a vyriecť Avadu nie je za bežných okolností možné. Človek pri tejto kliadbe musí chcieť druhému život naozaj vziať. Ani spravodlivý hnev nestačí, keďže v každom človeku je túžba žiť hlboko zakorenená. V takomto prípade by to ale možné bolo. Severus prikývol. Jeho matka to zdá sa pochopila. Nemal pochybnosti, že tento pojem nielen pozná, ale chápem aj jeho význam.

„Ako im to chceš vysvetliť?“ spýtala sa pokojne. Prsteň jej matky, zdá sa našiel pokračovateľku rodu Alwyn. Tento prsteň nebol klasický rodový prsteň. Nenosili ho pokračovatelia rodov. Nosili ho ženy. Či už najstaršie dcéry alebo manželky prvorodených synov.

„To žiaľ, ešte netuším. Sú to predsa len muklovia. Vedieť to žiaľ musia, hlavne kvôli tej kliadbe.“ Uškrnul sa.

„Nech je ako chce, podporím ťa.“ Sľúbila mu a odišla z miestnosti, zanechávajúc svojho syna s jeho myšlienkami samého. Sama sa vrátila do minulosti. Do času, keď bol jej muž ešte slušný človek. Pričasto spomínala na dobu pred tým, ako podľahol alkoholu. Bol mimoriadne láskavý a nežný. Túto vlastnosť po ňom zdedil aj jej syn. Tak ako výzor podedil po Priceovcoch, srdce má Snapeovské. Všetko sa však zmenilo keď mal ich syn necelý rok. Snapeovci ju nikdy plne do rodiny neprijali. Tobias im akosi nevedel povedať, kým jeho žena je. Ak sa rozhovor uberal smerov, kde pracuje alebo sa začali vypytovať na jej rodinu, zmenil prirýchlo tému. Chcel to ale zmeniť. Pozval svojich rodičov ku ním na návštevu. Oni ale cestou havarovali a zahynuli. Spočiatku z nehody vinil seba a žiaľ utápal v alkohole. Jej otec to spočiatku chápal a snažil sa mu vysvetliť, že on za nehodu nemôže. Mohol za to vodič, ktorý za volantom zaspal a spôsobil tak zrážku. A časom naozaj pochopil, že on na vine nie je a začal viniť ju. Keby nebola čarodejnica, nemusel by nič tajiť. Nebolo by teda potrebné ich volať a oni by žili. A vtedy ju znenávidel. Tak hlboko ako ju dovtedy miloval, znenávidel ju. A keď sa u malého Severusa začala prejavovať mágia, znenávidel aj jeho. A práve preto nemá silu zasiahnuť. Sama totiž cíti vinu. Nie preto, že je čarodejnica ale preto, že sa im nepriznala sama. Mala toľko možností. Napríklad, keď sa narodil Severus. Boli takí šťastní, že by tento ‘detail’ možno v tej chvíli ani nevnímali. A neskôr by sa s tým zmierili. V čase, keď ale Tobias znenávidel ju a všetko magické, zanevrel na muklov aj jej otec. Nikdy s nimi nesympatizoval, sám ju pred týmto manželstvom varoval, akceptoval však jej rozhodnutie. Od doby čo jej manžel pije, sa jej vyhýba aj jej vlastná sestra. Jej mladšiu dcéru Ruby ešte v živote nevidela. Všetko by sa zmenilo, keby ho opustila. Rodina by to privítala, ale ona nemohla. Už len kvôli spomienkam nie. Tobias by prišiel v tej chvíli o všetko. A tak jej ostáva iba dúfať, že sa stane zázrak a on si uvedomí, čo spravil a čo ešte môže stratiť. Už stratil úctu svojej ženy a lásku jediného syna.

Jej syn to bude mať ťažké. Týmto rozhovorom počnúc. Muklovia vedia o závislosti jeho otca. A čarodejníci? Tí možno nie tak celkom. Od takejto hanby ju rodina našťastie uchránila ale vzťah s muklorodenou zatajiť nemožno. A v dnešnej dobe, sú takéto zväzky priam životu nebezpečné.

„Mami?“ začala rozhovor nervózne Lily, keď  prišla pomáhať svojej matke upratať po večery v kuchyni. Chytila do ruky kuchynskú utierku a začala utierať riad.

„Áno Lily?“ spýtala sa matka. Dala tým na vedomie, že svoju dcéru počúva, napriek tomu, že umýva taniere.

„Tento rok budeme mať návštevu.“ Zahryzla si do pery. Mama neskrývala záujem. Vedela o akú návštevu asi pôjde a aj tušila, kto bude hosťom. Usmiala sa.

„Kto nás príde navštíviť?“ spýtala sa so širokým úsmevom, vypla vodu a opierajúc sa o pracovný pult pozorovala svoju dcéru.

„Jeden blízky priateľ.“ Odpovedala zahanbene žmoliac utierku vo svojich rukách.

„Keďže príde počas Vianoc, bude určite veľmi blízky.“ Uvažovala nahlas. Všimla si ale nepokoj svojej dcéry.

„Nemusíš mať obavy, bude nám potešením prijať ho u nás.“ Podporovala ju matka.

„Mám obavy, že to nebude pre vás, až takým potešením.“ Zašomrala si takmer nečujne a otočila sa hľadiac von oknom do záhrady. Teraz si už bola istá, že sa jedná o mladého Snapea a dúfala, že nepríde s otcom, ale s krstným alebo starým otcom.

„Tak sa priznaj, kto si získal tvoju pozornosť.“ Podpichla ju matka. Lily sa s povzdychom otočila.

„Severus.“ Povedala a pozerala do zeme ako malé dieťa, ktoré sa priznalo, že porušilo pravidlá.

„Ach, dráha Lily.“ Zasmiala sa.

„Vieš, že som zvažovala, že sa niečo také môže stať?“ priznala sa. Lily zodvihla pohľad od podlahy a pozrela do tváre matky.

„Tebe to neprekáža?“ spýtala sa s nádejou v hlase.

„Ak mám pravdu povedať, tak nie.“ Zamyslela sa. Lily sa zoširoka usmiala. Mama videla v tvári svojej dcéry viac ako ktokoľvek iný. Videla len ten šťastný a spokojný úsmev, ktorý by si všimol každý, všimla si aj úľavu, ktorú by si všimol ten, ktorý tvár jej dcéry dokonale pozná. V hĺbke očí videla ale aj vďaku, že neodsudzuje jej priateľa za skutky svojho otca.

„Musíme na to ale pripraviť aj tvojho otca. Nebolo by práve najlepšie, keby sa tu zjavili a on by o tom dopredu nevedel.“ Pripomenula jej mama. Lily podľahla panike. Jej otec bude protestovať a aj keď si jej matka a ona presadia to, že prídu, on aj naďalej vo svojom vnútri súhlasiť nebude.

„Radšej poďme už teraz.“ Povzdychla si matka. Keď videla v očiach jej dcéry,  že by mu to najradšej oznámila dve sekundy pre tým, ako sa zjavia hostia pri dverách.

„Čím skôr mu to povieme, tým lepšie sa na to pripraví.“ Povzbudivo položila ruku na jej rameno. Lily prikývla a začala robiť čaj. Mama sa jej za chrbtom zoširoka uškrnula.

„Nemyslíš, že by bol pohárik niečoho tvrdého lepší nápad?“ povzdychla si nervózne dcéra zatiaľ čo chystala hrnčeky.

„Čaj bude musieť stačiť.“ Povedala a pomohla, dcére s trasúcimi sa rukami, s prípravou čaju.

„Ahoj drahý, priniesli sme ti čaj.“ Začala veselo rozhovor pani Evansová, keď s dcérou vstúpila do obývačky.

„Ďakujem veľmi pekne. Je to od vás milé.“ Odpovedal. Tušil ale, že čaj mu nepriniesli z lásky k nemu, ale pretože ich čaká rozhovor. Podľa nervozity ich oboch, nepríjemný rozhovor. Odpil si z času a začal sa smiať.

„Poviete mi, čo máte na srdci? Pôsobíte, že ani nechcete.“ Priznal pobavene.

„No. Tento rok budeme mať dôležitú návštevu.“ Začala záhadne rozprávať jeho žena.

„Ale nevrav drahá a kto, že príde?“ spýtal sa so záujmom, položil čaj na stolík a pozrel na svoju dcéru, ktorá sa tvárila, že by sa najradšej rozplynula v ovzduší.

„Priateľstvo Lily a Severusa, zdá sa, prerástlo do niečoho hlbšieho.“ Priznala mu. Naschvál povedala jeho krstné meno. Nechcela by si ho podvedome hneď spojil s otcom. Jej muž sa zhlboka nadýchol. „Nemusím sa dúfam obávať, že zvolí vhodný sprievod?“ pozrel na svoju dcéru s nadvihnutým obočím.

„Myslím, že toho sa obávať naozaj nemusíš.“ Odpovedala mu pokojne.

„Je tu niečo, čoho by som sa teda mal obávať?“ spýtal sa a pozrel veľavravne na svoju dcéru. Jeho pohľad pochopila veľmi dobre.

„Nie. Akékoľvek obavy sú zbytočné.“ Odpovedala a pozerala na koberec. Takto sa naposledy hanbila, keď prišla za matkou s tým, že jej telo sa mení v ženské a ona potrebuje zakúpiť istú intímnu pomôcku. Na Rokforte ju našťastie toto obchádzalo. V dejinách Rokfortu sa dočítala, že na hrad sú uvalené okrem iného aj takéto ochrany. Ak by sa profesorom nepodarilo uchrániť poctivosť niektorej študentky počas školského roka, uchránia ju teda aspoň pred počatím. Čo je teda veľmi žiaduce, keďže to prvé sa im nedarí vôbec. Napríklad taký Regulus. O ňom je všeobecne známe, že privítal vo svojej posteli už nejednu Slizolinčanku. Samozrejme, že nižšie postavenú. Niektorú z dobrej rodiny by nevyužíval. O Severusovi sa tiež niečo šuškalo, ale on jej povedal, že nie je pravda, že by sa to ženami v jeho posteli hemžilo. A ona mu verila. Jej priateľ je v tomto ohľade až priveľmi hanblivý. A Chrabromilčania tiež nezaostávali. Aj keď, tam sa jednalo zväčša už o snúbencov a vo väčšine prípadov už o siedmakov, čiže plnoletých.

„V tom prípade, v poriadku.“ Odpovedal po chvíli. Lily neverila vlastným ušiam. Len tak sa zmieril s tým, že príde Snape? Alebo si neuvedomuje o akú návštevu ide? Alebo si uvedomuje oboje a je spokojný? Táto možnosť bola rovnako scestná ako, že jej kúpia na narodeniny draka. Jej otec sa musel smiať. Netušil, že svoju dcéru vyvedie až natoľko z rovnováhy. Utrel si slzy smiechu.

„Lily. Zlatíčko. Vedel som, že v najbližšiu dobu to príde a to, že si prišla tento rok na sviatky domov, mi to utvrdilo. A tvoja dráha matka, mi už počal leta naznačila, že je tu možnosť, že to bude práve Severus Snape, kto príde.“ Priznal jej. Lily sa uľavilo. Jej otec chápal všetko.

„Ďakujem ti oci.“ Vypadlo z nej a pobozkala ho na líce.  

Severus kráčal v sprievode matky k domu Evansovcov oblečený v nohaviciach, košeli a teplom kabáte. Jeho matka zvolila rovnaké oblečenie. Bol značne nervózny a jeho matka bola tiež bledšia ako je u nej bežné. Lily mu poslala po Bessovi správu, že rodičia sú s návštevou oboznámení, dokonca sa zdalo, že to očakávali. Jediné, čo ich znepokojovalo bolo, že by mal prísť v sprievode otca. Severus jej napísal, že toho sa obávať nemusia. Momentálne je v nemocnici a aj keby nebol, s ním by neprišiel. Ako to ale celé dopadne netušil a určite to netušili ani jej rodičia.

Keď zastali pred dverami ich domu, zhlboka sa nadýchol a chytil klopadlo. Tri krát zaklopal a postavil sa k pravému boku svojej matky. Dvere sa otvorili a stál v nich pán Evans oblečený v obleku a za ním stála pani Evansová v elegantných šatách polnočnej modrej. Lily zatiaľ nevideli. Jeho matka ju ešte nepoznala a bola veľmi zvedavá na mladú Lily Evansovú, ktorá jeho syna tak očarila. Severus nemal odvahu zavolať Lily ku ním domov. Nechcel ani pomyslieť na možnosť, že by sa tam zjavil náhodou jeho otec.

„Pekný večer vám prajem a vitajte.“ Pozdravil pán Evans.

„Nech sa páči vstúpte do môjho domu.“ Povedal im zdvorilo a postavil sa trochu bokom aby mali dosť miesta a mohli vstúpiť do predsiene. Pri pohľade na mladého Severusa a ženu po jeho pravici by aj najväčší zadubenec vedel, že sa jedná o matku a syna. Severus bol vernou kópiou jeho matky a aj štýl obliekania majú spoločný. Obaja prišli v čiernom, čo len zdôraznilo ich bledosť, ktorá je zjavne zo strany matky dedičnou črtou.

„Dovoľte aby som sa Vám predstavil. Moje meno je Harold a toto je moja krásna manželka Lilien.“ Zdvorilo poukázal na svoju manželku zatiaľ čo si podával ruku s pani Snapeovou.

„Veľmi ma teší pán Evans. Moje meno je Eileen Prince-Snapová, môjho syna zaiste poznáte.“ Povedala zdvorilo.

„Váš syn je v našom dome častým a slušným návštevníkom.“ Odpovedala pani Evansová, zatiaľ čo si jej manžel podal ruku so spomínaným mladíkom. Severus ešte naznačil bozk na ruku pani Evansovej, keď ich pozval do obývacej izby. Tam stála Lily, prekrásna ako vždy. Mala krásne zelené šaty, o trochu svetlejšieho odtieňa ako boli jej oči. Vlasy mala elegantne vypnuté sponou.

„A toto je moja mladšia dcéra Lily.“ Predstavil pani Snapeovej, teda Prince-Snapeovej, svoje dieťa. „Nesmierne ma teší, že ťa spoznávam moja milá.“ Usmiala sa na Lily Eileen. Jej úsmev a slová boli zdá sa úprimné.

„Potešenie je na mojej strane.“ Odpovedala Lily a usmiala sa na matku svojho milovaného. Nateraz už Eileen vedela plne pochopiť svojho syna. Lily mimoriadne krásna a keď sa usmiala, jej smaragdové oči sa rozžiarili. Okolo nich sa na krátky okamih sformovali vrásky, podľa ktorých možno usúdiť, že sa smeje často.

„Dali by ste si pred večerou šálku čaju alebo skôr kávy?“ spýtala sa zdvorilo pani Evansová.

„Ja by som poprosila kávu.“ Odpovedala Eileen a prijala ponúknuté miesto, ktoré bolo pre hosťa najlepšie. Bola blízko pri krbe a mala dobrý výhľad na všetkých v miestnosti a aj na dvere vedúce do predsiene i kuchyne. Lily sa otočila na päte a odišla do kuchyne. Nepotrebovala viac vedieť. Severus mal veľmi rád zelený čaj, jeho matka chcela kávu, jej mama kávu nepije a otec pred večerou a hlavne ak mali návštevu chcel vždy kávu. A sama seba sa pýtať nemusí. Dá si tiež zelený čaj. Zakrátko sa vrátila s podnosom plným hrnčekov. Starostlivo ho rozdelila medzi ľudí sediacich v obývačke. Severusova matka, ako hosť dostala šálku ako prvá, potom jej otec ako hlava rodiny, potom Severus ako syn hosťa a nakoniec jej matka. Svoj hrnček položila ako posledný k miestu, kde bude sedieť, odišla zaniesť podnos a vrátila sa s veľkým tanierom plným čajového pečiva a koláčikov, pri pečení ktorých si dávala zvlášť záležať.

„Prosím, ponúknite sa.“ Vyzvala ich zdvorilo Lily.

„Ďakujem veľmi pekne moja drahá.“ Odpovedala jej pani Snapeová a jeden si vzala.

„Sú skutočne veľmi dobré, jemné, nie sú presladené a ani priveľmi suché.“ Ocenila ich.

„Tie piekla naša Lily.“ Priznala sa pani Evansová. Lily s zapozerala do zeme. Bola rada, že jej koláče chutia dobre ale neubránila sa pocitu zahanbenia. Eileen sa usmiala. Toto dievča bolo skutočne prekrásne a veľmi dobre vychované. Nedivila sa svojmu synovi, že sa zahľadel práve do nej. Keď dopili svoj čaj a kávu, pozvala pani Evansová hostí k stolu na večeru. Podávali slepačiu polievku, pečené mäso s ryžou a dusenou zeleninou. Nechýbal samozrejme ani koláč s ovocím. Počas toho ako Lily kládla spomínaný dezert na tanierik pred svoju budúcu svokru, sa pán Evans spýtal, kde Eileen pracuje. Na malý okamih ju pohltila panika. Uvedomila si však, že toto sú síce muklovia, ale o ich svete čo to vedia. Prvý krát odhalí svoje tajomstvo pred muklami.

„Iste viete, že existuje nemocnica Svätého Munga.“ Uisťovala sa. Pán Evans prikývol.

„Ja pracujem tam. Ale nie ako liečiteľ alebo čaromedik. Varím pre nich elixíry.“ Odpovedala mu.

„Je to niečo ako u nás farmaceut?“ spýtal sa so záujmom.

„Nie tak celkom.“ Začal vysvetľovať Severus.

„Farmaceut lieky iba predáva lieky alebo miešajú hojivé mastičky. Poprípade vie poradiť pri kúpe lieku. Moja matka tie ‘lieky‘, povedzme, vyrába.“ Vysvetlil mu.

„To je v tom prípade veľmi dôležitá funkcia.“ Ohodnotila to pani Evansová.

„Ďakujem veľmi pekne, moja práca ma ale v prvom rade baví.“ Usmiala sa pani Snapeová.

„Aspoň vieme, odkiaľ má Severus také nadanie na elixíry. Podľa slov našej Lily, je v nich priam výnimočne zručný.“ Poznamenal pán Evans. Severusovi takmer zabehlo. Skutočne mu ten starší človek práve zložil poklonu?

„Ďakujem za uznanie pane, Vaša dcéra v nich nie je o nič horšia.“ Povedal zdvorilo Severus.

Po večery sa usadili v obývacej izbe, pán Evans ponúkol návštevu vínom a usadil sa na gauč vedľa svojej ženy s pohárom bieleho moku v pohári na vysokej stopke. Eileen vedela, že je pravý čas, na predanie prsteňa a očividne to vedel aj jej syn. Tváril sa síce pokojne, masku mal dokonalú, jeho nervozitu však cítila pridobre.

„Drahá Lily, mám aj pre teba dar.“ Oslovil Severus s úsmevom mladé dievča, vstal a podišiel k nej. Lily spozornela, postavila sa aj ona a prevzala od neho akúsi škatuľku. Nebolo na nej otváranie iba malá prehĺbenina, akoby na bruško prsta. A naozaj. Keď do nej položila prst, škatuľka cvakla a otvorila sa. Vnútri bol na červenom hodvábe krásny prsteň so zeleným kameňom, v ktorom spoznala smaragd.

„Ten je prekrásny.“ Priznala šokovane takmer šeptom.

„V našej rodine je už mnoho generácii, aj moja matka ho dostala od svojej matky a teraz by som bol šťastný, keby si ho prijala ty.“ Povedal s nádejou v hlase. Pán Evans si odkašľal. Priveľmi mu to pripomínalo žiadosť o ruku. Lily si v tej chvíli ale zaujato prezerala prsteň vo svojej dlani, keď sa ozvala Severusova matka.

„Nie je to zásnubný prsteň pán Evans, inak by o zvolenie Severus požiadal v prvom rade Vás. Vaša dcéra má ale naňho nepopierateľné právo.“ Vysvetlila mu.

„Nechápem.“ Priznala pravdu pani Evansová. Ona tiež dostala podobný prsteň. Dostala ho ale od svojej matky, ako dar v deň jej svadby.

„Toto vysvetliť je mimoriadne zložité. Pokúsim sa však o to.“ Povzdychla si pani Snapeová. Vysvetliť zákony starej mágie muklom môže byť skutočne nesmierne komplikované, nakoľko na ne zabúda aj množstvo čarodejníkov.

„Naše svety sa v oblasti manželstva až tak nelíšia, akoby ste si mohli myslieť. Najskôr prichádzajú zásnuby, ktoré prebiehajú v podstate rovnako a aj sobáš sa líši iba minimálne. U nás sa uzatvára pred ministerským pracovníkom u vás v kostole alebo v niektorých prípadoch na úrade.“ Začala vysvetľovať. Evansovci prikývli. Zatiaľ chápu aj keď nevedia, kam sa uberie rozhovor ďalej.

„V našom svete rozlišujeme dva druhy manželstva.“ Pokračovala.

„Stále je vo zvyku, a to v hlavne aritokratických rodoch, uzatvoriť dohodnuté manželstvá.“ Tomu sa už nečudovali. Fungovali tak aj niektoré muklovské kultúry.

„A potom sú manželstvá, ktoré nie sú dohodnuté.“ Uzatvorila to. Pán Evans si evidentne vydýchol. Čakal nejaký zádrhel alebo niečo podobné.

„Existuje ale aj spojenie Nexu Anima.“ Dodala pozerajúc na pohár s vínom. Pán Evans na ňu zamrkal. Latinčina mu nič nehovorí a nevie si predstaviť, čo za spojenie to je. Jeho manželka sa netvárila o nič chápavejšie.  

„A práve tento pojem je nesmierne dôležité aby ste pochopili.“ Povedala neprítomne a vzhliadla na otca mladej čarodejnice.

„Je to to najdokonalejšie možné spojenie dvoch čarodejníkov. Je to vzťah po práve mágie. Tu nezohráva žiadnu úlohu vek ani postavenie rodov. Je možné ho dosiahnuť len pri precítení veľmi hlbokej lásky a dôvery a musia ju cítiť v rovnakom okamihu obaja. Ak by po dosiahnutí plnoletosti toto spojenie oznámili na ministerstve, stali by sa oficiálne manželmi .“ Pokračovala. Pani Evansovej sa to zdalo prekrásne romantické, jej manžel mal ale pocit, že nie kvôli romantike im o tom rozpráva a čakal, kam tým táto príjemná pani smeruje

„A práve počas plesu sa našim deťom podarilo dosiahnuť práve toto.“ Zakončila to.

„A..ako p..prosím?“ koktala zo seba pani Evansová.

„Nepočula si moja drahá, naša dcéra je už asi vydatá žena.“ Zasmial sa pán Evans nervózne a roztiahol ruky, ktoré následne prekrížil na svojej hrudi. Situácia sa mu vôbec nepozdávala. Nevie, čo má očakávať.

„Pán Evans. Toto nie je úplne presné. A nedá sa to ani predvídať a ani naplánovať, nedá sa tomu dokonca ani zabrániť. Je to rovnaké ako keď sa zamilujete. Vtedy to tiež neviete ovplyvniť.“ Skúšala ho upokojiť staršia čarodejnica.

„A čo máme teraz očakávať?“ spýtala sa pani Evansová nervózne. V tomto sa nevyzná a nie je to schopná úplne pochopiť.

„Zatiaľ nič pani Evansová. Ak bude pán Evans súhlasiť, Lily sa stane najskôr mojou snúbenicou a po dokončení školy oficiálnou manželkou.“ Odpovedal Severus a usmial sa na svoje dievča.

„Toto som ochotný akceptovať.“ Povedal pevne pán Evans. V podstate sa nemení nič. O ich spojení magického práva, či ako, nikto nevie a oni budú postupovať, tak ako sa od nich očakáva. Niečo mu na tom ale nesedí.

„V čom je problém?“ spýtal so zamračením a prebodol pohľadom mladého Snapea. Bolo až celkom nezávažné v tomto ponímaní, celkovo to ale malo veľký význam, inak by sa s tým nepriznali.

„Problémom by som to nenazval.“ Pokračoval nevinne Severus. Pan Evans sa zhlboka nadýchol. Lily za sústredene zahľadela na svojho priateľa, nevedela totiž, kam tým smeruje.  

„Nexu anima so sebou prináša aj kliadbu.“ Začal vysvetľovať. Pán Evans sa zatváril, že by ho bol schopný prekliať a to aj bez magického jadra. Lily nadvihla obočie. O kliadbe nevedela. Bola si však istá, že ak by mala byť akýmkoľvek spôsobom nepríjemná, oznámil by jej to už skôr.  

„Nemusíte sa však obávať o svoju dcéru.“ Dodal rýchlo, keď videl ako sa pán Evans tvári.

„To sa prejavuje napríklad vtedy ak by ste ju chceli proti jej vôli vydať za niekoho iného, alebo by jej chcel niekto ublížiť.“ Vyrapkal nervózne. Nechce si ho pohnevať.

„Je to akási ochrana, dalo by sa povedať.“ Dokončila za neho pani Snapeová. Pán Evans prikývol už menej znepokojený. Toto by svojej dcére nespravil ani keby nebola pod ochranou toho kúzla.

„Pán Evans dovolíte teda Lily prijať tento prsteň?“ spýtal sa zdvorilo Severus. Spomínané dievča ticho pozorovalo rozhovor. Vedela, že teraz hovoriť nemusí, neskôr ju ale v súkromí čaká ťažký rozhovor.                                                                                                                                                   Pán Evans nakoniec prikývol. Zhovárali sa ešte asi hodinu, keď sa pobrali domov.

„Toto sme zdá sa zvládli.“ Povedala Severusovi matka po návrate domov.

„V istom uhle pohľadu áno. Nepochybujem však, že Lily je v tejto chvíli konfrontovaná.“ Povzdychol si.

„Určite im to zvládne vysvetliť tak, aby to pochopili. Pozná ich najlepšie.“ Pripomenula mu.

„Dúfam, pre nás všetkých, že sa nemýliš.“ Odpovedal jej porazenecky. Nech to dopadne akokoľvek nemôžu mu ju vziať. Ale mohli by sa od nej odvrátiť, čo by ju zničilo. Tomu sa chcel ale vyhnúť. Nezostáva mu nič iné iba čakať na sovu so správou od nej. Na správy je nesmierne zvedavý aj Regulus. On ale netuší o ich spojení. Bral to ako zoznamovací večer, pri ktorom sa mali spoznať ich rodiny.

„Lily. Rád by som teraz počul ako sa toto vlastne stalo.“ Začal konfrontovať svoju dcéru nakrátko po odchode Snapovcov a sadol si na gauč. Lily sa usadila do kresla oproti nemu a zapozerala sa do krbu. Nerobí to v poslednej dobe až príliš často?

„Ja sama neviem otec.“ Priznala tlmene. Naozaj nechápala ako sa to stalo. Nebol nijaký náznak, že by sa schyľovalo k niečomu takému. Alebo možno bol? Ona sama o tomto spojení nevedela nič konkrétne. To, že ho poznala bola skôr náhoda. Zmienila sa o tom Mary v treťom ročníku, že jej staršiemu bratovi sa toto pošťastilo. Bol však už dospelý a stalo sa to na zásnubnom večierku. Vtedy to samozrejme všetkých nesmierne tešilo.

„Skús nám teda opísať okolnosti zlatko.“ Prihovorila sa jej matka a zaujala miesto vedľa svojho manžela. Ona to stále ponímala ako niečo nesmierne romantické.

„Skúsim.“ Povedala jej.

„Tancovali sme spolu a ja som cítila ako moja mágia sa stretla s tou jeho. Prepletali sa.“ Začala opisovať ten večer, stratená vo svojich spomienkach.

„Potom som už nič také necítila. Až do chvíle, kým sa netancovali tance, ktoré tancujú manželia, snúbenci alebo mladé páry. Vtedy som to pocítila znova ale intenzívnejšie. Bolo to akoby naše mágie spolu splynuli a takto vošli hlboko do nás, akoby priamo do duše a ja som pocítila akoby hlboko vo mne bol oheň. Neviem, či ste to schopný pochopiť.“ Krútila porazenecky hlavou a pozrela sa neprítomne akoby na povrch nízkeho dreveného stolíka.

„Ako si sa vtedy cítila?“ spýtala sa jej šeptom jej mama. Nevedela si predstaviť pocit prepletenia mágie. Nemala ju v sebe. Vedela však pochopiť čo cítila jej dcéra.

„Keď sme tancovali som nevnímala nič. Iba jeho dych a tlkot srdca. Bola som šťastná ako nikdy predtým.“ Šepla kobercu. Otec čarodejnice sa zapozeral von oknom do tmy a počúval ticho výsluch jeho manželky. Nech robil čokoľvek jeho dcéra vždy mala bližšie k nej. Nečudoval sa tomu príliš. Lily mala rovnako láskavú a chápavú povahu ako jeho žena. Tuni taká nebola. Ona bola skôr praktická a nesmierne tvrdohlavá. Tú tvrdohlavosť majú v sebe obe ako dedičstvo po jeho vlastnom otcovi. U Lily to aspoň mierni jej všadeprítomný optimizmus a radosť zo života. Tuni nie je na prejavovanie citov taká otvorená.  

„A on to musel cítiť rovnako, inak by sa to spojenie neuskutočnilo.“ Pripomenula pani Evansová viac menej sebe.  

„Správne.“ Dodala jej dcéra a porazenecky sa pozrela na svojich rodičov. Pri vzhliadnutí zamyslenia jej otca sa opäť pozrela do zeme. Nepochopí to, nemôže.

„Nemáš sa za čo hanbiť dieťa.“ Ozval sa po chvíli ticha. Lily neprestala pozorovať koberec, ktorý bol v tej chvíli nesmierne zaujímavý.

„Možno nechápem ako funguje vaša mágia alebo kultúra, či zvyky a tradície. Chápem ale, že to čo sa stalo bol akýsi magický prejav hlbokej lásky.“ Povedal jej jemne.

„A dôvery a oddanosti.“ Dodala ešte nemenej dôležité city.

„Ja som v tomto ohľade spokojná.“ Vyhlásila pani Evansová. Lily na ňu nechápavo pozrela. Rovnako nechápavým pohľadom na ňu pozrel aj jej manžel.

„Čo tak na mňa hľadíte? Je evidentné, že naša dcéra sa milovala do muža, ktorý si ju váži.“ Vysvetlila im.

„Toto v istom ohľade teší aj mňa.“ Priznal sa otec a zoširoka sa usmial.

„Tak je to v poriadku?“ spýtala sa ich dcéra s nádejou v hlase.

„A čo už môžeme robiť.“ Mávol ledabolo rukou jej otec. Lily sa mu vrhla do náruče a silno ho objala. Vedel čo práve spravil. Odobril jej vzťah so Snapeom. V duchu sa modlil, nech sa z neho nestane to isté, čo s jeho otcom. V tom prípade, by ho pred ním neochránila ani jeho mágia. Zabil by ho holými rukami.