POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Prázdniny sa skončili a študenti opäť kráčali po chodbách Rokfortu. Lily však okrem predstavy učenia sa, trápila aj iná závažná skutočnosť a to blížiace sa narodeniny jej priateľa. Dar už zakúpila. Je ho ale treba ešte vylepšiť. V knihe starej mágie našla jeden rituál. Natrafila naň náhodou, keď hľadala informácie o ich magickom spojení. Podľa toho čo sa dočítala, je za pomoci neho možné vytvoriť akýsi prívesok, s ktorým je možné, za určitých podmienok, cítiť bijúce srdce toho druhého, alebo v prípade, že sa rozpáli, je v ohrození života. Ak ochladne ako ľad a následne praskne, ten druhý zomrel. Jej sa ale priveľmi páčila predstava, že pocíti jeho srdce. Stačí iba, ak aj on bude v tej chvíli držať prívesok a myslieť na ňu. Bol v tom ale háčik. Príprava si vyžadovala jeden zvláštny kameň, ktorý sa po obrade rozpolí a vytvoria sa z neho dva prívesky. To bol ten najmenej závažný problém a ani tie sviečky problémom neboli. To čo potrebovala najväčšmi je ich krv. S tou jej to bolo jednoduché. Ale Severusova krv? To ho má akože náhodou porezať a vziať si pár kvapiek do ampulky? Nenápadné. Nemá ale veľa času. Má už len pár dní. A už len úprava toho kameňa jej zaberie minimálne dva dni. Potrebuje ju teda urgentne.

„Na čo myslíš?“ spýtal sa jej Severus cestou do Chrabromilskej veže.

„Niečo súrne potrebujem a neviem ako to získať.“ Priznala neurčito a zahryzla si do pery.

„A môžem ti s tým nejako pomôcť?“ spýtal sa jej.

„Vlastne áno.“ Usmiala sa na neho.

„Tak mi to potom po večeri povieš.“ Mrkol na ňu a s rýchlim bozkom, pred portrétom ,sa rozlúčil. Lily vpadla do klubovne aby sa narýchlo zvítala s priateľmi pred večerou, ktorá sa čoskoro začne. Mnohí študenti do klubovne ani nechodia, rozprávajú sa vo vestibule, ktorý bol dnes netradične prázdny, keďže všetkých poslali profesori najskôr tam. Podľa očakávania sa to v klubovni hemžilo študentmi. Všetci sa zvítavali a konverzovali veselo o Vianociach.

„Lily, čo Vianoce?“ spýtal sa jej James.

„Ďakujem, boli celkom dobré. Čo ty?“ spýtala sa slušne.

„Klasika, však to poznáš.“ Uškrnul sa na ňu a odmávol to rukou.

„Tak nás nenaťahuj a ukáž ho.“ Pripojil sa Remus so širokým úsmevom a náhlil sa za ňou s výrazom maximálnej zvedavosti.

Severus informoval prirodzene Regulusa, ten zasa Jane a takto sa to náhodou roznieslo. Skutočne iba náhodou. Lily mu podala ruku a nechala zviditeľniť prsteň. Magické artefakty tak našťastie fungovali. Bolo to praktickejšie akoby mali prezentovať ovešané ruky. U žien to je ešte viac praktické. Bolo pravdepodobné, že by mohla nosiť zásnubný prsteň, ten svadobný, dedičný, prsteň od matky manžela a aj od tej vlastnej. Remus jej ruku zodvihol akoby mal v pláne ju pobozkať a škeril sa.

„Na zásnubný trochu veľký, nie?“ neodpustil si. Lily ho udrela do ramena.

„Blbec.“ Počastovala ho ale v očiach jej hralo pobavenie.

„Snape bol cez Vianoce u vás?“ spýtal sa zamračene James.

„Áno, s rodinou.“ Odpovedala mu pokojne s nadvihnutým obočím, očakávajúc búrlivú reakciu. To, že rodina v tomto prípade znamenalo iba jeho matku bolo vedľajšie. Však aj ona je jeho rodina a to najbližšia.

James zhlboka dýchal, aby nabral stratenú rovnováhu. Bol ale rád, že sa už dokážu rozprávať a formuje sa medzi nimi priateľstvo, ktoré je ale ešte veľmi krehké. Nechcel to pokaziť.

„Myslím si to isté čo Rem, na zásnubný je priveľký.“ Zoširoka sa uškrnul s leskom v očiach.

„Ste blázni, viete to?“ zasmiala sa Lily a prevrátila očami. Za ten smiech mu to stálo.

„To máš výnimočne pravdu Evansová.“  Zazubil sa na ňu Sirius.

„Ako si trávil Vianoce ty?“ spýtala sa ho.

„Ja som bol u Jamesa.“ Priznal tlmene. Lily jemne prikývla a odvrátila pohľad. Vedela, že sa cez leto s rodinou nepohodol a odišiel od nich. Dúfala, že sa to ale urovná. Nepotešilo ju to. Nech sa tam stalo čokoľvek stále to boli jeho rodičia.

„Lily, ďakujem za knihu, je skvelá.“ Prerušil ticho Remus.

Lily poslala dar, každému priateľovi. Remusa bavila obrana a Merlin vie, že sa mu to bude hodiť. Poslala mu teda jednu z kníh o pokročilej obrane. Pre Jane našla zasa jednu zvlášť vzácnu knihu o jednorožcoch. Bola vyzvedať kvôli nej dokonca u Hagrida. Ten hájnik sa jej páčil. Pôsobil hrozivo, ale bol to dobrý človek. Nikto, kto sa s láskou stará o zvieratá, nemôže byť zlý alebo krutý. Mary poslala ozdoby do vlasov, keďže tie zbierala so zápalom. Nikto nemal toľko hrebeňov, sponiek, ihlíc a podobných predmetov ako ona. Neraz jej pripomenula, že by si s tým čo má, mohla otvoriť obchod a veľmi dlho by mala čo predávať. Markovi darovala nie práve malú slnečnú sústavu, zložitejšiu ako vybrali s Mary pre Andreho, jej malého brata a Hanrich dostal knihu o aritmancií a zvlášť zložitých runách. Najťažšie bolo nájsť niečo vhodné pre Severusa. Našla ale plášť. Bol prekrásny a magicky vibroval. Na dotyk bol chladný, akoby sa dotýkala vody. Po čase sa ale zahrial a bol nesmierne príjemný. Má krásnu tmavozelenú farbu, ktorá až prechádza do čiernej. Na záhyboch bol so strieborným lemom zdobeným malými obrazcami, ktoré je možné si všimnúť iba ak sa na ne pozeráte zblízka.

„To nestálo za reč.“ Ledabolo mávla rukou. Netreba spomínať, že kvôli nej pochodila nejedno kníhkupectvo a bola taká zúfala, až sa kvôli tomu pohádala s mamou, ktorá ju na nákupoch sprevádzala.

„Máš ju tu Námesačník?“ spýtal sa ho James. Zaujalo ho nadšenie jeho priateľa k tej knihe. „Prirodzene Paroháč. Prinesiem ju po večery.“ Povedal Remus s výrazom nadšenia. Lily sa musela usmiať. Stálo to za to. Za ten úsmev, za tú radosť, za ich priateľstvo.

„Inak kde je Mary a Peter?“ zaujímala sa a rozhliadala sa okolo seba. Doposiaľ si ich nevšimla, čo sa ale v preplnenej klubovni môže stať veľmi ľahko. Peter a ani Mary by nestáli v úzadí. Majú svoje miesto v skupine Záškodníkov. Peter ako člen a Mary ako Siriusova priateľka.

„Peter dostal vo vlaku teplotu, istotne chrípka. Pomfreyová si ho ale na noc nechala na ošetrovni.“ Povedal Sirius a tváril sa akoby ho zdravotný stav jeho kamaráta začal lámať. A James? Ten pozeral na Lily akoby bol Pettygrew jej snúbenec a dostal Dračie kiahne. Lily sa ale stále nedozvedela, kde je jej kamarátka.

„Mali by sme ísť.“ Niesol sa klubovňou hlas niektorého Chrabromilčana. Lily vstala aby v sprievode Záškodníkov zišla do Veľkej siene, keď sa v chodbe spájajúcej obraz a klubovňu objavila McGonagallová.

„Všetci sadnúť.“ Povedala veliteľsky. Lily na ňu vytreštila oči. Čo sa, pre Salazara, deje? Iba ak...

„Mary.“ Vypadlo z nej tlmene so značnou dávkou zúfalstva a skoro spadla dozadu, nebyť pohotovej reakcie Longbottoma. Lily mala pocit, že nezvládne udržať rovnováhu na trasúcich sa nohách a ďakovala Morgane, že ju Frank stále drží.

„Je v poriadku. Príde ale neskôr.“ Povedala vedúca Chrabromilu neurčito s ponurým úsmevom. Takže sa deje niečo iné. Lily sa podarilo upokojiť svoje vnútornosti hlbokým dýchaním. Pocit, že jej srdce tlčie niekde v krku ale ostal. Študenti sa rozostavili po klubovni a Lily zaujala miesto na gauči spolu so Záškodníkmi. Podvedome sa pritisla na Remusa, ktorý cez jej plecia prehodil pravú ruku. James sedel po jej druhom boku a tváril sa, akoby ho prišla McGonagallová pred všetkými hrešiť.   

„Som tu ale pre to, aby som vás všetkých o niečo požiadala.“ Začala rozprávať McGonagallová. Lily neušlo rozrušenie v jej hlase. Takže predsa...

„Mary prežíva ťažké obdobie a vy všetci jej dúfam budete oporou.“ Vzlykla si profesorka. Lily na ňu pozrela s prosbou v očiach. Však to nemyslí vážne. Nemohlo sa to stať. Znova.

„Pán Marcus Boot a jeho syn..“ Začala vysvetľovať dôvod jej návštevy. Nahlas sa nadýchla aby zadržala slzy a nabrala silu im to povedať. Keď si priložila prsty pravej ruky k perám, Lily začali tiecť po lícach slzy. Opäť sa to stalo.

„Joel?“ vypadlo z Lily zúfalo, prosiac stvoriteľa aby to nebola pravda. Bol ešte mladý a každým dňom sa mal stať otcom.

„Andre.“ Povedala profesorka a z posledných síl držala svoju myseľ príčetnou. Zúfalstvo Lily naplno prepuklo. Nemal ešte ani jedenásť rokov. Bol tak malý, tak nevinný, tak bezbranný.

„To nie je pravda. Nemôže byť. Nemôže!“ neudržala svoj hnev, sklamanie a žiaľ, padla z gauča na kolená a v hlbokom predklone plakala. Remus sa zošuchol z gauča na kolená a kľačiac hladil chrbát svojej zmučenej spolužiačky, ktorej plač trhal jeho srdce. Rozhliadol sa po klubovni. Dievčatá si utierali slzy, niektoré to ani neskúšali, nakoľko to bolo v tej chvíli zbytočné. Mnohí chlapci sa tiež neubránili emóciám. Nejedna slza si našla svoju cestu z ich očí a pomaly stekala po líci. Darmo sa tvárili, že sú muži a snažili sa slová vedúcej fakulty radšej ani nevnímať. Utrpenie ich vždy optimizmom žiariacej spolužiačky cítili aj tí, ktorí ju nevideli a nepočuli. Jej žiaľ sa rozpínal po klubovni a každý jeden vzlyk trhal srdia a zväzoval vnútornosti. On sám sa držal aby neprepukol v plač. Nateraz ho ale väčšmi potrebuje jeho zrútená kamarátka. O tom, v akom stave bola a aj je Mary myslieť ani nebude. McGonagallová sa na to nevydržala už dlhšie pozerať a opustila klubovňu. Jej levy sú takí silní, takí statoční ale keď ide o priateľstvo, pociťujú snáď ešte väčšie muky ako Bifľomorčania. Možno preto, že si myslia, že tam mali byť aby svojich priateľov a ich rodiny chránili.

V tejto chvíli sa už ale vo Veľkej sieni zišli a usadili všetci študenti, hladní a vysmiati zo zvítania sa so svojimi spolužiakmi. Severus zamračene pozoroval dianie okolo neho. Stôl profesorov bol tichý a Dumbledore doslova hypnotizoval ten, stále prázdny, Chrabromilský. Po chvíli, ktorá podľa vyhladovaných študentov trvala dlhšie ako dvojhodinovka Dejín mágie, vošla do miestnosti, vchodom za učiteľským stolom, vedúca fakulty, ktorá sa rozhodla, že večerať nikto nemusí. Riaditeľ na ňu vzhliadol a ona iba porazenecky pokrútila hlavou. Konečne však vstal a utíchlo aj tých málo, takmer nečujných, hlasov.

„Vitajte po prázdninách a prajem vám dobrú chuť.“ Bolo to jediné čo im povedal a sadol si. Na stoloch sa zjavilo množstvo jedla a vyhladovaní študenti si začali naberať chutné jedlo na svoje taniere. Severus práve dojedal večeru, keď to už nevydržal a naklonil sa Regulusovi.

„Nevieš, čo sa stalo?“ spýtal sa ho a kývol hlavou smerom ku chýbajúcim Chrabromilčanom. Regulus si povzdychol. Nevedel, že nie je informovaný.

„Pochybujem, že mali chuť na večeru. Hlavne Lily.“ Povedal tlmene, nahnevane položil vidličku na tanier, utrel si ústa do obrúska a nervózne si pretrel oči. Severusovi vypadla z ruky vidlička a s rachotom dopadla na tanier.

„Čo sa, pre Salazara, zasa stalo?“ dožadoval sa vysvetlenia a nedbal na to, že sa za jeho pobúreným hlasom otočili aj niektorí profesori.

„Mary Bootová. Tá jej kamarátka. Včera večer ich napadli. Ona je ale v poriadku. Jej mama sa s ňou odmiestniť stihla. Jej otec aj s chlapcom to však už nestihli.“ Zhrnul mu udalosti a odpil si z čaju. Severus potriasol porazenecky hlavou a oprel si hlavu do svojich rúk. Majú určite tichú klubovňu a Lily musí byť smutná, že sa niečo také stalo jej kamarátke. Je to celé na, ..., eh, na nič. Prečo vždy, keď sa stane niečo dobré, musí to vzápätí vystriedať niečo dvojnásobne horšie? Najradšej by za ňou išiel ale ako? Do klubovne heslo nevie a pochybuje, že sa Chrabromilčania budú prechádzať hore-dole aby mu ju zavolali. To, že by ho tam, s výnimkou vlka, nevideli radi netreba ani spomínať. Odtiahne si ju nabok zajtra ráno a pokúsi sa zmieriť jej smútok.

Po večery, ktorej sa skoro vôbec nedotkla, sa McGonagallová vybrala skontrolovať svojich levov. Lily našla sedieť na zemi objímajúc svoje kolená. Jej fakulta ju nesklamala. Nateraz sú oporou pre toto zničené dievča. A práve od nej čakala silu a najväčšiu podporu pre mladú Mary Bootovú. Správa o smrti desaťročného chlapca, položila na kolená aj dospelého. Ako mohla čakať väčšiu silu od čoskoro šestnásťročnej študentky?

„Asi by bolo dobré ak by prišla madam Pomfreyová s nejakým elixírom.“ Obrátil sa na svoju profesorku Longbottom, ktorý vyzeral, že by jeden tiež potreboval. Profesorka neprítomne prikývla a švihla prútikom volajúc tak, pomocou svojho patronusa v tvare mačky, natoľko potrebnú ošetrovateľku.

„Stalo sa niečo, Minerva?“ spýtala sa ošetrovateľka, keď vstúpila do priechodu a kráčala do  miestnosti. Pohľad na študentov jej ale napovedal, čo sa stalo. Opustila klubovňu a išla vziať elixíry, ktoré našťastie už Slughorn stihol navariť, aby upokojila rozrušené Chrabromilčanky a poniektorých, hlavne mladších, Chrabromilčanov. Lily ochotne prijala ponúknutý elixír a po krátkom čase sa jej začala vyjasňovať myseľ. Rozhliadla sa po klubovni, zvyčajne veselej a hlučnej, aby teraz videla sediacich spolužiakov v tichosti uzavretých so svojimi myšlienkami. Nikto nerozprával, nikto sa nehýbal, ba sa zdalo, že nikto ani nedýchal. Takto v tichosti sedeli dokiaľ ich nevyrušila opäť riaditeľka ich fakulty. Lily vzhliadla k hodinám nad krbom, aby sa zorientovala v čase. Polnoc. Toľko tu sedeli pohltení ničotou a vlastnými myšlienkami, ktoré v prípade Lily neprichádzali. Našťastie. Pozerala do prázdna a nevnímala čas. Nevnímala ani slová McGonagallovej, ktorá už opustila vežu, ani to kedy a  ako sa ocitla v blízkosti Remusa, o ktorého hruď sa opierala a on ju držal v nežnom objatí. Kto vie, či si to uvedomoval on? Remus si ale aspoň uvedomil, že je potrebné aj spať a pobádal ju hlasom, pre neho tak prirodzene pokojným a vľúdnym, aby sa pokúsila ísť vyspať. Lily neprítomne prikývla a opustila klubovňu. Pri pohľade na prázdnu posteľ, ktorá patrila už piaty rok Mary jej zovrelo hrudník. Ľahla si na ľavý bok, s tichým vzlykom sa schúlila do klbka držiac v ruke roh vankúša a postupne upadla do nepokojného spánku.

Ráno vstala unavenejšia ako si išla ľahnúť už o pol šiestej ráno. Vyšuchtala sa z postele, dala si rýchlu vlažnú sprchu a oblečená v rovnošate sa usadila v klubovni s habitom položeným vo svojom lone. Nechce sa jej ísť na vyučovanie, nemá náladu na nič. Najradšej by tu takto sedela celý zvyšok svojho mizerného života a nikoho nevidela, nikoho nepočula a nič necítila.

„Lily?“ zatriasol niekto jej plecom a vytrhol ju z jej sveta. Lily potriasla hlavou a pozrela sa do tváre narušiteľa jej stavu, ktorý by niektorí nazvali tranzom.

„Musíme ísť na raňajky.“ Povedal jej jemne James ale vnútorne sa mračil. Nevyzerá dobre. Mary je jej najlepšia priateľka. Aj keď sa teraz zdržiava v spoločnosti Wallisovej, Mary jej je a aj bude bližšia, vzhľadom na počet rokov ich priateľstva. Alebo, ani nie? Bezpochyby by sa jej rovnako dotkol osud, ktoréhokoľvek jej priateľa.

„Nemám chuť. Ale ďakujem.“ Povedala tlmene a opäť sa zapozerala do prázdna.

„To vôbec nevadí. Ideš do Veľkej siene.“ Povedal jej neoblomne. Nenechá ju tu lámať sa. Zaiste by ani na vyučovanie nešla. Lily mu ale už neodpovedala.

„Lily. Určite ťa bude chcieť vidieť aj Severus.“ Pobádal ju. Jeho meno mu išlo z úst iba veľmi ťažko a musel sa premáhať aby ho vyslovil. Oslovené dievča ale vstalo. So zvesenou hlavou nebadane prikývla, navliekla na seba habit a vykročila k priechodu. James ju nasledoval aj s jej taškou na pleci a mračil sa na jej zhrbenú postavu. Keď zbadal čakajúceho netopiera pred vstupom do Veľkej siene, po prvý krát v živote sa tomu potešil.

„Lily?“ vypadlo z neho šokom takmer nečujne. Prvý krát má možnosť vidieť jeho silnú Lily zlomenú. Jeho anjel, jeho ochranca a záchranca jeho pochmúrneho sveta, kráča dolu po schodoch ako zjavenie samotnej smrti. Nešťastné dievča na neho pozrelo skleneným pohľadom, tak neznámym a ubíjajúcim ako pohľad do samotného pekla. Objal silno svoju priateľku a pobozkal ju do vlasov. Lily sa schúlila v jeho náručí a nechala sa vyviesť von na nádvorie, kde ticho stáli v objatí. Severus nevedel ako svoju priateľku utešiť. Musí nabrať silu aby išla ďalej, nemôže sa tomu poddať.  

„Lily je smutné čo sa stalo ale musíš sa vzchopiť. Nemôžeš sa tomu poddať.“ Povedal jej jemne a kúsok si ju odtiahol držiac ju za plecia aby jej pozrel do očí. Lily iba pokrútila hlavou. Ona to vedela ale nevedela nájsť v sebe dostatok sily. Severus sa nahol a dal jej jemný bozk na smutné pery.

„Teraz pôjdeme dnu kým neprechladneš a pokúsiš sa niečo zjesť. Áno?“ opýtal sa jej s nádejou. Lily si povzdychla, nemá chuť na jedlo, nemá chuť na nič.

„Daj si teda aspoň kávu.“ Pobádal ju, keď sa s ňou pobral späť do hradu. Lily prikývla. Káva by nemusela uškodiť. Severus odprevadil svoje dievča až k Remusovi sediacemu pri Jamesovi.

„Dáš si kávu?“ spýtal sa jej vlkolak, keď sa so Severusom zastavoli za jeho ľavým plecom.

„Viac by pomohol pohárik Ohnivej whisky, najlepšie dvojitej.“ Povedal mu Severus s trpkým úškrnom a odkráčal k Slizolinčanom. Lily sa usadila, prijala od Rema kávu a v tichosti súhlasila so Severusom. Aj keď alkohol nepije, s výnimkou vína pri zvláštnych príležitostiach, teraz by prijala aj zo dva takéto poháriky. Úbohá Mary. Majú pravdu, musí byť silná. Čo je to za priateľku a Chrabromilčanku, pre Merlina, keď sa tu láme? Neprišla McGonagallová s tým, že by mali byť oporou pre Mary? A kriesiť treba ju. Nemôže chcieť od týchto deciek aby najskôr tíšili ju a potom ešte aj Mary. A to ona by mala byť tá, ktorá v tichosti znesie jej plač a s ním spojené muky a dodá jej silu aby išla ďalej. Ako to môže od nej žiadať a dúfať v to, keď ona sama je na pokraji straty príčetnosti? Musí to prekonať a ísť ďalej. Už len pre Mary a ostatných, ktorých podobný osud zastihne. S novonadobudnutou silou si naliala ešte jeden hrnček kávy a potom sa vybrala na vyučovanie. Lily ticho sedela vedľa Remusa a pri spoločnom vyučovaní Severusa. Poznámky si nepísala, len počúvala zdanlivo výklad profesora. Akoby každý vedel, že dnes nie je vo forme nebola požiadaná o predvedenie žiadneho kúzla. Ticho pozerala pred seba zdanlivo sústredene. Jej myšlienky však boli nasmerované na jej kamarátku. Ako ju podporiť a vyplniť prázdnotu, ktorá pohlcuje jej myseľ a stravuje dušu? Bude pri nej, bude tam pre ňu a čo bude potrebné pre ňu spraviť jej napovie jej srdce. Po tomto uvedomení pozrela so očí svojho priateľa. Videl plamene hnevu a odhodlania, ktoré v nich zbĺkli a z jeho hrude opadli okovy. Už je to opäť jeho silná Lily.

Severus sa potešil, že sa spamätala. Nie je celkom v poriadku ale nie je to ten neprítomný pohľad, akoby sa stala svedkom trestu v podobe dementorovho bozku. Keď kráčali po obede z Veľkej siene nabral odvahu sa jej spýtať na to, čo potrebuje zohnať.   

„Tak hovor. Spravím čo môžem.“ Vyzval ju. Zaiste sa jednalo o nejakú knihu. Oslovené dievča na neho iba prekvapene nadvihlo obočie.

„Nechápem.“ Priznala sa. Severus pretočil očami. Chrabromilčania. Nedokončia rozhovor a nakoniec na neho aj zabudnú. To, že to bol pre nich dôležitý rozhovor, je už nepodstatné.

„Včera si cestou do veže vravela, že niečo potrebuješ a že ti s tým budem vedieť pomôcť.“ Pripomenul jej rozhovor. Lily si povzdychla. Zabudla a to úplne. Strčila ruku do tašky a vytiahla odtiaľ prázdnu ampulku, ktorú mu strčila do ruky.

„Potrebujem tvoju krv.“ Šepla mu sprisahanecky.

„M-moju krv?“ nechápal. Načo jej je pre, Morganu, krv? Pokrvne rituály nie sú sranda.

„Presne tak.“ Odkývala mu.

„Načo ti je, pre Salazara, moja krv?“ spýtal sa jej zamračene.

„To sa nemusíš trápiť.“ Odbila ho akoby išlo o čaj. Severus na malý okamih zabudol dýchať a zastavil sa.

„Tak dáš mi pár kvapiek?“ spýtala sa nedočkavo. Severus sa zahľadel uprene do jej očí. Mala pocit akoby jej chcel čítať myšlienky, zase. Do jej hlavy sa mu ale, akoby zázrakom nikdy dostať nepodarilo. Chrabromilčanka v duchu ďakovala elfovi za prívesok, inak by praskol jej nápad s darom a už by to nebolo prekvapenie.

„Nemám v pláne použiť ju na vyvolávanie démonov ani iných bytostí. Toho sa obávať nemusíš.“ Pobádala ho. Severus si povzdychol. Asi sa zbláznil, ale veril jej. Zatiahol ju do nevyužívanej triedy. Dýkou si prerezal bruško na prste a krv nechal stiecť do ampulky. Tú jej podal a prútikom si zacelil ranu. Lily mu na dôvažok dala rýchly bozk na líce a vybrala sa smerom von z triedy.

„To nestačí.“ Chytil ju za ruku aby ju zastavil a uškrnul sa.

„Nejaký si náročný.“ Podpichla ho a šibalsky sa usmiala.

Severus ju pritiahol k sebe, oprel ju chrbtom o stenu a začal vášnivo bozkávať. Lily sa z toho začala krútiť hlava, ale nemala v úmysle prestať. Páčilo sa jej to.

„Sme si vyrovnaní.“ Šepol jej, keď sa ich bozk skončil.

„Daj si pozor aby si neskončil v ošetrovni kvôli nedostatku krvi.“ Pohrozila mu s iskričkami v očiach.

„To nebude potrebné.“ Zasmial sa a dal jej ešte jeden krátky bozk.

„Radšej už poďme.“ Povedala Lily, aj keď jej sa teda ísť nechcelo. V tejto chvíli jej na dákych Dejinách mágie len pramálo záležalo.

„Máš pravdu.“ Zafňukal jej do ucha.

Po vyučovaní sa Lily len s námahou snažila napísať domáce úlohy. Opomenula množstvo kníh, ktoré jej knižnica ponúka a napísala strohú prácu z transfigurácie, ktorú si vyžiadala McGonagallová. Na večery toho tiež moc nezjedla ale dala si čokoládovú tortu, ktorú jej doslova nanútili okolo sediaci Chrabromilčania. Lily teda nemala na výber a zjedla presladený kus, ktorý pred ňu položili, dopila svoj čaj a vybrala sa veže.

„Skutočne skvostná.“ Počula po vstupe povedať Jamesa, počas listovania pre ňu dobre známou knihou. Odišla sa teda prezliecť a vrátila sa späť medzi ľudí aby v samote neprepadla zlej nálade.

„Zložitá, ale veľmi užitočná.“ Počula ohodnotiť knihu Siriusa a podával ju Remusovi, ktorý si ju odišiel odložiť do izby.  

„Môžem sa vás niečo spýtať chalani?“ začala Lily, keď sa pridala ku skupinke a hrýzla si do pery. Nad týmto sa zamýšľala už veľmi dlho. James na ňu uprel pohľad.

„Spýtať sa smieš.“ Nadhodil Sirius. Zanechal im tak možnosť neodpovedať.

„Vaše prezývky majú zaiste nejaký význam. Námesačník hovorí samo za seba. Ale prezradíte mi podstatu mena Paroháč a Tichošľap, ako sa oslovuje vy dvaja?“ spýtala sa ich zamyslene. Remus sa pripojil k skupinke a zapozeral do tváre kamarátky. James si vydýchol. Skutočne nevedel čo povedať. Zašli totižto až na hranicu legálnosti. Stať sa animágom bolo mimoriadne zložité, zvládol to len málokto, bolo to stále ale legálne. Neoznámiť to na ministerstve, už na druhú stranu nelegálne bolo. Remus na neho pozrel. V jeho pohľade videl, že rozhodnutie je na ňom ale on Lily verí.

„Evansová, dúfam, že sa môžeme spoľahnúť na rovnakú diskrétnosť ako Námesačník.“ Začal Sirius.

„Prirodzene.“ Uisťovala ich.

„Podstata je rovnaká ako pri Remusovi.“ Začal šeptom James. Lily bolo jasné, čo tým myslia. Jej inteligencia by bola výnimočná aj v Bystrohlave.

„Jeleň?“ spýtala sa smerom k Jamesovi. On jej prikývol. Zapozerala sa do očí Siriusa. Zviera, ktoré je tiché by neuhádla. Každá šelma, ktorá loví musí byť nečujná.

„Pes.“ Odpovedal.

„Skôr Bess.“ Zasmial sa ticho Remus. Lily preblysla hlavou predstava, že sa mení na jej sovu. To bolo ale nepravdepodobné vzhľadom na prezývku. Bude teda väčší čierny pes, ktorý máta ľudí na cintorínoch. 

„Peter?“ spýtala sa na podobu chýbajúceho člena gangu. Dúfala, že Červochvost nebude pomenovanie niektorého bezstavovca.

„Potkan.“ Uškrnul sa Sirius.

„Ukážete sa mi niekedy?“ spýtala sa nadšene. Veľmi ju to zaujalo. Spravili síce niečo nelegálne ale aj tak fascinujúce.

„Poď do našej izby.“ Šepol jej James. Lily sa začala červenať. V izbe chlapcov ešte nebola, ale nasledovala ich. Remus vošiel ako posledný a uzamkol dvere.

„Kto bude prvý?“ spýtala sa. James vykročil do stredu izby a premenil sa prekrásneho jeleňa. Lily zalapala na malý okamih po dychu, prikročila k nemu a pohladila ho medzi očami. To jej už ale pri nohách sedel veľký čierny pes. Vrtel chvostom a čumákom sa dožadoval pohladenia. Lily sa zasmiala. Čupla si k nemu a začala ho šrabkať za ušami, čím si za to vyslúžila oliznutie. James a Remus prepadli v smiech, mierne povedané. Tak sa rehotali, až sa držali v predklone za bruchá. Sirius sa premenil tiež a začal sa smiať. Lily nemohla inak a smiala sa s nimi.

„Sirius. Ty. Si. Blázon.“ Vykoktal počas smiechu zo seba Remus a utieral si slzy.

„Náhodou. Celkom prítulný maznáčik.“ Ocenila ho Lily a mrkla na smejúceho sa Tichošľapa.

„Ja by som sa s tebou tiež maznal.“ Mrkol na ňu James s hravým leskom v očiach.

„Ty by si bol skôr celkom schopný vešiak na kabáty.“ Odbil ho Remus.

„Ty sa neozývaj. S tebou by som sa radšej nemaznal.“ Pripomenul mu Sirius.

„To mi je skutočne nesmierne ľúto Tichošľap.“ Povedal mu ľútostivo, držiac sa oboma rukami za hrudník v mieste, kde má srdce a vybuchol smiechom.

„Prezraďte mi ešte, prečo a kedy ste to spravili.“ Vyzvala ich so záujmom Lily sediaca na zemi s chrbtom opretým o jednu z postelí. Sírius sa zmenil opäť na psa a sadol si ku nej. Zvedavá čarodejnica ho začala skôr inštinktívne hladkať zatiaľ čo sa dívala na Jamesa a Remusa, ktorý sedeli na kraji náprotivnej postele. Remus sa začal smiať. Niet divu. Ten  idiot sedel s vyplazeným jazykom a evidentne sa uškŕňal. James sediaci na kraji postele sa predklonil a začal rozprávať.

„V treťom ročníku sa nám Rem priznal k tomu, že je vlkolak. Ako vlkolak však nemôže byť v kontakte s ľuďmi, ale iné zvieratá mu nevadia. Tak Sirius prišiel s touto myšlienkou.“ Rozprával stratený vo svojich myšlienkach.

„Počas splnu na seba berieme tieto podoby a ideme za ním. Sme pri ňom a jeho to evidentne uspokojuje. Znepokojovalo nás, že skoro vždy si počas vyčíňania niečo dolámal.“ Priznal Jamesa tlmene a krútil hlavou. Bolo jasné, že ho to skutočne znepokojovalo. Lily teraz dokázala plne pochopiť význam Remusových slov o tom, že je to oddaný a láskavý kamarát. Skutočne ním je. A okrem toho  je s nimi nesmierna zábava. Škoda len, že sa so Severusom neznesú. Nech sa nateraz díva na túto skupinku bláznov akokoľvek, miluje stále jeho. Aj keď momentálne Jamesa vidí v úplne inom svetle. Bola ochotná ho začať považovať za priateľa. Nateraz dokonca už za blízkeho. Severus z toho nadšený nebude.

„Ak nechceme aby boli reči, mali by sme sa vrátiť.“ Prerušil ich Remus a ozvalo sa zavrčanie. Lily si až teraz uvedomila, že ho po celý čas hladkala.

„Pravda. Na to som nepomyslela.“ Priznala, prestala sa venovať psovi a vstala. Sirius zakňučal a premenil sa späť sediac sám na zemi s prekríženými nohami.

„Teraz nám ty prezraď, čo pre Merlina, na ňom vidíš?“ začal Sirius, keď sedeli pri krbe už v podstatne prázdnejšej klubovni. Všetci sa chceli pred zajtrajším vyučovaním vyspať aspoň trošku. Už bolo po polnoci. Lily vedela na čo naráža, nebolo treba presne menovať ani objasňovať.

„Je inteligentný, láskavý a oddaný priateľ.“ Začala vysvetľovať. Sama nevedela, čo na ňom videla.  

„To som aj ja a so mnou nechodíš.“ Uškrnul sa na ňu Remus.

„A nechci nám povedať, že s ním chodíš pre jeho nadanie na elixíry.“ Zamiešal sa James.

„Určite je na to rozumný dôvod.“ Prerušil ich dohady Sirius.

„O tom pochybujem.“ Zasmial sa James. Lily sa na ich prekvapenie usmiala.

„Viete, že Sirius má pravdu a v podstate aj James.“ Priznala im.

„Ako môžeme mať pravdu obaja. To je mimo Evansová.“ Pripomenul jej James.

„Láska nepotrebuje rozumný argument aj keď by som vedela vymenovať mnoho rozumných dôvodov, prečo som si vybrala práve jeho.“ Povedala mu. James na ňu vytreštil oči. Tak tomuto nechápal už ani on.

„To aký je z nás spravilo priateľov.“ Povedala jemne.

„A prečo s ním teda chodíš? Na to máš dôvod?“ spýtal sa Sirius.

„Iba jeden.“ Odpovedala s úsmevom. Sirius nadvihol obočie.

„Milujem ho tak ako on mňa. A to je postačujúci dôvod.“ Priznala im.

„Si si jeho citmi istá? Nevyzerá ako niekto, kto vie úprimne milovať.“ Podotkol Sirius.

„Neprezentuje ich, to priznávam. Na verejnosti drží svoje emócie pod kontrolou, ale môžem ťa uistiť, že je schopný prejaviť emócie.“ Povedala s náznakom podráždenia a povzdychla si.

„V tomto sa môžem Lily zastať. Videl a počul som pred začiatkom roka dosť.“ Priznal sa Remus. Všetci traja sa na neho šokovane pozreli.

„Pred začiatkom roka som prišiel do školy skôr, lebo si to vyžadoval môj, eh, zdravotný stav. A vtedy tam prišla aj Lily. Doslovne ju priniesol Dumbledore bezvládnu na rukách a zakrátko prišiel Severus s Pomfreyovou. Toľký strach a paniku som u nikoho ešte nevidel.“ Krútil hlavou. James sa mračil. O tom v akom bola stave veľa nevedel.

„Vtedy som pochopil silu ich priateľstva a nadobudol som silné presvedčenie, že Lily je pre neho viac ako priateľka.“ Uškrnul sa.

„A neskôr, keď mala Lily po výsluchu a ja som sa zotavoval, sme sa rozprávali a snáď už vtedy sa začalo formovať naše priateľstvo.“ Zakončil rozprávanie a pozrel nežne na mladé dievča.

„Aký výsluch?“ čudoval sa Sirius.

„Čarovala som ako neplnoletá. Hrozilo mi vylúčenie.“ Pripomenula mu fakt.

„A Severus tiež, aby my pomohol. Keby tam nebol so mnou, asi by som sa tu s vami teraz nerozprávala.“ Uviedla situáciu na pravú mieru.

„To si bola na tom, tak zle?“ vyvalil oči James.

„K vedomiu ju privádzali Dumbledore s Pomfeyovou a nedarilo sa im kamarát.“ Odpovedal za ňu Remus.

„Stálo to za to.“ Šepla pozerajúc do prázdna.

„Čože?“ vypadlo zo Siriusa a zatváril sa nechápavo.

„Ten chlapec žije.“ Povedala im.

„To som skutočne rád, keďže si sa kvôli nemu vyčerpala do bezvedomia. To ocenenie si právom zaslúžiš.“ Poznamenal James.

„Ja si to nemyslím.“ Krútila hlavou.

„Severus riskoval rovnako.“ Priznala tlmene. Stále to považovala z krivku voči nemu. Preto toho jednorožca nenosila.

„On ale neskolaboval.“ Pripomenul jej Remus.

„Kolaps nie je znakom oddanosti ani veľkosti pomoci.“ Protirečila mu.

„Výnimočne s tebou súhlasím. Ale on pomáhal blízkemu človeku. Ty neznámemu.“ Povzdychol si James.

„Ak nechceme pri raňajkách vyzerať ako mátohy, mali by sme ísť do postele chalani.“ Pripomenul Remus. Lily pozrela na hodiny.

„Pre Merlina, už toľko?“ neuvedomovala si čas. Boli tri hodiny ráno. Kým sa osprchuje a zaspí, budú aj štyri. Ak ju unesú myšlienky, tak je v háji. Nebude spať ani tri hodiny. Ona ako mátoha rozhodne vyzerať bude.

V ten večer ešte vo svojej izbe Lily otvorila knihu a študovala postup prípravy príveskov. Všetko potrebné aj nepotrebné už mala. V ruke držala kameň. Zaujímavý bol tým, že bol hnedý so zelenými pásikmi. Mala dve strieborné šnúrky na ktoré ich povesí a mala aj tú krv, ktorú potrebuje. Odhodlane v kúpeľni, ktorú zamkla, položila kameň na striebornú misku okolo ktorej začala rozostavovať modré sviečky. Prútikom do každej vyryla, podľa inštrukcii požadovanú runu, zapálila ich, na kameň nakvapkala Severusovu krv a prerezala si bruško prsta. Keď jej krv začala kvapkať na kameň začala odriekať naučené formulky. Asi v polovici rituálu sa kameň rozžiaril a začal do seba  prítomnú krv vpíjať. Keď dopovedala posledné slovo a prestal žiariť, rozpadol sa na dve rovnaké polovice a bolo po obrade. Lily dala do poriadku kúpeľňu a vybrala sa do izby. Kameň starostlivo uložila do zásuvky v nočnom stolíku a ľahla si do postele. Už ostala iba úprava. Z knižnice má požičaných hneď niekoľko kníh o úprave dreva alebo kameňa. Našla jeden postup, ktorý sa jej zapáčil. Bol síce zložitý ale výsledok bude perfektný.

Mala pravdu. Nemýlila sa vôbec. Kým sa dostala do postele, bolo po štvrtej ale hneď nezaspala. Musela rozmýšľať aj keď nechcela. Nevedela prestať myslieť na tých troch Chrabromilských bláznov a hlboko sa jej dotklo, čo všetko pre Remusa boli ochotný podstúpiť. Ľahko sa mohlo stať, že ich nebude akceptovať ani v ich zvieracej podobe. Oni to však riskli, aby zlepšili jeho stav po premene. A boli zábavní. Tak dobre sa už dlho nebavila, aj napriek predchádzajúcej udalosti.

„Spala si vôbec?“ spýtal sa jej Severus, keď sa stretli pred Veľkou sieňou.

„Samozrejme.“ Uškrnula sa na neho. Spala. Síce možno dve hodiny ale spala.

„Radšej nechcem vedieť, čo si do noci robila.“ Uškrnul sa na ňu.

„To som veľmi rada.“ Vydýchla si nahlas. Skutočne by mu nerada hovorila, že bola na chlapčenskej izbe z Potterom a škrabkala Siriusa za ušami. Ich animágovskú schopnosť vyzradiť nemôže. Severus sa na ňu zamračil. Nemalo cenu pokúšať sa jej preniknúť do mysle. Pri nej to akosi nedokáže. S nikým iným v tom problém nemal a väčšina si to ani neuvedomovala.

„Začínam byť veľmi zvedavý.“ Prezradil jej. To, že nechcela aby to vedel, sa mu nepáčilo.

„Len som sa zhovárala dlho do noci.“ Priznala mu s úsmevom.

„A kto ťa tak zaujal, že si zabudla ísť spať?“ spýtal sa pobavene.

„No to je už tá horšia časť.“ Uškrnula sa.

„Potter?“ penil Severus.

„James, Sirius a Remus.“ Upresnila mu podráždene. Severus precitol. Nechcel dopadnúť rovnako ako počas plesu.

„O čom ste sa zhovárali?“ spýtal sa čo najpokojnejšie. Lily vedela, že je na Jamesa obzvlášť citlivý a nedivila sa mu niečo ale priznať musela inak sa neupokojí.

„Napríklad sa ma pýtali, čo na tebe vidím a pre aké skryté vlastnosti s tebou chodím.“ Prezradila mu jednu časť rozhovoru. Severus nadvihol obočie.

„Povedala som im teda, že pre tvoje vlastnosti sme boli priatelia, ale dožadovali sa rozumných argumentov.“ Zasmiala sa. Severus sa uškrnul ale bol ticho. Nechcel prerušiť niť jej myšlienok a na druhú stranu sa to počúvalo veľmi dobre.

„Snažila som sa im vysvetliť, že v otázkach citu, nemajú hľadať nič rozumné ale nedali si pokoj. Tak som im povedala, že ťa milujem a to je dosť rozumný argument.“ Usmiala sa na neho. Severusov pohľad zmäkol. Nech sa zhovárali alebo robili potom čokoľvek, bolo mu to jedno. Nikdy sa mu nezunuje počuť tie slová. A dúfal, že ich bude počuť každý deň až do svojej smrti. Je idiot. Či mu nedáva stále najavo svoju lásku a oddanosť? A on sa stále správa akoby jej neveril. Akoby jej lásku nepočul a necítil. James nie je ten arogantný a povýšenecký Potter ako po uplynulé roky. Má ju rád a Lily v ňom našla dobrého priateľa. Mal by byť rád, že v Chrabromile, napriek všetkému má niekoho, na koho sa môže obrátiť. Bude ho potrebovať keď sa vráti Mary. Regulus mu povedal, že nateraz je u Munga. To ho neprekvapilo, jej myseľ utrpela priveľký šok a potrvá niekoľko dní, až bude schopná opustiť nemocnicu a vrátiť sa do školy. Nateraz je dokonca rád, že sa zabávala. Potrebuje nabrať čo najviac pozitívnych emócii, pred návratom jej zničenej kamarátky.