POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

“-Vždy maj na mysli, čo môžeš stratiť-“

V deň svojich narodenín Lily vstúpila do Veľkej siene ako stelesnenie dobrej nálady. Pri pohľade na rozžiarenú a vyškerenú tvár sa uľavilo hneď niekoľkým študentom sediacich pri rôznych fakultných stoloch. Mladá Chrabromilčanka veselým a svižným krokom zamierila k Záškodníkom, ktorí na ňu pozerali napoly prekvapene a napoly spokojne.

„Prekrásne ránko.“ Zatiahla veselo a sadla si na svoje miesto. Remus prekvapene zamrkal. Niekto sa očividne dobre vyspal a teší sa zo svojich narodenín.

„Prekrásne aj tebe.“ Usmiala sa Mary na svoju kamarátku a Lily na ňu veselo mrkla jedným okom.

„Dobré ráno Lily. Kávu?“ pozdravil Remus s hlasom presýteným spokojnosťou a pokladal pred ňu hrnček.

„Ďakujem Remus. S mliekom poprosím.“ Odpovedala mu a spokojne si pošúchala ruky o svoje stehná. Pohľadom zamierila k Slizolinskemu stolu, kde videla svojich dvoch priateľov ako na ňu neprítomne pozerajú so sendvičmi v ruke, akoby na nich niekto uvrhol kliadbu znehybnenia. Poslala ich smerom žiarivý úsmev a jemne im zakývala. Dvaja Slizolinčania na seba neveriacky pozreli a pokračovali vo svojich raňajkách. Keď Lily dopila svoju kávu, pritiahla si misku s ovsenou kašou. Síce toto jedlo nemala moc v láske ale bolo ľahké a s kúskami čokolády dopĺňalo energiu asi najlepšie. Po tom, čo do seba dostala aj poslednú lyžičku vstala a popriala všetkým úspešný deň. Chrabromilčania jej zborovo popriali veľa šťastia, poniektorí pekné sny, nakoľko má Dejiny mágie a odkráčala smerom k dvojkrídlovým dverám. Po ich otvorení si všimla, že pred Veľkou sieňou na ňu čaká príjemné prekvapenie a to v podobe celej skupiny jej priateľov.

„Všetko najlepšie.“ Zaspievali zborovo a vrhli sa na Lily, aby ju vyobjímali. Vyškerená Chrabromilčanka sa od prvotného šoku nestihla ani nadýchnuť a na jej nesmierne prekvapenie následne zistila, že má pľúca natoľko stlačené, že to v tomto momente už ani nie je možné. Keď sa konečne dostala zo zovretia mnohých paží, zhlboka sa nadýchla a poďakovala za to, že si na ňu spomenuli. Škodoradostné úsmevy jej boli odpoveďou na otázku, či ju tak pripučili zámerne. Jediný, kto sa prestal smiať bol na počudovanie Hanrich. Ten sa na ňu pozrel dosť uprene s pohľadom vzdialeným od zamyslenia a hlavou naklonenou mierne do strany. Podporená týmto milým gestom od jej priateľov sa vybrala na dnešné vyučovanie. Severus na svoju priateľku čakal usadený v učebni Dejín mágie a nervózne si poklepkával prstami po lavici. Ranný pohľad na spokojnú Lily ho vyviedol z rovnováhy. Doteraz zamyslená a smutne vyzerajúca Chrabromilčanka sa akoby otočila o stoosemdesiat stupňov. Možno ich, nazvime to, hádka v utorok podvečer bola úspešná. Prečo toto dievča nevie povedať kde je problém bez konfrontácie? Asi to bude dáka vada Chrabromilčanov. Doteraz to nemohol zistiť, keďže bol len jej kamarát a nie partner. Ale aj vtedy sa mu zdôverila ale išlo to z nej ako z chlpatej deky. Nech sa stalo čokoľvek, je tomu ale rád. Lily jedla, usmieva sa a je očividne spokojná. Napriek tomu sa on zamýšľa ako nejaký paranoidný kretén namiesto toho aby sa tešil s ňou. Ak aj zajtra ráno bude vyzerať tak ako dnes, bude spokojný a nebude to brať ako šťastnú náhodu, ktorá môže byť jednorazová. Počas svojho zamyslenia, si ani neuvedomil, kedy si k nemu prisadla jeho priateľka a ani príchod, či skôr prílet profesora histórie. Prekvapene sa pozrel na dievča vedľa seba. Mala otvorenú učebnicu a v nej vloženú inú knihu, ako zistil o pokročilých runách, ktoré sa ani neučili na Rokforte. Čo, pre Morganu, zasa plánuje? Nápad s príveskom bol nevinný a vyšiel dobre. Že by ju rituály až tak pohltili? Nahliadol na text v knihe ale nebolo mu to moc platné. Mnohé runy nepoznal, nevedel teda o čom Lily číta. Tvárila sa však veľmi sústredene. Zaiste je táto téma pre ňu v niečom dôležitá. Severus si so sebou tiež vzal rozčítanú knihu. Otvoril ju na príslušnej stránke a zahĺbil sa do teórie o kliadbach a protikliadbach. Ku koncu hodiny si Lily odložila knihy do tašky a nahliadla do tej Severusovej aby zistila, aký študijný materiál si priniesol na zahnanie nekonečnej nudy. Pri prečítaní prvých riadkov prekvapene nadvihla na svojho priateľa obočie. On jej pohľad opätoval rovnako prekvapene. Netušil, čo ju vyviedlo z rovnováhy. Tejto téme sa venuje už druhý rok. Nie je to pre jej oči nič nové. Keď zazvonilo a vybrali sa von z triedy, spýtavo pozrel na svoje dievča.

„Nemčina?“ spýtala sa ho s náznakom veselia. Severus na ňu prekvapene zamrkal.

„No áno. Čo ťa na tom prekvapuje?“ spýtal sa jej mierne nervózne.

„Ty vieš po nemecky?“ spýtala sa ho, akoby to bol dávno zabudnutý jazyk. Severus si povzdychol. Niekedy zabúda, že je muklorodená. On síce nemá čistú krv ale je Prince, ak si odmyslí tú nepríjemnosť, že je Snape.

„Áno, aj.“ Odpovedal s úškrnom.

„Aj?“ spýtala sa ho. Kde a kedy sa, pre Merlina, naučil cudzie jazyky? A načo mu to bolo?

„Lily. Staré rody dbajú na iné reči. Nie je to nič neobvyklé ak niekto vie tri alebo štyri jazyky.“ Rozprával akoby bola batoľa. Lily vyšli oči z jamiek o niečo viac ako bolo bežné. No fasa. Ona vie po anglicky a má slabé, naozaj veľmi slabé základy francúzštiny. Nikdy jej nenapadlo, že by čarodejníci  študovali iné reči. Ešte tak latinčinu, to pochopí, keďže mnohé kliadby vychádzajú z tohto jazyka. Je to predsa len jediný prirodzený jazyk, ktorý sa stále zachoval. Nateraz má toho aj tak vyše hlavy a štúdium cudzích rečí sa jej už do pomyselného diára nezmestí. Lily nad týmto zamýšľala celé doobedie a akoby duchom neprítomne sa usadila k Remusovi na obede.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa jej s obavami a napichol na vidličku kus mäsa akoby to bol nepriateľ. Oproti rannej dobrej nálade, je toto negatívna zmena. Lily na neho pozrela a nahodila široký úsmev.

„Nie, nie. Len som rozmýšľala.“ Priznala mu s hlasom, ktorý neprezrádzal žiadne obavy. Remus sa nebadane usmial.

„O čom?“ spýtal sa jej James počas jedenia polievky. Tiež sa mu to zamyslenie nepozdávalo.

„Koľko vieš jazykov?“ spýtala sa ho na rovinu. James si utrel ústa do obrúska a nadýchol sa. To dievča nikdy nemá dosť?

„Dalo by sa povedať, že šesť.“ Odpovedal a odtiahol od seba prázdnu misku od polievky. Dúfa, že tento rozhovor neskončí návštevou knižnice a následným požičaním minimálne dvadsiatich kníh.

„Dalo by sa povedať?“ nechápala. Tak buď vie alebo nie.

„No viem aj po rusky ale písať ani čítať neviem. Rozprávam však plynule.“ Prezradil, ako to myslel. Lily sa zatvárila akoby ju niekto udrel po hlave. Ona po rusky nevie ani pozdraviť  a o tom, že by písala ich písmom, ktoré je asi iné ako používajú Angličania, môže iba snívať.

„Sirius?“ oslovila takmer preľaknuto druhého z gangu Záškodníkov.

„No nemecky, francúzsky, latinsky, rusky a španielsky. A ak sa to ráta, tak ovládam Schwabach.“ Priznal a pozrel na ňu akoby sa pýtala na niečo tak bežné ako je malá násobilka.

„Ak ťa to upokojí, ja viem iba po nemecky.“ Uškrnul sa na dievča Remus. Lily pokrútila hlavou. Je, ako práve zistila, zaostalá. Rázom sa cítila zahanbene.

„Je zle, ak viem iba po anglicky?“ spýtala sa akoby bola šmukel. James zaťal čelusť. Ako keby jemu tie reči na škole v niečom pomohli.  

„Vôbec. Ale znemožňuje to medzinárodné obchody a aj postavenie rodu v spoločnosti.“ Povedal jej Remus aby ju trochu upokojil. Lily nie je dedič podnikateľov a ani bohatého aristokratického rodu ako tí dvaja blázni po jeho boku. Jeho kamarátka si ale povzdychla. Niečo by s tým mala spraviť.

„Asi by som sa aj ja mala nejaký jazyk naučiť.“ Priznala so zašomraním. Budúci rok ju nečaká nič náročné. Teda bude mať po VČÚ a pred MLOK-mi. Mohla by si nájsť čas. James na ňu pozrel ako na blázna, na čo sa Lily uškrnula.

„Až po skúškach James. Nie som samovrah.“ Priznala s náznakom pobavenia. Sirius sa zasmial. On si očividne o nej myslel pravý opak.

„Čo by ste mi poradili?“ spýtala sa ich. Keď už sa má niečo naučiť, tak nech to je čo najviac využívané. Nebude sa učiť japončinu, ak ju použije možno iba raz a aj to ako dôchodca na poznávacom zájazde.

„Nemecky a francúzsky.“ Zatiahli všetci na okolo. Lily sa zachechtala. Rozhovory, aj keď sa zdajú byť nezaujímavé a tiché, nie sú nikdy súkromné.

„Cez prázdniny sa do toho pustím.“ Povedala pevne a všetci naokolo si boli istý, že toto šialené dievča sa po prázdninách vráti s dokonalou znalosťou oboch jazykov. Lily po tomto vyhlásení vstala zo svojho miesta a vybrala sa na hodinu Zázračných tvorov. Dúfala, že si nestihli všimnúť, že opomenula obed.

„Jane. Môžem sa ťa niečo spýtať?“ začala šeptom rozhovor počas kreslenia Murtlapa. Jane na svoju kamarátku prekvapene vzhliadla a prikývla.

„Aké vieš jazyky?“ spýtala sa sprisahanecky. Bude potrebovať od niekoho pomôcť. Aspoň zo začiatku.

„Nemecky a Rusky.“ Odpovedala a pozrela na ňu s nevyslovenou otázkou.

„Pomôžeš mi po VČÚ s jazykmi? Ja,.., neviem ani jeden.“ Priznala sa zahanbene. Jane sa na kamarátku upokojujúco usmiala.

„Samozrejme a nemaj strach. Si čarodejnica. Naučíš sa ich rýchlo.“ Podporila svoju kamarátku a pokračovala v kreslení zázračného tvora. Lily to trochu povzbudilo. Mágia pomáha v mnohých smeroch. Či už v práci alebo ak je človek unavený, mágia mu predáva energiu. Prečo by nepomohla aj pri takej činnosti ako je štúdium jazykov? A Jane má čistú krv. Zaiste vie ako na to. Po skončení vyučovania sa vybrala, značne neochotne do svojej klubovne. Nechcelo sa jej len tak sedieť a nič nerobiť. To by nebola ona aby deň trávila vo veži. Pôjde si zabehať. Aj keď je predposledný januárový deň a zima, nebude sedieť v spoločenskej miestnosti. Potrebuje byť vonku, na vzduchu a hlavne sama. S týmto rozhodnutím uháňala chodbami hradu a vpálila do svojej izby, kde sa prezliekla. Pri odchode z klubovne na ňu pozrelo niekoľko prekvapených očí.

„Kam ideš?“ spýtal sa jej Remus mierne znepokojene.

„Behať.“ Mykla plecom akoby bol koniec mája a nie januára. Sirius na ňu vytreštil oči. Najskôr sa niekde zatvára a teraz chodí behať v závejoch. S čím príde nabudúce? Lily sa na neho hravo uškrnula a opustila klubovňu. Na jej prekvapenie Severusa nikde nevidela. Povedal, že dnes cvičiť nebudú a aj, že narodeniny oslávia zajtra v Rokville, ale aj tak dúfala, že ho uvidí skôr ako pred večerou. Ešte však nie je veľa hodín, možno si išiel niečo prečítať do knižnice a zabudol sa tam. Na druhú stranu ona tiež nevynaložila žiadne úsilie aby ho niekde našla. Zastavila sa pri strome na brehu jazera. Bolo to jej obľúbené miesto a nikto by sa jej nemohol čudovať. Bolo to asi najkrajšie miesto na svete. Okolie bolo prekrásne a pri každom nádychu cítila príval energie. Možno by mala skúsiť spať tu. Kto vie, čo jej na tie sny pomôže?

„Ahoj Lily.“ Vyrušil ju hlas po jej boku. Oslovená študentka sa uškrnula. Nikde nie je úplne sama. Dokonca ani v tej miestnosti na štvrtom poschodí. Aj tam jej robí spoločnosť pohyblivá maľba.

„Ahoj Hanrich. Aj ty si sa prišiel nadýchať čerstvého vzduchu?“ spýtala sa ho milo. Bifľomorčan sa na ňu usmial.

„Chodím sem pomerne často. Prejdeme sa?“ spýtal sa zmierlivo a nadstavil jej rameno. Lily si do neho ochotne zavesila ľavú ruku a nechala sa viesť okolo jazera. Hanrich je príjemný spoločník. Veľmi tichý, to áno, ale vidí aj to, čo si iní nevšimnú.

„Nehnevaj sa na mňa ale nemohol som si nevšimnúť tvoju únavu počas predošlých dní.“ Začal rozhovor. Lily si v duchu povzdychla, nechce byť konfrontovaná a ani karhaná. Nie v deň jej narodenín.

„Chcem sa ťa len spýtať, či je všetko v poriadku. Nechcem aby ťa niekto trápil alebo ti ublížil.“ Prezradil jej svoje obavy. Lily sa uľavilo. Má starosť a nejde jej vysvetľovať nakoľko je spánok dôležitý.

„Všetko je v poriadku. Len sa mi nespalo najlepšie.“ Priznala sa. Hanrich si povzdychol. Nespalo? On by povedal, že sa jej nespí stále.

„Som tu pre teba Lily. Ak budeš čokoľvek potrebovať, stačí povedať.“ Odpovedal jej nežne. Lily sa usmiala a položila si aj druhú ruku na jeho rameno. Keby stačilo požiadať a spala by ako batoľa, bola by to už dávno urobila. Podvedome však cíti, že na toto bežné prostriedky stačiť nebudú.

„Mám ťa rada Hanrich.“ Povedala mu takmer nečujne. Mladý Bifľomorčan si pritiahol dievča do polovičného objatia, prehodil jej cez plecia ľavú ruku i svoj plášť a pokračovali v pomalej chôdzi. Zastavili sa na druhom konci jazera. Mladý muž zavrel oči a zhlboka sa nadýchol nosom. Lily sa oprela o jeho bok a spravila podvedome to isté. Ten pocit bol opojný. Akoby vzduch v okolí elektrizoval a dobíjal ju životnou silou. Toto miesto bolo v niečom nesmierne vzácne. Zo svojho priateľa napriek tomu cítila niečo nie nepodobné trápeniu.

„Aj ty to cítiš?“ spýtal sa jej zasneným hlasom. Lily neodpovedala. Nevedela na čo presne myslí.

„Akoby sama zem ponúkala svoju silu.“ Odpovedal jej na nevyslovenú otázku. Lily prikývla. Preto chodí na tieto miesta aj ona. Vždy má pocit akoby ju niekto dobíjal mágiou. Odkiaľ ale tá sila pramení, netušila.

„Máš zvláštny dar a veľmi ojedinelý.“ Prezradil jej. Lily na jeho slová už po druhý krát nič nepovedala. Hanrich je veľmi zvláštny aj na Bifľomorčana. Doteraz si myslela, že ho pozná. A oni si to mysleli o nej. Kto ju vlastne pozná a koho pozná ona?

„Si empatička, tak ako aj ja.“ Povedal s povzdychom. Ako muklorodená si zaiste myslí, že to čo cíti pri kontakte s inými ľuďmi je bežné.

„Lily, ty sa trápiš a veľmi. Predo mnou to úsmevom nezakryješ.“ Povedal jej na rovinu. Lily zvesila hlavu. Nevyšlo jej to, nie úplne.

„Mávam zlé sny. V tom je problém.“ Odpovedala mu po pravde. Možno jej niečo poradí.

„A v týchto snoch sú hlavnými aktérmi ľudia, ktorých považuješ za dôležitých.“ Doplnil ju. Lily prikývla. Nemá zmysel zapierať. Hanrich sa opäť zhlboka nadýchol. Cítil z nej nesmierne muky. Tie sny musia byť, minimálne, desivé.

„Keď ma niečo trápi, prejdem sa s otvorenými očami po lese. Z každého stromu, z každého tvora cítim energiu a prítomnosť mágie a to mi dodáva silu.“ Povedal jej s únavou v hlase. Trápi sa aj on, cíti to z neho. Nevie ale čo je zdrojom jeho smútku. Vždy si myslela, že je to bežné, cítiť pocity iných. Ako sa ale dozvedela, až také bežné to nie je. Naučila sa však uzatvárať svoje vnútro aby predišla prijímaniu pocitov z okolia. Čím viac je vyčerpaná, tým náročnejšie to však je.

„A preto sme obaja skončili tu.“ Povedala s trpkým úsmevom a pozerala na zamrznutú hladinu jazera. Hanrich sa zachechtol. Jeho pocity pri tejto čarodejnici už nie sú len jeho. Možno by jej ale vedel pomôcť.

„Skúsila si runy?“ spýtal sa jej. Lily prikývla. Skúsila asi všetko čo mohla. Bifľomorčan zdvihol pohľad k nebu a chvíľu ticho stál. Potreboval aj on nabrať sily.

„Nič zatiaľ nepomohlo. Runy, sviečky, lapač snov, pozitívne myšlienky...“ odčítavala čo všetko už skúšala. Hanrich porazenecky pokrútil hlavou.

„Vieš, že to nie je všetko, čo by si mohla spraviť.“ Povedal akoby nevidel ani on iné riešenie. Lily na neho pozrela s pobúrením v očiach. To by nespravila, toto nie.

„Mám z niekoho sať jeho pocity počas spánku? Si sa asi zbláznil!“ spýtala sa ho akoby nebol naozaj príčetný. Hanrich naklonil hlavu jemne na stranu. Toto by Lily nikdy nikomu nespravila.

„Tvoje jadro siaha na samé dno. Nechceš skolabovať, však?“ povedal jej značne znepokojene. Lily pokrútila hlavou. Tomu by sa rada vyhla. Ale aj tak to neprichádza do úvahy.

„Ja by som niečo skúsil, ak by si mi to dovolila.“ Povedal po dlhom mlčaní. Lily sa k nemu pritiahla. Verila mu a nech má v pláne čokoľvek, chce jej pomôcť.

„Ja ti verím.“ Povedala nežne. Hanrich sa vnútorne potešil týmto slovám a vyvolal tým u Chrabromilčanky mierny úsmev.

„To je dobré inak by to nefungovalo.“ Uškrnul sa na dievča po svojom boku a silno ju objal, pričom jej pridržiaval hlavu na svojej hrudi. Lily za zahmlilo pred očami a cítila sa akoby bola vtiahnutá to krutého víru emócii. Nič nevidela, nič nepočula, len cítila rôzne pocity a miernu bolesť hlavy. Brnelo jej v prstoch, zastavil sa jej dych a ona nevedela ako tento pocit zastaviť. Napokon sa však poddala tomuto divnému stavu a uvoľnila sa. Cítila sa akoby jej uvoľneným telom prechádzal elektrický prúd a jej mágia začala spievať. Pocítila neodolateľnú túžbu zvolať všetky živly a zničiť všetko, čo ničí ju a jej priateľov. Dych sa jej postupne vracal a zrak sa začal rozostrovať. Pozrela sa preľaknuto do tváre svojho kamaráta, ktorý ju zvieral už oveľa slabšie. Bol bledý s výraznými kruhmi pod očami, akoby zrazu ochorel. Podlomili sa mu kolená a musel si sadnúť na zem. Lily naplnilo poznanie a kľakla si oproti nemu.

„Prečo si to spravil?“ takmer po ňom kričala a držala ho vpredu za habit. Hanrich sa jemne usmial.

„Ja sa z toho cez víkend spamätám. Ty si to potrebovala a ja som spravil čo som musel.“ Pripustil s miernym úsmevom. Ten blázon. On na ňu preniesol svoju mágiu akoby jeho jadro bolo bezodné. Mohlo sa ľahko stať, že to nezvládnu a ich jadrá prasknú. Ale on ako empatik zaiste cíti mágiu iných a vedel odhadnúť kedy prestať. Možno to medzi empatikmi nie je natoľko nebezpečné. Ale aj tak. Je vyčerpaný a nevyzerá dobre. Mal by oddychovať.

„Už to nerob.“ Povedala a objala ho. Bifľomorčan omotal svoje ruky okolo dievčaťa a zaboril svoju tvár do jej vlasov. Spravil by to pre ňu každý jeden deň. Pre koho iného ak nie pre priateľa? Lily cítila prítomnosť ďalšej osoby a nie práve dobre naladenej. Podľa zovretia jej kamaráta vedela, že on to cíti tiež. Nechcela ho pustiť. Bolo jej nateraz dobre. Obalil ju pocit istoty a pozitívnych emócii, ktoré Hanrich pociťuje. Nateraz už vedela, pre čo žije a bude bojovať. Jej budúcnosť ju nezaujíma. Jej život jej je v tejto chvíli ľahostajný. Ale ich budúcnosť a ich život je to, za čo bude riskovať ten svoj. A keď má začať práve teraz, tak budiš.

„Už teraz ho ľutujem.“ Zachechtol sa jej Hanrich do ucha, akoby čítal jej myšlienky. Lily sa zasmiala tiež. Jej pocity museli byť silné a nebolo potrebné vedieť na čo myslí.

„Neruším vás?“ zatiahol pri nich zdanlivo veselý hlas. Lily ale vedela, že sa okolo neho kumuluje nie práve pozitívna energia. Boj začína.

„Čo tam stojíš Severus?“ uškrnul sa na neho Bifľomorčan a stiahol ho za rukáv k ním na zem. Severus ostal taký prekvapený, že nestihol ani reagovať a bol vtiahnutý do objatia. Lily sa podvedome uškrnula. Boj sa nateraz odkladá.

„Čo to tu, pre Merlina, robíte?“ spýtal sa podráždene Slizolinčan.

„Nevidíš?“ odpovedal mu otázkou Hanrich. Lily sa zasmiala, na čo Severus zaťal zuby. Mladá Chrabromilčanka jemne položila svoju dlaň na jeho líce a pocítila, že sa napätie okolo nich začalo vytrácať.

„Moje najkrajšie narodeniny.“ Šepla chlapcom pri sebe. Hanricha naplnil pocit nehy. Niekedy stačí tak málo aby boli ľudia šťastní.

„Ja váš už nechám.“ Povedal Bifľomorčan a postavil sa. Lily vyskočila na nohy a pevne omotala svoje ruky okolo jeho krku.

„Ďakujem.“ Šepla mu tak, že to takmer nepočul ani on. Jemne jej na znak pochopenia pohladil chrbát a vykročil smerom k hradu. Lily na jeho vzďaľujúcu postavu chvíľu pozerala a mierne sa mračila. Zaiste je veľmi vyčerpaný a ide rovno o postele. Školský rok začala so Severusom, Mary a možno by k ním mohla rátať aj Remusa. Nateraz jej život a jej srdce zapĺňajú aj iní ľudia. Dokonca aj blázon Potter tam má špeciálne miesto, rovnako ako Sirius. Čo ale bude ďalej? Nechce stratiť nikoho z nich. Možnosť, že by prežila vojnu je nízka ale ak by prežila ako jediná, to by bola radšej ak by sa naplnili jej sny a ona padla spolu so svojimi priateľmi.

„Zdá sa, že je ti veľmi blízky.“ Prihovoril sa jej Severus a objal ju okolo pása. Lily sa o jeho hruď chrbtom oprela. Cítila v jeho hlase obavu ale nie nepriateľstvo voči Hanrichovi. Nebolo to príjemné prekvapenie nájsť svoju priateľku v objatí iného muža a ešte k tomu v kope snehu. Obaja mu ale veľmi jasne naznačili, že jeho prítomnosť je žiadaná a nesnažili sa z toho vyhovoriť. Takže to znamená iba jediné. Ak ich ešte niekedy uvidí spolu, môže očakávať, že ich zasa nájde nalepených na sebe.  

„Ako každý môj priateľ.“ Odpovedala po pravde a omotala svoje ruky okolo pása Slizolinčana. Jeho Slizolinsky radar volal na poplach. Jeho rozum mu ale vravel niečo iné. Srdce Lily Evansovej je obrovské a je to nesmierne jemná žena. Nemá sa čomu čudovať.

Aj keď nezabehla ani jedno kolečko, bolo nakoniec veľmi pekné poobedie. Hanrich jej okrem magickej sily dal niečo oveľa vzácnejšie, niečo na čo nikdy nezabudne a bude ju to prenasledovať až do konca života. Tento Bifľomorčan bude jeho súčasťou. Mrzí ju však, že si blízkosť kohokoľvek musí obhajovať. Koľko to bude ešte takto? Budú obavy o jej lásku mátať Severusa naveky alebo sa s tým vyrovná a bude to akceptovať s pokojom, pre Slizolinčanov, tak vlastným? Stáli spolu na tom istom mieste, kde doteraz s Hanrichom a nerozprávali sa. So zatvorenými očami vnímala svoje okolie. Nemusela sa ani pozerať a vedela, kde sa čo nachádza. Životná sila jazera ako živla vody, stromov a trávy ba aj skál a kamenia, ako živla zeme do nej prenikala intenzívnejšie ako predtým. Aj samotný vietor akoby odnášal jej trápenie kamsi mimo nej. Cítila pri sebe Severusa a jeho pocity. Miešal sa v nich strach, prekvapenie, šťastie a aj nervozita. Nevie, na čo práve myslí, nepotrebuje to. Vie odkiaľ jeho emócie pramenia a je len na nej aby niektorú z nich podporila alebo ho nechala napospas tejto kombinácii. Ju momentálne napĺňal celkom iný pocit a to spokojnosti. Áno, to je presne to, čo cíti. Je spokojná. Otočila sa čelom k svojmu priateľovi a položila svoju dlaň na jeho hruď.

„Som šťastná.“ Priznala mu ticho, na čo sa Severus rozžiaril. Toto potreboval počuť. Sklonil tvár aby pobozkal svoju nízku priateľku na jej jemné pery. Je nádherná a jej pokožka tak jemná, má čo robiť aby krotil svoje testosterónom ovládané telo. Keď sa začalo stmievať vrátili sa do hradu. Severus odprevadil svoje dievča pred vchod do klubovne levov a rozlúčil sa s ňou s uistením, že sa zajtra o desiatej stretnú, ako vždy, na nádvorí pred vstupnou bránou. Len čo sa obraz odhrnul bola za ruky vtiahnutá do brlohu zúrivého draka. Aspoň ona teda mala taký pocit, keďže ju dnu ťahalo mnoho rúk a každá, ako inak, iným smerom. Klubovňa bola preplnená študentmi a všetci sa zabávali, keďže oslavovali, ako každý piatok, začiatok víkendu. Nakoniec ju ale zvalili na gauč v strede klubovne.

„Všetko najlepšie.“ Zakričali ťahavo šiestaci a položili pred rozžiarenú Lily čokoládovú tortu. Odkiaľ, pre Morganu, zohnali tortu? Nech ju vzali kdekoľvek, bolo to milé prekvapenie. Kiež by mala narodeniny každý piatok. Nechala sa vyobjímať, prisadli si k nej Záškodníci a šiestaci ju doslova zahádzali sladkosťami. Lily sa musela smiať keď si kryla tvár pred paľbou cukríkov. Chrabromilčania sú blázni a sympatie, aj nesympatie, dávajú dosť jasne najavo. Lily prežila veľmi pekný večer plný smiechu a dvojitej porcie čokoládovej torty, ktorú ako oslávenec musela zjesť. To, že by mali ísť na večeru odmávali rukou a vytiahli odniekiaľ fľaše s Ďatelinovým pivom. Keď sa klubovňa trochu upokojila, položil jej James na kolená zabalený darček a takmer nedýchal.

„Čo to je?“ spýtala sa začudovanie. Nadšenie z nej ale bolo dosť jasne cítiť. James sa usmial.

„To zistíš, keď to rozbalíš.“ Uškrnul sa na ňu. Lily potiahla striebornú stuhu a následne začala trhať bledomodrý baliaci papier. Bola tam kniha a to veľmi zaujímavá. Toto si rozhodne prečíta veľmi rada.

„Legendy magických bytostí .“ prečítala názov knihy, ktorý bol na prednej strane napísaný strieborným atramentom a jemne po ňom prešla končekmi prstov. Sirius s Mary sa začali smiať, na čo na nich Lily pozrela s nadvihnutým obočím.

„Prepáš Lily. Ale toľko nadšenia som na tebe už dlho nevidela.“ Smiala sa ďalej Mary. Lily sa musela usmiať. Smiech Mary je v poslednej dobe veľmi vzácny.  

„Ďakujem.“ Povedala úprimne a objala Jamesa. Ten omotal svoje ruky okolo jej tela a čudoval sa, ako to, že si neuvedomil oveľa skôr aká je útla.

„To nestálo za reč.“ Povedal jej veselo. Stačilo si vymeniť pár sov s mamou a nakoniec sa dohodli. Lily sa v klubovni zabávala skoro do polnoci s knihou od Jamesa položenou na svojich nohách, ktorú občasne pohladila priam s nábožnou úctou. Bolo na nej vidieť, že sa jedná o veľmi vzácny kus a muselo ho to stáť nemálo galeónov. Potom sa Lily rozlúčila a vybrala do svojej izby s nádejou, že jej Hanrich pomohol nie len s magickým vyčerpaním ale aj s morami.

Keby bola tušila, ako sa mýlila, nebola by radšej ani zaspala. Uprostred noci sa opäť strhla zo spánku a sediac na posteli si utrela zatúlanú slzu. S hlbokým povzdychom odišla do kúpeľne a prezlečená sa usadila v klubovni s knihou vo svojich rukách. Ako prvé si prezrela názvy legiend, ktoré sú zapísané v knihe. Bola veľmi milo prekvapená obsahom. V knihe boli zapísané legendy o vzniku vlkolakov, upírov, elfov, kentaurov a rôzne príbehy k nim. Začítala sa do legendy o elfoch a natoľko ju zaujala, že si neuvedomovala dianie okolo seba. Nevšimla si ani, že sa v klubovni zjavili domáci škriatkovia a upratali neporiadok. Rozsypané cukríky nateraz stáli v sklenenej miske na stole, papieriky a prázdne fľaše zmizli a oheň v krbe príjemne osvetľoval a vyhrieval ochladnutú klubovňu. Keď započula šum na chodbe vedúcej do chlapčenských internátov precitla a rýchlo na seba vrhla niekoľko kúziel. S výdychom spôsobeným úľavu pokračovala v čítaní zaujímavého príbehu a viac sa o dianie nezaujímala. Po dočítaní poslednej strany zafňukala ako ranené šteňa a zaklapla knihu. Oči sa jej hrôzou rozšírili, keď si všimla, že oproti nej sedí celá skupina Záškodníkov aj s Mary a zoširoka sa na ňu uškŕňajú.

„A-ahojte.“ Vykoktala zo seba. Kedy, pre Merlina, prišli? James sa začal smiať. Očividne jej nemohol kúpiť lepší darček. Je to síce kniha ale tento krát sa aspoň dá rozprávať o oddychovom čítaní.

„Ako vidím, darček sa ti páči.“ Zasmial sa tlmene James. Lily mu nadšene prikývla. Dokonalý. Pozrela na hodiny nad krbom a vydala napoly prekvapený napoly nahnevaný vzdych, ktorý mnohým pripomínal funenie nazúreného býka. Je čas ísť na raňajky.

„Veľmi.“ Priznala s leskom v očiach a vstala aby odniesla knihu do svojej izby. Sirius pri pohľade na to, s akou láskou zaobchádza so zdrapom pergamenov viazaných v koži pretočil očami. On by sa rozhodne knihe nepotešil. Možno takej akú dostal Námesačník. Tam by sa dočítal niečo zaujímavé a potrebné ale aby čítal pre zábavu? Pre zábavu sa predsa nečíta. Keď sa tento, podľa všeobecnej mienky, šialený knihomoľ vrátil, odišli na raňajky, po ktorých sa Lily náhlila pripraviť na dnešný deň. O desiatej sa už hnala chodbami Rokfortu aby sa pripojila k Severusovi. Nevedela si ani predstaviť, čo si dnes na ňu pripravil. V rozhádzaných vnútornostiach cítila, že to bude niečo veľmi zaujímavé. Keď doslova vyletela na nádvorie, ho našla obklopeného celou skupinou Slugyho klubu a započula iba koniec rozhovoru, ktorý bol vedený náhlivým šeptom.

„Ahojte.“ Pozdravila skupinku s nadvihnutým obočím. Pri pohľade na Hanricha ju bodli výčitky svedomia. Vyzeral, že by mal ležať v posteli ale aj napriek tomu sa na ňu žiarilo usmial.

„Ahoj Lily.“ Pozdravili akoby to mali nacvičené a skupinka sa rozpŕchla. Lily ostala prekvapene stáť vedľa Severusa a nezmohla sa ani na zakývanie na rozlúčku.

„Pôjdeme?“ spýtal sa jej jemne čiernooký Slizolinčan a chytil svoju priateľku za ruku. Lily iba neprítomne prikývla a nič nepovedala. Nevedela zaradiť vo svojej mysli toto zvláštne ráno. Nie len, že ich nevidela na raňajkách ale aj teraz od nej doslova utiekli akoby bola bacilonosič.

„Kam ideme?“ spýtala sa Lily, keď minuli odbočku do dediny. Severus sa na svoje dievča uškrnul.

„Chcem ti niečo ukázať a potom pôjdeme k Trom metlám.“ Mrkol na ňu. Lily na neho hodila prekvapený pohľad, nevedela totiž, čo sa nachádza tam, kam idú. Severus je ale očividne pridobre informovaný. Po krátkom čase sa ocitli na mieste, ktoré mohlo pokojne niesť názov, rozprávkové. Bola to akási čistinka, ktorú v poloblúku obklopovali stromy a počula aj tiché zurčanie potoka, ktorý sa nachádzal neďaleko. Bolo to prekrásne miesto. Lily sa pustila svojho priateľa a vykročila smerom k lesu akoby ju tam niekto čakal. V polovici cesty sa zastavila a slastne pozerala okolo seba. Pohľad jej padol na sneh pri stromoch a rozpoznala v ňom stopy jednorožcov.

„Páči sa ti tu?“ spýtal sa jej Severus so spokojným úsmevom. Lily prikývla. Bolo tu prekrásne.

„Toto miesto využívajú obyvatelia Rokvillu na premiestňovanie. Takže ak ti niekedy bude chýbať Rokfortský areál, môžeš prísť sem.“ Prezradil jej dôvod, prečo prišli na toto miesto. Lily na neho prekvapene zamrkala. Očividne jej fascinácia Zakázaným lesom je do očí bijúca. Nech je ale ako chce, nateraz sa nebude zamýšľať jej návštevami areálu v okolí hradu. Zhlboka sa nadýchla studeného vzduchu aby ho následne vydýchla s obláčikom bielej pary zo svojich úst. Pocítila nesmiernu túžbu vidieť Lindara a jeho syna. Potešila by sa aj stretnutiu s Bastienom. On ako kentaur určite vie čítať vo hviezdach a možno by jej vedel poradiť s jej budúcnosťou. Neraz pomyslela na možnosť, že by po skončení školy niekam odišla. Ale kam? Do Ameriky? A čo potom? Nemôže utiecť ako splašená hydina pred gazdom. Je až priveľmi Chrabromilčanka na to, aby toho bola schopná.

„Nerád ťa odtiaľto ťahám ale je čas.“ Povedal jej Severus po chvíli, ktorá sa jej zdala prikrátka. Lily na neho prekvapene zamrkala. Zabudla, že je s ňou a aj to, kde sú. Jej mozog, zdá sa, začína vypínať, čo nie je dobré znamenie.

„Čas na čo?“ spýtala sa ho s nadvihnutým obočím. Severus sa ňu pozrel s pobavením v očiach.

„To sa dozvieš v pravý čas.“ Povedal jej záhadne. Lily v duchu pretočila očami a chytila svojho priateľa za ruku. Nejako podvedome tušila, že sa to dozvie v Troch metlách. Nevedela však, čo sa tam bude odohrávať. Iba ak ďatelinové pivo, čo nie je až taký zlý nápad. Zakrátko sa cez vyšliapaný chodníček dostali do dediny a zastavili sa pri vstupných dverách vedúcich do baru. Severus, aj keď sa tváril nezaujato, bol nervózny a to veľmi. Lily potriasla jemne hlavou a vystavala okolo seba lepšie ochrany aby na seba neprenášala jeho nervozitu. Bohato jej stačila tá jej. Slizolinčan stlačil kľučku a otvoril dvere.

„Prekvapenie.“ Zrúklo na nich mnoho hlasov zborovo. Lily sa tak zľakla, že na malý okamih zabudla dýchať a srdce sa jej mnohonásobne rýchlejšie rozbúchalo. Napriek tomu sa však zoširoka usmiala. Vo vnútri bol iba Slugyho klub a aj barmanka, madam Rozmerta, jej nadšene tlieskala. Stoly boli odsunuté na bok a v strede podniku stál iba jeden, mágiou zväčšený. Všade viseli stuhy v Chrabromilských farbách a mnoho balónov, ktoré svietili a menili farby. Lily sa nechala dotiahnuť k stolu a skupinka si okolo nej posadala.

„Chcelo by to niečo na pitie.“ Povedal Regulus a pozrel na barmanku, ktorá stála neďaleko. Zakrátko sa na stole objavili poháre a rôzne nápoje. Bolo tam ďatelinové pivo, elfské víno, ohnivá whisky, ale aj rôzne druhy džúsov. Lily na to vytreštila oči. Toto zariadiť nemohlo byť ľahké a určite nie lacné. Oslávenkyňa si ani nestihla všimnúť a Severus pred ňu položil pohár vína, Slizolinčania si naliali whisky, Mark s Hanrichom si dali tiež trochu vína a pritiahli si k sebe pivo. Na základe toho pochopila, že vínom si chcú iba pripiť a ďalej budú pokračovať v popíjaní piva. Dievčatá si pridobre vystačili s elfským vínom. Skupinka si štrngla a po prípitku k ním zaletela od baru torta v tvare knihy. Lily na ňu prekvapene zamrkala. Bola to totiž učebnica Dejín mágie ale dátum vydania niesla deň jej narodenia. V pravom hornom rohu bola hlava leva a v ľavom dolnom rohu zasa malý had. Mark sa na ňu zoširoka uškrnul. Toto má na svedomí zaiste on. Počas jedenia torty sa Lily pozrela okolo seba. Boli stále sami.

„Nikto iný tu nie je.“ Povedala takmer začudovane. Regulus sa zasmial.

„To tak býva ak si rezervuješ celý bar.“ Povedal jej s úškrnom a mykol plecom akoby to bolo bežné si rezervovať celý podnik a to počas očakávaného príchodu mnohých študentov Rokfortskej školy. Lily na neho vytreštila oči. Mnohí študenti museli byť nemilo prekvapení. Zato barman od Kančej hlavy bude mať očividne historický zisk.

„Vy ste sa museli zblázniť.“ Povedala zarazene. Skupinka sa na ňu iba usmiala priam s diabolským leskom v očiach. Chceli jej pripraviť pekný deň a plánovali to do posledného detailu.

„Každý ti chcel dať k narodeninám to, čo pokladal za najvhodnejší darček.“ Povedal Severus, čím prezradil, že bol u každého z nich vyzvedať, čo by jej mal dať. Lily na nich pozrela s otázkou v očiach.

„Niektorí tvrdili, že dar sa môže stratiť alebo opotrebovať ale zážitok ostáva navždy.“ Pripustil Severus. Lily prikývla na znak, že pochopila. Na toto len tak ľahko nezabudne.

„Ukázať ti lesík bol nápad Hanricha, bar má na svedomí Reg a tortu Mark.“ Vysvetľovala ďalej Jane. Lily sa na chalanov pozrela s tichou vďakou v tvári.

„A túto nevkusnú výzdobu Remus.“ Uškrnul sa na vlkolaka Severus. Slizolinčan v miestnosti, ktorá je vo farbách Chrabromilu sa nemôže cítiť ako doma. Remus sa na Severusa zazubil. Určite sa mu to páči. Je to akoby odplata, jemný žart člena klubu Záškodníkov. Veľmi ľahko mohol zvoliť neutrálne farby ale on to jednoducho musel rozsvietiť do červena akoby boli v nejakom erotickom salóne. Po dojedený torty prišli na rad darčeky. Alice vytiahla spod stola jednu veľmi pekne zabalenú krabičku. Lily si pritiahla pred seba dar zabalený v tmavočervenom papieri zviazanom zlatou stuhou. Zatiahla pomaly z stuhu aby uvoľnila mašľu a začala trhať papier. Na stole teraz stála drevená škatuľka na ktorej veku boli vyrezaní zvierací zástupcovia fakúlt. Jemne ju otvorila a pozrela sa do jej útrob aby zistila, čo sa tam skrýva. Skupinka pri stole ani nedýchala, keď siahla dnu. Šok a nadšenie z nej doslova vyžarovali. Bol to skutočne dobrý nápad. Lily držala v ruke zvláštny, asi šesť centimetrov hrubý, náramok? Bol vyrobený zo zvláštneho kovu modrej farby a jemne jej obopínal zápästie. V strede bol veľký smaragd a po stranách sa tiahli rôzne iné vzácne kamene, ba dokonca našla miesta, ktoré slúžia na vsadenie ďalších.

„Je prekrásny.“ Šepla takmer neprítomne a rukou prešla jemne po kameňoch.

„Smaragd symbolizuje teba a ostatné kamene nás ako tvojich priateľov.“ Prezradil Mark a miernym úsmevom.

„A ak by bol pre teba ešte niekto dôležitý, nie je problém ho tam dodatočne pridať.“ Mrkol na ňu Hanrich. Lily sa zasmiala. Keby chcela mať za každého dôležitého človeka kameň, potrebovala by nie náramok ale opasok a aj tak by boli kamienky veľkosti zrnka piesku vsadené v niekoľkých radoch. Nateraz bol na rade Severus. Postavil pred ňu podlhovastú krabičku zabalenú v zelenom papieri a zviazanú, ako inak, striebornou stuhou.  Lily sa na tento Slizolinsky dar pozrela so smiechom v očiach a Regulus sa zoširoka usmial. Určite ho na toto nahovoril on. Chrabromilčanka rozbalila svoj dar a otvorila škatuľku z čierneho lakovaného dreva. Pri pohľade dnu zalapala po dychu. Bola tam dýka a to nie hocijaká ale obradná. Dĺžka čepele bola asi dvadsať centimetrov a rukoväť mala zhotovenú z akejsi kosti. Lily ju jemne vytiahla s obalu a začala si ju prezerať.

„Rukoväť je z rohu Chvostorožca.“ Prezradil jej nervózne Severus. Lily ho akoby ani nepočúvala a prstami prešla po runách vyrytých na striebornej čepeli. Boli to symboly spájajúce sa so silou, ochranou, mocou a jedna sa spájala dokonca so sexualitou. Bola ale veľmi často používaná pri vyvolávaní vyšších mocností, nie ale priamo démonských. Otočila v prstoch vzácny predmet aby sa pozrela, či aj druhú stranu čepele nebudú zdobiť nejaké runy. Bol tam však iba text napísaný v latinčine.

„ASPICERE OPORTET QUIDQUID POSSIS PERDERE.“ Prečítala výrok vyrytý po celej dĺžke čepele. Severus sa nervózne usmial. Je to obradný nôž, musel mať istotu, že si na toto zakaždým spomenie.

„Tak nám ju ukáž, pre Salazara!“ povedal jej pobavene Regulus. Všetci boli veľmi zvedaví, čo si pre ňu nakoniec tento šialenec pripravil. Lily vložila dýku do kravičky a prezrela si rúčku na ktorej bola rytina grifa. Skutočne skvostný kúsok. Odsunula nakoniec krabičku smerom k Jane, ktorá sedela hneď oproti nej a nechala týchto bláznov aby sa pokochali jej darom. Keď sa však dostala do blízkosti Remusa znervóznela, aj keď to nedala na sebe poznať. Hanrich však zabodol svoj pohľad do jej očí a mierne naklonil hlavu. Lily si bola istá, že rovnaký nepokoj cíti aj z Remusa. Pozrel sa Chrabromilčana, ktorý si prezeral dýku ako jediný uloženú v jej obale a mierne naklonil hlavu. Obdaril Lily zmierlivým úsmevom a mierne prikývol, radšej sa však nevyjadroval k tomu, čo si uvedomil.

„Skutočne prekrásna.“ Zhodnotil napokon predmet vlkolak. Lily si od neho prevzala zatvorenú škatuľku a položila ju mimo jeho oči. Kto by nebol nervózny z predmetu, ktorého dotyk vám môže spôsobiť popáleniny? Ak bude chcieť ale aj budúci rok pokračovať v elixíroch bude musieť na krájanie niektorých ingrediencii používať striebornú dýku. To bude ešte zaujímavé. V kútiku duše ale dúfala, že aj na túto možnosť má bláznivý riaditeľ nejaké riešenie. Skupinka sa zabávala až do doby, kedy bolo potrebné opustiť toto pokojné miesto a vrátiť sa do školy. Podľa pohľadov, ktoré hádzali na hodiny bola presvedčená, že ich ticho preklínajú, ba dokonca upodozrievajú, že sa pohybujú rýchlejšie ako obvykle. Nič však nemohli robiť. Rozlúčili sa s majiteľkou baru a spoločne vykročili smerom k Rokfortu. Vo vstupnej bráne sa spoločne rozlúčili a každý sa pobral do svojej klubovne aby sa prezliekli pred večerou. Regulus kráčal so Severusom, Jane s Hanrichom, Alice v spoločnosti Marka a Lily ponúkol svoje rameno Remus.

„Dúfam, že sme ti dnes spravili radosť.“ Povedal vlkolak počas toho ako stúpali po schodoch vedúcich do veže Chrabromilu. Lily sa zoširoka usmiala. Prekrásny deň.

„Obrovskú.“ Vyhŕkla veselo a začala sa smiať. Na toto do smrti nezabudne. Má šťastie na takých priateľov. Nejako ale stále nevie pochopiť ako si to zaslúžila. Remus prehodil svoju ruku cez jej plecia a priateľsky ju k sebe pritiahol, čím vyvolal u Lily chichot. V takejto chôdzi pokračovali aj pri vstupe do spoločenskej miestnosti levov, kde na nich pozeralo hneď niekoľko párov zvedavých očí.

„Ako vidím, tak ste si užili pekný deň.“ Zatiahol jeden mladší študent s všetko hovoriacim úškrnom, ktorého Lily poznala ako Castera.

„Lily má priateľa.“ Pripomenula mladšiemu spolužiakovi pobúrene Mary. Ten sa ale neprestal uškŕňať. Túto chvíľu si vybrali James so Siriusom ako najvodnejšiu na vstup do klubovne ale ostali zarazene stáť v priechode medzi klubovňou a internátmi. Pri pohľade na pobúrený výraz Mary, nažltnuté oči Remusa a tvár Lily, ktorá vyzerala akoby ju niekto tresol po hlave, nechápavo zamrkali.

„Týmto chceš akože naznačiť čo?“ zapojil sa do toho Longbottom. Ako Chrabromilský prefekt musel upokojiť temperament svojich spolužiakov. Fakt, že sa jedná o Evansovú, ktorá je priateľka jeho snúbenice, hral tiež veľmi veľkú rolu.

„Nie som slepý.“ Uškrnul sa tretiak na Longbottoma. Frank ho prebodol pohľadom. Výraz v Jamesovej tvári prezrádzal počiatočný stupeň zúrivosti. Niečo sa tu deje a rád by bol v obraze.

„Pokračuj.“ Vyzvala ho Lily a sadla si do kresla s prekríženými rukami. Remus stál vedľa nej a ruku jej v ochrannom geste položil na plece.

„Za ruku sa ťaháš so Snapeom, pri jazere sa objímaš s tým Bifľomorčanom, na záchode sa zatváraš s Lupinom. Myslím, že nie je treba dodať viac.“ Uškrnul sa na staršie dievča. Lily na neho vytreštila oči. Takúto konfrontáciu nečakala a už vôbec nie od niekoho, kto ju ani nepozná. Chcela niečo povedať na svoju obhajobu, nedostala však príležitosť. Sirius totiž držal onoho študenta bez pudu sebazáchovy vpredu za habit a tresol ho o stenu.

„Počúvaj ma veľmi dobre ty atrapa červoplaza. Neopováž sa ešte niekedy uraziť Lily Evansovú alebo mať nemiestne narážky na jej počestnosť. Inak opomeniem maličkosť, že som Chrabromilčan a dokážem ti, že v mojich žilách aj naďalej prúdi Blackovská krv.“ Zasyčal mu do tváre. Mladý študent síce najskôr zbledol do odtieňa ducha, nateraz však nabral odtieň mierne do zelena. Lily sa tvárila akoby sa jej dianie ani netýkalo, vstala a opustila klubovňu. Hnala sa chodbami a s pocitom úľavy za sebou zatresla dvere v nevyužívanej učebni. Zvalila sa na vankúše na zemi a oprela sa chrbtom o stenu. Neunúvala sa ani použiť prútik a jemným mávnutím zápästia zbĺkol v krbe oheň. Zastali si ju. Napriek tomu sa jej slová tohto chlapca dotkli. Nepozná ju, nepozná v podstate nikoho zo spomínaných ľudí. Ale aj tak bol pre ňu tento názor dôležitý. Nepáči sa jej predstava, že takto na ňu pozerajú viacerí študenti na škole. Záleží jej však na názore týchto ľudí? V podstate ani nie. Ale dnešný deň bol senzačný. A prítomnosť ktoréhokoľvek priateľa je pre ňu nesmierne vzácna aby sa toho vzdala kvôli klebetám. Tie sa vždy šíria rýchlejšie ako požiar. O každom sa niečo vraví a nedá sa im zabrániť. Pokiaľ sa jej chrbtom neotočili jej priatelia nebude to riešiť. Nemá to zmysel, aj tak by nič nezmenila. S týmto vstala a uškrnula sa na pána na obraze a opustila učebňu. Vrátila sa do tichej spoločenskej miestnosti, pobozkala na líce Remusa, Jamesa a aj Siriusa a vybrala sa spokojne prezliecť. Ak chcú reči, tak nech majú aspoň o čom rozprávať. Do klubovne sa vrátila prezlečená a zavesená do Remusovho ramena opustila Chrabromilskú vežu. Večere sa ani nedotkla. Remusovi povedala, že má dosť z tej torty, ktorú jedli v Troch metlách a popíjala zelený čaj. Mladý vlkolak pokrútil hlavou a naložil si mäso. Lily si všimla, že si vyberá schválne to najmenej prepečené. Spln sa blíži a on bude opäť trpieť. Toto poznanie jej na nálade nepridalo. Nie je ale nič, čo by mohla spraviť. Aj preto po večery opustila hrad a vykročila smerom k jazeru, na miesto, kde včera stála v spoločnosti Hanricha. Neprekvapilo ju, že sa tam s ním stretla. Aj on potreboval vyčistiť svoju myseľ od emócii, ktoré sú v preplnenom hrade všade prítomné.

„Čo sa pokazilo?“ spýtal sa jej po chvíli ticha. Lily sa nadýchla.

„Čo sa o mne hovorí vo vašej fakulte?“ spýtala sa ho na rovinu. Bifľomorčan si povzdychol. Klebety.

„Je to pre teba dôležité?“ spýtal sa jej akoby jej odpoveď už poznal. Lily pokrútila hlavou. Začína nadobúdať pocit, že nie.

„Vo veži vyjadril voči môjmu správaniu jeden tretiak námietky.“ Povedala akoby sa jej udalosti ani netýkali. Hanrich počúval aj keď na ňu nehľadel. Dokonca mal aj naďalej zatvorené oči.

„Chceš na tom niečo zmeniť?“ spýtal sa a uprene sa na ňu zahľadel. Lily bola na malú chvíľu lapená v jeho očiach.

„Nie. On mi za stratu nehy a intimity nášho vzťahu nestojí.“ Odpovedala po chvíli zamyslenia. Hanrich prikývol. Škoda, že v dnešnej dobe sa intimita chápe len v ponímaní s pohlavným zblížením. Popritom označuje skôr blízkosť duší, dôverné porozumenie, kde sa dvaja delia o skúsenosť radosti a utrpenia. Kde si zverujú tajomstvá, používajú jazyk symbolov známy iba im. V tomto je intimita ich kontaktu, že obaja riskujú a odkryjú vnútro jeden pred druhým, pričom vedia, že by ich ten druhý mohol prezradiť, zosmiešniť, či zničiť. To riziko im však za to stojí. Iba telesná blízkosť nikdy nemôže nahradiť túto duchovnú intimitu. Na tom sa už mnohí popálili. Nežnosť a intimita sú stvorené pre vyšší ako len biologický cieľ.

„Som rád, že to vnímaš rovnako.“ Povedal s jemným úsmevom a objal svoju kamarátku. Má ju nekonečne rád a nejaké reči na tom nič nezmenia. Nech si vraví kto chce, čo chce. Ona je iná. Priveľmi jemná, priveľmi bystrá, priveľmi vzácna priateľka.

„Žiadneho z vás sa nevzdám.“ Priznala mu do ramena. Chlapec jemne pohladil vlasy mladej Chrabromilčanky. Oni sa jej tiež nevzdajú. Štyri roky bol presvedčený, že oddaného priateľa je možné nájsť iba v Bifľomore a keď bude chcieť nájsť niekoho, kto mu vrazí nôž do chrbta, stačí sa spolčiť so Slizolinčanom. Napriek tomu je teraz presvedčený, že dokonalý priateľ je táto Chrabromilčanka a oddanosť nie je v Slizoline neznámy pojem. Jane je s Regulusom šťastná a Severus sa o Lily stará tiež veľmi dobre. A musí uznať, že Slizolinčania sú v tichom plánovaní dokonalí. Dva týždne plánovali oslavu a Lily nemala ani tušenie, že sa niečo chystá.

„Mali by sme ísť.“ Povedal jej s trpkosťou v hlase. Lily si povzdychla a vykročila po boku svojho kamaráta do školy. Už aby bolo po skúškach. Na druhú stranu jej budú cez leto nesmierne chýbať. Keby sa ale mohli aspoň premiestňovať. Hanrich svoju kamarátku odprevadil až pred obraz Tučnej pani a s prianím príjemného večera odišiel do svojej klubovne. Lily zašomrala obrazu heslo a vpadla do spoločenskej miestnosti, kde na nikoho ani nepozrela. Vybrala sa najskôr vyzliecť a až potom sa vrátila do klubovne. Sadla si do kresla pri krbe, ktoré by si najradšej rezervovala ako súkromné a spokojne pozerala na Mary, ktorá blbla so Siriusom. Už vyzerá byť v poriadku. Teda natoľko, nakoľko je to len možné.

„Už si späť?“ prihovoril sa jej Remus a sadol si na operadlo jej kresla. Lily s miernym úsmevom prikývla.

„Ahoj Lily. Aký si mala deň?“ prisadol si ku nim na zem James. Lily sa zasmiala.

„Ahoj James. Bol skutočne skvelý.“ Žiarivo sa usmiala.

„Remus nám nechcel prezradiť čo si dostala.“ Priznal jej a zatváril sa veľmi zvedavo. Mladá Chrabromilčanka vstala aby zo svojej izby priniesla darček od Severusa, keďže ten spoločný má na ruke. Pri návrate do klubovne podala Jamesovi škatuľku aby sa pokochal darčekom od jej priateľa. Ten keď prvý krát pozrel na dýku, pozrel na svoju kamarátku s pobúrením, ba sa zdalo, že je ochotný tou dýkou niekoho prebodnúť. Lily sa s povzdychom presunula k nemu aby mu vysvetlila, že to nie je útočná zbraň.

„To je rituálna dýka. Mnohé prísady do elixírov ako aj obetné dary je potrebné krájať čepeľou zo striebra.“ Povedala zmierlivo a položila mu ruku na rameno. James vybral onen predmet z jeho obalu a prezeral si čepeľ. Naozaj je iná akú doteraz videl. Je tenšia ako bežné dýky a aj má zvláštne tvarovaný hrot. Lily mu ochotne vysvetlila význam rún, ktoré sú na čepeli vyobrazené a so záujmom si prezeral rúčku s podobizňou grifa. Po vzhliadnutí nápisu na druhej strane čepele nechápavo zamrkal na svoju spolužiačku. Rituály nie sú zábava. Je až neuveriteľne ľahké čokoľvek pokašlať a človek môže skončiť horšie ako po bozku dementora. Slizolinčan očividne na to myslel. Keď oba darčeky skončili svoju okružnú jazdu po klubovni, odišla Lily konečne do postele. Bola unavená a potrebovala spať. Dúfala, že aspoň po častiach si niekoľko hodín pospí. Spánok však neprichádzal. Dlho sa prehadzovala na posteli a bola dokonca istú chvíľu natoľko frustrovaná, že by na seba najradšej uvrhla omračovaciu kliadbu. Nakoniec však s príveskom v ruke upadla do Morfeovej ríše.