18. KAPITOLA
Lily si sadla ku Chrabromilskému stolu vo Veľkej sieni aby sa pokúsila naobedovať. Dnes nebudú so Severusom cvičiť. Aj keď je piatok a v podstate sa na zajtra učiť nemusí, jej telo kričí od únavy. Už je to strašne dlho a na nič neprišla. Runami ma pokryté všetky štyri stĺpy okolo postele a nepriniesli žiadne zlepšenie. Severus sa veľmi čudoval tomu, že nechce dnes cvičiť, nakoľko sa blíži VČÚ a bolo by to viac ako len vhodné, ale ona nevládze. Je magicky, fyzicky a aj psychicky vyčerpaná. Nič dobré by to neprinieslo. Dnes po Zázračných tvoroch pôjde do knižnice, napíše si úlohy a celú sobotu bude ležať v posteli a oddychovať. Ťažko povedať, či bude môcť aspoň uvažovať o spánku. Už jej tie sny lezú statočne na nervy. Aj keď ich videla asi stokrát, zakaždým sú rovnako strašné, rovnako mučivé a rovnako ju privádzajú do šialenstva. Blížiace sa skúšky jej na pohode nepridávajú. Viac ako skúšok samotných sa však obáva udalostí po nich. Lily bezmocne pozrela na svoj tanier s porciou cestovín. Nič moc z nich nezjedla. Iba si ich posúva po tanieri. Nemala na ne vôbec chuť ale niečo zjesť musí aby nevzbudila podozrenie a na druhú stranu jej telo to potrebuje. Kam sa len podeli tie časy, keď sa zabávala pri stole a jedla do prasknutia? Nestresovala sa ničím a smiala sa spolu so spolužiakmi. Vráti sa niekedy tá doba, keď bola presvedčená o tom, že život má cenu? Že má pre čo žiť a dôvod, prečo vlastne bojovať o svoje miesto v čarodejníckom svete? Záškodníci sa na niečom zabávajú, no ona tento veselý rozhovor ani nevníma. Nemá náladu ich počúvať. Vlastne nemá náladu na nič a na nikoho. Našťastie už mávajú hodiny Zázračných tvorov vonku. Aspoň tam sa teší. Po vyučovaní pôjde do knižnice, spraví si úlohy a potom, hurá, do postele. Keby aspoň nemusela ísť za McGonagallovou podvečer, bolo by to úplne skvelé. Čo jej má vlastne povedať? Rada by som bola čaromedička ale vzhľadom na to, že som humusáčka na to môžem zabudnúť? Alebo radšej by som mala byť auror? Beztak budem mať za pätami Smrťožrútov? Ešte lepšie. Ona by mala najradšej svätý pokoj od všetkého. Domnievať sa, že do skončení školy bude po všetkom, je optimizmus hraničiaci s bláznovstvom. Nič nebude dobré. Všetko sa kazí a je na nič. A to má ešte len šestnásť, pre Salazara! Kto vie, čo bude o rok? Keby rodičia tušili, čo sa v čarodejníckom svete robí, zamkli by ju niekde do pivnice. A najlepšie na druhom konci sveta. Spraví čo najviac VČÚ a potom sa uvidí čo s ňou bude. S týmto odhodlaním vstala od nedojedeného obeda a vybrala sa k jazeru aby si sadla pod strom, kde bude v tichosti čakať kým sa začne posledná hodina tohto týždňa.
Informácie, ktoré sa doniesli v posledných týždňoch Severusovi boli viac ako uspokojivé. Lily sa prestala izolovať, na hodinách vyzerala oveľa lepšie a jej sústredenie bolo bezchybné. Dalo by sa povedať, že je v normále, tak ako predtým. Niečo mu na tom ale akosi stále nesedí. Neveril, že by sa jej myšlienky utriasli behom niekoľkých dní, ak sa predtým nevedeli za týždne. Rokfortský habit bol dokonalý. Zakryl perfektne jej postavu ale pri objatí mal pocit, že v habite je navlečená kostra. Aj preto ju počas obeda pozoroval. Jedla, aj keď sa s jedlom dlho hrala, bolo vidno, že je nasilu. Stalo sa presne to, čoho sa obával. Nič nebolo lepšie. Prestala iba chodiť do niektorej prázdnej miestnosti. Teraz sa uzatvára ešte viac ako predtým. Vtedy aspoň neskrývala, že ju niečo trápi a potrebuje byť sama. Preto, aby uchránila ostatných od obáv o ňu, uzamkla sa. A tá spokojná tvár a jasné oči. Oči plné energie aj keď mierne červené. Na prvý pohľad oddýchnutá, podľa očí vyčerpaná. Idiot! Ó, Merlin, aký je len idiot! Naletel ako nejaký dôverčivý Bifľomorčan. Toto musí prestať. Ju netrápia myšlienky len cez deň. Ona o svojich démonoch sníva. Ak vôbec spí. A tá spokojná tvár, ktorú všetci vidia, je len akási maska pričarovaná ilúziou. To je presne ono. Ilúzia. Čo ale môže spraviť? Elixír na spánok bez snov, by určite pomohol. Kde ho ale navarí? V klubovni asi ťažko. Nebude nad krbom miešať kotlík. V učebni by ho mohol niekto nachytať a bol by malér. Ak by ale išiel na ošetrovňu, že má zle sny, kvôli blížiacim sa VČÚ, mohla by mu ošetrovateľka dať jednu dávku. Riešilo by to však dlhodobý stav? Ak ale nebude spať, skolabuje. Aj keby sa na ošetrovni vystriedali všetci, nebolo by to moc platné. Po čase prestáva zaberať a je pre telo toxický. Tu by mohla pomôcť oklumencia. Mohla by si vystavať také ochrany, že by nemala sny. To by ju však musela zvládnuť na najvyššej možnej úrovni, takže by sa vyspala možno už o štyri roky. Ak by mala nesmierny talent. To v akom je stave, zdá sa nezistí, kým ju neuvidí bez ilúzií, ktoré očividne začala používať. Odchytí si Remusa po obede a je mu nateraz úplne jedno, či tam bude ale nie, ten primitív, Potter.
Remus po tom, čo odišla Lily vstal od stola a vybral sa so Záškodníkmi do klubovne. Sirius si ho stále doberal za P z elixírov, keď ich na ceste do veže nevyrušil známi hlas.
„Hej, Remus. Môžeš na slovíčko?“ spýtal sa zadychčane Slizolinčan. Očividne sa za nimi ponáhľal. Záškodníci sa v polovici schodiska zastavili a otočili smerom za hlasom.
„Ale. Ufňukanec.“ Zatiahol James so širokým úškrnom.
„Kde máš Smrťožrútskych kamarátov?“ doberal si ho. Možno pred Lily prestal vrhať na neho kliadby, ale to, že si vybrala jeho mu nikdy neodpustí. Večne mračiaci sa dement, bez kúska nehy. Čo, pre Morganu, spravil s Lily, že si ho zavesila na krk? Možno kúzlo pomätenia?
„To nie je tvoj problém, Potter.“ Zavrčal na neho a musel sa priveľmi ovládať aby na neho nevyslal niektorú kliadbu. Ako sa Lily môže priateliť s týmto idiotom?
„Len pokojne chlapci.“ Ozval sa Remus dostatočne nahlas, položil upokojujúco ruku na Jamesovo rameno a vykročil k Snapeovi. Očividne to bolo niečo vážne, inak by sa za ním nenáhlil. A to, že opomenul aj spoločnosť Jamesa so Siriusom mu napovedalo, že ak sa deje čokoľvek, nebude to dobré.
„Videl si v poslednej dobe Lily?“ spýtal sa ho náhlivo a odtiahol ho trochu bokom. James so Siriusom ostali čakať na schodoch a ticho sa na nich mračili. Nepáčilo sa im, že nepočujú, čo ten slizký had od Rema chce.
„No áno. Ty snáď nie?“ povedal mu ako by bol magor. Severus podráždene zasyčal.
„Možno nie som normálny, ale nič si si na nej nevšimol?“ spýtal sa podozrievavo a neprestával sa mračiť.
„Iba, že konečne vyzerá dobre.“ Mykol plecami. Nechápal, kam tým miery.
„Až moc, nemyslíš?“ uškrnul sa. Remus na neho vytreštil oči. Zbláznil sa! Z toľkého učenia mu preplo v hlave, stopercentne.
„Ty snáď nie si spokojný, že sa dala do poriadku?“ krútil hlavou akoby mu preskočilo. Všetkým dookola sa uľavilo, iba on má stále problém. Severus sa nadýchol. Chrabromilčan. Krátke jednoduché vety.
„O to nejde. Pozrel si sa jej dnes do tváre?“ spýtal sa naliehavo.
„Samozrejme. Stále ale netuším, kam tým smeruješ.“ Poznamenal nechápavo Remus. Rád by sa dostal k pointe tohto nezmyselného rozhovoru. Každý deň mu vraví, že Lily sa neizoluje, robí si úlohy alebo si číta medzi ostatnými vo veži a jemu to stále nestačí.
„Čo si si všimol?“ spýtal sa akoby nič nepočul.
„Nič zvláštne. Vyzerala dobre. Žiadne kruhy pod očami a znova mali tú žiaru.“ Uškrnul sa.
„A nezdali sa ti trochu začervenané?“ nadhodil. Možno tomuto pribrzdenému vlkovi čoskoro docvakne.
„Trochu. Akoby niečím podráždené.“ Priznal po chvíli zamyslenia. Však stále pozerá do kníh. Aj on by mal oči mierne červené, ak nie aj viac. Ona je asi už na takéto namáhanie zvyknutá.
„Videl si ju bez habitu?“ spýtal sa odrazu. Remus očervenel na lícach a začal koktať. Že by už aj jemu tie klebety liezli na nervy?
„Tak som to nemyslel.“ Uškrnul sa Severus. Pridobre počul názory, že ak nie je po ruke Severus, uspokojí sa aj s Remusom. On však vie, že je to hlúposť. Lily proste taká nie je a Remus je aj jeho kamarát. To by nespravila ani najväčšiemu nepriateľovi, nie to ešte jemu. Lykantrop nadvihol obočie v tichej otázke.
„Myslel som v rovnošate, v nohaviciach, v tričku, tepláky, rifle...“ začal menovať keď prevrátil očami nad nechápavosťou tohto Chrabromilčana. To sú naozaj až taký tupí? Remus sa zamyslel.
„Vieš, že v poslednej dobe ani nie. Vždy sa najskôr prezliekla, kým prišla do klubovne. Teraz si zanesie iba veci a sedí v habite.“ Priznal a zatváril sa, že mu začína svitať. Mierne zamračene a neprítomný pohľad boli toho jasným dôkazom.
„Vieš čo mala na obed?“ spýtal sa ho Severus s nadvihnutým obočím a víťazným úškrnom.
„Cestoviny. Povieš mi o čo ti ide?“ mračil sa na neho a v hlase sa mu odrážalo počiatočne podráždenie. Prečo nevedia Slizolinčania povedať po lopate, čo chcú a kde je problém? Severus si povzdychol.
„Cestoviny. Správne.“ Začal rozprávať a prechádzať sa hore dole. Remus si bol nateraz už istý, že tento chlapec nie je s konečnou platnosťou úplne normálny.
„Nie je divné, že vyzerá dokonale, ale má červené oči? Nie je divné, že sa skrýva za habitom? Nie je divné, že sa dala do poriadku zo dňa na deň? A nie je ti divné, že nie je schopná zjesť porciu cestovín? Však ich mala vždy rada, pre Morganu! Vždy si ešte priložila.“ Rozprával s narastajúcim rozhorčením a rozhadzoval rukami. Snáď sa teraz vyjadril úplne presne.
„Kam tým mieriš?“ spýtal sa Remus. Nepáči sa mu, kam to celé smeruje.
„Nič sa nedalo do normálu. Nič! Začala to iba skrývať.“ Krútil hlavou. Remus pretočil očami a zašomral čosi o paranoidných Slizolinčanoch. Severus na neho zazrel ako na najhoršieho nepriateľa.
„Vy Chrabromilskí optimisti tomu pokojne hovorte paranoja, ale ja by som skôr povedal predvídavosť. Skús ju objať.“ Nadhodil s víťazným úškrnom. Remus na neho šokovane vyvalil oči.
„Len smelo. Ja ta nepreklajem, ale potom mi povedz, či si neobjímal kostlivca. Toto nie je Lily, tým som si istý.“ Povedal v plnej vážnosti.
„Z čoho ju upodozrievaš?“ spýtal sa so záujmom. Niečo z toho čo povedal sa mu zdalo rozumné.
„Používa ilúzie aby sme nemali o ňu obavy. Nespáva a neje. Nič sa nezmenilo. Keď niečo nespravíme, jej telo vypne.“ Prezradil svoje obavy. Keď to povedal nahlas, naplno si uvedomil, prečo Lily dnes nechcela cvičiť. Ona je už na hrane. Musia konať a to rýchlo.
„Čo očakávaš odo mňa?“ spýtal sa na rovinu.
„Stačí ak ju presvedčíš aby sa ti ukázala bez ilúzie. Mne sa z pochopiteľných dôvodov neukáže ani keby som na ňu vrhol Imperius.“ Krútil hlavou.
„Urobím čo môžem.“ Prisľúbil a položil mu ruku na rameno. Severus prikývol hlavou a každý vykročil smerom do svojej klubovne.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa ho James cestou do klubovne. Neušlo mu zamyslenie jeho priateľa.
„To sa ešte uvidí.“ Povzdychol si vlkolak. Stále ho považoval za paranoidného, ale nasadil mu chrobáka do hlavy a musí zistiť, či je magor, alebo Lily naozaj chradne.
„Čo od teba chcel?“ spýtal sa Sirius, keď dostali takú nepriamu odpoveď.
„Má obavy o Lily.“ Priznal im zamyslene. Sirius pretočil očami.
„Aké obavy. Však je konečne v norme.“ Pripomenul mu James. Očividne si aj on myslí, že Severusovi preskočilo.
„Ja si to už prestávam myslieť kamarát a keď sa mi podarí dnes to, o čo ma požiadal, budete o tom presvedčení aj vy.“ Povzdychol si.
„Čo chce?“ Mračil sa James. Nepáči sa mu predstava, že má byť súčasťou nejakého pochybného plánu Slizolinčana.
„Niečo čo pokladám za nemožné ale musím to pre nás všetkých skúsiť. Hlavne kvôli Lily.“ Krútil hlavou. Na nechápavé pohľady odpovedal s povzdychom.
„Všetko vám v izbe vysvetlím.“ Povedal im šeptom a náhlil sa do veže. Plán Záškodníkov nebol zložitý a Jamesovi so Siriusom perfektne vyhovoval. Stačilo skočiť do Rokvillu a priniesť pár fliaš s pivom a zdržať Lily v klubovni, pokiaľ nebudú sami. Neznelo to až tak namáhavo ako si mysleli. Od Slizolinčana by čakali niečo zložitejšie a hlavne zákernejšie. Nie, že si užijú príjemný večer, pri pive s Lily Evansovou. Možno by im zajtra pomohla s elixírmi. Bolo by to viac ako len vhodné. O dejinách radšej ani rozprávať nebude. Ak ich nespraví, nevadí. Tie nepotrebuje. Dnes ich aj tak všetkých čaká stretnutie s McGonagallovou, kvôli pohovoru ohľadom budúceho povolania. Ako keby tušil, čím by sa chcel stať. Keby nebola vojna, zaiste by chcel hrať Metlobal. Nateraz má ale pocit, že to nie je dobrý nápad. Ako môže naháňať zlatú strelu, ak v tej chvíli môže Voldy na čele so Smrťožrútmi naháňať niektorého jeho priateľa? Ako prvá mu napadla Lily a jej rodina. Nie. On potrebuje doštudovať niečo s čím sa po vojne bude môcť niekde zamestnať. Ale čo? Čarovanie, transfigurácia a obrana. To mu ide veľmi dobre. Potom ak by spravil nejakým zázrakom elixíry, bolo by to viac ako len skvelé. Tam by sa už dalo hovoriť o nejakých možnostiach. Pri najhoršom by mohol pomáhať otcovi s obchodmi. Podnikanie a medzinárodné právo nie sú jeho silnou stránkou. Ale je jediný dedič a či chce alebo nie, bude musieť viesť firmy Potterovcov. Takže by nebolo na škodu naučiť sa niečo aj z tejto oblasti. Ale to až budúci rok. Nateraz musí spraviť aspoň tieto predmety.
„Dobrý večer pani profesorka.“ Pozdravila študentka s prenikavými očami farby smaragdov vedúcu svojej fakulty, keď sa dostavila v stanovený čas do jej kabinetu.
„Dobrý večer slečna Evansová.“ Pozdravila McGonagallová svoju študentku a postavila sa. Na tvári jej hral vzácny úsmev. Táto študentka je priam záhadou storočia. Nikto nevie, čo by od nej mal alebo mohol očakávať. Je bystrá, učenlivá a hlavne nápomocná. Mnohí ju vidia ako liečiteľku, niektorí ako budúceho neprekonateľného aurora, vzhľadom na výkon, ktorý podáva v klube duelantov. Slughorn si namýšľa, že možno z nej bude uznávaný majster elixírov ako aj Snape, ktorý sa vyjadril, že by chcel ísť práve touto cestou.
„Posaďte sa.“ Vyzvala prívetivo mladé dievča s množstvom kníh v ruke. Lily jemne prikývla a prijala miesto oproti profesorke transfigurácie, ktorá pred ňou zhromaždila letáky zobrazujúce možnosti ďalšieho štúdia po skončení Rokfortu.
„Zaiste ste už uvažovali o svojom budúcom povolaní slečna Evansová.“ Začala rozhovor vedúca levov. Lily si povzdychla. Uvažovala o tom už toľko, že je ešte viac zmätená ako predtým.
„Uvažovala som, no nie je to jednoduché.“ Priznala sa jej študentka. Možno jej poradí. Možno nie. Skúsiť to však môže.
„Máte pochybnosti? Nie je to nezvyčajné vzhľadom na Váš vek.“ Pripustila McGonagallová. Lily pokrútila hlavou. Ona nemá pochybnosti o tom, čo by chcela študovať ale či je to správne a hlavne možné.
„Neviem sa rozhodnúť. Čím viac nad tým rozmýšľam, tým je to ťažšie.“ Priznala sa s povzdychom. Profesorka na ňu spýtavo pozrela, čo Lily pochopila ako náznak, že má pokračovať.
„Chcela by som byť čaromedička. Ale neviem, či mi to ako muklorodenej bude umožnené. Potom som rozmýšľala aj nad dráhou aurora. Je ťažké si vybrať, či Smrťožrúti budú naháňať mňa alebo ja ich. Každopádne by sa mi to liečiteľstvo v oboch prípadoch hodilo.“ Uškrnula sa na vedúcu Chrabromilu. Tá na dievča pozrela ako na blázna. Každý sa trápi, či bude mať dobré známky na to aby mohol pokračovať v ďalšom štúdiu a ona pre zmenu, či ju nezabijú. Zvláštne dievča. Je to vlastne ešte dievča? Podľa očí a rozmýšľania by jej povedala, že má o sto rokov viac. Minimálne.
„Na čaromedičku sa požadujú MLOKy z elixírov, čarovania, tranfigurácie a rún. Ostatné predmety sa zapisujú začiatkom budúceho roka. Na aurora potrebujete elixíry, čarovanie, transfiguráciu a OPČM. Myslím, že to by pre Vás nemuselo znamenať veľké problémy.“ Povedala profesorka a prívetivo pozrela na svoju študentku. Lily prikývla. O výsledky sa neobáva. Robí čo je v jej silách.
„Chceli by ste sa ma ešte niečo spýtať?“ nadhodila s miernym úsmevom. Lily pokrútila hlavou.
„Nie ďakujem pani profesorka. Iba ak, kedy je potrebné zapísať si doplnkové predmety?“ spýtala sa. Po nástupe na Rokfort asi bude neskoro.
„Po doručení výsledkov z VČÚ budem posielať sovy.“ Povedala neurčito vedúca jej fakulty. Lily pochopila, že v tom liste bude napísané všetko potrebné pre ďalšie štúdium.
„Ďakujem a dovidenia pani profesorka.“ Povedala zdvorilo a vstala na odchod. Unavené dievča vpálilo do klubovne s odhodlaním túto noc spať viac ako štyri hodiny. Aj keby to znamenalo, že vynechá raňajky aj obed. Je sobota, vyučovanie nezmešká. Musí sa ale aspoň pokúsiť vyspať. Aspoň po častiach ale jej mágia potrebuje urgentne zregenerovať, inak dopadne ako v na konci prázdnin a to by ju už Severus asi zabil. Hanricha nemôže oberať o silu. Nie, keď padá na nich všetkých stres z VČÚ. Tašku si odložila v izbe a vrátila sa na okamih do klubovne, aby si pretriedila myšlienky pozeraním do krbu, keď jej zrazu cestu ku kreslu prerušil Remus.
„Lily ja som dostal dnes P z elixírov.“ Zvolal čo možno najšťastnejšie. A nadstavil ruky na objatie.
„Veľmi ti ďakujem. Bez teba by som to nedosiahol.“ Usmial sa na ňu. Lily vynaložila všetko úsilie na čo najväčší úsmev a nechala sa objať. Zamrazilo ho. Musel ju poriadne stlačiť aby ucítil pod habitom telo a aj cez oblečenie jej vedel spočítať stavce. Je na tom ešte horšie ako mu to opísal Snape. Usadili sa spolu v klubovni, popíjali pivo z fľaše a zhovárali sa. Remus videl na svojej kamarátke, že by najradšej odišla do svojej izby ale robil čo mohol aby ostala. Nakoniec o pol druhej v noci, keď už aj Peter zaspal v kresle a Sirius ho vyslal do postele osameli.
„A teraz keď sme sami Lily mi povedz v čom je problém.“ Vyzval ju Remus. Lily nadvihla obočie. Aký problém. Správala sa normálne pokiaľ vie. Remus porazenecky pokrútil hlavou.
„Myslíš, že som idiot? Alebo chalani tu alebo Severus?“ spýtal sa na rovinu. Lily na neho vytreštila oči nechápajúc tú náhlu zmenu v správaní.
„Alebo nám neveríš?“ spýtal sa jemne. V jeho hlase nebolo badať obvinenie ale skôr sklamanie zo seba samého.
„Neviem na čo narážaš ale nikto spomínaný nie je idiot a všetkým verím.“ Vyprskla. Je unavená a nemá na podobné reči náladu. To preto nešla do izby aby tu počúvala tieto reči?
„Tak v tom prípade ťa poprosím aby si zo seba sňala ilúzie.“ Oprel sa do kresla a prekrížil si na prsiach ruky. Jamesovi sa rozšírili oči poznaním a Sirius o odtieň zbledol. Lily vyplašene pokrútila hlavou. Je v kaši. To nemyslí vážne. To nespraví. Nemôže.
„To nemôžem.“ Povedala skoro šeptom zmrazená v nepríjemnom šoku.
„Ak nám veríš, tak zhodíš zo seba ilúzie aj habit a zostaneš tu stáť ty, taká aká si a v rovnošate.“ Povedal pevne. Nevzdá sa. Kvôli nej nemôže aj keď by bol rád, keby ju nevidel. Lily si povzdychla, postavila sa, pretiahla si cez hlavu habit a hodila ho cez operadlo prázdneho kresla. Ostala stáť, taká aká vždy, v sukni, podkolienkach a bielej košeli. Kravatu si tiež dala dole. James sa na svoju kamarátku škeril. Páči sa mu to. Lily Evansová sa pred nim vyzlieka. Je prekrásna. Chrabromilčanka zovrela nervózne prútik, zahryzla si do pery a vrhla na seba tiché kúzla. V tej chvíli sa Sirius začal dusiť s ďatelinovým pivom, ktoré ešte nedopil a v silnom prúde ho vyprskol pred seba. James, na druhú stranu, spadol aj so stoličkou dozadu. Remus sa však iba zhlboka nadýchol a zavrel oči. Nemohol sa na ňu pozrieť. Na toto nebol pripravený. Zaslúžil by si facku. Keby ho Severus nezastavil, tak by si to nevšimol a ona by dopadla ešte horšie, ak je to vôbec možné. Bola ako kostra a to doslova. Bledá s čiernymi kruhmi pod očami. Oči mala silno podliate krvou a smaragdová farba potmavla. Tvár mala prepadnutú a bez jasu. Vyzerala akoby bývala na izbe s dementorom. Bola desivá. Nechcel by ju stretnúť v noci niekde vonku. Bárs aj v podobe vlkolaka by pred ňou utekal. Možnože by sa jej zľakol aj Voldemort a opustil by Anglicko. Kto vie, či by sa do dievčiny nebol zamiloval? Netuší akú má ten netvor fantáziu. Lily roztiahla ruky a ukázala na seba s diabolským úškrnom.
„Tak? Páčim sa vám? Ste spokojní?“ spýtala sa ironicky ale oči prezrádzali vysoký stupeň hnevu.
„Určite sa nám nepáči, čo vidíme ale ja som spokojný, že to vidím.“ Povedal Sirius, keď sa prestal dusiť. Ak bude mať niekedy deti a budú chcieť aby im opísal smrtku alebo mátohu, vie kde brať inšpiráciu. V duchu ho pobavila predstava, že keby si malo dieťa vybrať medzi bubákom a Lily, utekalo by sa za bubákom skryť pred touto dievčinou.
„Toto musí prestať Lily a to ešte dnes!“ Prikázal jej Remus s hlasom, ktorý nezniesol námietky. Lily sa neveselo zasmiala. Jamesovi z toho nabehli zimomriavky. V tejto chvíli vzbudzovala hrôzu, jemne povedané.
„A ty si myslíš, že ja by som to zmeniť nechcela? Ty si snáď myslíš, že sa môžem vyspať, keď vidím ako sa Severus zmieta na zemi pod Cruciatom, ako Jamesa zasiahne Avada, alebo keď vidím Mary ležať v kaluži krvi?“ Syčala mu do tváre a načisto sa prestala ovládať. Už na to nemala dosť sily. A bolo by to koniec koncov zbytočné.
„A tvojho bračeka, drahý Sirius, pravidelne vídam ako ho trhajú Inferiovia.“ Uškrnula sa nepríčetne na preľaknutého záškodníka, ktorý sa tváril, že sa čoskoro povracia.
„Prezradím vám tajomstvo. Nedá!“ zahučala na Jamesa, padla do kresla, skryla si v dlaniach tvár a vydala zmučený vzlyk. Remus nevedel, čo by mal v tej chvíli robiť. Niečo ale spraviť musí.
„Nehovor to Severusovi, prosím ťa.“ Požiadala ho po chvíli s pohľadom naplneným bolesťou.
„To nebude potrebné. Keby mi nepovedal, že chudneš a nespávaš, tak by som si to asi ani nebol všimol.“ Uškrnul sa Remus. Lily si povzdychla. Je v keli. Ale ako na to prišiel? Je to predsa Slizolinčan a má ich kvality. Na túto podstatnú drobnosť pozabudla.
„Nechceš ísť na ošetrovňu po nejaký elixír? Takto to dlho neutiahneš.“ Upozornil ju James jemne.
„Na ošetrovňu už nejdem. Ona by si ma tam nechala. A blíži sa VČÚ.“ Krútila hlavou. Ošetrovateľka by jej ilúzijné kúzla spoznala veľmi rýchlo a nemôže si dovoliť ležať niekoľko dní na ošetrovni. Blížia sa skúšky. To proste nemôže.
„A čo tak Slughorn? On by ti niečo nenamiešal.“ Ozval sa Sirius.
„To by som mohla skúsiť.“ Pripustila im a utierala si do vreckovky slzu z líca. Aj ona potrebovala spať a nejaký elixír, ktorý neprepustí nočné mory by jej veľmi pomohol. Už je v takom stave, že jej začína byť všetko jedno.
„Zajtra doobeda nevylezieš z postele a potom pôjdeš s niekým za Slughornom.“ Zavelil Remus.
„Áno oci.“ Zasmiala sa Lily a postavila sa.
„Dobrú noc.“ Povedali skoro jednohlasne. Lily sa na nich smutne usmiala a odkývala im na pozdrav. James nevedel tú noc zaspať. Stále ju mal pred očami. Ako sa len mohla takto ničiť a nič nepovedať? Prečo to, pre Merlina, robí? Zajtra bude našťastie po všetkom. Keby jej Slugy nič nedal, pôjde s ňou na ošetrovňu a bude tam bárs aj do VČÚ. S tým, čo vie, by mohla skladať MLOKy a nie len základné skúšky.
„Tak čo? Zistil si niečo?“ zastavil skupinku Záškodníkov cestou na raňajky Severus. Tento krát sa ani neunúval vziať vlkolaka bokom. Nervózne pohľady mu prezradili, že nech mu povedia čokoľvek, spokojný nebude.
„Radšej poďme sem.“ Povedal Sirius a otvoril dvere na prázdnej učebni a skupinka vošla dnu. Záškodníci si sadli vedľa seba na lavicu a Severus sa postavil oproti nim opierajúc sa chrbtom o stenu.
„Počúvam.“ Povedal a pozeral do stropu. Všetko svoje odhodlanie sústredil na to, aby udržal svoj zjavný pokoj. Prejavovať city je znakom slabosti a on nie je slaboch.
„Dobrá správa je, že som ju prinútil sňať ilúzie a do obeda má zakázané vyliezť z postele.“ Začal Remus tým pozitívnym.
„Takže som mal pravdu.“ Povzdychol si Slizolinčan. Remus prikývol.
„Ako na tom v skutočnosti je?“ spýtal sa skoro nečujne.
„Nevyzerala práve najlepšie.“ Uškrnul sa Sirius. Severus si odfrkol.
„Ešte horšie ako sme čakali Severus.“ Krútil hlavou Remus. Mal pocit, že Snape o odtieň zbledol a nepozdáva sa mu ten uprený pohľad, ktorým ho prepaľoval. Tie čierne oči sú akoby röntgenové.
„Ale zistili sme aj v čom je problém.“ Dodal James čím prerušil spaľujúci pohľad mladého Slizolinčana. Tohto chlapca neznáša ale teraz je tu ako stelesnené nešťastie. Takéhoto ho nepozná a neprináša mu to, na počudovanie, potešenie. Severus nadvihol obočie očakávajúc, čo z neho vylezie.
„Vedel si, že má nočné mory o smrti nás všetkých? Teba vídava, pre istotu, ako ťa mučia cruciatom.“ Spýtal sa ho Remus na rovinu.
„Obavy z toho má už od začiatku roka ale nevedel som, že ich reálne prežíva počas noci.“ Priznal Severus porazenecky.
„Podarilo sa nám ju presvedčiť aby išla po dáky elixír ku Slughornovi. Na ošetrovňu ísť odmietla.“ Povedal Sirius a postavil sa na odchod. James s Remusom jeho príklad nasledovali a vykročili k dverám, zanechávajúc tak Severusa samého so svojimi myšlienkami. Vo dverách ich zastavil tichý hlas.
„Potter. Ja. Ďakujem ti.“ Dostal zo seba. James na neho otočil hlavu, zmierlivo prikývol a odišiel. Keď sa zavreli dvere, Severus sa po stene zviezol na zem.
„Pre Morganu.“ Vzlykol si.
Keď sa dostal Remusovi do hlavy skoro skolaboval. Na toto nebol pripravený. Ale on bude stáť pri nej a pôjde s ňou za Slughornom a ak bude musieť, ten elixír jej navarí sám. Odteraz bude jesť dve porcie z každého chodu a piť čokoládu.
Lily sa zobudila po dvoch hodinách spánku celá prepotená. Nevedela vydržať v posteli. Išla sa radšej osprchovať a prezliecť a potom sa jej snáď podarí znova zaspať. A naozaj, podarilo sa. Síce iba na pol hodinu ale podarilo sa. Do obeda na etapy naspala päť hodín, čo je pozoruhodný výkon. Problémom však teraz už neboli nočné mory ale strach spať. To preto sa vždy zobudila po necelej pol hodine. Dnes však ešte musí použiť ilúzie, inak by mal nočné mory aj Slughorn a s ním všetci, ktorí by ju videli. Pôjde na obed a potom za profesorom. Snáď bude mať nejaký elixír a ona sa konečne vyspí. Už aby bol večer.
„Dohodli sme sa, že s tým prestaneš.“ Zastavil ju v klubovni James, keď prezlečená kráčala cez spoločenskú miestnosť aby opustila vežu a dala si obed. Lily v duchu pretočila očami.
„Ak by som nevyzerala horšie ako včera, tak by som to nespravila.“ Priznala tlmene a náznakom hnevu.
„A teraz ma ospravedlň, idem sa najesť a zohnať nejaký elixír.“ Vyprskla na neho a odišla. Ako by len mohla chodiť po hrade ako stelesnenie detskej nočnej fantázie? Nie je Halloween, pre Morganu! Na nálade jej mierne pridal fakt, že ju pred Veľkou sieňou čakal Severus.
„Ako ti je?“ spýtal sa skoro šeptom a chytil ju za ruky. Lily pochopila, že je s jej podobou oboznámený.
„Rovnako.“ Mykla plecom. Severus prikývol na znak, že pochopil.
„Pôjdeme za Slaghornom?“ spýtal sa jej. Lily však pokrútila hlavou, na čo sa na ňu Slizolinčan preľaknuto pozrel. Chce sa snáď dobrovoľne zničiť? Možno má už poškodenú myseľ.
„Najskôr sa pôjdem najesť.“ Povedala mu upokojujúco. Nemalo zmysel trvať na tom, že pôjde sama. Nesúhlasil by za žiadnych okolností.
„Počkám.“ Povedal a pobozkal ju. Lily sa snažila zjesť čo najviac. Potrebovala energiu. Keď už nespí, musí jesť. Po tanieri polievky to ale vzdala a vstala od stola. Viac do seba nateraz nedostane.
„Poďme.“ Povedala svojmu priateľovi, keď sa po piatich minútach vrátila z Veľkej siene a vykročila smerom do žalárov. Severus ju chytil za ruku a usmial sa na svoje dievča. Kráčali ticho až sa dostali pred kabinet profesora elixírov. Čiernovlasý študent zaklopal na dvere ale nikto sa neozýval. Skúsil to teda ešte raz, ale nedočkal sa.
„Asi bude vo svojich komnatách.“ Skonštatovala Lily s miernym povzdychom. Severus ju znova chytil za ruku a začal ju viesť podzemným labyrintom, najkratšou možnou cestou k Slughornovi. Unavená Chrabromilčanka sa nechala ťahať v po chodbách ignorujúc fakt, že sa cítila ako neposlušné batoľa. Severus zastal pred akýmisi dverami a silno päsťou zabúchal na súkromné komnaty profesora elixírov. Trpezlivosť sa z neho začala vytrácať. Dvere sa však napokon pootvorili a zjavila sa v nich prekvapená tvár ich profesora.
„Prepáčte, že Vás obťažujem pán profesor ale potrebovali by sme sa s vami súrne poradiť.“ Začal rozprávať Severus. Slughorn sa usmial. Mal týchto dvoch študentom obzvlášť rád.
„Len poďte, poďte ďalej.“ Pobádal dvojicu a zaviedol ich do obývačky, kde sa usadili na pohodlnom gauči. Slughorn sa na nich zoširoka usmial.
„S čím vám môžem poradiť?“ spýtal sa ich veselo. Severus sa zhlboka nadýchol.
„Lily už dlho trápia nočné mory, asi stres zo skúšok. A tak som sa chcel spýtať, či pre ňu nemáte nejaký elixír, aby sa konečne vyspala a zvládla sa aj najesť.“ Predniesol mu na rovinu. Slughorn sa cítil potešený, že do neho vkladajú väčšiu dôveru ako do školskej ošetrovateľky. Aj keď elixíry varí on, ako školský majster elixírov, radšej prišli za ním ako za ňou.
„Na to by bol asi najlepší elixír pre spánok bez snov, ale ten je pri dlhodobom užívaní toxický. To vám však hovoriť nemusím.“ Mrkol na svojich študentov a rozprával sa s nimi akoby preberali tému, ktorá sa ich osobne ani netýka.
„Slečna Evansová, vyzeráte veľmi dobre. Ste si istá, že niečo také potrebujete?“ spýtal sa jej s úsmevom, keď si podrobne prezrel jej tvár. Lily si hrýzla do pery a rozmýšľala. Je v keli. Na ošetrovňu nepôjde. Proste nie.
„Lily. Prosím.“ Povedal jej Severus takmer zúfalo. Oslovená čarodejnica si povzdychla a vyklepla si prútik aby zo seba veľmi neochotne sňala ilúziu.
„Pre Merlina!“ vykríkol Slughorn a odskočil na bok akoby bola napadnutá vysoko nákazlivou chorobou, na čo si skryla tvár do dlaní. Severus sa na počudovanie pritiahol bližšie k nej a objal ju. Pre neho je stále krásna. Má nateraz iba zlé obdobie.
„Ja sa ospravedlňujem.“ Koktal zo seba Slughorn keď sa Lily opäť skryla za ilúziu.
„Poradíte niečo?“ spýtal sa jeho najobľúbenejší študent mračiac sa na vedúceho svojej fakulty. Slughorn prikývol a vykročil narýchlo ku skrinke.
„Tu máte elixír na spánok bez snov. Dáte si ho dnes pred spaním a má účinnosť desať hodín.“ Vysvetľoval študentke a podával jej prvý flakón. Lily prikývla na znak, že pochopila.
„Zajtra si vezmete tento fialový. Ten navodzuje príjemné sny. Neodporúča sa dávať mladistvým. Zaiste chápete prečo.“ Uškrnul sa a šibalsky na ňu mrkol. Lily si povzdychla a prikývla na znak, že rozumie.
„A v pondelok si dáte tento modrý. Ten zabraňuje nočným morám ale ostatné sny prepúšťa bez problémov.“ Povedal a podal jej tretí elixír.
„A v utorok mi poviete, ktorý zabral najlepšie.“ Dokončil rozprávanie. Lily si povzdychla. Bude z nej pokusný králik ale aspoň jeden by mohol zabrať. Najlepšie by bolo, keby zabrali všetky. Taká veľká optimistka ale nie je. Na to je až priveľmi stará. Stará? Má predsa len šestnásť. Cíti sa ale akoby mala cez osemdesiat. Ale kto sa jej po toľkých týždňoch bez riadneho spánku môže čudovať?
„Ďakujem veľmi pekne pán profesor.“ Povedala a myslela to skutočne úprimne.
„To nestojí za reč slečna Evansová. Každý z nás má občas ťažké obdobie.“ Pripomenul jej. Chvíľu sa ešte rozprávali a pobrali sa preč. Severus odprevadil Lily až pred obraz a potom sa vrátil do svojej klubovne. Toto vyšlo skvele. Konečne si oddýchne a všetko bude ako má byť. Lily strávila celkom príjemné popoludnie s Chrabromilčanmi. Niektorí ju podpichli, že ju vidia prvý krát bez knihy. Ona však nevládala čítať. Najradšej by spala. Asi sa dnes už nepôjde navečerať a dá si elixír. Spať bez snov znie celkom lákavo.
„Ahoj kráska.“ Prisadol si k nej na gauč James a jemne sa na dievča usmial. Lily na toto oslovenie reagovala odfrknutím. Skutočne by zabodovala v týždenníku Čarodejnica.
„Ahoj James.“ Pozdravila s náznakom únavy. Nemá náladu sa s niekým rozprávať. Radšej by si išla ľahnúť ale ešte nemôže. Je málo hodín a čo by robila uprostred noci? Pochybuje, že po vyprchaní účinku elixíru bude naďalej spať ako nemluvňa.
„Tak ako?“ spýtala sa jemne Mary. Pohľad, ktorý venovala svojej kamarátke jej napovedal, že jej to Záškodníci povedali. Lily iba porazenecky pokrútila hlavou. Nie je potrebné ju ľutovať. To by skôr ona mala ľutovať ich, pre to, čo ich čaká.
„Dostala som elixíry.“ Priznala ticho. Sirius sa zoširoka usmial. Aspoň niečo sa dnes podarilo. Klubovňa bola na počudovanie prázdna. Skutočnosť, že je konečne pekné počasie, tomu v značnej miere prispela. Ona sama by za iných okolností sedela vonku pri strome a čítala si knihu. A prečo by tam nešla? Asi preto, že by nevládala zájsť späť do klubovne, nevládze ani čítať a to nehovorí o tom, že by tam nemala pokoj. Tak rada by sa znova vrátila do nevyužívanej učebne. Tento rok sa tam ale určite ešte vráti. Možno, keď sa situácia s jej spánkom upokojí, to nikomu nebude vadiť. Možno.
„Ako si dopadla u McGonagallovej?“ spýtal sa jej Remus, čím ju vytiahol zo zamyslenia. Lily si povzdychla. To keby vedela.
„Ani sama netuším.“ Uškrnula sa na neho. Remus sa zatváril akoby ho niekto udrel.
„Aké povolanie si si vybrala?“ spýtala sa Mary so záujmom a usmiala sa na skupinku pri nej. Chcela by navodiť príjemnú atmosféru. Doteraz to bola Lily, kto držal jej myseľ príčetnou a nedovolil jej upadať do depresie. Nateraz je na rade ona.
„Žiadne.“ Zasmiala sa Lily a porazenecky pokrútila hlavou. Sirius sa zasmial. Učí sa ako o život a sama nevie načo?
„Čo vy?“ spýtala sa so záujmom. Lepšie sa jej bude čakať na večer pri príjemnom rozhovore ako pri hypnotizovaní hodín.
„Ja uvidím po tom, čo mi prídu výsledky z VČÚ.“ Prezradil jej James a prehodil jej cez ramená ruku. Lily sa o neho oprela. Bolo príjemné si pri niekom posedieť a pritúliť sa. Naraz sa cítila veľmi dobre a bezpečne. Možno by mala skúsiť spať v klubovni na gauči v objatí Jamesa. Pri tejto predstave sa podvedome začala smiať. To by teda bolo.
„Ja by som to skúsil ako auror.“ Povedal s trpkým úškrnom Sirius. Lily ale chápavo prikývla. Je v potrebných predmetoch veľmi šikovný. Až na tie elixíry ale s tým by mu možno pomohla. Ak by sa snažil, možno by spravil aspoň na D. A ak by mal šťastie možno aj V. Smaragdové oči našli tie Remusove a on sa zatváril sklesnuto. Ako vlkolak nemá moc na výber. Vlastne ani na výber nemá.
„Ja asi tak ako aj James.“ Povedal s povzdychom. Lily sa zatvárila, akoby mala v pláne uškrtiť každého čarodejníka, ktorý je proti vlkolakom a podobným bytostiam, jeho vlastnými vnútornosťami. Remus sa na to ale na počudovanie usmial. Bolo príjemné cítiť, že nie je a nebude ani po škole sám. Lily ho samého nenechá. Ale čo Severus? Nebude mu prekážať? On ale musel vedieť do čoho ide, keď začal chodiť s touto Chrabromilčankou. A keď to nevedel, určite to už čoskoro zistí.
Lily nechcela ísť ani na večeru. Chcela si dať elixír a spať. Stretla sa však s protestom a po pol hodine búrlivej hádky sa nechala presvedčiť, aby si dala vo Veľkej sieni aspoň čokoládu a možno aj nejaký koláč k nej. Pomyslela si, že by čokoláda nemala neuškodť a vybrala sa na neochotne v sprievode Záškodníkov na večeru.
Vo veľkej sieni sa usadila za stolom a z vône jedla sa jej zdvíhal žalúdok. Vypila ale poslušne hrnček horúcej čokolády, ktorú pred ňu Remus postavil a čakal, kým nezačne piť. Nechutila jej. Všetko chutilo ako popol. Postavila sa a pozrela na Severusa. Videla v ňom nepokoj ale aj miernu úľavu. Unavene sa na neho usmiala, keď odchádzala z Veľkej siene do svojej izby aby užila elixír a dopriala si spánok. Osprchovaná si sadla na posteľ a chytila fľaštičku, usmiala sa na ňu a otočila do seba jej obsah. Zaspala skôr ako sa jej hlava dotkla vankúša.
Komentáre
Prehľad komentárov
Uzasna poviedka...pokracuj dalej aby som sa mala na co tesit :)
hp
(sam, 11. 3. 2016 19:45)Snad se brzy dá Lils dohromady - chudák. Jako po tomto by nespal nikdo. Třeba ty lektvary konečně pomohou.
:)
(Dada, 11. 3. 2016 17:21)
táááááák, toto neni fér? ako to že môžem napísať iba jeden koment? ved ja chcem pokračovanie!! ale nie bol by to podvod :D
Chúďa Lils a Sev a vlasne jej kamaráti, ved ich to musí trápiť, dúfam, že jej elixír pomôže, ale ten Slughorn nepekne zareagoval,ale nečudujem sa mu keby naozaj vyzerala tak ako vyzerala.Len dúfam, že neopisuješ svoj momentálny stav, to by bolo zle :D
Dúfam že sa komenty rýchlo nazbierajú
PS. tento by sa mal rátať za 3 :D
Cooooo?
(Petus, 13. 3. 2016 18:53)