POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

„Spí zdá sa pokojne.“ Povedala Mary Záškodníkom, keď sa bola pozrieť na svoju priateľku a vpadla ku ním na gauč v klubovni. Bolo to také divné, sedieť tu a nevidieť Lily.  

„Koľko by mal účinkovať ten elixír?“ spýtal sa skoro neprítomne Sirius. Jej stav ho šokoval viac ako dával najavo. Má ju neskutočne rád a nevedel pochopiť, prečo to dotiahla až tak ďaleko.

„Vraj desať hodín.“ Odpovedal mu Remus, ktorý tiež vyzeral akoby ich čakal, po uplynutí tejto doby, jej pohreb.

„Teraz je osem, takže pred šiestou prestane účinkovať. Budem radšej tu.“ Povedal im James pozerajúc na hodiny.

„To by nebolo zlé. Ja tu budem tiež. Ak sa zobudí na to, že zasa má nočné mory, bude potrebovať upokojiť.“ Povedal Námesačník. Dúfal však, že elixír na spánok bez snov zaberie tak, ako by mal. Možno si spolu užijú príjemné skoré raňajky. Zamyslene sedeli všetci pri sebe a nerozprávali sa. Mary sa s nimi po chvíli rozlúčila a išla radšej spať. Pozrela sa pomedzi závesy na svoju kamarátku, ktorá spí stále pokojne a s pocitom úľavy si ľahla do svojej postele.

Lily sa nadránom prebudila a lapala po dychu. Bolo jej zle a bola dezorientovaná.

„Regulus.“ Bolo to jediné čo zo seba dostala, vyskočila z postele a rozbehla sa smerom do klubovne, akoby chcela utiecť pred víziami, či skôr zachrániť jej priateľa pred smrťou v rukách Inferiov. Keď vpadla do klubovne chytili ju za plecia pevné ruky. Uväznená stále na polovicu vo svojich snoch, pozrela skleným pohľadom na toho, kto ju chytil, zahmlilo sa jej pred očami a vyvracala sa.

„Pre Merlina!“ Počula akoby z diaľky. Lily sa snažila vyslobodiť zo zovretia silných rúk, uvažujúc, že by to mohol byť jeden z mŕtvych, oživený čiernou mágiou.

„Lily si v poriadku?“ spýtal sa James a zatriasol s ňou. Vystrašená čarodejnica stále nevedela priradiť hlas k tvári. Celkovo nevedela kto je a kde je. Na to bola až priveľmi zmetená, ale dochádzalo jej, že toto nebude nepriateľ.

„Remus. Priveď Snapea!“ Prikázal mu hlas, započula náhlivé kroky, akoby niekto utekal po schodoch a potom buchnutie dverí. Splašene sa obzerala okolo seba a snažila sa zistiť, kde sa nachádza. Stále sa jej zlieval obraz klubovne s tým z jaskyne a nevedela, čo je realita a čo sen.

„Slizolinčan v Chrabromilskej klubovni? Ty si sa zbláznil, Potter.“ Zahučal na neho akýsi študent.

„Máš lepší nápad? Môžeš ma zastúpiť!“ osopil sa na neho celý ovracaný.

„Všetci preč!“ zreval nazúrene a zvedavci, prizerajúci sa hádke, sa otočili na päte a vbehli do svojich izieb.  

Silno objal svoju kamarátku okolo pliec a viedol ju preč z priechodu, vedúceho do dievčenských spálni. Usadil sa s Lily na zemi pri krbe a prikryl trasúce sa dievča dekou. Sedel pri vystrašenej Chrabromilčanke a necítil sa práve najlepšie. Celý bol mokrý a ten pach nebol príjemný. Prútik si ale nechal v izbe a nemienil ju tu nechať samú. Kde je v pekle ten Sirius, keď ho človek potrebuje?

„Už je dobre, bude to dobré, neboj sa Lily. Sme tu. Všetci sme tu a sme v poriadku.“ Utešoval ju pričom jej trel chrbát a Lily si oddane oprela hlavu o jeho rameno. James sa v duchu zasmial. Bolo to skoro ako v jeho predstavách. Sedel sám s Lily Evansovou pri krbe a ona mu spočíva dôverne s hlavou na ramene. V jeho predstavách však nevyzerala ako teraz a on nebol ovracaný.

Portrét sa odkryl a dnu vpadli Remus so Snapeom, ktorý na sekundu zamrzol. Lily sedí v tesnom objatí s Potterom. Precitol však rýchlo. Videl ako sa trasie a Potter bol na hrudi povracaný. Vyklepol si prútik a namieril ním Jamesovi na hruď. Ten na sekundu zmeravel a oči sa mu stiahli strachom a šokom. Jediné, čo sa však stalo bolo, že jeho oblečenie ostalo čisté.

„Ššššš. Láska. Som tu. Už je dobre.“ Prihovoril sa jej Severus, keď si čupol pred ňu. Lily mu vpadla do náručia a rozplakala sa. Zvalil sa na zem a usadil si ju na svoje stehná, oprel sa chrbtom o stenu pri krbe a utešoval svoju priateľku. Dúfal, že keď sa vyberie na skoré raňajky nájde usmiatu Lily a nie, že ho vlkolak zatiahne do klubovne Chrabromilu. Nevedel ani čo má čakať. Nič mu nepovedal. Iba, že má ísť s ním. Skoro nestačil jeho tempu ako sa ponáhľal do veže.

„Môžem predpokladať, že elixír nepomohol.“ Skonštatoval šeptom, keď sa trochu upokojila. Lily si povzdychla.

„Veľmi jemne povedané.“ odpovedala mu. Predtým sa aspoň zobudila. Teraz bola desať hodín uväznená vo víziách na budúcnosť, ktoré by sa dali pomenovať ako hororové.

„Má niekto z vás elixír na upokojenie?“ otočil sa Severus na Jamesa. Lily sa stále triasla a očividne bola viac ako len rozrušená. Nateraz už prítomný Sirius jej napravil deku aby znížil jej triašku a porazenecky pokrútil hlavou.

„Žiaľ, nie.“ Povedal hlasom, v ktorom bolo badať, že mu je to naozaj ľúto.

„Ja mám jeden ale neviem, či je možné ich kombinovať.“ Hrýzol si do pery Remus. Dostal pár na začiatku roka od Pomfreyovej ale nechcel riskovať, že ju priotrávi.

„Prinesieš ho?“ Požiadal potichu Severus. Sú dva elixíry na upokojenie. Ak má bledozelený, sú v keli a budú musieť ísť na ošetrovňu. Našťastie, ale ísť nemuseli. Remus priniesol flakón s bledomodrým, takmer priehľadným elixírom. Slizolinčan ho otvoril a najskôr si k nemu privoňal. Bol to on. Dal si kvapku na prst a ochutnal. Ani na sile nestratil. Vlkolak ho skladoval veľmi dôkladne.

„Láska toto vypi, prosím ťa.“ Prikladal jej elixír k perám. Lily priložila svoje prsty k tým Severusovým, poslušne vypila obsah malej fľašky a oprela sa bokom o hruď svojho milovaného. Ten jej šepkal do ucha slová, ktoré ani nevnímala a láskavo ju hladil po tvári a vlasoch. Jeho hlas a dotyky ju upokojovali a čoskoro zaspala. James to celé pozoroval a nestačil sa diviť. Tak toto je ten necitlivý netopier zo žalárov? Prečo zo seba robí stále takého neprístupného a chladného? Nateraz si je istý, že mimo školy ho Lily pozná práve takéhoto. Že by jeho postavenie vo fakulte hadov vyžaduje neustálu kontrolu? Čo tam, pre Morganu, robia? Môže niekto z nich povedať, že má skutočného priateľa? Ak aj majú, zaiste o jeho priateľstve pochybujú a ticho čakajú, kedy ich podrazí.  

„Čo teraz?“ uškrnul sa Sirius. Severus sa zachechtol.

„Máš to srdce ju budiť?“ spýtal sa ho šeptom s úškrnom, ktorý napodiv neniesol náznak sarkazmu ani posmeškov.

„Si odhodlaný takto sedieť, kým sa nezobudí?“ spýtal sa ho so smiechom James.

„Pokojne až do večere, ak bude treba.“ Odpovedal pevne a pohladil jej vlasy. James sa zamyslene pozrel do očí doteraz nenávideného študenta. Remus sa jeho správaním nezdá byť prekvapený. Pravdepodobne ho už starostlivého a milého zažil. Pre Jamesa je ale táto jeho správanie asi také záhadné ako vznik kentaurov. Do klubovne prišla ticho Mary a vyvalila oči na Jamesa, ktorý pokojne sedel na zemi vedľa Severusa. Prisadla si čo možno najtichšie vedľa Siriusa a ten jej začal rozprávať, čo sa tu doposiaľ dialo. Mary sa čudovala, že nič z toho nepočula. V podstate ich započula, až keď si odhrnula závesy okolo postele. Chcela sa ich spýtať, či je možné, že jej ich Lily nejako očarovala, aby ju náhodou nerušila počas noci, keď na schodoch začuli kroky a Sirius sa so šomraním vybral do chodby vedúcej ku chlapčenským izbám. Počuli ako sa vyhráža, že ich pozabíja ak zobudia Evansovú a vrátil sa zamračene späť do klubovne. Za pätami mu išiel Longbottom a ešte nejaký siedmaci, ktorí sa tvárili veľmi pobavene.

„Si dopadol“ šepol s úškrnom, keď si čupol pred Jamesa a Severus sa zasmial. Skutočne nedopadol najlepšie. Sedí na tvrdej zemi v Chrabromilskej klubovni a necíti si nohy. Na tom mu teraz ale pramálo záleží. Longbottom prehodil cez plecia spiaceho dievčaťa deku a vybral sa pobavene so spolužiakmi von z klubovne. Jemu táto situácia neprekážala. Evansová vyzerala veľmi zle dnes ráno a on aj tak bude celý deň v knižnici aby spravil čo najlepšie MLOKy a mohol sa zúčastniť aurorského výcviku.  

Sirius doslova vyhodil z klubovne von každého, kto mal tú drzosť hlasnejšie dýchať, spokojne sa usadil vedľa svojho dievčaťa a vtiahol si ju do polovičného objatia. Jeho úľava z toho, že ich už nemá kto obťažovať však netrvala dlho. Čoskoro sa v priechode ozval zvuk symbolizujúci, že sa obraz znova otvoril a Sirius vyletel s vrčaním do chodby. Zarazil sa však keď narazil do zamračenej McGonagallovej, ktorá tento stret skoro neustála.

„Pán Black je pravda, že ste vyhodili skupinku prvákov von z veže?“ spýtala sa prísne a podľa jeho názoru až priveľmi nahlas. Sirius mal pocit, že mu roztrhá bubienky ak prehovorí čo i len o trochu hlasnejšie a nepozdávala sa mu možnosť, že by zobudila Lily.  

„Šššššš! Ja vám všetko vysvetlím ale poďte sa na niečo pozrieť. Potom možno pochopíte.“ Šepkal. McGonagallová na neho pozrela s nadvihnutým obočím a vkročila do klubovne. To čo videla ju obralo o dych. Vyjavene pozerala ako vedľa seba sedia Potter a Snape. A na nohách Slizolinčana sedí očividne spiaca Evansová. Asi aj ona ešte stále spí. Pokynula Blackovi a vyšli pred obraz.

„Prezradíte mi, čo to má do pekla znamenať?“ spýtala sa a pery mala stiahnuté do tenkej linky pričom rozhadzovala nahnevane rukami. 

„Vec sa má tak pani profesorka, že Lily trpí nočnými morami a včera jej dal profesor Slughorn elixír na spánok bez snov a evidentne nepomohol.“ Začal vysvetľovať a prehrabol si vlasy. Profesorka tranfigurácie pretočila očami.

„Prečo ste ju nezobrali na ošetrovňu alebo niekoho nezavolali?“ spýtala sa už menej prísne.

„Do klubovne prišla o šiestej ráno dezorientovaná a ovracala Jamesa. A ten dal zavolať Snapea.“ Objasnil jej rannú situáciu. Spravili to čo uznali za najlepšie pre Lily. Sú Chrabromilčania, nebudú sa zamýšľať, či sa to bude hodiť alebo páčiť pedagogickému zboru.  

„Prečo nedal zavolať radšej madam Pomfreyovú?“ spýtala sa ho s miernym zamračením. Bolo by to rozumnejšie.

„Pani profesorka. Aj vy ste Chrabromilčanka. Vy by ste po nočnej more chceli vidieť svojho muža alebo ošetrovateľku?“ zakončil to otázkou a uškrnul sa. McGonagallová po tomto mierne zbledla. Videla by ho veľmi rada, aj keď ho už nikdy neuvidí.

„Ja Vás chápem pán Black, ale takto to nemôže ostať.“ Poukázala rukou na klubovňu. Nemôže zakázať študentom vstup do vlastnej klubovne ale postele. To je nereálne.  

„Pani profesorka. Ona spí maximálne dve hodiny a aj počas tých dvoch hodín, vidí mučiť a umierať jej priateľov. Dali sme jej elixír na upokojenie a konečne pokojne spí. Ak budem musieť zatarasím klubovňu. To čo Vám ukazuje je ilúzia. Jediní, kto ju videli, sme my a profesor Slughorn.“ Povedal pevne a ona si bola istá, že by to bol aj spravil. Vedúca levov si povzdychla. Mal pravdu, je Chrabromilčanka a preto ho chápe.

„Každý, kto sa zobudí, nech okamžite príde za mnou.“ Povedala mu a odišla preč. Sirius si nebol istý, či si je vedomá toho, že už vypoklonkoval skoro celú fakultu, ale budiš. Pošle každého rovno do jej kabinetu. 

Pre Severusa to bola veľmi zaujímavá nedeľa. Sedel v Chrabromilskej klubovni v spoločnosti Pottera zatiaľ čo strážil spánok Lily Evansovej. Black prestal po dvoch hodinách robiť vrátnika a vyhodil už všetkých, ktorých prítomnosť nebol ochotný akceptovať.

Boli už dve hodiny poobede. Lily spí, zdá sa spokojne a nemajú hotové úlohy. Iba tie na pondelok a zajtra sa aj zbláznia, kým to dobehnú. Aspoň, že Remus prišiel z Veľkej siene s veľkým podnosom plným jedla. Pred pol hodinou tu bola aj McGonagallová. Ozrejmili jej kombináciu elixírov aby upokojil profesorku transfigurácie a Severus jej povedal, že večer si Lily pokojne môže dať elixír, nakoľko spolu nereagujú. McGonagallová sňala zo študentky ilúziu aby jej neuberala energiu a keď už teda spí na nohách Slizolinčana, nech naberie čo najviac síl. Snažila sa nedať najavo šok, keď ju videla vychudnutú, bledú a zaťala čelusť. Nazúrene vydýchla nosom a vykročila náhlivo z klubovne snažiac sa nezblázniť. Každý rok je to rovnaké a predsa iné. Vždy sú problémy s piatakmi a siedmakmi ale toto je už aj na ňu priveľa. O pol piatej sa Lily začala konečne prebúdzať. Bola dolámaná a hrozne ju bolel krk ale inak sa cítila skvele. Konečne sa totiž vyspala.

Dumbledore sedel vo svojej pracovni a čítal si časopis Transfigurácia dnes, keď začul varovanie od chrliča a zanedlho sa ozvalo klopanie na dvere.

„Len vojdi Minerva.“ Povedal pokojne. Do miestnosti vstúpila McGonagallová v sprievode Slughorna. Vyzerala byť nervózna a nahnevaná. Najväčšmi však znepokojená.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa znepokojene a pozrel na ňu ponad sklíčka okuliarov.

„Nič! Iba ak to, že v Chrabromilskej klubovni je Slizolinčan.“ Vypustila rozrušene zo seba a rozhodila rukami. Dumbledore si povzdychol. Nebolo zakázané navštevovať sa. Tak či onak nebolo práve bežné aby sa tak stalo medzi týmito fakultami. Múdro však ostal mlčať. Vedel, že neprišla pre to, aby mu povedala o tejto nezvyčajnej návšteve.

„Dnes skoro ráno ma navštívil pán Johanson a povedal mi, že ho Sirius Black doslova vyhodil z internátov a vyhrážal sa mu, že ak sa vráti, preklaje ho.“ Dostávala sa k pointe. Riaditeľ prekvapene zamrkal ale stále neprehovoril. Nevedel ani čo by mal na to povedať.

„Prirodzene som ho poslala na raňajky a povedala mu, nech ma príde potom navštíviť. Ja som sa vybrala do veže a to čo som videla ma značne znepokojilo.“ Povzdychla si. Dumbledore sa vystrel a predklonil. Predlaktím sa opieral o stôl a prsty mal prepletené očakávajúc pointu jej znepokojenia.

„Najskôr sa ešte v chodbe na mňa vyrútil nazúrený Sirius Black a potom som vstúpila do klubovne. A tam na zemi pri krbe sedel pán Potter vedľa pána Snapea, ktorému na nohách spala slečna Evansová.“ Povedala napoly pobavene napoly pobúrene. Dumbledore sa zasmial. Určite musela byť šokovaná. Títo dvaja študenti po sebe vrhali kliadby na každom rohu a neraz sa stalo, že sa prestali ovládať a išli do seba päsťami.

„Po obede som mala v pláne preniesť ju do izby a poslať študentov späť do klubovne. Ale keď som z nej sňala ilúzie, nemohla som. Pre Merlina, vyzerala akoby spala na posteli s Dementorom.“ Rozohnila sa. Dumbledore sa zhlboka nadýchol aby sa k tomu celému konečne vyjadril. Nedostal však príležitosť.

„To čo ma ale najviac znepokojilo je to, čo mi povedal pán Black.“ Povedala už pokojne a pozrela von oknom na Čierne jazero, ktoré pravdepodobne ani nevnímala.

„Vraj máva nočné mory Albus. A podľa toho ako vyzerá, má ich už dlho. V spánku sa jej premieta smrť jej priateľov alebo ako ich mučia.“ Povedala takmer šeptom.

„Včera ma navštívila aj s pánom Snapom. Priznali, že máva mory a naznačili, že asi kvôli skúškam. Dal som jej nejaké elixíry. Na túto noc, na spánok bez snov.“ Vykoktal zo seba Sloghorn.

„Prečo nezabral?“ spýtala sa profesorka transfigurácie a prebodla ho pohľadom. Toto zaujalo už aj Dumbledorea. Nočné mory nie sú nič neobvyklé, aj keď dlhodobé už neveštia nič dobré. Aby ale nezabral elixír na spánok bez snov, ešte nepočul ani on.

„Máš na to nejaké vysvetlenie Horace?“ spýtal sa ho riaditeľ. Už pochopil, prečo Minerva priviedla aj jeho. Doteraz by to zvládla aj bez prítomnosti vedúceho Slizolinu. Slughorn sa na chvíľu zamyslel.

„Jedno nepravdepodobnejšie ako druhé.“ Odpovedal napokon s povzdychom a porazenecky krútil hlavou.

„Elixír na spánok bez snov, ak je správne pripravený, zamedzuje všetkým snom z jej podvedomia a má uspávacie účinky.“ Rozprával stratený vo svojom svete. Dumbledore prikývol. Bolo to všeobecne známe. McGonagallová sa tvárila veľmi netrpezlivo. Nemala náladu na prednášku z elixírov.

„Neúčinkuje za podmienok, ak niekto nočné mory podsúva, alebo ak pochádzajú z vnútra človeka a nie z jeho mysle.“ Zamýšľal sa nahlas. Vedúca Chrabromilu sa na staršieho kolegu pozrela nechápavo. Ako môžu nočné mory pochádzať z jej vnútra? Prvú narážku však pochopila až pridobre.

„Myslím, že môžeme vylúčiť, že by niektorá spolubývajúca stála celú noc nad ňou s prútikom v ruke.“ Zastala si svoju fakultu McGonagallová. Bolo to viac ako nepravdepodobné a pre Chrabromilčana urážlivé.

„V tom prípade, jej nočné mory môže zastaviť iba ona sama.“ Povzdychol si profesor elixírov. Dumbledore na neho pozrel so záujmom a profesorka akoby mu šibalo. Obaja by radi vedeli ako ich možno zastaviť. Pridobre si uvedomovali, že sa tento stav môže opakovať aj pri niekom inom.

„Musí premôcť svoj strach sama. Nateraz je ale potešujúce, že vôbec spí.“ Usmial sa spokojne Slughorne. Vedúca levov by rada vedela ako môže muklorodené dievča z Chrabromilu premôcť strach z dôsledkov vojny. Na toto jej ale asi nikto nebude vedieť odpovedať. Keby bol na strach všeobecný recept, dopočula by sa o ňom.

„Kde sú Chrabromilčania Minerva?“ spýtal sa jej riaditeľ aby zmenili tému. Túto už môžu uzavrieť, nakoľko v tejto chvíli nič nevyriešia.

„Všetkých som poslala do knižnice študovať.“ Krútila hlavou. Dumbledore sa začal chichotať. Dnes je knižnica očividne preplnená. Knihovníčka je pravdepodobne z množstva nespokojných levov nesmierne potešená.

„Ja som vám hovorila, že sa mi jej súkromné štúdium obrany zdá podozrivé.“ Pripomenula im dávny rozhovor v riaditeľni. Dumbledore si povzdychol a Slughorn pokrútil hlavou. Jeho kráľ a kráľovná sú vzorní študenti. Nerobia nič zlé.

„Dobre viete, že neštuduje iba kúzla z pergamenu.“ Poznamenala im istú spojitosť medzi jej stavom a záujmom o pokročilé kúzla.

„Vieme Minerva. Sám som pár videl ale môžem ti povedať, že slečna Evansová s pánom Snapeom študujú mocné kúzla. Všetky ale vychádzajú z bielej mágie.“ Dodal, keď videl pobúrenú tvár profesorky transfigurácie. On je aj naďalej presvedčený, že pre muklorodenú talentovanú čarodejnicu je to viac ako len vhodné.

„Myslíš si, že je to rozumné?“ spýtala sa rozhorčene. Nevedela sa rozhodnúť, či jej súkromné štúdiom v boji so strachom z Voldemorta pomáha alebo ho len prehlbuje.

„Vzhľadom na jej pôvod a na to, čo robí Voldemort, je to to najrozumnejšie.“ Pozrel na ňu ponad okuliare. Obaja členovia učiteľského zboru sa pri mene černokňažníka mierne trhli ale prikývli. Proroka čítali a okrem toho, McGonagallová bola aj v ráde. Sama nedávno stratila manžela. Mala teda viac informácií ako by chcela. Otočila sa narýchlo na Horacea akoby ju zasiahol blesk.

„Podali jej nejaký elixír na upokojenie, nemôže jej uškodiť.“ Povedala vyplašene. Horace nepatrne pobledol. Ak by jej dali nesprávny elixír, teraz by nespala ale bola v bezvedomí, ba dokonca až v kóme, následkom prudkej otravy. Po malej chvíli však nabral stratenú rovnováhu.

„Ak jej ho podal pán Snape, tak sa nemusíme obávať.“ Usmial sa prívetivo na svoju kolegyňu, ktorá na neho pozrela akoby mu preskočilo. Do mladého pána Snapea vkladá priveľkú dôveru, aj keď je nesmierne talentovaný a inteligentný, nemôže to podceňovať.

„Myslím, že by ste ju mali skontrolovať.“ Podotkol Dumbledore, čím ich slušne poslal preč.

Spoločne vkročili do klubovne Chrabromilu najtichšie ako mohli. Na zemi stále sedeli dvaja študenti, ktorých pobyt v jednej miestnosti pár krát dopadol tak, že skončili v nemocničnom krídle. Teraz na počudovanie spolu vydržali bez značných problémov, čo bolo viac ako pozoruhodné. Slughorn skontroloval pulz spiacej študentke a spýtal sa kto a aký elixír jej podal. Odpoveď jeho najlepšieho študenta mu bola postačujúca. Prísny pohľad vedúcej Chrabromilu ho ale prinútil vypýtať si prázdny flakón a skontrolovať to. Až potom sa McGonagallová upokojila a oni mohli odísť.

Severu zažil na počudovanie príjemný deň v spoločnosti Záškodníkov. Dokonca im pomohol s úlohou na transfiguráciu a elixíry. Nemali aj tak čo iné robiť. On sa pohnúť nemohol takže využili príležitosť a vytiahli z neho čo mohli. Zdalo sa, že aj James má na dnešný deň podobný názor. Prvý krát mal obstojnú úlohu z elixírov, vydržali spolu niekoľko hodín a neútočili na seba. Už to bolo natoľko nepredstaviteľné ako prítulná acromantula.        

Potter bol v elixíroch stratený prípad ale pri transfigurácii sa chytal pozoruhodne rýchlo. Možno nemal nadanie na elixíry, ale s prútikom sa oháňať vedel. Videl to aj v klube duelantov. Zdokonaľoval sa a pokračoval pozoruhodne rýchlo. Jeho kúzla neboli slabé, nevedel však používať neverbálne kúzla a to ho oberalo o čas. Musel na kúzlo najskôr pomyslieť a potom ho vysloviť. Severus a Lily ich vrhali už pri prvej myšlienke, čím získavali čas, keďže myšlienky sú rýchlejšie ako slová.

James sa ho spýtal na túto techniku. V piatom ročníku sa neučila a aj niektorí siedmaci s ňou mali problém. Vedeli používať neverbálne kúzla, ale boli veľmi slabé. V duchu Slizolinskeho šarmu mu pripomenul, že na to, aby ich mohol čarodejník používať, musel byť magicky zrelý a pokiaľ nie je jeho myseľ dostatočne silná, nebudú priveľmi účinné. Potter na neho chcel niečo zavrčať, ale nakoniec sa uspokojil s úškrnom. V podstate mu povedal všeobecne známy fakt. Tón akým mu to povedal bol síce urážlivý, keby bol však on na jeho mieste, povedal by mu to rovnako. Po istom čase si ale na Severusovi všimol aj jeho pozitívne vlastnosti. Bol ako chodiaca knižnica a pálilo mu to. Mal pozoruhodný talent využívať nadobudnuté vedomosti z rôznych predmetov a využívať ich aj tam, kde by ho nikdy nenapadlo. Doposiaľ si nevšimol koľko spoločného majú čarovanie a transfigurácia s obranou. A pozdávalo sa mu aj, že sa pri každej položenej otázke skôr zamyslel, kým odpovedal. Jeho odpovede boli mimoriadne zložité, zaiste úmyselne, ale pravdivé. Bolo potrebné sa plne sústrediť aby pochopil, ako to myslel. Mal tiež talent vyhnúť sa odpovedi ak nechcel prezradiť niektoré veci. Sirius sa ho spýtal na odzbrojovacie kúzlo, ktoré použila Lily. Na počudovanie si ani neuvedomili, že odpoveď nedostali a zhovárali sa neviazane o Herbológii. Naznačil však, že ako pri každom kúzle, aj tu je potrebné ovládať zápästie. Grif im ale neprezradil. Prekvapil ich aj jeho pozoruhodnou inteligenciou a na šestnásťročného mladíka bol veľmi sčítaní a mal rozhľad v rôznych oblastiach. Dokonca im ponúkol rôzne pohľady na dejiny. Nikdy ich nenapadlo pozrieť sa ne aj takto nezaiteresovane. Každý Chrabromilčan, alebo väčšina z nich, sa na to pozerala očami svetlých. Pozerať sa na potláčanie povstaní z pohľadu elfov, upírov a vlkolakov im nenapadlo. Uvedomenie si, že svetlí sa nesprávali vždy príkladne im mierne ubralo vietor z plachiet.

Nakoniec sa ale začali zhovárať o turnaji. Severus mal pravidlá dobre naštudované s čím sa oni neobťažovali. Vedeli, že sa nesmie používať čierna mágia a to im stačilo. Na turnaji je dovolené a plne využívané používanie neutrálnych zápasníckych habitov a masiek. Maska je ilúzia, ktorej inkantáciu je usporiadateľ povinný prezradiť každému, kto ju nepozná. Habit zasa očarovaný tak, aby nebolo možné rozoznať či ide o ženu alebo muža. Prezývky tiež neboli ničím výnimočným. Museli ju ale prezradiť pri zápise rozhodcovi, ktorý je pod neporušiteľnou prísahou, aby nemohol vyzradiť skutočné meno. Mal ho dovolené vyzradiť v prípade, ak by osoba prišla o život alebo použila niektorú z neodpustiteľných kliadob. 

James sa na svojich priateľov uškrnul. Vedeli, že má v pláne využiť možnosť maskovania. Nemohol si pomôcť a podpichol Severusa, že po prvý krát sa ich stret uskutočni bez porušenia aspoň štyroch školských pravidiel. Slizolinčan si neodpustil poznámku, že ani to ho neoslobodí od návštevy ošetrovne, tento krát za oveľa kratší čas a na nosidlách. Znova prejavil svoj talent zaťať do živého. V duchu si však prisahal, že tohto netopiera nakope do .. no presne tam. Občasne ho naplnil zvláštny pocit. Niekedy sa na neho Snape zapozeral tak hlboko, akoby mu prepaľoval mozog. Najviac to pocítil, keď sa začal pýtať na to, či je pravda, že niektorí Slizolinčania majú v pláne stať sa Smrťožrútmi. Prekvapilo ho, keď prikývol na znak súhlasu. Beztak nemalo zmysel zapierať. Mnohí sa s tým netajili, nikoho konkrétneho však nemenoval. Z Potterovej hlavy sa však dozvedel o tom, že vlkolak si vypočul jeden súkromný rozhovor. Regulus nebude nadšený ale nevedeli veľa. Upodozrievali Regulusa a jemu nedôverovali. Boli však obozretní. V tejto chvíli sa však zdá, že ich pochybnosti sa rozptyľujú. Nesprával sa ako niekto, kto by Chrabromilčanku mal v pláne iba využívať. Pri prudkej ale tichej debate týkajúcej dejín ich vyrušilo mrvenie spiacej červenovlásky, ktorá sa konečne začala prebúdzať. Bolo už načase.

„Dobré ráno spachtoš.“ Šepol jej veselý hlboký hlas. Lily sa roztvorili oči prekvapením dokorán. Sedela na nohách svojho priateľa a pravým bokom a tvárou sa mu opiera o hrudník. Vedľa neho sedí James a zoširoka sa na ňu usmieva.

„Koľko je hodín?“ spýtala sa skoro nečujne a pošúchala si rozospaté oko.

„Pol piatej miláčik“ zasmial sa Severus. Lily vytreštila oči a precitla. Matne si spomína na jeho hlas a na elixír od Remusa. Nevie si ale dať dokopy čas.

„Cítiš sa už lepšie?“ spýtal sa jej starostlivo Remus.

„Áno, ďakujem.“ Povedala a začala sa stavať, s čím jej ochotne pomohla Mary. Severus zasyčal od bolesti, keď sa mu do nôh začala valiť po dlhom čase krv.

„Prepáč.“ Povedala mu ľútostivým hlasom.

„To nič, som v poriadku. Chod sa osprchovať a prezliecť, nech môžeme ísť aspoň na večeru.“ Povedal jej zmierlivo a priložil jej na líce svoju jemnú ruku. Lily sa na neho usmiala a odišla na dievčenské internáty.

„Čo ak sa to stane aj zajtra?“ spýtal sa skupinky Remus s prekríženými rukami na hrudi hryzúc si spodnú peru. Dnes mal šťastie, že išiel Severus na raňajky veľmi skoro.

„Vie niekto z vás posielať hovoriaceho patronusa?“ spýtal sa zamyslene Severus. Sirius na neho vyvalil oči.

„O tom veľmi pochybujem, patronus je na úrovni MLOKov a to nie hovoriaci.“ Krútil hlavou. Slizolinčan si povzdychol. Už už chcel povedať, že on s Lily ho vedia, rozhodol sa však mlčať.

„Niečo už vymyslíme.“ Povedal James a položil ruku na rameno Slizolinčana, ktorý bol týmto gestom viac ako len prekvapený.

Do klubovne sa zakrátko vrátila prezlečená Lily, ktorá nevyzerala o nič lepšie ako deň pre tým. Jeden spánok nestačí. Potrebovala by ešte aspoň dva. Už však nebola taká smrteľne bledá a po dlhom čase sa cítila hladná, a to veľmi hladná.

„Ideme?“ usmiala sa na skupinku stojacu pri krbe.

„Ty sa naješ, užiješ elixír a pôjdeš spať.“ Povedal svojím prenikavým hlbokým hlasom Slizolinčan a skoro sa svojim nosom dotýkal toho jej. Lily pretočila očami.

„Nemôžem, musím napísať prácu a to nevravím, že som nebola v knižnici a nemám nič na štvrtkové elixíry.“ Zazúfala si. Konečne má silu sa učiť a nemôže túto príležitosť premárniť. Severu sa vystrel a vzhliadol k nej s vražedný pohľadom. Lily si bola istá, že tohto pohľadu sa zaiste boja aj Slizolinčania. Vyzeral skutočne desivo. Ona sa však nepohla, nebála sa.

„Dve hodiny. Viac sa učiť nebudem.“ Dodala s povzdychom. Jeho správanie totiž chápala a nebola slepá. Videla sa v zrkadle. Severus sa na ňu pozrel s pobavením v očiach.

„V poriadku, dve hodiny. Našťastie má kto dozrieť na to, aby si neponocovala.“ Uškrnul sa. Lily si povzdychla dostatočne nahlas aby to započuli všetci na okolo a vybrala sa so skupinkou chlapcov na večeru, hneď po tom ako na seba uvrhla v priechode ilúziu. Nie je pripravená na pohľady. Aj tak budú po nich všetci zazerať, nemusia však aj pre jej strhaný výzor.

Lily sa po večery vrátila do klubovne a vrhla sa na učenie. Musí si spraviť čo najviac úloh a má na to obmedzený čas. Nepochybuje, že o dve hodiny ju poženú do postele s prútikmi v ruke. Dokončila si transfiguráciu a vypracovala si dejiny a začala sa venovať runám. Vyrušilo ju nepatrné zakašľanie Siriusa. Pozrela na hodiny a mala už len desať minút. Prikývla im na znak, že pochopila a pokračovala v písaní práce. Po dvoch hodinách však už stáli pred ňou s prekríženými rukami a poklopkávali nohami. Nemala teda na výber a so šomraním zabuchla knihu. Nechcelo sa jej spať a zo zameškaných úloh sa jej krútila hlava. Tento rok považovala víkend za prikrátky ale teraz nespravila ani čiarku. A tento krát si ani nemôže čítať v posteli, lebo ju príde určite skontrolovať Mary, ktorá je jej stavom hlboko znepokojená. S pobúrením, ktoré sa ani nesnažila zakryť, sa vybrala do kúpeľne a užila elixír na príjemné sny.

Zobudila sa ráno o piatej. Vyspaná, plná energie ale i blúdnych myšlienok. Potichu, aby nezobudila spolužiačky, ktoré ešte spali, sa vybrala do kúpeľne a s knihou sa usadila v klubovni pri krbe. Po malej chvíli započula tiché kroky ozývajúce sa z chodby vedúcej k chlapčenským izbám.

„Všetko v poriadku?“ spýtal sa jej so záujmom Remus, na čo ho Lily obdarila žiarivým úsmevom.

„Je mi perfektne.“ Mrkla na neho. Prespala s trojhodinovou prestávkou devätnásť hodín. Tých prvých hrozných desať radšej ani neráta. Toľko nenaspala dokopy za týždeň. Remusovi sa viditeľne uľavilo. Keďže videl vychudnutú postavu, vedel, že pred ním žiarila Lily bez ilúzie. Jej oči nabrali jemnejší odtieň a kruhy sa takmer vytratili. Nabrala aj farbu. Teraz vyzerala akoby sa zotavovala po zákernej chorobe. Po pol hodine zabuchla knihu a vybrala sa na skoré raňajky. Bola hladná. Zaumienila si, že zje všetko a možno aj tanier, ak jej ho nevytrhnú z ruky. Pred Veľkou sieňou videla Severusa, ktorý sa zamyslene prechádzal hore dolu. Veselo zbehla schody a vrhla sa mu do náruče so širokým úsmevom.

„Očividne tento zabral.“ Zasmial sa prekvapený Slizolinčan objímajúc svoje dievča.

„To áno, ale nechcem ho brať pričasto.“ Uškrnula sa.

„A to už prečo?“ nechápal Severus. Snáď jej nevyhovuje, že sa vyspala? Možno jej je z neho nevoľno. Uvažoval nad jej dôvodmi.

„Zabral podľa predpokladu Slughorna.“ Začervenala sa. Severus sa uchechtol. Nepotreboval detaily. Tie sny si vedel predstaviť aj sám. Ale chápal ju. Po takýchto snoch je sebaovládanie náročné a sústredenie na hodinách priam nemožné. Zaujímalo ho však, kto v jej snoch vystupoval. Pri pomyslení, že v nich videla Pottera ho prebodol šíp zlosti a žiarlivosti. Lily si to všimla, začala sa chichotať a veselo krútila hlavou. Nič mu však neprezradila. Nejako sama nechápala týmto snom. V snoch videla všetkých, ktorých pozná ale aj niekoho navyše. Najbližší človek, ktorý v jej snoch vystupoval bol niekto, pre ňu úplne, neznámy. Jeho tvár nevidela a ani nezistila, kto by to mohol byť. Videla vždy len oči, ktoré žiarili v rôznych odtieňoch zo zahalenej tváre. Nepoznávala ich však. Zavrhla to s pocitom, že ten elixír jej mal navodiť určité sny a jej myseľ sa s ňou mierne pohrala. Možno ich niekedy v minulosti videla. Nevie si však spomenúť kedy a kde. Veselo nacupitala k Chrabromilskému stolu a začala si naberať z každého jedla, ktoré bolo v dosahu. Najhoršie pre ňu bolo, že jej žalúdok si zmyslel, že toľko jedla nezvládne ale jej oči tvrdili niečo iné. Nespokojné zabručanie na tento stav vyvolal u Záškodníkov tichý smiech, no čo ich obdarila zamračeným pohľadom.

„Ja by som sa priveľmi čudoval, keby si to všetko zjedla.“ Povedal jej so smiechom Remus. Lily iba porazenecky pokrútila hlavou. Naozaj toho nebolo málo ale nebola to zasa porcia ako pre trojhlavého psa. Ako pozerá na apetít Jamesa, on by to bol schopný zjesť s prehľadom.

„Dám si asi ešte kávu.“ Zašomrala skôr sama pre seba a odsunula na bok tanier s nedojedeným pokrmom. Remus ju ale počul dostatočne jasne a začal jej nalievať kávu s mliekom. Lily na neho pozrela a prívetivo sa usmiala. Pocítila mierne mravčenie v žalúdku, keď si všimla, že jeho oči začali naberať jasné škvrny. Vo štvrtok jej nebude nalievať ráno kávu a ona nebude v stredu spať pokojne. Vlastná neschopnosť sa v nej znova začala prebúdzať ale zatlačila ju do úzadia. Príde na spôsob ako mu pomôcť. Možno nie teraz ale raz určite. Remus pozrel s mierne nadvihnutým obočím na svoju kamarátku, ktorá sa pri pohľade do jeho tváre stratila v myšlienkach. Nemohol vedieť kam zaleteli ale tušil, že s tým má niečo spoločné on alebo lepšie povedané, vlk v ňom.

„Nikdy sa ťa nevzdám.“ Šepla mu a položila svoju dlaň na jeho ruku. Remusove oči nabrali teplejší odtieň a jemne zvlhli. Nedbal v tej chvíli na pohľady Chrabromilčanov a ani Slizolinčanov. Spravil to, čo považoval v tomto momente za správne. Silno objal svoju milovanú Lily, na spánok jej vtisol jemný bozk a rukou jej prešiel po hebkých vlasoch. Toto gesto pre ňu znamenalo tak veľa, že nepotrebovala slová. Cítila obrovskú vďaku z jeho strany a omotala svoje ruky okolo jeho tela. Napodiv jej tento pocit nepriniesol radosť. Koľko bude trvať až prestane byť vďačný za priateľstvo? Je láska nie je vec, ktorý si môže hocikto kúpiť. Miluje ho a to veľmi. Ale za to si môže v prvom rade on sám. To on je oddaný a chápavý priateľ, ktorý ju miluje. Jej život bude navždy poznačený týmto vlkolakom a nikto jej to nebude schopný vyvrátiť. Každého z jej priateľov miluje, aj keď každého iným spôsobom. Každý z nich je iný a pritom sú všetci rovnakí. Každý rozmýšľa a koná inak, spoločné však majú, okrem štúdia samozrejme, vzájomný rešpekt, oddanosť a priateľstvo. Spolu dokážu veľa. Možno by táto skupina vedela prijať a rešpektovať aj Remusa ako vlkolaka. Určite to však nevie. Hanrich a Jane by boli medzi prvými, u ktorých by si bola viac ako len istá, že by to akceptovali a nemali predsudky. Regulus by ho videl ako silného spojenca, ktorý by mohol na našu stranu stiahnuť aj iných vlkolakov, ako jeden z nich. Aká je ale ich strana? Aká je jej strana? Nepáči sa jej pocit, že ho Dumbledore nechal študovať a chráni ho preto, aby v tomto Chrabromilčanovi vzbudil mimoriadny pocit vďaky a využil jeho lykantropiu pre vlastný prospech. Koľko zo Slizolinčana v sebe nosí milujúci riaditeľ? Každopádne ho bude pozorovať a potom sa uvidí. Ona Remusa pre vyššie dobro neohrozí. Ak bude chcieť rokovať s niektorými vlkolakmi, popraje mu veľa šťastia. Ale nie preto, že to považuje za jeho povinnosť, pre Morganu! Remus svoje zovretie povolil vo chvíli, keď si uvedomil chechtanie a tichú vravu pri ich stole. Zaiste sa objímali dlhšie ako bolo u priateľov bežné ale nechcel tento okamih prerušiť skôr ako bolo nevyhnutné. Ospravedlňujúco pozrel smerom k stolu hadov, kde ich s nič nevraviacim pohľadom pozoroval Severus. Úškrny, ktoré po jeho Slizolinskom kamarátovi hádzali okolosediaci hadi sa mu nepáčili a bol pripravený na konfrontáciu. Na malý okamih mal pocit, že mu zmierlivo prikývol. Akoby to akceptoval. Nedal by za to však ruku do ohňa. Nebol však až tak ďaleko od pravdy. Severus mal už plné zuby narážok na blízkosť Lily k Lupinovi. Nemal v úmysle sa o ňu deliť. Na druhú stranu tomu vlkovi mal byť za čo vďačný. Pomohol mu vždy, keď ho požiadal a skutočnosť, že sa blíži spln mu jasne napovedala, čo bolo predmetom ich rozhovoru a teda spúšťačom toho kostidrviaceho zovretia. Vlkolak to má ťažké. Nikdy nemôže vedieť, kto ho podrazí. Jedinú istotu má v Lily. To by nikdy nespravila. O čo iné to má ona ako muklorodená? Jeho priateľka si okolo seba formuje zaujímavú skupinku budúcich spojencov. Mať na svojej strane elfa a vlkolaka je veľmi dobrý štart. Nehovoriac o postavení v Slugyho klube. Toto jej správanie je,...., pozitívne Slizolinske.

„Mali by sme ísť.“ Ozval sa Sirius a vstaval od stola. Lily si povzdychla. OPČM nie je jej obľúbený predmet v tomto roku. Aspoň na teoretickú časť skúšky ich profesor pripravil celkom dobre. A tú praktickú? Tú im zasa, vďaka Merlinovi, pomohol zdokonaliť Flitwich. S pocitom zabitého času vstala a vybrala sa na vyučovanie. Aspoň, že bude toto teoretické utrpenie tráviť spolu so Severusom. Potom ju čaká Herbológia s Bifľomorom a runy s Bystrohlavom. Elixíry to len veľmi pekne zakončia.

Jej predstavu príjemného dňa narušila jedna nepríjemnosť a to správa od McGonagallovej, že sa má po vyučovaní dostaviť na ošetrovňu. Preto teraz zamračene s pocitom nekonečného hnevu nesedí v knižnici alebo vonku a neučí sa. Miesto toho kráča chodbami Rokfortu smerom k nemocničnému krídlu.

„Dobrý deň madam Pomfreyová. Chceli ste ma vidieť?“ spýtala sa slušne ale bolo na nej vidieť, že prišla značne neochotne.

„Dobrý deň, slečna Evansová. Posaďte sa.“ Usmiala sa na študentku ošetrovateľka a ukázala na jednu z postelí. Lily si sadla a čakala, čo od nej bude ošetrovateľka chcieť.

„Spali ste tento krát pokojne?“ spýtala sa a švihala okolo nej prútikom. Lily v duchu pretočila očami.

„Veľmi dobre. Ďakujem.“ Odpovedala ticho a čakala kým prestane na ňu vrhať diagnostické kúzla.

„Vaše výsledky nie sú veľmi dobré.“ Zašomrala ošetrovateľka a Lily na ňu pozrela mierne nechápavo. Nečakala, že bude v stopercentnom stave. Na to dva kľudné spánky a jedno poriadne jedlo proste nestačia. To musela vedieť aj Pomfreyová.

„Najbližšie dva týždne budete pri raňajkách užívať výživový elixír aby sme napravili Vašu podvýživu. Vaše magické jadro je značne vyčerpané ale o pár dní budete v poriadku.“ Vysvetlila jej sestrička a strčila jej do ruky kazetu s pätnástimi elixírmi. Lily si jemne povzdychla. Neznáša elixíry. Na druhú stranu  ich ale zaiste potrebuje. Študentka sa poďakovala a vykročila smerom k dverám, keď ju zastavila otázka od školskej sestričky.

„Prečo ste za mnou neprišli? Neveríte mi?“ povedala s hlbokým sklamaním. Lily po týchto slovách naplnil pocit viny.

„Najskôr som si myslela, že to čoskoro prejde a nechcela som znepokojovať svojich priateľov. Väčšina z nich si potrpí na dobré výsledky a blížia sa VČÚ. Nechcela som aby im moja nespavosť spôsobila problémy s učením.“ Vysvetľovala so smutným úsmevom. Nechcela aby to brala ošetrovateľka osobne. Pomfreyová prikývla s náznakom úsmevu a Lily opustila nemocničné krídlo. Jej kroky však nesmerovali do Chrabromilskej veže ale na úplne iné miesto.

„Dobrý deň Lily. Dlho si tu nebola.“ Prihovoril sa jej muž na obraze.

„Dobrý deň aj Vám pane.“ Usmiala sa na jedinú maľbu v nevyužívanej učebni.

„Dnes vyzeráš oveľa lepšie. Prezradíš mi podstatu tvojich snov?“ spýtal sa jej zamyslene.

„Bojím sa budúcnosti. Ale nie tej svojej. So svojou smrťou som sa už zmierila.“ Povedala ticho a pozrela sa smerom k lesu.

„Bojíš sa teda o budúcnosť svojich priateľov.“ Uisťoval sa obraz. Lily odobrujúco prikývla a otočila sa čelom k obrazu.

„Tohto strachu sa nezbavíš. Vždy budeš mať obavy o tých, ktorých nosíš v srdci, dievča.“ Povzdychol si jej spoločník.

„Ako sa dá poraziť strach?“ spýtala sa ho zrazu a jej rozšírené oči naznačovali odhodlanie vyskúšať čokoľvek. Nemôže doživotne užívať elixíry. Nechce byť od nich závislá.

„Vraví sa, a ja s tým plne súhlasím, že ak chceš pocítiť najväčšiu moc a zároveň najväčšiu slabosť, začni niekoho milovať. A keď sa chceš niekoho prestať báť začni ho nenávidieť.“ Podelil sa s ňou o svoje poznatky. Dievča pred ním sa zamyslelo. Nevedel však či je citu ako nenávisť schopná.

„Ďakujem.“ Povedala nakoniec a opustila miestnosť. Dostala odpoveď, ktorú hľadala. Doteraz pociťovala hnev a odpor. Nenávisť je jej cudzia. Ten cit nepozná a dúfa, že ho nikdy ani nespozná. Bola však ochotná pripustiť možnosť, že ho čoskoro spozná. Vedela milovať a samotná nenávisť pochádza z lásky. Je to jej druhý pól, druhá strana mince. Mincu je ľahké otočiť. Z lásky sa stane nenávisť niekedy pozoruhodne rýchlo. Opačný efekt je však už zriedkavý a teoreticky nemožný.

Vrátila sa do klubovne a zasadla ku hromade študijného materiálu. Keď si všimla tú kopu kníh a pergamenov, ktoré si na stôl položila, vydala zvuk nie nepodobný funeniu býka v období ruje. Záškodníci sa pri tomto zvuku začali smiať. Oni mali úlohy hotové. Venovali im celú nedeľu a tento krát mali aj veľkú pomoc v podobe chodiacej encyklopédie navlečenej do habitu s erbom hada. Lily im venovala najviac zamračený pohľad akého bola schopná a začala si dokončovať práce na utorok a spravila si aj na stredu. Zajtra sa bude musieť plne venovať elixírom. Na ostatné, asi nebude mať dostatok času.

Do postele sa dostala o desiatej večer psychicky vyčerpaná. Jej mozog dostal zabrať ako aj jej ruka. Zajtra sa ale poobede nebude môcť venovať obrane. Severus rázne odmietol, ale pri klube duelantov nebol tak zásadne proti. Predsa len sa tam viac menej hrali na obranu. Pri ich vedomostiach sa to tak nazvať dá. Potriasla hlavou aby zahnala myšlienky a užila posledný elixír.

Zobudila sa ráno o šiestej unavená. Nespala pokojne aj keď už vízie o smrti a mučení nemala. Stále sa jej ale vracali obrazy rôznych predmetov, meno Riddle a slovo Horcrux. Nechcelo sa jej vyliezť z postele. Najradšej by leňošila celý deň. To si ale nemohla dovoliť. Aj na ňu doľahla ťažoba v podobe blížiacich sa skúšok. Už len pár dní a začnú sa veľkonočné prázdniny, ktoré strávi na Rokforte a po nich začne zúfalstvo sprevádzané panikou zo skúšok. Teraz nie je práve vhodná chvíľa aby mohla leňošiť. Presvedčila teda samú seba, že je nevyhnutné vstať a dopriala si dlhú sprchu a pobrala sa na raňajky.

„Kávu?“ spýtal sa jej so zdvihnutým obočím vlkolak.

„Radšej dve.“ Zašomrala mu počas toho ako si sadala na svoje miesto. Mladý Chrabromilčan na ňu pozrel so zdvihnutým obočím a čakal odpoveď na jeho tichú otázku.

„Všetko je v poriadku, len mám pocit, že mozog si neuvedomil, že by aj on mal spať.“ Odpovedala s povzdychom. Naozaj sa tak cítila. Jej telo aj mágia nabrali na sile ale cítila sa ako po celodennej exkurzii Rokfortskej knižnice. Remus chápavo prikývol. Aj on tento pocit poznal. Mal ho vždy, keď sa blížil spln. Jeho mozog sa priveľmi upieral na tú nepríjemnosť okolo jeho premeny. Lily s vďakou prijala svoju kávu a zapozerala sa do očí Hanricha. Vždy cítila, keď sa na ňu pozrel. Jeho pohľad bol niekedy spaľujúci, ale nie v tom horšom ponímaní. Pociťovala ako spaľuje jej pochybnosti a ten plameň prežiaril jej vnútro. Očami vyhľadala aj Jane, Marka a naposledy sa zastavila aj pri stole hadov. Mnohí sa tvárili zamračene a Severus, napriek jeho maske stoického pokoja, vyzeral byť na niečo nahnevaný. Zato Regulus sa tváril viac menej pobavene. Kto vie, čo sa tam zasa udialo? Jej oči k sebe opäť stiahol pohľad od Bifľomorského stola. Pery jej priateľa sa sformovali to ľahkého úsmevu a bola spútaná jeho silou. Nateraz je schopná odignorovať celý čarodejnícky svet. Jej priatelia sú jej rodina a ona bude svoju rodinu chrániť. Merlin ochraňuj toho kreténa, čo by si dovolil ohroziť Lindara, Rúmila, Bastiena, Remusa a mnohých iných. Toto je jej svet a keď bude po tomto šialenstve, začne si ho postupne stavať. Jej zasnený pohľad a vlna sily vypúšťaná jej odhodlaním zmenila mierny úsmev Bifľomorčana na široký a takmer nepostrehnuteľne prikývol. Pocítila na sebe uprený pohľad Remusa a mierne otočila hlavou aby jej žiarivá zeleň prežiarila chmúry zahaľujúce hnedé oči, ktoré začína prebíjať žltá farba, tak typická pre lykantropov. Remus cítil jej silu a odhodlanie. Jej moc je nesmierna a jeho vlk sa začal prebúdzať. Túžil po tej žene aj jej mágii a mladý Chrabromilčan nevedel, či má rozbúrenú beštiu potláčať alebo ju naplno vypustiť. Jej vnútorná sila ho na malý okamih obrala o dych a vedel, že nech sa v tejto chvíli rozhodla spraviť čokoľvek, on je súčasťou tohto plánu. Nech už to však znamená čokoľvek, jeho vlk si našiel vodcu svorky. Nedalo sa inak a zoširoka sa na dievča usmial a Lily mohla zbadať dychtivý preliv žltej v jeho očiach. Dar od elfa sa na jej hrudi rozpálil a ona vedela, že dnes sa začala jej cesta. Netuší aká bude dlhá ale vie, že po nej nebude kráčať sama. A kam ju zavedie, to sa ešte len uvidí.