2. KAPITOLA
Sú to už tri dni, čo mu videl naposledy. Každý večer mu ošetrovateľka posiela sovu s odkazom o stave jeho priateľky. Dnes aspoň prišli dobré správy. Lily sa prebrala. Síce len na okamih otvorila oči a zasa upadla do hlbokého spánku. Už to aspoň nebolo bezvedomie. Naberá sily. Nie síce veľmi rýchlo ale naberá, čo je dobré znamenie. Taktiež mu oznámili, že ju domov radšej nepustia aby ju cestovanie znova nevyčerpalo. O Týždeň začína škola, o šesť dní bude sedieť v exprese na ceste do školy. Ale s kým? Vždy mal po svojom boku Lils. Čítali spolu knihy a zhovárali sa. Občas len ticho sedeli a pozerali na krajinu. Teda ona pozorovala krajinu. On kútikmi očí sledoval svojho anjela strážneho, ako ju zvykol sám pre seba volať. Bola nádherná. Krásne žiarivé svetlozelené oči, ktoré ho vždy spútali a nechceli pustiť, jej krásne červené žiarivé vlasy ako zapadajúce slnko, krásne krojené pery, ktoré sa rozťahovali do žiarivého úsmevu. Bola nádherná. Keď sa smiala doslova žiarila ako anjel, jeho anjel, jeho anjel strážny. Zajtra pôjde navštíviť jej rodičov. Nepochyboval, že aj im posielali zo školy sovu, ohľadom zdravotného stavu ich dcéry. Pobalí jej knihy, pergameny a všetko čo bude potrebovať do školy. Ešte bude musieť vyriešiť ako, pre Morganu, pocestuje s dvoma kuframi a so svojou sovou a s klietkou Lilyinho Bessa. Výborné meno pre čierneho sovieho krásavca. Jeho sova bola sivá a volala sa Tirya. To meno jej vymyslela Lily. Dostal ju po prvom ročníku ako dar od maminej sestry. Rodina Priceovcov bola bohatá a známa v čarodejníckom svete. Nedbali priveľmi na čistokrvnosť, boli príbuzní aj s polovičnými alebo muklorodenými ale len on mal smolu, že jeho otec bol mukel. A to ešte k tomu alkoholik, ktorý mláti svoju manželku. Jeho mama je slabá na to, aby nejako zakročila. Pre Merlina, však je čarodejnica a nezanecháva stopu. Je výborná v elixíroch. Však varí elixíry u svätého Munga pre čaromedikov. Keby našla v sebe kúsok odvahy, snáď len tisícinu odvahy istej červenovlasej Chrabromilčanky, nebol by problém uvariť nejaký jed, na ktorý by jej nikto nikdy neprišiel. Alebo kúzlo pomätenia, aby mu prestal chutiť alkohol. Ako poznamenala Lily on je chorý a potrebuje pomoc. On o ňu ale nikdy nepožiada. Vyhovuje mu popíjať do bezvedomia a týrať rodinu. Ale nebude to trvať dlho a stratí stopu a potom si vyberie svoju daň. Bude trpieť a to veľmi. A to bol dôvod prečo tajne bral mame knihy o čiernej mágii, preto ho nadchla myšlienka temného pána. Muklovia nikdy nič dobré čarodejníkom nepriniesli. Vždy ich iba prenasledovali a týrali. A sám videl a uznal, že to bola pravda. Pri takýchto myšlienkach zaspal.
Na druhý deň sa vybral k Evansovcov. Bol nervózny ako keď tam išiel s Lily po prvý krát. Pred domom našiel sedieť pani Evansovú. V ruke držala list a pozerala do prázdna pred sebou. Pohľad mala zastrený. Isto bola zabraná do svojich myšlienok. Severus si odkašľal.
„Dobrý deň pani Evansová. Jaaa... prišiel som aby ... aby som Vám pomohol pobaliť školské pomôcky pre Lily.“ Vykoktal zo seba nervózne. Pani Evansová na neho pozrela ešte trochu neprítomne ale keď sa jej objavil na perách smutný úsmev, zostal zarazený.
„Posaď sa, prosím ťa, Severus.“ Požiadala ho. Posadil sa vedľa nej, celý nesvoj. Čo ak práve prišla správa a Lily sa pohoršilo, alebo mu chce zakázať stretávať sa s ňou. Nevedel čo by bolo horšie. „Severus, ja si uvedomujem, že to čo sa stalo, nebola tvoja chyba a veľmi si cením, že si jej pomohol.“ Povedala mu úprimne. Padol mu zo srdca obrovský kameň. Zrazu sa cítil lepšie ako za posledné dni. Ani nevedel, že ho možné obvinenie ,zo strany rodičov jeho kamarátky, môže tak ťažiť.
„Pani Evansová, ja mám Lily naozaj rád a nemohol som sa len prizerať ako som mohol aspoň spraviť to málo a zohnať pomoc. Spravil by som pre ňu všetko.“ To posledné zašepkal skôr sám pre seba. Pani Evansova sa pozrela do jeho zmučenej tváre. Videla v nej seba ako pred mnohými rokmi, krátko po svadbe, jej muž utrpel úraz hlavy a ostal ležať pár dní v nemocnici. Videla všetku tú bolesť a strach o život milovanej osoby. Milovanej osoby? Och ako mohla byť taká slepá. Tento chlapec sa stretáva a priatelí pokiaľ vie, tak iba s Lily a pár ľuďmi na škole. Ale chce takého muža pre svoju dcéru? Syn ožrana, to je ale partia. Ale bystrý, nadaný a slušný muž, ktorý nedbá na možnosť vylúčenia zo školy, len aby jej dcéra, nečakala na pomoc na kope lístia ale v posteli, je už niečo iné. Vidí v ňom oboje. A nevie, či bude schopná niekedy prehliadať nálepku ‘syn ožrana’.
„Tak jej to povedz.“ Povedala mu napokon a chytila ho za ruku. Pozrel jej do očí. Nevidel v nich odsudzovanie iba smútok. Išiel s ňou do izby, ktorú obývala Lily. Poukladal na jednu kôpku učebnice, na druhú pergameny a na ďalšiu prísady do elixírov. Pani Evansová mala už hábity a aj ostatné oblečenie vypraté a poskladané pripravené na posteli. Kým on hľadal a triedil učebnice a pergameny ona balila oblečenie. Skoro jej vyskočili oči, keď videla tú kopu pergamenov na stole.
„To toľko?“ čudovala sa.
„Tento rok sa robia skúšky a isto si bude chcieť opakovať učivo. Nechcem aby jej niečo chýbalo.“ Priznal. Prikývla hlavou na znak, že pochopila. Bol starostlivý. To sa mu veľmi páčilo a vždy vyslovil meno jej dcéry s citom. To sa jej páčilo ešte viac. Severus sa nechal presvedčiť aby ostal na obed u nich. Jedol u nich už pár krát a pani Evansová bola výborná kuchárka. Lily nezaostávala. Čo sa dozvedel, tak jeho kamarátka mame často a rada v kuchyni pomáhala. Nevedel či jeho kamarátka bola v elixíroch taká dobrá, lebo jej išlo varenie alebo jej jedlá boli také dobré, vďaka citu pre prípravu elixírov. Pri stole už čakal pán Evans a aj Petúnia. Neznášal to dievča. Bola škaredá a hlúpa. A ona mu nevenovala o nič menej nepriateľské pohľady. Pán Evans sa s ním zhováral v priateľskom duchu, čo mu pomohlo odbúrať aj zvyšný nepokoj. Pohľadom často zablúdil na prázdne miesto pri stole. Tu vždy sedávala. Dnes je to miesto prázdne ako aj miesto v jeho srdci. Po obede a výbornom múčniku z jahôd išiel ešte raz skontrolovať či niečo nezabudol. Na okamih, keď bol v jej izbe sám chytil jej vankúš, zaboril doň tvár a takto stál pri okne a pozeral von na vzdialený dub na lúke, kde sa zvykli stretávať. Takto ho našla pani Evansová. Ostala stáť vo dverách a opierala sa o zárubňu. Pristúpil k nej jej manžel, prekvapene pozrel do izby a na svoju ženu. Netváril sa nadšene. Skôr nahnevane. Nechala chlapca na chvíľu samého. Rozhodla sa nezradiť jeho tajomstvo ani pred ním samým. O pár minúť, keď išla do izby, zámerne boli jej kroky ťažké, aby ich zachytil aj chlapec v izbe. Keď vošla do izby, kľačal pri kufre a v ruke držal pergamen so zoznamom pomôcok. Vankúš ležal na posteli akoby tam takto ležal nepoužitý už týždeň.
„Zdá sa, že sme nič nezabudli.“ Povedal po chvíli. Pani Evansová prikývla a odprevadila ho pred bránku. Vošla do obývačky, kde bol iba jej manžel.
„Kde je Tuni?“ spýtala sa.
„Išla za kamarátkami.“ Takmer na ňu zavrčal. Bolo vidieť, že je na niečo nahnevaný.
„Drahý deje sa niečo?“ spýtala sa zámerne nechápavo. Najlepšie bude, ak začne rozprávať a vysvetľovať sám. Pozná ho pridobre na to, aby vedela, kedy sa potrebuje vyrozprávať.
„Či sa niečo deje!? Isteže sa niečo deje a ty sa tváriš, že si slepá!“ vyletel v návale hnevu.
„Povieš mi, čo ťa tak rozčúlilo?“ osopila sa na neho.
„Myslíš, že som šťastný, že ten syn toho odporného ožrana.. ja nemôžem... toto neschválim.“ Povedal nakoniec takmer nečujne. Och tak v tom je problém. Vedela to, že jej muž bude tvrdohlavý. Ale nie je z kameňa.
„Nemyslíš si, že o tom by mala v prvom rade rozhodovať Lily. A ona, zdá sa, sa ešte nerozhodla.“ Povedala zmierlivo.
„O čom sa má rozhodovať? Či vystaví rodinu posmechu, že má muža z Pradiarenskej a ešte k tomu jeho otec. To ani nemusím rozvíjať.“ Povedal utrápene.
„Takže v tom je problém? Keď sa pozrieš na Severusa, ty vidíš, že je to len chlapec z Pradiarenskej a k tomu syn ožrana.“ Pokrútila hlavou porazenecky a podišla k dverám.
„A ty nie?“ zdvihol ku nej zrak.
„Ja vidím slušného a inteligentného mladého muža, ktorý radšej riskoval vylúčenie zo školy akoby mala moja dcéra čakať na pomoc na zemi. Na rozdiel od teba, vidím aj Lily šťastnú a spokojnú, keď sa vráti domov, po dni strávenom s týmto ‘synom ožrana’. Mohol by si sa na neho aspoň na chvíľu pozrieť ako na nie syna svojho otca ale ako na samostatnú osobu“. Povedala mu. V jej hlase bolo sklamanie z predsudkov jej manžela a to ho ranilo. Nikdy mu nič nepovedala takto. Bolo to ako facka. A možno to potreboval. Bude si to musieť riadne premyslieť čo spraví. Bude to chcieť čas a možno ho ani nebude potrebovať. To, že chlapec zjavne má ich dcéru viac ako rád neznamená, že si ona vyberie jeho. Isto sú na škole aj iný chlapci. Z lepších rodín. Nemusia byť bohatí, na tom mu záleží iba pramálo. Jemu bude stačiť ak bude mať ich dcéra miesto, kde zloží svoju hlavu na večerný odpočinok, v kuchyni vždy niečo na zjedenie a hlavne nesmie stratiť tú žiaru z očí. Och áno, na ničom mu už nezáleží. Hlavne, nech jej oči stále rovnako žiaria. Nech je to bárs aj tej Snape z Pradiarskej. Ak bude jeho dcéra šťastná a on abstinent, tak ho príjme za svojho syna.
Vstal, už zmierený so svojimi myšlienkami, a išiel do jedálne na večeru. Svojej manželke venoval úsmev a ona pochopila. Bude čakať a pozorovať, zmierený s každou možnosťou. Bola spokojná.
Severus dostal večer ako vždy správu z Rokfortu. Lily nadobudla vedomie. Je ešte unavená ako po krátkej ale ťažkej chorobe. Zajtra o druhej prídu z ministerstva na výsluch. Bola z toho rozrušená a požiadala riaditeľa aby mohla pred výsluchom hovoriť s ním. Prepojili jednorázovo ich krb k hop-šup sieti a môže o jednej prísť na Rokfort navštíviť Lily a trošku ju ukľudniť. Psychická pohoda je pre jej liečbu veľmi dôležitá. Premiestni sa do riaditeľne.
Na druhý deň od dvanástej chodil hore dolu pred krbom a každých pár minúť pozeral na hodiny nad stolom. Čas sa očividne rozhodol, že ho bude trápiť a nebude sa posúvať. Hneď ako odbila jedna hodina hodil do krbu prášok, vstúpil do plameňov a povedal Rokfort. Ocitol sa v riaditeľni, kde ho čakal Dumbledore a pomohol mu vystúpiť z krbu. Prvé čo vyhŕkol na riaditeľa boli otázky ohľadom zdravotného stavu jeho priateľky. A až potom prišla formulka „Dobrý deň pán riaditeľ.“ Sklonil hlavu. Vedel, že sa správal neslušne. Riaditeľ sa na neho usmial a pokynul aby išli do nemocničného krídla. Lily sedela podopretá na posteli a čítala knihu. Bola stále bledá a mala čierne kruhy pod očami. Skôr by povedal, že pár dní nespala, akoby ich strávila v posteli. Keď zbadala Severusa rozžiaril sa na jej unavenej tvári úsmev. Jej očiam chýbal starý jas. To svetlo niečo zhaslo. Musí prísť na to, čo to bolo a zbaviť ju múr, aby opäť nadobudli starý jas.
„Ja vás na chvíľu nechám aby ste sa porozprávali a prídem s úradníkmi.“ Povedal mu pri dverách riaditeľ.
„Ďakujem“ odpovedal mu chlapec. Zavrel dvere a vykročil rýchlim krokom k nej.
„Ahoj Lils“ povedal jej so žiarov v očiach.
„Vyzeráš ako z obálky publikácie o Salemských bosorkách“ neubránil sa podpichnutiu.
„Že mi to hovorí práve človek, ktorý sa ponáša na ich mužskú verziu.“ Povedala mu s pobavením v očiach. Bude v poriadku. Nenechá do seba rýpať.
„Povedz mi Severus, je to zlé? Vylúčia ma?“ spýtala sa s hrôzou v očiach.
„Neviem Lily ale skôr nie ako áno. Moje obvinenie stiahli.“ Povedal jej s nádejou v hlase.
„Tvoje obvinenie?“ povedala prekvapene. Ona čarovala, musela, inak by ten chlapček neprežil ale prečo, pre Merlina, čaroval aj Sev?
„No keď si skolabovala na kraji lesa, som ťa nejako musel odniesť do postele. A keďže ti chutí jesť, musel som použiť prútik.“ Povedal jej veselo. Bola štíhla, nikto by jej nikdy nepovedal, že jej chutí jesť.
„Čo sa stalo Lils? Z tvojho prútika sme iba zistili aké zaklínadlá si použila ale z neho nezistíme, čo sa, pre Morganu, stalo.“ Spýtal sa jej naliehavo.
„No išla som zbierať drevo, keď som spoza spadnutého kmeňa započula divný zvuk. Išla som sa opatrne pozrieť čo tam je a v nehlbokej jame som videla diablovu pascu ako niečo ovíja a zdalo sa mi, že to nebude zviera. To boli vlasy Sev!“ hovorila s hrôzou v hlase.
„Tak si čarovala aby si zachránila to čo bolo v pasci a myslela si si, že je to človek, správne?“ uisťoval sa.
„Áno“ povedala mu so sklonenou hlavou.
„Bol to chlapec Sev, mohol mať tak štyri alebo päť rokov, ja nemohla som ho tam nechať. Mal divne vykrivenú nohu, tak som mu musela očarovať dlahu a našťastie sa prebral aspoň natoľko aby mi prezradil meno otca. Tak som s ním v rukách išla cez les a volala na neho až nakoniec pribehol ku nám. Dala som mu do rúch chlapca a povedala mu, čo sa stalo. Poďakoval mi a utekal s chlapcom preč, asi domov, to už neviem.“ Povedala mu. Nepovedala mu o prívesku. Ani o snoch, ktoré mala väčšinu si aj tak nepamätala. Isto si rozpomenie. Musí. Cíti, že boli v niečom dôležité. Prečo ale, netušila.
„Potom som sa ponáhľala za tebou. Na okraji lesa som sa začala cítiť akoby mi niekto vysával energiu, podlomili sa mi kolená a pamätám si iba, že si sa rozbehol za mnou a už iba tmu.“ Priznala nervózne. Severus sa rozžiaril.
„Som si istý, že stiahnu obvinenie.“ Vyhlásil s istotou v hlase. Lily sa žiarilo usmiala. V jej očiach zažiaril malý plamienok. Nebol to ten známy jas ale je to lepšie. Určite zlepšenie.
„Hlavne pokojne Lils a uvidíš, všetko dobre dopadne. Len im povedz to čo mne a bude to dobré.“ Povzbudzoval ju. Lily mu s úsmevom súhlasne odkývala.
Dvere sa otvorili a vstúpil Dumbledore s dvomi ministerskými pracovníkmi. Podišli k posteli na ktorej sedela Lily. Severus obišiel posteľ a postavil sa k nej z druhej strany.
„Som rád, že sa už cítite lepšie slečna Evansová. Som vedúci odboru Nenáležitého používania čarov mladistvých a prišiel som prešetriť Váš prípad. Pána Snapea sme už vypočúvali, ako Vás isto povedal. Toto je môj kolega, pán Pears a ja sa volám Hortenz.“ Predstavil sa jej pracovník. Bol milý. Lily cítila, že sa nemusí pred ním báť. Nevyzeral ako človek, ktorý má predsudky. Mal by ju pochopiť. Teda aspoň by mohol.
„Vypočúvanie nebude trvať dlho. Podobne ako s pánom Snapeom, poviete nám čo sa stalo a dostanete malú dávku Veritaséra. Po vypočúvaní sa rozhodne, či ostanete i naďalej podmienečne prepustená alebo Vás zbavíme obvinenia. Prepustená nebudete, nakoľko ste dobrá a bezproblémová študentka a toto je prvý incident.“ Povedal jej mierne. Lily sa nadýchla.
„Boli sme so Severusom v lese aby sme išli hľadať rastliny, ktoré sme mali v učebnici Herbológie a mohli ich bezpečne pozorovať v prirodzenom prostredí a pohľadať aj nejaké byliny na prípravu elixírov. V učebnici, pri niektorých elixíroch je písané, že čerstvé byliny sú lepšie ako sušené, ktoré sa predávajú v apatierke. Kým Severus rozkladal stan, ja som išla po drevo na oheň. Aj keď sme nechceli opekať je dobré mať oheň. Keby sme sa zamotali v lese, podľa dymu by sme sa dostali bezpečne k stanu. Keď som zberala drevo som začula divné zvuky spoza spadnutého kmeňa. Podišla som bližšie a keď som nazrela nad kmeň, uvidela som jamu. Nie moc hlbokú, asi po kolená a v nej bola diabolská pasca. Niečo ovíjala. Videla som čierny chumáč a bola som si istá, že sú to vlasy. Použila som kúzlo Lumos solem, lebo to som vedela, že ju určite donúti sa stiahnuť a ukáže mi, koho ovíja. Na moju veľkú ľútosť som zistila, že to bol chlapec. Tipovala som mu štyri, možno päť rokov. Roztrhala som zvyšné úpony, zasa za pomoci kúziel a vytiahla som ho von. Videla som, že má nohu v divnom uhle, tak som mu vyčarovala dlahu. Prebral sa na to ako mu dlaha stiahla nohu a povedal mi meno svojho otca. S chlapcom na rukách som sa drala lesom a volala na jeho otca. Pribehol na moje volanie. Dala som mu chlapca do náručia, povedala mu, čo sa stalo. Vzal si ho do náručia, poďakoval mi a ponáhľal sa s ním preč. Kam išli neviem, ale asi domov.“ Zakončila to. Po vzlyku dodala skoro šeptom.
„Dúfam, že je v poriadku.“ Ministerskí pracovníci na seba pozreli a prikývli.
„Profesor Dumbledore, je bezpečné podať jej Veritasérum?“ spýtal sa Hortenz.
„Myslím, že áno.“ Povedal Dumbledore, pristúpil k Lily. Požiadal ju aby otvorili ústa. Podal jej malé množstvo elixíru pravdy. Po minúte sa Hortenz znova ozval.
„Slečna Evansova, je všetko čo ste povedali pravda?“
„Áno pane, aj to, že dúfam, že je chlapec v poriadku.“ Odpovedala nervózne.
„Slečna Evansová, ja sa so svojím kolegom a pánom Dumbledorom idem poradiť a o pár minút sa vrátime.“ Povedal jej milým hlasom. Prikývla hlavou a ostala napäto sedieť.
„Prečo odišli?“ spýtala sa Severusa nervóznym šeptom.
„Ja neviem Lily ale mne povedali hneď, že sťahujú všetky obvinenia.“ Odpovedal jej rovnako šeptom.
„Uvidíš, že to dobre dopadne. Vieš, že mám vždy pravdu.“ Povedal jej s úškrnom. O áno, dúfal, že to tak bude ale nedal najavo, že sa bojí. Lily potrebovala podporu, tak maska úplného presvedčenia bola pevne na svojom mieste. Keď sa dvere otvorili a videl prichádzať pracovníkov s riaditeľom mal pocit, že má srdce v krku a kameň v žalúdku. Takýto nervózny bol naposledy, keď išiel navštíviť rodičov Lily a ponúknuť im pomoc pri balení školských pomôcok.
„Slečna Evansová, boli sme sa poradiť a dospeli sme k dvom rozhodnutiam. Prvé sa týka Vášho priestupku. Týmto Vás zbavujem všetkých obvinení.“ Predniesol s úsmevom
„A to druhé sa týka Vášho činu. Ja aj riaditeľ sme sa zhodli, že si zaslúžite ocenenie. Ja pôjdem na poradu s ministrom mágie a rozhodneme akú cenu si zaslúžite. Prevezmete ju na začiatku školského roka.“ Povedal jej pracovník. Lily onemela a stratila na chvíľu dych. Cenu? Za to, že odmietla nechať zomrieť dieťa sa udeľuje cena? Nemalo by to byť samozrejmé?
„Slečna je Vám dobre? Nejako ste zbledli?“ spýtal sa jej Pears.
„Ja.. je mi dobre, ďakujem za opýtanie. Len ma zarazilo, že mi chcete udeliť nejakú cenu. Nechápem za čo?“ povedala po pravde.
„Za toho chlapca predsa.“ Povedal jej Pears akoby ju stav bezvedomia pripravil o značnú dávku inteligencie.
„Za to, že som nenechala malé dieťa umierať v diablovej pasci, mi chcete dať cenu? Srandujete! Však to by malo byť samozrejmé, že ho tam nenechám.“ Povedala Lily. Severus sa zasmial a pretočil očami. Toto bola jeho Lily. Pomáhať druhým bolo pre ňu samozrejmé a priorita číslo jeden. Dobre však vedel, že by tam to dieťa nechal asi celý slizolin. Bystrohlav by sa snažil nájsť riešenie ako mu pomôcť bez čarovania a Bifľomor by išiel zháňať pomoc.
„Slečna, cenu dostanete za Vaše dobré srdce. Verte mi, že to je dnes veľmi vzácne.“ Povedal jej riaditeľ. Prikývla. Nemalo cenu sa hádať. Aj tak im to nevyhovorí. Stále si však myslí, že za niečo tak samozrejmé ako je dýchanie, by sa nemali dávať ceny. Ale čo už. Mama bude pyšná. Ministerskí pracovníci a Dumbledore opustili nemocničné krídlo. Riaditeľ povedal Severusovi, že o pol hodinu ho bude čakať v riaditeľni. Ich rozhovor bol už veselý. Neťažil ich už obrovský balvan menom ‘Podmienečné prepustenie’. Severus sa ešte dohodol s riaditeľom, že kufor a klietku príde prevziať niektorý profesor k Evansovcom. Severus bol za svoju kamarátku veľmi rád. O pár dní začne škola a zasa budú spolu. Konečne vypadne z toho pekla, ktoré volá domov. Kiež by sa chcel otec cez školský rok upiť k smrti. Neznáša ho. Pije, kričí, je vulgárny, z práce ho vyhodili a ako by to nestačilo, že oberá jeho mamu o peniaze na živobytie, lebo potrebuje chľastať ešte ju z vďaky bije. S takýmito myšlienkami sedel teraz sám doma vo svojej izbe.
Nikto si nevšimol, že na poslednej posteli sú zatiahnuté závesy a tí čo o druhom pacientovi vedeli, si mysleli, že tvrdo spí. Veľmi sa mýlili. Počul všetko. V týchto dňoch má sluch mimoriadne dobrý.
Severus sa dočkal. Už stál na nástupišti spolu so svojou matkou. Rozhliadal sa okolo. Zbadal pár svojich spolužiakov ako nastupujú do vlaku. Nevedel s kým bude sedieť. Vždy to bola klasická zostava. On a Lily. Minulý rok s nimi cestoval aj Regulus. Bol to správny chalan. Nie ako jeho šibnutý brat Sírius. Teraz ale nebude sedieť oproti Lily, tak ako každý rok. Teraz nebude môcť tajne obdivovať jej krásu a rozosmievať ju. Ale večer sa uvidia. Bude ho čakať pri veľkej sieni. Aj keď cesta bude nekonečná, má sa aspoň na čo tešiť. Niečo si prečíta cestou do školy. Snáď mu čas ubehne rýchlo. Rozlúčil sa s matkou a pobral sa do vlaku. Rozhodol sa, že sa usadí k ostatným spolužiakom zo Slizolínu. Našiel Regulusa sedieť s dvomi dievčatami zo Slizolinu, Ester Crabbová a Dorea Lestrangeová, a pár chalanmi. Obe sú až chorobne posadnuté čistou krvou. Nemal ich moc rád. Boli bohaté a namyslené a vždy sa tvárili akoby im niečo sadlo na nos. Iba Dorea bola trochu odviazanejšia. Vždy sa často a rada smiala. Hlavne v spoločnosti Regulusa a jeho. Mal podozrenie, že sa jej Regulus páči. Jej smiech bol niekedy silený.
Asi v polovici cesty sa dvere na kupé otvorili. Stála v nich zadýchaná Mary.
„Severus, kde je Lily?“ spýtala sa ako dychčala.
„No tu nie je.“ Odpovedal jej sarkasticky. Keby chcela aby Mary vedela, že je v Rokforte, poslala by jej sovu. Jemu písala pravidelne.
„To vidím ale nenašla som ju v celom vlaku!“ kričala po ňom.
„Mary deje sa niečo? Prečo kričíš? Poď si sadnúť k nám a ukľudni sa trošku.“ Povedal známy hlas z niektorého kupé. No výborne. Potter a jeho perfektní kamoši.
„Ja hľadám Lily a neviem ju nikde nájsť. Nevideli ste ju?“ pýtala sa takmer zúfalým hlasom.
„Nebude niekde s tým dementom zo Slizolinu?“ Spýtal sa Sírius. Severusovi vrela krv. Ešte slovo a nacvičí si kliadby, ktoré našiel v jednej knihe.
„Ona nie je s ním? Isto vie, kde je. Však sa ho spýtaj Mary.“ Pobádal ju Peter.
„Jediné čo mi povedal je, že s ním nie je. Nechce mi povedať, čo sa s ňou stalo. Isto ale viem, že vo vlaku nie je.“ Povedala im. V tom sa dvere na kupé rozleteli po druhý krát. Vo dverách sa zjavila tvár nahnevaného Jamesa a zamračeného Síriusa.
„Kde je Lily?“ zreval James.
„No ako vidíš so mnou nie je.“ Povedal Severus pomaly a kľudne a dával si záležať aby riadne artikuloval akoby rozprával s človekom trpiacim určitým stupňom demencie. Skupinka Slizolinčanov, sediacich so Severusom, vybuchla smiechom.
„Nesnaž sa ma vytočiť ufňukanec a vyklop kde je!“ reval Sírius.
„Ako som povedal, pri mne nie je a keby mala záujem komunikovať s niektorým z vás, isto by vám dala vedieť, kde je.“ Zakončil to Severus a zatresol im dvere pred nosom. James penil. Za novú metlu dal sľub svojej matke, že určite jej nepríde list zo školy hneď prvý deň. Každý rok obdržala jeho matka list od McGonagallovej, že sa pobil buď vo vlaku alebo pred veľkou sieňou. Poprípade ako minulý rok, oboje. Čo na tom idiotovi tá Lily vidí? Merlin, mu je svedkom, že iba náklonnosť k nej mu bráni prekliať toho polovičného ufňukanca až do konca života. Na tom, že je polovičný mu nezáleží ani trochu. Sám jeho krstný otec ho varoval, že ak do rodiny privedie nejakú čistokrvnú aristokratku, zlomí mu metlu. A ak by bola zo Slizolínu, zlomí mu aj prútik. Dobre sa ten večer smial ale vedel, že to krstný otec myslí vážne. Otec mu ale prisľúbil ochranu ak by sa Sírius premenil na ženu. Sírius teraz býva u nich. Prišiel k nim dva týždne pred začiatkom školského roka. Nevedel to už vydržať. Jeho matka posadnutá čistou krvou a čiernou mágiou. Jeho otec, ktorý nenávisť voči vlastnej žene sa ani nesnaží skrývať pred svojimi synmi. Všetci mu vyčítajú, že ako jediný z rodiny nie v Slizoline. Nuž čierna ovca rodiny Black. Presnejšie teda biela. Ale Sírius nebol hlúpi. Bol by odišiel aj skôr, len čakal kým nadobudne vek na to aby prevzal dedičný prsteň hlavy rodu. Keby odišiel skôr vydedili by ho. Teraz to síce spravili tiež ako sa im donieslo, ale keďže prsteň už prevzal, úplne ho vydediť nemohli. Ostal mu jeho zverenecký trezor a trezor syna hlavy rodu a trezor budúcej hlavy rodu. Po smrti rodičov mu ostane aj ich dom. Ostatný majetok pripadne Regulusovi. Prišiel raz večer za Jamesom a požiadal jeho a hlavne teda jeho otca o prístrešok na pár dní. Len čo si nájde dom a vybaví jeho kúpu odíde. Jamesovi rodičia nesúhlasili. Načo, pre Morganu, chce kupovať dom, keď aj tak bude celý rok na Rokforte? Radi ho privítajú aj cez Vianočné prázdniny a leto strávi rovnako u nich. Keď ukončí Rokfort, potom si kúpi vhodný dom. Je to investícia na celý život. Nemala by sa uskutočniť narýchlo a pod stresom. Z myšlienok ho vyrušila Mary.
„Kde je Remus?“ spýtala sa. Najskôr sa vyparila Lily a teraz spozorovala, že chýba aj Remus. Niekto sabotuje Chrabromil? Či je to len náhoda?
„Bol chorý a je ešte slabí, tak cestoval do školy krbom aby sa vo vlaku nevyčerpal alebo nedostal horúčku. Vysvetlil jej James. Nikto nesmel vedieť, že je vlkolak. Priznal sa im minulý rok a bál sa, že príde o priateľov. Čo by sa stalo, keby to prasklo? Určite by sa Slizolinsky výkvet postaral o to, aby ho vyhodili. To sa nemôže stať. A ten darebák s mastnými vlasmi strká nos kam nemá. James vie, že ufňukanec to tuší. Ale zatiaľ nemá dôkaz. Je si ale istý, že až nejaký nájde, vytára to celej škole. To sa nesmie stať. Lily má s Remusom dobrý vzťah. Dalo by sa povedať, že zo záškodníkov najlepší. Je to nesmierne pekná čarodejnica a je veľmi dobrá. Na jednej strane mal dojem, že keby to vedela, jej názor na Remusa, by to nezmenilo ale na druhej si nebol istý, či jej ochranársky inštinkt by ju nenútil presvedčiť každého naokolo, že z bezpečnostného hľadiska, by bolo lepšie, keby Remusa vylúčili zo školy. O jej ochranárskom komplexe nebolo pochýb. Ak sa niekto správal k niekomu zle, sršali z nej iskry. A bolo jej úplne jedno, z akej je fakulty a či ho pozná. Pokiaľ ale dotknutá osoba bola pre ňu blízka, bola o to prchkejšia. Jasne to dávala najavo pri tom idiotovi Snapeovi. A keď sa hnevá je taká krásna. Jej oči vtedy žiaria ešte viac a vlasy povievajú okolo jej perfektnej figúry. Tento rok to musí vyjsť. Tento rok s ním pôjde na rande, aj keby to znamenalo, že sa bude musieť zapísať na ‘Extra elixíry‘. Zvyšok cesty ubehol celkom rýchlo. Severus sa rozprával so svojimi spolužiakmi a James so svojimi a s Mary. Často ale obom zaleteli myšlienky rovnakým smerom. Tento rok to spravia. Tento rok jeden z nich bude víťaz. Tento rok pôjde Lily na rande s jedným z nich. Ktorý z nich bude ten šťastný? Ktorý z nich si nakoniec získa srdce ich milovanej červenovlasej Chrabromilčanky. Obaja dúfali, že vo výhru a obaja spravia pre to maximum. Len keby tušili ako na to.
Lily sedela na posteli a čítala knihu. Ešte stále trochu bledá ale už nemala ani kruhy pod očami a cítila sa takmer skvele. Madam Pomfreyová jej povedala, že do troch dní bude pri plnej sile. Dnes príde expres a ona bude opäť s kamarátmi. Opäť so Severusom a s Mary. Bolo jej ľúto, že jej nenapísala ale ona je veľmi klebetná. Myslí to síce dobre, ale do pol hodiny, odkedy by obdržala sovu, by o jej zdravotnom stave vedeli všetci. Vrátane Slizolinčanov. Severus to nikomu nepovie. Nepovedala mu aby to držal v tajnosti ale pozná ho moc dobre na to aby vedela, ako sa zachová. Madam Pomfreyová odišla na druhý koniec ošetrovne a odhrnula závesy na jednej posteli. S niekým sa zhovárala a podávala mu elixír. Takže ešte niekto tu je? Ale ako dlho? A hlavne kto?
„Remus?“ opýtala sa neveriacky.
„Čo tu ty robíš?“
„Jaaa, no, ochorel som dva dni pred odchodom do školy, tak ma riaditeľ doviedol sem aby som sa zotavil a nemusel ísť vlakom, aby sa mi znova nepohoršilo.“ Odpovedal. Pri pohľade naňho bolo jasné, že neklame. Vyzeral ako ona počas výsluchu. Vychudnutý, bledý s čiernymi kruhmi pod očami. A jeho krvou podliate oči netreba snáď ani spomínať. Na malý okamih sa jej zazdalo, že mal aj mierna nažltnutú farbu dúhoviek. Zasa chorý a akurát počas leta. Počas splnu. Dofrasa, dofrasa, dofrasa. Že bola taká sprostá. Nakoniec mal Sev predsa len pravdu. Remus je vlkolak. Je to z neho cítiť. Cítiť? Ako môže z niekoho cítiť, že je vlkolak? Ťažko povedať, čo je práca jej mágie a čo prívesku, ktorý ma na krku. Lindar povedal, že ju bude chrániť a pomôže jej rozvíjať lepšie jej mágiu.
„Cítiš sa už lepšie? Nevyzeráš stále dobre.“ Povedala mu. Nebude ho odsudzovať pre jeho prekliatie. Toho si užil a určte užije od iných ešte dosť.
„Už mi je celkom dobre. Elixíry madam Pomfreyovej ma vždy postavia na nohy.“ Povedal so smutným úsmevom.
„A čo tu robíš ty?“ vedel čo tam robí. Počul všetko. Aj jej rozhovor so Severusom, aj jej výsluch. Nechcel sa však priznať. Až počas jej rozhovoru so Snapeom pochopil, čo James nemohol. Pochopil, čo na ňom Lily vidí. Teraz zažil Severusa tak, ako ho pozná iba Lily. Bol k nej milý, starostlivý a hlavne jej dodával optimizmus. Bol to naozaj kamarát. Vedel ako funguje jej mozog a vedel čo povedať a čo nepovedať aby jej dodal trocha odvahy.
„Ja ako ty. Ochorela som a keďže rodičia sú muklovia a v muklovských nemocniciach by mi pomôcť nevedeli, som tu.“ Povedala mu. Všetko čo povedala bola pravda. Nepovedala mu príčinu, miesto a ani čas jej ochorenia. Prikývol. Vedel aká Lily je. Pre ňu bolo pomôcť tomu chlapcovi natoľko prirodzené, že to nepokladala za dôležité ani spomenúť. Mal chuť sa začať smiať, ako si spomenul, ako uzemnila tých z ministerstva. Rozprávala ako by boli snáď zaostalí. Och áno. To je ich Lily. Obrovské srdce, do ktorého by sa zmestil celý svet. Len nevedel, či by sa doňho zmestil niekto ako on. On je prekliaty. Má šťastie, že jeho kamaráti ho neodkopli a namiesto toho sa stali animágmi, aby mu počas premeny robili spoločnosť. Čo sa dozvedel, tak raz sa v tuneli zjavil Snape. Nebyť Jamesa, ublížil by mu a to by si do konca života neodpustil. Musel by odísť zo školy a stratil by aj tých málo kamarátov, ktorých má.
Poobedie strávili spolu. Lily je fajn dievča. Neobyčajne bystrá a nadaná čarodejnica. Nesmierne krásna ako z vonka, tak aj zvnútra. V tichosti závidel tomu, kto si získa jej srdce. Nevedel kto to bude ale musel by to byť niekto, kto bude akceptovať spoločnosť Severusa. Toho sa určite nevzdá. Boli si na to až moc blízki. James bude veľmi sklamaný, ak na to nepríde v najbližšej dobe sám. Čím viac bude útočiť na Severusa, tým viac sa mu bude Lily vzďaľovať. Severusa má vo svojom srdci pevne ukotveného ako priateľa a ochrancu. A James? Ten je u nej usadený ako despota a tyran, ktorý sa baví ubližovaním jej priateľovi. Pri jej ochranárskej povahe, nemá šancu. Keď sa rozkríklo, že James zachránil Snapea pred dačím v tuneli, Lily ho začala už aspoň akceptovať. Aby ale dosiahol aspoň ako-takú náklonnosť, musel by ho vyťahovať z problému možno aj dva krát denne. Tento rok ho vymenovali za prefekta. Dumbledore asi dúfa, že sa mu takto bude lepšie dariť krotiť temperament svojich kamarátov. Len, či riaditeľov optimizmus nie je v tomto ohľade až extrémny. Ale bude sa snažiť. Už len kvôli Lily. Je to veľmi dobrá kamarátka. Ani Mary nie je zlé dievča. Je milá, celkom jej to páli, len vždy vyzradí aj to čo nevie.
O pol siedmej večer ich ešte raz vyšetrila madam Pomfreyová. Remus dostal tri elixíry a zajtra po vyučovaní, sa má zastaviť po posledné. Lily dostala iba jeden, ktorý má vypiť pred spaním. Vraj na rýchlejšiu regeneráciu počas spánku. Pozná ten elixír. Dostala ho aj po chrípke.
Vybrali sa spolu do vstupnej haly aby tam počkali a zvítali sa so svojimi kamarátmi. Nečakali dlho a dvere sa otvorili. Srdce jej poskočilo, keď videla ako sa k nej náhli jej kamarátka Mary. Neďaleko za ňou išiel Severus so Slizolinskou skupinkou budúcich smrťožrútov na čele s Regulusom Blackom. Na jej veľkú nechuť sa na ňu škeril aj ten namyslený, odporný ignorant Potter so sprievodom svojich, o nič menej dementných, kamarátov.
„Lily, kde si, pri Merlinovi, bola? Prehľadala som kvôli tebe celý vlak!“ povedala jej Mary vyčítavo. „Ja, prepáč Mary, ale bola som chorá a nejako mi ani nenapadlo niekomu písať.“ Povedala jej Lily a pozerala na ňu so psími očami.
„Evansová, prestaň tak na mňa pozerať! Ako sa mám na teba hnevať, keď na mňa pozeráš ako hladné šteňa?“ Povedala jej so smiechom Mary.
„Ale napísať si mi mohla. Isto si tomu tvojmu slizkému Slizolinčanovi napísala.“ Povedala jej zamračene.
„Severus nie je slizký a nie, nepísala som ani jemu a dokonca ani rodičom som nenapísala.“ Načo. Severus bol od ošetrovateľky informovaný ako aj jej rodičia. Ale mala by im napísať, že sa cíti dobre a poďakovať mame, že jej ako vždy veľmi dobre zbalila kufor. Severusovi poďakuje po večery sama. „Lily, ako vždy?“ Spýtal sa Severus a obdaril ju úsmevom, a Slizolinčania, ako inak, znechuteným pohľadom. Bolo jej z nich na grc. Jediný, ako tak normálny, je Regulus. Keby bol v inej fakulte a nebol by pod vplyvom nadradených aristokratov, bol by ešte normálnejší.
„Že váhaš.“ Povedala mu s úškrnom a žmurkla na neho. Vždy po večery odchádzajú zo siene ako posledný aby sa aspoň na pár minút porozprávali. Severus vykročil do veľkej siene a usadil sa medzi Slizolinčanov. Lily, ako videla, že sa k nej hrnie Potter, chytila Mary za rukáv, pozdravila Remusa a išla si sadnúť radšej aj ona. Nemala ani najmenšiu chuť počúvať sprosté reči toho idiota. Keď boli všetci usadení, začalo sa triedenie nových prírastkov. Pred McGonagallovou stálo množstvo malých a nervóznych detí. Bolo jej ich ľúto. A mohli by si pohnúť. Už je taká hladná, že by zjedla aj hypogrifa. Po triedení mal ako vždy príhovor riaditeľ. Dával pravidelné pokyny a opakoval najprísnejšie zákazy. Tým, bláznom, čo si vravia záškodníci, by ich mali prútikom vypáliť na čelo aby to konečne pochopili. „A tým vám prajem dobrú chuť.“ Zakončil to Dumbledore s úsmevom.
„Amen.“ Povzdychla si vyhladovaná Lily.
Po výbornej večery, pečené mäso s opekanými zemiakmi, si dala ešte dve porcie jahodového koláča. Spokojná a najedená na prasknutie už iba čakala, kedy ich riaditeľ pošle do postele. Pracovníkov z ministerstva nevidela nikde. Úprimne je odľahlo ale možno jej predsa len budú chcieť dať dáke vyznamenanie alebo čo. Asi v riaditeľovej kancelárií. Dumbledore vstal, keď videl, že všetci alebo skôr skoro všetci študenti už dojedli.
„Kým vás prefekti odvedú do izieb aby ste sa poriadne pred zajtrajším vyučovaním vyspali, dovoľte mi ešte pár slov.“ Povedal a rozhliadol sa po stoloch. Šum stíchol a hľadeli na neho začudované tváre. „Cez leto sa stalo niečo, na čo som ja i profesorka McGonagallová veľmi hrdý. Jedna študentka, nedbala na možnosť vylúčenia zo školy a napriek tomu, že vedela, že to pre ňu samú môže mať vážne následky, nehľadela na seba a za pomoci kúziel zachránila život malému chlapcovi.“ Povedal s hrdosťou v očiach. Lily sklonila hlavu a tvárila sa nervózne.
„To, prečo vám to hovorím, je to, aby ste si uvedomili hodnotu ľudského života. Každý z vás ma cenu. Každý má priateľov, ktorí ho majú radi, každý má rodinu, ktorá na neho čaká. Nezatvárajte preto oči pred nešťastím druhých ľudí, pretože jedného dňa sa môže stať, že vy sami sa ocitnete v núdzi a budete potrebovať pomôcť.“ Hovoril im skoro karhavým hlasom a pozeral pri tom hlavne na Slizolinsky stôl.
„S poverením ministerstva mágie, týmto udeľujem pochvalu a taktiež prívesok zlatého jednorožca, ako symbol čistoty a ochrany, Lily Evansovej, pretože presne také je srdce. Slečna Evansová, môžem Vás poprosiť aby ste prišli sem k nám?“ zakončil to Dumbledore.
No výborne. Teraz sa ma bude každý vypytovať čo, a kedy, a prečo. A ako pozná tých blbcov v zelenom, budú po nej určite erdžať. Ale čo má robiť? Musí tam ísť.
Vstala a vykročila k profesorskému stolu. Tam ju s roztiahnutými rukami a veľkým úsmevom čakal Dumbledore. Podišla k nemu. Ten ju nakrátko objal, podal jej ruku. Vedúca ich fakulty, s nesmiernou hrdosťou v očiach, ju objala tiež a nasadila jej na krk prekrásneho jednorožca z bieleho zlata, iba roh mal zlatý. Poďakovala sa im obom a išla na svoje miesto.
Severus celý večer sledoval Lily. Bol rád, že je chutí. A ako si všimol, dnes jej naozaj chutilo. Svojich spolužiakov počúval len na pol ucha. Moc ich nevnímal. Bol unavený a chcel ísť spať. Keď mal riaditeľ príhovor o záchrane toho chlapca, srdce sa mu zahrialo hrdosťou. Nedal ju ale najavo. Na škole nosil svoju chladnú masku vždy dokonale nasadenú. Nikto nesmel vedieť o jeho citoch k Lily a ani ona. Tento rok, ju pozve na výlet do Rockvillu. A skúsi ju vziať k rieke za jaskyňou. Tam určite ešte nebola. O tej rieke mu povedal cez prázdniny jeho krstný otec. Z myšlienok ho vyrušil šum a buchot naokolo. To sa už študenti začali zberať na odchod. Naschvál sa tváril stále zamyslený aby, im nemusel odpovedať na otázky. Videl, že Lily už stojí na konci stola a čaká naňho. Ako išiel si všimol, že sa pri Lily pristavil aj Potter. Krvný tlak mu dosiahol hodnoty hraničiace s infarktom. Vie, že sa mu Lily páči. Stále ju pozíva na rande ale našťastie ho vždy odmietla. Potter je síce arogantný a neschopný idiot ale nemôže mu zaprieť, že je z bohatej rodiny, podľa rozprávania dievčat na škole aj pohľadný a metlobalový hrdina. Za ním sa otáčajú mnohé túžobné pohľady a to dokonca aj zo Slizolinu. A čím je on? Priemerný chalan. Možno nadpriemerný v elixíroch ale metlobal ho nejako nezaujíma a nepovažoval sa za krásavca a síce bol jediný dedič rodu Prince ale s takým otcom, si ho žiadne slušné dievča domov neprivedie. Žiadnemu slušnému dievčaťu by ho neschválili. A to už tobôž nie rodičia Lily. Sú k nemu síce veľmi milí. Nesúdia ho za jeho otca aj keď o ňom vedia viac ako ostatní rodičia. Stále to ale znamená, že im nevadí ako kamarát ich dcéry. Ak by ho mali ale prijať do rodiny, to by už bolo iné. Tam by bol problém a nie malý.
„Hej Evansová! Čo keby sme sa chytili za ruky a išli spolu do klubovne? Tam mi môžeš pomasírovať chrbát a povieš mi o tom chlapcovi, ktorému si pomohla.“ Uškrnul sa na ňu James a strapatil si vlasy. Severus bol na ceste k nej. Nedalo by sa povedať, že by bol na krok pri nej ale zato jasne počul každé slovo toho namysleného kreténa. Salazár mu je svedkom, že jeho pomyselný pohár trpezlivosti začína pretekať.
„Ach Potter, aké milé pozvanie. Tvoj návrh by ma nesmierne potešil, ale iba v prípade ak by som ti na chrbát natierala neriedený hnis z bubotuberózy.“ Povedala mu skoro zamilovaným hlasom. Jamesov úsmev sa zmenil na grimasu. Vytreštil oči a o odtieň zbledol.
„A teraz ma ospravedlň. Čaká ma niekto, koho spoločnosť si cením.“ Povedala a uškrnula sa naňho. James ostal stáť ako obarený. A skoro vybuchol, keď videl ako si Lily zavesila ruku do ramena toho odporného ufňukanca. Najskôr si myslel, že ju pred veľkou sieňou čaká Mary ale toto bola podpásovka.
„James, poď, ideme.“ Povedal mu Remus mierne, čím ho vytrhol zo zamyslenia. Prikývol a išiel radšej do veže, kým toho neschopného debila s mastnými vlasmi neprekľaje možno až na tri generácie.
Lily so Severusom sa vybrali von. Majú ešte pol hodinu do konca večierky. Ako tak pri sebe kráčali, sa Lily otočila čelom k nemu.
„Severus?“ spýtala sa nervózne.
„Hmmmm?“ pobádal ju k pointe a nadvihol obočie.
„Ja ani neviem kde začať ale musím ti niečo povedať.“ povedala, sklonila pohľad a chytila ho za ruku.
