POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Bol pekný slnečný deň a Lily sa uchýlila do tieňa stromu na druhom konci Čierneho jazera. Nechcela byť na mieste, ktoré viac ako štyri roky považovala za svoje obľúbené. Toto miesto malo značné výhody. Bolo ďalej od hradu a teda bolo tam ticho, ktoré študent, ktorému horia VČÚ pod zadkom vie naplno oceniť. To, že bolo ďalej od sliedivých očí a všepočujúcich uší, bolo iba ďalším bonusom. Dnes to bolo o to praktickejšie, keďže pod stromom, o ktorý sa chrbtom opierala, nesedela s knihou v ruke sama. Na jej vystretých nohách, ktoré mala prekrížené, spočívala hlava mladého muža, ktorý so zavretými očami počúval ako mu číta prednášky a vysvetľuje všetko potrebné, aby bol úspešný na skúške z rún. Knihu držala zväčša iba v pravej ruke a tou druhou občasne prechádzala po hebkých vlasoch poslucháča. Neraz prestala čítať a vzhliadla do jeho bledej tváre aby sa uistila, že ho neuspala. Mierny úsmev a pootvorenie očí, respektíve jedného, jej vohnalo do úst tichý smiech a pokračovala vo svojej prednáške. Príchod Hanricha a následné dopĺňanie informácii bolo viac ako len povzbudivé. Jej ústa a aj hrdlo boli vysušené od neustáleho rozprávania, ale nemala v úmysle skončiť skôr, ako to bolo nevyhnutné. Bifľomorčan ju viac ako len ochotne nahradil a Lily si mohla s úľavou zložiť knihu vedľa seba do trávi. Započúvala sa do jeho hlasu a neraz zistila, že zachytila informáciu o ktorej doposiaľ nevedela. Jej jemná ruka sa z času na čas presunula z vlasov na líca a na perách jej hral príjemný úsmev. Druhú položila dlaňou na hrudník mladíka a jemne ohýbala prstami, čím spôsobila ešte väčší pocit úľavy vyčerpanému mladému mužovi. Keby mali pri sebe piknikovú deku a niečo na pitie, bolo by to skvelé. A keby sa k ním neblížil Sirius, bolo by to takmer dokonalé. Najdokonalejšie by samozrejme bolo, keby sa nemuseli učiť a proste by na tomto mieste iba leňošili a preberali inú tému ako staroveké runové písmo. Šarmantný Chrabromilčan podišiel k skupinke pri jazere, čupol si blízko nôh jeho srdečnej spolužiačky a položil medzi ňu a Hanricha tri neveľké fľaše s tekvicovým džúsom. Podľa orosenia fliaš bolo zjavné, že zvolil chladený nápoj za čo mu bola Lily v tichosti vďačná.

Severus stál na nádvorí a mračil sa smerom na dve vzdialené postavy rozvalené na druhom konci Čierneho jazera. Sú to už necelé tri hodiny čo v spoločnosti toho vlkolaka opustila po ich výmene názorov hrad a usadila sa s ním na onom mieste. Dúfal, že ju po hodine maximálne dvoch nájde v knižnici alebo sa vráti do Chrabromilskej veže a nie, že si budú užívať svoje súkromie až doteraz. Na nálade mu nepridáva fakt, že aj keď sú značne ďaleko, môže vidieť jej ruku na jeho tvári. On s ňou bol v súkromní v posledných dňoch iba občasne a aj to iba niekoľko minút. To miesto Lily vybrala zámerne aby nikto nenarúšal ich romantiku. Ten lykantrop mal byť až do zajtrajšieho rána na ošetrovni pod vplyvom elixírov aby sa zotavil. Koľko úsilia to stálo jeho dievča aby presvedčila madam Pomfreyovú aby prepustila Remusa skôr? Nemohla bez jeho prítomnosti vydržať viac ako dvadsaťštyri hodín? Kto mu môže vyčítať jeho výbuch a následné konfrontovanie svojej priateľky?
„Myslíš, že si sa zachoval vhodne?“ prerušil jeho čierne myšlienky hlas Bifľomorčana. Severus na neho pozrel s maskou neutrality bezpečne zachovanou na jeho tvári. Jeho oči však prezrádzali hnev a Hanrich z neho cítil všetky potláčané emócie, pri ktorých porazenecky pokrútil hlavou.
„Prirodzene.“ Odpovedal stroho Slizolinčan a aj naďalej pozoroval romantickú chvíľu dvoch Chrabromilčanov.
„Prečo máš voči Lily toľko pochybností? Dala ti niekedy dôvod aby si aspoň nakrátko zapochyboval o jej charaktere?“ spýtal sa ho na rovinu Hanrich s mierne nahnevaným hlasom. Severus si povzdychol. Nikdy to nespravila a o jej charaktere nikdy nepochyboval. Nechápe prečo toľko myšlienok a žiarlivosti zaplnilo jeho myseľ. Na druhú stranu to bola Lily, kto tieto myšlienky podnietil. Takto by sa správať nemala. Je to viac ako nevhodné a voči nemu nelojálne.
„O jej charaktere som nikdy nepochyboval.“ Odpovedal s povzdychom. Čo to nikto nevidí?
„Ja ťa chápem Severus. Musíš sa na to ale pozrieť je očami.“ Povedal Hanrich priateľky a položil mu ruku na rameno, čím si vyslúžil od Severusa jeho úplnú pozornosť a prinútil ho pozrieť mu pod vplyvom tohto gesta do očí. Chcieť od Slizolinčana aby pochopil myslenie Chrabromilčana je niečo priam nadpozemské. Lily je ale zvláštna persóna, akoby z iného sveta a Severus ju pozná mnoho rokov na to, aby to mohol zvládnuť. Jeho Slizolinsky priateľ sa na neho uškrnul, čo mu napovedalo, že aj keď sa snaží, nevie nájsť správny smer.
„Lily je veľmi láskavá a milujúca priateľka. Zaiste zatiaľ chápeš.“ Pozrel sa do tváre svojho kamaráta aby sa uistil, že si jej láskavosť nevysvetlil iným, nevhodným, spôsobom. Severus prikývol a nedal najavo žiaden hnev a ani odpor. Pochopil. Aspoň zatiaľ.
„Okrem toho je to stále Chrabromilčanka. Aj keď prezentuje aj iné, nie priamo Chrabromilské, vlastnosti. Stále je však viac levica ako čokoľvek iné.“ Pokračoval v rozprávaní a Severus si povzdychol. Nevedia Bifľomorčania jednoduchú myšlienku vysvetliť jednou alebo dvomi jednoduchými vetami? To okolo všetkého musia robiť mnohohodinový lyrický opis? Hanricha to ale neodradilo a pokračoval v rozprávaní.
„Pre Lily sú jej priatelia rodinou v čarodejníckom svete. Dnes je to Remus, ktorý je vyčerpaný a zotavuje sa z, ..., choroby. Prečo je pre teba také prekvapivé, že spravila všetko pre to, aby mu pred VČÚ pomohla s učením? Prečo si ju nepodporil a nezaujal svoje miesto po jej boku a nepomohol jej?“ spýtal sa ho vyčítavo. Severus si urazene odfrkol. Jeho nikto nevolal. Prečo teda to bodnutie viny, ktoré pocítil vo svojom vnútri?
„Musíš vziať do úvahy, že je tiež muklorodená a nie čistokrvná. Ona nemá vštiepené aristokratické maniere. Lily nebude pozerať na to, či je to vhodné, byť osamote s nejakým mužom, pokiaľ to pokladá za správne v tom čase.“ Povzdychol si Hanrich. Nevie ako otvoriť oči tomuto zadubencovi. Severus nič nehovoril a ani nedal svojim telom najavo akýkoľvek postoj k tomuto prehláseniu. Každá jedna študentka sa voči svojmu priateľovi správa tak, aby nepoškvrnila jeho meno alebo meno rodu, ktorého je dedičom a chránia ho pred akýmikoľvek posmeškami. Lily sa o to ale nestará. Zdržiava sa pravidelne v spoločnosti Remusa a Hanricha. Nie zriedka tiež Marka a poväčšine sú tieto stretnutia vo dvojici. Ona o klebety nikdy nedbala a ani teraz nedbá. Mohla by však vziať na vedomie, že tým škodí jeho menu.
„Snažíš sa skrotiť leva Severus. Ver, že ak to nevzdáš, pocítiš jeho hnev.“ Povedal s plnou vážnosťou Bifľomorčan a vykročil smerom k Lily. Je to naozaj to, čo robí? Snaží sa osedlať šelmu? Dohovára jej pravidelne za akýkoľvek typicky Chrabromilský prejav jej temperamentu. To ale robil vždy, nie len od doby, kedy tvoria pár. Predtým však vždy v tichosti akceptoval jej priateľské stretnutia s kýmkoľvek. V súčasnosti je už ale ona jeho partnerka a teda on by mal byť u nej na prvom mieste. Nateraz má pocit, že je iba jedným z mnohých a nie jediný medzi mnohými. Hanrich mal však v jednom pravdu. Remus potreboval pomoc. Aj keď spánok a oddych veľmi potreboval, potreboval ale aj pomôcť s prípravou na skúšky. Keby jej nič nevyčítal a podporil ju, teraz by tam boli všetci traja. O koľko príjemnejšie by to bolo pre neho a aj pre Lily? On sa namiesto toho správal ako majetnícky a žiarlivý idiot. Na dobrom pocite mu nepridal ani pohľad plný odsúdenia, ktorý po ňom hodil Sirius, ktorý prešiel neďaleko neho rovnakým smerom ako Hanrich pred nejakým časom. Prečo to musí byť také komplikované? Hrad je plný nežičlivcov, ktorí čakajú na chvíľu, keď ho Lily odkopne alebo sa pohádajú tak, že sa rozídu v prudkej hádke. Slizolinčania čakajú na VČÚ ako na vyjadrenie jeho postoja a lojality a on by bol najradšej keby mu všetci dali svätý pokoj a mal by aspoň jeden deň, počas ktorého by si vychutnával spoločnosť a blízkosť svojej priateľky.

„Ako mu je?“ spýtal sa Sirius šeptom Lily a Hanricha s pohľadom upreným na bledú tvár jeho kamaráta tipujúc, že zaspal pri počúvaní nudného učiva.
„Strašne trpím.“ Zafňukal mu Námesačník v odpoveď s prehnane ľútostivým hlasom akoby bol malé dieťa. Nepodarilo sa mu ale zabrániť svojim perám by sa pri tom vyhlásení nepretiahli do žiarivého úsmevu.
„To vidím.“ Zasmial sa ticho Tichošľap a zvalil sa do trávi aby si pri nich chvíľu posedel. Chudák Remus. Leží si na nohách najkrajšej bytosti na Rokforte a počúva jej drahocenné rady ohľadom rún. Na druhú stranu odpoveď na jeho otázku nebola až tak ironická. Deň po splne je pre neho nekonečne ťažký. Je unavený, ubolený a priveľmi bledý. Ťažko povedať, či to, že bol spln pred VČÚ je šťastie alebo smola. V tomto prípade záleží od uhľa pohľadu. Nevládze sa učiť a robí mu problém aj sedieť. Merlin žehnaj Lily Evansovej. Sedí tu už tri hodiny s Remusovou hlavou na stehnách a číta svoje prednášky, aby mu pomohla s učením. Väčšmi ako pomoc s učením si však vyčerpaný lykantrop vychutnáva a vysoko cení jej prítomnosť a priateľstvo. To, že sa kvôli nemu pochytila pred Veľkou sieňou so Severusom bolo pre Siriusa zaujímavým prekvapením. Nevedel sa rozhodnúť či príjemným alebo nie. Na jednu stranu sa tešil z toho, že táto krásna Chrabromilčanka nie je tak ľahko manipulovateľná ale na druhú, nechcel aby sa trápila. Jej na Severusovi nesmierne záleží a určite jej na dobrej nálade takéto niečo nepridalo. Na svojom zovňajšku a ani hlase ani raz nedala najavo akékoľvek nepohodlie alebo smútok. Človek by si myslel, že je nekonečne spokojná a šťastná, aj keď si vie predstaviť ako ju to ranilo. Hanrich sa pri tomto detskom prejave musel zasmiať tiež. Zbožňoval skupinku okolo Lily. S každým si rozumel a každé jedno stretnutie na ňom zanechalo podpis. Neraz pomyslel na to, čo by bolo keby sa Lily nezaplietla so Severusom. Teraz by odprisahal, že by opadlo z jej pliec nemalé trápenie, pocit smútku a aj náznak zrady smerovaný voči Slizolinčanovi. Na druhú stranu poväčšine z nej cítil spokojnosť a radosť. V každom vzťahu sú takéto obdobia a snáď si ten kretén uvedomil svoju chybu a spraví všetko potrebné, aby sa Lily už viac netrápila. Nemôže si pomôcť ale v prítomnosti Regulusa a Severusa cíti veľké napätie, ktoré sa okolo nich kumuluje. Niečo sa v Slizoline deje a oni sa až veľmi dôkladne snažia zakryť celú túto situáciu. Mätúci je aj pocit oddanosti a ochrany zo strany Rega voči Lily. Nech na to pozerá z ktorejkoľvek strany, nevie prísť na nič. Aj keď je verejným tajomstvom, že hadi nie sú nadšení týmto vzťahom a pravdepodobne sa ich snažia rozdeliť. Komu by potom nepraskli nervy ako dnes Severusovi? Očakával však viac sebaovládania od tohto konkrétneho študenta.
„Mali by sme ísť.“ Povzdychol si Sirius a začal sa stavať na nohy. Remus vypustil z úst zabručanie nespokojného medveďa a pootvoril, na tohto narušiteľa príjemných chvíľ, svoje pravé oko. Lily sa zasmiala na jeho očividnej neochote vstať a Hanrich mu s iskričkami v očiach podával ruku, aby mu pomohol na nohy. Keď stehná mladej Chrabromilčanky pocítili stratu závažia v podobe Remusovej hlavy, zadržiavaný bolestivý výdych jej vydul líca a následne sťažka hlboko vypustila cez vysušené pery vzduch z pľúc. Sirius, smejúc sa ako hypogrif, chytil obe ruky svojej kamarátky a potiahol ju prudko nahor. Lily niekoľko krát musela ohnúť nohy v kolenách aby do nich opäť nabrala cit a až keď uznala, že je bezpečné na nich kráčať, vybrali sa spoločne do hradu.

Ubolená študentka si ešte ani nestihla odniesť veci po vyučovaní do svojej izby a už bol čas zúčastniť sa cvičenia v klube duelantov. Pred vstupnou bránou stál mračiaci sa Severus a jej sprievod povzbudivo pobúchali rovnako sa mračiacej Chrabromilčanke po pleciach v povzbudzujúcom geste a nechali týchto predátorov aby sa pozabíjali sami. Lily na Severusa pozrela s nadvihnutým obočím a nič nevraviacim výrazom. Slizolinčan si povzdychol a spravil jeden krok smerom k nej aby sa ocitol v jej bezprostrednej blízkosti.
„Chcem sa ti ospravedlniť.“ Povedal jej formálne ale myslel to úprimne. Lily ostala aj naďalej mlčať. Chcieť môže a môže sa aj ospravedlniť. Ona je ale stále nahnevaná. Toto nestačí.
„Správal som sa nevhodne. Uvedomujem si to.“ Priznal sa. Lily v duchu pretočila očami. To si uvedomili mnohí. Nebude odpovedať ani na toto prehlásenie. Severus v duchu zakňučal. Nemá k nej manuál. Nevie čo viac môže spraviť. Iba ak povedať jej svoje dôvody.
„Som znechutený, unavený a prepracovaný. Môj mozog sa asi z toho učenia a všadeprítomného dohovárania kvôli VČÚ zapiekol. Preto som sa správal ako idiot.“ Povedal jej mierne rozhorčene. Lily sa v duchu uškrnula. Toto sa jej páčilo.
„V poriadku.“ Odpovedala stroho. Nech sa podusí ešte chvíľu. Môže to brať bárs aj ako pokánie.
„V poriadku? To je všetko, čo mi na to povieš?“ spýtal sa napoly prekvapene napoly pobúrene. Slizolinčan priznal, že je idiot. To jej nestačí? Lily sa avšak pri týchto slovách na perách sformoval žiarivý úsmev a oči žiarili pobavením. Nechala ho dusiť a potom si naplno vychutnávala jeho poníženie. Zmanipulovala ho ako naivného a dôverčivého Bifľomorčana. Dal by si facku. Nie nadarmo ju chcel ten zdrap handry zaradiť do Slizolinu. Pritiahol si to bláznivé dievča bližšie k sebe, pobozkal jej suché pery a potom ruka v ruke vykročili do Veľkej siene aby sa zúčastnili klubu duelantov.

Ledva vošli do upravenej Veľkej siene a Lily sa zamračila. Remus stál v skupinke Záškodníkov a Slizolinčan mohol cítiť brnenie v prstoch na ruke za ktorú ju držal. Predpokladala, že jeho kroky viedli do postele a nie sem. Prehovárala ošetrovateľku skoro celú večnosť aby mu dovolila opustiť ošetrovňu o deň skôr zaprisahajúc sa, že dohliadne aby oddychoval. A on namiesto toho prišiel do miestnosti, kde nemá ani náznak pokoja a na oddych sa tu nedá pomyslieť ani náhodou. Severusovi neušlo jej pobúrenie a pustil jej ruku akoby vypustil z okov nebezpečného tvora chystajúceho sa na neľútostný boj. To, že mu táto rozzúrená levica podala fľašu s džúsom spôsobom, že mu skoro vyrazila dych prudkým stretnutím s jeho bránicou, mu napovedalo, že Remus má teraz skutočný problém a nie malý.
„Čo si myslíš, že tu robíš?“ vyrútila sa na vlkolaka. Karhaný mladík na ňu prekvapene zamrkal ale došlo mu, že očividne nečítala oznam v klubovni.
„Dnes je posledné stretnutie a majú sa dostaviť všetci, ktorí navštevovali cez rok klub.“ Odpovedal jej čo možno najpokojnejšie a prívetivo sa usmial na ochranárske dievča. Lily si povzdychla. Mala by sa očividne viac zaujímať o oznamovaciu tabuľu. Nejavila o ňu doposiaľ veľký záujem. Ak sa tam zjavil nový oznam, poväčšine to rozpútalo hlasný a dlhotrvajúci rozhovor, takže sa aj tak dozvedela, čo sa tam píše. Klub bol veľmi obľúbený, takže nemalo dôvod diskutovať o tom, či prísť alebo nie.
„Potom ale očakávam, že si pôjdeš oddýchnuť.“ Povedala s úškrnom. Oni ju tiež poháňali do postele a nezaujímali sa o jej protesty. Remus jej chcel na to niečo povedať ale zadné dvere sa otvorili, čo naznačilo príchod profesora Flitwicha dnes sprevádzaného, netradične, riaditeľom školy, takže iba ticho prikývol hlavou na súhlas. Lily sa pri tomto tichom geste presunula naspäť k Severusovi a opierajúc sa o jeho hruď pozerala na Dumbledorea a Flitwicha ako sa postavili na pódium.
„Drahí duelanti. Blíži sa čas skúšok a prišiel som vám dať posledné pokyny.“ Začal rozprávať riaditeľ čarodejníckej školy a tváril sa veľmi veselo a spokojnosť z neho doslova sálala ako teplo z krbu počas dlhých zimných večerov.
„Dnes je vaše posledné stretnutie aby ste sa mohli naplno venovať učeniu.“ Povedal s miernym úsmevom, na čo sa po sieni ozývalo nesúhlasné šomranie a zapozeral sa na nespokojný dav ponad sklíčka svojich okuliarov.
„Po skúškach sa uskutoční turnaj. Do neho sa môže zapísať každý študent od tretieho ročníka, ktorý navštevoval klub. Na turnaj je potrebné sa zahlásiť u pána Flitwicha do konca budúceho týždňa.“ Zakončil rozprávanie a opustil Veľkú sieň. Lily bola odhodlaná zúčastniť sa a odskúšať si všetko, čo sa naučila. Dúfala, že sa prebojuje aj k starším študentom, aby bol turnaj aspoň trochu vyrovnaný. Pocítila na svojom ramene ťažkú ruku, ktorá ju vytrhla zo zamyslenia a otočila sa za jej majiteľom. Jej jasné zelené oči sa stretli s očami nadnes viac žltými ako jantárovými, Remus sa na ňu prívetivo usmial a opustil miestnosť, aby si išiel oddýchnuť. Lily bola spokojná pri zistení, že jej radu a obavu o jeho zdravie neignoroval a skutočne odišiel do veže tak ako sľúbil.

Na dnešnom stretnutí si precvičili štíty a mierenie na protivníka. Lily sa viac zabávala ako učila, zato z Mary sa stihol stať veľmi ťažký súper. Sama sebe si povedala, že na šestnásť ročnú študentku sa naučila čo mohla a nateraz sa nebude zaťažovať ničím novým. Počká si na výsledky VČÚ a potom sa uvidí, čo bude robiť ďalej. Po hodine cvičenia obranných a útočných kúziel ich profesor prepustil a Lily spokojne kráčala smerom do veže, aby si pred večerou odložila svoje veci. Zistenie, že má ešte nejaký čas bolo príjemným prekvapením a využila tých pár zostávajúcich minút aby si dopriala rýchlu sprchu. Prezlečená do neformálneho oblečenia vykročila do spoločenskej miestnosti kde bola zhromaždená skupinka jej spolužiakov. Pohľadom zachytila oči Remusa a jemne prikývla na znak, že ona je pripravená opustiť vežu. Poblednutý Chrabromilčan položil Jamesovi, ktorý sa zhováral so spoluhráčmi z metlobalového tímu, ruku na plece, mierne ju stisol a vykročil za čakajúcou kamarátkou, aby sa spolu vybrali na večeru. Lily sa usadila vo Veľkej sieni už štandardne po ľavom boku svojho kamaráta, začala mu naberať poriadnu porciu jedla a naliala mu do hrnčeka teplý čaj. Remus sa zachechtol ale nechal ju tak, keď jej to robí radosť. Na druhú stranu, predtým to bol on, kto sa o ňu staral v období keď bola slabá. Na leto si asi zo školy ponesie nemalé množstvo elixírov. Dúfa, že po VČÚ, keď jej opadne najväčší stres, nebude pre ňu potrebné aj naďalej užívať elixír pred spaním.
„Dobrú chuť.“ Zapriadla mu spokojne a uškrnula sa na vychudnutého študenta s kruhmi po očami farby vlasom Jamesa Pottera.
„Aj tebe.“ Mrkol na ňu a pri pohľade na bohatú porciu cestovín sa neubránil úškrnu. Lily mu úškrn vrátila a vrhla sa spôsobom akoby týždeň nejedla, na bohatú porciu jej obľúbeného jedla. Periférne zazrela, že niekto urýchlene opustil miestnosť ale nevenovala tomu priveľkú pozornosť. Po prehltnutí posledného kúska uznala, že zjedla viac akoby bolo dobré, s hlbokým výdychom sa vystrela na svojom mieste a mierne sa odsunula od stola aby zabezpečila svojmu prejedenému bruchu dostatok priestoru. Naliala sebe aj Remusovi ešte raz čaj do prázdnych hrnčekov a držiac teraz ten svoj obomi rukami a lakťami zapretými o povrch stola, sa pomedzi chlípanie horúceho nápoja obzerala okolo seba po Veľkej sieni. Neklamala ošetrovateľke, že jeho bledosť nebude priťahovať žiadnu pozornosť. Pri pohľade na piatakov a siedmakov Remus nevyzeral o nič horšie. Dokonca aj James má o krčah opretý zápisník a niečo veľmi sústredene číta. Potter sa učí. Zamrzlo peklo? Hanrich a ani Severus už vo Veľkej sieni nie sú a Jane sa tiež pomaly stavia aby sa išla učiť, kým zalezie do postele. Jemne si zakývali a Lily sa na perách sformoval smutný úsmev. Je s nimi tak málo v posledných dňoch. Veľmi jej jej priatelia chýbajú. Dnes sa už nič nové učiť nebude. Pomôže Remusovi alebo niektorému z gangu Záškodníkov ak budú mať s niečím problém, ale potrebuje si na chvíľu oddýchnuť. Kto vie, koľko jej toto odhodlanie vydrží?
„Pôjdeme?“ spýtal sa jej jemne Remus a Lily na neho pozrela pohľadom natoľko vzdialeným, až sa zdalo, že ho ani nevnímala.
„To by sme mali.“ Povzdychlo si unavené dievča a pomalým krokom smerovala do veže obývanej Chrabromilčanmi. Zistenie a následné priznanie, ako málo času trávi s Jane, Hanrichom a Markom jej spôsobilo silné zovretie žalúdka. Dnes ju ale potrebuje Remus. Už len dva školské dni a začne to pravé šialenstvo, ak už aj nezačalo.

Lily sa po vstupe do spoločenskej miestnosti rozlúčila s Remusom, ktorý išiel do postele, vpadla do kresla pri krbe a vystreté nohy si pohodlne prekrížila. Opretá do operadla s rukami pohodlne položenými na opierkach, sa unavene obzerala a pozorovala ticho dianie okolo nej. Nie len piataci a siedmaci robia skúšky ale všetky ročníky. Tie ich sú iba o to závažnejšie, že tu už ide o ich budúcnosť, čo konečne pochopil už aj niekto tak nemožný, ako Peter. Okolo toho chlapca sa kumulujú rôzne emócie a ťažko ich identifikovať. Pre Salazara, ten človek je jeden obrovský chaos. Stačí pár milých a povzbudivých slov a je odhodlaný dôverovať a poddať sa. Desať minút by trvalo aj tomu najneschopnejšiemu Slizolinčanovi aby ho zmanipuloval. Očividne však nie je jediná, ktorá si povedala, že potrebuje upokojiť svoju myseľ. Na gauči posedávajú šiestačky a na niečom sa nesmierne zabávajú. Zaiste čítajú zasa tú Čarodejnicu. Denného proroka už prestala čítať minulý rok. Donekonečna je zapísaný iba úmrtiami, zmiznutiami a bojmi medzi aurormi a členmi rádu proti Smrťožrútom. V tých novinách nie je písané nič, čo by mohlo vyvolať záujem dievčat a tobôž nie chichot. Remus sa stratil v chlapčenskej izbe hneď po vstupe do klubovne a to jej napovedalo, že je zaiste priveľmi unavený a potrebuje sa vyspať. To, že sa nechystal pridať k nej aby si spolu ticho posedeli je toho jasným dôkazom. Nebolo možno správne vytiahnuť ho z ošetrovne hneď po splne ale on na ňu naliehal a slnko mu nemohlo predsa uškodiť. Aspoň, že teraz oddychuje a nevystrája. Okolo nej sa navystrájal už dosť ale našťastie sa zvýšený príjem jedla pomaly začal prejavovať a naberala celkom slušne na váhe. To potešilo všetkých zástupcov opačného pohlavia v neposlednom rade však jej priateľov. Mali pocit, že by ju bolo ľahké zlomiť v páse. Slughorn jej stále strieda rôzne elixíry a tentoraz jej pribalil aj nejaký na upokojenie. Ten už varil vo veľkom nakoľko narastala panika a mnohí skončili v nemocničnom krídle po emocionálnom zrútení. A ona tiež až pričasto chodila spať s bolesťami hlavy. Každý deň bola zavalená pergamenmi a knihami, ktoré nie, že by časom ubúdali ale pribúdali každým dňom v nepríjemnom množstve. Rozptýlenie jej prinášali iba stretnutia so Severusom a ich spoločný tréning a tiež stretnutia v klube duelantov. Potešenia zo spoločnosti jej priateľa sa už vzdala a dnes sa rozlúčila aj s klubom. Čo bude nasledovať? Letné prázdniny, počas ktorých neuvidí nikoho z nich?

„Ahoj Lily.“ Zaspievala veselo Mary a vpadla do kresla blízko jej priateľky. Oslovené dievča upriamilo na ňu svoju pozornosť a na perách sa jej zjavil úprimný úsmev. Z Mary sa tento polrok stala výborná študentka. V duely by ju stále porazila ale napríklad taký James by mal pri nej problém a nie malý. Čo sa teórie týka, predbehla aj nejedného šiestaka. Poznanie, že za to nesie zodpovednosť strata jej otca a malého brata ju priviedlo do stavu hnevu a tichého zúfalstva. Lily kývla jemne hlavou ku veľkému gauču v strede spoločenskej miestnosti a jej kamarátka pozrela na smejúce sa šiestačky. Z hrdla sa jej vydral tichý klokotavý smiech a výraz pobavenia zmiešaný s pochopením.
„Čítajú najnovšie číslo týždenníka Čarodejnica.“ Povedala ako by to všetko vysvetľovalo. Lily ale nadvihla obočie na znak toho, že nevidí súvislosť a čaká na objasnenie.
„Nechápem.“ Priznala a v hlase sa jej nepochopenie skutočne odrážalo. Mary si povzdychla.
„Toto je tretie vydanie odkedy má rubriku Rita Skeeterová.“ Povedala a pretočila očami akoby jej priateľka zaspala dobu. Lily zaťala čelusť. Nemala rada tú ženu. Mary ale pochopila, že toto nestačilo.
„V každom čísle píše článok o niekom zaujímavom. Tento krát o spevákovi skupiny Kostlivci.“ Vysvetľovala jej obsah článkov mladej reportérky. Lily si odfrkla. Klebety. Čo iné by rozprúdilo taký chichot?
„A ten chichot?“ zaujímala sa. Keď je to článok o živote nejakej celebrity, netuší čo rozprúdilo takú reakciu.
„Skeeterová pridala aj pár fotiek, ktoré nie sú, eh, štandardné.“ Povedala Mary s povzdychom a vykročila k šiestačkám aby si od nich na malý moment požičala spomínaný časopis. Aj keď neochotne ale povolili jej aby si ho od nich na chvíľu zobrala. Pre Lily boli viacerí ochotní spraviť výnimku. Nejeden študent jej dlží za pomoc s úlohami. Z rún a elixírov dokonca aj Longbottom a jeho spolužiaci zo siedmeho ročníka. Ona na oplátku nikdy nič nežiadala, nie je koniec koncov Slizolinčanka. Mary podala Lily otvorený časopis aby sa pozrela na fotky členov skupiny, ktorí stáli pri ich frontmanovi a niekoľko fotografii skoro nahého speváka. Jedna dokonca bola vyfotená evidentne v kúpeľni a spevák vyzerá, že si spoločnosť fotografa ani nevšimol. Lily pretočila očami, narýchlo prebehla pohľadom článok a podala Mary časopis s náznakom odporu. Tá odišla späť k dievčatám, vrátila im ich týždenník a sadla si opäť do kresla čakajúc, čo jej kamarátku podnietilo k takej reakcii.
„Čo máš proti Skeeterovej?“ spýtala sa obranne jedna štvrtáčka, ktorej neušiel neskrývaný odpor k časopisu a mračila sa na staršiu spolužiačku. V očiach pubertálnych dievčat bola Skeeterová braná ako novodobá hrdinka, ktorá im odhaľuje súkromie idolov čarodejníckeho sveta.
„Tá osoba nie je pre mňa zaujímavá a to isté platí pre všetko čo vylezie z jej pokrútenej mysle.“ Odpovedala nahnevane Lily a jej jasné zelené oči, ktoré prebodávali mladšiu Chrabromilčanku, nabrali veľký chlad. Tieto slová ale spustili vlnu hádok, prekrikovania a všakovakých dohadov ohľadom Evansovej a Skeeterovej. Chlapčenská časť osadenstva nechápavo žmurkala na rozohnené spolužiačky s náznakom podráždenia, keďže sa nemôžu sústrediť na svoje učivo a len bezbranne držia vo svojich rukách čerstvo namočené brká.
„Nepoznáš ju a predsa ju nemáš rada. Závidíš jej, že sa stretáva so slávnymi?“ Osopila sa na ňu niektorá mladšia študentka, ktorá bola pre Lily doteraz neznámou persónou. Nepriamo ju obvinila z nie priamo Chrabromilského správania, čo vyvolalo u nej pocit chladnej zúrivosti, ktorá sa ako nákaza, šírila jej žilami. Chlapčenská časť klubovne bola napodiv tichá a nechápavo pozerali aj naďalej na Evansovú, ktorá v ich očiach stúpla ešte viac po tom, čo verejne preukázala odpor k článkom podobného typu a na ostatné Chrabromilčanky pobláznené hormónmi brániace s vervou levíc, svoju obľúbenú autorku klebiet. Dvere na chlapčenských internátoch sa otvorili a vošiel do miestnosti rozospatý ale značne nahnevaný Remus a Lily zaplnila zúrivosť, ktorá niesla znaky plameňov spaľujúcich jej vnútro. Matne si uvedomovala, že toto je veľmi nebezpečná kombinácia. Oheň a ľad neniesli nič dobré ani pri zlučovaní živelnej mágie. Kvôli nejakej krave a hormónmi ovládanými slepicami si Remus nemôže ani oddýchnuť, nie to ešte nabrať silu. Lily svižne vstala zo svojho miesta a so vztýčenou hlavou vykročila pred dav nepríčetných spolužiačok, aby uvoľnila najskôr pocit nekonečného chladu zo svojho vnútra. A potom sa uvidí, čí plamene ustúpia ale sa začne pravé peklo.
„Nemám jej čo závidieť. Nezaujímam sa o klebety. Neviem však pochopiť ako sa môžete zabávať na takýchto fotkách ktoréhokoľvek človeka. Ohováranie a zneuctenie súkromia vášho obľúbenca by u vás malo vyvolávať iné pocity, ako spokojnosť a chichot osôb, ktoré majú inteligenciu na úrovni zaostalého červoplaza. A naozaj. Nemám ju rada. tak ako každú jednu spolužiačku a spolubývajúcu Bellatrix LeStrangeovej.“ Zasyčala tichým hlasom ale počuť by ju mohol aj ten, kto by stál z vonkajšej strany obrazu. Siriusovi sa pri sile a polohe jej hlasu zježili chlpy na rukách a pociťoval brnenie, ktoré mu prechádzalo naprieč chrbticou. Pri pohľade do Jamesove tváre si bol istý, že tento stav nie je len jeho a pociťuje to minimálne aj jeden ďalší Chrabromilčan. To, že doteraz rozbesnené spolužiačky sklapli a mierne zbledli mu vohnalo myšlienku, že v záujme vlastnej sebazáchovy by sa nikto nikdy nemal nepokúsiť skutočne uraziť Lily Evansovú.
„Obraňujete niekoho, kto sa priživuje na ponižovaní iných ľudí a nenecháte jedného z vlastných aby sa zotavil z choroby.“ Ukázala rukou na približujúceho sa Remusa, ktorý vyzeral bledší ako keď zaliezol do svojej postele.
„To, že má o pár dní robiť VČÚ je pre vás nepodstatné. Hlavne, že obhajujete tú blonďavú mrchu a jej spôsob neúctivého narúšania súkromia a šírenia informácii, ktoré sa na pravde zakladajú iba veľmi vzdialene.“ Vypľula zo seba, akoby tie slová boli niečo nechutné, čo sa jej dostalo do úst. Okolo stojace dievčatá stratili svoj obranný postoj a pozerali na rozohnenú spolužiačku s mierne zhrbenou postavou, preukazujúcou počiatočné zahanbenie. Mnohé už nevydržali ten divoký pohľad a miesto do jej studených očí pozerali na svoje topánky, ktoré pre ne boli v tejto chvíli dostatočne zaujímavé.
„Uškŕňate sa nad holím zadkom nič netušiaceho speváka a obdivujete jeho jazvy spôsobené mečom. Nesympatizujem s krvavými športmi, ale budiš. Ak ich vykonáva ale vykonával, je to jeho život a jeho rozhodnutie. Ale skutočnosť, že sa najväčšmi zaujíma o jeho nemalú jazvu na ľavom predlaktí je niečo neodpustiteľné. Na tom mieste majú vypálené znamenia Smrťožrúti, pre Morganu! Ani jednu z vás nenapadlo na čo naráža a z čoho ho nepriamo obviňuje?“ Pokračovala v karhaní nateraz už psychicky zničených levíc. Jej slová niesli všetko, čo si ako Chrabromilčanky mali uvedomiť aj samé. Poznanie, že im niekto musel pripomenúť ako by mali zmýšľať, bolo pre nich ako bodnutie nožom do zvlášť citlivého miesta.
„Chichocete sa na fotografii muža s pohľadom akoby to bol zvláštny artikel hovädzieho mäsa a nie človek. Mimo Rokfortu každý deň zomierajú ľudia. Muži, ženy aj malé deti a pre vás je najdôležitejšia téma dňa, zozadu vyfotené nahé mužské telo. Mala som o Chrabromile do dnešného dňa veľmi vysokú mienku. Teraz môžem povedať iba to, že je mi z vás zle.“ Vypľula ich smerom a pred ďalšími karhavými slovami ju zastavila ruka na jej ramene a upokojujúce vtiahnutie do mierneho objatia jej nezdravo vyzerajúceho spolužiaka. Lily zvesila hlavu, ktorou porazenecky pokrútila a nechala sa odtiahnuť do menšieho gauča, pre troch, kde sa spolu s Remusom usadila a dôverne spočinula v jeho objatí. Prizerajúci sa Chrabromilčania sa pomaly vrátili k ich pergamenom a tvárili sa, že pokračujú v učení, zatiaľ čo mnohé dievčatá si narýchlo z líc utierali slzy hanby a utiekli skryť svoje poníženie do vlastných internátnych izieb. Jej slová sa zaryli do všetkých naokolo ako jedovatý šíp do slabiny. Väčšine chlapcov liezlo to nekonečné chichotanie na nervy ale nevedeli čo dievčenskej časti Chrabromilu povedať, aby to pochopili a neurazili sa. Zdá sa, že Lily bola viac ako len schopná vyriešiť tento nervy napínajúci problém. V prvom momente sa nazdávali, že ju práve čaká ťažký boj aby obhájila svoj postoj voči klebetnej bosorke. Ona ten boj, nie len že vyhrala ale roztrhala ich v zuboch a to doslova. Uvedomenie si, že vo všetkom mala pravdu spôsobilo u nejedného leva mrazenie a pocit zvierania vnútorností. James to nevydržal a po jej posledných slovách zabuchol svoju knihu, zakryl si tvár v dlaniach a nervózne si pošúchal tvár. Bol priveľmi rozrušený na to aby si čítal stále dookola o všakovakých rastlinkách a ich využití v rôznych elixíroch. Keby sa každá jedna klebetnica zaujímala rovnako o Smrťožrútov ako o články takéhoto typu, bolo by dávno po vojne. Prinajmenšom po všetkých Smrťožrútoch ak nie aj po samotnom Voldemortovi.

Lily sa v Remusovej blízkosti cítila ako zranené a vystrašené dieťa v náručí dospelého brata. Pocit bezpečia a lásky upokojoval jej rozrušenú myseľ a po krátkom čase nemyslela už na nič. Vychutnávala si jeho láskavú a jemnú prítomnosť a vpíjala do seba emócie vychádzajúce z jeho vlastného tela. Už bola viac krát konfrontovaná ale toto bolo niečo úplne iné. Obvinili ju, že žiarli na Skeeterovú akoby vlastnila niečo neoceniteľnej hodnoty. Lily je so svojim životom celkom spokojná. Až na pár maličkostí ako je stále živý a slobodný Voldemort a nemalé množstvo rovnako slobodných Smrťožrútov. Fakt, že jej priateľ je v očiach širokej verejnosti považovaný za niečo menej vhodné samotne existencie ako najposlednejší prívrženec toho sadistického idiota, jej pridalo ďalší bod k jej nespokojnosti. Posledný bod by mohla pridať tomu, že oslovenie niečo a nie niekto je dokonca zákonné. Stále si je však istá, že jej život je dobrý. Má priateľa, s ktorým sa síce občas nepohodnú ale to je v každom vzťahu bežné. Má množstvo priateľov, ktorým môže plne dôverovať a to je niečo, čo nemôže povedať s úplnou vážnosťou a presvedčením hocikto. Taktiež môže povedať, že jej rodina ostala zatiaľ vojnou nepoznačená, čo je tiež ojedinelé medzi muklorodenými. Nech už sa na to pozerá z ktorejkoľvek strany, môže svoj súčasný stav nazvať spokojným a priaznivým. Medzi svojich priateľov môže rátať vlkolaka s elfom a to je niečo čo nezíska hocijaký čarodejník. Získať si náklonnosť nedôverčivej bytosti obývajúcej lesy je veľmi vzácne a ona spraví všetko pre to, aby jeho dôveru nikdy nesklamala. Nemá komu čo závidieť. Nikdy to nerobila a nezačne s tým práve teraz. Vie byť vďačná aj za to málo čo má. Aj keď to nie je veľa z čoho sa môže tešiť, má to najdôležitejšie, bez čoho by sa nikdy z ničoho tešiť skutočne nemohla. Prekvapivo z jej unaveného kamaráta sálali rovnaké pocity ako z nej samej. Pocit bezpečia, lásky a ochrany zapĺňali aj jeho vlastnú podstatu, aj keď sa okolo neho krúžil nemalý chaos a Lily by bola po prvý krát vo svojom živote šťastná, keby vedela čítať niečie myšlienky. Na druhú stranu bol Remus tomu, že toho nie je schopná rád. Jeho myšlienky boli zmätené a neraz aj bolestivé. Potreboval si aj on usporiadať túto udalosť a hlavne celý tento deň vo svojej unavenej hlave.

Spal nepokojne ako vždy prvý deň a noc po splne. Na jeho nemilé prekvapenie bol jeho spánok prerušený hádkou v klubovni. Poznanie, že po sebe kričia dievčatá bolo pre neho rovnako prekvapujúce. Takéto správanie bolo bežné u chalanov ale nie u nežnešieho pohlavia. Išiel sa teda pozrieť čo sa to, pri Morgane, deje a snáď aj upokojiť situáciu, aby mohol pokračovať v spánku. Merlin vie, že ho potreboval a to veľmi. Na jeho šok bola v centre hádky Lily. Rozprávala nie práve typicky Chrabromilským spôsobom o nejakej žene, ktorá bola sedem rokov v blízkom kontakte s obávanou sadistickou Smrťožrútkou. Najväčšmi ho však zasiahlo poznanie, že jej pravý hnev zahorel v momente, keď si uvedomila, že ich prekrikovanie ho zobudilo a vypudilo z pohodlia teplej postele. Vo svojej mysli sa v tom momente vrátil k udalosti s pred jedenástich rokov, na ktorú mal spomienky zahalené akoby v opare. Nepamätal si na ono pohryznutie a ako mu povedala jeho mama, vraj je to len dobré a jeho myseľ si očividne vystavala sama ochrany. Pravdepodobne ako následok šoku sa jeho vlastný mozog vyrovnal s tou situáciou tak, že zatlačil túto udalosť tak ďaleko ako len mohol. Dnes si po prvý krát spomenul na tvár muža a les, v ktorom stál ako malý, skoro šesťročný chlapček, oblečený v nočnom úbore. Ako sa na to miesto dostal netušil, ale smiech naplnený šialenstvom toho muža, taktiež jeho jasné nažltnuté oči mu napovedali v tejto chvíli, že to bol onen ešte nepremenený vlkolak, ktorý ho pohryzol. Nespomínal si na nič z toho dňa a ani večera. Nevedel ako sa do tej situácie dostal. Ako sa, pri Merlinovi, mohol dostať uprostred noci do lesa? A to očividne počas splnu. Jeho mama a otec boli vždy veľmi starostliví rodičia a niečo takéto by nepodcenili. Mal v mysli nemalý chaos a vedel, že sa ho nezbaví, kým nenájde odpovede na svoju otázku. Prečo si spomenul práve dnes? A prečo sa mu v mysli vybavila práve tá jedna konkrétna veta toho vlkolaka? Nech už bolo spúšťačom čokoľvek, jeho slová sa mu omieľali v hlave stále dookola. Mohol by ho dokonca počuť, akoby mu ich šepol znova do jeho uší. Nepoznal význam tých slov, nevedel čo tým ten muž myslel a rovnako si to nemohol uvedomiť ani vtedy, keď bol ešte malým chlapcom. Bolo to dôležité a on bude musieť rozlúštiť záhadu tej vety povedanej pred mnohými rokmi s iróniou a cynizmom, pravdepodobne nepríčetným mužom. Kvôli niečomu si na to práve spomenul. Tá nenávidená beštia sa vždy v prítomnosti Lily ozýva a on potrebuje zistiť prečo. Nepociťuje to pri žiadnom inom dievčati a, vďaka Morgane, ani mužovi, ba dokonca ani pri vlastnej mame nie. Teda nie celkom. Aj pri nej sa ako malý rýchlo upokojoval a neraz spal v jej náručí celý deň po splne. U Lily je to predsa len iné. Je to celé zvláštne. Stará sa o neho, ochraňuje ho, je mu oddanou a milujúcou kamarátkou a možno preto sa mu vyrojila v hlave práve tá jedna konkrétna spomienka. Nastal však čas aby sa pýtal a dostal odpovede od svojho otca. Odpovede, ktorým sa vyhýbal už mnoho rokov.