POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Keď James videl na druhý deň ráno spokojne sa tváriaceho Remusa, odpadol mu zo srdca obrovský kameň. Chladný pohľad, ktorý po ňom hodil bol napriek tomu ako bodnutie do srdca, avšak vôbec o to v tejto situácii nedbal, keďže sa nateraz aspoň nemusí obávať o jeho život. So zmesou spokojnosti a smútku nad stratou priateľa sa vybral do kúpeľne, aby sa pripravil na raňajky. Tak ako aj mnohí iní študenti, aj on už opomenul školskú rovnošatu a oblečený v pohodlných nohaviciach a košeli s krátkym rukávom, kráčal po boku Siriusa a Mary do Veľkej siene, dúfajúc, že sa mu podarí nadviazať rozhovor s odmietavým vlkolakom. Na jeho zlosť ho vo Veľkej sieni aj naďalej plne ignoroval a jedol sendvič, akoby James vôbec neexistoval. Zbožný pohľad, ktorý vrhol na vchod do siene v čase, keď do miestnosti vošla aj Lily ho ubezpečil, že pokiaľ mu neodpustí ona, Remus svoj postoj nezmení. Niečo sa ale zmenilo. Vždy keď na ňu hľadel videl v jeho očiach lásku a nehu. Nie tak ako u zamilovaných párov, to nie. Skôr akoby hľadel na svoju najobľúbenejšiu sesternicu. Teraz na ňu však pozeral akoby bola reinkarnáciou samotného Stvoriteľa a to je mimoriadne mätúca zmena. Lily pôsobila toto ráno vyrovnane a kráčala na svoje miesto, ako keby sa nikdy nič neodohralo. Jeho orieškovohnedé oči sa zamerali na jej tvár, hľadajúc odpoveď v krásnych smaragdových. Striaslo ho pri pohľade do očí, ktoré nežiarili ako obvykle. Neboli to smaragdy žiariace akoby cez ne hľadel do slnka, ale akoby hľadel do nekonečnej priepasti zahalenej temnotou. Krásnu žiarivú zeleň vystriedala chmúrna tmavá. V duchu opäť preklial sám seba a vrátil sa do udalosti spred niekoľkých dní, keď bol svet ešte krásny a jeho priatelia stáli po jeho boku. Bol to deň, keď spísal nevedomky zmluvu so samotným diablom.
Bolo to piatkové ráno, čo to všetko zapríčinilo...

„Hej. Potter.“ Zavolal tri dni pred skúškami z prázdnej triedy na neho Regulus Black. James sa zamračil, keďže tohto Blacka nemal práve rád. Obzrel sa okolo seba, aby sa ubezpečil, či na neho niekto nehľadí a vošiel dnu. Chcel vedieť, čo od neho tento budúci Smrťožrút chce. Regulus uzamkol dvere a uvalil na ne kúzlo, ktoré doposiaľ nepoznal. Muffliato. To bolo ono.
„Severusov výmysel. Užitočné a zabezpečuje absolútne súkromie.“ Uškrnul sa Black, keď sa otočil čelom k priateľovi svojho staršieho brata.
„Potter, ja viem, že mi neveríš, ale mohol by si to aspoň skúsiť.“ Povedal mu naliehavo a úsmev z jeho tváre sa vytratil.
„Prečo by som mal?“ spýtal sa ho s úškrnom a prekrížil si ruky na hrudi.
„Pretože teraz potrebujem tvoju pomoc.“ Povedal mu sprisahanecky, na čo sa James zachechtol.
„Prečo by som ti mal s niečím pomáhať a prečo práve mňa žiadaš o pomoc?“ spýtal sa nepriateľsky. Neveril mu. Lily možno, ale on mu veriť nemieni. Spolčiť sa so Slizolinčanom môže priniesť všetko, len nič dobré.
„Počúvaj ma Potter. Nežiadal by som ťa, keby to nebolo vážne. Už to nie je hra a ja som už so Severusom vyčerpal všetky možnosti. Teraz ide o život členov rodiny Evansovcov, takže nemám na výber.“ Povedal už nahnevane, na čo James zamrzol a nevedel čo si má o jeho slovách myslieť.
„Tak teda dobre. Počúvam ťa a potom sa rozhodnem.“ Povedal mu a sadol si na jednu z lavíc.
„Dobre vieš, že veľa Slizolinčanov sa chce pridať k Temnému pánovi. Aby som uchránil pred útokmi na škole Lily a aj Severusa, vymyslel som plán a fungoval doposiaľ celkom dobre.“ Začal rozprávať a prechádzal sa po triede. James prevrátil očami a čakal až tento monológ skončí a prezradí mu, na čo ho sem stiahol.
„Plán bol jednoduchý. Podarilo sa nám úskokmi presvedčiť pár tupcov o tom, že Severus je s Lily preto, aby sme mohli donášať Temnému pánovi o plánoch svetlej strany. Keď sa ale roznieslo, že sa Lily nevie rozhodnúť či sa stať aurorom alebo čaromedičkou, nastal problém.“ Povzdychol si a nervózne prehrabol vlasy. James sa podvedome usmial. Tento pohyb bol úplne totožný s tým Siriusovým.
„Niektorým sa aj naďalej nepáči predstava, že Slizolinčan sa vláči s muklorodenou. Uráža ich to a zachytil som v tejto súvislosti nejeden súkromný rozhovor.“ Povedal značne rozrušene, na čo sa James mračil stále viac.
„Sú našťastie stále ochotní nechať Lily na pokoji, ale podľa nich sa aurorom stane iba ak bude mať silnú motiváciu. Chcú zabiť jej rodinu, James.“ Povedal a vyzeral, že sa každú chvíľu zrúti. James teraz už pochopil, že to tento mladší had myslí úprimne. Asi sa zbláznil, ale uveril mu.
„Čo budeme robiť?“ spýtal sa ho v panike a zoskočil z lavice. Jasná voľba bol Dumbledore alebo aj McGonagallová. Ktokoľvek ich musí ochrániť.
„Máme so Severusom plán a keď vyjde budú v bezpečí. Na to ale potrebujeme tvoju pomoc.“ Povedal mu čo možno najviac upokojujúco aj keď sám bol priveľmi nervózny.
„Teraz nie je čas na nejaké plány. Musíme to povedať Dumbledoreovi.“ Takmer po ňom kričal nervózny Chrabromilčan a chcel odísť z miestnosti, čo mu ale prekazili uzamknuté dvere.
„Rozmýšľaj James. Myslíš, že Dumbledore nevie o väčšine plánovaných útokov? A koľkým zabránil? Posiela svojich pešiakov vždy neskoro a na žiadnom boji na nezúčastňuje.“ Povedal s iróniou v hlase. Slizolin neverí riaditeľovi z veľmi objektívnych dôvodov.
„A aj keby ich niekam schoval. Budú uväznený v nejakom dome do konca vojny. To môže byť rok, ale pokojne aj desať.“ Oponoval mu aj naďalej. Keby to bolo také jednoduché, boli by sa obrátili na Slughorna už dávno.
„Počúvam.“ Otočil sa na neho James. Bol ochotný si vypočuť plán. Argumenty Regulusa boli napodiv rozumné. Stále má možnosť utekať za riaditeľom ak by sa mu to nepozdávalo.
„Od teba potrebujeme iba maličkosť.“ Uškrnul sa sprisahanecky Slizolinčan.
„Zaútočíš na Severusa.“ Povedal stroho a James na neho vytreštil oči. On sa načisto zbláznil.
„Lily mu pôjde na pomoc a to upúta dostatočne pozornosť. Podstatné je, že sa pohádajú.“ Ozrejmil mu jeho podiel účasti, ale Jamesovi sa predstava takejto hádky nepáčila. Predsa len sa blížia skúšky.
„Kedy to chcete spraviť?“ spýtal sa.
„Po poslednej skúške. Nechceme Lily rozrušovať. Severus chce, aby bola na skúškach čo najpokojnejšia.“ Vysvetlil mu dôvody. James prikývol. To by vyhovovalo.
„Čo mám teda spraviť?“ spýtal sa pre istotu ešte raz. Nemal problém vyslať na Snapea kúzlo. Nerobil to síce od chvíle, čo si posedeli spolu v Chrabromilskej klubovni. Priatelia stále neboli ale aspoň sa akceptovali.
„Po poslednej skúške budete vonku a tam bude čakať Severus na Lily. Môžeš si vyskúšať aj Severusovu druhú kliadbu Levicorpus, s ktorou si už mal tú česť.“ Uškrnul sa. Pre Slizolinčana to musí byť skutočne potupa, že ho príde zachrániť žena a ešte k tomu muklorodená. To musí chápať aj čistokrvný Potter.
„Regulus. Ty si blázon. Uvedomuješ si o čo ma žiadaš?“ spýtal sa ho zúfalo. Lily bude zúriť ak ho uvidí vrhať akúkoľvek kliadbu na Severusa. A nechce radšej ani myslieť na to, ako mu budú Sirius s Remusom nadávať. Och. Bude to mať ťažké.
„Viem čo riskuješ a mysli na to, čo riskuje Severus a ja tiež.“ Povedal takmer šeptom, pozrel do zeme a pokrútil unavene hlavou.
„Lily to ale nesmie vedieť Potter. Ona by sa prezradila. Slizolinčania vedia ako sa majú pozerať. Všimli by si to a je možné, že z prázdnin by sa nevrátila a pravdepodobne ani Severus.“ Prezradil mu závažný problém, na ktorý mladý Chrabromilčan ani nepomyslel a Jamesa zamrazilo pri pomyslení na to, čo všetko je v stávke. Nateraz sa zdá vrhnutie jednoduchého kúzla na Severusa ako niečo pomerne jednoduché a následky nepodstatné. Len keby mal do pekla istotu, že to bude fungovať.
„Ste si istý, že to zaberie?“ spýtal sa nervózne James hryzúc si spodnú peru.
„Musí. Inú možnosť nemáme.“ Zadúfal si Regulus smutným hlasom a pobral sa na odchod. Vrhol dve jednoduché kúzla na dvere a chcel odísť, keď sa ozval naposledy James.
„Prečo to robíš?“ spýtal sa zamyslene.
„Nie som bezcitný pankhart a mám to dievča naozaj rád.“ Povedal a zmizol za dverami.
James sa po jeho odchode oprel chrbtom o stenu a povzdychol si. Až teraz si uvedomil s čím súhlasil. Lily bude trpieť a to určite veľmi. Ak sa má hnevať viac ako týždeň nebude to banalita. Dal ale sľub a už nie je cesty späť. Zasmial sa smiechom šialenca pri pomyslení, že nevie ani z tretiny aký je vlastne plán. Vie iba tú jednu podstatnú časť a to o jeho účasti na tomto sprisahaní.

A teraz pozerá na umučenú Lily a nemá priateľov. Pohľadom neraz prebodáva stôl hadov a snaží sa prísť na spôsob, ako odtiahnuť nenápadne tých dvoch idiotov bokom a roztrhať ich ako súpis daňových poplatkov. Nemôže si však dovoliť šliapnuť vedľa. Musí hrať s nimi až do konca. To mu však nebráni vrhať nevraživé pohľady na toho nekonečného idiota. Keby vedel, čo vypustí z úst nebol by súhlasil. A preto mu to Regulus nepovedal. Koľko sily to muselo vlastne stáť Severusa? Toho hada študenti nenávidia ešte viac ako jeho a to všetko pre to, aby udržali pri živote dvoch muklov. Vyhradzuje si nateraz právo počas prázdnin prekliať toho idiota ešte raz. Alebo oboch? Och, drahý Merlin, je úplne bezradný.

Lily si sadla na svoje miesto a nechala Remusa, aby jej nalial kávu. Nerozprávala sa s nikým, ale aj táto nepatrná zmena spôsobila u nešťastného vlkolaka pocit tepla v oblasti jeho srdca. Prečo to muselo skončiť takto? Prílet sov upútal pozornosť raňajkujúcich študentov a všetci pozerali na začarovaný strop s očakávaním, či uvidia aj tú svoju. Pred Lily pristál jej Bess sprevádzaný ďalšími tromi sovami, ktoré mali o svoje nohy priviazaný balík zabalený v hnedom baliacom papieri a jej čierny krásavec držal v zobáku malú obálku. Lily zbavila sovy nákladu a tie spoločne odleteli. Ponúkla Bessovi čokoľvek z jej taniera a malý nezbedník si uchmatol najväčší kus slaniny a odletel do sovej veže, zanechávajúc list pri jej tanieri. Lily otvorila obálku a začítala sa do jej obsahu. Výrobcovia potrieb pre duelantov jej poďakovali za objednávku a dôveru v ich výrobky a pýtajú sa, či si bude žiadať zasielať ich mesačník za ročný poplatok tri galeóny. Lily vstala od stola, aby si odniesla do izby jej nový zápasnícky kostým a vyskúšala si ho. Po prejdení cez priechod za portrétom vpálila rovno do kúpeľne, v ktorej sa bezpečne uzamkla pomocou parselčiny. Na toto nebude stačiť Alohomora aj keby ju hromadne vrhla celá škola. Zamilovala si tieto kúzla. Zrušiť ich môže iba parselan a tých po Anglicku nepobehuje práve veľa. Určite nie je jediná, napriek tomu by sa priveľmi nehádala pri predstave, že by ich mohla spočítať na prstoch svojich rúk. Možno dokonca na jednej. Oblečenie jej, na jej nesmiernu radosť, sadlo ako uliate. Bolo perfektne pružné a príjemné na koži. Vyzliekla si s uspokojením odev pre duelanta a odložila ho do skrine. V klubovni si sadla k nízkemu stolíku a napísala krátky list spoločnosti Skorpius, obsahom ktorého bolo poďakovanie za promptné vybavenie jej objednávky a vyjadrila aj veľkú spokojnosť s materiálom a celkovým dojmom z jej oblečenia. Odpovedala aj pozitívne na otázku ohľadom predplatného ich mesačníka a žiada ich aby jej ho zasielali od Septembra tohto roka. List zakončila otázkou, či zakladateľ spoločnosti nebolo onen Škorpión, ktorý zapísal svoje poznatky do knihy, z ktorej sa tak veľa naučila. Na koniec napísala ešte raz poďakovanie a opustila klubovňu, smerujúc rovno do veže obývanej sovami. Bess nebol práve nadšený, že ho posiela po tak krátkom čase opäť niekam zaniesť list, ale poslušne chytil obálku do zobáka a nechal si pripevniť na paprčku malé kožené vrecúško s troma galeónmi ako predplatným za mesačník. Keď jej čierny kamarát odletel von oknom, zapozerala sa smerom k Zakázanému lesu a po chvíli opustila aj ona soviareň. Odhodlane kráčala pozemkami školy a zastavila sa až na kraji lesa. Prechádzala sa popri jeho hranici až našla úzky chodníček vedúci do jeho vnútra. Nedbajúc na porušenie pravidiel vykročila po tom chodníku, prešla niekoľko metrov a pozrela sa smerom späť, aby sa ubezpečila, že aj naďalej dovidela na areál pred lesom a pokračovala ďalej. Pred sebou zazrela niečo, čo pripomínalo nízku ohradu, ktorú by zvládla prekročiť, keby sa tak bola rozhodla. Pristavila sa pri nízko položených drevených hranoloch a zapozerala sa dnu. V prvom momente si nevšimla zviera obývajúce toto miesto. Uvidela vo vnútri iba zvláštnu postavu. Bola to veľmi príjemne vyzerajúca mladá žena, odetá v šatách farby jemnej fialovej a cez plecia mala prehodený plášť, ktorý splýval s tieňmi okolitých stromov. Mala dlhé kučeravé vlasy, ktoré jej padali až k pásu a keď pozrela na Lily, objavil sa jej na tvári príjemný úsmev. Najzvláštnejšie na celom tomto zjave bola farba jej očí. Akoby niekto nedbalo premiešal zelenú s fialovou. Neboli ani pri najmenšom strachnaháňajúce. Lily iba pripadali ako neobvyklé aj vo svete čarodejníkov. Neznáma bytosť si čupla a položila ruku na krk zvieraťa, ktoré si Lily doteraz nevšimla a jemne ho pohladila. Mladá Chrabromilčanka na chvíľu, v šoku, civela na tvora ležiaceho vo vnútri pomyselnej ohrady. Bol to kôň? Telo mal kostnaté a jeho krídla, nie nepodobné tým aké majú draky, neboli úplne poskladané. Oči žiariace jasnou farbou jej prezradili, že tento tvor je Testrál. Prečo ho ale, pre Morganu, vidí? Zatočila sa jej hlava pri uvedomení si definície možnosti videnia tohto magického stvorenia a na malý moment si myslela, že zomrie na tomto mieste. Bytosť sa iba zasmiala akoby počula dobrý vtip a pokrútila hlavou. Lily pochopila, že teraz neprišla, aby odprevádzala dušu nebožtíka na miesto, odkiaľ niet návratu, ale prišla aby bola v blízkosti tohto stvorenia. Pomáhajúc si rukami prekročila trám a podišla k zvieraťu, ktoré vyzeralo akoby ochorelo. Pohľad z blízka jej vyčaroval na tvári úsmev keďže zistila, že nie je choré, iba bude mať čoskoro žriebätko. Nevšímajúc si Anjela smrti pohladkala aj ona vyčerpanú kobylku po krku a bruchu. Bieložiariace oči sa zastavili na tých jej a samica Testrála si opäť pokojne položila hlavu na zem.
„Potrebuje pomôcť.“ Prezradila bytosť keď držala svoju dlaň priloženú na bruchu gravidnej kobyly.
„Ako?“ spýtala sa so záujmom Lily, ako keby to bol veterinár, s kým sa práve zhovára.
„Musí vstať. Žriebä nie je uložené správne.“ Odpovedala bytosť, akoby boli dávne priateľky a odrodili spoločne už nejedno mláďa. Lily na svoju spoločníčku pozrela s otázkou v očiach.
„Musíš jej zatlačiť na miesto medzi krkom a prednou nohou. Musíš ju donútiť chodiť.“ Povedala a ustúpila od zvieraťa, aby jej spravila miesto. Lily dôverovala tejto žene aj keď sama nevedela prečo. Ak by nechcela tomuto stvoreniu pomôcť, bola by iba stála a čakala až zomrie. Spravila teda tak, ako jej vravela. Unavené zviera nakoniec vstalo a Lily ho povzbudzovala aby po jej boku kráčalo okolo ohrady. Kobylka sa po dvoch kolách zastavila a roztiahla mierne zadné nohy. Upokojujúco ju hladkala po krku a povzbudzovala, zatiaľ čo budúca mamička si o jej plece opierala svoju ťažkú hlavu. Lily mala neraz pocit, akoby jej to zviera rozumelo a dôverovalo. Počula nejaký krik z druhého konca ohrady ale nevšímala si ho. Naplno jej oči totiž zamestnalo žriebätko, ktoré prišlo konečne na svet. Pokľakla vedľa neho a chytila do ruky slamu rozhádzanú po zemi v ohrade a začala mu trieť telo, od hlavy až po koreň chvosta aby ho trošku očistila.
„Je prekrásny.“ Povedal šťastným hlasom plným lásky človek, ktorý pred chvíľou po nej kričal. Lily sa zasmiala. Bol to Hagrid. Obrovský muž s rovnako obrovským srdcom.
„Prekrásna Hagrid. Je to malá slečna.“ Povedala naplnená tým okamihom. Bolo to prekrásne vidieť ako sa zrodí nový život. Žriebätko sa nateraz snaží stáť na roztrasených nožičkách a vyzerá náramne komicky. Jeho nohy sú v porovnaní s telom, pridlhé a pritenké. To, že nevie ako sa narába s krídlami túto situáciu robí ešte zábavnejšou. Bytosť sa očividne zabáva rovnako dobre ako Lily, keďže sa smeje s rukou zakrývajúcou jej pery.
„Tak jej dáme meno po tebe.“ Povedal šťastný hájnik a vykročil k spokojnej matke malej Testraliej slečny. No výborne. Ďalšia Lily na pozemkoch Rokfortu. Ale ona vie, ktoré meno by sa jej hodilo.
„A čo tak Lilien po mojej matke?“ spýtala sa s nádejou mladá Chrabromilčanka a zasmiala sa na pokuse tej nezbednice preskočiť malý konárik ležiaci na zemi. Aj jej mama bola vraj veľmi neposedné dieťa. Rovnako, ako táto malá slečna.
„Krásne.“ Odpovedal zasnene Hagrid a vykročil sa maznať so žriebätkom.
„Slečna Evansová?“ spýtal sa zarazene profesor vyučujúci predmet o zázračných tvoroch.
„Pán profesor. Ja som len...“ začala v šoku koktať a sama nevedela čo povedať, zachránil ju však Hagrid vykukujúci spoza dospelého Testrála.
„Dobré ránko profesor Kettleburn. Lily je tu so mnou.“ Ozval sa správca lesov a hájov hladkajúci aj naďalej mladú mamičku. Profesor pozrel tu na študentku s nevinným úsmevom a tu na hájnika, stojaceho na druhom konci ohrady. Napokon však prikývol hlavou. Lily Evansová je bezproblémová a vzorná študentka. Zaiste nerobila problémy. Na druhú stranu si nevie ani predstaviť, čo za hrôzy prežila, keď je schopná vidieť tohto magického tvora. Vidí ho predsa len ten, kto videl niekoho zomrieť.
„Dali sme jej meno Lilien, po mamičke slečny Evansovej.“ Povedal rozžiarený Hagrid hmkajúci si veselú melódiu pri starostlivosti o vyčerpanú kobylu. Profesor sa zahľadel s rozšírenými očami na mladé dievča a keď Lily pozrela na profesora pochopila, kam zamierili jeho nemilé myšlienky.
„Moja mama sa teší dobrému zdraviu. Bola však ako dieťa rovnako nezbedná a neposedná.“ Povedala profesorovi a pozrela na žriebä, ktoré nezbedne poskakuje okolo Hagrida a pri tom pohľade sa profesor zasmial.
„Môžem sa teda spoľahnúť, že Vás Hagrid nenechá na tomto mieste samú a odprevadí Vás na pozemky školy?“ spýtal sa profesor a pozeral pri tom na svojho hájnika. Hagrid je dobrý človek a bezpečnosť by nepodceňoval. Je ale priveľmi zaujatý novým prírastkom. Lily je našťastie veľmi dobré dievča. To, že by využila príležitosť aby sa mohla túlať po lese je vysoko nepravdepodobné.
„Nemajte strach profesor. Všetko bude v poriadku.“ Zakričal na neho Hagrid a profesor opustil ohradu. Lily vykročila k Hagridovi a sadla si na zem, opierajúc sa chrbtom o skalu, trčiacu zo zeme asi do výšky jedného metra. Nezbedná Lilien veselo poskakovala po okolí a neraz podišla k Lily aby sa nechala od nej pohladkať. Je to niečo neoceniteľne úžasné. Pred hodinou bola ešte v brušku svojej matky a teraz tu skáče akoby bola na svete niekoľko týždňov. Bytosť položila svoju dlaň ešte naposledy na nový prírastok, zakývala Lily jemne rukou na pozdrav a vykročila k stromom kde splynula s okolitými tieňmi. Mladá Chrabromilčanka sa zapozerala na miesto, kde sa jej stratila z očí. Rozpráva sa s vlkom netransformovaného lycantropa, pomáha Anjelovi smrti odrodiť žriebä Testrála a po rady si chodí k olejomaľbe, ktorá sa očividne nerozpráva s nikým iným. Už tu chýba iba ak to, že si bude pravidelne púšťať žilou a ponúkať svoju krv niektorému upírovi, s ktorým vstúpi do manželského zväzku. Asi jej vážne preskočilo.
Pri tejto myšlienke potriasla hlavou a opäť sa sústredila na to maličké trdlo, ktoré zaspalo s hlavou položenou na jej bruchu pri upokojujúcom hladkaní. Očividne si tu posedí dlhšie ako očakávala a pohodlne si vystrela nohy, ktoré mala doposiaľ mierne ohnuté v kolenách. Nebude toho maličkého tvora budiť. Je to predsa len bábätko. Aj keď prerastené ale aj tak je svojim spôsobom prekrásne. K jej boku si zakrátko prisadol aj Hagrid a s láskou žiariacou v malých čiernych očiach pozrel na spokojne odfukujúcu nezbedníčku.
„Veľa ľudí sa ich bojí a tí čo sa ich neboja ich nepokladajú práve za krásnych.“ Povzdychol si hájnik pri pohľade na prekrásne mláďa a Lily bezradne pokrútila hlavou. Je prekrásna a vôbec jej nepripadá strašidelná.
„Krása je forma určitej veci a určitú formu má každá vec. Z čoho vyplýva, že všetko je svojim spôsobom krásne.“ Povedala a pohladkala spiace zviera po papuľke. Hagrid sa na mladú Chrabromilčanku usmial.
„Si veľmi dobré dievča Lily. A ja som rád, že som ťa spoznal.“ Priznal sa jej úprimne a položil svoju obrovskú ruku na jej drobnú. Lily sa na svojho nového kamaráta usmiala. Čo teraz? Môže si dovoliť otvoriť mu svoje srdce? Ale ak niekto miluje tak oddane zvieratá, nemôže byť krutý a ani zákerný. Bude veriť svojej intuícii.
„To ty si veľmi dobrý človek Hagrid. Určite sa s rovnakou láskou staráš aj o iné tvory žijúce v tomto lese.“ Povedala milo a usmiala sa na človeka, ktorého od tejto chvíle považuje za svojho priateľa.
„Prezradím ti tajomstvo.“ Šepol jej sprisahanecky a usmieval sa, až mala Lily pocit, že mu úsmev roztiahne kútiky natoľko, že sa stretnú na druhom konci hlavy.
„O mesiac mi privezú tri mláďatá hipogrifa. Jedného samca a dve samičky. Dumbledore mi to schválil a šiestaci a siedmaci ich budú môcť vidieť v čase vyučovania.“ Povedal nadšene a Lily sa musela zasmiať.
„Šššš. Nech ju nezobudíme.“ Šepla s tlmeným smiechom nadšenému hájnikovi. Ten nahodil trpký úsmev a stiahol hlavu medzi svoje plecia v ospravedlňujúcom geste.
„Takže sa môžem spoľahnúť, že mi ich v septembri ukážeš?“ spýtala sa s neskrývaným záujmom, na čo jej Hagrid energicky prikyvoval hlavou na znak súhlasu.
„Budú ešte maličkí. Majú teraz necelého pol roka. Obvykle ostávajú s matkou dlhšie ale toto sú siroty.“ Priznal jej ich nemilý osud. Lily si povzdychla. Chúdence ale tu o ne bude postarané nadštandardne a Hagrid im matku veľmi ochotne nahradí. Myšlienky jej zaleteli k predstave ako si zmajstruje z konárov a slepačieho peria krídla a bude ich pomocou tejto pomôcky učiť lietať. Predstava ako tento obrovský človek uteká takto vyzbrojený lesom a máva svojimi krídlami ju stála priveľa sily aby nevybuchla smiechom. Bolesti brucha sa napriek snahe neubránila. Sedeli spolu a zhovárali sa ďalšie tri hodiny. Napokon sa to neposedné žriebä začalo mrviť a pootvorilo na čarodejníkov rozospaté oči. Lenivo sa začalo stavať na nohy a zívlo si spôsobom, až mala Lily pocit, že ju zje aj s topánkami. Malá Lilien odcupkala za mamou aby si dopriala dávku jedla v podobe materského mlieka a Lily prijala od Hagrida pomoc pri vstávaní. Jemne si oprášila zem a slamu zo svojho oblečenia a po boku hájnika opustila Zakázaný les. Pri jazere sa s ním rozlúčila s tým, že ona si ešte zabehá po pozemkoch školy a prisľúbila mu, že sa do lesa už nevydá. Povedala mu dokonca dvakrát, že ak bude chcieť ísť nabudúce pozrieť maličkú, príde po neho do chalupy a pôjdu tam spolu.

Jane sediaca s Hanrichom na pozemkoch školy pozerala zamyslene na hladinu Čierneho jazera. Je to už priveľa dní, čo s nimi Lily nekomunikuje. Štuchanec od jej spolužiaka ju účinne vytrhol zo zamyslenia a pozrela sa smerom, ktorý naznačovala jeho vystretá ruka. Lily vychádzala z lesa v sprievode Hagrida. Čo tam ale, pre Morganu, robili? Lily nikdy nejavila o tohto správcu nejaký špeciálny záujem. Nezosmiešňovala ho ako mnohí študenti. Dalo by sa povedať, že ho akceptovala ako dôležitú súčasť týchto pozemkov. Až doteraz ich nikdy nevidela pri akomkoľvek rozhovore.
„Poďme za ním.“ Povedal Hanrich a vstal. Jane na neho pozrela s nadvihnutým obočím, nechápajúc, prečo zatúžil aj Hanrich spoznať toho čarodejníka.
„Ale no tak, Jane. Ste predsa kamaráti.“ Povedal povzbudivo a pomohol jej na nohy.
„Tak dobre.“ Vydýchla Jane a vykročila po boku Bifľomorčana ku chalupe hájnika. Pred jeho dverami sa nervózne nadýchla a zabúchala dvakrát, ako vždy, na jeho dvere. O malú chvíľu sa dvere otvorili a von vykukla strapatá hlava zarasteného správcu lúk a hájov.
„Ahoj Hagrid. Toto je Hanrich. Môžeme sa s tebou porozprávať?“ začala zdvorilo Jane a zahryzla si do spodnej pery. Hagrid sa usmial na mladú študentku a otvoril dvere do svojej chalúpky. Hanrich aj keď nie moc ochotne ale vstúpil dnu. Usadil sa vedľa Jane na priširokú stoličku a prijal pohár studenej vody.
„Tak, čo máte na srdci?“ spýtal sa dvoch študentov a položil pred nich koláče veľkosti dezertných tanierov. Hanrich pri pohľade na tie ohromné kusy iba s úškrnom pokrútil hlavou a odpil si z vody.
„Rozprával si sa s Lily?“ spýtala sa na rovinu Jane a Hagrid sa na ňu zamračil. Vedel, že boli kamarátky. Lily bola kvôli Jane dokonca vyzvedať u neho pred Vianocami aby vedela, aký darček jej kúpiť.
„Rozprával. Ty snáď nie?“ spýtal sa jej a uprene sa na dievča zamračil spôsobom, že pôsobil podľa Hanricha skutočne hrozivo. On sa spolieha našťastie aj na iné zmysli ako len obyčajný zrak. Úplne si vystačí s jeho pocitmi. Mieša sa v nich zmätok s láskavosťou. To nie sú zrovna pocity, ktoré pociťuje niekto, kto chce zaútočiť alebo inak niekomu ublížiť.
„Už dlho sa s ňou nikto nerozprával. Izoluje sa.“ Odpovedal za ňu Hanrich s trpkým povzdychom.
„Pohádali ste sa alebo to nejako súvisí s Testrálmi?“ spýtal sa dvoch Bifľomorčanov hájnik s neskrývaným údivom.
„Testrálmi?“ spýtala sa nechápavo Jane. Ako s týmto súvisia tieto netypické kone?
„Našiel som ju dnes v lese ako pomohla odrodiť žriebätko Testrála.“ Mykol ledabolo plecom. Hanrich vytreštil oči a zabehla mu voda, ktorú upíjal.
„Netušil som, že ich vidí.“ Priznal pomedzi kašeľ.
„Ani ja nie.“ Povzdychla si Jane.
„Tak mi už poviete, prečo sa s vami nebaví?“ spýtal sa Hagrid pijúc tekvicový džús.
„Stala sa jej taká nemilá vec a asi prestala všetkým dôverovať alebo ja neviem, čo sa to stalo.“ Vzlykla si Jane. Chce späť svoju kamarátku a je už zúfalá.
„Aká vec?“ dožadoval sa odpovede hájnik a pozrel na Hanricha dúfajúc, že on bude mať viac síl odpovedať mu na otázku.
„Lily chodila s jedným študentom.“ Začal rozprávať Bifľomorčan a Hagrid prikývol. O tom vedel. Prečo ale ten minulý čas?
„Pohádali sa?“ spýtal sa ho s hlasom plným trpkosti. Rozchod vie byť nepríjemný a určite je z toho smutná. Študent si na jeho údiv odfrkol.
„Nazval ju pred polovicou školy všivavou humusáčkou.“ Odpľul si zhnusene. Hagridovi vypadol z ruky pohár na zem, kde sa s rachotom rozbil.
„To, že urobil?“ spýtal sa zhrozene. Pre Merlina, keby ju bol radšej nazval ľahkou.
„Ono je toho ešte viac.“ Pokračovala Jane a utrela si slzu z líca do vreckovky veľkosti prikrývky. Hagrid sa nadýchol aby nabral silu to počúvať a nevybuchol pri tom hnevom.
„Všetko začal náš spolužiak, James Potter. Severus bol pre neho dlhé roky terčom ale zdalo sa, že ich Lily dokázala spojiť. Severus mu dokonca niekoľkokrát pomohol s učením. A on ho po VČÚ znova napadol. Iba ho nechutne využil.“ Povedala plačúca Jane a počas toho, ako jej mohutnou rukou šúchal chrbát aby ju upokojil, mu padla sánka. To čo sa deje v poslednú dobu s tými študentmi je až hrozné. Nemajú žiadne zábrany a ani chrbtovú kosť.
„Takže aby som tomu rozumel. Ten Potter bol kamarát Lily aj jej priateľa.“ Začal rozprávať Hagrid.
„Právne.“ Odpovedal Hanrich a prikývol ešte aj hlavou.
„A ten Potter ho po skúškach napadol.“ Pokračoval. Hanrich opäť prikývol
„A keď pribehla Lily na pomoc, tak Severus povedal Potterovi, že on nepotrebuje pomoc od všivavej humusáčky.“ Dokončila to Jane a Hagrid porazenecky pokrútil hlavou. Chúďa dievča.
„A odvtedy sa každému vyhýba a s nikým sa nerozpráva.“ Dodal Hanrich. Ani netuší prečo to tomu obrovi rozpráva, na počudovanie sa ale cíti oveľa lepšie.
„Ja vám v tomto asi neporadím. Rozprávali sme sa iba o tvoroch, o ktoré sa starám.“ Povedal smutne Hagrid. To dievča je hrozne milé a nezaslúžilo si také slová. O to horšie to pre ňu je, že to počula od muža, ktorému najväčšmi verila.
„Mohol by si jej aspoň povedať, že nám chýba?“ spýtala sa s nádejou Jane.
„Tebe sa aspoň nevyhýba.“ Dodal so smutným úsmevom Hanrich.
„To by som mohol.“ Pripustil mierne šokovaný Hagrid na čo Bifľomorčania vstali a rozlúčili sa s dobráckym hájnikom.

Lily sa do postele dostala pred polnocou. Elixír už na počudovanie nepotrebovala. Bola tomu nesmierne rada, keďže ich všetky využila na vyventilovanie svojho hnevu. Vízie ju už našťastie nesužujú. Kto vie, či pomohla nenávisť, ktorú precítila veľmi dôkladne alebo fakt, že sa naplnila tá časť ohľadom Severusa? Nevedela a ani nemala najmenší záujem sa nad tým zamýšľať. Zápasnícky habit má pripravený na vešiaku, ktorý si povesila z vnútornej strany dverí skrine. Veľmi sa jej páči. Je tmavý modrý až sa zdá, že je čierny. Temný ako jej pocity, ktoré ju sužujú. Profesor Flitwich jej pred večerou na mieste medzi lopatkami a aj na plášť vyčaroval strieborný nápis NEMESIS. Aspoň na chvíľu sa dnes odpútala od všetkých svojich pocitov, keď sa pozerala na drobnú Lilien. V posledné dni sa u nej prudko striedali emócie, čo sa jej nepozdáva. Nezvládnuteľný smútok strieda prudký hnev, bezradnosť pociťuje asi najčastejšie a naplno precítila aj nenávisť. Nateraz však cíti už iba spravodlivý hnev a chce odplatu. Ale komu sa chce vlastne pomstiť? Jamesovi, ktorý sa zachoval ako chrapúň? Severusovi za jeho slová? Regulusovi za to, že ho v klubovni nezašrtil? Remusovi, tomu pokojnému a inteligentnému vlkovi, ktorý sa tiež neunúval bojovať za jej česť? A Sirius? Ten očividne nesúhlasil, ale nijako nezasiahol. Možno dokonca aj sebe, že spadla do pasce a slepo dôverovala. Najhoršie bolo, že ju dnes počas behu zastavil Hagrid s tým, že vraj svojim kamarátom nesmierne chýba. Aj oni jej chýbajú ale potrebuje byť sama. Musí sa s tým vyrovnať. To povedala aj Hagridovi. Sú bolesti, s ktorými si človek len sám vie pomôcť. Čo má robiť? Zhodiť dneškom oslabené ochrany alebo ich spevniť? Rozhodne sa v najbližších dňoch. Samota jej už ale neprináša potešenie, tak ako v prvých dňoch.
Ráno sa vybrala na raňajky už o šiestej. O takom čase nebýval vo Veľkej sieni skoro nikto a po skúškach už vôbec nikto. Turnaj začína o deviatej príhovorom a prvými zápasmi. Na jej nesmiernu zlosť mal Severus dar zjaviť sa vo Veľkej sieni práve v tom istom čase, kedy tam bola aj ona. A je jedno či vošla dnu v prvú možnú minútu alebo na posledných pätnásť. Nezniesla ten pohľad. Roztváral jej ranu a srdce znova začalo krvácať. Kto vie, akú prezývku bude mať? Určite niečo s nadradenosťou. Zjedla nakoniec s námahou jeden sendvič, vypila hrnček kávy a vyšla na pozemky školy. To takto bude vyzerať ešte dva roky? To nebude vôbec dobré.

Prezlečená a s maskou stála vo Veľkej sieni, nateraz už upravenej na turnaje, pri pódiu s rukami zovretými za chrbtom pod plášťom. Oblečenie, vrátane topánok a rukavíc, je dokonalé. Nikto nevie, kto tam stojí. Sieň sa začala postupne zapĺňať študentmi, či už pripravenými na zápasy alebo iba tými, ktorý sa prišli prizerať. Malí prváci si posadali na najbližšie možné miesta aby mali čo možno najlepší výhľad. Lily stála po pravej strane pódia vo vzdialenosti dostatočnej na to, aby mala dobrý prehľad o dianí na pódiu. Nevie si dobre predstaviť ako to bude prebiehať. Iné je ak predvádzajú určené kliadby počas stretnutí v klube a iné to určite bude teraz. Odvrátila zrak od vyvýšeného miesta určeného pre stret duelantov a rozhliadla sa po miestnosti. Záškodníkov spoznala hneď. Prezývky ich prezradili dokonale a podľa toho ako na nich pozerajú Chrabromilčania usúdila, že nie je jediná, ktorá ich krytie odhalila. Slizolinčania neboli originálny. Ich nadradenosť im po väčšine zabránila používať prezývky a aj masky. Niektoré však priradiť nevedela. Nepozná dokonale podstaty všetkých študentov v hrade. Vie, že niekde medzi zamaskovanými duelantmi bude aj Severus. Teraz však nevie, ktorý z nich to bude. Pozrie si pár zápasov a zistí to. Vie, čo dokáže. Taktiež jeho pohyby pozná dokonale a pomyslenie na to, jej spôsobuje ďalšie rany. Bolestivo privrela oči a otvorila ich po malej chvíli spolu so zvukom otvárania bočných dverí. Do Veľkej siene vstupovali profesori a Lily cítila nepokoj, ktorý sa šíril z ich tiel. Ani oni nevedeli čo majú čakať. Na pódium vyšiel riaditeľ a zoširoka sa usmieval na rozrušených študentov, čím odpútal Lily od jej myšlienok a vyslúžil si jej plné sústredenie.
„Vitajte študenti a duelanti.“ Začal rozprávať usmievajúci sa Dumbledore a študenti stíchli.
„Tým, čo sa súbojov zúčastnia prajem veľa šťastia a tým, ktorí sa budú prizerať, prajem príjemnú zábavu.“ Pokračoval veselo v rozprávaní a pozeral na všetkých dookola. Lily videla, že mnohí mladší študenti mierne pobledli pri predstave, že budú naozaj bojovať.
„Poviem vám už len pár organizačných pokynov. Určite ste už nedočkaví.“ Obzrel sa smerom k pripraveným duelantom, ktorí dávali najavo, že na jeho organizačné pokyny vôbec nie sú nedočkaví.
„Turnaj bude pravdepodobne prebiehať tri dni. Keďže je rovnako možné, že jeden zápas bude trvať minútu, iný môže aj pol hodinu. Jeho trvanie nie je možné teda presne určiť.“ Vysvetľoval časový harmonogram a prvý krát v živote s ním súhlasili aj Slizolinčania.
„Posledný zápas určí víťaza. Tí, ktorí sa stretnú v poslednom zápase, sa stretnú neskôr aj s profesorom Flitwichom.“ Usmial sa na študentov a vzrušenie bolo hmatateľné.
„Víťaz má možnosť vyzvať aj kohokoľvek iného, s kým nezápasil a chcel by sa s ním stretnúť v priateľskom zápase.“ Prerušil hlasný šepot ďalšou vetou a študenti opäť hľadeli na riaditeľa stojaceho na pódiu.
„Výber bude spočiatku náhodný. Neskôr usmerňovaný, aby sme predišli zraneniam. Predpokladám, že všetci ste sa poctivo pripravovali. Niektorí preto, aby ukázali, že sú schopní, niektorí, pretože ich tento šport zaujal. Sú však aj takí, ktorí sa pripravujú na prácu aurora. Všetkým vám teda prajem veľa šťastia.“ Zakončil svoju reč a sadol si za stôl z ktorého bol dobrý výhľad na pódium.
K jeho pravej ruke si sadla McGonagallová a po ľavej Slughorn. Oni budú teda zapisovať body a víťaza stretu, dozerať na nepovolené kúzla a nešportové správanie. Flitwich bude mať na starosti dozor pri pódiu ako hlavný rozhodca. Jedine on bude môcť zastaviť zápas a táto právomoc má tiež mnoho obmedzení, ktoré bývalí šampión určite dobre pozná. Profesor obrany sa mal zúčastniť tiež ale pred skúškami náhle ochorel a skončil u Svätého Munga. Mnohí si povedali našťastie ale pár súcitných duší vraví bohužiaľ. Lily nevie do ktorej skupinky by ju zaradili. Našťastie ich už učiť nebude ale nepotešila sa správe o jeho zdravotnom stave. Rozhodne nepociťovala úľavu.
Dumbledore hľadiaci do papierov so zoznamom študentov sa na chvíľu dohadoval s McGonagallovou a Slughornom až napokon vyzval prvú dvojicu.
„Červochvost – Námesačník.“ Niesol sa sieňou Dumbledoreov hlas a študenti razom stíchli akoby išlo o zápas na život a na smrť. Dvaja čarodejníci vyšli na pódium sprevádzaní potleskom. Najskôr, tak ako im rozprával Flitwich, sa uklonili porote. Potom vykročili smerom do stredu pódia a tam sa uklonili sebe a vrátili sa, každý na svoje miesto pri konci pódia.
„Raz, dva, tri.“ Odpočítal pomaly profesor čarovania stojaci neďaleko stola rozhodcov.
Lily vedela komu držať palce. Aj keď sa od onoho incidentu vyhýbala každému, vrátane neho, stále ho brala za priateľa. Nezavrhla ich ako sa nazdávali, iba potrebovala byť sama. Keby bola v ich spoločnosti, boli by terčom jej hnevu a to nemohla pripustiť. Na to ich má až priveľmi rada. A Peter? Proti nemu nič nemala, ale niečo ju od neho odvracalo. Nevedela v jeho prítomnosti vydržať.
Červochvost vyslal odzbrojovacie kúzlo, ktoré vlkolak zastavil pomocou štítu a na oplátku vyslal kúzlo znecitlivenia. Všimla si, že Remus je dobrý a myslí mu to. Je však pomalý. Často váha a to nahráva protivníkovi. Nateraz, veľmi slabému protivníkovi.
Pettigrew spadol k zemi a Lily sa usmiala, čo vďaka maske nikto nevidel. Zatlieskala neutrálne víťazovi, akoby netušila, kto to je a pozrela na profesorov, čakajúc na mená ďalšej z dvojíc. Porota zapísala body do svojich pergamenov a vlkolak zoskočil dole aby zaujal svoje miesto v dave študentov. Flitwich sňal kliadbu z porazeného a skontroloval, či sa nezranil. Potom opustil pódium aj on.
Ďalej pokračoval výber pozostávajúci s nemaskovaných tretiakov a štvrtákov. Decká sa snažili a Lily sa celkom dobre bavila. Niektorí prejavovali už teraz talent na tento druh športu a bola si istá, že ak budú pokračovať aj po ďalšie roky, vyrastú z nich perfektní duelanti. Budú však musieť ešte veľa popracovať na pohyboch zápästia a inkantáciach. Dumbledore a aj ostatní členovia poroty zapisovali aj ich body rovnako zodpovedne ako aj schopnejších študentov a neraz si niečo poznačili do svojich papierov. Lily sa presunula k malému okrúhlemu stolu, ktorý stal v rohu miestnosti aby si z neho vzala niečo na pitie. Stôl pol plný asi dvojdecových fliaš s tekvicovým džúsom alebo len s obyčajnou vodou. Siahla po fľaši s džúsom a otvorila ju. Neprekvapilo ju, že miesto, kde doteraz jej nápoj čakal na svojho majiteľa sa okamžite doplnilo novou fľašou aby sa nestalo, že niektorý študent ostane bez prístupu k tekutinám. Upíjajúc chladený nápoj sa vrátila na svoje miesto a pozrela na dvojicu dievčat. Tretiačka zo Slizolinu sa až priveľmi nadradene pozerá na muklorodenú štvrtáčku z Bystrohlavu a tá ju nešetrila. Na pohľade plnom pohŕdania jej neubral ani fakt, že ju muklorodená porazila.
„Nemesis – Paroháč.“ Bola ďalšia vyzvaná dvojica a maskovaná študentka sa diabolsky usmiala.
S miernym povzdychom nad svojou pomstychtivosťou vykročila hore na pódiu po nízkych schodoch a uklonila sa porote. S prútikom, voľne visiacim po jej boku vykročila smerom k Jamesovi a jej vnútro napĺňal priveľmi intenzívne hnev. Tento pocit sprevádzal aj nával sily a nebola si istá, či je to práve ten druh moci, ktorú by bola ochotná proti nemu použiť, aj keď voči nemu cítila nesmiernu zlosť. To on zaútočil z nudy a na uvoľnenie svojej frustrácie využil Severusa. A to mu pomohol s úlohami. Pankhart. Nechá ho pocítiť jej hnev. Po miernom úklone smerom k protivníkovi, sa vrátila na svoj koniec a čakala na odpočítavanie.
„Raz, dva, tri.“ Povedal profesor a ona v duchu odpočívala spolu s ním.
Lily si veľmi rýchlo, počas pozorovania, uvedomila tempo odpočítavania drobného učiteľa. Vedela teda, kedy odznie aj posledné číslo a je teda možné vrhnúť prvú kliadbu. V čase, keď sa James ešte len nadychoval ona vrhla silné neverbálne Expeliarmus, ale nie jedno z tých, ktoré sa cvičila so Severusom. Nechcela sa prezradiť tak rýchlo. Predpokladala, že obyčajné by mohlo byť postačujúce a aj skutočne bolo. James odletel niekoľko metrov dozadu, spadol z pódia na tvrdú kamennú dlažbu a lapal po dychu. Stále bol napriek tomu pádu schopný pohybu. Nebol teda relevantný dôvod aby Flitwich ukončil zápas. To vedela z pravidiel dobre a aj naďalej stála vzpriamene na svojom mieste pridržiavajúc si hrot svojho prútika končekmi prstov druhej ruky. Mohlo sa stať, že by prútik ostal ležal dostatočne blízko, aby ho uchopil a vrhol kliadbu naspäť. Na opätovné získanie prútika má každý tri sekundy a Flitwich to, zdá sa, akceptuje. Nikde ho však nevidel a profesor zápas napokon ukončil. Lily sa uklonila porote a za hlasného piskotu, potlesku a dupotu sa vrátila na svoje miesto aby pozorovala protivníkov a všimla si dostatočne ich slabé miesta.
„Wer – Polovičný princ.“ Niesli sa mená ďalšej z dvojíc.
Lily pozorovala príchod tejto dvojice a uškrnula sa. Tú chôdzu poznala pridobre. Dobre vedela, že mala vo zvyku kráčať rýchlo, teraz si však dala záležať aby jej krok bol pomalší a istý. Spraví mu to čo možno najťažším. Severus stojí na svojom mieste úplne pokojne a Hanrich zdanlivo tiež. Lily však vidí, ako sa mladému Bifľomorčanovi otáčajú v hlave kolieska a rozmýšľa priveľmi o svojich možnostiach. Priveľká chyba. Príliš veľa myšlienok.
„Raz, dva, tri“ počula profesora a zápas sa začal.
Hanrich bol dobrý a podarilo sa mu zablokovať kliadbu princa a vrhol na neho svoju vlastnú. Severus ju ľahko odklonil a vypálil lúč svetločerveného svetla priamo do hrude svojho súpera. Hanrich sa vzniesol do vzduchu a padol na kolená na konci pódia v záchvate smiechu. Rictusempra vie byť naozaj nepríjemná, mnohí ju však neprávom podceňujú. Bifľomorčan pod vplyvom kliadby nebol schopný pokračovať a Flitwich bol nútený odpískal koniec zápasu. Profesori si opäť spravili poznámky do svojich pergamenov a pokynuli profesorovi čarovania, aby sa k ním pripojil. Chvíľu sa o niečom dohadovali až napokon vyzvali ďalších študentov. Nemajú to vôbec ľahké. Dumbledore sa očividne snaží predísť tomu, aby sa dostal do kontaktu slabý mladší študent s niektorým mocným. Pri množstve prezývok a masiek, to nemajú vôbec jednoduché. Jej meno nepadlo už dlhšiu dobu a mala neblahý pocit, že na dnes už so zápasením skončila. Očividne nevedia s kým ju postaviť na pódium a snažia sa vylúčiť aspoň tých slabých.
Zaujal ju zápas jednej dvojice. Netušila, že Bystrohlavčan môže zápasiť tak ostro a duel bol do poslednej chvíle napínavý. Skončilo to nečakane, keď šiestak z Bifľomoru porazil Bystrohlavského siedmaka. Siedmak bol lepší v kúzlach ale zaváhal úplne zbytočne, čo Bifľomorčan využil a vyhral. Zápas trval pomerne dlho. Zatiaľ asi najdlhšie.
Jane si počínala tiež celkom dobre. Niekoľko stretnutí vyhrala a dva prehrala. Mark na druhú stranu prekvapil a doposiaľ nenašiel súpera aj keď si myslela, že jeho posledný zápas skončí prehrou jej Bystrohlavského kamaráta.
Lily si počas prestávky určenej na obed a oddych uvedomila niekoľko vecí. Napríklad to, že vždy zápasilo päť dvojíc, pozostávajúcich zo študentov, ktorí ešte nezápasili. Potom nasledovala, podľa rozhodcov, najslabšia dvojica. Takto filtrovali slabých a dali čas na oddych silným.
O tretej sa študenti opäť zišli pripravení pozorovať duely a Lily bola znechutená taktikou Notta. Bol zákerný. Využíval všetko čo mohol a pohyboval sa na hrane pravidiel a nedbal na to, že proti nemu stojí niekto mladší a evidentne slabší. Pálil do každého kúzla najsilnejšie ako bol v tej chvíli schopný a nejeden piatak skončil mimo pódia v opatere madam Pomfreyovej, ktorá si šomrala niečo o nebezpečných druhoch športov. Alice sa na radosť mnohých podarilo znehybniť namysleného Notta, ktorý sa očividne začal pokladať za neporaziteľného a Lily by bola rada, keby ho mohla prekliať pri ich spoločnom strete až do štvrtej generácie. Bystrohlavčanka bola síce vyčerpaná a mala aj pomliaždeniny, ale vyhrala nakoniec práve ona. Lily neraz zamerala svoj pohľad na Severusa. On stál a pozoroval zápasy rovnako ako ona. Všimla si však, že pri každej prezývke sa vystrie a spozornie. Nespoznal ju. To chcela.
James, ňou porazený, zápasil ešte dvakrát a oba strety vyhral. Vrátil sa teda do plnej hry a na miesto medzi tými, čo vyhrali.
Červochvost skončil úplne. Porazil ho tretiak. A to si doteraz myslela, že nie je ani technicky možné. Stretnutie sa týmto zápasom na dnes skončilo a všetci sa odišli prezliecť a oddýchnuť si. Lily po dueloch opustila kamenné steny hradu a opierajúc sa o strom preberala v hlave duely a schopnosti respektíve slabiny študentov, ktorí postúpili. Vrátila sa do hradu v čase, keď bol čas na večeru a po nej sa po prvý krát rozhodla vrátiť do klubovne a zotrvať v spoločnosti študentov. Nechce sa s nikým rozprávať, na to je až príliš deprimovaná. Samota však už nie je to, čo by bola schopná aj naďalej znášať.
V Chrabromilskej klubovni a určite nie len v nej, to šumelo zápasmi. Dohady, kto je kto a kto to má šancu vyhrať viedli k prudkým hádkam. Lily sedela v kresle, ktoré všetci akceptovali ako jej a ticho pozorovala hádku a búrlivé dohady.
„Lily, ako sa ti darilo?“ spýtal sa jej jemne James, ktorý stál vedľa nej a Lily na neho hodila zamračený pohľad. Asi mu ten náraz spôsobil aj otras mozgu. Inak si nevie vysvetliť jeho stratu zdravého úsudku.
„Podľa očakávaní.“ Uškrnula sa a viac nedodala. James s povzdychom vykročil smerom k Siriusovi a zanechal stále hnevajúcu sa spolužiačku osamote. Bolo potešujúce, že sa už zapája do diania a aj keď nestojí o rozhovor, aspoň už nie je sama.
Niektorí spomenuli nakoniec aj jej prezývku. To odpálenie Paroháča niektorých pobúrilo, niektorých pobavilo a niektorí dokonca tvrdili, že sa tešia až onoho študenta uvidia znova. Všetci sa zhodli na tom, že je to mocný čarodejník. O tom, že je to muž sa nehádali dlho. Nemesis, nie je práve prezývka pre muža ale mali podozrenie, že to bude niektorý Slizolinčan.
Boli aj dohady, či to nebude náhodou Snape. Ten použil to isté kúzlo s rovnakou silou na Jamesa počas prvého dňa klubu duelantov. Po čase však museli uznať, že Severus je vyšší a ich dohad nie je správny. Súperov sa snažili odhaliť aj tak, že lúštili význam ich prezývok. Neboli však priveľmi úspešní. Chýba im to niečo, čo majú spoločné Slizolin s Bystrohlavou. A to všímanie si detailov a následná analýza. Polovičný princ bol Chrabromilom odsúdený na nemilosť. Tipovali ho ako niektorého Slizolinskeho aristokrata, ktorý sa neuspokojil s titulom Lord a chce si nárokovať na post princa.
„Čo vlastne znamená slovo Nemesis?“ spýtal sa jeden štvrták dumajúci aj naďalej nad významom prezývok. Lily ho poznala iba zbežne. Je to celkom príjemný mladý muž. Nekonfliktný ale keď ho niekto nahneval, strácal sebakontrolu. Ale to asi väčšina levov.
„To je dobrá otázka. Počula som to meno ale neviem ho zaradiť. Kto je dobrý v legendách?“ zamyslene sa spýtala jedna tretiačka a rozhliadala sa po klubovni, hľadajúc tak niekoho, kto by to mohol vedieť. Lily to dievča dnes videla zápasiť a bola celkom šikovná. Zachytila tiež, že ju jej spolužiačky volajú Ann .
„Lily. Ty to určite vieš, všakže? “ Vyškieral sa na ňu Sirius. Lily sa postavila z miesta a zapichla svoje oči do Siriusových až mal problém zniesť ten tlak. Mal pocit, že sa utopí v prázdnote, ktorá z jej potmavnutých očí, vždy krásne žiariacich, doslova vyžaruje.
„Áno. Viem.“ Povedala s úškrnom a odišla do svojej izby.
Zajtra bude ťažký deň. Najslabší vypadli a teraz sa začne filtrácia tých dobrých. Posledný deň bude určený na stret tých najlepších z najlepších a zápas s Flitwichom. Lily vedela, koho z hradu by veľmi rada vyzvala. Chce vedieť čo dokáže a hlavne, nakoľko je schopná sa kontrolovať. Žiaden profesor nechce ostať stáť na mieste porazeného a ona to ani nechce. Takú hanbu by im nechcela spôsobiť ale určite ani sebe. Flitwich bude určite dobrý a mocný protivník, nemôže však tušiť nakoľko.

Severus kráčal Rokfortskými chodbami oblečený v spoločenskom habite a zastal až pred dverami vedúcimi do Veľkej siene. Zhlboka sa nadýchol a zatlačil do dvojkrídlových dverí, čím ich otvoril. Nakrátko privrel oči aby si zvykli na ostré svetlo spôsobené mnohými sviečkami, lampášmi a drobnými vílami. Vo vnútri vyzdobenej siene bolo mnoho študentov, ktorí sa veľmi dobre zabávali. Vošiel istým krokom dnu a postavil sa vedľa Regulusa, ktorý pozoroval, doposiaľ osamote, tancujúce páry. Pohľadom vyhľadal takmer okamžite Lily. Je prekrásna. Má oblečené nádherné zelené šaty a vlasy upravené rovnako, ako mala aj na Halloweenskom plese. Rozprávala sa s Markom a Alice a zoširoka sa na nich usmievala. Ich pohľady sa stretli a ona kráčala so šibalským úsmevom priamo k nemu. Nič nepovedala, iba ho chytila za ruku a vytiahla ho na parket. Spočinula mu v náruči celkom blízko a on ju viedol v pomalom tanci. Cítil jej jemný dych a vôňu sladkého parfumu, ktorý jej daroval. Ľahko sa niesla po tanečnom parkete a nechala sa ním plne ovládať. Túžil, aby hudba nikdy neprestala hrať a ona bola už naveky v jeho náručí, blízko jeho tela.
Po skončení sklady zavesil jej ruku do svojho ramena, vtisol jej na pery jemný bozk a vyšli zo siene. Kráčali chodbami, stúpali schodiskami v úplnej tichosti, až sa ocitli na vrchole Astronomickej veže. Lily sa mu vrhla do náručia a začali sa vášnivo bozkávať. Jemne sa zaklonila a jej nateraz už rozpustené vlasy ho šteklili na ruke, ktorou ju držal na spodnej časti chrbta, pobozkal ju na krku a aj na mieste jej dekoltu. Lily sa nebránila. Dôverne sa nechala bozkávať a hladiť, kdekoľvek jeho ruka zašla. Po chvíli, ktorá mu pripadala prikrátka jej pozrel do očí. Krásne jasné smaragdové oči sa zúžili a z úst jej unikol ston práve vo chvíli, keď jej do tváre štekol neodpustiteľné slovo humusáčka a Lily zalapala po dychu. Severus pocítil na zápästí šíriace sa teplo a pozrel sa na svoju ruku, ktorá sa opierala o jej hrudník. S hrôzou videl, že v ruke zviera rukoväť dôverne známej dýky, ktorú v celej dĺžke zabodol do miesta v blízkosti srdca jeho milovanej Lily. Vyplašene sa pozrel do tváre jedinej ženy, ktorú kedy z celého srdca miloval. Jej oči boli také tmavé až by sa zdalo, že sú čierne a postupne v nich vyhasínal život.
Severus sa prudko posadil celý spotený. Srdce mu divo bilo a nemohol nabrať dostatok vzduchu. Zo zásuvky na nočnom stolíku vybral fotku, na ktorej sa Lily šťastne usmieva v jeho objatí. Prešiel končekmi prstov po jej šťastnej tvári a po líci mu tiekla slza. Zovrel rám fotky v svojich rukách, ticho zavzlykal a doslova tresol fotku späť. Nemohol sa na to už viac dívať a svoju tvár si schoval v dlaniach. Spravil to. Zabil ju. Chcel ju chrániť a zabil ju. V skutočnosti do nej nezabodol dýku ale výsledok je v konečnom dôsledku rovnaký. Ona ho milovala a verila mu. Bola mu úplne oddaná a on jej vrazil nôž do hrude. Jej srdce vykrvácalo a život v jej očiach vyhasol. A on to nielen, že dopustil, ale dokonca spôsobil.