POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Ráno sa Lily vybrala na raňajky neskôr. A to konkrétne o siedmej. Dopriala si spánok a dlhú rannú sprchu. Použila nový šampón, ktorý si nechala poslať od mami špeciálne kvôli tomu, aby ju nikto ani podľa vône nemohol spoznať. Pri pomyslení nakoľko paranoidné je jej správanie iba pokrútila hlavou. Vedela, že bude sliediť a keďže to nezistil včera, bude to chcieť zistiť dnes. Nespraví mu to ľahším a táto hra, na mačku a myš, sa jej páči. To, že ešte nevypadla zistia veľmi rýchlo. Nebude totiž pozorovať zápasy v bežnom oblečení bez masky, ako ostatní študenti, ktorí vypadli už včera. Zasa má priveľa myšlienok v hlave. Kedy sa to začalo? Nemôže si ani v pokoji vypiť svoju rannú kávu bez toho aby sa nestratila v myšlienkach. Jane sedí pri Hanrichovi a obaja občasne zablúdia pohľadom ku nej. Najradšej by sa rozbehla smerom k nim a vyobjímala ich. Stoja však aj naďalej o jej spoločnosť? Pochopili ju alebo sú nahnevaní? Večer sa skúsi porozprávať s Remusom a snáď ju príjme späť. So sklonenou hlavou vstala a opustila Veľkú sieň, aby sa mohla pripraviť na dnešný dlhý deň.

Lily sa už prezlečená postavila na svoje miesto, ktoré okupovala celý včerajší deň a čakala na zvyšných protivníkov a profesorov. Veľká sieň sa začala zapĺňať a zakrátko vstúpil aj maskovaný Severus. Cítila, že je to on a to aj napriek tomu, že mu stojí chrbtom. Prešiel blízko okolo nej a bez akéhokoľvek zaváhania pokračoval na miesto, kde stál aj včera. Lily sa uškrnula. Znova nemal šťastie. Možno si bude nakoniec myslieť, že sa nezúčastnila a turnaj úplne ignorovala. Pozná ju však pridobre na to, aby vedel, že by si nenechala ujsť príležitosť prekliať kohokoľvek, kto sa ocitol v jej nemilosti a bude aj naďalej čakať a sledovať, až sa prejaví. Zakrátko zasadla trojčlenná porota a študenti s napätím čakali na začiatok turnaja.
Hneď prvá dvojica, ktorú vyzvali, bola ona a Regulus. Bol celkom dobrý a Lily sa celkom príjemne zabávala. Včera ho videla zápasiť dvakrát a to bolo postačujúce. Regulus je rýchly a vynaliezavý. Nebola to dobrá kombinácia, pre súpera teda určite nie. Má však aj jednu zásadnú slabinu. Štíty mu nejdú, tak akoby si prial a preto sa snaží čo možno najviac útočiť, aby predišiel ich použitiu.
Profesor odpočítal začiatok zápasu a Regulus vypálil. Lily odklonila kliadbu a vyslala na neho jednoduchú bombardu. Regulusov štít nebol, podľa očakávania, dostatočný a mladý Slizolinčan spadol, čím narušila jeho koncentráciu. Ostal otrasený a neveril si tak, ako na začiatku. Lily ho však stále neodzbrojila a zápas pokračoval. Ďalšia kliadba, ktorú na ňu vrhol bola nepresná a Lily ho dorazila zväzujúcim kúzlom, za čo si vyslúžila potlesk.
S uspokojením stála na svojom mieste a pozerala na zápasy, ktoré boli konečne o niečo zaujímavejšie ako predchádzajúci deň. Včera všetci ticho pozerali a po skončení zápasu sa ozval potlesk. Teraz je možno počuť aj iné zvuky z hľadiska. Či už ťahanú hlásku ú, občasné ach alebo aj piskot, ak sa im správanie niektorého duelanta zdalo nešportové.

Slabší vypadávali a zápasy začali byť prudkejšie, duelanti nápaditejší a strety trvali oveľa dlhšie. Severus mal s Awerym menší problém, ale nakoniec ho odzbrojil a zmocnil sa jeho prútika. Lily by bola za iných okolností na neho hrdá. Teraz sa tešila, že si vyskúša v plnej intenzite všetko čo vie a on bude mať smolu, ak sa postaví proti nej. Smolu mal nakoniec ako prvý Remus. Snažil sa a bol aj silný. Lily však bola lepšia a rýchlejšia. Nevychutnávala si ho tak, ako napríklad Jamesa. Skôr sa prispôsobila jeho možnostiam a dopriala mu čo možno najpríjemnejšie stretnutie s ňou. Po zápase skončil síce porazený, ale nie nespokojný a ani ponížený. To si šetrí pre niekoho úplne iného.
Také šťastie však nemal drzý Caster. Ten jej pil už dlhodobo krv a aj keď to bol Chrabromilčan, vychutná si ho. Netušila akou náhodou sa ocitol na pódiu oproti nej a očividne ani McGonagallová, ktorá pozrela na Dumbledorea s nadvihnutým obočím a výrazom, že starý čarodejník očividne začal trpieť stareckou demenciou. Flitwich sa bol tiež očividne spýtať či to nie je omyl, ale nakoniec sa postavil na svoje miesto a čakal až budú duelanti pripravení začať.

Lily bez najmenších ťažkostí blokovala jeho kliadby, ktoré boli predvídateľné. Vyslala na neho nepríjemnú kliadbu Tarantallegra a nohy Chrabromilčana sa začali nekontrolovateľne pohybovať v rytme divokého tanca. Prútik však aj naďalej držal a Flitwich nemohol odpískať koniec zápasu. Lily pokojne stála na svojom mieste akoby jeho pohyby ani nevnímala a vychutnávala si jeho poníženie. Veľkou sieňou sa niesol smiech ba až rehot a ona bola pánom tejto situácie. Pokiaľ teda on nepustí z rúk svoj prútik alebo sa nevzdá. Keď smiech dosiahol hranicu znesiteľnosti zrušila kliadbu a zadychčaný študent lapal po dychu, rozhliadajúc sa po okolí a pozoroval tak študentov v záchvate smiechu. Pomstychtivé dievča švihlo prútikom a Caster mal pre zmenu nohy zlepené k sebe, čo by bolo veľmi ťažké ustáť aj v prípade, ak by sa mu nohy netriasli po vplyve predchádzajúceho kúzla a spadol na zadok. Sálou sa opäť niesol hlasný smiech a Chrabromilský spolužiak sa červenal od hnevu. Sediac na zemi vrhol kliadbu na zákerného protivníka a Lily ju pomalým mávnutím prútika odklonila a lenivo vrhla kliadbu znecitlivenia na chlapca, ktorý ju už nudil. Jemne sa uklonila porote a zišla dole schodmi z pódia nestarajúc sa o stav svojho protivníka, čím dala všetkým najavo, že jej nestojí za pohľad.

Napokon ostali len šiesti a zajtra sa rozhodne. Lily bola prekvapená tým, kto sa dostal medzi šesť najlepších. Ona a Severus bola istota. Dúfala, že aj Longbottom by mohol a chalan prekvapil a zabojoval. Sirius sa vďaka nesmiernemu šťastiu dostal medzi nich. Skutočným prekvapením bola Alice. Šesticu uzatvára akýsi Orol a čo sa dopočula, vraj je to siedmak z Bystrohlavu. Osprchovaná sa usadila vo svojom kresle v klubovni a počúvala zmes rozhovorov.
„Smiem?“ spýtal sa jej Remus a ukázal na voľné miesto vedľa nej.
„Prirodzene.“ Odpovedala a počúvala aj naďalej debatu. Väčšina fandila Longbottomovi. Je to siedmak a Chrabromilčan, takže je len prirodzené, že si prajú jeho víťazstvo.
„Ako to zatiaľ vidíš ty?“ spýtal sa a Lily sa zamyslela.
„Neviem Rem.“ Odpovedala po chvíli. Skutočne nevie, kto to nakoniec vyhrá.
„Bol si dnes dobrý.“ Usmiala sa na neho a Remus bol šťastný, že sa s ním konečne rozpráva. Je to nateraz ako splnený sen.
„Môj súper bol mocný a inteligentný. Veľkú šancu som nemal. Mohol by to vyhrať.“ Zapolemizoval a Lily prikývla.
„Pravda. On a ten polovičný ešte neprehrali. A ani Longbottom.“ Odpovedala pokojne.
„Polovičný je skutočne silný súper, Longbottom sa zasa pripravuje na prácu aurora ale ten Nemesis, je môj favorit.“ Priznal.
„Prečo?“ zaujímala sa.
„Všimla si si ako vybabral s Regulusom? Je magicky veľmi silný a všímavý. V kliadbach nápaditý a veľmi rýchly. To je nebezpečná kombinácia. A nikdy nepoužil tú istú kliadbu dvakrát. Nie je teda ani predvídateľný. A najhoršie na tom je, že si to uvedomuje.“ Oboznámil ju so svojím pozorovaním. Lily mu jemne prikyvovala, nebude sa predsa hádať o svojej šikovnosti.
„Pôjdeme?“ spýtala sa, keď si všimla, že sa klubovňa postupne vyprázdňuje, čo je jasný znak toho, že je čas večere. Remus prikývol a žiariac ako supernova, kráčal po boku svojej kamarátky do Veľkej siene. Na večery nabrala Lily podozrenie, že ju už Severus odhalil. Nebolo to nečakané. Ostali iba štyri prezývky. A keďže Princ bol on, ostal Orol, Tichošľap a Nemesis. Keď ju nikto neuvidí zajtra sedieť v hľadisku budú vedieť aj všetci ostatní, že jeden v maske je ona. A keď náhodou vypadne Orol a zloží masku, budú vedieť, že v maske je ona a Severus. Polovičný je tu jedine on. A je z rodu Priceovcov. To ho prezradí, ak to už netušia. O jeho rodovej príslušnosti sa v ostatných fakultách veľa nerozpráva, takže si to spojí iba málokto. Och, Merlin, zasa tie myšlienky.

Nastal posledný deň a šiesti fináloví duelanti stáli v malej miestnosti s vchodom za profesorským stolom. Lily stála chrbtom k spolužiakom a zamyslene pozerala do zeme, šúchajúc si bradu. Zakrátko k nim pristúpil Dumbledore s hravým úsmevom na perách.
„Dnes je posledný deň. Vy ste všetci tu, lebo ste na sebe tvrdo pracovali. Nenechajte nad vami vyhrať nervozitu.“ Radil im v priateľskom duchu.
„Veľa šťastia.“ Povedal všetkým úprimne a vyšiel dvermi do Veľkej siene.
Finalisti mohli počuť ako sa prihováral študentom a požiadal ich, aby každému držali palce. Potom ich začal volať aby vstúpili a zaujali miesto na pódiu.
„Longbottom.“ Bolo prvé meno, ktoré počuli. Frank sa nadýchol, vykročil z miestnosti a postavil sa na pódium vítaný potleskom, piskotom a aj dupotom od Chrabromilčanov.
„Orol.“ Zaznelo druhé meno. Zamaskovaný študent sa vystrel a vykročil. Lily ho už spoznala. Dnes videla tú chôdzu po raňajkách. Je to Bifľomorčan, šiestak Andrew Corner.
„Nemesis.“ Ozvalo sa do tretice a Lily vykročila do Veľkej siene. Postavila sa ako tretia v poradí vedľa starších súperov a rozhliadla sa miestnosti. V hľadisku bola celá škola, dokonca aj statní profesori sa prišli pozrieť a na jej nesmierne prekvapenie sa zúčastnil aj sám minister mágie. Menej prekvapivá a hlavne neželaná je prítomnosť istej blonďavej novinárky. Lily napriek tomu ostala pokojná. Mala svoj plán a to oplatiť tomu sviniarovi to, ako ju zradil. Iné ju nateraz nezaujímalo.
„Tichošľap.“ Zvolal Dumbledore za jej chrbtom a vyzvaný Chrabromilčan prišiel na pódium a ostal stáť pri nej. Videla ako sa Remusovi rozšírili zreničky poznaním. Dlho sa obzeral, aby ju našiel a keďže ju nenašiel v hľadisku, musí byť na pódiu. Nahol sa niečo šepol Jamesovi. Ten sa zamračil a rýchlo švihol pohľad na ňu. Vedia to. Oni dvaja to už vedia. Očami vyhľadala Jane a podľa predpokladu sedela o radu vyššie ako Remus. Po stranách jej sedeli Hanrich a Mark. Remus sa otočil dozadu, niečo šepol Hanrichovi a ten šíril tichú správu ďalej. Na tvárach jej priateľov sa objavila zvláštna grimasa. Akoby sa chceli naraz čudovať a škeriť. Toto bude ešte zaujímavé.
„Fortesque.“ Povedal Dumbledore piate meno. Alice vyšla na pódium a jej nervozitu nebolo možné nevidieť. Bude ľahký protivník pre kohokoľvek, ak sa neotrasie.
„Polovičný princ.“ Bolo posledné meno a Severus s eleganciou šelmy vyšiel na pódium za ohlušujúceho piskot zo strany Slizolinu. Ťažko povedať, či im svoje krytie prezradil alebo na to prišli sami. Sú to Slizolinčania a vedia, ako sa majú pozerať.
„Dámy a páni privítajte najlepších z najlepších. Som si istý, že sa dnes staneme svedkami mimoriadnych stretov. Každý duelant je v niečom mimoriadny a každý z vás má určite svojho favorita. Prosím vás teda, aby ste mu držali palce a povzbudzovali ho zo všetkých síl.“ Predniesol usmiaty riaditeľ a Veľkou sieňou sa niesol ohromný potlesk. Dokonca aj minister zaujato tlieskal a usmieval sa. Bol zvedavý, či sa medzi nimi nachádza aj nádejný auror. Potrebovali ich ako soľ. Po doznení potlesku sa duelanti uklonili a zišli dole, aby čakali na chvíľu, keď budú vyzvaní na duel.
„Fortesque – Tichošľap.“ Vyzval Dumbledore prvú dvojicu. Toto nebolo prekvapivé. Išli najskôr najslabší z najsilnejších. Profesor Flitwich odpočítal do tri vo svojom typickom rytme a kliadby začali lietať po pódiu. Sirius bol v kliadbach dobrý a striedal ich, Alice je zasa dobrá v ochrane. Jej štíti boli silné a dokonalé. Nezmýlila sa ani v tom, ktorý kedy použiť. Bolo zaujímavé pozorovať týchto dvoch súperov. Či by bola taká dobrá aj vtedy, ak by Sirius používal neverbálne kliadby je už otázne. Sirius Alice na jeho smolu podcenil a ju jej štíty našťastie nezradili. Vyhrala nakoniec Alice po napínavých dvadsiatich minútach. Alice opustila pódium ako prvá, za ohromného aplausu a Tichošľap sa krátko po nej tiež uklonil a zišiel z pódia. Ozval sa potlesk a aj šepkanie, keďže mnohí nevedeli doteraz Tichošľapa k nikomu priradiť.
„Orol – Longbottom“ ozval sa Dumbledore.
Tento zápas netrval veľmi dlho. Orol spravil chybu a na malú chvíľu zaváhal, čo Frank využil a vyslal po ňom nepríjemné Petrificus totalus. Chrabromilský siedmak nechcel pred ministrom riskovať výsledok a toto bola istota.
„Nemesis – Fortesque.“ Bola ďalšia vyzvaná dvojica. Teraz už skončila hra a ide do tuhého. Musí vyhrať a rýchlo. Nechce sa unavovať. Bude sa musieť šetriť na Severusa. On ju nebude chcieť nechať vyhrať, tým si je istá.

Alice vyslala odzbrojovacie kúzlo, ktoré Lily chytila a vypálila naspäť na Alice. Tá vyčarovala štít ale ostala otrasená. Toto kúzlo ešte nevidela. Vypálila na Lily kliadbu znehybnenia, ale Lily sa ukryla za štítom a švihla prútikom tak rýchlo, že si to protivníčka ani nevšimla. Alice vyskočil zrazu prútik z ruky a odletel do ruky protivníka. Na okamih zavládlo v hľadisku hrobové ticho. Väčšina totižto nechápala čo sa stalo. Vzápätí sa ale ozval ohromný potlesk a Chrabromilčania kričali jej meno. O päť minút bolo po všetkom a to Dumbledore tvrdil, že zápasy budú trvať dlhšie. Lily vykročila na druhý koniec pódia. podala Alice prútik a podali si ruky. To bolo úplne iné správanie aké zažil ponížený Caster. Alice si jej úctu napokon zasluhuje, on rozhodne nie.Ďalšia dvojica nebola žiadnym prekvapením.

„Polovičný princ – Longbottom.“ Vyhlásil riaditeľ.
Severus sa s Longottomom dlho nehral. Aj on chcel očividne šetriť energiu na Lily. V určitých bodoch zmýšľali rovnako a to môže byť slabinou ich oboch. On však nevie o jej hneve a prázdnom srdci a možno aj vie a počíta s pomstou. Po pár minútach ostal na pódiu zviazaný Longottom a zápas sa teda skončil. Lily si všimla, že Severus nepoužil doposiaľ, tak ako aj ona, žiadne mocné kúzlo. Tromfy sa neprezrádzajú. Po zrušení kliadby vrhnutej na Franka Dumbledore, Slughorn a McGonagallová vstali.

„Dámy a páni. Doprajeme teraz duelantom čas na oddych a prosím ponúknite sa občerstvením.“ Oznámil Dumbledore.
„Pokračovať budeme o hodinu.“ Dodal narýchlo, aby spresnil čas oddychu.
Študenti sa postavili a začali sa horlivo hádať, kto vyhrá. Favoriti boli jasní, víťaz už nie. McGonagallová využila čas a predstavovala Longbottoma ministrovi. Chcel byť aurorom a toto bola dobrá príležitosť spoznať sa. Flitwich s Alice sa pobrali rovnakým smerom krátko po nich. Na to, že Alice ukončila piaty ročník skončila na dobrom mieste. Aj keď miesta ešte nie sú isté. Prvé dve určite ale neobsadí. Záleží kto pôjde teraz. Podľa pozorovania je pravdepodobné, že Tichošľap s Orlom. Oni bojovali iba raz, Alice a Frank dvakrát. Po nich ona so Severusom a zápas s profesorom a podľa výberu. Keď skončil oddychový čas, profesor Dumbledore vyšiel na pódium.
„Dámy a páni. Usaďte sa prosím aby sme mohli pokračovať.“ Požiadal študentov a zaujal svoje rozhodcovské miesto. Študenti dlho neváhali uposlúchnuť jeho žiadosť a posadali si na svoje miesta. Lily sedela neďaleko pódia, popíjala džús a čakala na prvý zápas.

„Tichošľap – Orol.“ Povedal riaditeľ predposlednú dvojicu.
Teraz sa bojuje o posledné miesto. Ak vyhrá ktorýkoľvek, ten čo prehrá bude posledný. Na počudovanie vyhral Orol aj keď Lily videla, že Sirius sa snažil a vložiť do boja maximum. Ak by vyhral skončil by piaty. Alice ho už raz porazila a zápasy sa neopakovali. Tichošľap sa po zápase uklonil publiku a sňal si masku. Zaburácal ohromný potlesk za to, že sa odhalil a bol vtiahnutý medzi skupinku žiariacich Chrabromilčanov.
Orol si nestihol ani oddýchnuť a už proti nemu stála Alice. Tá nezaháľala a vypálila slabú bombardu. Orlov štít však nechránil jeho celého. Vyčaroval ho priveľmi nad sebou. Keby ho tvoril o čosi nižšie, čo je pri bombarde najlepšie, ochránil by ho dokonale. Takto spadol na zem a opadlo jeho sústredenie. Jeho neverbálne petrificus bolo teda prislabé. Alice ho odklonila a to isté použila proti nemu. To nečakal. Málo kto by čakal, že na neho vyšle tú istú kliadbu. Duel sa skončil. Orol si svoju masku však ponechal, za čo si vyslúžil po odchode z pódia potlesk zmiešaný s nespokojným bučaním.

„Dostali sme až do finále. Prosím privítajte finalistov.“ Zvolal Dumbledore, na čo minister a aj všetci v sieni zbystrili pozornosť.
„Nemesis – Polovičný princ.“ Nieslo sa sálou a Lily pevne vykročila s prútikom v rukáve na pódium. Uklonila sa porote a podišla do stredu, kde sa očami stretla s človekom, ktorého miluje a zároveň nenávidí. Severus očakával v jej očiach celú škálu emócii. Nikdy ich nevedela skrývať. Jej oči boli oveľa tmavšie ako predtým a prázdne. Hlboká prázdnota ho zamrazila a nabehli mu zimomriavky. Bol pripravený vidieť hnev a bolesť. Zniesol by čokoľvek. Ona však neprejavila nijakú emóciu. Akoby žiadnej ani nebola schopná a to ho naplnilo hrôzou.
Uklonili sa na znak rešpektu a podišli na svoje miesta. Lily sa otočila smerom k protivníkovi a vyklepla si pozoruhodne rýchlo prútik z ruky. V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Jane si zakrývala oči svojimi dlaňami  a opierala sa o Hanricha, akoby u neho hľadala ochranu. Nevedela, o ktorého by sa mala obávať ale stret týchto dvoch nie je v tejto chvíli dobrý nápad. O tom boli presvedčení mnohí.

„Raz, dva, tri.“ Predniesol profesor a uskočil viac dozadu. Vedel, že nebude bezpečné zotrvať v ich blízkosti. Nie je idiot a tento šport pozná pridobre aby vedel, že týmto dvom neradno zavadzať.
Severus vyslal silný expelliarmus, ktorý Lily zachytila a vypálila naspäť. Severus ho stihol zablokoval štítom, na čo sa v hľadisku niesol hlasný prejav údivu a vypálil akúsi kliadbu do vzduchu. Lily o sivomodrom lúči čítala. To kúzlo poznala, ale nevedela si spomenúť čo to bolo zač. Vedela, že kliadba ju minula zámerne a to čo robí ešte len príde. Neváhala však a vyslala na neho kliadbu, proti ktorej musel použiť protego horibilis a aj tak ním otriasla.
A vtedy pocítila, akoby ostal ťažký vzduch a na pódium dopadla akási skrinka, ktorá sa s buchotom otvorila. Severus narýchlo švihol pred sebou prútikom a vyčaroval štít, akoby stál za sklom.
Zo skrinky vyletel prízrak, ktorý sa zameral na najbližšiu osobu, čiže na Lily. Čierny mrak za začal formovať až nakoniec ostal pred ňou stáť Regulus bez pravej ruky a farba jeho tváre prezradila, že ležal pridlho na dne jazera. Prizerajúci sa dav zalapal po dychu a niektoré dievčatá zapišťali od hrôzy. Pravidlá sú však jasné. Flitwich nemôže zasiahnuť, kým drží v ruke prútik a toto kúzlo nie je síce na zozname povolených, nie je však ani medzi zakázanými.
Prízrak sa našťastie rýchlo začal znova pretvárať a odhalil ďalšie skryté hrôzy silného protivníka. Jane v kaluži krvi s jasnými jazvami na hrudníku akoby ju niekto dosekal mečmi, James s neprítomným pohľadom, tak charakteristickým pre toho, koho zasiahne avada, až nakoniec vzal na seba prízrak podobu dementora.
Lily sa konečne spamätala a švihla prútikom, vedená viac inštinktom ako rozumom a vyčarovala neverbálne patronusa. Z prútika vyskočil ohromný tvor a prízrak vletel do skrine. Jednorožec bol však iný ako naposledy. O tom ešte nepočula aby bol patronus temný. Bol jasný a silný, jeho podstata bola však čierna akoby prázdna. Jeho obrysy mali ako jediné zafírovú farbu.
Keď veko skrine zacvaklo a Lily ju odlevitovala bokom z pódia. Prizerajúci sa študenti aj profesori ticho pozorovali dianie pred nimi, stále mierne v šoku po zážitku s prízrakom. Lily pocítila ešte väčší stupeň hnevu. Ako si mohol dovoliť takto verejne prezradiť jej slabosť?
Vo vzduchu švihla prútikom do tvaru zvláštneho obrazca, zvolala Pressundo a ukázala na Severusa. To bola prvá kliadba, ktorú musela zvolať nahlas. Severus si kľakol na pravé koleno, aby udržal rovnováhu čo najlepšie a vyčaroval zvláštny žltý štít. Jeho smerom letela z prútika Lily ohromná tlaková vlha, ktorá ho posunula až na kraj pódia a vitríny za jeho chrbtom sa rozleteli. Severus nahnevaný, že sa prestala ovládať vyskočil na nohy a vyslal smerom ku nej silný vietor. Lily zakrúžila prútikom a vietor sa ovinul okolo nej, akoby vytváral tornádo, či skôr veterný valec, ktorý sa rozplynul a Nemesis zostala, na prekvapenie všetkých prizerajúcich, pevne stáť na mieste. Aj keď bola zahalená, hnev z nej bolo doslova cítiť.
Flitwich po tomto výkone narýchlo odpískal prerušenie. Kúzla naberali na intenzite a hrozilo, že sa prestanú ovládať už úplne. Obaja sa začali pohybovať sa na hrane pravidiel. Tieto kúzla neboli na zozname povolených. Ale ako kúzla, ktoré vychádzajú z bielej mágie, neboli zakázané.

Po desiatich minútach opäť zavládlo ticho a s napätím sledovali dvoch duelantov pripravených na zápas. Dokonca ani rozhodcovia si už nič nepísali. Profesor odpískal začiatok zápasu a kliadby začali osvetľovať miestnosť zábleskami farebných lúčov. Severus sa po čase naozaj prestal ovládať a vyslal na Lily ohnivú guľu, pred ktorou sa schovala za štítom z vody. Lily tiež stratila svoju trpezlivosť a vyslala na neho neverbálne parselské kúzlo. Bolo to obyčajné odzbrojovacie. Jediný rozdiel v ňom bol, že svetlo bolo zelené a štít bolo treba proti nemu vytvoriť v parselčine. Severusa odhodilo na koniec pódia, ale mal šťastie a prútik padol blízko neho. Po dopade silno uchopil svoj prútik a vstal. Zápas teda pokračoval a vypálil po nej ďalšiu silnú kliadbu. Lily na ňom videla magickú únavu. Už nebol ani tak rýchly ako na začiatku. Odhodlaná Chrabromilčanka uchopila letiacu kliadbu a vypálila ju proti nemu. Severus na počudovanie stihol vyčarovať nedokonalý štít, ktorý ho stál veľa sily. Vzduch následne preťal sýtočervený lúč z prútika Polovičného princa a stretol sa s tmavým modrým z prútika Nemesis. Obaja chvíľu držali svoje kúzla, keďže ani jeden nechcel prerušiť spojenie a z miesta ich stretu odlietavali iskry rôznych farieb. Severus nakoniec mykol prútikom dohora, aby zrušil spojenie a vyslal na Lily silnú bombardu. Neúnavná Nemesis poháňaná pomstou na počudovanie nestihla vyčarovať štít dostatočne rýchlo. Bol prislabý a odhodilo ju bolestivo na chrbát. Našťastie ju tento slabí štít aspoň čiastočne uchránil a nestratila prútik ani vedomie. Vyskočila na nohy a pocítila príval moci, keď precítila naplno svoj hnev. Nad hlavou zakrúžila zoširoka prútikom a mávla ním smerom na druhý koniec pódia. Obaja duelanti ostali uzatvorený vo vnútri štítu. Bola to akási pozoruhodná sieť z modrých a strieborných lúčov. Flitwich ten štít poznal a Severus našťastie tiež. Spolu ho používali pri učení často, keďže neprepúšťa kliadby mimo svoje hranice. Lily prudko švihla prútikom a dala priechod svojim emóciám. Nepoužila pri tom žiadnu kliadbu. Prútik nechala naplniť nekonečnou bolesťou, prázdnotou, sklamaním a hnevom, ktorými bola spútaná od kedy ju označil za humusáčku.
Seveus vyletel do vzduchu a narazil chrbtom o štít a spadol na všetky štyri v čase, keď konečne sklonila svoj prútik a s bliknutím zmizla aj ochranná sieť. Severus sa začal zviechať zo zeme. Stále mu nevzala prútik, takže musí pokračovať. Hrá sa s ním, to vedel. Nikdy by si ale nepripustil možnosť, že sa takto prestane ovládať a vyslal na ňu kúzlo v čase, keď sám ešte nestál na oboch nohách. Už bol neuveriteľne nahnevaný a ochotný spraviť všetko, aby ju zastavil. Lily kúzlo zachytila a odklonila ho opäť nahor. Nechala ho, aby sa sám zbavil aj posledných málo ostatkov vlastnej energie. Keď sa to zopakovalo aj tretí krát, všimol si, ako jej oči zamierili na miesto ponad jeho rameno. Rozbehla sa smerom k nemu, stiahla ho k zemi a doslova priľahla. Okolo nich sa zjavil štít tvorený ľadom a bol pretkávaný tmavomodrými tenkými pásmi, ktoré sa navzájom križovali.

Flitwich pozoroval túto pozoruhodnú hru a nechápal, čo sa to s týmito dvomi študentmi deje. Najpravdepodobnejšie je, že sú to študenti, ktorí využili túto príležitosť na vyriešenie si súkromného problému. Lily Evansová, nateraz Nemesis sa zrazu rozbehla za mladým Slizolinčanom a privalila ho. Nevedel v prvom momente, či už stratila trpezlivosť s prútikom a demonštruje tak niektoré muklovské bojové umenie. Až zrazu...

Plán Lily bol jednoduchý. Odkláňať kúzla vypálené Severusom. On sa vyčerpá a ona si ušetrí pozostatky svojej mágie na posledný úder. Keď na ňu letel tretí lúč stalo sa niečo, čo si ani nechcela prestaviť. Pri schodoch vedúcich na pódium k Severusovi sa objavila. Ona. Kráčala pomaly po schodoch a zastala priamo za človekom, ktorý bol pre ňu po dlhé roky nenahraditeľný. Anjel smrti vzhliadol na hor a Lily nepotrebovala vidieť a ani vedieť viac. Rozbehla sa smerom k nemu a doslova sa na neho hodila so štítom, ktorý vyčarovala ešte počas behu.
Nikto v miestnosti ani nestihol zareagovať a na miesto, kde doteraz stál Severus sa zosypal trám a par tehál. Keby to nespravila, zabilo by ho to. Mohla byť akokoľvek nahnevaná a precítiť enormné množstvo bolesti, stále ho však milovala. Toto by si nikdy neodpustila. Lily po malej chvíli pocítila stratu závažia na ochranných kúzlach, ktoré nad nimi udržiava a nechala zmiznúť ochrany. Keď vstala, podala Severusovi ruku, aby mu pomohla na nohy a vrátila sa na svoj koniec, dokončiť zápas. Severus bol týmto zážitkom otrasený a stratil koncentráciu. Lily švihla jemne prútikom a Polovičnému princovi vyskočil prútik z ruky. Zápas sa skončil a sálou sa niesol obrovský potlesk. Po vyše hodine mali víťaza. Severus bol extrémne vyčerpaný a zamrazilo pri poznaní, že z Lily vyžaruje aj po tomto všetkom divoká energia, akoby ju ani nebola schopná vyčerpať.

Dumbledore vyšiel na pódium medzi nich a aj on mal teraz možnosť pocítiť nespútanú silu vyžarujúcu z tohto duelanta. Zabodol svoje svetlomodré oči do temných zelených a Chrabromilčanka sa uškrnula. Zakrátko odvrátil pohľad smerom k publiku a usmial sa. Lily pocítila pri pohľade riaditeľa, ako sa jeho silná myslel snažila splynúť s tou jej. Na jeho prekvapenie nebol úspešný, avšak teraz jej na tom záleží iba pramálo. Vyhrala a aj napriek tomu sa cíti ako porazená. Namiesto opojného pocitu radosti pocítila iba väčšiu prázdnotu a smútok.
„A máme víťaza. Obaja boli skvelí, jeden je ale vždy lepší alebo má šťastie. Teraz verím, že náš víťaz mal oboje.“ Usmieval sa potriasol si s nimi rukou.
„Posledné dva zápasy budú hlavne pre pobavenie. Dáme si dve hodiny prestávku a potom sa uvidíme v priateľskom stretnutí.“ Povedal riaditeľ a Lily sa išla konečne napiť, keďže bola už strašne smädná. Keby musela čarovať verbálne, skončila by. Nevedela by vyslovovať.
„Gratulujem.“ Ozval sa pri nej hlas Jamesa Pottera a ticho mu jemne prikývla.
„Ale no tak Lily, vieme, že si to ty.“ Uškrnul sa James. Lily sa uškrnula, čo ale za ilúziou nevidel. Oči ale ilúzia nechránila. Znepokojila ho prázdnota v jej očiach. V tej chvíli sa opäť nenávidel. Aby jej pomohol ju zničil. A Merlim vie, či to nebolo fatálne. V jej očiach videl bolesť akú nevidel ani na obrázkoch znázorňujúcich ľudí pod kliadbou Cruciatus. Vždy sa na ne pozeral z odporom a nenávidel každého, kto takú bolesť spôsobuje. Teraz to bol on, kto zapríčinil nekonečné muky.
Gratulácie nemali konca kraja a to si mala vraj oddýchnuť. Očividne to nikomu v miestnosti ani nenapadlo. Severus si svoju masku tiež ponechal. Dá ju dole asi až po zápase alebo ani vtedy nie. Niektorí si ich ponechali. On bude bojovať s Flitwichom a ona si môže vybrať kohokoľvek iného. Lily sa ale už rozhodla dávno.

„Dámy a páni. Začíname.“ Niesol sa sieňou hlas Dumbledora a zaujal miesto, kde predtým stál drobný profesor čarovania.
Zápas študenta a profesora bol zaujímavý. Flitwich bol dobrý a mal veľa skúseností, ktoré chýbali Severusovi. Drobný čarodejník študenta napriek tomu čo videl podcenil, čo ho skoro stálo stratu prútika. Nakoniec však vyhral. Severus sa uklonil a sňal si masku.
„Teraz poprosím absolútneho víťaza aby si z pomedzi ľudí v sieni vybral protivníka.“ Usmial sa riaditeľ na duelanta v maske sediaceho pod pódiom. Lily sa postavila zo svojho kresla a ocitla sa v strede pódia. Väčšina študentov by tipovala, že si vyberie Flitwicha, keďže ho mohla pozorovať a vedela čo očakávať. Najviac sa však obávali toho, ktorý študent je v nemilosti a vychutná si ho podobne ako Snapea či Castera. Lily sa rozhliadala po prítomných študentoch a všetci na ňu pozerali s hrôzou v tvári a dúfali, že to nebudú oni, koho si vyberie. Napokon zodvihla ruku a zvolila si protivníka. Vzduch by sa dal v tej chvíli krájať.

Ona totiž ukázala na Dumbledorea. Ten sa na sekundu zarazil ale napokon s úsmevom zaujal svoje miesto na pódiu. Toto zaujalo aj ministra mágie. Nevedel, ktorý blázon by zápasil dobrovoľne s premožiteľom Grindelwalda.
Dumbledore a Lily sa stretli v strede pódia a uklonili sa jeden druhému. Zaujali následne svoje miesta a pripravili si prútiky. Držanie riaditeľovho prútika naznačovalo, že ju nečakajú zložité kliadby, čo sa môže zmeniť behom pár minút. Taktiež je mocný, to mohla cítiť keď sa mu uklonila.

„Raz, dva, tri.“ Vykoktal zo seba Flitwich stále šokovaný touto situáciou.
Dumbledore švihol prútikom a pokúsil sa spútať ju povrazmi akoby vytvorenými zo vzduchu. Lily mávla okolo hlavy prútikom a rozfúkal sa vietor, čím sa povrazy rozptýlili. Následne však vyslala jeho smerom vytvorený vietor a jedno kúzlo, ktoré ho nasledovalo, letelo ponad riaditeľa, kamsi do stropu kde teraz už žiarili hviezdy. Dumbledore si všimol, že vietor a oheň pozná a ovláda aj vodu. Nikto však nevie ovládať všetky živly. Mocní, zvládnu maximálne dva. Už tak je pozoruhodné, že študent vie vyčarovať živel, nieto ho ešte ovládať. Vyslal teda na ňu prúd vody a Lily vyčarovala silný plameň. Vo vzduchu sa zrazili a vytvorili akúsi guľu, v ktorej sa miešal oheň a voda, akoby na seba vôbec nereagovali. Riaditeľ svižne mávol prútikom a guľa sa rozpľasla na zemi. Lily pozrela na dopad tohto magického telesa, čím na sekundu stratila s protivníkom očný kontakt a vtedy pocítila, ako jej prútik vyskočil z ruky. Nezaváhala a zdvihla pravú ruku. Prútik sa v lete zastavil a vrátil sa k svojej majiteľke. Dumbledorea zamrazilo pri pomyslení, že takého mocného súpera ešte nemal. A to bojoval s Grindelwaldom, ktorého už niekoľkokrát prekonala. Napriek tomu, od neho aspoň vedel čo má čakať. Tu nevedel.
Keď jej prútik vletel do ruky, jemne ním švihla a na riaditeľa spadla zo stropu masa vody. Nebolo jej veľa. Iba niekoľko litrov. Na omráčenie by potrebovala viac času alebo dva výstrely. Riaditeľ však ostal mokrý ako myš a otrasený a prizerajúcim sa davom, sa niesol smiech. Dumbledore mávol prútikom a z konca mu vystrelil červený had, plaziaci sa k prešibanej čarodejnici.
„Zabijeeeem, ťaaaa, ssssi mooojaaaa.“ Syčal, plaziac sa k nej.
„Otoooč ssssaaa a bráááň ma.“ Zasyčala mu ticho späť.
Had sa zdvihol a pozrel jej do očí. Takto zdvihnutý otočil hlavu a skočil smerom na riaditeľa, ktorý hada bez problémov odčaroval. Uvedomil si však, že študent je parselan, čo je znepokojivé ale aj pozoruhodné. Nakoniec začal premočený riaditeľ prútikom vytvárať zložitý obrazec a Lily vedela čo príde. Vietor a ľad. Proti tomu sa len veľmi ťažko bojuje.
„Ignis protegat vento“ zvolala a zakrúžila prútikom nad hlavou. Vo chvíli, keď sa do nej zaryli prvé krištáli ľadu, ona bola schovaná v kupole z ohňa. Sálou sa rozliehalo zdesenie a híkanie. Keď prestalo okolo nej nepatrné syčanie odparovania ľadu, sňala štít a vyslala na riaditeľa silný lúč fialového svetla a stretol sa s jeho bielym. Obaja zvierali prútiky pevne a vo chvíli, keď iskrenie nabralo na intenzite, kúzlo prerušila. Nechcela nikoho zraniť. Lily sa vystrela s prútikom po svojom boku a uklonila sa jemne protivníkovi na znak úcty, čo využil Flitwich, zapískal a ukončil tak zápas.
Lily si podala s Dumbledorom ruku a čo nečakal, objala ho. Cítil z tohto študenta, že ho nevyzval, kvôli tomu, že by voči nemu prechovával negatívne pocity. Chcel len vedieť, čo to znamená stáť proti niekomu silnému. Chcel vedieť, čo dokáže on sám a pocítiť silu mocného kúzla. Lily sa postavila smerom k publiku a uklonila sa. Sieňou sa ozýval potlesk a piskot. Všimla si, že Jane stojí a povzbudzuje veľmi horlivo. Aj ona to už vie. Lily si sňala masku vytvorenú ilúziou avšak sa nevybrala medzi burácajúci dav, ale za svojím protivníkom.
„Pán riaditeľ ja som musela vedieť.“ Začala vysvetľovať naliehavo. Musel pochopiť jej dôvody.
„Ja viem.“ Odpovedal pokojne a usmial sa na ňu. V jeho múdrej tvári videla, že ju pochopil a opadol jej kameň zo srdca.
„Bolo mi potešením.“ Dodal a to stačilo. Povedal tým viac ako by si ktokoľvek myslel. McGonagallová s ňou rýchlo vykročila za ministrom mágie a ten sa jej hlboko uklonil. Veľa mu o sebe však prezradiť nechcela, keďže Skeeterová načúvala akoby vypočúvala rozhovor špiónov. Vedel iba, že chce po škole nastúpiť ako auror, čo ho nesmierne uspokojilo. Neprezradila však, do ktorého ročníka chodí a ani na akú fakultu. Stačí, že študenti vedia, že po škole pobehuje niekto veľmi mocný. Nemusí sa rozhlásiť, kto to je aj verejne. Prítomnosť Skeeterovej jej jasne napovedala, že by jej meno svietilo nie len v Čarodejnici ale aj v Prorokovi.
Nakoniec sa jej predsa len podarilo uniknúť tomuto chaosu a vybrala sa na miesto, kde bude so svojimi pocitmi skutočne sama.

Lily vletela do klubovne Chrabromilu, zamierila do kúpeľne a dopriala si dlhú sprchu. Až teraz si uvedomila čo spravila. Prezradila svoju parselčinu! Vtedy jej to bolo však jedno, keďže sa potrebovala zbaviť toho hada. Dumbledore vedel čo robí, keď ho vyčaroval. Musela by na jeho zastavenie použiť drviacu kliadbu, ktorá povolená nie je a prehrala by, alebo lepšie povedané, by ju diskvalifikovali. Jediný, kto mohol hada odčarovať, bol ten, kto ho vytvoril.
Vrátila sa do klubovne, kam sa už nahrnuli mnohí študenti. Jej smerom leteli gratulácie a nevedela určiť, kto ju kedy pobúchal po chrbte. Nechala sa usadiť alebo skôr hodiť na gauč a zovrela si hlavu v dlaniach. Chcela byť sama, ale oni ju tak skoro nepustia. Pýtali sa jej stále dookola na inkantácie a obdivovali jej odvahu, aj keď vyzvať riaditeľa bola odvaha hraničiaca s bláznovstvom. Rozoberali efekty, ktoré vznikali zo stretov rôznych kúziel a obdivovali štíty, ktoré používala.
„Prečo si vlastne toho pankharta ochránila?“ spýtal sa pobúrene Longbottom. Po tom, čo Lily označil za humusáčku ho znenávidel celý Chrabromil.
James uprel pohľad na Lily. Videl to v jej očiach. Zranil ju ale ona ho aj tak stále milovala. Jej svet po druhý krát spadol spolu s trámom a tehlami.
„Možno je to zradca a idiot. Stále je to však človek.“ Pripomenula im pobúrene a doteraz vyškerení levy iba porazenecky krútili hlavami. Boli by prisahali, že jej šibe. Veľmi hlboko však kričala ich Chrabromilská česť, že spravila to, čo bolo potrebné.
Jej parselčina na pretras neprišla. Rozprávala takmer šeptom a diváci burácali. Snáď ju nepočuli. To by bolo viac ako len dobré.
Študenti sa hlasno zhovárali a viac menej aj hádali. Nikto si ani nevšimol ako sa vytratila z klubovne. Nikto až na jedného smutne sa tváriaceho piataka trpiaceho lycantropiou. Myslela si a bola silne presvedčená, že keď sa turnaj skončí, pocíti úľavu. Opak bol však pravdou. V hrudi cítila nesmierny tlak a ťažko sa jej dýchalo. Potrebovala premýšľať. A možno ani nie? Potrebovala nepremýšľať a byť sama. Na tom, že je už po večierke jej pramálo záležalo. Tieto dni boli ťažké. Asi najťažšie aké kedy zažila.

„Dobrý večer dieťa.“ Usmial sa na ňu muž na obraze.
„Aj ja Vám prajem dobrý večer, pane.“ Odpovedala mu so smutným úsmevom.
„Prečo toľký smútok? Vyhrala si. Pozoroval som ťa od začiatku.“ Mrkol na ňu s úškrnom.
„Mýlite sa.“ Odpovedala so sklonenou hlavou, na čo sa muž zamračil a chvíľu mlčal.
„Neodpustíš iným, kým neodpustíš sama sebe.“ Povedal vážnym hlasom.
„Mám si odpustiť, že som bola hlúpa a slepá? Odpustiť, že som bola schopná hlbokej dôvery a lásky?“ spýtala sa ho a v jej hlase sa miešal hnev so smútkom.
„Odpustiť, že si tieto pocity hlboko potlačila.“ Usmial sa na ňu, ale do očí sa mu úsmev nedostal.
„Mám sa nechať dobrovoľne zničiť?“ spýtala sa s ironickým úškrnom.
„Ale to už predsa robíš.“ Vrátil jej úškrn.
Lily porazenecky pokrútila hlavou. Mal pravdu. Ničila sa, ale tá bolesť sa nedala zniesť. Desila sa návratu domov. Jej rodičia sa jej budú pýtať a ona nechce odpovedať. O ich svete veľa nevedia. A o Voldemortovi už tobôž nie. Vari ich môže zaťažovať a strašiť predstavou o černokňažníkovi so srdcom démona? Ak nejaké vôbec ešte má. O tom by rada polemizovala. Dušu ale už určite stratil. Niečo ako láska a priateľstvo mu zaiste nič nehovorí. A nie je teraz ona rovnaká? Tieto pocity zatlačila tak hlboko, až by ich považovala za cudzie. A ona nechce a nemôže byť taká. On zabíja a ničí všetko čo miluje. Má napriek tomu zmysel snažiť sa bojovať za niečo čo nemá? Má iba svoj život a na tom jej záleží iba pramálo. Smrť by bola vykúpením. A predsa. Niekde hlboko cíti, že chce žiť. Chce milovať a dôverovať. Ten pocit smiechu, keď bola v skupinke priateľov, jej chýbal. Nepocíti ho ale. Ak by ho chcela znova pocítiť, pocítila by nanovo aj utláčanú bolesť. A tej sa bála viac ako prázdnoty, ktorá ostala v jej duši. Čo je lepšie? Byť ako bábka? Bytosť mágie bez citov alebo sa nechať nimi zničiť? Ale keby jej duša bola stratená, nedokázala by vyčarovať patronusa. A jeho podstata sa nezmenila. Jej duša, ktorej obrazom patronus je, sa nezmenila. Alebo áno? Jej patronus bol predsa len iný, aj keď rovnaký.
„Počuli ste niekedy o to, že by bol patronus temný?“ spýtala sa Lily, pozrela na maľbu na stene a jej jediný spoločník v týchto dňoch, sa zarazil.
„Nie dievča. Prisahal by som, že to nie je možné. Temný čarodejníci, ktorí podľahli čiernej mágii ho dokonca ani nedokážu vyčarovať.“ Odpovedal jej tlmene a v tvári sa mu odrážalo hlboké zamyslenie.
„Prečo?“ zaujímala sa. Stále majú dušu. Aj keď znetvorenú, stále ju však majú.
„Čierna mágia im otvorila dvere k väčšej moci. Moc ich mágie však odčerpala silu ich duše.“ Odpovedal s miernym úsmevom na tvári.
Lily švihla prútikom a pred ňou stál čierny jednorožec. Nádherný a jasný. Prebehol sa okolo učebne a potom sa rozplynul.

„Je neskoro po večierke slečna Evansová. Prečo ste tu?“ ozval sa hlas riaditeľa za jej chrbtom.
„Pán riaditeľ, ja som potrebovala iba...“ Povedala tlmene a pozerala do zeme, stále stojac riaditeľovi chrbtom.
„Inú spoločnosť.“ Dokončil obraz.
Riaditeľ si povzdychol a vyčaroval dve kreslá.
„Posaďte sa prosím.“ Požiadal jemne študentku. Pridobre na nej videl, že nie je spokojná a už tobôž nie šťastná. Lily si sadla, oprela si o stehná predlaktia a spojila dlane. Riaditeľ sa posadil tiež a jemne sa na ňu zahľadel.
„Čo sa deje?“ spýtal sa jej otcovsky, na čo Lily iba pokrútila hlavou a pozerala do zeme. Dialo sa vôbec niečo?
„Neuzatvárajte sa. Každý potrebuje priateľov.“ Povedal jej. S touto študentkou sa niečo nedobré deje. To si všimol už dávno. Pred pár dňami by bol prisahal, že to zapríčinil stres z VČÚ.
„S tým súhlasím. Mňa ale nepotrebuje nikto. Som špinavá humusáčka.“ Vypľula zo seba a Dumbledoreovi sa zablyslo v očiach. Tento pojem neznášal rovnako ako aj tých, ktorí ho používali.
„Takto Vás nazval niekto Vám blízky. Nemýlim sa?“ spýtal sa. Pochopil, že takto ju mohol raniť iba niekto, komu verila. Lily prikývla. Nemalo zmysel klamať.
„Čo sa stalo s mojím patronusom?“ spýtala sa. To ju trápilo nateraz asi najviac.
„Váš patronus je v poriadku. Nezmenila sa jeho podstata a ani sila.“ Povedal jej.
„Ale je iný.“ Protirečila mu.
„Tak, ako aj vy.“ Podotkol.
„Otázka však nie je prečo sa zmenil ale kto ho zmenil?“ pozrel na ňu ponad okuliare a študentka sa zatvárila nechápavo.
„Ako prosím? Zmeniť patronusa môže iba ten, koho odrazom je.“ Spýtavo sa zahľadela na riaditeľa.
„Vaša duša sa zmenila ale nezmenila svoju podstatu. Odpoveď na to, ako sa to stalo dostanem, až keď budem vedieť kto vás ranil.“ Vysvetlil jej.
„Meno neprezrádza podstatu moci čarodejníka.“ Uškrnula sa.
„Máte pravdu. Dôležité je vedieť pomenovať zdroj jeho moci.“ Konverzoval aj naďalej v jej duchu.
„To viem presne.“ Vzlykla. Nikto by nemal nad ňou takú moc.
„Ste si istá? Je veľa druhov moci.“ Pripomenul. Čakal čokoľvek súvisiace s čiernou mágiou, bol by mohol pripustiť, že jej dokonca niekto ublížil.
„Nexu anima.“ Šepla a rozplakala sa.
Dumbledore spozornel. Tento pojem poznal aj keď ho nikdy nepocítil. Vedel si však predstaviť jej muky. Človek, ktorý vám dal magický sľub nekonečnej lásky a oddanosti a vy ste mu nekonečne a oddane verili, zradil. Odmietol kruto vaše srdce a lásku. Keď to spravil dokonca verejne, je to o to horšie. Riaditeľ si povzdychol. Jej parselčina v ňom vyvolala pochybnosti. Teraz tu však oproti nemu nesedel temný čarodejník a už vôbec nie budúci černokňažník. Lámala sa pri ňom čistá duša. Nikto hlboko temný by nedokázal precítiť takú bolesť. Bolesť, ktorú vie spôsobiť iba láska a dôvera.
Dumbledore ju iba ticho pozoroval. Jeho ruky neboli tie, ktoré potrebovala cítiť a jeho srdce to, ktoré potrebovala počuť. Mohol tu len ostať a čakať, kým sama neprejaví náznak, že si žiada jeho blízkosť.
„Stal sa zo mňa netvor.“ Vzlykla si do dlaní.
„Stala sa zo mňa bytosť bez emócii a to dobrovoľne.“ Priznala kajúcne, hnevajúc sa sama na seba, že to dopustila.
„O tom si dovolím pochybovať. Práve som ich videl viac ako dosť.“ Pripomenul jej riaditeľ.
„Je toto osud ľudí? Preciťovať iba bolesť, silu opovrhnutia a žiaľ?“ spýtala sa s bolesťou v očiach.
„K životu patria aj tieto city. Netreba si ale všímať len tie.“ Pripomenul jej.
„Iné sa mi nedostávajú.“ Povedala tlmene.
„Komu ste dovolili aby Vám ich prejavil?“ spýtal sa vyzývavo. Videl, že sa stráni všetkých okolo, vrátane jej priateľov.
„Komu môžem veriť?“ spýtala sa s rovnakou výzvou v hlase.
„Komu nemôžete?“ spýtal sa jej miesto odpovede, na čo Lily krútila hlavou. Toto nikam nevedie.
„Nemôžete myslieť len na bolesť a zabudnúť žiť. Potrebujete priateľov. Uvidíte, že sa cez to dostanete, keď nebudete na bolesť sama.“ Povedal jej a vstal. Položil jej povzbudivo ruku na rameno, stlačil ho a odišiel.

Lily zotrvala v kresle ešte chvíľu a potom sa aj ona pobrala do klubovne, ktorá bola už prázdna. Sadla si ku krbu a zahľadela sa do plameňov. Zvláštne, ale ako keby rozpálili aj jej vnútro. Pocítila akoby z nej odpadli ťažké okovy a ona dokáže po dlhom čase zhlboka dýchať.
„Lily?“ šepol s otázkou vlkolak, ktorý stál v priechode medzi klubovňou a internátnymi izbami.
„Len poď kamarát.“ Povedala smutne. Remus tichým krokom prišiel ku krbu a usadil sa oproti nej.
„Chýbaš mi a trápim sa, keď vidím ako trpíš.“ Povedal skoro nečujne do plameňov. Musel jej to povedať. Musí ju získať späť.
„Je mi to ľúto Rem, nevedela som, komu na mne ešte záleží.“ Odpovedala rovnako tlmene.
„Všetkým.“ Odpovedal už jasnejším hlasom.
„Skutočne?“ spýtala sa a posmešne nadvihla obočie.
„Všetci ťa máme radi.“ Povedal jej so smutným úsmevom, na čo si Lily odfrkla.
„Ale nevrav. Vari Jamesovi záležalo, že ubližuje môjmu priateľovi a teda aj mne? Vari Sirius protestoval? Vari si ty niečo spravil aby si im to oplatil? A Severus ...“ vzlykla ale nedovolila si plakať.
„Vari ma miloval?“ dokončila s bolesťou v hlase. Už nemala silu plakať. Dnešok ju stál priveľa sily. Či už fyzickej, magickej alebo psychickej.
„Každý má právo spraviť chybu, Lily.“ Povedal kajúcne a Lily na počudovanie prikývla. Áno, chybovať je ľudské a aj ona chybovala, keď nekonečne milovala. Čo jej Remus mohol videl na očiach.
„Spravím čokoľvek, aby si mi odpustila. Si moja priateľka a ani nevieš ako trpím.“ Povedal jej a ona vedela, že to myslí úprimne.
„Ja ti nemám čo odpúšťať.“ Šepla mu porazenecky. Vyčítala mu to úplne neprávom. To si uvedomila až pridobre.
„Ja ťa už nikdy nesklamem. Ak mi dáš možnosť dokázať ti to.“ Povedal pevne.
„Ako to môžeš povedať s takou istotou?“ spýtala sa s úškrnom. To nemôže povedať nikto a ani ona, že nikdy nikoho nesklame.
„Pretože spravím pre to všetko a aj to nemožné.“ Povedal plameňom a Lily v tom videla magickú prísahu. Nesľúbil to však jej, ale sám sebe.
„Ako mohol?“ spýtala sa ho otázku, ktorú si dávala sama sebe nespočetne veľa krát za deň. Remus si povzdychol.
„Som si istý, že na to pozná odpoveď iba on. Ale môžem ti povedať, že mu nie si ľahostajná.“ Odpovedal porazenecky a Lily sa zasmiala. Nebol to však veselý smiech. Najväčšmi pripomínal smiech šialenca.
„Nechcem ho brániť Lily. Tvoj hnev je opodstatnený, ale až budeš pripravená, vypočuj ho.“ Povedal jej žiadostivo. Lily na neho vytreštila oči. Ich stret ho zjavne pripravil o zdravý rozum. Remus sa zachechtol. Vedel, čo si o ňom myslí.
„Nežiadam ťa, aby si zabudla alebo mu odpustila. Vypočuj ho. Iba tak dostaneš odpoveď na svoju otázku.“ Vysvetlil jej, ako to myslel.
„V poriadku. Keď budem pripravená ho neprizabiť, budem počúvať.“ Uškrnula sa na čo sa Remus zasmial. Pridobre sa mu vybavil ich dnešný duel. Muselo ju to stáť priveľa sebakontroly aby mu neublížila a Merlin vie, že od toho nebola ďaleko. Dumbledore mohol zomrieť. Síce na neho nepoužila kliadbu, ktorou by mu bola schopná ublížiť. Podcenil ju a tá voda mu dala pocítiť, jeho nevšímavosť. Mark všímavo podotkol, že pokojne takto mohla na neho vyliať elixír, po ktorom by umrel hneď alebo po mnohých dňoch agónie. A Dumbledore si to musel uvedomiť tiež. Mladý študent mu ukázal, že nie v moci pestovanej vekmi sa skrýva víťazstvo, ale v nepatrných detailoch. A tiež mu nemohlo uniknúť, že ani jeden duel nebol rovnaký. Lily preukázala veľmi širokú znalosť mágie a nikdy sa neopakovala. Nikto tak nemohol predvídať jej kroky a ani rozsah jej vedomostí. A to nespomenul jej silu. Tú má možno porovnateľne veľkú ako Dumbledore. On bude jedného dňa žiadať aby sa k nemu pripojila v boji proti Voldemortovi. Rovnako ako James a Sirius, aj ona bude proti nemu bojovať. Kam bude napokon patriť on? To teraz netuši ale vedel, že k Smrťožrútom určite nie. Nezostáva mu nič iné iba čakať, či sa naplnia slová vlkolaka, ktorý svojimi tesákmi spečatil jeho osud. Lebo až vtedy bude vedieť kam skutočne patrí a čo s ním bude.
„Ak budeš chcieť, budem nablízku.“ Povedal so zmierlivým úsmevom.
„Toto si radšej vyriešim sama, ale ďakujem.“ Usmiala sa na neho. Zášť z nej opadla. Voči nemu určite a ona znova pocítila teplo vo svojom vnútri. Bude to mať ťažké aj on. Už teraz to má ťažké. Vždy si myslela, že sú si podobní. Mýlila sa. Nikdy si neboli tak podobní ako teraz. Obaja boli istým spôsobom vyvrheli a oboch považovala niektorá skupina za ľovnú zver. Obaja si napriek tomu našli pár priateľov. Lenže ona mala viac. Mala možnosť a to dosť reálu prežiť život, aj keď možno krátky, ale po boku manžela a milovať a byť milovaná. Ale on? Ktorá žena by mala za manžela vlkolaka? Ktorej by sa aj mohol zdôveriť? A keď by takú aj našiel, čo by sa možno podarilo, schválil by jej takého muža jej otec? U muklov možno áno. Tí na vlkolakov neveria. Ale predstava romantickej prechádzky pri jazere počas splnu by dámu vrátila do reality a prvá noc s vlkolakom uzamknutým niekde v suteréne by možno bola ich posledná. A čo deti? Remus určite túži po synovi. Každý muž a hlavne čarodejníci si zakladajú na mužskom potomkovi, na ich dedičovi, ich nesmiernej pýche. Podedilo by malé dieťa jeho lycantropiu? Nepočula o tom, že by mal nejaký vlkolak potomka. To, že o tom nepočula ešte stále neznamená, že sa nenarodilo. Kto by sa už len chválil tým, že ma rodiča vlkolaka? A pustil by taký rodič svoje dieťa študovať na Rokfort? Priveľa otázok a minimálna šanca dostať na ne odpovede. A pritom by si na ne mohla odpovedať sama. Jeho svetlí nikdy nepochopia a temní ho budú využívať na špinavú robotu, stále ho však ako bytosť temnoty budú aspoň do určitej miery akceptovať. Deti a aj syna by chcel a mohol by ho mať, keby sa čarodejníci spamätali a pochopili, že to nie sú divé zvery meniace sa na človeka, ale slušní ľudia, ktorí si počas splnu vyžadujú určité opatrenia a špeciálny prístup. A áno, aj ju sa bude snažiť získať svetlá strana a ona by ešte doteraz bola ochotná bojovať. Teraz si tým nie je až taká istá. Nikdy neopustí žiadneho zo svojich priateľov. A ak bude jeden z nich na druhej strane ako by stála ona, zničilo by ju to. Nemôže zdvihnúť prútik na kohokoľvek z nich a ani na toho zradcu. Nie, to by nedopustila aby mu niekto ublížil. Ak by ho niekedy ponížila niektorá žena, to by dokázala pochopiť ako pomstu, ale pomstiť sa mu takto by nedokázala. Ak by áno, zachovala by sa dnes celkom inak.
A takto sa dostáva do čarovného kruhu. Ťažké otázky s ľahkými odpoveďami, ktoré spustia vlnu ďalších otázok a ešte ťažších. Ešte chvíľu a zatočí sa jej hlava, ktorá ju beztak už bolí. Bolesť hlavy sa ale dá zniesť. Z tej sa dá vyspať a po čase je možné si na ňu aj zvyknúť. Ale bolesť v srdci? Tá je priam neznesiteľná a nedá sa s ňou ani spať, nie to sa z nej vyspať. Nevie spať, ani po hodinách spánok neprichádza a ona je vždy iba ponorená do svojej mysle. Jej telo aj myseľ kričí po spánku a ona by si ho dopriala a to ochotne, spánok však nie a nie prísť. A preto stále sedí v klubovni aj keď je už skoro päť hodín a začína svitať. Dnes to našťastie nevadí. Je po skúškach i po turnaji. Môže sedieť vonku pri jazere a užívať si slnečné lúče. Načo tam ale pôjde a s kým tam bude? Sama? To si radšej pokecá s obrazom. Múdry to človek a ani nevie ako sa volá. Nikdy sa nepredstavil a ona sa nespýtala. Pôjde za ním a spýta sa ho na meno. Bolo by na čase a už by mohli byť aj raňajky. Aspoň to by mala spraviť ak už vynechala spánok, opäť. Dá si vločky a čokoládu. Áno, čokoládu si dá rada.
„Lily, ty si tu?“ spýtal sa jej vyjavene James.
„Vadím ti snáď?“ vyštekla na neho a James sa zarazil.
„Spala si vôbec?“ spýtal sa jemne.
„To ťa nemusí zaujímať. Spím kedy chcem a koľko potrebujem.“ Odvrkla mu.
„Pochybujem, že toľko, koľko potrebuješ.“ Zavrčal a poukázal na jej výzor. Lily vstala zo svojho miesta, vyklepla si prútik a v Jamesových očiach sa zračil strach. Ona však len švihla okolo seba a uvrhla ilúziu.
„Spokojný?“ spýtala sa s ironickým úškľabkom. James porazenecky pokrútil hlavou, čo už nevidela, keďže odišla z klubovne. Cítil sa mizerne. Statočný Chrabromilčan, ktorý nikdy neodmietne podať pomocnú ruku, aby niekomu pomohol. A ako inak. Najskôr konať a až potom rozmýšľať. Regulus a Severus určite vedeli, čo ich bude čakať. Poznali ju a predpokladali, ako sa bude správať. On si predstavil smutné dievča na pohovke pri krbe. Toto bola rozzúrená dračica a to je ešte príjemné pomenovanie. Radšej by bol ak by sa ocitol v spoločnosti tej dračice, ako rozzúrenej Lily, pri ktorej nadobudol pocit, že by bolo dokonca bezpečnejšie čistiť zuby vlkolakovi. Ostáva už len prežiť dnešný deň a zajtra budú vo vlaku na ceste domov. Teší sa na prázdniny. So Siriusom si užijú kopec zábavy.
Dúfa však, že mu Lily čoskoro napíše. Toto sa musí dať do poriadku a to čo najskôr. Ideálne by bolo hneď teraz. Regulus povedal, že musí vydržať. Vydrží to? A čo ona? Vydrží to ona?

„James, si v poriadku?“ spýtal sa Remus, čím ho vytrhol zo zamyslenia.
„Áno, prečo sa pýtaš?“ odpovedal mu začudovane. Nebol v poriadku. Cítil sa ako Smrťožrút. Vedome mučí nevinné dievča. Záujem Remusa ho však povzbudil. Odpustil mu?
„Vyzeráš akoby ťa niekto preklial.“ Uškrnul sa na Jamesa.
„Mal som tú česť sa tu stretnúť s Lily.“ Povzdychol si James.
„Nenávidí ma.“ Priznal zúfalo.
„Nie je to tak. Skôr je presvedčená, že nikomu na nej nezáleží.“ Krútil hlavou.
„A na to ako prišla?“ spýtal sa vyjavene.
„Inak by si nenapadol Severusa, inak by ti to Sirius nedovolil a Severus by to nepovedal.“ Vysvetlil.
„Je na dne Paroháč a keď ju z toho niekto veľmi rýchlo nevytiahne, príde úplne o všetko. Príčetnosťou počínajúc.“ Priznal mu svoje obavy a James zaťal čeľusť. Nemohol mu vyzradiť, že to spravil zámerne. Priateľ - nepriateľ rozbil by mu po muklovsky nos a preklial by ho až do tretieho kolena, utekal za ňou a bolo by po všetkom. Plán by stroskotal.
„Ako som mal pre Morganu tušiť, že Severusovi vyletí z úst práve toto?“ spýtal sa pobúrene. To či o pláne vedel alebo nevedel, toto počuť mohol. Keby mu Regulus povedal pomocou čoho chcú dosiahnuť jej dlhodobý hnev, nesúhlasil by. A ten smrad to vedel. Preto mu to neprezradil.
„Otázkou stále je, či bolo nevyhnutné dostať ho do takej situácie?“ povedal zamračene a odišiel, čomu bol James nateraz rád. Na túto otázku by nemohol odpovedať. Jeho priateľ ho má za idiota. A nemá pravdu? Skutočne sa tak cíti. Nechal sa stiahnuť do Slizolinskych hier a zabudol, že je Chrabromilčan. Alebo nezabudol a nechal sa stiahnuť práve preto? A on idiot si myslel, že Lily bude smutná a on ju bude utešovať. A keď bude mať šťastie, bude jeho a koniec koncov by to dopadlo dokonale. Jej rodina by bola v bezpečí a on by získal Lily Evansovú. Teraz by si za ten plán dal facku. Zrada toho pankharta sa jej dotkla viac ako tušil a určite viac ako dávala najavo. Počas duelov rozmýšľal, ktorý študent v maske by mohla byť ona. Prvý deň to bolo takmer nemožné zistiť. Druhý deň to bolo jednoduchšie a v tretí by bol ochotný pripustiť možnosť, že sa tam ani neobjavila. A mohol to zistiť hneď, keby nebol slepý. Tie temné oči sa na neho pozerali a nespojil si ich s očami Lily Evansovej. Jej oči vždy žiarili ako smaragdy. Nesmierne krásne a vzácne oči s dravým leskom. Tieto oči však odhaľovali nekonečnú prázdnotu. Boli ako prázdne studne na dne ktorých je len smäd. Smäd a smrť. Pre Morganu. Ona po nej vnútorne túži. Túži po vykúpení, ktoré jej prinesie len ona. Preto vyzvala Dumbledorea. Dúfala, že ho jej sila privedie do stavu, že sa prestane ovládať a spraví chybu a ona zomrie, ako pravý Chrabromilčan, v boji. Ale za čo vtedy bojovala? Za uznanie alebo za svoje miesto v tomto svete pokrytcov? To nevie a tak ľahko to ani nezistí. Ostáva len dúfať, že sa to podarí tomu netopierovi urovnať aspoň natoľko, že Lily svojej túžbe po vykúpení nepodľahne.