POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Tých pár dní, ktoré strávila u Evansovcov bolo pre Jane veľmi zaujímavých. Dopodrobna spoznávala všetky muklovské vynálezy a priam s otvorenými ústami pozorovala všetko čo videla v muklovskom meste, kam sa vybrali na výlet. Ohúrila ju Zoo, obchody, metro, autobusy a v podstate všetko, pre muklov bežné. Do školy by na muklu mohla napísať rozsiahlu domácu úlohu, ak by sa rozhodla v tomto predmete pokračovať. Lily sa na jej zvedavosti a vyoraných pohľadoch dobre bavila a na jej nesmiernu radosť jej to Bifľomorčanka vôbec nezazlievala. Profesorka bude s jej poznatkami veľmi nadšená, ak sa samozrejme rozhodne ten predmet navštevovať aj v budúcom školskom roku.
Keď nastal čas odchodu Jane domov obe dievčatá prechádzali po dome akoby ich čakala poprava. Pán Wallis nakoniec prišiel presne, ako boli dohodnutí, s vďakou prijal pozvanie na čaj a hodinu sa rozprával rodičmi Chrabromilčanky. Napokon sa pobral v priateľkom duchu domov aj so svojou dcérou, ktorá sa tvárila akoby ju posielal do vyhnanstva na opustený ostrov. Počas konverzácie mu pozvoľna zablúdil pohľad na mladú červenovlásku. Bol ňou fascinovaný a niečo ho vnútorne k nej ťahalo. Nevedel či je to jej krása, šarm alebo inteligencia. Po bližšom skúmaní uznal, že to nebude ono. Sám nevedel, čo to je, ale cítil to aj vtedy, keď bola u nich na návšteve. Aj keď nie tak intenzívne, ako dnes. Teraz, dva dni po splne, keď nie je vlk v jeho vnútri úplne potlačený, je na mnohé veci citlivejší. Doteraz si myslel, že iba vône a zvuky vníma intenzívnejšie, ale očividne aj blízkosť istej červenovlasej Chrabromilčanky je pre neho nekonečným pokušením. Pravdepodobne to bude tým parfumom, alebo mydlom, alebo čímkoľvek podobným čo táto mladá dáma s prekrásnymi očami používa.
Lily si všimla zbúdilé pohľady otca svojej priateľky. Nevedela, či je to tým, že tuší, že o jeho probléme vie, alebo je v tom niečo iné. Necítila z neho však negatívne pocity. Skôr sa zdalo, že sám nevie, prečo to robí a je z toho mierne nervózny.
Napokon odprevadila hostí do altánku, aby sa odmiestnili preč a rodina osamela. Večer príde Severus a poskytne jej aspoň, ako také, rozptýlenie. Je streda, čoskoro vyrazia. V meste poslala list svojej sestre, ktorá sa ochotne vybrala navštíviť onú Lýdiu, že v pondelok odchádza a teda môže priviesť svoju priateľku k ním. Zaiste sa potešila.
Zato Jane jej bude nesmierne chýbať. Tie dni, ktoré strávila u Wallisovcov, boli pre ňu rovnako poučné. Dozvedela sa mnoho vecí o čarovných tvoroch, taktiež odhalila tajomstvo rodiny Wallisových a čo je pre ňu najhlavnejšie, Jane sa udobrila s Regulusom a dohodli si odchod mimo domu na celý týždeň. Prekrásny týždeň v spoločnosti skvelých ľudí. Všetci traja mladíci svoju účasť, na nesmiernu radosť oboch dievčat, potvrdili.
Ostáva teraz tá najťažšia časť. Nenápadne vytiahnuť z týchto mimoriadne inteligentných a všímavých mladých ľudí, na ktorej strane stoja. Dosť ťažká úloha, keď ani sama nevie, kde vlastne stojí. Celkovo je na dosť divnej strane. Neodsudzuje temných, nenávidí Voldemorta a nesúhlasí so svetlými. Svetlí chcú svet bez čiernej mágie, bez Voldemorta a bez tých, ktorých pokladajú za hrozbu pre nich a muklov, teda aj bez vlkolakov. Temní, chcú svet bez bielej mágie, chcú moc a nadvládu. Po moci a nadvláde slintajú úplne rovnako ako svetlí. Lily však mágiu nedelí na čiernu a bielu. Toto delenie začalo ďaleko po Merlinovi. Počas jeho života bola mágia delená na ochrannú, útočnú a živelnú. Pojem čierna a biela, dobrá a zlá, neexistoval. Lily, ak by to bolo možné, by stála na strane Merlina. Chcela by žiť v tej dobe. Vtedy bol svet iný. Ťažko povedať či lepší alebo horší. Za čias rytierov z Camelotu to tiež nebolo rúžové. Ľudia by sa mohli poučiť z chýb svojich predkov a neopakovať ich. Keby to však robili, tak by po Grindelwaldovi žiaden černokňažník neprišiel, ak by vôbec povstal aj on. Jej pohľad na svet, ktorý by chcela a za ktorý by bola ochotná bojovať, bol priveľmi zidealizovaný a vysnený. Svet, kde sa využívali všetky kúzla a je jedno či z bielej alebo čiernej mágie. Svet, kde mali svoje miesto upíri, vlkolaci, elfovia a aj iné bytosti. Všetci by sa riadili zákonmi mágie, ktoré majú všetky čarovné bytosti nezmazateľne zapísané vo svojom magickom jadre. Nebolo by potrebné udržiavanie umelých zákonov, ktoré majú svoje obmedzenia a diery, ktoré prekukne každý viac všímavý právnik. Takýto svet by si priali viacerí, ale nikto nič nepodnikne, aby sa k tomu aspoň priblížili. Každý hlása a opiera sa o zákony mágie, ktoré už ani nepoznajú. Priveľmi sa schovávajú za politicky mocných čarodejníkov. To, že sú to slabí a priam podpriemerní čarodejníci je im očividne jedno. Však na boje majú cvičených aurorov na čele s Dumbledoreom. Všetci, akoby čakali, že sa zopakuje jeho slávny súboj s Grindelwaldom a pošle do horúcich pekiel aj Voldemorta. Voldemort je mocnejší, ako bol kedysi Grindelwald. A pri ňom to bolo tiež divné. Pridlho sa Dumbledore zdráhal postaviť sa mu. Akoby vyčkával, že s tým prestane sám. Alebo, že by bol Gellert jeho príbuzný? Celé je to mimo jej logického chápania. Kto vie, prečo to tak bolo? Keby to neodkladal a postavil by sa mu hneď, vojna by trvala krátko a mohla skončiť po pár mesiacoch. Keby to tak skutočne bolo, tak by trvala veľmi krátko aj v muklovskom svete, keďže by nemal kto podporovať Hitlera. Možno by mala aj starých rodičov.
Takéto myšlienky nemajú cenu. Zbytočne sa bude cítiť frustrovaná za niečo, čo ani nezažila a za čo ani nemôže. Mohla by sa napriek tomu niečo dozvedieť o svojich predkoch.

„Mami. Nemáme niekde náš rodokmeň?“ spýtala sa Lily mysliac na rodokmeň, ktorý mali Wallisovci zavesený v knižnici. Zdalo sa jej to veľmi úctivé voči predkom, aj naďalej takto na nich spomínať. Pani Evansová ostala stáť, akoby v šoku.
„Nie zlatíčko. Otec niečo zapísané má, ja však iba veľmi málo.“ Priznala s pokrútením hlavou.
„Mohla by som sa na to pozrieť.“ Spýtala sa so záujmom.
„Prirodzene.“ Pritakala jej to matka ešte stále mierne prekvapene, vytiahla zo spodnej zásuvky v obývacej izbe jednu zložku a podala ju dcére. Lily začala rozkladať po kuchynskom stole papiere a prezerať si mená. Nebolo toho príliš veľa a po krátkej dobe si to prezrela celé. Zamračila sa na množstvo papierov, ktoré sa jej posúvali po stole a po chvíli sa jej premiešali. So zbručaním ich znova zbalila, ako jej padli pod ruku a vybehla do svojej izby. Keď to mama zbadá určite ju zabije, ale musí to spraviť, inak sa v tom nikdy nevyzná.

V izbe položila zložku na stôl, stiahla zo svojej postele plachtu a roztiahla ju po zemi. Následne vytiahla kalamár s atramentom, ktorý mení farby, tenký štetec a na plachtu začala zakresľovať ich rodokmeň.
Z rodiny po matke toho veľa nebolo. Iba sedem generácii avšak otec sa na jej radosť dostal oveľa ďalej. Dokonca to bolo jedenásť generácii, čo je pozoruhodné na pomery muklov.
Keď bolo všetko zapísané, či skôr zakreslené, vytiahla zo zásuvky čarovné lepidlo a pripevnila si rodokmeň na stenu. Rodina jej mami nebola nijako rozvetvená a oproti čarodejníkom sa dostala žalostne málo do minulosti. Najradšej by bola, keby sa dostala na rovnakú úroveň ako aj otec aj keď ani to by nebola žiadna výhra. Najstaršia osoba zaznačená v rodokmeni matky bola žena. A to konkrétne Juliet Green, ktorá mala v zátvorke zaznačené meno Veneti Blackwell.
„Bleckwell.“ Šepla pri pohľade na to meno a vyletela z izby s papierom v ruke.
„Mami, prečo je pri tejto žene, v zátvorke, iné meno?“ zaujímala sa náhlivo Lily a strčila mame pod nos papier, ukazujúc pri tom na meno jej predka. Pani Evansová si od dcéry prevzala starý hárok papiera a bližšie sa pozrela na meno, ktoré jej dcéra ukazuje.
„Pretože bola v detskom domove a nemali od nej nijaké doklady. Našli ju ako šesťročnú stáť pred dverami sirotinca a jediné čo im povedala bolo jej meno. Keďže sa zamestnancom nepodarilo nájsť žiadnu rodinu s týmto menom, po prijatí do ústavu jej dali priezvisko Green, ako dostávali všetky deti umiestnené v tom domove a zmenili jej aj krstné meno.“ Povedala jej čo zistila.
„A tam si našla aj manžela.“ overovala si svoj dohad. Keďže mala manžela s rovnakým priezviskom, bolo to iba logické a mama jej na súhlas prikývla. Už vedela, prečo sa je nedarilo pátrať ďalej. Hľadať predkov po dávno zomrelých osobách a k tomu takých, ktoré mali zmenené priezviská a v prípade Veneti aj krstné meno, bolo takmer nemožné. Chcela sa ešte niečo spýtať aj keď sama nevedela čo. Už vedela, prečo jej ten muž na obraze nedal spávať. Tie papiere jej ukazoval otec, keď bola ešte malé dievčatko a učila sa čítať. Niekde, veľmi hlboko v jej mysli, to ostalo zapísané dodnes a stačilo mierne postrčenie, aby si to vybavila.
Ozvalo sa zaklopanie a Lily vystrelila k dverám, aby ich otvorila. Čakali iba jediného hosťa a tým bol Severus. A toho práve teraz potrebovala.

„Poď ďalej.“ Privítala ho so širokým úsmevom. Severus jej úsmev opätoval a vstúpil do domu. Po krátkom pozdravení rodičov sa usadil v obývačke.
„Poď do mojej izby. Niečo ti ukážem.“ Uškrnula sa na neho Lily. Na svoj výtvor bola patrične hrdá a dúfala, že poničenie posteľnej bielizne budú akceptovať aj jej rodičia. Severus ju obdaroval nič nehovoriacim pohľadom a vstal, aby nasledoval túto veselo naladenú Chrabromilčanku do jej izby, samozrejme, že v tesnom závese jej rodičov.
Keď vstúpili dnu mávla rukou smerom k stene, aby im ukázala svoje umelecké dielo. Atrament odviedol dobrú prácu. Ženy mali mená zapísané červeným atramentom a muži modrým. Iba pri mene Veneti Blackwell bol atrament tmavý zelený. Mama sa chvíľu nesúhlasne mračila na poničenú plachtu, ale musela uznať, že to nebol až tak zlý nápad. Koniec koncov bola to pekná práca a pozdávalo sa jej, že si jej dcéra takto uctila predkov, otec pre istotu s hárkom v ruke kontroloval mená, či sa niekde nezmýlila. Severus stál ako obarený a pozoroval meno napísané odlišnou farbou a Lily sa na neho veľavravne škerila.
„Prečo je Juliet Green inou farbou?“ zaujímal sa pán Evans.
„To netuším. Ten atrament sám mení farby.“ Pokrčila plecami Lily aj keď odpoveď tušila pridobre. Rozporný v tomto prípade bol iba fakt, že je očividne jediná, ktorá podedila mágiu po tomto predkovi. Stále to môže byť zhoda náhod, že istý pán na obraze má rovnaké priezvisko ako jej predok. Severus sa tváril, akoby nad niečím rozmýšľal a po chvíli opustili jej izbu so klonenou hlavou, stále stratený vo svojich myšlienkach a ani si nestihol uvedomiť, kedy sa ocitol v kuchyni pri šálke čaju.
„Lily, bol by problém, keby sme išli už v nedeľu?“ spýtal sa jej Severus, keď boli chvíľu sami.
„To by nemal byť problém. Len neviem, či by som dovtedy stihla poslať všetkým správu o tom, že sa pôjde skôr.“ Zamyslela sa.
„Ja som myslel, že by sme išli skôr, aby sme to tam pripravili.“ Dodal.
„To by bolo asi vhodné, keďže sme ich pozvali.“ Odpovedala mu Lily s pritakávaním. Rodičom radšej povie, že sa dohodli, že vyrazia o deň skôr, nie že pôjdu iba oni dvaja. Mohlo by to vyvolať verejné pohoršenie a otázky, na ktoré by nerada odpovedala.
„O čom debatujete?“ zaujímala sa pani Evansová.
„Severus mi práve povedal, že sa výlet odchádza už v nedeľu.“ Usmiala sa na ňu jej mladšia dcéra.
„Čo zapríčinilo zmenu plánu?“ zaujímala sa s nadvihnutým obočím.
„To, že prvý deň budeme musieť veľa upratovať.“ Zasmial sa Severus a pani Evansovej zabehol od smiechu čaj. Na toto mládež nepomyslela. Aspoň, že to zistili včas a nie, až na mieste.
„Dúfam, že si dáte pozor a nemyslím teraz iba na vaše zdravie.“ Predniesla prísnym hlasom a pozrela na dvoch mladých ľudí. Lily sa začervenala a nebola schopná jej nič povedať. Videla, že aj Severusova maska večného pokoja sa začala rozpúšťať po slovách jej mami. On sa aspoň zmohol na zdvorilé, prirodzene, čoho nebola sama schopná. Celý zvyšok dňa sa zdal byť Severus akoby duchom mimo. Nad niečím premýšľal a nemal pokoja, to si Lily všimla pridobre.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa ho, keď to už nevydržala. Severus ale iba nesúhlasne pokrútil hlavou.
„To zatiaľ neviem, ale čoskoro sa to dozviem.“ Povedal jej napoly zamyslene a Lily prikývla. Chápala túto jeho povahovú vlastnosť. Nikdy nepovedal na rovinu niečo, čím si nebol istý a ona nebola iná. Teraz nad niečím uvažoval a kým nenadobudne istotu, nepovie nič bližšie. Naopak, taký Chrabromilčania by už sedeli za pohovkách a nahlas by rozoberali domnienku. Bifľomorčania by sa zahĺbili spoločne do kníh a hľadali riešenia. A Bystrohlavčania? Tí by boli zamyslení spoločne a čakali, kto prvý rozlúšti problém. Slizolinčania si problémy, ako aj riešenia, nechávali pre seba. Preto bolo veľmi zaujímavé, ak mali riešiť spoločný problém, ako napríklad, na hodinách extra elixírov. Ona by konverzovala ale Slizolinčan sa zahĺbil do seba, Bifľomorčan listoval vo všetkých knihách a Bystrohlavčan sa zapozeral kamsi do diaľky a na knihy ani nepomyslel, keďže veril výhradne iba svojmu intelektu. Slizolinčania neskôr tiež nazreli do knihy, ale to až po uvážení, ktorú otvoriť, aby našli čo hľadali. Bystrohlavčania sa pozreli tiež do knihy, ale aby zistili, či ich predpoklad je správny. Bifľomorčania by po niekoľkých prečítaných knihách nakoniec našli, čo hľadali. A Chrabromilčania? Tam záleží nakoľko inteligentní a sčítaní ľudia sa zapojili do rozhovoru. Každý prispeje svojimi vedomosťami a nakoniec spoločne nájdu odpoveď. Ak sa však takto zíde skupina dutých levov, tak prídu na odpoveď na míle vzdialenú od pravdy.
„Zajtra asi neprídem ale v sobotu sa uvidíme na našom mieste.“ Vtisol jej na pery vrelý bozk. Lily nevedela, čo zapríčinilo, že sa neuvidia avšak neprotestovala. Asi to malo čo robiť s jeho zamyslením.
„Bude mi smutno.“ Zafňukala ako dieťa a Severus sa musel usmiať. Aj jemu bude chýbať. Zase raz ďakoval vyšším mocnostiam, že si získal jej lásku. Miluje ju z celého srdca a čo by asi žiaden Slizolinčan nespravil, on by pre ňu riskoval aj vlastný život. Bez nej, by aj tak zmysel nemal.
„Aj mne láska.“ Povedal jej s úsmevom a týmto sa rozlúčili. Lily stála vo dverách a pozorovala jeho vzďaľujúcu sa postavu, až sa nestratila v tme. Zotrvávajúc vo vchodových dverách, opretá o zárubňu, chytila do dlane prívesok a tlmene sa zasmiala. Aj on na ňu myslí. Pobrala sa napokon dnu a vstúpila na schodisko, ktoré viedlo k jej izbe. Zajtra sa teda aspoň pobalí. Aj tak nebude mať čo robiť.

V izbe stála pred oknom a pozorovala mesiac. Nemohla prestať myslieť na Severusa. Vždy sa bála, že sa mu niečo stane. Je jedno, že sú v muklovskom svete. Voldemort a jeho Smrťožrúti s radosťou zabíjajú muklov. Dúfala, že nejakým zázrakom vynechajú jej domov. V januári bude plnoletá a uvalí na dom a pozemky všetky ochrany, ktorých bude schopná a Merlin jej je svedkom, že si pokojne zareže aj do ruky, ak to pomôže. A ten pankhart zaplatí za svoje činy. O to sa postará. Je na čase započať menšiu revolúciu v čarodejníckom svete a ten idiot pocíti strach. O to sa už postará. Má ešte dva roky na to, aby naplánovala stratégiu a vytvorila si spojencov. Sama veľa nezmôže a s bielymi sa spojiť nehodlá. Nechce byť ďalší pomyslený vojak bojujúci za vyššie dobro. To sú v konečnom dôsledku aj Smrťožrúti. Dosť pochybuje, že sa pridali na stranu černokňažníka, aby si mohli užívať mučenie muklov. Na to by sa veľa čarodejníkov nahovoriť nedalo. Možno, ak by to pokladali za nevyhnutné pre vytvorenie niečoho nového, brali by to ako nutnosť. Kto vie, čo všetko im ten idiot nahovoril?
Rovnako sa zamýšľala aj nad prekliatím učiteľa OPČM. Sama by ju rada učila. Ten predmet ju bavil, ale za cenu straty príčetnosti alebo života by to nerobila. Kto vie, kto to miesto preklial a prečo? A vie to vôbec niekto? Možno tak Dumbledore. Ten starý muž toho vie zaručene veľa. Ale prečo sa mu nepodarilo kliadbu doteraz zlomiť? Kto vie, čo do nej zakomponoval onen čarodejník?
S povzdychom sa zvalila na posteľ. Priveľa rozmýšľa a začína ju z toho bolieť hlava. Radšej si zoberie na čítanie nejakú knihu a naštuduje si ochranné kúzla, ktoré uvalí na dom. Vie ich už celkom dosť. Naštudovala si dokonca aj Fideliovo kúzlo. To by však bolo nesmierne zložité. Ťažko by sa na to dali rodičia nahovoriť, pokiaľ by neboli bezprostredne v ohrození. Bude musieť poprosiť Regulusa o nejakú knihu. Ich mama musí mať veľmi širokú zbierku kníh, ktoré sa nedajú nikde zohnať. A ak má naozaj knihy v parselčine, bolo by to dokonalé. Ochranné kúzla v parselčine vie zlomiť iba parselan. Tých určite medzi Smrťožrútmi nie je veľa. Ak vôbec niekto. Určite aj Severus, ako člen čistokrvnej rodiny, musí mať prístup ku knihám, ktoré slúžia na ochranu domu. Zaiste to budú knihy čiernej mágie a nie celkom legálne, ale ak to ochráni jej rodičov, uchýli sa aj do štúdia tejto oblasti.
Prečo sa vlastne na Rokforte neučí čierna mágia? Ťažko sa brániť voči kúzlam, ktoré ani nepoznajú. A pri profesoroch, ktorých mali, sa ani nemohla čudovať, že jej spolužiaci mali problém vyčarovať aj jednoduché Protego, nie ešte maxima. S tým bude musieť niečo robiť. Jej kamaráti budú ľahkým terčom, ak sa nebudú vedieť brániť. V tejto dobe, vie ako také bezpečie zaručiť iba moc a kto ju nemá, nemá nič. Majú sa o čom zhovárať. Nebude to len týždeň plný zábavy, ako si myslia jej rodičia. Čakajú ich rozhovory o budúcnosti, o ochrane, o Voldemortovi a jeho Smrťožrútoch. O vlkolakoch a elixíre pre nich a o ostatných humánnych a polohumánnych tvoroch, ako napríklad kentauri alebo elfovia.
Nedeľu využije aspoň na to, aby sa porozprávala so Severusom o jeho návšteve u starého otca. Nejako o tom mlčí, čo nemal vo zvyku. Prečo by zajtra ráno nešla navštíviť Lindara? Je na malého Rúmila nesmierne zvedavá. Určite vyrástol. S podobnými myšlienkami upadla do nepokojného spánku.

Istý čiernovlasý chlapec sedel doma pri krbe a zahĺbený vo svojich myšlienkach hľadel do mihotavého svetla ohňa, ktoré ani nevnímal.
„Nad čím premýšľaš?“ spýtala sa ho matka, keď si všimla synovo pozorovanie plameňa. Mladík sa strhol. Nepočul a ani nevnímal prítomnosť svojej matky.
„Nad Lily.“ Povedal skoro šeptom. Pani Snapeová ho zarazene pozorovala so zdvihnutým obočím.
„Dnes som zistil niečo, čo asi zmení pohľad starého otca.“ Priznal sa s úškrnom a Eileen zbystrila pozornosť. Vedela, že sa mu starý otec vyhrážal vydedením, ak si nevezme za ženu tú, ktorú mu vybral, alebo aspoň nejakú polovičnú z dobrej rodiny.
Ester Crabbeová rozhodne nebola žena, ktorú by chcel volať manželkou ani keby sa nezamiloval do Lily. Bola síce čistokrvná a z bohatej rodiny, ale to, že bola dcérou bratranca a sesternice, na nej nechalo isté, povedzme zvláštne, rysy tváre a ani jej postavu by nehodnotil ako príťažlivú. Princeovci by ostali v takomto prípade zaručene bez dediča. Pri týchto myšlienkach ho striaslo a venoval radšej aj naďalej pozornosť svojej matke.
„Predok Lily bola Veneti Blackwell.“ Povedal s úškrnom a Eileen na neho vyvalila oči.

Rod Blackwell sa vytratil z čarodejníckeho sveta za dosť zvláštnych okolností. Columbus Blackwell si vzal za ženu Ordovice Blackwell. Jeho veľmi vzdialenú príbuznú. Ich rody mali spoločného predka pred asi siedmymi generáciami, čo by sa dalo považovať už za zanedbateľné. Mali troch potomkov, Veneti, Viconti a Vivera. Jedného dňa ich našli mŕtvych. Na žive ostala iba najmladšia dcéra Veneti a staršia Viconti, ktoré v tom čase boli u starých rodičov. Ich smrť ostala záhadou, nakoľko neboli otrávení a nenašli sa ani stopy, že by ich zasiahla Avada. Boli v konečnom dôsledku úplne v poriadku, až na to, že boli mŕtvi. Neboli ani v kŕči, ktorý by naznačoval otravu a ani v šoku, ktorý zanechá útok. Sedeli pri stole, akoby čakali na večeru, ktorej sa nedočkali. Uzavreli to tak, že ich buď niekto preklial alebo vyvolali démona, ktorý ich usmrtil. Starým rodičom však nedovolili vychovávať vnúčatá z dôvodu, že boli viac chorí ako zdraví. Staršej Viconti sa ujali Gryffinovci, ale po mladšej sa akoby zľahla zem. Bolo verejným tajomstvom, že najmladšia dcéra ostala natoľko v šoku zo straty rodičov a brata, že prišla o mágiu a stala sa šmuklom. To bol ten pravý dôvod prečo sa jej odmietli Gryffinovci ujať a stará mama dievčat ich rod prekliala. Vraj ak sa jej neujmú, nebudú mať nikdy vlastného potomka a keď sa Viconti osamostatní príde si po nich samá smrť. Nikto nevie, či je to pravda, avšak
deň po svadbe Viconti, umreli na infarkt, čo je prvý a posledný infarkt zaznamenaný u čarodejníkov a nemali okrem osvojenej Viconti iného potomka. To, že stará matka uznala za budúcu hlavu rodu potomka Veneti, či už to bude žena alebo muž, bolo pre Viconti nie moc príjemným prekvapením. Nebola však vydedená, čo jej na prestíži neubralo.
Viconti mala neskôr syna Seria a ten s manželkou Josephine mali dcéru Nakshantru, ktorá si vzala za manžela Monocerosa Blacka. Tu sa rod Blackwell prestal spomínať. Rozvetvený a mocný rod vymrel po meči. Pravdou a faktom ostalo, že Gringotti rozsiahli majetok Blackwellovcov spravovali a dodnes ho majú pod svojou ochranou. Podľa pravidiel by mal prepadnúť Blackovcom. Gringotti to však odmietali, nakoľko nemali informácie o potomkoch Veneti. Ak by prišiel priamy potomok, zdedil by aj titul lorda aj rozsiahle majetky a firmy. Zisk z firiem prepadá v dnešnej dobe na charitu. Financuje sa z neho štúdium chudobných detí, ktoré by si nemohli dovoliť platiť Rokfort a aj výskum nových elixírov a podobné potrebné a verejne prospešné nutnosti.

„Povieš jej to?“ zaujímala sa. Ak by dokázala, že je priamy potomok bola by nesmierne bohatá.
„Určite áno.“ Prikývol jej. Bolo jeho povinnosťou informovať ju o tom. Po dosiahnutí plnoletosti bude mať nesmiernu politickú moc. Ale do Gringottbanky by mohli ísť aj skôr. Na majetok právo má ako priamy dedič aj pred sedemnástimi narodeninami. Minimálne na zverenecký trezor a na titul Lord, v jej prípade teda na Lady.
„Rozmýšľal som a prijmem ponuku starého otca.“ Povedal takmer tlmene. Jeho mama sa zatvárila sklesnuto ale prikývla hlavou. Čakala to.
„Ty s tým nesúhlasíš.“ Podotkol jasný fakt. Nechápal však prečo.
„To je pravda, ale chápem to.“ Odpovedala mu zronene a hľadela do plameňov.
„V nedeľu ideme k Regulusovi.“ Zmenil tému na príjemnejšiu a Eileen sa ochotne chytila.
„Kto všetko pôjde?“ zaujímala sa.
„Ja s Lily, Regulus s Jane, Mark, Hanrich a Remus Lupin.“ Odrátal ich na prstoch.
„Akýsi nepomer.“ Uškrnula sa Eileen.
„Zaujímavá je aj zostava fakúlt.“ Uškrnul sa späť. Každá mala svojho zástupcu.
„Som zvedavá, koľkokrát sa pohádate.“ Dodala pobavene.
„Napodiv sa celkom dobre dopĺňame.“ Zamyslel sa Severus. Už chápal ako mohli zakladatelia spolu vychádzať.
„Nemusím ti snáď pripomínať..“ nechala vetu odznieť do stratena a Severus pretočil očami. Jeho mama bola Slizolinčanka a vedela ako to tam chodí, nateraz si teda niektoré veci mohla odpustiť.
„Nemusíš, už to stihla pani Evansová.“ Uškrnul sa a keď si všimol spokojný pohľad jeho matky nemohol si odpustiť dodať niečo v duchu Princeovcov .
„Regulus má dom až pridobre zabezpečený.“ Dodal, mrkol na ňu ľavým okom a Eileen na svojho syna vyvalila oči, a nevedela čo dodať. Zaiste mal pravdu.
„Severus!“ Zahriakla ho, na čo sa oslovený mladík uškrnul a v očiach sa mu zaiskrilo. Eileen nevedela povedať, či spomínaným plánom alebo pobavením. Dobre bolo možné, že to spôsobili obe možnosti.
„V utorok musím ísť k starému otcovi.“ Zamračil sa a Eileen zbystrila pozornosť.
„Mám mu povedať, ako som sa rozhodol.“ Povzdychol si. Nevedel čo mu povedať. Bezradne pozrel na svoju matku očakávajúc nejakú radu.
„Máš len dve možnosti. Buď sa rozhodneš ako chceš ty, alebo ako chce tvoj starý otec.“ Ozrejmila mu možnosti. Severus pokrútil hlavou. Keby sa tieto možnosti aspoň tak diametrálne nelíšili. A keby nebolo v stávke tak veľa.
„Čo na to hovorí Lily?“ zaujímala sa.
„Nevie nič.“ Povzdychol si.
„Dokedy mieniš mlčať?“ spýtala sa ho. Nepovažovala to za správne a nevedela, prečo jej to nepovedal. Chápala, že to nechcel rozoberať pred Jane Wallisovou. Prečo jej to však nepovedal ani po jej odchode je pre ňu záhadou.
„Chcel som jej to povedať dnes, ale spojenie s rodom Blackwell ma vyrušilo.“ Uškrnul sa na ňu.
„Zajtra pôjdem k starému otcovi a v sobotu jej to poviem.“ Zakončil rozhovor a vstal.
„Dobrú noc, mami.“ Rozlúčil sa a pobral sa do svojej izby.

Severus vstal zavčasu. Naraňajkoval sa a obliekol si habit. Zamieril do obývačky a vsal si hop-šup prášok.
„Prince Manor.“ Zvolal, hodil si k nohám prášok a v žiare zelených plameňov zmizol, aby sa zjavil v krbe spomínaného sídla.
„Severus. Vitaj!“ Privítal ho starý otec, Sylvester Prince.
„Starý otec.“ Pozdravil ho mladík a na znak úcty sklonil hlavu.
„Čakal som ťa v utorok, čo ťa k nám privádza?“ spýtal sa ho, keď sa usadili v salóniku.
„Pán si bude želať?“ spýtal sa domový škriatok a hlboko sa uklonil.
„Víno.“ Prikázal stroho. Škriatok sa odmiestnil a po malej chvíli sa vrátil s karafou a dvomi pohármi.
„Môžeš ísť.“ Odvolal ho jeho pán.
„Nepredpokladám, že si prišiel odpovedať na moju ponuku.“ Uškrnul sa starší muž a podal pohárik svojmu vnukovi. Severus prijal ponúkaný pohár a uškrnul sa.
„Z časti áno.“ Odpovedal. Starý otec do neho zabodol oči. Nie je istý, či je ochotný o tomto diskutovať.
„Som ochotný prevziať meno Prince. Nie som ochotný vziať si za ženu Crabbeovú.“ Povedal na rovinu, na čo sa starý otec zamračil. Vedel, že toto manželstvo je dohodnuté a odmietnuť bolo možné iba v prípade, ak by sa vyskytla vážna choroba, alebo ak by jeden z rodov ostal v hanbe.
„To nás privedieš do nepríjemnej situácie.“ Poznamenal a odpil si z vína. Severus vedel, že ho to bude stáť vydedenie.
„Pokiaľ sa však nenájde vhodnejšia partnerka.“ Podotkol s úškrnom, na čo sa starý otec sa zasmial. Vedel, že si život plánuje s humusáčkou. Jeho odpoveď však bola hodná rodu Prince.
„Vhodnejšia znamená bohatšia a politicky vplyvnejšia.“ Pripomenul mu význam toho slova, na čo Severus prikývol na znak, že rozumie.
„Ak by som ti takú chcel predstaviť, súhlasil by si?“ spýtal sa ho diplomaticky.
„Ak mi predstavíš dievča s vplyvným menom a majetkom, ktorý náš rod neoslabí, tak budem rád.“ Uškrnul sa. Všetky také už boli zadané.
„A ak by dedila aj titul, bolo by to perfektné.“ Uškrnul sa späť na starého otca a ten sa zachechtal.
„V poriadku Severus. Ak mi takú dámu predstavíš, budem spokojný. A ty budeš dedič rodu Prince s titulom Lord.“ Zakončil to starý otec a tváril sa pobavene.
„Chcel by som ťa ešte o niečo požiadať.“ Pokračoval Severus a dolial sebe aj starému otcovi víno.
„O čo ide?“ zaujímal sa.
„Chcel by som si do utorka požičať knihu rodov.“ Povedal. Tam je celý rodokmeň rodu Blackwell aj s dohadom okolo tej kliadby, o ktorej sa toľko šepká. Sylvester sa usmial. Severus nikdy nemal chuť čítať ju. Museli ho do toho nútiť. Bolo potešujúce, že sa začal o takéto veci konečne zaujímať.
„V poriadku.“ Povedal a privolal si škriatka, aby mu spomínanú knihu priniesol.
„Tak v utorok.“ Rozlúčil sa Prince s vnukom, keď ho odprevádzal ku krbu.
„Prídem.“ Prisľúbil predtým, ako zmizol v zelených plameňoch.

Doma sa prezliekol, naobedoval a zabuchol sa vo svojej izbe, aby si naštudoval rod Blackwellovcov. Zajtra pôjde za Lily, musí teda vedieť všetko.
„Ako bolo u starého otca?“ spýtala sa ho matka, opierajúc sa o zárubňu.
„Máme dohodu.“ Zoširoka sa uškrnul Severus. Eileen vedela, že starý otec vletel do pasce, z ktorej sa už nedostane. Súhlasil s niečím, s čím ani sám nepočíta a spýtavo pozrela na svojho syna.
„Ak mu privediem ukázať dievča s rodokmeňom, titulom a majetkom budem jeho dedičom a nebude trvať na Crabbovej.“ Striaslo ho pri predstave, že by práve toto dievča mal volať svojou manželkou. Na škole nie je zvaná obluda pre nič za nič. Eileen sa zasmiala. Starý otec nebude nadšený. Samozrejme za predpokladu, že Lily je priamy potomok Blackwellovcov.
„Sú len štyri hodiny. Nepôjdeš za ňou?“ spýtala sa láskavo. Severus švihol pohľadom na hodiny.
„Asi áno.“ Nemá zmysel to odkladať. Čím skôr pôjde, tým lepšie. Napísal na pergamen Lily krátku správu, či môže prísť na ich miesto ešte dnes a po malom okamihu sa mu sova vrátila s pozitívnou odpoveďou.

Lily sa ráno zobudila a rovno utekala do kúpeľne, aby sa čím skôr pripravila na odchod. Včerajší plán navštíviť Lindara sa jej viac ako len pozdával. Prezlečená zbehla do kuchyne a zobrala chladničku doslova útokom. Po pol hodine od jej otvorenia očí bola pripravená na odchod. Vo vrecku od nohavíc mala odložené nejaké mince a prútik bezpečne schovaný, aby ho náhodou nezbadali muklovia. Po kontrole týchto nutností opustila dom, aby si na neďalekej poľnej ceste stopla autobus a odcestovala na miesto, ktoré na jej zdravie nemalo dobrý vplyv, dúfajúc, že sa to odvtedy zmenilo.
Lily s úsmevom hľadela na les, ktorý sa za ten necelý rok vôbec nezmenil. S povzdychom a menšími obavami vstúpila dnu. Už nemá prívesok a nevie teda, či ju budú obyvatelia aj naďalej akceptovať. Vykročila radšej známym chodníkom, ktorý vedie k rieke tečúcej cez toto prekrásne miesto, dúfajúc, že tam nájde elfa s jeho malým synom.
„Oci! To je ona! Ona prišla!“ počula kričať malého elfieho chlapca a keď videla ako za ňou uteká, neubránila sa radostnému smiechu. Merlin, ale narástol.
„Rúmil!“ zakričala na chlapča a predklonila sa, aby sa jej mohol vrhnúť okolo krku.
„Ty si za mnou prišla? Povedz. Chýbal som ti? Prečo si skôr neprišla? Nemala si čas?“ zasypával ju otázkami a Lily nevedela, na ktorú skôr odpovedať. Jediné, čo mohla v tejto lavíne spraviť, bolo ticho sa na malého elfa usmievať a nechať odznieť otázky. Potom snáď aspoň na niektoré odpovie.
„Rúmil!“ zahriakol svojho syna Lindar, keď sa ocitol v ich blízkosti. Chlapček pozrel na otca mierne zahanbene a pustil sa krku mladej čarodejnice.
„Lily. Veľmi rád ťa vidím.“ Povedal úprimne dospelý elf a nechal sa od dievčaťa objať.
„Priveľmi ste mi chýbali. A tak som sa rozhodla, že vás prídem pozrieť.“ Mrkla s úškrnom na Rúmila stojaceho vedľa svojho otca a ten sa na ňu oslnivo škeril od ucha k uchu.
„V tomto lese si vždy vítaná. To dobre vieš.“ Povedal jej Lindar a vykročil s ňou naprieč lesom, do časti v ktorej ešte nebola.
„To je pravda, ale už nemám prívesok.“ Uškrnula sa nevine na svojho priateľa, ktorý na ňu nechápavo zamrkal.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa mierne šokovaný.
„Akosi sa do mňa vstrebal alebo lepšie povedané vpálil.“ Odpovedala zdráhavo.
„To je v poriadku.“ Odpovedal napokon a pokračoval v ceste.
„Kam ideme?“ spýtala sa Lily po niekoľkých minútach tichej chôdze.
„Tam, kde nás je treba.“ Odpovedal záhadne a poukázal na strieborné kvapky občasne sa nachádzajúce na listoch a tráve, naznačujúce prítomnosť zraneného jednorožca. Lily prikývla. Elf sa nezdráha ukázať jej časť z jeho života. Niečo, za čo by mnohí boli ochotní vraždiť.
Napokon toho neboráka našli. Bol relatívne v poriadku, len si niekde poranil nohu. Lindar jej ukázal ako je najlepšie s pomocou niektorých rastlín zastaviť krvácanie a ako ošetriť ranu. Bolo to veľmi zaujímavé a diametrálne odlišné od spôsobu, aký používajú čarodejníci. Na obed sa s Lindarom a jeho synom rozlúčila a bodlo ju pri srdci, keď videla slzy v tých prekrásnych očiach malého chlapca. Je to rozumný mladý chlapec a vyrastie z neho určite rovnako úctivý muž akým je jeho otec. Jej plán rýchleho odchodu prekazilo iba krátke stretnutie s Bastienom.

„Dobrý deň Bastien.“ Pozdravila s úctou kentaura stojaceho pri rieke.
„Dobrý deň aj tebe.“ Odzdravil ju v priateľskom duchu a vykročil smerom k nej.
„Bola si s Lindarom.“ Odtušil, na čo mu Lily prikývla.
„Áno a bol taký láskavý a dovolil mi prizerať sa, pri ošetrovaní jednorožca.“ Povedala s úsmevom počas chôdze.
„Smiem sa ťa niečo spýtať?“ pozrela do tváre mohutného magického tvora a zahryzla si nervózne do spodnej pery.
„Smieš to skúsiť.“ Dostalo sa jej odpovede.
„Videl si na oblohe moju cestu?“ spýtala sa ho takmer preľaknuto.
„Každého cesta je zapísaná na nočnej oblohe. Aj tá tvoja.“ Odpovedal pravdivo a Lily na neho pozrela s tichou otázkou v očiach.
„Každé tvoje rozhodnutie určí tvoju cestu. Nie je rovná ako tento chodník. Je tvorená mnohými rázcestiami a je len a len na tebe, pre čo sa rozhodneš.“ Odpovedal jej na nevyslovenú otázku a Lily prikývla.
„Ako sa rozhodnúť?“ spýtala sa ho. Niekedy je nesmierne ťažké rozhodnúť sa správne. To čo sa môže zdať byť správne v tej chvíli, nemusí byť najlepšie riešenie v budúcnosti.
„Rozhodni sa sama, svojim svedomím a svojím srdcom. Iba v takom prípade, nech sa stane čokoľvek, si budeš schopná povedať, že by si tak urobila rovnako.“ Poradil ochotne mladému dievčaťu.
„Úprimne ti ďakujem za tvoju radu. Budem na ňu pamätať.“ Poďakovala sa na kraji lesa a s uklonením hlavy sa rozlúčila s jej spoločníkom.
„Prijala silu prívesku.“ Povedal Lindar Bastienovi, ktorý pozoroval odchádzajúce dievča.
„Viem.“ Odpovedal neprítomne.
„Je tak mladá.“ Povzdychol si kentaur.
„Nemenil by som s ňou.“ Priznal takmer šeptom a vrátil sa späť do lesa.

Lily sa vrátila domov, dala si rýchlu sprchu a sadla si v kuchyni za stôl. Mama pred svoju vyhladovanú dcéru položila tanier s polievkou, keď cez otvorené okno vletela dnu Severusova sova.
„Tirya, zlatíčko. A ty tu čo robíš?“ spýtala sa sovy a prevzala si od nej dopis. Narýchlo napísala na zadnú stranu pergamenu odpoveď a keď sova dojedla keks, chytila ho do zobáka a obletela zasa preč.
O pol hodinu bol Severus už pri strome a pozoroval, ako sa k nemu približuje jeho milovaná červenovláska. Ako vždy ho obdarovala žiarivým úsmevom. Bola prekrásna.
„Čo to máš?“ zaujímala sa Lily a poukázala na hrubú knihu v jeho rukách.
„Po toto som dnes išiel k starému otcovi.“ Povedal jej s úsmevom a usadil sa do trávy. Lily ho so záujmom pozorovala a usadila sa vedľa neho.
„Je v ňom zapísaný jeden z najstarších rodov, ktorý je veľmi zaujímavý.“ Začal svoje rozprávanie a Lily zbystrila pozornosť. O rodoch toho veľa nevedela, o nich sa museli učiť iba deti aristokratických rodín.
„Bol to veľmi bohatý rod, ktorý vymizol pred niekoľkými generáciami.“ Uškrnul sa na ňu a rozpovedal jej príbeh rodu, ktorého meno nespomínal.
„To je zvláštne.“ Povedala Lily, keď skončil rozprávanie.
„Ako sa volalo to dievčatko, čo zmizlo?“ zaujímala sa.
„Veneti Blackwell.“ Odpovedal s úškrnom.
„To teda znamená..“ nebola schopná dokončiť.
„Že je viac ako možné, že si priamy potomok a teda dedič rodu Blackwell.“ Pritakal jej.
„Avšak ešte niečo ti musím povedať.“ Zamračil sa a upriamil svoj pohľad kamsi do diaľky. Lily sa zamračila tiež, vedela, že je to niečo nepríjemné a určite sa jej to nebude páčiť.
„Ako vieš, bol som u starého otca.“ Lily prikývla. Toto vedela.
„Starý otec sa netešil, že som si vybral za svoju budúcu manželku muklorodenú. On mi totižto ženu dohodol pred dvanástimi rokmi.“ Pozrel na Lily, ktorá sa neprestávala mračiť.
„Tak či onak mali sme viacero rozhovorom. Posledný dnes. Dal mi ponuku. Ak prijmem meno Prince, budem priamym dedičom rodu, majetku a aj titulu lord. Podmienkou však stále je dohodnuté manželstvo. Alebo si vezmem ženu, ktorú mi určil a prevezmem jeho meno. Každopádne podmienkou stále je tá dotyčná mladá žena. Inak ma vydedí a majetok prevezme môj bratranec.“ Povzdychol si. Ak odmietne ostane bez mena a bez majetku. Bude nikto. Lily chcela niečo nie veľmi príjemné dodať na adresu jeho starého otca, keď však Severus zdvihol ruku, aby ho nechala dopovedať.
„Dnes sme ale uzavreli ešte jednu dohodu. Ak mu prinesiem lepšiu kandidátku, nemusím si vziať ženu jeho výberu.“ Dodal povzbudzujúco.
„Takže ak som naozaj priamy potomok toho rodu, budem lepšia kandidátka, či ako si ma to nazval, áno?“ odfrkla si pohŕdavo. Oslovenie kandidátka sa jej vôbec nepáči.
„Aj tak sa to dá povedať.“ Pritakal jej to Severus. Lily sa netvárila nadšene. Čakal, že sa bude tešiť, že získala moc a majetok. Severus vedel, že toto je bod, v ktorom sa Chrabromilčania a Slizolinčania nikdy nezhodnú.
„Lily ja ti chcem povedať, že mi na tom nezáleží. Starému otcovi som povedal, že som rozhodnutý. Radšej budem chudobný s tebou, ako lord s inou.“ Povedal pevne a tvár Lily sa rozžiarila. Toto potrebovala počuť.
„A ako zistíme, či som potomok Blackwellovcov?“ spýtala sa so záujmom. Rovnaké meno predka rozhodne nestačí.
„Najskôr treba ísť na ministerstvo mágie a potom s potvrdením do Gringottbanky.“ Vysvetlil jej postup.
„Kedy pôjdeme?“ spýtala sa Lily a Severus pozrel na hodinky na svojej ruke.
„O tri minúty.“ Uškrnul sa na ňu. Premiestnia sa spolu s jeho mamou. Lily na neho vytreštila oči a chcela mu pripomenúť koľko je hodín, nedostala však príležitosť. Vtedy sa totiž ozval zvuk, charakteristický pre primiestnenie.
„Tak ako mládež?“ zaujímala sa pani Snapeová.
„Ideme.“ Povedal pevne Severus a vstal. Ponúkol ruku svojej krásnej priateľke, tá ju ochotne priala a nechala sa vytiahnuť na nohy. Obaja sa chytili za jednu ruku pani Snapeovej a odmiestnili sa pred budovu ministerstva mágie.

„Máme necelú hodinu. Musíme sa poponáhľať.“ Povedala a vykročila ku vchodu. Zastavili sa na vrátnici, aby sa zaregistrovali a nechali si odporučiť poschodie a zamestnanca, ktorý prevedie skúšku.
Neveľkým výťahom, ale za to s veľkým hrmotom sa nechali odviezť na tretie poschodie a zaklopali na dvere s nápisom ‘Majetkové vzťahy a právna poradňa‘. Po počutí výzvy aby vstúpili, otvorili dvere a posadili sa na stoličky oproti úradníkovi, ktorý sa takmer stratil za kopou zvitkov pergamenu.
„Prajete si?“ spýtal sa takmer znudene.
„Prišli sme v záležitosti uznania nároku dedičstva po predkoch.“ Začala rozprávať pani Snapeová. Úradník položil brko a vzhliadol na pani Snapeovú.
„O ktorý rod ide?“ zaujímal sa. Našťastie sa jedná o rýchlu skúšku dedičnosti.
„Blackwell.“ Povedala hrdo Lily a úradník sa zatváril šokovane. O tento rod sa pokúšali mnohí, no neúspešne. Pracovník ministerstva sa postavil a otvoril skrinku s elixírmi. Jeden vzal a podišiel ku svojmu stolu.
„Skúška je pomerne jednoduchá. V tejto fľaštičke je elixír s názvom Rodové poznanie. Stačí, ak doň kvapnete kvapku krvi a dozvieme sa koho priamy potomok ste.“ Vysvetlil jej postup. Lily mu ukázala ruku a on jej striebornou dýkou prerezal bruško prsta a nechal jej krv stiecť do elixíru. Jedným neverbálnym kúzlom jej ranu zacelil. Vytiahol brko a namočil ho do elixíru. Po chvíli brko vyskočilo z elixíru a začalo na pergamen písať rodové mená, ktorých nositeľom je čarodejník, ktorý poskytol svoju krv. Po pár okamihoch na pergamene stálo nejedno meno a Lily poznala iba Le Fay, Pewerell a Blackwell.
Toto rozprúdilo nekonečný kolotoč. Chodili s pergamenom s ministerskou pečaťou od dverí k dverám, až nakoniec odišli s hrubou zložkou tlačív.
„Gratulujem Lily Blackwell.“ Uškrnul sa Severus a Lily sa na neho zamračila. Nie, že by nebola nadšená touto skutočnosťou, ale nevedela ako oznámiť rodičom zmenu priezviska. Na meno Evans bola patrične hrdá a patrilo k nej. Pani Snapeová, akoby čítala jej myšlienky, ju chytila za ruku a jemne stisla.
„Toto meno budeš používať iba v čarodejníckom svete.“ Povedala jej jemne a Lily sa na ňu zmierlivo usmiala.
„Ešte Gringottbanka, ale tam pôjdeme zajtra.“ Usmial sa na svoju priateľku Severus a Lily súhlasne prikývla. Tušila, že tam nebudú pár minút, keďže dnes dokázali iba jej príslušnosť k rodu. Či je dedič a hlava rodu, zistia až u Gringottov. Beztak je už neskoro. Už mala byť doma. S pomocou pani Snapeovej sa premiestnili pred bránku pozemkov Evansovcov a Lily mala opäť čo robiť, aby ukľudnila svoje protestujúce vnútornosti.
„Ďakujem.“ Povedala pravdivo matke svojho priateľa.
„To je v poriadku, moja drahá.“ Usmiala sa na dievča Eileen.
„Zajtra ráno po teba prídem.“ Prisľúbil jej Severus a po krátkom bozku sa pobral, respektíve premiestnil s matkou preč. Lily si povzdychla, pozrela na papiere a aj knihu v čiernej väzbe vo svojich rukách a vykročila do domu.

„Povieš mi, kde si bola?“ privítal ju nahnevane jej otec. Už pred hodinou mala byť doma. Aj keď nemala doposiaľ presne určenú hodinu príchodu. Nebolo treba. Vždy sa vracala domov o ôsmej aj bez toho, aby jej to bolo treba povedať alebo stanoviť večierku.
„Mala som toho veľa a skôr som nestihla prísť.“ Povzdychlo si dievča a otec na ňu vyvalil oči. Čo môže mať také neodkladné šestnásťročné dievča?
„Kde je mama?“ spýtala sa vzápätí a akoby na zavolanie vstúpila do miestnosti mračiaca sa pani Evansová. Chcela niečo povedať svojmu potomkovi, ale Lily ju predbehla.
„Posaďte sa a ja vám všetko poviem.“ Pokynula rodičom. Povedala to jemne, priam so žiadosťou, nie ako príkaz. Rodičia sa rozhodli si sadnúť. Aj oni chceli v prvom rade vedieť, prečo prišla tak neskoro.
„Severus mi priniesol knihu o čarodejníckych rodoch. Tam bolo zapísané meno Veneti Blackwell.“ Začala rozprávať Lily a jej otec sa predklonil v tichom zamyslení.
„Spolu s pani Snapeovou sme boli na ministerstve mágie, aby sme zistili, či som priamy potomok rodu Blackwell alebo je to iba náhodná zhoda mien.“ Povedala dcéra. Otcov pohľad zmäkol. Bola preč síce dlhšie ako bolo zvykom, avšak v sprievode dospelej osoby. To bolo v poriadku. Keby im to boli aspoň dopredu oznámili, privítal by ju úplne inak.
„A teda ako?“ spýtala sa so záujmom mama. Bola zvedavá, ako pochodili.
„Som potomok z rodu Blackwell.“ Uškrnula sa Lily. Pán Evans sa zatváril šokovane a pani Evansová nevedela, či sa má tešiť alebo nie, tak či onak, bola šokovaná.
„Zajtra pôjdem so Severusom do Gringottbanky odniesť tlačivá.“ Poukázala na hrubú zložku papierov, ktoré ležali na stole.
„A čo to teraz znamená?“ spýtal sa nervózne pán Evans.
„Dnes som prevzala meno Blackwell a ohľadom dedičstva sa uvidí zajtra u Gringottov.“ Odpovedala pokojne. Pani Evansová sa zatvárila akoby ju niekto ovalil po hlave. Lily vedela, že sa rodičom zmena priezviska nepozdáva.
„Toto priezvisko budem používať iba v čarodejníckom svete. Mena Evansová sa nevzdám. Som na svojich predkov hrdá.“ Vyhlásila pevne. Starý otec, presnejšie otec jej otca, bojoval vo vojne, kde aj zahynul. Bola hrdá na svojho odvážneho predka a keby to bol čarodejník, zaiste by to bol Chrabromilčan.
Tvár pána Evansa sa rozjasnila. Bol za tieto slová rád. Pani Evansová bola tiež hrdá na slová svojej dcéry. Často mala dojem, akoby to nebolo dievča v puberte, ale dospelá žena.
„Pôjde s vami aj pani Snapeová?“ spýtala sa matka.
„To neviem. Severus povedal, že po mňa ráno príde. Zajtra je sobota, musíme to vybaviť doobeda.“ Povedala jasný fakt. Niečo jej hovorilo, že keby nebola priamy potomok rodu Blackwell, tak by ani dnes nič nevybavili. Na ministerstve boli až priveľmi ochotní zdržať sa po pracovnej dobe, len aby boli spokojní. Lily videla nevyslovenú otázku v očiach svojej mami.
„V knihe je založený pergamen. Tam sa dočítaš o našom rode.“ Usmiala sa na svoju mamu a vybrala do kúpeľne, aby sa pripravila do postele. Nemala ani chuť jesť. Bola priveľmi nervózna.
Pani Evansová siahla po knihe hneď ako Lily zmizla na schodisku, vedúcom do izieb na poschodí. Pán Evans si zatiaľ pritiahol zložku s tlačivami a začítal sa do dokumentov s ministerskou pečaťou.
„Drahá, prečítaj si toto.“ Ukázal na spodný riadok jedného dokumentu s názvom Výsledky testu Rodového poznania.
„Lily Blackwell (Evans). Oprávnený nárok titulu Lord.“ Čítala prekvapene. O tom, že ich dcéra dedila nejaký titul sa nezmienila. Nebolo to očividne podľa nej potrebné. Podľa jej slov si myslela, že už ju nebudú v ich svete považovať za humusáčku, ako vulgárne volajú muklorodených a bude to mať ľahšie a bezpečnejšie. Pán Evans si spočiatku myslel, že v Gringottbanke možno bude mať nejaký rodový trezor, ako je vo zvyku u starých rodov. Nepredpokladal však, že tam bude viac ako dva galeóny. Teraz mal pocit, že tam bude viac, ako tie dva pomyselné galeóny.
Ráno nervózne pochodovala Lily po obývačke a čakala na príchod Severusa. Bolo len sedem hodín a ona bola osprchovaná, pripravená a aj naraňajkovaná. O pol ôsmej sa dočkala keď počula niekoho zaklopať na dvere a doslova vystrelila ku dverám.

„Dobré ráno, Lily.“ Usmial sa Severus na svoje očividne nervózne dievča. Keď sa pozrela do očí svojho ochrancu, zoširoka sa na neho usmiala.
„Dobré ráno aj tebe, Severus. Ideš dnu?“ spýtala sa a kúsok ustúpila, aby mohol vojsť. Severus vstúpil do predsiene a nechal sa voviesť do obývacej izby.
„Vitaj Severus.“ Povedal pán Evans a podal ruku svojmu budúcemu zaťovi. Severus prial ponúkanú ruku a privítal sa s otcom svojej milovanej.
„Pôjdete len vy dvaja?“ zaujímal sa pán Evans.
„Áno. Do Šikmej pôjdeme iba mi dvaja a o druhej po nás príde moja mama, keďže je dovtedy v práci.“ Odpovedal po pravde.
„Ako pôjdete?“ zaujímal sa otec červenovlasej čarodejnice.
„Rytierskym autobusom.“ Odpovedala, akoby to bolo jasné. Koniec koncov ním nepôjdu po prvý krát.
„Dávajte si pozor.“ Zavolala za nimi pani Evansová, keď kráčali smerom k bránke.
„Budeme.“ Zavolala veselo jej dcéra.
Na poľnej ceste si stopli autobus a nechali sa odviezť pred Deravý kotlík, cez ktorý prešli do Šikmej uličky. Obchody začali akurát ožívať, ale oni sa nervózne hnali do Gringottbanky. Neskôr sa pôjdu určite pozrieť aj do obchodov, môžu aspoň vybaviť nákupy, aj keď im sova ešte nedoručila zoznam učebníc, ktoré budú potrebovať. Atrament, brká, pergameny a prísady do elixírov, budú potrebovať určite. Budú mať toho nabudúce aspoň menej.
Keď vstúpili do budovy banky sa Lily nervózne obzerala okolo seba, keďže nevedela koho osloviť. Severus poukázal rukou na akého si raráška so zlatým lemom. Bol to očividne vyššie postavený zamestnanec ako tí ‘priehradkoví’.
„Prajete si?“ spýtal sa nepríjemným hlasom, akoby ho obťažovali.
„Prišla som si prevziať dedičstvo po predkoch.“ Povedala mu nervózne Lily. Rarášok nadstavil ruku a čakal na dokument potvrdzujúci nárok na majetok. Lily siahla do tašky a podala mu zložku dokumentov z ministerstva. Rarášok si prečítal dokument potvrdzujúci, že je potomok rodu Blackwell a zatváril sa už o niečo milšie.
„Poďte, prosím, za mnou slečna Blackwell.“ Vyceril ihličkové zuby, akoby v paródii na úsmev a voviedol ich do veľkej, prepychovo zariadenej miestnosti. Miestnosť bola obkladaná, ako všetko v banke, bielym mramorom, v strede miestnosti bol položený červený huňatý koberec a na ňom boli rozložené sedačky z dubového dreva, zdobené zlatom a potiahnuté červenou látkou. V pravom rohu bol zdobený krb a v ľavo veľká knižnica. Po stenách viseli obrazy slávnych čarodejníkov.
Rarášok usadil klientov na sedačky a on sa posadil oproti nim hneď po tom, ako im podal pohár s vínom. Lily nepochybovala o tom, že je taký ochotný pretože po novom je držiteľkou niekoľkých mocných rodových mien.
„Slečna Blackwell, či skôr Le Fay-Blackwell. Poprosím Vás, o malé strpenie. Spravte si zatiaľ pohodlie, ja sa o malý okamih vrátim.“ Povedal úslužne a odišiel von inými dverami akými vstúpili dnu. Severus sa uškrnul na šokovanú Lily. On už takéto správanie zažil, keď bol u Gringottov so starým otcom. O pár minút sa rarášok vrátil s dvomi hrubými zložkami a malou štvorcovou škatuľkou z čierneho, pravdepodobne ebenového, dreva a usadil sa oproti nim. Na stôl položil obe zložky a medzi ne spomínanú škatuľku.
„Moje meno je Hagaar a som správcom majetku viacerých rodov. Medzi ne patrí aj majetok rodu Blackwell.“ Predstavil sa konečne rarášok.
„Veľmi ma teší.“ Pokynula mu hlavou Lily.
„Najskôr ak dovolíte, pristúpime k odovzdaniu dedičného prsteňa.“ Povedal Hagaar so zubatým úsmevom a odtisol smerom k Lily škatuľku z čierneho dreva, zdobenú zlatými runami. Lily spoznala ochranné runy, taktiež runy znázorňujúce silu a tiež jednu používanú pri vyvolávaní démonov. Nebol na nej zámok, len akési drážky v tvare špirály na vrchu škatuľky. Lily šokovane pozrela na Severusa, ktorý jej prikývol. Hagaar položil na stôl tenký nôž zo zlata s červenou rúčkou, prešitou striebornými niťami. Lily si povzdychla a prešla si čepeľou po brušku ľavého ukazováka, nechala dve kvapky aby dopadli do stredu špirály a krvácajúci prst si strčila do úst. Hagaar nadstavil ruku a po tom, čo mu do nej Lily položila svoju ľavú ruku dlaňou nahor, jej ranu mávnutím ruky zacelil. Keď jej krv obsiahla celú špirálu, ozvalo sa cvaknutie a krabička sa otvorila. Na zlatom podklade ležal položený krásny prsteň z bieleho zlata s červeným kameňom, na ktorom bol znázornený drak bez krídiel, ktorému z papule šľahal plameň.

„Veľmi dobre. Prsteň Vás určil za priameho dediča a hlavu rodu Blackwell.“ Povedal úslužne rarášok a pozrel na dve kôpky papierov, ktoré so sebou priniesol.
„Priniesol som so sebou zložky, v ktorých je zapísaný váš majetok. V tejto prvej je zoznam majetku, ktorý môžete neobmedzene užívať.“ Poukázal na hrubú zložku v modrej väzbe a podal ju Lily.
„A v tejto druhej je zoznam majetku, ktorý budete môcť užívať po dosiahnutí plnoletosti.“ Podal jej aj zložku v červenej väzbe. Lily sa na chvíľu začítala do prvej zložky. Bolo tam množstvo spisov o majetku. Zistila, že môže užívať, hlavné sídlo rodu Blackwell Manor, letné sídlo na juhu španielska, zimné sídlo vo Francúzku a ranč v Írsku. Taktiež trezor dediča hlavy rodu, trezor potomka hlavy rodu a jeden menší trezor, takzvaný zverenecký. Dozvedela sa tiež o tom, že rod Blackwell vlastní pozemok, na ktorom je postavená dedina Rokvill a niektoré obchody v Šikmej i Zašitej, ktoré sú v dlhodobom prenájme. Okrem iného vlastní aj množstvo firiem v muklovskom svete. Najväčšie výnosy má práveže z vlastníctva pôdy, na ktorých sú postavené či už dediny alebo firmy.
„Máte nejaké otázky?“ opýtal sa so zubatým úsmevom.
„V zložke sa píše, že príjmy sa investovali na pokrytie neziskových verejnoprospešných výdavkov.“ Povedala Lily a vzhliadla zo zložky.
„Váš majetok sa zachováva v rozsahu, v akom bol zanechaný Vašimi predkami. Zisk išiel do fondu nemajetných Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, na financovanie výskumov a na financovanie zdravotných nákladov nemajetných, ošetrovaných u svätého Munga.“ Odpovedal rarášok.
„Presne to nájdete na strane sedemdesiatštyri.“ Dodal a Lily po nalistovaní príslušnej strany sa začítala do zoznamu a čísel, kam odchádzal zisk, keď sa správca opäť ozval.
„Keďže ste práve prevzali majetok, zastavilo sa aj prispievanie do všetkých týchto ústavov. Akýkoľvek príspevok musí byť Vami schválený a potvrdený.“ Vysvetľoval naďalej. Napokon Lily položila zložku na stôl.
„Môžem si ju vziať?“ spýtala sa s povzdychom a ukázala na modrú zložku na stole.
„Bude Vám vystavená kópia ak si prajete.“ Prikývol škriatok úslužne hlavou a Lily prikývla. Potrebuje si to prečítať v pokoji. Nie len takto narýchlo.
Napokon si nasadila prsteň na prostredník pravej ruky, ktorý sa okamžite prispôsobil jej prstu a spolu s Hagaarom sa zviezli až ku spodným trezorom, ktoré boli strážené mnohými kúzlami a Lily započula v pozadí aj rev draka.
„Do tohto trezoru má prístup iba nositeľ prsteňa. Do tohto na pravo iba poverená osoba v mojom sprievode.“ Vysvetľoval Hagaar a ukazoval na ohromné brány vedúce do útrob dvoch susedných trezorov. Lily pristúpila k dverám a pravú ruku s prsteňom položila na pravé krídlo dverí, na vyznačené miesto. Dvere sa zavlnili a akoby zmizli v dyme bieleho a modrého mračna. Chrabromilčanke sa naskytol pohľad na obrovský trezor naplnený galeónmi a aj drobnými mincami, zlatými čašami a riadom, taktiež sa tam nachádzali debny s drahými kameňmi a tiež cenné knihy. Na stene bol aj mečec, ktorý sa dopĺňal galeónmi z jej trezora, aby nemusela chodiť po každú hotovosť do banky a mohla slobodne nakupovať. Taktiež to fungovalo aj opačne, bolo možné do mešca nasypať hotovosť, ktorá sa premiestnila do jej trezoru.

Po prezretí obsahov trezorov sa Lily a Severus konečne ocitli pred banku a zamierili si to do obchodnej uličky.
„Kam najskôr?“ spýtala sa vyškerená Lily. Nervozita z nej opadla, keďže už mali všetko vybavené.
„K Malkinovej po nový habit.“ Povedal Severus a začal ju viesť k obchodu. Pred obchodom nechápavo pozrela na svojho priateľa. Načo jej, pre Merlina, bude habit?
„Musíš mať niečo na seba, keď ťa privediem predstaviť na Price Manor.“ Mrkol na ňu. Lily pocítila akoby jej do žalúdka padol kus ľadu. Zapozerala sa na chvíľu hlboko do očí svojho priateľa, napokon však prikývla.
„Poradím Vám?“ spýtala sa predavačka.
„Slávnostný habit pre túto prekrásnu čarodejnicu.“ Uškrnul sa Severus. Predavačka si premerala Lily a ukázala jej vystavené habity a taktiež látky, ak by si chcela nechať nejaký ušiť. Nakoniec si vybrala bledomodrú, svetlozelenú a taktiež látku farby tmavej červenej. Všetko mimoriadne drahé a kvalitné látky a nechala si ušiť habity. Taktiež si kúpila nejaké plášte a tiež dva diadémy do vlasov a prekrásne náušnice. Zaplatila nakoniec nemalé množstvo galeónov a pobrali sa von, keďže ušitie šiat zaberie nejaký čas. Severus zaviedol Lily do kníhkupectva a doplnili si aj zásoby do elixírov, kúpili sušienky a krmivo pre sovy a nezabudli ani na pergameny a atrament. Lily si kúpila aj nové brká a nakoniec sa usadili na námestí a dali si zmrzlinu.
„Už by mala prísť mama.“ Priznal Severus po vzhliadnutí na svoje hodinky.
„Som rada, že po nás príde. Nechce sa mi s týmto ťahať autobusom.“ Pozrela na množstvo tašiek, ktoré mala položené na vedľajšej stoličke.
„Z toho by som sa mal tešiť skôr ja. Ja som tu chlap. Takže by to pripadlo na moje plecia.“ Zasmial sa Severus a Lily prepukla smiechom tiež.
„Na čom sa tak zabávate?“ ozval sa im poza chrbta známy hlas.
„Na tom, ako by sme niesli domov autobusom nákup.“ Uškrnul sa mladík na svoju matku a tá spočinula očami na návale tašiek na jednej zo stoličiek.
„Ako vidím, pochodili ste dobre.“ Uškrnula sa pani Snapeová a sadla si na voľnú stoličku vedľa svojho syna.
„Všetko sme vybavili k všeobecnej spokojnosti.“ Usmiala sa Lily na Eileen.
„Nakúpili ste všetko?“ spýtala sa ich a objednala si kávu.
„Určite nie. Ešte neprišiel zoznam učebníc zo školy.“ Povzdychla si Lily. Aspoň nabudúce toho bude mať menej. Kúpi si len učebnice, poprípade ešte nejaké prísady, ak by jej niečo chýbalo. O tom síce pochybuje, keďže si toho nakúpila viac ako dosť.

Keď pani Snapeová dopila kávu a Lily so Severusom dojedli zmrzlinu, pobrali sa domov. Severusova mama sa s nimi odmiestnila do altánku na pozemkoch Evansovcov, nakoľko jej Lily povedala, že toto miesto využíva aj pán Wallis. Pani Evansová dostala skoro infarkt, keď v altánku zastrihávala ruže a s hlasným puk sa pred ňou zjavila Lily v sprievode pani Snapeovej a Severusa.
„Vitajte.“ Vykoktala šokovane zo seba.
„Pani Evansová. Mrzí ma to.“ Povedala šokovane pani Snapeová. Vedela, že takto sa primiestniť bolo nevhodné. Na to, že by niekto v altánku bol, nepomyslela.
„Mami si v poriadku? Nevedeli sme, že budeš tu.“ Usmiala sa nervózne Lily na svoju mamu. Pani Evansová si všimla množstvo tašiek, ktoré držal poslušne Severus a začala sa smiať.
„To je viac ako v poriadku.“ Smiala sa a ukázala rukou na náklad v rukách mladíka.
„Pôjdeš dnes von? My už pôjdeme domov.“ Povedal s povzdychom Severus a položil na zem tašky.
„Idem spraviť poriadok s týmto tu a pobaliť sa na zajtra.“ Usmiala sa Lily a Severus jemne prikývol. Aj on sa musel ísť pripraviť.
„Zajtra po teba prídem. Pôjdeme autobusom. Nie sme pripojený na Regulusov krb.“ Povedal Severus a pobozkal ruku svojej priateľke. Lily sa zachichotala. Toto aristokratické správanie sa jej páčilo a privádzalo ju do rozpakov. Snapeovci sa rozlúčili s pani Evansovou a odmiestnili sa domov. Mama s povzdychom pomohla Lily vyniesť tašky do jej izby, kde ich hodili na posteľ.
„Nie si hladná?“ spýtala sa jej mama.
„Veľmi.“ Usmiala sa.
„Tak sa poď najesť. Kým toto dáš do poriadku, bude aj večera.“ Poukázala na neporiadok. Lily si povzdychla. Mama mala, ako vždy, pravdu. Po olovrante sa vrátila do svojej izby a zavrela a sebou dvere. S povzdychom sa o ne oprela a pozrela sa kriticky na svoju izbu. Mala rada poriadok. V tomto bola po mame. Nateraz to tu nevyzerá dobre. Oblečenie zavesila na vešiakoch do svojej skrine, zakúpené knihy vyložila na poličku a prísady do elixírov si vyukladala do skrinky stojacej na opačnej strane izby. Sovie sušienky odložila na miesto pod stolíkom, na ktorom máva položenú klietku pre sovu. Keď bol nákup na svojom mieste začala si na posteľ ukladať veci, ktoré si zoberie so sebou do Regulusovho domu. Všetko si zbalila do kúzlami upravenej tašky a tú si pripravila ku dverám.
„Hotovo.“ Zvalila sa s povzdychom na posteľ. Tri hodiny jej trvalo, kým dala všetko do poriadku. Keby bola plnoletá, zabralo by jej to asi tak tri minúty. Frustrovane zakňučala. Ešte pol roka a nebude zanechávať stopu.
Napokon sa usadila vo svojej izbe za stôl a začala študovať zložku, ktorú si priniesla z Gringottbanky. Potrebovala sa dopodrobna oboznámiť s právami a so svojím majetkom. Bude to ťažké, nakoľko sa do výdavkov a do investovania nerozumie. Netuší, či príspevky, ktoré sa odvádzajú sú privysoké alebo prinízke. Má šťastie, že vlastní pozemky a teda príjmy má z prenájmu a tie firmy, ktoré vlastní prosperujú, aspoň nateraz. Bude si musieť zohnať niekoho, kto je pomôže zveľaďovať nadobudnuté dedičstvo. Potterovci sú v podnikaní veľmi zruční. Aj keď si nie je istá, čí chce aby o tomto niekto vedel. Keď konečne dočítala jeden zvlášť dlhý dokument oboznamujúci ju, kam odchádzali jej príjmy zistila, že je už skoro polnoc. Zišla dole do kuchyne, že si dá aspoň sendvič na večeru a pôjde spať, keď našla v kuchyni sedieť rodičov, ktorí pili čaj.
„Ešte nespíte?“ čudovala sa Lily.
„Už sa chystáme. Mysleli sme, že si zaspala bez večere.“ Odpovedal jej otec.
„Mala som toho veľa. Dám si chlieb a idem spať.“ Usmiala sa na nich. Videla, že sa rozprávali o niečom vážnom, no nemali chuť zveriť sa jej, o čom sa zhovárali. Spravila si jesť, upratala po sebe a vybrala sa do svojej izby. Zaspala ešte skôr ako sa jej hlava dotkla vankúša. Dnes sa roztočil kolotoč. Bude to mať priveľmi ťažké a to hlavne na škole, ak sa to roznesie.