3.KAPITOLA
Severus zbledol a jeho sebaovládanie sa začalo rúcať. Srdce mu vynechalo jeden úder a potom sa kdesi v krku rozbúchalo šialenou rýchlosťou. Ale jej myšlienky neboli určite také romantické ako tie jeho. Jej srdce je obrovské, isto je to romantická duša, ale v tejto chvíli jej o romantiku istotne nešlo. Ticho teda čakal, čo mu povie.
„Vieš Severus, keď Dumbledore rozprával o tom mojom, vraj hrdinskom čine...“ Severusovi sa pobavením zaiskrili oči a ona očami a nesúhlasne pokrútila hlavou.
„..som si uvedomila, že to ty si toho jednorožca a uznanie zaslúžiš viac ako ja. Nehneváš sa na mňa?“ spýtala sa ho so sklonenou hlavou. Severus pokrútil hlavou.
„Ako by som sa mohol na teba hnevať? Och Lils, ty si blázon.“ Povedal jej so smiechom.
„Sme priatelia, najlepší priatelia a teraz sa na teba určite nehnevám.“ Povedal jej povzbudzujúco. „Naozaj?“ spýtala sa ho s nádejou v hlase.
„Vlastne, nateraz som na teba veľmi hrdý.“ Dodal. Ani netušil akú úľavu a mier v srdci spôsobili jeho slová. Usmiala sa svojim žiarivým úsmevom a rovnaký mier zavládol aj v srdci Severusa. Jeho Lily je šťastná a to mu úplne stačí.
Lily sa vrátila do klubovne pár minút pred koncom večierky. Klubovňa bola plná študentov ale najviac bolo počuť Pottera a jeho partiu ‘och, tak úžasných kamarátov’. Mary sedela v kresle pri krbe, čítala týždenník Čarodejnica a občas hodila túžobný pohľad na Síriusa. Lily sa vybrala k nej. Chvíľu pobudne v spoločnosti a potom si pôjde ľahnúť. Počas leta si zvykla na kľud a ticho a Merlin vie, že jej to začína chýbať.
„Evansová, tak si nás konečne poctila svojou prítomnosťou. Poď k nám a ukáž nám toho jednorožca.“ Hučal po nej James cez celú klubovňu. Lily vyvrátila oči a zaťala zuby. On bol tak strašne namyslený a bez štipky slušného správania. Ale už má toho dosť. Dohováranie nestačilo. Je ako decko. A keď deti neposlúchajú a nedajú si vysvetliť, príde na rad trest.
Podišla k Jamesovi so širokým úsmevom. James sedel rozčapený v kresle. Podišla presne pred kreslo a obkročmo si mu sadla na kolená čelom k nemu. Naklonila k nemu tvár, až sa skoro dotýkali čelami. Upierala na neho intenzívny pohľad svojich očí. James stratil dych, začal sa červenať a srdce mu bilo ako by obehol trikrát zemeguľu.
„Ahoj James.“ Šepkala mu nežne. V klubovni by ste v tej chvíli počuli spadnúť špendlík.
„Zavri oči, ty nevychovanec.“ Šepkala mu ďalej. James zavrel oči a čakal na jej jemné pery. Bol si istý, že budú veľmi jemné. Lily miesto toho vytiahla prútik a neverbálne mu na čelo napísala slovo IDIOT. Aby ju rýchlo neodhalil bola nútená niečo spraviť. Dala mu jemný bozk na špičku nosa. V klubovni sa začali všetci rehotať. James si myslel, že pre ten bozk. Otvoril oči, Lily z neho zliezla, stiahla si prívesok a podala mu ho. Mala čo robiť aby sa nerehotala aj ona. Tak toto jej vyšlo. Snáď si to tak skoro nevšimne. Určite však to bude najneskôr večer v kúpeľni. Také šťastie, aby s tým nabehol ráno do veľkej siene, nemá. Nechala jej spolužiakom aby si podávali prívesok a išla späť za Mary. Tá sa chichotala vo svojom kresle a strkala si do úst zovretú päsť. Ale aspoňže záškodníci boli blázni a nezradili ju Jamesovi a schuti sa na ňom zabávali. Keď sa prívesok konečne dostal aj ku skupinke prvákov podišla ku nim, nechala aby si ho obzreli a odišla si ľahnúť. V kúpeľni si dopriala dlhú sprchu. Nejaký čas iba stála a nechala vodu aby stekala po jej tele. Sama bola ako duchom neprítomná. Myslela na toho chlapčeka, na Lindara, na prívesok, na divný sen, ktorý si nepamätala. Myslela aj na Jamesa, toho idiota a na to, čo má, pre Morganu, spraviť aby dal pokoj Severusovi. Myslela aj na Remusa a jeho prekliatie. Doteraz mala pohľad na vlkolakov ako na strašných černokňažníkov, ktorý chladnokrvne za splnu trhajú ľudí a užívajú si chuť krvi. Aká bola len slepá. Nepomyslela na to ako sa asi cítia vlkolaci. Oni si svoj osud nevybrali. Ani jeden z nich sa nenechal pohrýzť dobrovoľne. No týmto sa bude zaoberať inokedy. Musí najskôr nájsť spôsob ako skrotiť Jamesa a Síriusa. Peter je ustráchaný somár a Remus je dobrý človek. Toho krotiť nie je treba. Vypla vodu, obliekla si pyžamo a išla spať.
Severus vletel do klubovne Slizolinu akoby mal naponáhlo. Chladná maska bola bezpečne na svojom mieste. Prikývol hlavou na pozdrav smerom kde sedeli jeho priatelia a išiel do sprchy. Potreboval byť na chvíľu sám. Jeho utrápená duša to potrebovala. Kiež by leto mohlo trvať večne. Vtedy boli spolu stále. Nemusel si dávať pozor koho stretnú a kto ich bude počuť. Na ničom nezáležalo. Aké je to teraz iné. Na hrade majú aj steny uši a okrem toho si musia dávať pozor na neprajných Slizolinčanov a na štvoricu Chrabromilských dementov. Ale jeho čas príde a Potter zaplatí. Vyberie si svoju daň a nebude malá. Po sprche odišiel do svojej izby, zvalil sa na posteľ a vytiahol si knihu. Z domu si nabalil nejaké knihy o elixíroch, ktoré sa neučili a aj o mágií, ktorá sa neučila a nebola ani legálna, no nebola výhradne nelegálna. Elixíry mal veľmi rád ale taktiež ho bavilo aj vytvárať vlastné kliadby. Mal pár nápadov, už len vytvoriť k ním správnu formulku a pohyb prútika. K tomu mu pomôže štúdium mágie zo starých kníh, ktoré vlastnia Priceovci mnoho generácií a tie mu otvoria cestu. K uznaniu, k moci a k pomste. Potter mal vždy plné ústa blbých rečí. Nejaká kliadba, ktorá mu ich zlepí, bude viac ako len užitočná. Tu kliadbu ma ja jazyku, celkom blízko, bola už v jeho podvedomí ale nevedel ju vysloviť. Otvoril starú knihu. Túto si zobral z domu a dal si záležať aby nikto nevedel, že si ju vzal. Bola to kniha o umení oklumencie a legilimencie. Ako polovičný mukel zaradený do Slizolinu sa naučil nosiť nepreniknuteľné masky. Musel. Teda až donedávna mal dojem, že sú nepreniknuteľné. Jeho názor sa začal meniť počas výsluchu u Dumbledora. V jeho pohľade mal pocit akoby ten starý Chrabromilčan videl až do jeho magickej podstaty. Musí si nejako ustrážiť svoje myšlienky. A rád by vedel, na čo myslí Lily počas jej zamyslených chvíľ. To, že z Pottera vycíti či chce a akú kliadbu chce vrhnúť bol iba veľmi príjemný benefit. Tento rok mal veľké plány. Chcel by zvládnuť oklumenciu a pochopiť legilimenciu, doladiť kliadby, venovať sa naplno elixírom a snáď sa mu podarí získať srdce jednej prekrásnej drobnej Chrabromilčanky. A samozrejme, že uzemniť Pottera s Blackom. K tomu mu ale pomôžu kliadby, ktoré žiaľ ešte nejestvujú.
Lily sa ráno zobudila svieža ako jarný vietor. Bolo pol siedmej, čas na sprchu a odchod na raňajky. Prvý deň je dobré ísť na raňajky zavčasu. V kľude sa naje a prevezme si svoj rozvrh. Podala si aj žiadosť o ‘extra elixíry‘. Tento rok má vybraná skupina študentov možnosť študovať elixíry navyše. Je to hodina, pre študentov, ktorý vedia, čo chcú študovať po VČÚ, alebo sa nevedia rozhodnúť ohľadom povolania ale vedia, že elixíry budú potrebovať , poprípade im na nič spomenutom nezáleží a chcú tam chodiť, pretože sa im tento predmet páči a majú naňho nadanie. Podmienkou však bolo hodnotenie V alebo na hranici V a P. Lily sa tam bez váhania prihlásila, ako čaromedička, čo bola jej vysnívaná profesia, musí elixíry vedieť dokonale. Na druhej strane, ich mala veľmi rada a so Sevom tvorili neporaziteľnú dvojicu. Každopádne jej žiadosť musí posúdiť Slughorne. Starý učiteľ a vedúci Slizolinu bol milý a spravodlivý profesor. Teda aspoň k pár vyvoleným. Rovnako ako aj vedúca jej fakulty ani on nehľadel na to, kto je z akej fakulty a hodnotil ich podľa správania a vedomostí. Nie podľa farby kravaty. Z myšlienok ju vytrhol až Severus, ktorý ju čakal pred veľkou sieňou. „Dobré ráno.“ Pozdravil ju s úsmevom.
„Ahoj“ usmiala sa na neho.
„Rýchlo sa najedz a pozrieme si rozvrhy aby sme sa dohodli, kedy sa budeme vídať v knižnici.“ Povedala mu nedočkavo a mierne zbledla. Vedel, že je nervózna ohľadom elixírov. Veľmi tam chce chodiť a on nepochyboval, že ju tam Slughorne príjme. Úplnú istotu však mali len tí, ktorý mali štyri roky hodnotenie V. Lily mala v prvom ročníku P, inak V. To je podľa neho úplne zanedbateľné hodnotenie. Spoločne trávený čas v knižnici sa stal pôžitkom pre oboch. Prvá výhoda bola, že úlohy mali takto hotové veľmi rýchlo. Druhá, že trávil čas blízko nej a nemusel sa obávať, že niektorý jeho spolužiak bude mať námietky. Tretia, že v knižnici si ani Potter nedovolí otvárať si hubu a to, že škrípe zubami, vždy, keď ich spolu vidí, ho tešilo asi najviac.
„Tak šup šup, utekaj.“ Povedal jej s pobavením v očiach.
„Vyzeráš, že zvládneš dvojitú porciu.“ Uškrnul sa. Lily sa naňho zamračila ale potom vybuchla smiechom. Och, ten jej vidí až do duše. Bola taká nervózna, že na jedlo nemá ani pomyslenia. Dá si čaj a prevezme si rozvrh. A potom? Potom buď od šťastia vyskočí do metlobalovej obruče alebo vyplače druhé čierne jazero. Pri tej druhej myšlienke zbledla ešte viac a bolo jej na zvracanie. Severus si to všimol.
„Lily ja viem, že si z toho nervózna ale nemusíš sa báť. Tvoje hodnotenie je jedno z najlepších na škole.“ Povedal jej a objal ju. Lily si oprela tvár o jeho hruď. Tlkot jeho srdca ju upokojoval.
„Si si istý?“ Zamumlala mu do ramena.
„Určite áno zlatíčko a keby ťa neprijal, nepôjdem tam ani ja.“ Vyhlásil. Lily ho pevnejšie zovrela. Zrazu sa cítila ľahká. Cítila sa ako z nej niekto zhodil ťažké kovové obruče, ktoré jej zvierajú hrudník. Koľko slobody a šťastia vie priniesť pár milých slov od priateľa? V prípade Lily to bolo šťastie, ktoré nepozná hraníc. V jej srdci bolo miesto pre veľa ľudí. Každý jeden má aj dobrú stránku. Niekto ju pred každým skrýva ale určite ju má. Aj Severus po celý čas na hrade ukazuje chladnú a tvrdú tvár Slizolinčana. Lily ale vedela, že je milý, jemný a určite nie je chladný. Jeho srdce je veľké ale dostať sa doňho je veľmi ťažké. Ako priateľ bol dokonalý. Pre tých, ktorých nazýval priateľmi bol ochotný riskovať. To bolo u Slizolinčanov vzácne. Neboli zbabelí ale keď išlo do tuhého zachraňovali v prvom rade svoj zadok. Z objatia ich vyrušil iba hlasný smiech na schodoch, ktorý rázom zanikol. Akoby ho niekto vypol. Lily ešte v objatí Severusa otočila hlavu. Na schodoch stál zarazený James, Sírius, Remus a Peter. Na jej neuveriteľnú radosť tam stál James aj s nápisom na čele. James sa nadýchol, skôr funel ako rozzúrený býk.
„Ufňukanec. Ešte si si neumyl vlasy? Neviem, či sa ti už Evansová pochválila ale včera večer v klubovni sama sadla na kolená a pobozkala ma.“ Uškrnul sa víťazne. Severusovi blyslo v očiach a nadobudli ešte hlbšiu čierňavu. Lily vedela, že ak nezakročí, skonči sa to zle.
„Och, drahý James. Každý pri pohľade na teba vidí, aká som z teba bola včera unesená.“ Povedala Lily s úsmevom. Ten sa jej však do očí nedostal. Severus sa uchechtol. Až teraz si všimol vylepšenie jeho outfitu. Lily sa otočila na Severusa a šepla mu, že sa uvidia po raňajkách. Hmkol jej, že pochopil a na znak jej aj silnejšie stlačil ruku.
Počas raňajok McGonagallová obchádzala študentov a rozdávala im rozvrhy. Už troch Chrabromilčanov neprijali do ‘výberovky’.
„Slečna Evansová, nech sa páči tu je Váš rozvrh. Máte otázky?“ spýtala sa jej vedúca fakulty.
„Lily si zbežne prezrela rozvrh a keď videla, respektíve nevidela výberové elixíry posmutnela.
„Nie pani profesorka, všetko je v poriadku.“ Odpovedala so smutným úsmevom. Nikdy nebola dobrá v pretvárke. Mala by poprosiť Severusa, aby jej s tým pomohol. Nebolo dobré aby každý vedel vyčítať jej emócie.
„Ešte tu mám pre Vás rozhodnutie od profesora Slughornea.“ Povedala jej s úsmevom. Lily si od nej prevzala obálku a s trasúcimi rukami ju otvorila. Lily mala pocit akoby ju niekto udrel a vyrazil jej dych. Má to. Prijal ju. Mala chuť rozbehnúť sa a nezastaviť. Jej šťastný výraz na tvári neušiel profesorke a ani istému čiernovlasému mladému čarodejníkovi v zelenom. Lily sa zrazu začala dusiť čajom.
„Potter, čo to zasa máte? Pred prvou hodinou Vám odporúčam navštíviť kúpeľňu.“ Oborila sa naňho McGonagallová. Všetky oči sa otočili na Pottera, teda na jeho čelo. Lily si zobrala rozvrh a pergamen od Slughornea a odišla z veľkej siene. Nemohla tam už sedieť. Zadržiavaný smiech jej vytláčal oči z jamiek. Potrebovala na vzduch. Na chodbe ju dobehol Severus.
„Ideme na chvíľu von? Máme ešte pol hodinu. To by si mi mohla stihnúť povedať čo sa, pre Merlina, dialo večer vo vašej klubovni.“ Povedal Severus pokojným hlasom a otvoril vstupnú bránu. Mohol mať masky aké chcel ale Lily v ňom vedela dokonale čítať. Vidí na ňom, že ho Jamesové slová štvú. A bodaj by nie. Úplne ho chápe. Jeho úhlavného nepriateľa pobozkala dobrovoľne jeho najlepšia kamarátka. To by naštvalo každého.
„Nič extra, to ťa môžem uistiť.“ Uškrnula sa.
„James sa správal arogantne ako vždy a liezol mi na nervy a keď cez celú klubovňu po mne hučal aby som mu priniesla ukázať prívesok, tak som už nevydržala. Prišla som k nemu, sadla som mu na kolená a povedala mu aby zavrel oči. A ten hlupák ich skutočne zavrel.“ Povedala a pretočila očami.
„Tak som mu napísala na čelo jeho diagnózu ale už som nemohla nič robiť. Sedela som mu na kolenách, tak som mu dala bozk na nos aby nezistil, čo sa stalo. Zliezla som z neho a podala mu prívesok.“ Zakončila to. Severusa od kolapsu delilo iba veľmi málo. Ona ho pobozkala! Pri zmysloch ho držalo len vedomie, že to spraviť musela, kvôli tomu nápisu a určite jej to neprinieslo potešenie. Keby tak chcela svoje pery vtisnúť aj na jeho nos. Alebo radšej pery. Potriasol hlavu aby zahnal márne predstavy. Zoširoka sa usmial.
„Budiš ti odpustené.“ Vyhlásil vážnym hlbokým hlasom a obaja vybuchli smiechom. Cestou dnu si prezerali rozvrh a zapisovali si doňho, kedy budú tráviť spoločný čas v knižnici.
Obaja boli s rozvrhom nadmieru spokojní. V pondelok štartovali OPČM spoločne, potom ona mala herbológiu s Bifľomorom a on runy s Bystrohlavom. Končili spoločne s elixírmi. Extra elixíry mali vo štvrtok popoludní. Vybehli si po veci a stretli sa pred učebňou a dúfali, že tento profesor snáď bude stáť za to a konečne ich aj niečo naučí. Po vyučovaní uznali, že dúfať v to, bol optimizmus hraničiaci s hlúposťou. Príjemne aspoň bolo, že Potter bol síce už bez nápisu ale za to sa na svojich kamarátov mračil. Isto mu na jeho privysokom egu nepridávalo, že ho jeho kamaráti, nechali ísť na raňajky s týmto ‘vylepšením‘. A nemohla si nevšimnúť vysokú spokojnosť jej priateľa. Tváril sa akoby mali prísť Vianoce.
Keď vychádzala zo skleníka mala pocit déjá vu. Čakal na ňu Severus na chodníku medzi hradom a skleníkmi. Mala ale neprekonateľní pocit, že Potter bude chcieť vyslať na neho kliadbu. Bola už na krok od Severusa, keď to nevydržala, uchopila prútik otočila sa na päte a vyriekla Expeliarmus. Potterov prútik vyletel do kríkov a tváril sa prekvapene. Toto nečakal. Ufňukanec bol nosom zastrčený v knihe a stál bokom a Lily ho určite počuť nemohla. Aspoň si myslel, že ide dostatočne potichu na to, aby ho nemohla počuť. Čo ho do pekla prezradilo? Však on si ho dnes ešte niekde odchytí.
Lily sa celú cestu do hradu so Severusom nerozprávala. V mysli sa jej vybavili niektoré spomienky na jej sen. Vedela čo ten sen znamenal. Vedela, že jej odhalil budúcnosť. Niekde v hĺbke duše cítila, že v ňom videla aj svoju smrť a nemala pocit, že umrela ako starena. Tento pocit ju zanechal prekvapivo chladnú. Zrazu začala mať pocit márnosti a zbytočnosti všetkého, vrátane štúdia. Načo sa snažiť? Načo snívať o budúcnosti ak ju žiadna nečaká? Z týchto myšlienok ju vyrušil až Severusov hlas.
„Zlatíčko, deje sa niečo?“ spýtal sa jej s obavami. Dobre si všimol, že nie je vo svojej koži. Niečo ju zožieralo a on jej nevedel pomôcť. Nie do chvíle, kým sa mu so svojimi myšlienkami nezdôverí.
„Nechaj tak Sev. Som len neskutočne nahnevaná.“ Povedala mu a hľadela pri tom do zeme. Čo mu má povedať? Že nevie, čo má robiť, lebo podľa jej snov v stave jej bezvedomia má umrieť mladá? Asi by ju zdrapol za ruku a dotiahol do ošetrovne. Nie, na toto je sama. Čo má robiť zatiaľ nevedela. Potrebovala sa ale s niekým porozprávať. Niekto dospelý, kto by ju nesúdil a ponúkol jej možno iný pohľad na situáciu v ktorej sa ocitla. Kto by to mal byť nevedela. Z Rokfortu určite nikto. A jej mama alebo otec? Oni by určite kontaktovali Dumbledorea a poslali ju k Mungovi.
Na elixíroch sa konečne uvoľnila. Jej myšlienky sa ubrali iným smerom a poskytli jej mysli oslobodenie od chmúr. So Severusom tvorili neprekonateľný pár. Nikto nemal elixír uvarený tak rýchlo a v takej kvalite ako oni dvaja. Ona bola perfektná v drvení a Severus v krájaní. Samozrejme, že by vedela prísady nakrájať v rovnakej kvalite ako on ale trvalo by jej to dvakrát tak dlho ako jemu. On vedel drviť v mažiari rovnako dobre ako vedel krájať ale to bola činnosť, ktorá ho na elixíroch bavila asi najmenej. Skvele sa dopĺňali. Všetko mali hotové pol hodinu do konca hodiny. Ich spolužiaci sa snažili zachrániť škody na elixíroch, ktoré narobili tým, že mali prísady zle nakrájané, nadrvené alebo odvážené. Zrazu sa Severus rozžiaril a to doslova. Zoširoka sa usmial, drgol Lily a ukázal na Jamesa so Síriusom. Obaja sa skláňali nad kotlíkom a James miešal takou rýchlosťou až mala Lily pocit, že sa im ten elixír začne vylievať z okrajov kotlíka. A vedela aj to, čo Severusa tak pobavilo. Ich elixír bol modrý. Nie hnedočervený akoby mal byť. Uškrnula sa. Chvastal sa kade chodil a očividne nevie čítať. Ako inak by bolo možné, že zabudol na zlatoočky? Otočila sa k svojmu kotlíku a s úsmevom si nabrala vzorku do čistej ampulky, označila ju a kým Severus robil poriadok okolo ich stola, ona odniesla profesorovi ich výsledok. Profesor chytil ampulky do rúk, prezrel si ich proti svetlu a uznanlivo na ňu mrkol. Lily si sadla k Severusovi a potichu sa zhovárali, kým ostatní ešte potili krv nad kotlíkmi a rozmýšľali, prečo nemení farbu. Profesor prechádzal pomedzi študentmi a nazeral na ich výtvory. Nad výtvorom Jamesa a Síriusa pokrútil hlavou.
„Pán Potter, viete mi povedať, prečo má Váš elixír modrú farbu?“ spýtal sa profesor.
„Netuším pán profesor, miešal som ho podľa pokynov na tabuli a nemení farbu.“ Odpovedal podráždene.
„A vy pán Black? Vy viete kde nastala chyba?“ opýtal sa jeho partnera. Obom neušlo, že na nich ostatní zazerajú a neušiel mu ani pohŕdavý pohľad Lily a výsmešný úškrn ufňukanca. A ako pravý Chrabromilčan, najskôr koná a až potom rozmýšľa.
„Vôbec netuším. Nemôže byť každý taký geniálny ako Evansová a Snape.“ Povedal pohŕdavo. Neznášal toho idiota s mastnými vlasmi a vôbec nechápal, čo na takom dementovi Lily vidí. Vedel, že aj keď Lily cíti voči nim akúkoľvek formu hnevu, ak by sa dostali do problému, ona by im pomohla dostať sa z neho. Henten kretén, by im pomohol tiež. Ale dostať sa do ešte väčších ťažkostí. Profesor sa otočil smerom k jeho obľúbenej dvojici študentov. Kráľ a kráľovná elixírov ako ich sám pre seba volal.
„Pán Snape. Vy viete, kde nastal problém?“ spýtal sa povzbudzujúco.
„Áno pane.“ Odpovedal mu pokojne. Sloghorne naňho kývol hlavou aby prezradil tým nešťastníkom, čo spravili zle. Severus sa na nich uškrnul.
„Najväčší problém je v tom, že očividne ich inteligencia nedosahuje také rozmery aby im umožnila čítať.“ Lily si zakryla tvár keď sa začala smiať. Toto na Slizolinčanoch zbožňovala. Inteligentne, s pokojnou tvárou, vedeli vmiesť do očí urážku, na ktorú nebolo možné okamžite reagovať. Podobne ako ona, tak sa začali uchechtávať aj ostatní. Dokonca aj nestranný Slughorne mal čo robiť aby sa nesmial, aj keď na jeho očiach bolo vidieť, že sa dobre baví. Jedine James a Sírius sa nebavili. Lepšie povedané zúrili. Profesor prerušil smiech.
„Slečna Evansová, viete preložiť slová pána Snapea tak, aby bolo každému jasné, prečo ich tak počastoval?“ spýtal sa veselo. James odfrkol a Lily sa na neho zamračila.
„Ale no tak chalani, netrávite každé popoludnie tak, že zabávate dievčatá v klubovni? Teraz ste nás pobavili tiež.“ Uškrnula sa.
„Ale k pointe. Nepridali ste oči muchy zlatoočky. Preto elixír nie je schopný zmeniť farbu. Pralina nie je schopná bez očí zlatoočky zreagovať s esenciou z plodu Korolenu.“ Odpovedala už miernym hlasom a venovala chlapcom smutný úsmev. Profesor udelil jej aj Severusovi po desať bodov za prácu a vedomosti. Po zvonení sa vybrali do knižnice. Kde strávili celý deň až do večere. Lily mala neblahý pocit, že Potter sa bude chcieť vyventilovať na Severusovi. A to nedovolí. Po večery čakala na svojho priateľa.
„Severus, prosím ťa, teraz ma počúvaj.“ Začala naliehavo Lily.
„Ja ťa vždy počúvam.“ Odpovedal jej zamračene.
„Potter zúri a isto sa ťa pokúsi prekliať, hneď ako ťa uvidí. Prosím, snaž sa mu dnes vyhnúť.“ Poprosila ho. Nechcela aby jej priateľ bol zranený.
„Myslíš, že som taký neschopný, že si s Potterom neporadím?“ osopil sa na ňu. Pochybovala v jeho schopnosti. To bolo niečo, čo si na sebe cenil. Lily videla až za jeho masky. Videla, že ho ranila a z jeho pohľadu označila za neschopného.
„Och, ale tak som to nemyslela.“ Povedala s úsmevom.
„Skôr sa bojím toho, že niekto s vás príde k úrazu alebo dostanete obaja trest a ja by som nerada prišla o tvoju spoločnosť.“ Povedala mu jemne. Bolo vidno, že sa jej priateľ uvoľnil a prikývol s hlavou. Položil jej ruku na rameno, zahľadel sa jej do očí. Mala pocit, že jej chce niečo povedať. Spýtavo mu pozrela do jeho hlbokých čiernych očí. On jej však iba poprial dobrú noc a odišiel do chodby vedúcej do žalárov. Lily neprítomne pozerala jeho smerom a do mysle sa jej vkradla otázka, či sa zúčastní jej pohrebu. Pokrútila hlavou a vybrala sa aj ona do klubovne. Našla si miesto v rohu klubovne, chvíľu tam sama sedela a napokon sa vybrala do svojej izby. Nikto si nevšimol jej nepokoj ani jej sklesnutú náladu. Nikto neregistroval, že sa trápi. Teda skoro nikto. Jej zmenu si všimol jeden bledý Chrabromilčan so svetlohnedými vlasmi. Pozeral ako sa zhrbená vybrala do dievčenských spálni. Lily niečo je. Toto nie je ona. Vždy veselá a plná optimizmu. Toto nebola ona. Nevedel kam sa podela tá žiara, ktorá sa okolo nej šírila. Ten, kto sa ocitol v jej blízkosti pocítil v duši pokoj. Mohli ste mať akokoľvek zlú náladu a za pár minút ste sa smiali a po chmúrach neostala ani spomienka. Rád by svojej priateľke pomohol a priviedol ju opäť do normálu. Nevedel však, čo ju do toho stavu dostalo. Druhý podstatný bod bol ten, že ona síce bola jeho kamarátka, nevedel však, či aj on je jej kamarát. Jeho zamyslenie a nepokoj si všimol Sírius. Podišiel k nemu a položil mu ruku na plece. Spln sa blížil. Nebolo divné, že je nesvoj. Jeho priateľ trpel a on nevedel pomôcť inak, len, že mu dodávať silu. „Remus, deje sa niečo?“ spýtal sa ho takmer šeptom.
„Som v poriadku Tichošľap, len niečo nie je dobré.“ Kývol hlavou smerom k dievčenským spálňam. „Námesačník, deje sa niečo?“ ozvalo sa mu za chrbtom.
„Všetko je dobré Paroháč, len Námesačník má dojem, že niekto iný nie je vo svojej koži.“ Povedal Jamesovi Sírius.
„Lily?“ spýtal sa. Remus prikývol. Bolo na ňom vidieť, že sa u neho mieša hnev so strachom. Lily sa motá stále okolo toho kreténa. Ak zistí, že sa trápi kvôli nemu alebo jej nebodaj ublížil, Salazár mu je svedkom, že ho zničí. Nech spraví alebo povie čokoľvek, Lily na neho nepozrie inak ako na idiota. Tak rád by s ňou trávil čas. Je prekrásna a neuveriteľne nadaná. K ľudom, voči ktorým necíti hnev je nesmierne milá. Lepšie povedané ku každému okrem jeho a Tichošľapa.
Premýšľa na ňou každý večer a k ničomu to nevedie. Nevie prísť na to, ako si získať miesto v srdci Lily Evansovej. S tým by mu mohol pomôcť Námesačník. Napočudovanie má k Lily z nich najbližšie. Bude ale musieť počkať, kým skončí spln. Teraz je jeho priateľ slabý a má svoje problémy. Nechcel mu pridávať ďalšie. Keby ho tak vedel zbaviť jeho trápenia. Možno jedného dňa niekto vynájde nejaký elixír, ktorý mu pomôže. Vedel, že to ostane iba jeho zbožným prianím. Nikoho vlkolaci nezaujímali. Respektíve nikomu na nich nezáležalo. Jediný človek, u ktorého si bol istý, že by dokázal plne precítiť trápenie ľudí postihnutých lykantropiou, je Lily. Tá je šikovná aj v elixíroch. Niekto, ako je ona, by bol schopný vymyslieť niečo, čo by jeho kamarátovi prinieslo úľavu. A keď sme už pri tých elixíroch. S tými by mohla pomôcť aj jemu. Nebavia ho. Nikdy nepochopil podstatu, čo ale neznamená, že bol s hodnotením D spokojný. Bol si však istý, že pomoc od nej by mu hodnotenie zvýšilo. Ale prísť do knižnice a sadnúť si k nej aby mu pomohla znamenalo sedieť a pozerať na Snapea. Vydržal by to možno minútu a potom by ho preklial. Toho smrada neznáša. V prvom rade je to Slizolinčan, v druhom rade neznáša ako povýšenecky sa tvári pri tom, keď ma odpovedať na otázky na hodine elixírov a v neposlednom rade si omotal okolo prsta Lily. Nikdy nepochopí, ako sa mu to podarilo. Je to Sizolinčan pre Merlina. Ako si mohla Lily vybrať za priateľa niekoho tak slizkého ako je Slizolinčan a tak očividne zatracovať Chrabromilčana.
Dni sa Lily vliekli a zlá nálada ju neopúšťala. Často ostávala zamyslená, čo neušlo ani jednému z jej priateľov. Severus si robil starosti. Stále nezistil čo obralo jeho kamarátku o všetky sily, keď bola v lese a mal podozrenie, že jej terajší nepokoj s tým má niečo spoločné. Cítil, že mu Lils nepovedala všetko, čo sa udialo. Niektoré fakty zamlčala. Určite dôležité fakty. Teda dôležité pre každého okrem nej. Skúsi z nej niečo vydolovať, keď budú mať chvíľu súkromia. Čo je na Rokforte takmer nemožné. Je tu kopec deciek a motajú sa tu aj profesori. Ak už nie tí terajší, tak určite minulý vo svojich portrétoch. Aspoň, že zajtra majú vybraní voľno. Slughorne im na extra elixíroch povedal, že na budúcu hodinu má pre nich prekvapenie. Všetci dostali sovu, že sú na štvrtok ospravedlnený z vyučovania a niekam pôjdu prenášadlom na celý deň preč. Majú si vziať iba knihu z elixírov a tašku. Zaujímavé tiež bolo, že za posledné dni sa ho ani Potter nepokúsil prekliať. Bol tomu rád, konečne dal pokoj ale nedalo mu to pokoja. Niečo sa dialo. Potter by sa svojej zábavky len tak nevzdal. Podarilo sa mu vymyslieť aj pár kliadob. Spoľahlivo mu zlepí jazyk, vie zabezpečiť aby ho nikto nevedel odpočúvať a vymyslel aj jednu nepeknú kliadbu. Vyskúšal ju zatiaľ iba na strome pri zakázanom lese a nepekne mu dosekal kmeň. To bude jeho tromf. Ak bude nútený, použije ju na Potterovi. Musí však doladiť aj zvrátenie kliadby. Žiadna kliadba nie je dokonalá, ak neexistuje protikliadba. S tým by mu mohla pomôcť Lily. Pálilo jej to. Ale v aktuálnom stave, by sa asi nevedela dostatočne sústrediť. Chýbala jej iskra, ktorá ju sprevádzala odkedy si pamätá. Bola tam ešte skôr ako sa stali priateľmi. Zajtra z nej niečo dostane a pokúsi sa ju priviesť do normálu. Toto sa mu ani trošku nepozdávalo.
Vo štvrtok ráno sedela Lily oblečená a zbalená vo veľkej sieni. Nechutilo jej vôbec jesť. Už niekoľko dní jej nechutilo jesť. Poznanie, aj keď len matné, že zomrie mladá ju obralo o chuť žiť. Nič ju nebavilo, stratila záujem o všetkom. Zlomila sa a padla až na samé dno. A nevedela ako sa z neho vyhrabať. Bolo vôbec dôležité sa z neho vyhrabať? Jediné, čo sa jej zdalo byť dôležité, boli jej priatelia. Vždy veselá a klebetná Mary, mierny Remus s jeho veľkým srdcom a Severus, jej najväčšia opora a priateľ akého kedy mala. Kvôli nim sa aspoň snažila niečo zjesť. Musela, inak by ju udupali pod čiernu zem. Včera večer na ňu Mary naziapala priamo vo veľkej sieni. Zo svojho miesta sa postavil aj Potter, Black, Severus s Regulusom a na jej smolu aj Dumbledore s McGonagallovou. Nejedla, iba sa s jedlom hrala. Celý deň nič nejedla a jej kamarátke sa to očividne nepáčilo. A už vôbec sa jej nepáčilo, že Lily ignorovala jej celodenné dohováranie a vôbec sa netvárila, že by s tým chcela aj niečo spraviť. Po večery si ju odchytil ešte aj Severus a tiež jej od srdca niečo povedal. Jediná výčitka, ktorá ju ale zasiahla bola, keď jej Sev povedal, že sa pre ňu trápi. Nechcela to. Má svojho trápenia viac ako bolo potrebné spomínať. Nepotrebuje sa trápiť ešte aj pre jej nechuť do jedla. Aj preto sa snažila dostať do seba aspoň niečo. Prehĺtala však iba s veľkou námahou. Mary sa však tvárila spokojne a otočila sa smerom k Slizolinčanom a prikývla. Jasný signál, že ju takto nechal Severus sledovať, či sa začala normálne stravovať. Mary Seva nemala moc v láske ale spájala ich momentálne starosť o zdravie Lily. Nevedeli, či je zasiahnuté jej psychické alebo fyzické zdravie a niečo jej nahováralo, že neprestanú sliediť, kým nezistia, kde je problém. Mary by bolo možné zastaviť aby ďalej nesliedila. Stačilo by k tomu, len aby videla svoju kamarátku opäť v starej forme ale u Severusa bolo jasné, že neprestane. Stále by okolo neho lietal strašiak blízkeho návratu neželaného stavu.
Pred bránou ich čakal Slughorne aj s prenášadlom. Stále im neprezradil kam pôjdu. Jeho nálada však bola veľmi veselá. Bolo vidieť, že sa sám na miesto určenia teší. Zastavili sa až za hranicou pozemkov školy odkiaľ sa premiestnili. Po premiestnení sa všetci obzerali dookola a začali sa pýtať sami seba, načo sem vlastne mali ísť. Severus sa zatváril, že presne vedel čo tam hľadali a Lily, tá ostala stáť ako obarená. Ona to miesto dobre poznala, rovnako ako Severus. Stáli na okraji lesa. Toho lesa, kam išli už druhý rok za sebou aby hľadali prísady do elixírov.
„Vie mi niekto povedať kde sme a načo sme sem prišli?“ spýtal sa Slughorne veselo. V jeho otázke bolo ale badať, že nečaká, že by nejaký študent poznal odpoveď na aspoň jednu otázku. Všimol si však veľavravný pohľad, ktorý si vymenili jeho dvaja najobľúbenejší študenti.
„Slečna Evansová, Vy viete ako sa volá toto miesto?“ spýtal sa jej Slughorne.
„Áno pane. Stojíme na lúke sladkých sĺz a pred nami je diablov les.“ Odpovedala mu s pokojným hlasom. Keď si ale všimla ako niektorých jej spolužiakov, pri počutí mena toho lesa zachvátil nepokoj dodala.
„Volajú ho preto, že sa v ňom darí diabolskej pasci.“ Všimla si, že niektorí s úľavou vydýchli.
„Pán Snape, viete mi povedať, prečo sme podľa vás teraz tu?“ otočil sa Slughorne na svojho druhého obľúbenca.
„V tomto lese a na tejto lúke rastú skoro všetky bylinky potrebné do elixírov z našej knihy a čerstvé byliny sú ako substancia lepšie ako sušené. Elixír je s nimi silnejší a efektívnejší.“ Dodal s istotou v hlase.
„10 bodov pre Chrabromil a 10 pre Slizolin.“ Predniesol profesor.
„A práve preto sme tu. Dnes sa budeme snažiť nájsť čo najviac rastlín aby sme ich mohli použiť na našich štvrtkových hodinách. Nebudeme sa ale venovať iba príprave elixíru ale hlavne začneme aj s úpravami. Priniesol som aj množstvo fľaštičiek očarovaných tak, že uložené byliny ostanú čerstvé a nebudú sa sušiť. Fľašiek je dosť, zoberte si koľko uznáte za vhodné. Ak by sa niekto stratil v lese, stačí ak vypustí zelené iskry a budeme ho pomocou iskier navigovať naspäť. Ak by sa čokoľvek stalo a potrebujete pomoc vypustite červené iskry a ja sa ku Vám premiestnim okamžite.“ Poučil ich profesor. Nebál sa však. Išiel iba so šiestimi študentmi, ktorí sú bystrí a majú cítenie pre elixíry. Budú dávať pozor kam stúpajú a nie len kvôli diabolskej pasci ale aj preto aby si nepristúpili cennú prísadu. Lily sa otočila na Severusa. Vedela čo musí spraviť a dúfala, že to jej priateľ pochopí.
„Zober čo najviac fliaš a o hodinu sa stretneme na mieste, kde som cez leto vyšla z lesa.“ Povedala mu šeptom.
„Lily čo sa deje? Kam chceš ísť?“ Mal strach, nechcel aby sa jej niečo stalo. A prečo, pre Salazara, tam nemôžu ísť spolu?
„Vysvetlím ti všetko, len teraz mi, prosím ťa, ver.“ Prosila ho.
„Sľubujem, že budem v poriadku.“ Dodala mu. Prikývol. Vedel, že pôjde tak či tak. Dúfal, len že bude schopná svoj sľub dodržať a naozaj sa jej nič nestane. Pozeral ako sa stratila medzi stromami v lese. On sa vybral po fľaštičky na prísady a pôjde niektoré pohľadať. Aj keď tú najsilnejšiu prísadu sa im asi nepodarí nájsť. Lupene čiernej ľalie. Vraví sa, že v tomto lese sa dajú nájsť. Nikto však nevedel kde, ale každý tvrdil s istotou, že tu naozaj rastú. Ak by našiel pár lupeňov bol by hviezda elixírov. Stačí iba maličký kúsok lupeňa pridať do elixíru po odstavení kotlíka a elixír ma neuveriteľnú silu. Dočítal sa, že dokonca elixír felix felicis má trvanie až 24 hodín alebo je možné s nim namiešať elixír, ktorý neutralizuje všetky jedy. To nevie dokonca ani bezoár. Dalo by sa povedať, že nahradí slzy Fénixa.
Lily kráčala stále hlbšie do lesa. Musí ho nájsť a čo najskôr. On by jej mohol pomôcť. Zmýšľanie elfov je iné ako ľudí a sú neuveriteľne inteligentný. Až ho našla. Ale nie presne toho, koho hľadala. Na chvíľu sa vyľakala, keď na ňu mieril luk so šípom. Potom však ostala stáť a hrdo hľadela do tváre muža, ktorý určí, ži zomrie alebo bude žiť.
