POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Pobyt priateľov sa pomaly chýlil ku koncu, čo u mnohých spôsobilo časté šomranie na túto situáciu a nepomohol tomu ani fakt, že si ho predĺžili na dva týždne a to teda do doby splnu. Lily navrhla toto riešenie, aby tak uľavili mladému Chrabromilčanovi, keďže sa stretnutiu s jeho otcom vôbec netešil. Takto si po návrate domov zoberie iba pár osobných vecí a presunie sa do Rokfortu, kde prečká spln. Je to takto pre neho a aj jeho rodičov výhodnejšie, keďže sa mu po premene dostane starostlivosti od madam Pomfreyovej a jeho mama sa nemusí pozerať na množstvo rán, ktoré si spôsobil počas bolestivej premeny.
Lily taktiež na duši ťažil jeden fakt a to nesplnený sľub, ktorý dala. S tým musí niečo spraviť, najlepšie ešte dnes. Potrebuje na to však čas a miernu prípravu.
Potešujúce tiež bolo, že jej priateľom sa na spoločných lekciách darilo čoraz viac a to sa ich snažila naučiť používať aj neverbálne kúzla. Príjemným prekvapením bolo, že si túto techniku osvojili všetci, aj keď ich kúzla sú zatiaľ veľmi slabé. To je však už len otázka cviku a posilnenia mysle.

„Dnes si skúsime spraviť menší turnaj.“ Začala rozprávať Lily svojim priateľom, ktorí sa zišli na zadnej záhrade, aby mohli, tak ako každé doobedie, cvičiť štíty a mierenie.
„Spravím to však ťažším.“ Uškrnula sa.
„Vzdialenosť bude väčšia ako na školskom turnaji a používať budete iba neverbálne kúzla.“ Vysvetlila im svoj zámer a tvárila sa, že si ich útrpné pohľady zmiešané s nedôverou nevšimla.
„Prví nastúpia Hanrich a Regulus.“ Tlesla rukami a rozostavila svojich priateľov vo vzdialenosti dvakrát väčšej ako tomu bolo počas turnajov konajúcich sa na konci školského roka.
Obaja mladí čarodejníci zovreli svoje prútiky a následne potriasli zápästím, keďže si uvedomili svoju chybu, ktorú im neustále vyčítala a to konkrétne, že zápästie musí ostať uvoľnené.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítala Lily začiatok zápasu a Hanrich vrhol neverbálne odzbrojovacie kúzlo na mladšieho hada. Lily bola na jeho presnosť hrdá, aj keď Bifľomorčan má úplne iný problém a ten chce dnes zmierniť. Regulus našťastie vyčaroval správny štít a aj fakt, že ho vytvoril spôsobom, ktorý ho spredu dokonale kryl bolo potešujúci. Menej potešujúce už bolo, keď Hanricha zasiahla slabá Bombarda, následkom ktorej Bifľomorčan odletel necelý meter dozadu a pristál na chrbte.
„Hanrich.“ Prihovorila sa šeptom Lily svojmu kamarátovi, ktorému pomáhala sa posadiť. Pozrela sa so smutným úsmevom do jeho tváre a prisadla si k nemu do trávi.
„Si dobrý. Dokonca lepší ako tvoj súper a máš aj silnejšie kúzla. Nikdy ho však takto neporazíš.“ Rozprávala tichým hlasom a Hanrich ju zaujato počúval. Jej rady boli vždy rozumné a dokázala zvoziť človeka spôsobom, ktorý ho nie len že neurazil, ale ešte viac podporil.
„Príliš veľa myšlienok.“ Povedala stroho a Hanrich prikývol. Bol si vedomý toho, že počas boja rozmýšľa. Ale ako má, do pekla, vedieť čo robiť, ak si to nepremyslí?
„Hanrich. Ty z neho musíš cítiť čo zamýšľa. Hlavne ty ako empat to musíš bezpečne vedieť. V boji si len ty a tvoj prútik. Prázdna myseľ neznamená, že zabudneš na všetko čo vieš. Práve naopak, ti ponúkne ešte väčšie možnosti. Vnímaj svojho protivníka a vyčisti svoju myseľ. Ver, že to je ten spôsob, akým sa staneš pre každého priťažkým súperom.“ Povedala a spýtavo pozrela do očí mladého Bifľomorčana.
„Verím ti a skúsim to.“ Povedal jej s jemným úsmevom a Lily v jeho očiach videla odhodlanie. Povzbudzujúco ho pobúchala po pleci a ustúpila na svoje obvyklé miesto, aby mohli opakovať duel. Regulus sa postavil s úškrnom oproti svoju protivníkovi a čakal, či nastane nejaké nepatrné zlepšenie, predpokladajúc, že aj tak nebude dostačujúce.
„Raz, dva, tri.“ Odpočítala Lily v tempe, ktoré bolo rovnaké ako to Flitwichovo. Hanrich vrhol na Slizolinčana kúzlo a ten ho zablokoval opäť dokonalým štítom. Následne vrhol na Bifľomorčana kúzlo, ktoré doposiaľ nepoužil a to konkrétne Rictusempru, dúfajúc, že takto opäť porazí staršieho kamaráta. Hanrich však prekvapil a zablokoval kliadbu štítom a vrhol na prešibaného Slizolinčana zväzovacie kúzlo. Po tomto výkone začala Jane divoko tlieskať a utekala vyobjímať svojho spolužiaka, ktorý sa po pár slovách od Lily neporovnateľne zlepšil.

„Si v poriadku?“ spýtala sa Lily Regulusa a po tom, čo zrušila kliadbu vrhnutú Hanrichom mu pomohla na nohy.
„Áno. Aj by som ti poďakoval, ale to ty si ma dostala do tejto situácie.“ Uškrnul sa na svoju kamarátku a Lily sa tlmene zasmiala.
„Regulus. Si vynaliezavý a veľmi všímavý. Mohol by si byť veľmi ťažký súper, ak by si sa viac zameral na rýchlosť, ako na silu. Mágiou zosilnené kúzla ťa oberajú o sekundy, ktoré znamenajú rozdiel medzi tým, či vyhráš alebo nie.“ Vysvetľovala mu jeho chybu a Regulus jej odobrujúco jemne prikyvoval.
„Sila neznamená zaručený úspech, ak tvoj protivník získava drahocenný čas.“ Povedala a Regulus s ňou súhlasil.
„Rictusempra je dobrá a pri nej je jedno aká je silná. Záchvat smiechu je rovnaký, to vieš. Rozdiel je potom iba v čom?“ nadhodila otázku.
„V dĺžke jeho trvania.“ Zašomral Slizolinčan uvedomujúc si chybu, ktorú spravil. Nebolo potrebné, aby niekto mal niekoľkominútový záchvat. Hlavne v prípade stretu jeden na jedného.
„A tu sa dostávame do bodu, kedy sám uznávaš, že aj teória okolo kúziel je dôležitá rovnako ako aj to, poznať ich účinok.“ Uškrnula sa na svojho kamaráta, ktorý pokladal teóriu za zbytočnú stratu času a ohromnú nudu.
„Och, vyhrala si. Budem študovať dôkladnejšie teóriu kúziel.“ Dramaticky si povzdychol a v hlase sa mu odrážalo pobavenie.
„Jane, Mark. Ste na rade.“ Vyzvala priateľským hlasom druhú dvojicu, ktorá spokojne vystriedala svojich priateľov.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítala v známom rytme začiatok zápasu a pozorovala veľmi dôkladne chyby, ktoré robia. Severus nezaostával a neraz jej šepol čo si všimol, aby jej pomohol. Lily bola tomu veľmi vďačná, keďže ju to odbremeňovalo. Mala pocit, že ich zlepšenie, respektíve nezlepšenie nie je dôsledkom jej nevšímavosti. S týmito dvomi má Lily asi najviac starostí. Jane sa bojí použiť silnejšie kúzla, aby niekomu neublížila a popritom používajú zásadne tie, pri ktorých sa to stať môže iba veľmi zlou náhodou. Mark je na väčšie vzdialenosti veľmi nepresný, čo ho privádza do zúrivosti a teda aj jeho koncentrácia opadá, dôsledkom čoho je ešte nepresnejší.
„Stačí. Takto to nepôjde.“ Zakričala na dvojicu Lily a porazenecky pokrútila hlavou. Ako prvého si na mušku vzala Bystrohlavčana.

„Mark. Nechcem teraz pôsobiť ako Slizolinčanka, ale emócie sú slabosťou. Nedaj nikomu, komu neveríš, možnosť zazrieť tvoje slabé miesto. Tvoj cieľ je stále rovnakým smerom a je jedno, či je od teba vzdialený päť alebo dvadsať metrov. Tvoj prútik musí byť súčasťou tvojej ruky. Ber ho bárs aj ako ukazovátko, ak s tým máš problém a ukáž ním na človeka, ktorého potrebuješ zneškodniť.“ Prihovárala sa svojmu kamarátovi, ktorý sa nad jej slovami zamyslel. Typický Bystrohlavčan. Hľadať detaily aj tam kde nie sú.
„Ako mám udržať svoj hnev a celkovo emócie?“ spýtal sa jej so znepokojením, ktoré spôsobila skutočnosť, že nevie ako na to.
„Nemysli. Vyprázdni svoju myseľ. Mysli iba na svoj zámer a tým je, odrovnať toho pankharta, ktorý ti chce ublížiť.“ Pozrela na svojho kamaráta s nadvihnutým obočím a zapozerala sa do jeho tmavohnedých očí, aby v nich našla náznak pochopenia.
„Budem na tom pracovať.“ Prisľúbil jej s miernym úsmevom na perách.
„Ja ti verím.“ Povedala mu zmierlivo Chrabromilčanka a objala svojho kamaráta. Po tom, čo ju zovreli jeho paže sa mierne pritúlila k jeho hrudi. Mark je jeden nekonečne vnímavý a láskavý mladý muž a ona ho zbožňuje. Každého z nich miluje a to nekonečne. Preto toto celé každé ráno absolvujú. Musia, aby jej rodina mohla prežiť a to jej spôsobuje zovretie hrudníka. Chvíľu v blízkosti ktoréhokoľvek z nich si užíva, akoby mala byť poslednou a to ju neraz privádza do stavu nepríčetnosti. Z nepríjemných myšlienok ju vytrhol jemný bozk od Marka, ktorý jej vtisol na čelo a vyvolal tak v jej vnútri hrejivý pocit blaženosti. Lily sa od svojho kamaráta jemne odtiahla a po tom, čo ho pohladila po líci odišla poradiť svojej najlepšej kamarátke.

„Jane, zlatíčko, v čom je problém?“ spýtala sa láskavo Bifľomorčanky.
„Bojím sa.“ Priznala sa zahanbene a Lily si povzdychla.
„Čoho sa bojíš?“ spýtala sa a stiahla svoju kamarátku za ruku k zemi, kde sa pohodlne usadili do trávy. Mark si pridobre domyslel, že ak si k tomu potrebovali sadnúť, bude debata týchto čarodejníc trvať dlhšie ako medzi ostatnými. Podišiel teda za Severusom a ostatnými chalanmi, aby si spoločne sadli do tieňa stromu a využili čas nejakým rozhovorom.
„Ja sama neviem Lily. Asi, že niekoho zraním alebo naopak, že to nezvládnem.“ Mykla plecom Bifľomorčanka.
„Lepšie by bolo, ak by si sa z tej prvej možnosti tešila.“ Povzdychla si Lily a Jane na ňu pozrela s vytreštenými očami.
„Asi to vyznelo divne, ale je to tak. Ja som sa pri každom duely bála, že niekoho zraním.“ Zasmiala sa Lily a Jane zmierlivo prikývla.
„Ale ani to ti nezabránilo byť dokonalá.“ Zložila jej poklonu so smutným úsmevom.
„Nie je to celkom tak, Jane. Najskôr je potrebné vedieť, čo môžeš od súpera očakávať. Potom je dôležité vedieť aké sú tvoje schopnosti a možnosti. Ak by som si neverila bolo by to celé zbytočné.“ Vysvetľovala svojej kamarátke.
„Čo ak niekoho zraním?“ spýtala sa Jane a znela zúfalo.
„Myslíš niekoho z nás alebo z tých, ktorí by ťa chceli zabiť?“ spýtala sa Lily so zdvihnutým obočím a Jane po tejto otázke naprázdno prehltla.
„Niekoho z nás.“ Povedala s povzdychom.
„To nie je také zlé. Bála by si sa rovnako aj v prípade, ak by si stála oproti Severusovi alebo mne?“ zaujímala sa Lily. S týmto problémom si vedia a aj zvládnu, veľmi ľahko poradiť.
„Určite oveľa menej.“ Pripustila Jane s miernym úsmevom.
„No vidíš. Remus sa postaví proti Markovi a ty proti Severusovi. Bude to tak v poriadku?“ spýtala sa láskavo a zoširoka sa usmiala na čiernovlasé dievča.
„Lily?“ vypadlo nečakane z Bifľomorčanky.
„Áno?“ spýtala sa rovnako láskavo.
„Ty si ten najláskavejší človek akého poznám. Som rada, že som ťa mohla spoznať a ešte radšej, že ma nazývaš priateľkou.“ Povedala Jane so slzami v očiach a Lily ju inštinktívne zovrela v objatí. Jane je nekonečne oddaná kamarátka a jej pokojná a vľúdna povaha je rovnako nekonečným blahom.
„To ja by som mala denne ďakovať bohom, či osudu, že som ťa mohla spoznať.“ Priznala Chrabromilčanka s láskou v očiach a sentimentálnej Bifľomorčanke začali tiecť po lícach slzy. Dievčatá ešte nemalú chvíľu pri sebe sedeli, aby si bola Lily istá, že sa upokojila dostatočne na to, aby mohli pokračovať.

„Takže Remus, Mark, ste na rade. Jane bude pokračovať so Severusom.“ Zavelila Lily a odpoveďou jej bol nechápavý pohľad od jej priateľa a dve odobrujúce prikývnutia. Markovi to išlo po jej slovách oveľa lepšie, čomu sa nesmierne tešila. Ešte jej ostalo prehovoriť k jej fakultnému spolužiakovi.
„Remus. Ty si Chrabromilčan. Boj ti je blízky. Okrem toho si vlkolak a lov máš v krvi. Nechaj tieto dve tvoje najsilnejšie zbrane, aby ťa pri boji viedli a budeš víťaz.“ Radila mu Lily a povzbudzujúco mu položila ruku na rameno.
„Ty si výnimočný a taký ako ty, nemôžu byť porazený.“ Šepla mu pozerajúc do jeho svetlohnedých očí, nateraz so žltými škvrnami, ktoré v nich môže vidieť vždy pred splnom a Remus sa na ňu láskavo usmial. Lily v neho má nesmierny stupeň dôvery. Keby mu to povedal ktokoľvek iný, myslel by si, že sú to iba prázdne slová vyslovené kvôli povzbudeniu. Ona taká však nie je. Nepovedala by mu to, pokiaľ by to nemyslela úprimne.
„Lily, potrebujem sa s tebou porozprávať. Najlepšie súkromne.“ Povedal so smutným úsmevom a Lily začalo prudko biť srdce. Že by to z nej cítil? Teraz pred splnom by mohol. Ale odkiaľ by poznal legendu o Matke?
„Po obede budem iba tvoja.“ Mrkla na neho so šibalským úškrnom, čo vyvolalo u Remusa smiech a pobavene krútil hlavou.

Na veľmi milé prekvapenie zelenookej Chrabromilčanky nasledujúce súboje boli oveľa lepšie, ako keď dnes začínali. Jej priatelia si viac verili a vyhýbali sa chybám, ktoré im vytkla. Ak sa to tak dá vôbec povedať. Jane po Severusovi pálila kliadby presne a ich sila nebola zanedbateľná. Lily bola na toto Bifľomorské dievča skutočne pyšná. Hanrich bol oveľa rýchlejší a celkovo pokojnejší. Markova presnosť bola dokonca lepšia, ako tá jej a možno práve táto skutočnosť spôsobila, že jeho tvár neniesla náznak akejkoľvek emócie, iba výraz sústredenia.
Remusa by mohla ohodnotiť ako rafinovaného hajzla, ktorý sa neštíti využil akúkoľvek slabinu protivníka, za čo mu vo svojej mysli udelila nemalý počet bodov k dobru. Jej priatelia nebudú ľahký cieľ a už vôbec nebudú pre kohokoľvek korisť.

„Severus, ty si mi niečo sľúbil.“ Začal rozprávať Regulus svojmu priateľovi, keď kráčali smerom do domu.
„Ja som si nie istý, či by to mal niekto poznať.“ Krútil záhadne hlavou.
„Čo také?“ spýtala sa zvedavo Jane.
„Severus cez školský rok vymyslel kliadbu, ktorá vraj nepekne poraní. Nechce ju však prezradiť.“ Povzdychol si mladší Slizolinčan a Lily pozrela do očí svojho priateľa v nevyslovenej otázke.
„Čierna mágia.“ Odtušil Hanrich, ale nepovedal to pohŕdavo. Skôr to predniesol ako čistý fakt, ktorý si uvedomil.
„Regulus, ja viem, že som ti sľúbil, že ti ju ukážem, keď bude dokončená. Dokončená kliadba je však až vtedy, ak k nej existuje protikladba.“ Povzdychol si Severus.
„Na soche nám ju ukázať môžeš.“ Ledabolo mykol plecom Mark.
„A možno spolu prídeme aj na tú protikliadbu.“ Povzbudzovala ho Jane a Severus pozrel do tváre svojej priateľky pýtajúc si tak ticho radu.
„Ja súhlasím, avšak všetci si musíte uvedomiť, čo sa môže stať, ak sa dostane do uší niekoho, kto nevie držať jazyk za zubami alebo, nedajmerlin, budúcemu Smrťožrútovi.“ Preniesla mierne zamračene Chrabromilčanka a odpoveďou na toto prehlásenie jej bolo mnoho sľubov mlčanlivosti.

Skupinka sa zastavila neďaleko jednej zo sôch, ktoré zdobili záhradu mladého Slizolinčana a zvedavo pozerali na svojho kamaráta. Tvoriť vlastné kliadby nie je vôbec jednoduché. Žiada si to nemalé znalosti z aritmancie, latinčiny, starej mágie a v neposlednom rade aj ohromný talent.
„Všetci trochu ustúpte.“ Rozhliadal sa okolo seba Severus a jeho kamaráti spravili, tak ako ich žiadal, krok späť, aby sa ani náhodou nemohlo stať, že by sa stretli s jeho kliadbou.
„Sectumsempra.“ Zvolal po chvíli Severus, mieriac na hruď bielej sochy akejsi ženy a periférne zachytil iba náhlivý pohyb za svojim chrbtom, náraz a šťavnatú nadávku, ktorú v tej chvíli priradil k prekvapeniu z účinku onoho kúzla. So zadosťučinením pozrel na mnoho tenkých rán, ktoré ostali na mieste, kde sa jeho kliadba stretla s bielym formovaným kameňom a otočil sa smerom k svojim priateľom.
Jeho úškrn zmizol v okamihu, keď si uvedomil nárast tepla na svojej hrudi a pohľadom urýchlene vyhľadal svoju priateľku. V prvej chvíli mu odľahlo, keď ju našiel a rovnako upokojujúce bolo aj zistenie, že v ich okolí sa nenachádza nič, čo by ju mohlo ohroziť. Že by použitie čiernej mágie spôsobilo mierne zahriatie prívesku?

Mierne zamrkal a potriasol hlavou, keďže všetci stáli, akoby na nich niekto vrhol kliadbu znecitlivenia a ako sa zdalo, nikto ani nedýchal. Teplo z príveska sa mierne stupňovalo a on sa lepšie zapozeral sa na svoje dievča. Lily kľačí na zemi s dlaňami opretými o trávnik a jej pohľad je zameraný na miesto medzi jej rukami. Regulus sedí rozčapený na zadku neďaleko nej a tvári sa, že ani sám nevie, ako sa do tejto situácie dostal. Bifľomorčan, našťastie, veľmi rýchlo precitol.
„Lily!“ zvolal Hanrich a padol do trávi vedľa nej.
„Severus. Čo tam stojíš ako idiot? Sprav niečo!“ Kričal Hanrich na pokraji straty príčetnosti. Oslovený Slizolinčan nevedel čo si o tom má myslieť a s neblahým tušením pozrel na svoju priateľku, aby konečne uvidel, ako z jej hrude na trávnik kvapká v rýchlych intervaloch krv.
„Lily.“ Vypadlo z neho zúfalo a vrhol sa k nej. Poznanie, že dýcha bolo viac ako potešujúce, avšak stále nevedel, aké zranenia toto kúzlo spôsobí po strete s človekom. Vedel, že to nie je dobrý nápad a nemýlil sa.

Lily stála medzi Remusom a Jane, vedľa ktorej zujal miesto Hanrich a spokojne spolu pozorovali sochu, ktorá sa čoskoro stane pokusnou figurínou. Pozrela napravo od seba, aby si všimla, že vedľa Hanricha stojí Mark a Regulus, ktorý žiari nemalým stupňom vzrušenia, ba priam dychtivosti.
Opäť pozrela na Severusa, ktorý ich požiadal, aby ustúpili, čo akceptovali a hromadne spravili veľký krok späť. Videla hlboký nádych na chrbte svojho priateľa a jeho prútik namieril priamo na hrudník bielej ženy stojacej na piedestáli. A vtedy sa zjavila ona. Stála hneď za pravým ramenom jej priateľa, jej rodiny, jej milovaného Regulusa. Rozbehla sa jeho smerom, tušiac, že sa ono kúzlo nepodarí podľa predpokladu a chcela ho strhnúť so sebou k zemi, čo už nestihla.

Regulus padol do trávy a po náraze, dôsledkom prekvapenia, vypustil zo svojich úst nadávku, avšak ona pocítila na svojej hrudi neznesiteľnú bolesť, ktorá podlomila jej kolená a padla na zem. Podopretá trasúcimi sa rukami mala prvý krát v živote tú česť naplno precítiť pojem oslepujúca bolesť a jediné čoho bola schopná bolo plytko dýchať.
Bytosť podišla k nej, položila svoju dlaň na plece mladej Chrabromilčanky a smutne sa na ňu usmiala.
„Ešte nie je tvoj čas a ja by som nebola rada, keby si musela ísť so mnou.“ Šepla jej do ucha a Lily nebola schopná ani poriadne vnímať jej slová, nie to odpovedať.
„Mark je bystrejší ako si myslíš.“ Šepla jej a ustúpila.
Ďalšie, čo si uvedomila bol jemný dotyk na svojom chrbte a krik, ktorého obsah ani nevedela vnímať. Neuveriteľne zákerná kliadba a práve ona ju musela pocítiť ako prvá v celom čarodejníckom svete. Dva páry mocných rúk ju zovreli okolo jej ramien a opatrne ju položili na chrbát do trávi. Na jednu stranu to bolo pohodlnejšie, ako keby zotrvávala v predklone a pre liečenie rán na jej hrudi je to aj praktickejšie, avšak dýchaniu to neprospieva. Pokúsila sa zhlboka nadýchnuť, aby následne, v záchvate kašľa, oprskala Severusa krvou zmiešanou so slinami.
„Oprite ju o mňa a spravte už konečne niečo!“ Kričala plačúca Jane a sadla si za svoju kamarátku.
„Severus, prepáč, ale je to nutné.“ Povedal narýchlo Mark, ktorý chytil krvou podliate roztrhané tričko jeho kamarátky a prudkým ťahom ho roztrhol. Severus by bol za iných okolností zúril, že toľko očí má možnosť vidieť jej obnaženú hruď, avšak to čo videl mu zatienilo myseľ.
Bezradne kľačal pri nej a po lícach mu tiekli slzy. Jeho milovaná Lily má na hrudi štyri tenké, ale za to hlboké rany a on nevie protikliadbu. Horšie to už dopadnúť nemohlo. Hanrich spolu s Regulusom na jej hruď vrhali kúzla, ktoré zastavujú krvácanie, avšak priveľmi úspešný neboli. Rana síce krvácala pomalšie, ale Lily aj tak stráca priveľké množstvo krvi. To vôbec nie je dobré.
„Regulus?“ vypadlo šeptom z Lily a oslovený čarodejník jej jemne priložil ruku k lícu.
„Si šibnutá.“ Predniesol so zúfalým tichým smiechom.
„Je Chrabromilčanka.“ Odpovedal Remus so skalopevnou istotou v hlase.
„Robte niečo!“ kričala Jane na svojich priateľov a ani sa nesnažila zakryť vlastné zúfalstvo.

„Severus rozmýšľaj!“ žiadal ho Remus a vrhal na Lily všetky kúzla, ktoré poznal. Od ošetrovateľky ich zopár pochytil, ale ona lieči väčšinu rán elixírmi. Na optimizme mu nepridal ani fakt, že Slizolinčan sa zdal byť akoby duchom mimo.
„Severus?“ kľakol si vedľa neho Mark.
„Počúvaj ma!“ zatriasol s nim, čo očividne pomohlo, keďže sa na neho zahľadel.
„Ako znela tá kliadba?“ spýtal sa ho náhlivo.
„Sectumsempra.“ Šepol mu v odpoveď.
„Ako si ju poskladal? Musíme nájsť to správne kúzlo.“ Povedal mu a snažil sa neznieť zúfalo.
„Severus. Musíme vyliečiť jej rany!“ zakričal na Slizolinčana v tranze, ktorý je pravdepodobne spôsobený šokom.
„Rany. Liečiť.“ Šepol stratený vo svojich myšlienkach a Mark bezradne pokrútil hlavou, keďže si myslel, že je natoľko mimo, že tento rozhovor ani nevníma. Severus po týchto slovách vyskočil na nohy, aby sa náhlivo dostal k svojej priateľke a priložil špičku svojho prútika na kraj jednej z jej rán.
„Vulnera sanentur.“ Zamrmlal ticho a prešiel jej po rozrezanej koži, ktorá sa zacelila a z úst Regulusa vypadol zúfalý smiech.
„Potrebovali by sme krv doplňujúci elixír.“ Zatiahol Hanrich a zaujato pozoroval pohyb Severusovho prútika po koži jeho kamarátky neuvedomujúc si, že priam fascinovane pozerá na jej hruď bez akéhokoľvek oblečenia.
„To nie je našťastie problém. Zoberieme ju dnu.“ Povedal Regulus a jemne pohladil vlasy svojej priateľke, ktorá ho ušetrila od toho, čo práve ona prežíva a vtisol jej na čelo jemný bozk.
„Ja ju vezmem.“ Povedal Remus a sklonil sa nad dievčatami, aby opatrne zasunul ruky pod telo jeho kamarátky. Hanrich mierne prekvapene zamrkal na svojho kamaráta, ktorý držal v náručí šestnásťročné dievča, akoby jej váha bola zanedbateľná.
„Lycantropia má aj jednu výhodu.“ Povedal Remus kráčajúc do domu.
„Vravela som, že si výnimočný.“ Povedala tichým hlasom Lily a oprela svoju dlaň o jeho hruď.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa plačlivo Jane a utrela si spakruky nos.
„Veľmi unavená.“ Pripustila Chrabromilčanka a mierne sa usmiala. Necítila sa zle vzhľadom na to, čo sa pred malou chvíľou udialo. Bolesť prešla a ostala iba nesmierna únava spôsobená stratou krvi.
„Dáš si elixír a bude ti opäť dobre.“ Povzbudil svoje dievča čiernovlasý Slizolinčan.
„Aj obed by som si dala.“ Zatiahla ticho a Mark sa tlmene zasmial.
„Nikdy som si nemyslel, že sa tvojmu hladu poteším.“ Priznal jej Regulus a otvoril vstupné dvere. Remus v obývacej izbe jemne položil svoju kamarátku na gauč a prikryl ju dekou. Už nie je dôvod pozorovať jej telo. To si uvedomovali všetci v miestnosti a Severus bol za toto gesto nesmierne vďačný.

„Kreacher.“ Povedal Regulus a následne sa k nemu primiestnil prastarý domáci škriatok.
„Prines elixír na doplnenie krvi.“ Nariadil a škriatok zmizol, aby sa o pár sekúnd vrátil s flakónom elixíru.
„Priprav jedáleň. Čoskoro pôjdeme jesť.“ Povedal majiteľ domu a škriatok sa s úklonom odmiestnil.
Mladší Slizolinčan podal flakón Severusovi a s miernym zamyslením narýchlo opustil miestnosť.
„Láska. Asi bude chutiť hnusne.“ Pripustil, zatiaľ čo podával teraz už otvorený flakón do ruky svojej priateľke. Lily prikývla na znak, že porozumela a sama mala neblahé tušenie, že tento bude skutočne odporný vzhľadom na prísady, z ktorých sa varí.
„Tu máš.“ Povedal Regulus, keď sa vrátil a strčil svojmu kamarátovi do ruky modrú masť.
„To nepomôže.“ Pokrútil hlavou Hanrich.
„Prečo? Nemôžeme ju takto nechať.“ Zakňučal Regulus. Nemôžu nechať na jej tele jazvy, pre Morganu.
„Čierna mágia.“ Odpovedal Hanrich s povzdychom.
„A čo tak jasenec?“ spýtal sa zamyslene Mark a pozrel na Hanricha.
„Skúsiť by sme to mohli.“ Zamiešala sa do toho Jane.
„Kreacher.“ Povedal narýchlo Regulus.
„Potrebuje jasenec. Ale rýchlo, prosím ťa.“ Povedal svojmu škriatkovi, ktorý na neho pozrel ako na poloboha a odmiestnil sa preč.
„Ty si povedal, prosím ťa, domácemu škriatkovi?“ spýtal sa ho posmešne Severus.
„Spravil si správnu vec.“ Zamiešala sa do rozhovoru Lily, na čo sa na ňu otočilo šesť párov prekvapených očí. Bola hrozne unavená a nechcelo sa jej rozprávať. Zato však nebola hluchá a ani slepá. Kreacher sa na svojho pána pozrel s nesmiernou oddanosťou v očiach a to je len dobré.
„Nevidel si ako sa na teba pozrel? Ak mu ešte aj poďakuješ budeš mať nesmierne oddaného sluhu a vzhľadom na to, že nám pripravuje stravu...“ nechala svoju myšlienku vyznieť do stratena.
„Môj pane.“ Uklonil sa hlboko škriatok a podal svojmu pánovi papierové vrecúško, ktoré nasvedčovalo o tom, že jasenec zakúpil v Šikmej.
„Kreacher. Odviedol si skutočne skvelú prácu. Ďakujem.“ Povedal Regulus a položil svoju dlaň na útle plece škriatka.
„Pripravíš nám ten obed? Už ťa nebudem rušiť.“ spýtal sa vzápätí a mierne sa na Kreachera usmial.
„Bude mi cťou.“ Povedal škriatok a s úklonom, ktorý bol hlbší ako doposiaľ, sa odmiestnil, pravdepodobne do kuchyne. Regulus nebol milovníkom domácich škriatkov, ale bol v prvom rade Slizolinčan. Pridobre chápal pojem nesmierne oddaný sluha a na druhú stranu, chcel spraviť Lily radosť.
„Prinesiem ti k tomu džús?“ spýtal sa jej mladší had a podal vrecúško mladej Chrabromilčanke, ktorá začína mať konečne farbu v tvári.
„Nebude lepší výluh?“ spýtala sa Jane.
„Nie je čas.“ Zasyčal Severus, ale v duchu s ňou súhlasil. Výluh by bol účinnejší, avšak jasenca majú dosť. Snáď jej z neho nebude nevoľno.
„Prines mi čokoľvek.“ Povzdychla si Lily uvedomujúc si fakt, že jeho pachuť neprebije aj tak nič. Regulus jemne prikývol a letel do kuchyne, aby priniesol svojej kamarátke pohár vody.
Lily si vložila do úst malé bobule byliny názvom Dictammus Albus a len s nesmiernou dávkou sebazaprenia do nej niekoľkokrát zahryzla. Narýchlo spláchla hmotu neznesiteľnej pachute veľkým množstvom vody a dúfala, že to bude postačujúce množstvo a nebude nutné to celé opakovať.
„Nie je ti zle?“ spýtal sa jej starostlivo Mark.
„Je to nechutné, ale už sa cítim dobre. Aj únava ustupuje.“ Odpovedala s úprimným úsmevom.
„Ja som vedel, že to nie je dobrý nápad.“ Povedal Severus a oprel si bezradne čelo o dlane.
„Aspoň máme protikliadbu.“ Zatiahla zdanlivo bezstarostne vyliečená Chrabromilčanka.
„Za akú cenu?“ spýtal sa Severus stále zhrbený pod ťarchou výčitiek svedomia.
„Bola to skúsenosť, ktorú by som si nerada zopakovala, ale aj takéto skúsenosti sú pre niečo dobré.“ Povzdychla si.
„Napríklad?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím Remus. Netuší načo je dobré stať sa obeťou vymyslenej a doposiaľ neodskúšanej kliadby Čiernej mágie.
„Napríklad viete čo robiť, ak sa niekto v budúcnosti zraní. Teraz sme v prostredí, ktoré je pokojné a bezpečné. Nabudúce to tak byť nemusí.“ Vysvetlila zmierlivo, ako to myslela.
„Čo jazvy?“ spýtal sa zvedavo Hanrich, na čo Lily pozrela pod prikrývku a s úľavou si vydýchla.
„Žiadnu nevidím.“ Priznala s hlavou strčenou pod dekou, čo vyvolalo hromadný výdych úľavy. Lily však bodlo pri srdci, keď videla Severusa, ktorý sa s tým nevedel vyrovnať.

„Poď!“ zavelil Hanrich a chytil svojho priateľa za predlaktie. Severus si pretrel tvár, vstal a nechal sa vyviesť von v sprievode Bifľomorčana.
„Lily je v poriadku. Bola to nehoda.“ Povedal Hanrich, keď sa pristavili pri fontáne.
„Čo som to za priateľa? Najskôr ju zradím, potom ten prízrak a nakoniec ju skoro zabijem.“ Povedal zmučene.
„Severus.“ Povzdychol si Bifľomorčan.
„Na všetko si mal nejaký dôvod a nehody sa stávajú.“ Vysvetľoval zmierlivo. Ani jeho dnešná udalosť nepotešila, ale ani mu nenapadlo niečo Severusovi vyčítať. On sám ich žiadal, aby ustúpili a teda spravil všetko čo mohol pre ich bezpečnosť. Tá socha bola zaiste chránená niektorým kúzlom, aby nedošlo k jej zničeniu. To nemohli vedieť a keby to vedel Regulus, zaiste by to bol povedal. Možno je mladý a občas ľahkovážny, idiot napriek tomu rozhodne nie je.
„Neviem si predstaviť, že by som ju stratil.“ Priznal zmučený Slizolinčan. Hanrich pobúchal upokojujúco po pleci svojho kamaráta a zmierlivo prikývol. Jeho obavy chápe pridobre. Miluje ju a to nesmierne. Aj keď je to na Rokforte chladný a necitlivý Slizolinčan, vôbec taký nie je. Slizolinčania považujú prejav emócii za slabosť a podľa toho sa aj správajú. Nie je si však istý, či je to správny postoj. Lily našťastie vie, aký jej priateľ je a teda jej to nespôsobuje vrásky. A je to teda, v konečnom dôsledku, v poriadku.
„To si všetci uvedomujeme. Lily teraz, ale potrebuje cítiť pohodu a nie hľadieť na utrápeného muža, ktorého miluje. Chápeš, čo tým chcem povedať?“ pozrel spýtavo do tmavých očí.
„Chápem. Iba som stále vyvedený z rovnováhy.“ Pokrútil porazenecky hlavou. Počas dní strávených v tomto dome si užíval skutočnosť, že nemusí nosiť svoje masky a bol taký, aký je v skutočnosti.
Nateraz sa ale musí zoceliť a využiť všetko čo mu ponúka oklumencia, nasadiť masku stoického pokoja a byť pre Lily veselým a pokojným spoločníkom.
„Všetko dopadlo dobre Severus. Nemysli na to čo mohlo byť.“ Poradil mu Hanrich a vrátil sa do domu, aby zanechal Severusa so svojimi myšlienkami samého.

„No, čo ty blázon? Už ti je dobre?“ spýtal sa Hanrich od dverí svojej kamarátky, ktorá sa na niečom smiala.
„Už mi je fajn. Nebolo to také strašné. Vďaka vám.“ Priznala vyškerená Chrabromilčanka.
„Nabudúce sa kliadbam skús vyhnúť. Nie, že by som si ťa bez trička nerád pozrel aj inokedy.“ Zachechtol sa Bifľomorčan.
„Na to ani nemysli.“ Zaznel mu za chrbtom nízko položený ťahavý hlas staršieho z dvojice hadov, ktorý sa na Hanricha priam diabolsky uškrnul vo chvíli, keď prešiel okolo neho a prisadol si k svojej priateľke.
„Je mi to ľúto.“ Priznal jej po nežnom bozku.
„Bola to nehoda Sev. Tie sa stávajú a nie len občas.“ Odkývala to ledabolo Chrabromilčanka.
„Lily, patrí ti moja vďaka.“ Povedal už aspoň po piaty krát Regulus.
„To je u Chrabromilčanov bežné, skákať do dráhy kliadby?“ spýtal sa s úškrnom Regulus, hladiac na Remusa.
„Vôbec nie.“ Pokrútil hlavou vlkolak.
„Tak prečo si to spravila?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím Severus.
„Ja som myslela, že nás k zemi stihnem stiahnuť oboch.“ Povzdychla si Lily. Naozaj nemala v pláne schytať tú kliadbu.
„Regulusa som k zemi stiahnuť stihla, seba už nie.“ Priznala im svoj zámer.
„Čo tak ho nabudúce odhodiť niektorou kliadbou?“ nadhodil Mark s úškrnom.
„To mi ani nenapadlo. Snáď, ale nabudúce už nenastane.“ Priznala sa Lily a úškrn mu opätovala.

Po tom, čo konečne uzavreli tému jej zranenia a Jane jej priniesla čisté tričko, sa skupinka presunula do jedálne, aby si dopriali vytúžený obed, ktorý dnes chutil priam božsky, čo si uvedomil aj Regulus, keďže sa na svoju kamarátku počas jedenia uškrnul.
Pre Lily bolo celkom príjemné zistenie, že ich zasadací poriadok sa od prvého dňa nezmenil a teda po jej pravej ruke, tak ako aj v škole sedí Remus a po jej ľavej Severus spolu s Markom. Oproti nej sedí Jane medzi Hanrichom, ktorý sedí oproti Remusovi a z druhej strany a teda po jej pravej ruke, má stále miesto Regulus.
„Ja pôjdem do sprchy a potom ťa čakám v izbe.“ Povedala najedená Lily a položila ruku na plece svojmu lycantropiou trpiacemu kamarátovi.
„Prídem.“ Prisľúbil jej s miernym úsmevom na perách, na čo mladé dievča opustilo miestnosť, aby sa očistilo od potu a hlavne zaschnutej krvi. Po jej odchode Remusa prebodli zvedavé pohľady okolo sediacich priateľov miesené s neskrývaným prekvapením.
„Prepáč Severus. Poprosil som Lily o rozhovor. Potrebujem sa s ňou iba poradiť.“ Povzdychol si Remus a dúfal, že sa nebudú pýtať na podrobnosti. Slizolinčania na jeho prekvapenie prikývli na znak pochopenia, avšak sa s rovnakým pochopením nestretol u Hanricha s Jane.
„Ak potrebuješ vypočuť a poradiť, tak Lily je na takéto rozhovory ako stvorená.“ Mrkol na vlkolaka Mark, na čo sa Bifľomorčania nahlas nadýchli, keďže pochopili o čom to celé je a tvárili sa nateraz už spokojne.

Remus poskytol Lily, ako si myslel, primerané množstvo času a kráčal chodbou na poschodí smerom do jej izby, kde zaklopal na otvorené dvere a pozrel na posteľ pridržiavajúc sa zárubne.
„Smiem?“ spýtal sa s miernym úsmevom svojej kamarátky, ktorá sedela na posteli s chrbtom opretým o jej čalúnené čelo.
„Len smelo.“ Uškrnula sa na svojho kamaráta a pobúchala po posteli po svojej pravej strane. Vysmiaty Remus zavrel za sebou dvere a hodil sa na posteľ vedľa svojej kamarátky, čo u nej vyvolalo smiech.
„Čo ťa trápi?“ spýtala sa Lily svojho kamaráta.
„Snívajú sa mi veľmi chaotické sny o útoku toho vlkolaka a mňa to celé ubíja. Musím zistiť pravdu. A k tomu môj otec...“ povzdychol si Remus a Lily sa k nemu pritiahla bližšie.
„Povieš mi o tom?“ spýtala sa ho s hlavou pritisnutou o jeho rameno.
„Jeden sen je spomienka na hádku mojich rodičov. Otec nás s mamou poslal k jej rodičom na farmu. Vtedy som si to neuvedomoval, ale otec vyzeral veľmi rozrušene a pôsobil zúfalo.“ Porozprával v skratke jeden so snov a Lily si každé jeho slovo starostlivo uložila do svojej pamäte.
„Ďalší je o mojom prvom stretnutí so zdiveným vlkolakom. On bol u nás a kričal po mame. Oni ho poznali. Museli ho poznať. Akoby sa inak ocitol u nás doma a hádal by sa s ňou?“ zakončil svoj sen otázkou.
„A potom onen zážitok.“ Zakončil to so úškrnom.
„On ma vzal z postele, keď som spal Lily. Bol u nás doma. V lese kam ma vzal mi vravel, že som rovnaký zbabelec ako môj otec.“ Pokrútil hlavou.
„A ten idiot sa tvári akoby ho nepoznal a ani nikdy nevidel.“ Povzdychol si a bezradne si pretrel tvár. Lily si v duchu zakňučala. Toto správanie je veľmi mätúce. Čo bráni dospelému mužovi priznať svojmu skoro dospelému synovi okolnosti jeho napadnutia? Iba ak by sa s tým sám nevedel zmieriť. Čo ho ale natoľko ťaží, že sa s tým ani po mnohých rokoch nemôže vyrovnať? To nebude o urážke. To by mu priznal ľahko.
„Remus, ja spravím aj nemožné, aby sme zistili ako to bolo.“ Povedala Lily a položila svoju ruku na tú jeho. Mladý Chrabromilčan sa usmial. Vedel, že ona mu pomôže.
„Čo mám teraz robiť? Ja mám taký veľký chaos v hlave a neviem kam patrím.“ Priznal a pozrel na svoju kamarátku s bolesťou v očiach, ktorá ju bodla priamo do srdca.
„Ty si Remus a patríš k nám. Si členom tejto skupiny bláznov a taktiež istej skupiny výtržníkov, ktorí si vravia záškodníci.“ Povedala zmierlivo svojmu kamarátovi a priateľsky sa na neho usmiala.
„Vždy, keď si spomenieš na niečo nové, mi to nezabudni povedať. Budeme po pravde pátrať spolu.“ Pobádala svojho kamaráta.
„A čo s otcom?“ spýtal sa a poškriabal sa po brade.
„Máš na výber. Buď sa budeš tváriť, že sa nič nedeje alebo na neho útočiť neustálymi otázkami alebo sa tam už do konca prázdnin nevrátiš.“ Vymenovala jeho možnosti.
„A kam by som šiel?“ spýtal sa jej s nadvihnutým obočím. U Jamesa nemôže byť štyri týždne.
„Do niektorého z mojich domov.“ Mykla plecom Lily. Ak sa mu zapáči, tak mu ho pokojne aj daruje.
„Skúsim ho najskôr ignorovať a ak by som mal problém, pošlem sovu.“ Usmial sa na svoju kamarátku. Najskôr pôjde do Rokfortu, potom na pár dní domov a následne na pár dní k Potterovcom. Po tom, čo sa vráti bude aj tak potrebná návšteva Šikmej, kvôli nákupu školských potrieb. Nejako to zvládne a keby nie, má sa na koho obrátiť.
„Mne sa tento rok do školy nechce vrátiť.“ Priznala mu s trpkým úsmevom.
„Prečo?“ spýtal sa vyjavene Remus. Lily Rokfort miluje a to nesmierne.
„Zapáčilo sa mi tu s vami.“ Priznala so zakňučaním, na čo sa Chrabromilčan zasmial. Aj jemu sa tu páčilo. Nič však nemôže trvať večne a to ani v prípade, že si to hromadne želajú z celého srdca.
„Však tam budeme všetci s tebou.“ Chlácholil mrnčiace dievča, akoby bola malým dieťaťom.
„Ale jesť nebudeme spolu a to nevravím o večernom posedení s pohárikom vína.“ Mrnčala aj naďalej.
„Skutočne desivá predstava.“ Pritakal jej Remus s iskričkami v očiach, aj keď musel priznať, že aj jemu to bude nesmierne chýbať.
„Prečo mi to nechce povedať?“ spýtal sa vzápätí utrápeným hlasom a Lily si povzdychla.
„Neviem Remus. Asi by na to aj on sám najradšej zabudol.“ Povedala zmierlivo.
„Nestojím mu za to. Som neželaná bytosť. Beštia.“ Priznal a so zmučeným výdychom si prešiel po tvári dlaňami.
„To v žiadnom prípade nie si a už si to nikdy o sebe neopováž ani len myslieť!“ zahriakla ho Lily. Ako si to môže o sebe povedať? Nebol to práve on u koho našla útechu v Chrabromilskej veži vždy, keď to potrebovala?
„Tvoj otec spravil chybu, za ktorú si zaplatil nemalú daň. Je od neho sebecké, že ti nechce prezradiť, prečo sa to stalo. To z teba však nerobí beštiu. Si nesmierne láskavý a inteligentný mladý muž, ktorému nechýba ani atraktivita. Si Remus, si môj priateľ.“ Povedala a vtisla mu na líce bozk. Remusa zahriali tieto slová pri srdci. Slová hodne jeho Lily, slová hodné Matky. Kto vie, prečo mu toto poznanie spôsobilo hrču v krku a záťaž na jeho hrudi? Z myšlienok a taktiež z rozhovoru ich vyrušilo tiché zaklopanie na dvere.
„Áno?“ zatiahla otázkou Lily zvedavá, čo sa deje aj keď si bola istá, že za dverami stojí Jane. Dvere sa po tejto otázke potichu otvorili a dnu nakukla hlava jej kamarátky.
„Prepáčte, že vás ruším, ale chalani sa chystajú cvičiť a pýtajú sa, či sa k nám Remus pripojí a či ty sa prídeš na nás aspoň pozrieť.“ Predniesla zoznam otázok Jane, ktorá sa škerila na túliacich sa Chrabromilčanov.
„O chvíľu prídem.“ Povedal Remus.
„Asi neskôr prídem aj ja.“ Pripustila neurčito Lily. Stále má niečo na práci a sľúbila si, že to dnes vyrieši.
„V poriadku.“ Pritakala im so spokojným úsmevom a zavrela za sebou dvere.

Po tom, čo Remus opustil jej a Severusovu izbu Lily vstala z postele a zapozerala sa von oknom. Je tu prekrásne. Celé toto prostredie je ako krásny sen, v ktorom sa jej netýkajú časy, do ktorých sa narodila. Nemusí ju ťažiť postava, ktorá si vraví Voldemort a jej nový titul Matka jej doposiaľ neprináša žiadnu nadmernú záťaž. Jej priatelia si tento pobyt užívajú rovnako ako aj ona a tomu sa nekonečne teší. Čo bude ale o mesiac? Zasadne za Chrabromilský stôl a po jej pravom boku bude Remus. Ale po jej ľavej strane nenájde svojho priateľa a oproti nej sa na ňu nebude vyškierať Regulus. Jane jej neposkytne vľúdne popriatie dobrej chute a Hanrich nebude ten, v koho očiach sa bude môcť strácať. Večer nenájde pohodu s pohárom vína a nebude sa s nimi smiať na ich veselých zážitkoch. Snáď aspoň cez vianočné sviatky si toto zopakujú. Aspoň na pár dní, aspoň na niekoľko nocí byť opäť sama so svojou rodinou. Aspoň na pár chvíľ nemyslieť na nikoho a nič, čo sa odohráva v ich svete.
S povzdychom ustúpila od okna a zotrela si slzu z líca. Musí ísť. Je čas.
Lily opustila svoju izbu, vyšla na pozemky domu a následne prešla do lesa, ďaleko za ochrany vrhnuté na dom i pozemky.
„Viem, že si tu, nemusíš sa skrývať.“ Šepla po chvíli zdanlivo nikomu.
„Prepáč.“ Odpovedal s jemným úsmevom Darius.
„Prečo si tu?“ spýtala sa ho so záujmom a pokračovala v ceste.
„Vždy je nás tu niekoľko.“ Ledabolo mykol plecom a Lily prikývla. Strážia ju.
„Večer pôjdeme do dediny. Zabaviť sa.“ Prezradila Lily ich program a dúfala, že sa tam nezíde celý klan, aby sa s ňou mohli stretnúť. Dúfala v pravý opak.
„Môj syn sa tejto správe poteší a aj dcéra.“ Zoširoka sa usmial na mladé dievča po jeho boku.
„Rada by som bola, aby ma tam akceptovali ako Lily.“ Pozrela do tváre svojho spoločníka s nadvihnutým obočím.
„Chápem.“ Povzdychol si Darius. Jej stav je pre ňu nový a očividne nie je pripravená, aby to vedel ktokoľvek z čarodejníkov. Na druhú stranu je to rozumné. Mnohí by ju chceli kvôli tomu zabiť alebo ju uniesť a využiť.
„Lily, chcem aby si vedela, že stačí ak zavoláš a ja prídem.“ Prisľúbil a jemne chytil jemnú ruku do svojej.
„Budem si to pamätať.“ Odpovedala s úsmevom.
„Povieš mi aspoň, čo sa ti stalo?“ spýtal sa jej s miernym povzdychom a Lily na neho nechápavo zamrkala. Nie je v tomto lese preto, lebo sa jej niečo stalo. Musí ich nájsť.
„Cítim z teba mágiu a nie práve neškodnú.“ Priznal a zahľadel sa do jej očí.
„Ach.“ Vypadlo z nej.
„Priateľ sa nechal nahovoriť, aby nám predviedol kliadbu, ktorú vymyslel a ona sa odrazila od sochy, na ktorú mieril.“ Vysvetlila v skratke a zahryzla si do spodnej pery.
„Nehody sa stávajú.“ Pripustil Darius, avšak sa zaprisahal, že toto sa nesmie jeho kráľ dozvedieť. Roztrhal by onoho mladíka na nemalý počet kúskov.
„A nie zriedka. Spravili všetko čo mohli, aby mi pomohli a som im za to nesmierne vďačná.“ Povedala svojmu spoločníkovi.
„Musím už ísť. Pán ma volá. Dávaj si pozor.“ Povedal Darius a po bozku na jej hánky sa odmiestnil.

Lily kráčala spokojne po chodníku vedúcemu k vstupným dverám domu jej priateľa. Všetko zariadila a snáď to dobre dopadne. Stretnutie s Dariusom bolo milým prekvapením a do miestneho baru vstúpi s menšími obavami. To je viac, ako len potešujúce.
Následne chytila do ruky kľučku a otvorila dvere, aby sa stretla s celou skupinkou jej priateľov, ktorí sa práve v tejto chvíli vybrali do svojich izieb a dopriali si sprchu. Pod ťarchou prekvapených pohľadov ticho zakňučala. Nemá práve dobrý deň.
„Kde si bola?“ spýtal sa jej prekvapene Hanrich. Slizolinčania sa však netvárili prekvapene. Skôr nahnevane a nie málo.
„Iba niečo zariadiť.“ Mykla plecom. Neprezradí sa. Nemôže.
„Zariadiť čo?“ pokračoval vo výsluchu Bifľomorčan.
„Dala som sľub a ten dnes splním.“ Uškrnula sa na svojich priateľov.
„Och, nepozerajte tak na mňa a choďte do sprchy. Čakám vás v obývačke.“ Zavelila s povzdychom a stratila sa za dverami vedúcimi do spomínanej miestnosti.

Lily odmietala prezradiť svojim priateľom čokoľvek o jej pobyte mimo domu až do chvíle, kým nepôjdu do baru, čo vyvolalo hromadné bručanie. Napokon sa však dočkali a s úderom siedmej hodiny opustili dom, aby si užili dnešný predposledný večer.
„Takže všetci odložiť prútiky a pokúste sa ostať pokojní.“ Uškrnula sa na svoju kamarátku, ktorej oči sa rozšírili poznaním. Lily jej sľúbila, že jej ukáže, čo to znamená byť parselanom. A teraz to uvidí.
„Sssssssssaylaaaaaaa, ukážžž ssaaaa.“ Zasyčala Lily so širokým, priam diabolským, úsmevom a jej priatelia nevedeli, ako sa v tejto chvíli majú zachovať. Jane sa škerila, Severus sa tváril pokojne, Regulus pozeral so zmesou zvedavosti a obdivu, Mark s Remusom zbledli v tvári a Hanrich vyzeral byť mierne šokovaný avšak nie negatívne. Pár sekundové ticho prerušilo syčanie, ozývajúce sa z neďalekého krovia a zvuk plazenia sa nemalého hada po trávniku.
„Pamätaaaj, je to moja rodinaaa.“ Zasyčala Lily hadovi.
„Áááánoooo.“ Zasyčal jej naspäť had a zvedavo ochutnával vzduch smerom k skupinke mladých ľudí.
„Smiem sa ho dotknúť?“ spýtala sa so záujmom Bifľomorčanka, na čo jej Lily udobrujúco prikývla.
„Len pokojneeee.“ Zasyčala Lily na niekoľkometrového hada v čase, keď sa ruka Jane blížila k jeho telu.
„Ty si parselan?“ vykoktal zo seba šokovaný Remus.
„Očividne.“ Uškrnul sa na prekvapeného Chrabromilčana Mark.
Po niekoľkominútovom vypočúvaní hada sa s ním napokon rozlúčili a veselo kráčali smerom do dediny, aby si dopriali pokojný večer v miestnom podniku a Lily dúfala, že Darius jej prianie rozšíril dostatočne na to, aby tam vstúpila ako neznáma a nikým nepoznaná čarodejnica.

Mark chytil kľučku od dverí vedúcich do vnútra baru a následne ich otvoril. Jane vstúpila dnu ako prvá v tesnom závese Remusa a Hanricha, ktorých nasledovali Lily, Mark a obaja Slizolinčania. Spokojne sa tváriaca červenovláska pokynula rukou smerom k pravému zadnému rohu, kde boli voľné miesta na sedenie pozostávajúce z dvoch sedačiek, postavených oproti sebe a medzi nimi stál drevený stôl. Skupinka priateľov sa spokojne rozvalila na čierne kožené sedačky a zvedavo sa rozhliadali okolo seba. Zanedlho k ním pristúpil čašník, aby sa ich spýtal, čo si dajú a po malej chvíli sa vrátil s vínom pre dámy a Ogdenskou pre čarodejníkov.

Lily bola s vývojom situácie nadmieru spokojná. Vedela pridobre, koľko upírov sa nachádza v podniku. A, že ich nie je málo. Niekoľko pohárikov alkoholu však uvoľnilo jej priateľov natoľko, až ich má možnosť práve vidieť tancovať na parkete a ich tváre nasvedčujú tomu, že sa naozaj skvele zabávajú.
„Smiem?“ spýtala sa osoba, ktorá sa pristavila pri jej ramene a pokynula na miesto vedľa nej.
„Nehen. Samozrejme, len si sadni.“ Privítala spokojne dievča, ktorému pri prvom stretnutí vrátila stratený šál.
„Stačí Nen.“ Usmiala sa na Lily.
„Chcela som ti poďakovať za svojho brata. Inak o chvíľu príde a má v pláne ťa vytancovať do odpadnutia.“ Uškrnula sa zoširoka mladá upírka a Lily prepukla v hlasný smiech.
„Ahojte.“ Pozdravil dievčatá prekvapený Bifľomorčan, ktorý sa prišiel napiť.
„Ahoj Hanrich. Toto je Nen.“ Predstavila prísediace dievča svojmu kamarátovi.
„Veľmi ma teší. Vy sa poznáte?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.
„Aj tak sa to dá povedať.“ Zasmiala sa upírka, na čo sa obočie Bifľomorčana ešte viac nadvihlo.
„Keď sme so Severusom vystúpili z autobusu Nen išla práve sem a ja som jej podala šál, ktorý stratila.“ Zhrnula príbeh ich prvého stretnutia dúfajúc, že to bude dostačujúce.
„Tak v tom prípade, drahá Nen, ťa pozývam do tanca.“ Uškrnul sa Hanrich a mrkol na prekrásne dievča.
„Konečne.“ Uškrnula sa naňho späť a podala mu ruku, aby sa stratili v dave rozbúrených mladých ľudí na parkete.
„Lily. Vieš s kým tancuje Hanrich?“ spýtal sa jej Severus, ktorý sa vrátil skontrolovať svoju, stále sediacu, priateľku.
„Samozrejme. S príjemným mladým dievčaťom.“ Prepálila svojho priateľa chladnými očami a Severus vedel, že by len nerada vypustila do povedomia informáciu o jej,..., príslušnosti.
„Nepridáš sa k nám? Nepáči sa mi, že si tu sama.“ Priznal s miernym zamračením.
„Pridám.“ Uškrnula sa na svojho priateľa, ktorému sa uľavilo. Bol doslova odtiahnutý na parket, aj keď Lily povedala, že by si najskôr rada po ceste posedela a oni ju tu nechali samú. Aj keď mu neraz oči spočinuli na jej pobavenej tvári, nemal dobrý pocit z toho, že sedí sama.

Vysmiatu Chrabromilčanku vtiahli medzi seba, viac ako len ochotne a na jej nesmierne potešenie sa k nim pridali, pre jej priateľov, neznámi hostia baru. Poznanie, že Hanrich sa o Nen zaujíma viac ako je bežné, jej pôsobilo radosť i starosti. Jej kamarát si napriek tomu zaslúži zabaviť sa a je viac ako pravdepodobné, že sa už neuvidia, čo si zaiste uvedomujú obaja. Len aby z toho ešte nebol prúser. Príchod brata mladej dievčiny jej poskytol aspoň nový objekt záujmu, aj keď pohľad, ktorým prebodol Hanricha jej na optimizme nepridal.
„To je...“ začal pravdepodobne otázku Severus.
„Jej brat.“ Zasyčala mu šeptom, čím mu naznačila, že by to nerada prepierala verejne. V duchu si pogratulovala k nápadu, pridať sa so Severusom k tejto dvojici, čo zaiste mladému upírovi napovie, s kým sa zabáva jeho sestra.
„Pekný večer. Zabávate sa?“ uškrnul sa Marius na svoju sestru v spoločnosti akého si čarodejníka.
„Ahoj Marius. Toto je Hanrich a jeho priatelia, Lily a Severus.“ Mrkla na svojho brata mladá upírka a on vedený jej pohľadom vyhľadal očami blízko stojacu dvojicu ľudí, ktorých mu predstavovala. Jeho široký úsmev, ktorý venoval Lily bol schopný dešifrovať iba Severus a Hanrich nedôverčivo pozrel na mladého muža, ktorého mu práve predstavila jeho nová ... známosť?
„Veľmi ma teší.“ Predniesol s úškrnom a pobozkal hánky červenovlasej čarodejnice. Následne zo zdvorilosti podal ruku Severusovi, ktorú stlačil viac akoby bolo potrebné.

„Lily ja ti veľmi ďakujem a som rád, že som ti to konečne mohol povedať aj osobne.“ Začal jej rozprávať upír a Lily zaťala čeľusť. Verejne priznal to, čo malo ostať nepoznané a v podniku nie sú len upíri, pre Morganu. Nechápavé pohľady, ktoré po nich vrhli všetci jej priatelia jej napovedali, že bude mať čo vysvetľovať.
„Bude mi cťou, ak mi dovolíš stať sa tvojim priateľom.“ Pokračoval v rozprávaní a Lily v duchu zakňučala. Merlin, to nemohol povedať neskôr? Napríklad, keď sa pôjdu napiť alebo sa o nich nebude zaujímať toľko ľudí?
„Myslím, že si si na tento rozhovor nevybral správny čas.“ Odpovedala mu Lily so starosťami v očiach.
„Och, drahá Lily, kľudne ťa môže osloviť aj Matka a nič sa tým nezmení.“ Uškrnul sa zoširoka na mladú čarodejnicu a Lily si všimla, že sa nechápavé pohľady vôbec nezmenili.
„Oni...“ začala rozprávať prekvapená Chrabromilčanka.
„Nám nerozumejú.“ Zasmial sa upír a Lily pocítila menší závrat. Toto vysvetlí ako? Existuje jazyk obdobný parselčine a náhodou stretla čarodejníka, ktorý ho ovláda tiež? Našťastie jej podala pomocnú ruku mladá upírka.
„Som rada, že sa stretli dvaja magori ovládajúci prastarý jazyk, ale mohli by ste rozprávať rečou, ktorej rozumejú aj normálni ľudia?“ zatiahla s úškrnom a Lily jej horlivo pritakala. Severus s Regulusom však na seba hodili veľmi krátky pohľad, ktorému rozumeli v tejto chvíli len oni dvaja. Čo všetko o ich priateľke ešte nevedia?

Lily si po chvíli opäť sadla na svoje miesto s vysvetlením, že je unavená a nie pri plnej sile, čo chápali všetci jej priatelia. Pozorovala skupinku zabávajúcich sa mladých ľudí popíjajúc rubínový mok a na tvári jej hralo uspokojenie. Je toto jej osud? Má spojiť upírov a čarodejníkov? Aj keď pohľady, ktoré spočiatku venovali Remusovi boli strach naháňajúce. Stačilo však jedno objatie a krátky tanec s týmto lycantropom a upíri, zdá sa, akceptovali vlkolaka ako jedného z jej blízkych priateľov.
Prečo vlastne majú medzi sebou tieto predsudky, keď tomu v minulosti tak nebolo? Splodenie onoho muža, ktorý je jej predkom je toho dôkazom. A inteligentný Mark, vie s kým sa zabáva. Stačilo mu podanie rúk s Mariusom a hneď vedel s kým má tú česť. Tvári sa nezaujato preto, lebo nechce znepokojovať svojich kamarátov alebo sa proste v spoločnosti týchto bytostí cíti dobre?
Kedy nastane tá správna chvíľa priznať sa svojim priateľom s touto odvrátenou časťou jej života? Severus je jej priateľ a v očiach čarodejníkov snúbenec, keďže mu jej otec odobril manželstvo. Potom to bude aj jeho osud. Príjmu, ale aj jeho tak ochotne medzi seba, ako prijali ju? A bude sa vôbec on chcieť nechať vtiahnuť medzi nich? Pozná ho pridobre, aby vedela, že by s nimi mal veľké plány v boji s Voldemortom, avšak jej plány sú diametrálne odlišné.
Až keď jej niekto zaručí, že sa v boji so Smrťožrútmi ani jeden z nich nezraní, až vtedy bude súhlasiť aby sa zapojili do vojny, ktorá vôbec nemusela začať. Dovtedy nebude súhlasiť. A keď sa jedného dňa spozná aj s vlkolakmi, bude od nich žiadať to isté, čo od upírov. Nedovolí nikomu aby ich využíval a mohol by do vojny vstúpiť aj samotný Lucifer, radšej zhorí v pekle akoby mala obetovať kohokoľvek z nich.