POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Osem hodín. Presne toľko ukazovali hodiny v obývačke, keď Lily prechádzala okolo nich oblečená v tmavomodrom habite, ktorý zvolila ako vhodný na návštevu Gringottbanky i na deň strávený v Šikmej. Aj keď sa s deckami majú stretnúť o jedenástej u Floriana Fortescua, ona si musí vyriešiť ešte posledné záležitosti u Gringottov a rada by to vyriešila skôr, ako si bude užívať pokojný deň v spoločnosti jej priateľov. Ešte raz si pred odchodom skontrolovala svoje vrecká, aby sa uistila, že si nič doma nezabudla a s pocitom úľavy si prehliadala zoznam vecí, ktoré bude potrebovať do školy, taktiež či má so sebou mešec a v neposlednom rade, prútik.
„Canny.“ Zavolala spokojná Chrabromilčanka svoju škriatku, ktorá sa následne zjavila v obývacej izbe rodiny Evansovcov.
„Pani Lily volala Canny?“ ozval sa úslužný hlas domáceho škriatka, ktorý sa svojej panej hlboko uklonil.
„Vezmeš ma, prosím ťa, do Šikmej uličky? Musím zájsť do Gringottbanky a na nákup.“ Vysvetlila zmierlivo starej škriatke svoj program.
„Starej Canny bude cťou, pani Lily.“ Uklonila sa hlboko škriatka a mladá Chrabromilčanka pri pohľade na starého škriatka ticho zasyčala. S miernym pokrútením hlavy schytila do pravej ruky upravenú tašku a ľavou sa jemne chytila predlaktia starej magickej bytosti.

Lily sa ocitla pred bielou budovou Gringottbanky a s povzdychom vkročila do jej vnútra. Vzpriamená postava, hrdé držanie hlavy a pliec jej zabezpečili bezproblémový prechod pomedzi mnohých čarodejníkov, postávajúcich pri okienkach, snažiac sa tak čo najskôr dostať do svojich trezorov, aby mohli svojim potomkom zakúpiť potrebné veci do školy.
Ona však nepotrebovala rozprávať so žiadnym z radových raráškov sediacich za priehradkami. Jej kroky viedli k zamračenému zamestnancovi, sediacom mierne bokom od ostatných, ktorý na zlatých váhach, veľmi dôkladne, vážil nemalé množstvo drahých kameňov rôznych farieb.
Pristavila sa priamo pred ním a poslušne čakala, kým sa mu uráči vzhliadnuť jej smerom a prestane sa tváriť, že o jej prítomnosti netuší.
„Prajete si?“ spýtal sa napokon rarášok s náznakom podráždenia a vyceril na mladú čarodejnicu špicaté zuby v podivnej grimase, ktorá by sa dala nazvať núteným úsmevom.
„Mám dohodnuté stretnutie so správcom môjho majetku. Oznámite pánovi Hagaarovi, že som už prišla?“ spýtala sa slušne a zapozerala sa do očí Gringotta.
„Len ráčte.“ Pokynul jemne rukou zamestnanec banky, jeho podivný úškľabok sa zmenil na nič nevraviacu tvár a úctivo viedol bohatú aristokratku ku dverám, ktoré ústia do dobre známej miestnosti. Lily jemne prikývla hlavou a nasledovala raráška, ktorý ju usadil na to isté miesto, kde predtým sedela spolu so Severusom.
Zamestnanec, o ktorom by bola povedala, že pracuje na oddelení drahých kameňov, ju ponúkol kávou, ktorú ochotne prijala a s prianím mnohých galeónov sa s ňou rozlúčil. Aj keď by bola ochotná priznať, že sa jej takéto správanie páči, na druhú stranu sa jej nepozdával fakt, že je obletovaná kvôli nemalému majetku, ktorý vlastní a mnohonásobne väčšiemu, ktorý jej bude náležať od dňa jej sedemnástich narodenín.

„Lady Blackwell. Je mi cťou Vás opäť vidieť.“ Pozdravil zamyslenú Chrabromilčanku správca majetku a obdaril mladé dievča úsmevom, pri ktorom ukázal dva rady ostrých zubov.
„Dobrý deň aj Vám.“ Pozdravila zdvorilo raráška v drahej uniforme a položila na tanierik, ležiaci na stolíku, hrnček s nedopitou kávou.
„Jeden z dôvodov, prečo som Vás ráčil pozvať je fakt, že čoskoro nadobudnete plnoletosť...“ Začal rozprávať, keď sa usadil na miesto oproti nej a Lily odobrujúco prikývla.
„...a spolu s ňou sa viažu isté zvyky vo svete čarodejníkov.“ Dokončil rozprávanie a Chrabromilčanka mala čo robiť, aby neprevrátila očami.
„Aby sme predišli nedorozumeniam Vám musím odporučiť, aby ste si pred akýmkoľvek rozhodnutím preštudovali rodinné zložky spolu s rodokmeňom.“ Odporučil jej a prísne sa zapozeral do očí farby smaragdov.
„To je všetko, čo ste mi potrebovali povedať?“ Predniesla otázku s hlasom, ktorý prezrádzal únavu a spýtavo nadvihla obočie.

„Nie je.“ Odpovedal Hagaar s grimasou, ktorú by mohla priradiť k úškrnu.
„Dovolil som si pre Vás pripraviť jeden prieskum.“ Prehovoril nateraz už priateľskejším tónom, pri ktorom Lily zbystrila svoju pozornosť a prevzala si od neho svetlozelenú zložku, ktorú jej začal podávať.
„Ak si ju bližšie prezriete zistíte, prečo bol prieskum potrebný.“ Podporil mladé dievča a Lily sa začítala do jedného z mnohých pergamenov.
„Veľmi sa v tom nevyznám, ale mám pocit, že v dnešnej dobe neinvestujem práve rozumne.“ Povzdychla si, keď si prezerala jeden mnohofarebný graf.
„Správne. Vaše investície sa zhodnocujú minimálne a preto by som Vám chcel navrhnúť zmenu.“ Prešiel k pointe správca majetku a Lily upustila z rúk papiere, tušiac, že rarášok jej poradí lepšie ako farebné čiary na pergamene, ktorým, v konečnom dôsledku, ani nerozumie.
„Vzhľadom na situáciu, v ktorej sme sa ocitli, je z dlhodobého hľadiska najrozumnejšie skupovať pôdu. Z krátkodobého investovať do drahých kameňov.“ Prezradil v skratke to, čo z neznámeho dôvodu bolo potrebné zakresliť na mnohých pergamenoch, spolu s nekonečne dlhým a hlavne nezrozumiteľným lyrickým opisom.
Lily akosi vytušila, že dlhodobé hľadisko znamená dobu, dokedy tu bude strašiť Voldemort s jeho sadistami. To je veľmi riziková investícia a v konečnom dôsledku pojem dlhodobá, môže znamenať aj niekoľko generácii, kým sa to vyplatí. Ceny pozemkov pôjdu dolu s rovnakou rýchlosťou, s akou budú Smrťožrúti pustošiť dediny. A Merlin vie, dokedy tento teror vôbec potrvá?
„Som ochotná dôverovať Vášmu úsudku, avšak nateraz som rozhodnutá skúsiť to s drahými kameňmi.“ Prezradila svoje rozhodnutie a Hagaar jej odobrujúco prikývol.
„Nechám pripraviť dokumenty. Nepotrvá to dlho.“ Prehovoril rarášok a opustil miestnosť. Lily schytila do ruky hrnček, aby si za ten čas dopila svoju kávu a zasnene sa zahľadela pred seba. Pred dvomi mesiacmi bola obyčajným dievčaťom pripravujúcim sa na VČÚ a jej jedinou starosťou boli uspokojivé výsledky v škole. Nateraz je zavalená listami a starosťami ohľadom jej majetku a ako mala práve možnosť zažiť, tak aj jeho zveľaďovaním. 

O hodinu stála Lily pred vchodom do Gringottbanky a rozhliadala sa okolo seba. Ďalšia povinnosť, respektíve dve, vyriešené. Stretla sa so správcom a prezrela si celkom dôkladne svoje trezory. Aj keď v jednom mala neblahé tušenie, že niektoré z kožušín sú pravdepodobne z vlkolaka. Nejako však nemala chuť to zisťovať. Okrem zlata, galeónov i drobných mincí, sa v jej trezoroch nachádzajú aj debne s drahými kameňmi, rôzne čaše, rodinné klenoty a nemalé množstvo zložiek s dokumentmi. Asi tie jej odporúčal Hagaar prečítať, avšak nateraz na to nemá ani čas a ani chuť. Ak bude mať počas školy čas, nechá si ich postupne zasielať aby si ich preštudovala alebo na to využije, niektoré z prázdnin.
Pohľad na hodiny jej napovedal, že má ešte pol hodiny, kým sa má stretnúť v cukrárni s priateľmi a tento čas, vie ako využije.

S miernym úškrnom vykročila k madam Malkinovej, aby si vybavila prvý dnešný nákup.
„Prajete si?“ spýtala sa známa predavačka.
„Dnes iba látku.“ Pripustila mladá čarodejnica a predavačka na ňu šokovane pozrela.
„Som schopná ušiť čokoľvek a aj rýchlo, ak je to potrebné.“ Povedala mierne dotknuto stále si zachovávajúc zdvorilý tón.
„Moja požiadavka by bola v tom prípade, prinajmenšom, netradičná.“ Pripustila Lily, ale bola ochotná sa s predavačkou dohodnúť. Mladá krajčírka si na jej prekvapenie odfrkla.
„Akoby to bolo niečo neslýchané.“ Zašomrala si skôr pre seba a Lily si bola istá, že zaiste šijú veľmi netradičné kusy oblečenia, ktoré radšej ani nechce vidieť.
„Ak by ste mi do zajtrajšieho poludnia doručili moju objednávku, látky kupovať nebudem.“ Pripustila zelenooká zákazníčka a so širokým úškrnom prezradila predavačke, na čo chcela látku použiť. Mladá krajčírka pozrela na svoju zákazníčku, ako na blázna, avšak prikývla na znak, že to určite stihne. Červenovlasá mladá dáma zaplatila za svoju objednávku tri galeóny a spokojne opustila predajňu s habitmi, zanechávajúc za sebou krajčírku stále mierne vyvedenú z rovnováhy.

Spokojným krokom vykročila smerom k cukrárni, ale jej úsmev pomaly opadal, keďže si nemohla nevšimnúť, ako sa to tu zmenilo.
Ľudia už čoraz zriedkavejšie pristavujú svojich známych alebo si len tak nezáväzne poklebetia pri obchodoch s doposiaľ neznámymi čarodejníkmi. Kedysi to bolo niečo normálne a pre dnešok sa jej zdá, že mnohí sú viac, ako len vystrašení pri predstave, že by sa im niekto prihovoril. Chodia v skupinkách a nervózne sa obzerajú okolo seba, akoby každú chvíľu mal na nich z niektorého z výkladov vyskočiť skrývajúci sa Smrťožrút.
Toto poznanie je značne deprimujúce a núti ju to byť v maximálnom strehu. To do takejto doby privádzajú ženy na svet svojim mužom dedičov? V takejto dobe vychovávajú svoje deti? Nebiť jej ľúbosti k týmto malým človiečikom, bola by prisahala, že to nie je dobrý nápad.

S povzdychom sa zvalila k jednému z mnohých voľných stolov pred cukrárňou Floriana Fortescua a objednala si zmrzlinový pohár s čokoládovou polevou. Potrebuje nejako zahnať chmúrne myšlienky a čokoláda je na to ako stvorená. Fakt, že to má takto rada, bol v tej chvíli nepodstatný.
„Ahoj Lily.“ Uškrnul sa na mlsajúce dievča Bystrohlavčan, ktorý sa spokojne usadil vedľa nej.
„Mark.“ Zvolala s neskrývaným nadšením a objala svojho kamaráta, ktorý sa tejto skutočnosti vôbec nebránil.
„Potrebuješ obaliť nervy?“ spýtal sa jej pokynúc k dvojitej dávke polevy na ovocnej zmrzline.
„Je to tu mierne deprimujúce.“ Zašomrala si Chrabromilčanka a obzrela sa za ľuďmi uháňajúcimi so sklonenými hlavami za svojimi nákupmi.
„S tým môžem iba súhlasiť a Denný prorok tomu tiež neprispieva.“ Odkýval jej Mark a jemne si pošúchal bradu. Lily zmierlivo prikývla. Proroka síce nečíta, ale vie si predstaviť, čo je hlavnou témou dňa. Pokojne by sa prorok mohol premenovať na nekrológ a nič nové by sa v ňom nepísalo.
„Ahojte.“ Zaznel im za chrbtami spokojný hlas ich ďalšieho priateľa.
„Remus.“ Pozdravili jednohlasne mladého Chrabromilčana, ktorý si prisadol vedľa Marka. Tak, či tak, miesto vedľa Lily je voľné iba jedno a to zaiste zaujme Severus.
„Aký som rád, že sa stretávame práve dnes.“ Usmial sa zoširoka na svojich priateľov a obaja na neho pozreli mierne prekvapene. Nemá narodeniny a ani iný sviatok. Prečo je pre neho dnešný deň taký výnimočný?
„Dnes musím poslať McGonagallovej sovu a ja stále netuším, aké predmety si mám zapísať.“ Pokrútil porazenecky hlavou Chrabromilčan.
„Tie, ktoré potrebuješ, aby si sa neskôr mohol zamestnať?“ zatiahol do otázky Bystrohlavčan a podvihol na svojho kamaráta jedno obočie.
„Zamestnať? Ja?“ pozrel na Marka akoby mu preskočilo a Lily zaškrípala zubami. Inteligentný a slušný mladý muž si svoje miesto na tomto svete nájde. O to sa postará.
„Tak potom tie, ktoré by si študovať chcel. Čo ťa zaujíma?“ spýtala sa Lily a zmierlivo sa na svojho priateľa usmiala.
„Tranfigurácia, obrana, čarovanie...“ zamyslene vymenovával mladý lycantrop a šúchal sa pri tom na brade.
„Prihoď k tomu elixíry a právo a budeš mať všetko na aurora.“ Uškrnul sa svojho kamaráta Bifľomorčan, ktorý sa zjavil vedľa Lily.
„Hanrich.“ Zapišťala veselo zelenooká čarodejnica a oslovený kamarát ju na pozdrav energicky pošúchal po hlave, uvedomujúc si, že takto ju čo najviac postrapatí. Fakt, že sa k jeho ruke pridala aj ďalšia, Regulusova, Lily napovedal, že si pred nákupom bude musieť zájsť na toaletu, upraviť to hniezdo, čo jej vytvorili na hlave.
Našťastie to tých dvoch bláznov dlho nebavilo a usadili sa aj oni na svoje miesto. Regulus však pre tým, ako sa usadil, vtisol svojej kamarátke na čelo jemný bozk.
„Elixíry by som nemohol študovať ani keby som chcel.“ Povzdychol si Remus, keď si obaja vyškerení študenti sadli na stoličky.
„Prečo by nie? Známku si mal prijateľnú.“ Spýtal sa ho prekvapene Regulus.
„O známky natoľko nejde ako o nástroje, ktoré by musel držať.“ Priznal šeptom Bifľomorčan tušiac, že strieborná dýka bude tou hlavnou prekážkou.
„Myslím, že aj v tomto prípade by McGonagallová našla nejaké riešenie.“ Usmiala sa odobrujúco Lily na svojho spolužiaka.
„Skúsiť by si to mohol. Pri najhoršom ti to McGonagallová na začiatku roka bude chcieť vyhovoriť.“ Nadhodil povzbudzujúco Mark.
„Sedieť budeš s niekým z nás a keby si potreboval, tak ti tých pár koreňov nakrájame.“ Odkývol to rukou Hanrich.
„Myslíte, že je to dobrý nápad?“ spýtal sa takmer žiadostivo Chrabromilčan. Poznanie, že by trávil vyučovanie spolu s nimi, mu dodalo potrebné množstvo odvahy.
„Remus. Nie je nič, s čím by sme ti nepomohli.“ Podporila ho Lily, na čo sa Remus zoširoka spokojne usmial. A je to tu. Bude ako optimista študovať predmety potrebné na prácu aurora, ako keby bola nejaká šanca sa ním aj stať.
„A vy si čo zapisujete?“ spýtal sa Remus svojich kamarátov.
„Obranu, runy, tranfiguráciu, elixíry, herbológiu a asi aj čarovanie.“ Priznal Bifľomorčan.
„Ja to isté, ale miesto herbológie som si zapísal Sinistrovú.“ Uškrnul sa Bystrohlavčan.
„Ja som sa ešte nerozhodla, čo chcem študovať, po škole.“ Priznala mierne nervózne Chrabromilčanka a okolo sediaci chlapci sa začali chechtať. Pridobre odtušili, že si zapísala všetko, čo uznala za potrebné, aspoň v niečom.

„Ahojte. Zabávate sa?“ pozdravila veselo skupinku Bifľomorská členka ich skupinky.
„Ahoj Jane.“ Pozdravili zborovo čiernovlasé dievča, ktoré sa usadilo medzi svojho priateľa a Remusa.
„Rozprávame sa o predmetoch, ktoré sme si zapísali do ďalšieho roka.“ Priznal jej Hanrich.
„Elixíry a obranu asi nie je potrebné spomínať.“ Odtušila Bifľomorčanka a zoširoka sa usmiala na svoju kamarátku.
„Ja som si dala ešte tvory, čarovanie a transfiguráciu.“ Priznala spokojne svoje zapísané predmety.
„Na tvory budeš chodiť asi jediná zo šiestakov.“ Zatiahol nízky hlas patriaci poslednému členovi ich skupinky, ktorý sa práve dostavil na miesto stretnutia.
„Určite nie. Minimálne teda budeme dve.“ Uškrnula sa Lily na svojho priateľa, ktorý na ňu pozrel so zdvihnutým obočím. Načo, pre Morganu, je jeho priateľke tento predmet? Pri Lily človek, ale nikdy nevie.
„A ty ako?“ spýtala sa Jane svojho Slizolinského kamaráta.
„Elixíry a Herbológiu.“ Priznal prioritné predmety.
„A do počtu obranu, tranfiguráciu, čarovanie a aritmanciu.“ Odčítal všetky jeho zapísané predmety.

„Som veľmi zvedavý, či nám tá obrana na niečo aj bude.“ Povzdychol si Regulus, ktorý študuje rovnaké predmety, ako aj minulý rok.
„Snáď aspoň ten klub duelantov bude pokračovať.“ Pripustila Chrabromilčanka.
„S tebou, ale už zápasiť nechcem.“ Preniesol Regulus s vážnou tvárou, ukazujúc prstom na svoju kamarátku, na čo sa skupinka kamarátov veselo zasmiala.
„Rozhodne ste dopadli lepšie ako Severus.“ Uškrnula sa Jane na pobavených chlapcov.
„Alebo ten malý Chrabromilčan. Toho asi nemáš veľmi rada.“ Odtušil Mark, ktorý si pridobre pamätá na študenta nižšieho ročníka, ktorého ponížila najviac, ako len mohla.
„Máš na mysli Castera.“ Odtušila Lily a s úškrnom pokrútila hlavou. Toho si vychutnala a musela sa nesmierne krotiť, aby mu neublížila.
„Nemal byť drzý.“ Odfrkol si Remus a v duchu zložil svojej spolužiačke poklonu za jej sebaovládanie.
„To mnohé vysvetľuje.“ Pripustil Hanrich a zapozeral sa do smaragdových očí svojej kamarátky. Stretnutie na brehu Čierneho jazera majú obaja v živej pamäti. Aspoň vie, kto ju konfrontoval a mal nemiestne poznámky voči jej správaniu. Dovtedy sa nezaujímala o klebety a našťastie sa o ne nezaujíma aj naďalej. Kto vie, čo jej onen mladý študent povedal? Prekvapené pohľady, ktoré na Lily vrhli jej priatelia boli pre ňu v tejto chvíli ťaživé a rozhodla sa, že je na čase zmeniť tému. Caster je idiot a nestojí jej za rozhovor. Na druhú stranu stále môžu vyspovedať Remusa a dozvedia sa všetko potrebné.

„Asi by sme mali ísť kupovať tie učebnice.“ Pripomenul skupinke Hanrich, ale tváril sa, že jemu sa sedí dostatočne dobre na to, aby bol ochotný nákup na nejaký čas odložiť. Povedal to napokon iba preto, aby prestali na Lily hľadieť, akoby bola divný kríženec magických tvorov.
„Mne sa tento rok do Rokfortu vôbec nechce.“ Povzdychla si Lily a okolo sediaci kamaráti na ňu nechápavo zažmurkali.
„Už len predstava, že s výberom našich partnerov budú spokojní iba budúci Smrťožrúti, hovorí sama za seba.“ Uprene pozrela do tváre svojej kamarátky a nahodila ironický úškrn.
„A to ešte nevravím o všetkých tých klebetách, ktoré sa budú šíriť rýchlosťou svetla.“ Priznala ďalší bod k zoznamu.
„Netreba zabudnúť na to, že si si vyslúžila celkom slušný rešpekt, po svojom výkone.“ Pripomenul jej jeden závažný fakt Regulus. To dievča si nikto nebude chcieť pohnevať a pozor si na to nebude dávať iba idiot.
„A dozerať na teba bude Slizolinsky prefekt.“ Uškrnul sa mladší had a vychutnával si okamih prekvapenia. Nevedel, kedy bude vhodný čas im to prezradiť a toto bola dokonalá chvíľa.
„Ty si nový prefekt?“ spýtala sa nadšene Jane. To má určite na svedomí Slughorn a nikto by sa nehádal pri myšlienke, že Slugy rozšíri svoj klub o jedného hada.
„To, aby sme si dávali pozor.“ Uškrnul sa Remus na nového prefekta a všetci odtušili, že tým, my, má na mysli záškodníkov.
„Je skvelé, že si prefekt a na škole bude určite fajn, len by som radšej bola s vami niekde v súkromí.“ Priznala Charabromilčanka so smutným úsmevom.
„Kedykoľvek si to môžeme zopakovať.“ Chlácholil vysmiaty Regulus svoju kamarátku. Za tak veľa jej dlží a keď pobyt u neho je pre ňu taký príjemný, dopraje jej ho kedykoľvek bude chcieť. Na druhú stranu, aj jemu sa to páčilo.
Po ďalšej porcii zmrzliny a prebraní niekoľkých zábavných tém, napokon značne neochotne opustili pohodlné stoličky cukrárne a zašli do kníhkupectva, aby si zakúpili potrebné učebnice.

Keď sa dostali pred vchod do obchodu s čarodejníckou literatúrou pre malých i veľkých, Mark chytil kľučku dverí a zoširoka ich otvoril, aby jeho priatelia mohli pohodlne vstúpiť dnu.
Skupinka študentov najskôr pristúpila hromadne ku knihám potrebným na štúdium obrany a transfigurácie, aj keď je pravda, že si prezerali všetky v dosahu a zakúpili si aj také, ktoré nie sú v osnovách, ale za to obsahujú nemalé množstvo informácii.
Po čase, ktorý mladšiemu hadovi pripadal nekonečne dlhý, sa napokon spoločne postavili do radu pred pokladňou, aby konečne zaplatili za knihy, ktoré si vybrali.
Ich kroky následne viedli do Scribbulových písacích potrieb, kde si doplnili zásoby atramentu, bŕk a pergamenov, ktoré si Lily so Severusom už zakúpili, čo jej však nebránilo v tom, aby si jedno, veľmi pekné, predsa len kúpila.
„Myslíte, že nás Slughorn aj tento rok vezme zbierať prísady do elixírov?“ spýtal sa Hanrich hľadiac na obchod s bylinkami a prísadami.
„Ja by som sa na to nespoliehala.“ Pripustila s povzdychom Jane a vykročila smerom k ďalšiemu obchodu, ktorého návšteva je nevyhnutná. Lily však dúfala, že tomu tak bude a aspoň na chvíľu uvidí Rúmila. Videla ho pred pár dňami a pred nástupom do školy ho pôjde navštíviť opäť. Predsa len jej jeho otec dlží jedno vysvetlenie, avšak na tento rozhovor nemali nerušenú chvíľu. Snáď nabudúce.

Skupinka sa napokon opäť rozvalila na stoličky vychytenej cukrárne a objednali si niečo na pitie. Lily spolu s Jane si dopriala zákusok a chalani nepohrdli výbornou zmrzlinou. V Šikmej nie je veľa obchodov, ktoré by nenavštívili a aj tak má Lily stále pocit, že na niečo zabudli. Jej nohy však boli toho názoru, že sa hýbali už dosť a dali to bolestivo najavo.
„Máme všetko?“ spýtala sa značne vyčerpane Bifľomorčanka zapozeraná kamsi do prázdna.
„Dúfam, že áno.“ Odpovedala jej s povzdychom jej priateľka, ktorá si pohodlne vystrela pod stolom nohy a zvalila sa do operadla svojej stoličky.
„Ja by som si rád ešte odskočil do obchodu so zbraňami.“ Priznal sa Hanrich a Lily na neho pozrela so zdvihnutým obočím. Pochodili dnes skoro všetko a zbrane nikde predávať nevidela.
„Do Zašitej.“ Šepol Severus a dievčatá prikývli na znak, že pochopili.
„Pôjdem s tebou.“ Ponúkol sa Regulus a vstal, aby sprevádzal svojho kamaráta v nie práve bezpečnej časti čarodejníckeho Londína. Jeho otec je tam spolu s mladým Malfoyom častým návštevníkom a aspoň zabezpečí svoju kamarátovi bezpečný prechod.

Lily pozrela prekvapene do tváre staršieho Slizolinčana. Ona v Zašitej ešte nebola a nejako nerátala s tým, že jej bude vedieť ponúknuť čokoľvek, po čom by zatúžila. Nateraz si pohodlne vystačí so Šikmou a prípadne so sovou zásielkovou službou, ak by si na niečo spomenula. Pokiaľ je pravdou, čo sa jej donieslo do uší, tak Zašitá je plná zlodejov, bosoriek, vrahov a predmetov potrebných na čiernu mágiu a nie práve bezpečné rituály. Nech je akokoľvek zvedavá, do tejto časti nevstúpi. Nemalí podiel na tomto rozhodnutí nesie aj fakt, že je muklorodená a Smrťožrúti sú tam viac, ako len pravidelnými zákazníkmi. Nakoľko častými zákazníkmi sú tam jej Slizolinsky priatelia doposiaľ netušila.
Je si však istá, že Voldemortových poskokov tam nie je toľko, aby si s nimi dvadsiati školení aurori neporadili. Prečo za celý deň žiadneho nestretla? Pohľady všetkých na okolí prezrádzajú strach a nervozitu. To zaiste nebudú tváre školených bojovníkov.
Už sa ani priveľmi nečuduje paranoidnému správaniu okolo idúcich čarodejníkov. Keby sa čo i len traja Smrťožrúti rozhodli prísť, zabaviť sa, nikto by im nebránil a ani sa im nesnažil postaviť na odpor. Keby sa tí ľudia nebáli o svoje zadky a radšej sa snažili brániť aspoň samých seba, bolo by to ľahšie.
„Dávajte si pozor.“ Pozdravila odchádzajúcich chlapcov Jane a nervozita z nej bola cítiť. Chrabromilčanka sa utvrdila v tom, že by naozaj mali vymyslieť niečo, čo by im napovedalo, že sa niektorý z ich priateľov ocitol v nebezpečenstve. Na Rokforte už niečo vymyslia. Snáď.
„No poďme na to.“ Uškrnula sa Lily na mladého lycantropa a zvalila sa na stoličku vedľa neho. Remus nechápavo pozrel na svoju vyškerenú kamarátku, ktorá zoširoka otvorila knihu elixírov. Severus odtušil, že idú hľadať elixíry, pri ktorých je potrebné použiť, či už striebornú dýku alebo miešačku a dúfal, že ich tam nebude väčšina.

Mladý Chrabromilčan si prisunul stoličku bližšie k svojej dobrosrdečnej kamarátke a nahol sa k jej pravému plecu. V prvom momente mal značný problém sústrediť sa na knihu spolu s názvami elixírov a musel si neraz pretrieť svoje oči. Jej vôňa bola slastná a vlk vo vnútri prejavil nemalý stupeň nadšenia z jej blízkosti. Našťastie ten pocit premohol a sústredil sa, aspoň čiastočne, na obsah novej učebnice.
„Šesť elixírov. To nie je až také zlé.“ Pripustila Jane, ktorá listovala vo svojej učebnici.
„Deväť. Tri treba miešať so striebornou miešačkou.“ Povzdychol si Remus a bezradne pokrútil hlavou.
„Moja má drevenú rúčku. Pokojne ti ju počas vyučovania prenechám.“ Povzbudil Mark svojho Chrabromilského kamaráta.
„A ja pohľadám nejakú vhodnú dýku, ktorá by ti nespôsobila,... , poranenie.“ Povedal zamyslene Severus, aj keď si uvedomoval, že to nebude ľahká úloha. Čepeľ musí byť čisto strieborná, avšak nebude potrebné, aby bola pridlhá. Dlhá rukoväť a krátka čepeľ. S tým by mohli začať.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa mladší Slizolinčan, ktorý sa spolu s Hanrichom vrátil z ich nákupu.
„Nie, iba sme preberali elixíry, ktoré by mohli spôsobiť problém.“ Povzdychol si Mark a pozrel veľavravne na svojich kamarátov.
„Čo si si kúpil?“ spýtal sa zvedavo Severus s pohľadom upreným na podlhovastý balíček, zabalený v čiernej koži a obviazaný hnedým koženým motúzom. Hanrich sa na nadšeného Slizolinčana uškrnul a prisunul balíček smerom k nemu, aby si prezrel jeho nákup.
„To som si mohol myslieť.“ Uškrnul sa čiernovlasý had na svojho kamaráta a prezeral si dýky na vrhanie.
„Na čo ti budú?“ spýtala sa začudovane Jane a prevzala si do ruky jednu z nich, aby si ju lepšie prezrela.
„Vždy pri sebe nejaké nosím.“ Odpovedal Hanrich a ledabolo mykol plecom.
„A tie čo si nosil doteraz?“ spýtal sa svojho kamaráta Mark.
„Tie si privlastnil môj brat.“ Povzdychol si Bifľomorčan a pokrútil porazenecky hlavou.
„Ty máš brata?“ ozvala sa prekvapená Chrabromilčanka. O tom doposiaľ nevedela.
„Áno. Budúci rok nastúpi do Rokfortu.“ Odpovedal jej s nadvihnutým obočím. Nevedel, že s týmto nebola oboznámená. Síce o ňom priveľa nerozprával, ale ani to netajil. V Bifľomore to vedeli všetci a ako pozrel na Slizolinčanov, oni to vedeli tiež.
„Takže Rokfort bude obohatený o ďalšieho ctihodného Bifľomorčana?“ drgol mu do pleca vyškerený Severus.
„O tom pochybujem. Neraz mám pocit, že obohatí skôr vašu fakultu.“ Odpovedal Hanrich s ironickým úškrnom.
„Prejavuje naše drahocenné vlastnosti?“ spýtal sa pobavene Regulus.
„Ja to prefíkaný a rafinovaný pankhart.“ Odfrkol si Bifľomorčan, avšak bolo na ňom vidieť, že má, napriek tomuto vyhláseniu, svojho brata veľmi rád. Možno aj táto skutočnosť bola dôvodom, prečo sa Slizolinčana na svojho spoločníka víťazne uškŕňali.
„Len, aby z neho nebol nakoniec Chrabromilčan.“ Nadhodil zamyslene Mark, na čo sa Bifľomorčanka začala dusiť so svojim nápojom.
„Máš pocit, že sme prefíkaní a rafinovaní?“ spýtal sa Bystrohlavčana prekvapený vlkolak.
„Vy ste iba dvaja z mnohých.“ Odpovedal mu s naklonenou hlavou.
„Pravda a úplne odlišní. Aké je tajomstvo vášho zatriedenia?“ spýtala sa zvedavo Jane.
„Skús na to prísť.“ Mrkol na zvedavú kamarátku Remus a uškrnul sa na svoju fakultnú spolužiačku, ktorá mu úškrn veľmi ochotne opätovala.
„To zvládneš. Ja som na to už prišiel.“ Podporil svoju priateľku Regulus a žiarivo sa usmial na šokovaných levov.
„Si si tým istý? Optimizmus to zaručene nie je.“ Uškrnul sa neveriacky na mladšieho Blacka Remus.
„Takmer stopercentne.“ Odpovedal pobavene a vychutnával si ich pohľady, ktoré niesli zmes prekvapenia a nedôvery. Nikto však nemôže poprieť, že on rozhodne nie je idiot. Stačí sa pozerať a skladačka postupne zapadne.
„Tak nám to prezraď, človeče!“ vyzval svojho priateľa Hanrich.
„To by nebolo voči Chrabromilčanom lojálne.“ Odbil vyzvedajúceho Bifľomorčana a mrkol na svojich kamarátov. Oči mnohých prísediacich pritiahol vyjavený pohľad mladej Chrabromilčanky, ktorý smeroval ponad Regulusovo plece a následný úsmev, ktorý roztiahol jej kútiky.

„Pekný podvečer mládež.“ Ozvalo sa za chrbtom mladšieho z dvojice Slizolinčanov.
„Mami?“ vypadlo takmer zúfalo z prekvapeného Severusa.
„Ahoj Eileen.“ Pozdravila veselo mladá Chrabromilčanka.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa prekvapene syn staršej čarodejnice a netváril sa jej spoločnosťou nadšene.
„To by som sa mohla spýtať ja teba.“ Pozrela na svojho syna so zdvihnutým obočím.
„Pýtaš sa akoby si to nebola vedela.“ Odpovedal jej s kamennou masou bezpečne nasadenou na jeho tvári.
„Zaiste. Napriek tomu som dúfala, že ťa o tomto čase nájdem doma. Alebo aspoň tvoj nákup.“ Odpovedala mu s úškrnom, nie nepodobným, jej synovi.
„Koľko je vlastne hodín?“ spýtala sa prekvapená Bifľomorčanka, tipujúc, že sa ich pobyt v Šikmej predĺžil.
„Pol siedmej.“ Odpovedal Mark, hľadiac na svoje hodiny.
„Už?“ vypadlo z Remusa a oči mnohých prezrádzali stupeň ich prekvapenia. Bude mať čo robiť, aby stihol poslať sovu McGonagallovej.
„Eileen, toto je Jane Wallisová, Mark Ranbook, Hanrich Wer a Remus Lupin.“ Predstavila zdvorilo spoločných priateľov Lily a dúfala, že sa táto, inak príjemná, čarodejnica prestane mračiť. Koniec koncov nerobili nič zlé a pre mladých je bežné, že sa pozabudnú. Niekedy aj na týždeň, ako tomu bolo prednedávnom.
„Veľmi ma teší.“ Prehovorila zdvorilo smerom ku skupinke mladých ľudí a správne odtušila, že sú tu všetci, ktorí boli u mladého Blacka.
„Vezmem ťa domov?“ spýtala sa milo červenovlasej Chrabromilčanky, ktorá jej odobrujúco prikývla.
„Rodičia sa tvojej prítomnosti zaiste potešia.“ Odpovedala s úprimným úsmevom.
„Ja si idem pozrieť nejakú poriadnu miešačku a o pol hodinu sa tu po vás zastavím.“ Odpovedala s úsmevom, ktorý je navlas rovnaký, aký má Severus a s pozdravom opustila skupinku študentov, ktorá sa nenaučila strážiť si čas.
Mark s Hanrichom si radšej privolali svojich škriatkov, ktorým predali svoj nákup s informáciou, že si ich čoskoro privolajú opäť, aby ich vzali domov a spokojne popíjali naďalej svoj džús.
Lily mala tiež pôvodne v pláne ísť domov za pomoci starej Canny, ktorej sa tak či tak chcela spýtať, či zohnala nejaké škriatky. Môže si ju však privolať neskôr a dúfa, že ak žiadne nezohnala, zajtra nájde dom v podstatne lepšom stave, ako keď ho videla naposledy. Veľkú šancu tomu však nedávala.
S úderom siedmej hodiny sa Lily spolu so svojim priateľom a jeho matkou ocitla na zadnom dvore rodiny Evansovcov, ktorí boli z prítomnosti pani Snapeovej mierne prekvapení. Nie však negatívne.
Hostí pozvali na večeru, ktorú si dopriali na zadnom dvore a po hodine sa s nimi rozlúčili a pobrali sa v dobrej nálade domov. Lily sa tiež vybrala do svojej izby, aby si odložila zakúpené učebnice a tento rok po prvý krát sa nezahĺbila do čítania novo zakúpených kníh, ale otvorila poslednú nedoštudovanú od Jane. Tri jazyky sú dobrý začiatok, avšak nie koniec. Ak jej to jej nabitý rozvrh bude dovoľovať, naučí sa počas roka ešte jeden. Napríklad taká španielčina je veľmi rozšírený jazyk a v budúcnosti by sa jej mohol hodiť.

V čase, keď začala pociťovať nápor na svoju hlavu so zadosťučinením zaklapla knihu a spokojne ju odložila na poličku. Nepotrvá dlho a zvládne aj tento náročný slovanský jazyk.
Ráno si prečíta knihu z elixírov, aby mala aspoň všeobecný prehľad o tom, čo budú preberať a nebolo by na škodu nahliadnuť do knihy z obrany.
Lily sa pohodlne rozvalila chrbtom na posteľ, s rukami prepletenými za svojou hlavou a spokojne sa usmievala hľadiac na strop. V konečnom dôsledku sa do školy teší. Uvidí sa s Alice i s Mary, ktorá s mamou býva, kto vie kde a pravdepodobne majú dom zabezpečený aj Fidelinovým zaklínadlom. Pre ňu bude príchod nekonečným utrpením. Jamesovi dlží ešte jednu dobrú ranu za ucho a v neposlednom rade je zvedavá, ako jej udobrenie so Severusom príjmu študenti Rokfortu. Elixíry budú zaiste skvelé a zázračné tvory, ak budú pokračovať v zaužívanom postupe, budú fascinujúce. Fakt, že ich učebnica je skôr brožúrou ako riadnou knihou napovedá samo za seba a keby aj tento rok pokračovali v klube, bolo by to fantastické. Pri týchto myšlienkach nakoniec upadla do hlbokého spánku.

Ráno Lily zobudilo naliehavé ťukanie na jej okno a rozospatá čarodejnica sa prekvapene zahľadela smerom k nemu. Energicky vyskočila z postele a otvorila obe krídla, aby umožnila sovám pohodlný vstup, či skôr vlet, to jej izby. Na jej nesmiernu radosť jej doručili včerajšiu objednávku a po jednej Myšiarke ušatej poslala krajčírke krátky odkaz s poďakovaním.
Zvedavo trhala papier na balíčku, akoby to bol jej narodeninový darček a prezerala si zakúpené kusy oblečenia. Po pol hodine ostali na jej stole položené štyri neveľké balíčky a spokojné dievča sa nateraz už prezlečené vybralo do kuchyne, aby chutnými raňajkami odštartovala tento deň.
„Kam ideš?“ spýtala sa prekvapená Chrabromilčanka svojej sestry, ktorá pri vchodových dverách zhromažďovala nemálo škatúľ a dva veľké kufre.
„To nie je tvoj problém.“ Odvrkla Petúnia bez potreby sa na ňu vôbec pozrieť.
Lily iba porazenecky pokrútila hlavou a opustila obývačku, aby si spravila niečo ľahké na raňajky, na ktoré ju už prešla chuť. Dá si aspoň kávu. Áno, káva s mliekom. Aj keď určite nebude taká chutná ako tá, ktorú jej robí Remus. O dva týždne cestujú do školy a bude jej ju podávať každé ráno. Teda okrem tých, ktoré prespí na ošetrovni.
V kuchyni si naliala kávu do hrnčeka podobných rozmerov, aké má pivový krígeľ a odbehla si do izby po knihu z obrany. Bude si v altánku čítať. Celkom príjemný program na pekné slnečné doobedie.

„Tak tu si, Lily.“ Pozdravila pani Evansová svoju mladšiu dcéru, ktorá si, tak ako plánovala, čítala na zadnom dvore knihu a popíjala kávu.
„Ahoj mami.“ Pozdravila zdvorilo s nosom stále zapichnutým v učebnici.
„Zasa sa učíš? Vieš vôbec, že Petúnia odišla?“ spýtala sa karhavo jej matka.
„Nie neučím.“ Odpovedala a s povzdychlo hlasno zaklapla knihu.
„Čítam si a áno, všimla som si, že sa Petúnia niekam chystala a podľa množstva vecí môžem súdiť, že jej pobyt tam nebude krátkodobý. Kam však išla, už nie je,..., môj problém.“ Povedala s nemalým podráždením, na čo jej mama prekvapene zamrkala očami. Tie nekonečné rozbroje medzi jej deťmi ju privedú do hrobu. Doposiaľ sa ale jej mladšia dcéra snažila s Petúniou aspoň vychádzať a nadviazať s ňou aspoň nejaký vzťah. Teraz by bola ochotná pripustiť, že to Lily už vzdala. Alebo jej už neprekáža skutočnosť, že ju jej staršia sestra vo svojej blízkosti neakceptuje?
„Idem sa najesť.“ Povedala po malej chvíli červenovlasá Chrabromilčanka a vstala, aby zanechala svoju mamu samú.
Petúnia odišla. Neodišla však iba z tohto domu, ale taktiež z jej života. Ťažko povedať, či je to dobré alebo zlé. Napriek všetkému je to jej sestra, aj keď je to takto asi bezpečnejšie. Rozhodne za ňou trúchliť nebude. Má svoju hrdosť a nie malú. Ona sa nikomu vnucovať nebude. Nikdy to nerobila a nezačne s tým ani teraz. A už vôbec nie, ak ide o jej drahomilovanú sestričku.
V kuchyni pozrela na sporák, kde stáli hrnce s obedom a zamietavo odvrátila pohľad. Nemá na jedlo vôbec chuť. Odkedy je doma musí stále čeliť nejakej konfrontácii, ktorá je v konečnom dôsledku iba zbytočnou stratou času, ktorá ju len oberá o zdravý rozum. Bezradne pokrútila hlavou a odišla do svojej izby, aby sa na nemalú chvíľu zapozerala na rodokmeň stále visiaci na jej stene.

„Canny.“ Zavolala svoju škriatku po nemalej chvíli.
„Pani Lily, volala starú Canny?“ uklonila sa jej hlboko škriatka a nervozita z nej doslova vyžarovala.
Oslovená čarodejnica na jej zhrbený chrbát hodila odmietavý pohľad, avšak nič nepovedala. Aj tak by to nemalo v tejto chvíli žiaden zmysel a v konečnom dôsledku, to už nebude pravdepodobne potrebné.
„Áno Canny, volala som ťa.“ Odpovedala odobrujúco červenovlasá Chrabromilčanka.
„Čo škriatky?“ spýtala sa vzápätí a v duchu vzývala všetky vyššie mocnosti, aby odpoveď škriatka bola priaznivá.
„Canny spravila tak, ako jej pani Lily prikázala.“ Odpovedala a hlboko sa uklonila. Opäť.
„Kde sú?“ spýtala sa Lily so širokým úsmevom.
„Čakajú, až ich pani Lily ráči prijať vo svojom dome.“ Riekla Canny a pozrela sa na svoju pani.
„To ma veľmi teší. Môžeš sa tam so mnou odmiestniť?“ spýtala sa svojho škriatka, aj keď si bola vedomá toho, že v tom nie je problém. Pozitívna odpoveď starej škriatky to len potvrdila a Lily spolu s pripravenými balíčkami, ktoré si vopchala do tašky opustila dom Evansovcov, aby sa ocitla v obývacej izbe Hlavného sídla ctihodného rodu Blackwell.

Zelenooká čarodejnica sa rozhliadla po izbe a s istotou vedela, že sa ju stará škriatka všemožne snažila upratať a pripraviť pred jej plánovaným príchodom. Nebolo to zlé, ale vzhľadom na to, že na to mala dva týždne to nebolo svetoborné a Lily sa s konečnou platnosťou utvrdila v tom, že Canny nie je spôsobilá udržiavať jej nehnuteľnosti v obývateľnom stave.
„Priveď škriatky.“ Povedala Chrabromilčanka svojej škriatke a stará Canny sa s úklonom odmiestnila.
Lily sa hodila na gauč a siahla do svojej tašky, aby z nej vytiahla balíčky a položila ich na stôl. Pohodlne opretá čakala na príchod svojho škriatka a užívala si okolité ticho. Je nesmierne príjemné vytratiť sa zo sveta, v ktorom vládne zhon a ocitnúť sa akoby v neznámej krajine, do ktorej má prístup iba ona.
Jej príjemné zasnenie prerušilo typické puk, ktoré signalizovalo príchod jej škriatky.
„Canny spravila tak, ako jej pani Lily prikázala a priviedla škriatky.“ Povedala s úklonom a Lily sa zapozerala na dve viditeľne mladé škriatky, odeté v obdobnom zdrape bavlny, aký nosí aj je škriatok.
„Odviedla si dobrú prácu Canny.“ Usmiala sa.
„Som viac, ako len spokojná.“ Dodala a utvrdila sa v svojej domnienke ohľadom prastarého škriatka a jeho schopností a neschopnosti.
Mladá čarodejnica sa zapozerala na hostí a nemusela byť empatička, aby vedela, že sú nervózne a pociťujú aj mierny strach. Bola si vedomá, že si ich prezerá dlhšie akoby bolo potrebné, avšak nevedela, ako začať.

„Vitajte v mojom dome.“ Začala slušne rozhovor a dúfala, že sa škriatky, aspoň čiastočne, upokoja.
„Canny som dala za úlohu vyhľadať dve mladé škriatky a ja dúfam, že budete súhlasiť s mojou ponukou, starať sa môj majetok.“ Povedala na rovinu, čo považovala za najlepšie a pozrela na obe mladé stvorenia stojace oproti nej. Canny nervózne prešľapovala neďaleko nich a neodvažovala sa pozrieť do tváre svojej panej. Na ohromnú radosť mladej čarodejnice, škriatky odobrujúco prikývli, avšak stále z nich nedostala jediné slovo a Lily dúfala, že obe vedia rozprávať.
„V poriadku.“ Povedala s úškrnom odhodlaná donútiť, stále nervózne a evidentne vystrašené, škriatky prehovoriť.
„Ako sa voláte?“ nadhodila otázku, na ktorú musia odpovedať.
„Ja sa volať Piggy.“ Uklonila sa prvá škriatka s očami jemnej zelenej.
„Ja byť Dinky.“ Odpovedala druhá, modrooká, a tiež sa hlboko uklonila, dávajúc si záležať, aby jej úklon bol hlbší, ako tej od Piggy.
„Teší ma.“ Povedala milo a zoširoka na nové škriatky usmiala.
„Môžem teda počítať s tým, že ste sa odteraz stali mojimi škriatkami. Áno?“ uistila sa a pozrela do veľkých očí mladých škriatok, ktoré energicky prikyvovali na znak súhlasu.
„V poriadku, tak teda prejdeme k tomu podstatnému.“ Tlesla rukami nadšená Chrabromilčanka a posunula sa na gauči viac dopredu.
„Vy dve...“ Ukázala na nové škriatky.
„.. si teraz sadnite na gauč oproti mne a ty Canny si sadneš vedľa mňa.“ Zavelila veselo a musela sa zdráhať, aby sa nerozosmiala na vyvalených pohľadoch troch domových škriatkov, ktorí nemali na výber, iba ak poslúchnuť svoju mladú pani.

„Takže Canny. Toto je pre teba.“ Podala starej škriatke jeden balíček.
„A toto je pre vás.“ Podala aj mladým škriatkam každej po balíčku.
„Canny ty si otvoríš balíček ako prvá.“ Zavelila Lily a mladé škriatky pozerali zhrozene na baliaci papier, ktorý držala v trasúcich sa rukách stará škriatka a občasne pozreli na tej svoj, ktorý mali položený na svojich krátkych nohách.
Stará Canny však nemala na výber a začala veľmi opatrne rozbaľovať svoj balík a dávala si pozor, aby náhodou nepoškodila papier. Keď sa jej to napokon podarilo a pohľad jej padol na žiarivobielu prešívanú látku, prepukla v hlasný nárek.
„Pani Lily darovala Canny oblečenie.“ Hladno nariekala stará škriatka a rukami si zakrývala tvár.
„Čo by len starej Canny povedala jej matka?“ Pokračovala vo vzlykaní a mladé škriatky na ňu pozerali s hrôzou v očiach.
„Canny vedela, že sa to stane. Canny je už veľmi stará a dobrej pani Lily je len na príťaž.“ Rumázgala ďalej, čo už bolo na Lily dosť a zhlboka sa nadýchla, aby zastavila toto,... ,nedorozumenie.

„Canny, to stačí!“ Zahriakla svoju škriatku, ktorá na jej nesmierne prekvapenie poslúchla.
„To nie je oblečenie.“ Prezradila s hlbokým nádychom a stará škriatka, i tie mladé, na ňu neveriacky pozreli.
„Teda je to oblečenie, avšak my tomu budeme vravieť rovnošata.“ Dodala a dúfala, že tento pojem poznajú aj vo svete čarodejníkov.
„Rovnošata?“ spýtala sa škriatka a utrela si do handry, ktorú nosila okolo pása, nos.
„Správne Canny, rovnošata.“ Odkývala jej to Lily a zmierlivo sa na škriatku usmiala.
„Všetky tri ste dostali rovnošaty.“ Pripustila mladá čarodejnica.
„Rozbaľte si svoje aj vy.“ Pobádala narýchlo dve nové škriatky a opäť sa zapozerala na svoju najstaršiu. Škriatkovia rozmýšľajú inak ako čarodejníci a bude na to musieť ísť teda inak. Nechápavé pohľady, ktoré po sebe nenápadne hádzali jej napovedali, že ju čaká ťažká úloha.
„Canny. Myslíš, že sa patrí na škriatka, ktorý slúži rodu Blackwell, aby nosil oblečenú zažltnutú handru?“ spýtala sa svojej škriatky a dúfala, že to teraz pochopí. Škriatka na jej radosť pokrútila hlavou.
„Tak sa teda pozrime, čo si odo mňa dostala.“ Povedala Lily a siahla do balíčka na nohách starej škriatky, aby na stole teraz ležala jej rovnošata, ktorá pozostávala z dvoch dielov.
Ten prvý sú biele šaty siahajúce po kolená, ktoré sa vpredu zapínajú bielymi gombíkmi, s golierom a krátkymi rukávmi. Vpravo majú malé náprsné vrecko so zeleným B.
Druhý diel tvorí zelená zástera a uväzovaním okolo pása.
Mladé škriatky podporené týmto pohľadom začali rozbaľovať svoje balíčky, aby aj oni držali v rukách svoje rovnošaty, avšak v červenom prevedení.

„Canny. Zaiste si si všimla, že tvoja rovnošata je iná ako tá, ktorú dostali Piggy a Dinky.“ Začala rozprávať a Canny energicky prikyvovala, čakajúc na ďalšie slová svojej pani.
„A je na to jeden veľmi rozumný dôvod.“ Pokračovala a dúfala, že Canny nebude voči novým nariadeniam protestovať.
„A to preto, lebo ty budeš mať od tejto chvíle, úplne inú úlohu, ako ostatní škriatkova.“ Začala rozprávať a Canny nechápavo pozrela do tváre zelenookej čarodejnice.
„Pohybuješ sa v domoch rodu mnoho rokov a teda ich dôkladne poznáš.“ Prehovorila zamyslene a škriatky ju ticho počúvali.
„Preto som sa rozhodla, že už nikdy nebudeš upratovať a ani inak pracovať v mojich domoch a ani pozemkoch.“ Prezradila jej svoje rozhodnutie a mladé škriatky pozreli vyjavene jedna na druhú, nechápajúc, čo iné by mohol škriatok robiť.
„Ty budeš na ostatných škriatkov dohliadať, aby všetko bolo spravené tak ako sa patrí a usmerňovať ich. Zo začiatku sa v domoch vyznať nebudú a určite budú potrebovať poradiť aj v prípade úpravy záhrad.“ Povedala, akú bude mať úlohu a Canny pozrela na svoju pani s vďakou v očiach.
„A ešte maličkosť. Máš zakázané sa mi ukláňať.“ Povedala a prísne sa zapozerala do starých zelených očí.

„Canny musí prejaviť úctu pani Lily.“ Protestovala škriatka zo zdvihnutým prstom voči tomuto zákazu.
„Ty, ako hlavný škriatok, máš povolené ukloniť sa iba hlavou.“ Povedala hlasom, ktorý nepripúšťal námietky a stará škriatka pozrela na svoju pani ako na stelesnenie anjela.
„Všetky tri ste dostali rovnošaty v troch kusoch, aby ste mali možnosť mať na sebe oblečené čisté oblečenie vždy, keď sa vám ušpiní.“ Dodala mladá Chrabromilčanka a dúfala, že ich nebudú odkladať ako suvenír a aj si ich oblečú.
„Canny. Na stole ostal ešte jeden balík, ktorý obsahuje rovnošaty pre dvoch škriatkov a dve škriatky, ak by sme ešte nejakých prijali.“ Prezradila Lily a stará škriatka energicky prikývla hlavou.
„Dohliadni, prosím ťa, na to, aby boli odložené na vhodnom mieste.“ Poprosila a starej škriatke sa v očiach leskli slzy.
„A budeš mať úlohu zohnať aspoň jedného škriatka. Piggy a Dinky budú mať zaiste čo robiť v domoch a zišiel by sa nám, eh, chlap, ktorý by sa staral o okolie domov.“ Vysvetlila Lily svoj zámer a Canny opäť energicky prikyvovala.
„Ak pani Lily dovolí.“ Prehovorila hlasom, ktorý prezrádzal vysoký stupeň strachu Dinky a Lily sa zapozerala do jej tváre.
„Dinky mať brata a on nemať rodinu, ktorej môcť slúžiť.“ Prehovorila ticho mladá škriatka.
„To je fantastické.“ Rozžiarila sa Lily na svoju škriatku.
„Pokojne ho priveď, ak bude tvoj brat súhlasiť.“ Odobrila jej, na čo škriatka vyskočila na nohy a s hlbokým úklonom sa odmiestnila. Mladá čarodejnica prekvapene zamrkala smerom na prázdne miesto na gauči, ktoré ostalo po Dinky a nebola schopná myšlienky. Ešte sa ani nestihla spamätať a pred jej očami sa zjavila Dinky v sprievode mladého škriatka.

„Pani Lily. Dinky priviesť svojho brata.“ Povedala s hlbokým úklonom a Lily pozrela na nervózneho škriatka.
„Ja som Lily a ty sa ako voláš?“ spýtala sa nového hosťa.
„Ja byť Brash.“ Odpovedal škriatok a prešľapoval z nohy na nohu.
„Teší ma Brash. Dinky sa mi zdôverila, že hľadáš rodinu, ktorej by si slúžil.“ Prihovorila sa milo nervóznemu škriatkovi, ktorý jej energicky prikyvoval.
„Áno, pani Lily.“ Odobril jej tvrdenie Dinky.
„Potrebujem škriatka, ktorého hlavnou úlohou bude, starať sa o záhrady a celkovo o pozemky môjho rodu.“ Prezradila mu a Brash ticho pozeral do tváre mladej pani.
„Vyhovovala by ti taká práca?“ spýtala sa, keď si uvedomila, že z neho, tak ako aj z nových škriatok, nedostane ani slovo navyše.
„Brashovi práca na záhrade nevadí.“ Odpovedal škriatok a Lily by bola prisahala, že jemu by nevadila žiadna práca, ktorú by mu zadala a fakt, že by mu v konečnom dôsledku vadila, je pre neho nepodstatný. Škriatkovia sú naozaj veľmi zvláštny druh.
„Môžem teda predpokladať, že si sa práve stal mojim škriatkom.“ Spýtavo pozrela do svetlomodrých očí mladého škriatka, ktorý začal energicky prikyvovať.
„Áno, pani Lily.“ Povedal a hlboko sa uklonil.

„V poriadku Brash. Sadni si vedľa Dinky, aby som ti objasnila pár vecí, s ktorými som už tvoju sestru oboznámila.“ Povedala a škriatok neveriacky pozrel do tváre svojej novej pani a na tri škriatky, ktoré sedia na gaučoch. Napokon však spravil to, čo mu prikázala a usadil sa na miesto veľa Dinky.
„Takže.“ Začala rozprávať Lily a prebodli ju štyri páry očí jej škriatkov.
„Brash, toto je Canny.“ Predstavila mu svoju najstaršiu škriatku.
„Canny je v tejto rodine mnoho rokov a preto som jej zadala úlohu dozerať na vás troch a radiť vám, keďže si uvedomujem, že ste moje domy nikdy nevideli a nemôžete teda, aspoň spočiatku, vedieť, ako ich spravovať.“ Začala rozprávať a škriatok jej v odpoveď prikývol.
„Žiaden môj škriatok nebude nosiť oblečené handry.“ Povedala prísnym hlasom a Brash vystrašene pozrel do tváre svojej sestry, na čo Lily prevrátila očami, keďže si uvedomila, že si pomyslel, že bude chodiť bez akéhokoľvek kusu látky na svojom tele.
„Každý bude mať rovnošatu a jednu, teda tri, mám pre teba pripravené. Canny ti už ostatné vysvetlí.“ Pozrela veľavravne na svoju škriatku, ktorá sa jej uklonila hlavou.
„Čoskoro sa budem musieť vrátiť do Rokfortu, ale predtým sem ešte prídem.“ Prezradila svojim škriatkom, ktorí odtušili, že pani bude chcieť nájsť dom a pozemky v dokonalom stave.
„Canny dohliadni, prosím ťa, aby každý z nich mal vhodné miesto na spanie a poukazuj im dom a záhradu.“ Zadala inštrukcie starej škriatke, ktorá jej energicky prikyvovala a vstala a vstala z gauča.
„Odmiestniš ma teraz domov?“ spýtala sa starej škriatky, ktorá, viac ako len ochotne, splnila prianie svojej panej.

Lily sa ocitla vo svojej izbe a so zadosťučinením vykročila smerom dole, aby sa konečne dnes aj niečoho najedla. Zastala na predposlednom schode, keď na jej ohromné prekvapenie zistila, že v obývačke sedia jej rodičia spolu so Severusom.
„Kde si bola?“ vyrútila sa na svojho potomka pani Evansová.
„V Hlavnom sídle?“ zatiahla do otázky a nechápavo hľadela do rozhnevaných tvári svojich rodičov.
„A, čo tak to nabudúce aspoň oznámiť.“ Karhala svoju dcéru.
„Celé dni si buď nosom zastrčená v pergamenoch alebo zmizneš a nič nepovieš.“ Takmer kričala na vykoľajenú Lily, ktorá toto už naozaj nemala za potreby.
„Prepáč. Nabudúce si vypýtam povolenie odísť do svojho domu, aby som mohla prijať nové škriatky.“ Zatiahla so značnou dávkou irónie a prebodla svoju mamu nesmierne chladnými očami. Severus ten pohľad poznal pridobre a vedel, že teraz neradno dráždiť zúriacu Chrabromilčanku.
„To by stačilo!“ prehovoril svojim tichým nízko položeným hlasom Slizolinčan a tón, ktorý použil by pani Evansová klasifikovala, ako strach naháňajúci.
„Lily povieš nám v čom je problém?“ spýtal sa jej jemne a tušil, že po tejto otázke nastane výbuch hodný rozzúrenej dračice. Oslovené dievča pozrelo na svojho priateľa akoby nebol normálny. Ona sa išla konečne najesť a namiesto slov na privítanie sa dočkala karhania a výčitiek. Žeby v tom bude jej hlavný problém?

„Ja ti teda poviem v čom je problém.“ Syčala tichým hlasom na svojho priateľa, s diabolským úškrnom na perách a pomaly sa k nemu približovala. Mladému Slizolinčanovi nabehli z jej pohľadu na rukách zimomriavky. Očakával výbuch emócii, ale toto bude asi ešte horšie. Aspoň, že ich farba ostala nateraz nezmenená.
„Mám šestnásť a som vychovávaná muklami. A namiesto toho, aby som si vychutnávala prázdniny a užila si pokoj a zábavu, som zavalená povinnosťami. Nemám totiž to, čo je dopriate Jamesovi, Hanrichovi alebo Regulusovi.“ Rozprávala takmer šeptom a zastala iba necelý meter od svojho priateľa.
„Ich otcovia ich pomaly zaúčajú do ich budúceho štatútu hlavy rodu, predávajú im drahocenné skúsenosti a vedú ich.“ Syčala aj naďalej a Severus tušil, že teraz nastane ten očakávaný výbuch a s hlbokým nádychom zadržal dych.
„Tak mi prepáčte, že som zavalená sovami a okrem toho som sa stihla naučiť tri jazyky, aby som na ne mohla odpovedať. Nemusím snáď spomínať fakt, že mnohým odborným slovám ani nerozumiem a teda si musím tieto termíny vyhľadať v knihách a naštudovať. Drahá mamička si zaiste myslí, že zdediť domy, firmy a peniaze znamená, že si budem užívať bezstarostný život milionára, ale nie je ochotná si všimnúť jeden závažný fakt a to ten, že som spolu s majetkom zdedila aj nemalé množstvo povinností.“ Spustila Lily a vybuchla ako sopka. Severusovi sa uľavilo. Teraz nastane pád do kresla a následné uvoľnenie napätej situácie.

„Akokoľvek veľmi ma tvoja dôslednosť teší, takto to ďalej nepôjde. Potrebuješ si aj oddýchnuť.“ Pozrel so zdvihnutým obočím do tváre svojej priateľky a na jeho nesmiernu radosť z nej vyprchal všetok chlad. Odrážala sa v nej iba nesmierna bezradnosť.
„Ja viem Severus a už som snáď vyriešila všetko, čo som mala. Z tej ruštiny mi ostalo iba zopár strán a rada by som si prezrela knihy do školy.“ Priznala s povzdychom a porazenecky sa zvalila do kresla.
Severus sa v duchu uškrnul, keď si uvedomil, že pozná svoje dievča lepšie, ako jej rodičia. Nechápavé pohľady, ktoré po nich hádžu, hovoria samé za seba.
„Och, zlatíčko, ale mi si to uvedomujeme. Chceme len, aby si to neprehnala.“ Prehovorila zmierlivo jej mama a obdarila svoju dcéru smutným úsmevom.
„Karhaním alebo výčitkami, to rozhodne nedosiahneš.“ Odvrkla svojej mame a ani sa nesnažila nebyť drzá.
„Takže, čo máš teraz, keď si všetko potrebné doriešila, v pláne robiť?“ spýtal sa jej Severus a snažil sa navodiť svojej priateľke lepšiu náladu.
„Prelistovať si zo zvedavosti učebnice a potom sa uvidí.“ Pokrútila hlavou, čo vyvolalo u Severusa prevrátenie čiernych očí.
„Čo keby si sa teraz išla najesť a potom by sme išli k jazeru alebo sa len tak rozvalili v altánku a prezreli si tie knihy spolu?“ spýtal sa s nádejou v hlase a odpoveďou mu bol žiarivý úsmev. Lily im predniesla jeden závažný fakt a to ten, že jej nemá kto poradiť a ani pomôcť. Na všetky závažné problémy je sama a neskúsená. Pri jej Slizolinskej nedôverčivosti by bolo smiešne sa domnievať, že by si pýtala rady od Hanricha alebo, nedajmerlin, od jeho starého otca.
Dnes ju ale už nenechá preťažovať sa a keď má povedať pravdu, tak ju nenechá pracovať do konca prázdnin. V škole to nebudú mať ľahké a ona nemôže nastúpiť do Rokfortu prepracovaná. Kto vie, čo ich tam tento rok vlastne čaká?