POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Lily sedela v altánku a popíjala svoju rannú kávu. Kniha obsahujúca informácie o čarovných tvoroch ležala na stole, avšak mladá čarodejnica zmenila svoj názor a čítať si ju pravdepodobne nebude. Momentálne si užívala pokojné slnečné ráno a premýšľala nad dnešným dňom, ktorý bude zdanlivo náročný. Najskôr pôjde skontrolovať svoj dom a uistiť sa, že sa jej noví škriatkovia zabývali a zvykli si na nové prostredie. O jedenástej je ohlásená u pána Belbyho, následne pôjde navštíviť Lindara a naposledy sa odmiestni za Dariusom. Tomu dala za úlohu zistiť niečo o mužovi menom Lyall Lupin, aj keď pochybuje, že sa mu podarí zozbierať všetky potrebné informácie.
Remusovo pohryznutie jej vŕta v hlave a nie málo. Prečo nejaký vlkolak prenasledoval dvoch zamestnancov oddelenia regulácie čarovných tvorov? Veľmi pochybuje o tom, že by bol pán Wallis jedným z tých, ktorí mali za úlohu registrovať vlkolakov. Počas pobytu u Jane sa o jeho práci mnohokrát rozprávali a jeho pracovná náplň sa spája so zvermi a to doslova. So súdnymi procesmi nemal nikdy nič spoločné. Teda iba s tými niekoľkými a to boli prípady nelegálneho kríženia alebo chovu magických zverov, ktoré vypátral. Že by nejaký vlkolak choval doma draka? A náhodou to zistil Lupin s Wallisom a nazvali lycantropa nepríčetným magorom?
Ako by do toho zapadali návštevy onoho vlkolaka v dome Lyalla Lupina? Uniesť niekomu syna z vlastnej izby je vysoko motivovaný čin a nech rozmýšľa akokoľvek, nemôže prísť na dostatočný dôvod jeho zákernej pomsty. Je vôbec akýkoľvek dôvod dostatočný, aby za to pykal nevinný chlapec celý život? Možno sa Dariusovi predsa len niečo podarilo zistiť.
Mladá Chrabromilčanka si pod vplyvom týchto myšlienok pretrela dlaňami tvár a pohľadom zablúdila k listu založenému v knihe, ktorý jej bol doručený dnes ráno, už známou sovou.
Gringotti jej zaslali informáciu o priaznivom vývoji na trhu s drahými kovmi i kameňmi, čomu sa Lily potešila a pozvali ju na návštevu v čase, keď dovŕši plnoletosť. Počas Veľkej noci teda príde na tých pár dní domov a vyrieši aj toto. Mala by si zaobstarať zápisník alebo diár, do ktorého si bude zapisovať dohodnuté stretnutia. Nie, že by ich mala toľko, avšak spomenúť si o pol roka, že je s niekým dohodnutá je nadľudský výkon a dlhodobú pamäť by jej mohol závidieť aj samotný Merlin Múdry. Na dnes si toho naplánovala zdanlivo priveľa, ale návšteva Lindara a Dariusa je niečo, čo by nazvala príjemne stráveným časom a rozhodne to pre ňu nie je zaťažujúce. Na výskum majstra Belbyho je nesmierne zvedavá a jediné, čo by sa dalo nazvať povinnosťou, je návšteva jej domu.

„Ahoj Lily.“ Pozdravila Lilien svoju dcéru, keď vyšla za ňou na dvor.
„Ahoj mami.“ Odzdravila s úsmevom, ktorý po dlhej dobe nie je nútený.
„Dnes budeš mať opäť náročný deň?“ spýtala sa matka mladej Chrabromilčanky celkom zbytočne a sadla si oproti nej. Lily jej včera povedala, že má dnes povinnosti a nevie ani len predpokladať, kedy sa vráti.
„Nie tak náročný, ako dlhý. Celkom sa však na to teším.“ Odpovedala po pravde. Aj keď mame povedala iba o návšteve domu a majstra Belbyho, neklamala ani v jednom svojom vyhlásení. Skutočne to bude dlhý deň a všade sa svojim spôsobom teší.
„Kedy odchádzaš?“ spýtala sa zvedavo pani Evansová.
„Dopijem si kávu a pôjdem.“ Odpovedala spokojne sa tváriaca čarodejnica a mama jej odobrujúco prikývla. Jej dcéra je taká primladá a predsa sa popasovala s nesmierne náročnou úlohou okolo správy jej majetku. Výbuch, ktorý pred časom zažila v obývačke jej otvoril oči a možno to bolo to, čo s mužom potrebovali, aby si uvedomili, že ich Lily už nie je malé dieťa, ale mladá dáma na prahu dospelosti.
„Veci do školy máš už pripravené?“ spýtala sa mierne nervózne Lilien dúfajúc, že sa Lily rozhovorí, s typickým zasnením, o tom, ako sa tam teší.
„Vôbec. Zajtra s tým začnem.“ Priznala a jemne si povzdychla. Minulý rok si kufor ani nebalila a tento rok to bude musieť spraviť sama. Má však niekoľko dní na to, aby si zbalila všetko potrebné a ostáva iba dúfať, že jej niektoré veci nebude musieť mama posielať po Bessovi. Kým však odíde musí zariadiť ešte jednu, veľmi podstatnú, vec.

„Canny.“ Zavolala Lily svoju škriatku, ktorá sa v okamihu zjavila na zadnom dvore Evansovcov.
„Láskavá pani Lily volala Canny?“ spýtala sa škriatka, uklonila sa hlavou, tak ako to od nej jej pani žiadala a pani Evansová prekvapene zamrkala očami. Doteraz sa rozprávali o škole a jej dcéra privolala svojho, .., Matuzalema. Akosi nie je schopná nájsť súvislosť medzi kufrom a škriatkom. Iba ak by chcela, aby jej škriatok pobalil veci.
„Ahoj Canny, toto je moja mama.“ Predstavila škriatke svoju spoločníčku.
„Canny praje krásny deň matke pani Lily.“ Pozdravila zdvorilo pani Evansovú.
„Canny. Kedykoľvek ťa moja mama zavolá, alebo ktoréhokoľvek z mojich škriatkov, musíte poslúchnuť.“ Prikázala s vážnou tvárou a Canny energicky prikyvovala hlavou. Lily nemohla len tak odísť do školy a dúfať, že Voldemort obíde tento dom. To by bol optimizmus hodný blázna a tým ona rozhodne nie je. Aspoň zatiaľ. Možno paranoidná. Alebo predvídavá?
Lilien stále nevedela, čo si o tom má myslieť. Jej dcéra sa domnieva, že by používala tieto stvorenia na upratovanie domu alebo starostlivosť o záhradu? Keď sa vráti alebo kým odíde do školy, sa o tom porozprávajú.
„Mami, ja už pôjdem, nech to mám čím skôr za sebou.“ Povedala Lily stále šokovanej mame a ťaživo vydýchla vzduch cez pootvorené ústa.
„Dávaj si pozor.“ Rozlúčila sa pani Evansová so svojou dcérou a takmer neprítomne pozerala, ako jej potomok mizne spolu s jej prastarou škriatkou.

Lily sa ocitla tesne za hranicou svojho sídla a neveriacky sa obzerala okolo seba. Trávnik bol v dokonalom stave, burina zmizla a všetky fontány boli spustené. Stromy, ako aj kríky, nadobudli upravený dojem a poniektoré aj veľmi elegantný tvar. Najviac ju však zaujali kvety, ktoré boli posadené popri chodníku a taktiež pred vchodom do domu.
Toto miesto sa, s konečnou platnosťou, stalo jej pýchou a určite by nenašla krajšie miesto na svete. V tejto chvíli sa po tomto svete nepohybuje bytosť, ktorá by jej to mohla vyvrátiť, tým si je istá. Naplnená pocitom maximálnej spokojnosti prechádzala skrz pozemok smerom k domu, prezerajúc veľmi dôkladne každý jeden kvet a nemohla opomenúť ani upravené kríky. Avšak najväčším potešením pre mladé dievča, nie je ani pohľad na upravenú zeleň a ani na fontánu z bieleho kameňa. To čo jej vnútro napĺňa ohromným stupňom pôžitku je priam hmatateľné ticho, občasne prerušené melodickými zvukmi divokého vtáctva, ktoré ju napĺňa pocitom zmierenia.
„To sú ruže?“ spýtala sa Lily vyjavene svojej škriatky, keď podišla ku kvetom pred vchodom do sídla. Prekrásne biele kvety, ktoré pri stopke prechádzali do jemnej ružovej. Skutočný skvost a klenot tejto záhrady. Canny na svoju pani nahodila žiarivý úsmev spojený s hrdosťou a jemne prikývla.
„Áno, pani Lily.“ Odpovedala spokojne škriatka.
„Brash.“ Zavolala Lily svojho správcu záhrad a vzápätí sa pred ňou zjavil škriatok v rovnošate, nateraz špinavej od hliny a, ..., piesku?
„Pani Lily ma volať?“ uklonil sa hlboko škriatok, ktorému sa z temena hlavy zosypal nános piesku zmiešaného s hlinou.
„Čo si robil?“ spýtala sa šokovane majiteľka domu.
„Brash práve upravovať záhradu v letnom sídle.“ Odpovedal mierne nervózne škriatok a prešľapoval z nohy na nohu v prestrašenom geste.
„Brash. Ty si veľmi šikovný škriatok a ja som nadšená, ako si to tu upravil.“ Povedala Lily svojmu mimoriadne zručnému škriatkovi a čupla si, aby bola na úrovni jeho očí. Pochválený škriatok pod ťarchou jej slov vypol hruď a šťastne sa na svoju pani usmial, keďže z nej nadšenie bolo doslova cítiť.
„Som šťastná, že si môj škriatok.“ Povedala mu do očí a chytila ho za zababrané ruky.
„Brash je šťastný, že je pani Lily jeho pani.“ Odpovedal stále vysmiaty škriatok.
„Ak máš ešte prácu, tak ťa nebudem rušiť.“ Povedala jemne svojmu škriatkovi, ktorý sa s hlbokým úklonom odmiestnil preč, pravdepodobne do záhrady v letnom sídle rodu Blackwell.

Po odchode škriatka, na prácu ktorého je nadmerne hrdá, sa vystrela a oprášila si ruky od pozostatkov zeminy a pobavene sa uškrnula na svoju hlavnú škriatku, ktorá jej úškrn veľmi ochotne opätovala. Podporená stavom svojej predzáhradky, rozmerov metlobalového ihriska, uchopila do ruky kľučku, aby následne vstúpila do útrob svojho domu.
Vo vstupnej hale jej stačilo spraviť sotva dva kroky, aby sa utvrdila v domnienke, že návšteva domu bola nevyhnutná. Spomienky na predchádzajúci stav boli nemilosrdne odtláčané okolitým poriadkom, ktorý by sa dal nazvať sterilným. Podlahy sa leskli a na jej nesmiernu radosť nešmýkali. Nikde ani pamiatka po pavučinách, dokonca aj krištáľové lustre boli vyleštené a to nebola práve zábavná a ani ľahká práca. Koberce i gauč nadobudli svieži odtieň svojich farieb, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahnutý mnohohodinovým drhnutím. Obrazy mali výraznejšie farby a ich rámy sa blyšťali. Skutočne by musela hľadať niekoľko dní, aby našla aspoň omrvinku prachu a aj tak by toto nezmyselné pátranie bolo márne. Dom by mohla považovať za dokonale pripravený na pozvanie kohokoľvek, vrátane Anglickej muklovskej kráľovnej.
„Piggy a Dinky vôbec spali?“ spýtala sa vyjavene svojej škriatky, ktorá ju pri prehliadke domu nasledovala.
„Občas.“ Pripustila mierne nervózne Canny.

„Piggy. Dinky.“ Zavolala vzápätí svoje nesmierne pracovité škriatky.
„Pani Lily volala?“ spýtali sa zborovo a hlboko sa uklonili. Oslovená pani sa na svoje škriatky pozrela so zmesou spokojnosti a pobúrenia, ktoré privolané bytosti nevedeli zatriediť.
„Vy dve...“ Ukázala prísne prstom na privolané škriatky.
„..máte zákaz dnes a zajtra už čokoľvek upratovať!“ Dokončila svoj príkaz a mladé stvorenia začali nesúhlasne rapkať.
„Nie. Môj názor nezmeníte. Videli ste sa v zrkadle?“ spýtala sa so zmesou hnevu a starosti o ich zdravotný stav. Jej škriatky nemajú práve typickú farbu a nemusí byť odborník na tieto magické bytosti, aby mohla povedať, že sú vyčerpané. Škriatky na túto otázku však odmietli odpovedať, čo jej napovedalo, že si vedia predstaviť ako vyzerajú.
„Tak vidíte. Dom je prekrásny a odviedli ste skutočne výnimočne dobrú prácu. Zaslúžite si oddýchnuť.“ Prihovorila sa jemne svojim pomocniciam a zoširoka sa na ne usmiala. Prijala do domu škriatkov a nie otrokov. Aj keď to čarodejníci pokladajú za to isté, ona rozhodne nie.
„Teraz si choďte oddýchnuť alebo ak rady čítate, tak si zoberte nejakú knižku do záhrady a hlavne nič nerobte.“ Veľavravne pozrela do veľkých očí svojich škriatok a tie na svoju pani hodili široké úsmevy.
Po úklonoch a mnohých slovách vďaky sa nakoniec odmiestnili a Lily sa vybrala na poschodie skontrolovať izby a kúpeľne. So značnou dávkou nadmernej spokojnosti sa napokon v sprievode svojej škriatky, ktorú stále neprepustila, vybrala do záhrady, prezrieť si celú Brashovu prácu.

„Canny. Prečo sa ma všetci stále bojíte?“ spýtala sa priamo, keďže jej táto otázka neustále vŕtala v hlave. Nedala im ani najmenší dôvod na takéto správanie a škriatky boli preľaknuté už vo chvíli, keď sem prvýkrát prišli.
„Pani Lily je rodu Blackwell.“ Odpovedala zdráhavo, akoby to hovorilo samo za seba. Mladé dievča pozrelo spýtavo do jej tváre a nechápavo nadvihlo obočie. Škriatka sa na jej prekvapenie tvárila, že viac k tomu nepovie. Radšej.
„Canny, nech mi povieš čokoľvek, hnevať sa na teba nebudem. Som iba zvedavá.“ Pripustila mladá čarodejnica a škriatka si začala nervózne žmoliť svoju zásteru.
„Rod Blackwell bol veľmi zlý a krutý. Pani Lily sa nemôže čudovať strachu škriatkov. Vzbudiť hnev v pani Blackwell bolo vraj veľmi bolestivé.“ Prezradila Canny a Lily si pridobre uvedomila, že vyventilovať svoju frustráciu na týchto stvoreniach bolo absolútne bežné a Cruciatus zažívali pravidelne. Žeby preto zomreli všetci členovia domácnosti? Krutá pomsta od domácich škriatkov? Zmysel by to dávalo. Tak ako vedia byť oddaní, vedia svojim pánom aj znepríjemniť život. Boli by to však ochotní podstúpiť aj pod hrozbou stretu s bolestivým kúzlom čiernej mágie?
„Chápem.“ Pripustila s povzdychom, mierne zahanbená za správanie svojich predkov. Aspoň vie koho krvi je drahá Belatrix. Kto vie, či svoju záľubu v mučení nezdedila práve po Blackwellovcoch? Skutočne by si mala dôkladne naštudovať rodokmeň.
„Ako zomreli? Je pravda, že ich niekto preklial?“ spýtala sa Lily a dúfala, že jej Canny nepotvrdí je predpoklad ohľadom pomstychtivých škratkoch.
„Canny si nebiť istá, pani Lily.“ Odpovedala škriatka a porazenecky pokrútila hlavou. Lily vedela, že sa to stalo skôr ako sa Canny vôbec narodila, avšak dopočuť sa to mohla. Koniec koncov, sluhovia bývajú informovanejší ako páni. To platí rovnako vo svete muklov ako aj čarodejníkov od nepamäti.
„Canny však počuť, že sa pán Blackwell opäť pohádať s Lordom Monteirom a o dva dni byť všetci mŕtvi. Vraj prísť biela hmla a všetko umrieť pani Lily. Aj vtáci, aj škriatkovia.“ Prezradila sprisahanecky a mierne sa striasla.
„Nevieš, prečo sa hádali?“ spýtala sa zvedavo. O tomto Lordovi nikdy nepočula a podľa mena môže usúdiť, že to bol Portugalčan. Alebo Španiel?
„Kvôli majetkom. Lord Monteiro vraj tvrdiť, že park medzi sídlami byť jeho a Lord Blackwell sa ho nechcieť vzdať.“ Tvrdila Canny a Lily na ňu nadvihla obočie. Spraviť rituál a vyvolať vyššieho démona, aby zabil všetko živé na pozemkoch Hlavného sídla svojho suseda je príliš nebezpečné a kvôli jednému parku zdanlivo zbytočné. Keďže žiaden z jej predkov už nežije a taktiež ani onen Lord, tak sa asi pravde nedopátra. Aspoňže môže vylúčiť pomstu škriatkov, keďže obeťami boli aj oni a taktiež vie, ktorému rodu patrí neďaleké sídlo.

„Canny. Myslíš, že je stále dôvod sa ma obávať ?“ spýtala sa po chvíli Lily a smutne pozrela do očí svojej najstaršej škriatky, ktorá začala krútiť hlavou.
„Pani Lily byť veľmi milá a dobrá pani. Canny byť šťastná, že sa môcť toho dožiť.“ Priznala úprimne, čím vohnala mladej Chrabromilčanke do očí slzy. Jej predkovia boli skutočný skvost medzi černokňažníkmi a v krutosti by ani za Voldemortom nezaostávali. Skutočne sa nemá čím pýšiť. Na druhú stranu ona za správanie svojich predkov nenesie zodpovednosť, rovnako ako ani Severus za svojho otca. Keby sa na to aj ostatní takto pozerali, bolo by to jednoduchšie. Ešteže to pochopili jej škriatkovia a už sa jej toľko neboja. To je celkom dobrý začiatok. A asi aj koniec. Nikto sa nesmie dozvedieť, že je tohto rodu. Môže však očakávať poštu od potomkov Španielskeho rodu ohľadom pozemkov a urovnania dávneho sporu. Snáď ju budú najskôr kontaktovať a nebudú to riešiť po starom, teda niektorým rituálom.
„Canny zoberieš ma, prosím ťa, k pánovi Belbymu?“ spýtala sa Lily po chvíli zmierlivého ticha.
„Pani Lily myslieť pána majstra elixírov Damoklesa alebo jeho brata Heirona?“ spýtala sa škriatka, ktorá si nebola istá, ktorého z týchto pánov má jej pani v pláne navštíviť.
„Pána Damoklesa.“ Odpovedala mierne prekvapená, že jej škriatka pozná oboch pánov. Lily netušila, že pán Heiron vôbec existuje. Na druhú stranu, prečo by nemohol mať Damokles brata? Možno má aj sestru. Zo zamyslenia ju vytrhlo hlasné puk, signalizujúce primiestnenie a mladá Chrabromilčanka šokovane zažmurkala na Brasha, ktorý sa nečakane pri nej zjavil.
„Pani Lily. Brash Vám niečo priniesť.“ Uklonil sa škriatok a zahanbene šúchal špičkou pravej nohy o pokosený trávnik. Oslovené dievča pozrelo na hanbiaceho sa tvora a takmer sa začala červenať, keď spoza chrbta vystrčil ustrihnutý kvet z ruží, ktoré obdivovala. Jemne si prevzala kvietok od svojho pomocníka a následne k nemu privoňala.
„Ďakujem veľmi pekne.“ Povedala malému gentlemanovi a milo sa na neho usmiala.
„A aby som nezabudla. Aj ty máš zajtra voľno.“ Mrkla na drobné stvorenie, ktoré nechápavo pozrelo na svoju pani.
„Zatiaľ ahoj Brash.“ Povedala šokovanému škriatkovi s pobavením v očiach a chytila sa Canny, ktorá pridobre pochopila, že je čas sa odmiestniť k elixírovému majstrovi.

Lily sa ocitla v okraji akéhosi lesíka, z ktorého hľadela na vzdialenú stavbu vidieckeho domu. Jej škriatka jej odobrujúco prikývla a odmiestnila sa späť do Hlavného sídla. Mladá Chrabromilčanka si jemne povzdychla a vykročila smerom k nízkej stavbe, v ktorej býva majster Belby. Netrvalo dlho a podišla k hraniciam domu, kde ju vo dverách čakal starší pán, ktorého túžila od začiatku prázdnin spoznať.
„Ale veď, ja Vás poznám.“ Vypadlo zo šokovaného majstra elixírov, keď bola Lily iba niekoľko metrov od neho a energicky jej vykročil naproti, aby jej mohol podať ruky. Mladá čarodejnica sa zatvárila viac ako len prekvapene a podala, skôr automatiky, pánovi Belbymu ruku.
„Lady Blackwell veľmi rád Vás spoznávam.“ Predniesol formálne so značnou dávkou zdvorilosti.
„Je mi rovnakým potešením.“ Odpovedala s miernym úsmevom staršiemu majstrovi elixírov.
„Len ráčte dnu.“ Pozval mladé dievča a viedol ju do obývačky, ktorá bola pripravená na privítanie vzácneho hosťa. Lily ochotne prijala miesto na gauči a na otázku, ohľadom kávy odobrujúco prikývla hlavou.
„Vraveli ste, že má poznáte.“ Pripomenula pánovi jeho prekvapivé slová na privítanie.
„Vaša fotografia bola v Dennom prorokovi a môj drahý priateľ, Horac, o Vás rozprával ako o výnimočne nadanej mladej dáme.“ Objasnil jej danú okolnosť a Lily sa pod ťarchou nečakanej pochvaly mierne začervenala.
„Aspoň chápete môj záujem spoznať Vás a taktiež Vám aj osobne môžem sľúbiť, že celá dnešná návšteva ostane tajomstvom.“ Povedala Lily počas pitia kávy a pán Belby jej odobrujúco prikývol. Kolega mu rozprával, že je mladá slečna, ... Evanesová?, veľmi talentovaná a jej bystrosť je nevšedná. O svojom výskume jej porozpráva viac, ako len ochotne a jej potvrdenie ohľadom mlčanlivosti ho v tomto rozhodnutí iba utvrdilo.
„Zaiste Vás bude zaujímať informácia, že elixír je v tejto chvíli dokončený.“ Usmial sa na mladé dievča a Lily na neho pozrela so zmesou nadšenia, prekvapenia a extrémnej zvedavosti.
„Je tu ale jeden problém.“ Povzdychol si majster elixírov a Lily zbystrila pozornosť. Žeby bol pri dlhodobom užívaní toxický? To by bol sakra problém.
„Lycantropia je prenosná iba medzi ľuďmi.“ Začal rozprávať a Lily ticho čakala na pointu toho, čo sa jej snaží vysvetliť. Nateraz iba odobrujúco prikývla, keďže je s touto skutočnosťou uzrozumená.
„Aby mohla komisia elixír schváliť, je potrebné jeho účinky prakticky dokázať.“ Priznal jej jeden zásadný fakt a Lily teraz už chápala v čom je problém. Iné elixíry je možné otestovať na myšiach alebo iných tvoroch. Na toto potrebuje vlkolakov. S tým by však tiež nemal byť problém. Na ministerstve je ich registrovaných viac, ako dosť.
„Rozposlal som množstvo listov registrovaným vlkolakom a niekoľko mi odpovedalo, že by boli ochotní zúčastniť sa testu, avšak každý má isté špecifické podmienky a žiaden to nechce spraviť zadarmo.“ Dokončil so smútkom v očiach a Lily pochopila na čo potrebuje tento pán príspevok. Vyplatiť vlkolakom ich požiadavky nie je pre neho možné. Na druhú stranu oni nemôžu vedieť, či Belby nie je magor a neotrávi ich.
„Pokiaľ ich požiadavky ohľadom finančného zabezpečenia sú rozumné, nebude v tom problém.“ Odpovedala po pravde a prikývla odobrujúco hlavou. Celý svoj trezor by bola ochotná venovať, len aby pomohla Remusovi a mnohým iným lycantropom. O tom však Belby vedieť nemusí.
„Prejdime teda k dôležitej otázke.“ Začal rozprávať a zapozeral sa do tváre mladého dievčaťa, ktoré spýtavo nadvihlo obočie. Nech mu Horac povedal čokoľvek, ona je v prvom rade Blackwell.
„Čo za to budete očakávať?“ Predniesol s miernym povzdychom a Lily na ňom videla mierny stupeň nervozity.
„Nič.“ Odpovedala mierne zarazená.
„Ale chcela by som sa Vás spýtať, či by ste počas budúceho leta neposkytli drahocenné rady nadanému čarodejníkovi, ktorý sníva o kariére Elixírového majstra.“ Pripustila s miernym úškrnom. Ak bude Belby súhlasiť, Severus bude mať o niekoľko mesiacov leto, na ktoré nezabudne a veľmi mu to pomôže v jeho kariére.
„Mám na dva mesiace prijať učňa?“ spýtal sa mierne prekvapene.
„Správne a profesor Slughorn Vám ho zaiste tiež odporučí.“ Odpovedala s iskričkami v očiach.
„To je všetko?“ spýtal sa jej akoby nebola normálna. Dievča ani nevie, koľko galeónov od nej bude musieť žiadať a ona chce niečo tak zanedbateľné.
„Ten muž je pre mňa nesmierne dôležitý.“ Odpovedala a Belby pochopil, že on jej stojí za viac ako niekoľko sto galeónov.
„Ak mi Horac potvrdí jeho nadanie, som ochotný ho prijať počas budúceho leta v mojom dome.“ Prisľúbil a Lily sa rozžiarila nadšením zmiešaným v nesmiernym stupňom vďaky. Majstri elixírov neprijímajú učňov len tak a väčšinou je to tak drahé, že si to iba málokto môže finančne dovoliť. Belby po uznaní tohto elixíru získa prestíž a mnoho nádejných budúcich elixírových majstrov bude dúfať, že ich príjme za učňov. Odmietnuť ich úplne nemusí, keďže Severus by bol u neho iba dva mesiace. To je obojstranne výhodný obchod. Niečo predsa len podedila po predkoch.

Lily sa s pánom Belbym rozprávala ešte nejakú dobu a bola veľmi prekvapená aký milý a otvorený je ten pán. A nebola to iba nútená zdvorilosť primeraná k hĺbke jej mešca. Dar empatie so sebou prináša aj mnoho výhod a keby svoj dar vedela plne ovládať, bolo by to oveľa jednoduchšie. S Hanrichom na tom počas roka budú musieť popracovať.
Elixírový majster jej dokonca ukázal svoj denník, do ktorého si zapisoval svoje poznatky ohľadom výskumu Protivlkolačieho elixíru a mladá Chrabromilčanka mala čo robiť, aby sa v mnohých výpočtoch a dodatkoch vôbec zorientovala. S konečnou platnosťou sa utvrdila v tom, že výskum elixírov je skutočne nesmierne zložitý proces a akokoľvek rozsiahle sú jej poznatky, nebola by schopná vyvinúť niečo takto zložité. Fakt, že sa elixír musí pripravovať mesiac je vzhľadom na výsledok nepodstatný a ak mu ho komisia schváli, tak Remus bude počas splnu menej nebezpečný a zachová si svoju myseľ. To je niečo nepredstaviteľné a aj mnohým iným to uľahčí život. Kto im ho však bude pripravovať? Keby si to chcela vziať na starosť, tak by každý mesiac varila elixír o objemu Čierneho jazera. Veľmi nereálna predstava. Remusovi ho však bude pripravovať veľmi ochotne a to aj s rukami v sadre. Ten Chrabromilčan je pre ňu nekonečne dôležitý a teraz nemá na mysli svoj status Matky. Ó, to nie. Miluje Remusa. Je jej rodinou, jej priateľom, jej súčasťou a ona spraví čokoľvek, aby mu uľahčila život.
A keď sa nemá Lyall k tomu, aby mu prezradil, čo toho vlkolaka viedlo k tomu, aby ho napadol, zistí to ona. Nech bude pravda akokoľvek krutá, Remus si ju zaslúži poznať.
Pri tejto myšlienke sa rozlúčila s majstrom Belbym a opustila jeho dom. Ešte návšteva Rúmila a potom sa premiestni za Dariusom. Musel niečo zistiť. Možno niečo zjavne nepodstatné, ale v konečnom dôsledku dôležité.

Lily pomaly kráčala k miestu, kde sa primiestnila so svojou škriatkou a zvedavo sa rozhliadala okolo seba. Keď mala istotu, že sa okolo nikto nepohybuje, privrela svoje smaragdové oči, aby sa následne v žiare bieleho svetla ocitla pred lesom, ktorý je domovom pre dvoch známych elfov a jedného kentaura. S jemným úsmevom vykročila smerom dnu, aby sa pri rieke stretla s jedným nezbedným malým chlapcom, ktorému pred rokom zachránila život.
„Lily!“ počula známy detský krik a vzápätí sa smerom k nej rozbehla drobná postava Rúmila, čo u mladej čarodejnice vyvolalo veselý smiech. Rozkošné dieťa a ona je nesmierne vďačná za tú náhodu a našla ho v Diablovej pasci.
„Ahoj Rúmil!“ kričala jeho smerom a šťastne mu mávala na pozdrav. Netrvalo dlho a malý chlapec sa jej hodil do náručia, aby sa následne nechal vytiahnuť drobnému dievčaťu do náručia a tváril sa náramne spokojne.
„Priznaj sa. Však som ti chýbal?“ zazubil sa na ňu chlapček, keď spolu s ním na rukách kráčala popri rieke. Lily si ho privinula tesnejšie do náručia a vtisla mu na hlavu jemný bozk.
„Taký nezbedník ako ty? Samozrejme.“ Zasmiala sa a mierne zakňučala, pretože ju inak drobné ruky, nadmerne stiahli okolo krku.
„Ocko mi vyrobil luk a bude ma učiť strieľať. Včera mi rozprával o démonoch. Vieš koľko ich je? Niektorí sú skutočne strašidelní. Videla si niekedy nejakého?“ zasypával ju informáciami a Lily mala problém na ktorúkoľvek vetu, či otázku vôbec reagovať.
„Rúmil! Zlez okamžite z Lily!“ okríkol malého elfa jeho otec, avšak chlapec sa netváril, že by bol ochotný opustiť jej náruč. Mladé dievča túto situáciu vyriešilo veľmi ľahko a sadlo si na padnutý kmeň stromu, aby si chlapček, teraz pohodlne usadený na jej stehnách, oprel svoju hlavu o jej hruď a pohrával sa s gombíkmi na jej letnej košeli.
„Si veľmi šikovný chlapček Rúmil a keď nabudúce prídem, tak mi ukážeš ako vieš strieľať.“ Prihovorila sa už kľudnejšiemu chlapcovi.
„Chcela by si to vidieť?“ povedal s neskrývaným nadšením malý elf a energicky sa vystrel na jej nohách. Lily upokojujúco pohladila jeho chrbát a jemne prikývla.
„Samozrejme a potom ma to naučíš. Ja som luk ešte ani nevidela.“ Priznala sa veselým hlasom plným povzbudenia.
„Ja budem veľa trénovať, aby som ťa prekvapil.“ Prisľúbil so zubatým úsmevom a Lily mu odhrnula z očí jeden z mála prameňov bielych vlasov, ktoré podedil po svojej mŕtvej matke.
„Ahoj Lily.“ Pozdravil otec nezbedného chlapca a spokojne sa zapozeral na svojho syna v náručí čarodejnice. Jeho syn sa v jej blízkosti cíti mimoriadne bezpečne. To môže vidieť v každom jeho pohybe. Taktiež z neho doslova sála spokojnosť a nesmierna radosť, tak isto ako aj z nej. Z ich Matky.
„Ahoj Lindar. Dúfam, že sa ti darí dobre.“ Pozdravila s úsmevom dospelého elfa.
„Kde je tvoj oštep mladý muž?“ spýtal sa prísne a zapozeral sa do očí svojho syna, ktorý sa na otca uškrnul s hlavou jemne stiahnutou medzi ramenami.
„Pri rieke. Idem poňho.“ Vypadlo z chlapca, zoskočil z nesmierne pohodlného miesta na sedenie a utekal smerom k rieke.
„Skutočne prekrásny chlapec. Si šťastný muž Lindar.“ Povedala takmer zasnene pozorujúc uháňajúceho elfa.
„Nikdy ti neprestanem ďakovať Lily.“ Priznal a smutne sa usmial smerom k jeho synovi.
„Ty si to vedel, však?“ spýtala sa na rovinu. Odkedy ju Raman označil za Matku, jej táto otázka nedá pokoja.
„Či som vedel, že si Matka?“ odpovedal jej otázkou a pozrel do smaragdových očí.
„Nie, nevedel. Spravil som tak, ako mi povedal otec.“ Pripustil s miernym úsmevom a Lily na neho spýtavo pozrela.
„Povedal, že jedného dňa príde čarodejník, ktorý si ho zaslúži.“ Odpovedal po pravde a Lily zamyslene prikývla.
„Matka. Vitaj.“ Zatiahol za jej chrbtom tichý hlas, ktorý mladá čarodejnica pridobre poznala.
„Bastien.“ Odzdravila kentaura, na ktorého sa tiež tešila.
„Videl si, čo ma čaká?“ spýtala sa na rovinu muža, ktorý ju pri pozdrave tituloval.
„Hviezdy ukazujú každému rovnako.“ Odpovedal na jej otázku a podišiel bližšie k bezradnému dievčaťu.
„Nikto v nich nevidí toľko, ako ty.“ Povedala takmer nečujne.
„Každý deň sa ocitáme na rázcestí a záleží len na tebe, ktorým smerom budeš kráčať.“ Riekol Bastien a Lily odobrujúco prikývla. Má pravdu. Keby to bolo také jednoduché, naučili by sa vo hviezdach čítať aj muklovia.
„A ako budem vedieť, kadiaľ ísť?“ spýtala sa a pozrela do tvári oboch mužov.
„Až ten deň nadíde, budeš vedieť čo robiť.“ Povedal elf a chytil jej ruku.
„A dovtedy?“ spýtala sa s úškrnom. Má čakať na deň, kedy sa bude musieť rozhodnúť. Ale kedy nadíde? A ako bude vedieť, že je to ten deň? Neocitá sa na rázcestí neustále? Čím bude tento deň výnimočný? 
„Dovtedy buď šťastná.“ Usmial sa na dievča kentaur a s jemným úklonom hlavy narýchlo odišiel do lesa.

„Mám ho!“ počula kričať chlapca, ktorý kráčal k ním a ledva lapal po dychu.
„Tak je to správne, synak. Bez oštepu by si nemohol loviť a bol by si hladný.“ Poúčal ho otec, keď Rúmil oprel svoju zbraň o blízky strom.
„A teraz mi povedz, čo ti mám nabudúce priniesť.“ Vyzvala vyškerená Lily malého chlapca a ten sa na ňu zamyslene pozrel.
„Môžem žiadať čokoľvek?“ spýtal sa s nevinným úsmevom.
„Čokoľvek reálne.“ Pripomenul mu jeho otec a Rúmil prikývol na znak, že pochopil.
„Ja by som chcel...“ začal koktať chlapec a jemne sa začervenal.
„Veľmi by som chcel...“ koktal ďalej pozorujúc zem pod nohami a Lily trpezlivo čakala, kým sa vyjadrí. Možno by chcel nejaký nôž? Alebo kušu?
„Nadýchni sa dieťa a pomaly povedz, čo by si si prial.“ Upozornil na jeho rečovú chybu Lindar a malý elf sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol.
„Ja by som chcel brata.“ Vypadlo narýchlo z chlapca a Lily na neho vytreštila oči.
„Rúmil.“ Povzdychol si jeho otec a kľakol na pravé koleno, aby bol na úrovni jeho očí.
„Vieš, že tvoja matka nežije.“ Pozrel do očí svojho syna a položil mu ruky na plecia.
„Ja viem.“ Povzdychol si chlapček a smutne sa usmial.
„Ale Lily je veľmi dobrá. A ty ju máš tiež veľmi rád. A pekne o nej hovoríš. A tak som si myslel...“ rapkal zo seba narýchlo a mladá čarodejnica si zahanbene zakryla dlaňami tvár. Je potešujúce počuť, že ju má Lindar rád a pekne o nej hovorí, ale na druhú stranu... Nie, to by nemohla. Akokoľvek by chcela tejto prosbe vyhovieť, nejde to. Má ich oboch rada, avšak ona patri k Severusovi.
„Och dieťa.“ Povzdychol si Lindar a objal svojho syna. Vždy chcel mať viac detí a chápe osamelosť svojho chlapca. Avšak toto prianie mu nevie splniť.
„Rúmil. Keď budem mať jedného dňa syna, budeš jeho veľký brat a naučíš ho všetko, čo učí teba tvoj otec.“ Prihovorila sa Lily malému chlapcovi a povzbudivo sa na neho usmiala.
„Určite?“ spýtal sa nadšene.
„Sľubujem.“ Odpovedala so smiechom a malý elf začal žiariť jasnejšie, ako slnko.
„A teraz mi prines ukázať svoj luk.“ Vyzvala chlapca, ktorý sa rozbehol smerom do lesa, priniesť luk, ktorý mu vyrobil jeho otec.
„Ja sa ti za svojho syna ospravedlňujem.“ Povzdychol si Lindar a porazenecky krútil hlavou.
„Skutočne sa nemáš za čo ospravedlňovať. Aj keď jeho požiadavka bola nečakaná.“ Zasmiala sa Lily s prstami zakrývajúcimi jej pery.
„To skutočne áno. Nie že by som ju nesplnil rád.“ Zasmial sa Lindar a mladé dievča pobavene krútilo hlavou.

Príchod malého Rúmila bol veľmi rýchli. Hrdo Lily strčil do ruky luk a ukázal aj svoj tulec s množstvom šípov. Snažil sa dokonca trafiť neďaleký strom, čo sa mu moc nedarilo a frustrovane zakňučal. Jeho otec mu však poskytol pomocnú ruku a za jeho asistencie a dobrých rád, sa mu to napokon podarilo a hrdo sa usmial na prizerajúcu sa čarodejnicu, ktorá horlivo tlieskala rukami a pobozkala čelo malému lovcovi. Lindar svojmu synovi venuje nesmierne veľa času a učí ho všetko, čo ho naučil jeho otec. Určite z neho vyrastie rovnako múdry muž, akým je jeho otec.
Lily sa v spoločnosti týchto elfov cítila skutočne skvele, avšak čas bol neúprosný a napokon sa s nimi musela rozlúčiť. Nepozeralo sa jej dobre na slzy v očiach malého chlapca, ktorý vedel, že ju tak skoro neuvidí. Mladé dievča zovrelo jeho drobné telo v silnom objatí a prstami mu jemne zotrela zatúlané slzy. Vzlykajúci elf, nateraz už na rukách svojho otca, jej energicky kýval až do chvíle, kým sa mu v bielej žiare nestratila z očí.

Lily sa ocitla na neznámom mieste a prekvapene sa obzerala okolo seba. Za chrbtom mala les, ktorý nepoznala a pred ňou sa rozliehala prašná cesta, ktorú tiež nikdy nevidela. Poznala aspoň jedného vzdialeného muža, za ktorým chcela ísť. Darius sa rozprával s jedným starším upírom, o ktorom mohla povedať, že sa volá Zigurd. Oblečený bol v hnedých nohaviciach a hnedej košeli a za pásom mal založený meč. Lily si bola istá, že sa jedná o niektorého z bojovníkov a spokojne vykročila smerom k známemu upírovi. Darius však s bojovníkom prehodil iba niekoľko slov a Zigurd sa odmiestnil nevedno kam.
„Pekný deň Darius.“ Pozdravila Lily dôverne známeho upíra, keď vzhliadol jej smerom.
„Lily.“ Zvolal šťastne a roztiahol svoje ruky, aby sa mu následne mladá čarodejnica pohodlne schovala v jeho náručí.
„Bude mi smutno.“ Zafňukala mu v do ramena, čo primälo Ramanovho radcu k tlmenému smiechu.
„Kedykoľvek budeš mimo ochrán Rokfortu, zavolaj a ja prídem.“ Povedal zmierlivo mladej čarodejnici, ktorá mu v odpoveď odobrujúco prikývla.
„Zistil si niečo?“ spýtala sa, prijala jeho rameno a vykročila po boku jej priateľa.
„Veľmi málo.“ Odpovedal s povzdychom.
„Vravela si, že je to otec tvojho priateľa.“ Začal rozprávať a Lily jemne prikývla hlavou na znak súhlasu.
„Donieslo sa mi, že mal sestru, ktorá sa volala Delayla.“ Povedal a pozrel do jej tváre, aby sa uistil, že je táto informácia pre ňu novinkou. Prekvapený pohľad mu napovedal, že jej povedal niečo, čo doposiaľ netušila.
„Volala?“ spýtala sa, aby sa utvrdila vo svojej domnienke.
„Správne. Zasiahla ju avada.“ Odpovedal pokojne, akoby to bolo kúzlo na rast vlasov.
„Kto ju má na svedomí, sa ti zistiť nepodarilo?“ spýtala sa zvedavo, na čo Darius iba záporne pokrútil hlavou.
„Zatiaľ nie, ale zistil som niečo iné.“ Uškrnul sa na svoju spoločníčku a Lily v tej chvíli vedela, že je na túto informáciu náležite hrdý.
„Niekoľko dní pred jej smrťou sa konal súd.“ Začal rozprávať a mladé dievča zbystrilo pozornosť.
„Lyall Lupin predviedol nejakého muža a označil ho za neregistrovaného vlkolaka. Avšak ostatní členovia oddelenia s ním nesúhlasili a odmietli ho uväzniť do doby splnu ako žiadal.“ Pokračoval v rozprávaní a Lily si každú jednu informáciu, veľmi dôkladne ukladala do svojej pamäte. Večer pošle Remusovi celkom zaujímavé informácie.
„Keď ten muž opúšťal súdnu sieň, tak podľa mojich informácii, ho označil za beštiu a vraj, že ho dostane a nepotrvá to dlho. Vraj urážkami nešetril a ani tými vulgárnymi.“ Dokončil rozprávanie a Lily sa zatočila hlava. Takže, tak to bolo. To Lyall urazil vlkolaka a preto je Remus nakazený. Ako do toho zapadá Wallis? Že by ako člen oddelia spoznal znaky vlkolaka a súhlasil s uväznením? A čo Lyallova sestra? Tú Remus doposiaľ nespomenul. Aj keď je pravda, že študenti svojich zosnulých neprepierajú v Chrabromilskej veži.
„Veľa toho nie je, ja viem.“ Povedal po chvíli ticha, čím svoju spoločníčku vytrhol zo zamyslenia.
„Och, to nie. Som si vedomá toho, že pre upíra nie je jednoduché, získať informácie o vlkolakoch.“ Pripustila a zmierlivo sa usmiala.

„Ako sa darí Mariusovi?“ spýtala sa vzápätí, aby prešli na príjemnejšiu tému. Aspoň teda v to dúfala.
„Nechcela by si ho vidieť?“ spýtal sa jej s úškrnom.
„Veľmi.“ Pripustila a so širokým úsmevom prikývla na znak súhlasu.
„Dnes je veľký deň.“ Začal rozprávať a hrdosť z neho doslova vyžarovala.
„Všetci nadaní mladí muži sa schádzajú, aby si z pomedzi nich veliteľ vojska vybral nádejných bojovníkov.“ Vysvetlil v skratke, čo sa dnes udeje a Lily pochopila, že medzi nimi nájde aj Mariusa.
„Smiem to vidieť?“ zaujímala sa mladá čarodejnica. Bola na výber bojovníkov nesmierne zvedavá, ale nechcela priveľmi zasahovať do ich zaužívaných zvyklostí.
„Neexistuje dôvod, pre ktorý by si nemohla.“ Priznal spokojným hlasom.
„Aj pán sa príde pozrieť. Vždy sa zúčastní.“ Prezradil s hravým úškrnom a Lily by najradšej poskočila radosťou. Raman nie je zlý muž. Je prísny a výbušný, avšak v konečnom dôsledku to myslí dobre. Keby sa naučil kontrolovať svoju výbušnú povahu, bolo by to fantastické.
Po niekoľkominútovej tichej chôdzi sa dostali neďaleko akéhosi námestia a započuli hlasnú hádku medzi dvomi upírmi. Lily spýtavo pozrela na svojho sprievodcu, ktorý zastal a prekvapene pozeral pred seba.

„Himin, maj rozum!“ povedal nahnevaným hlasom Zigurd mladému upírovi, ktorý sa netváril práve nadšene.
„Vravím ti už po tisíci krát. Ja nesúhlasím!“ kričal na neho mladý muž a ruky mal obranne prekrížené na hrudi.
„A ja ti po tisíci krát hovorím, že nemáš na výber. Náš pán tak rozhodol.“ Kričal na neho starší upír.
„Mne je jedno, čo vraví vládca. Ja nebudem súčasťou vojska. Nebudem!“ rozhadzoval rukami mladý upír a Lily porazenecky pokrútila hlavou. Táto situácia sa jej nepozdáva a fakt, že hádku počul aj Raman, ktorý energicky kráča ich smerom, jej na optimizme nepridáva. Náhlivo vykročila smerom ku skupine upírov nasledovaná Dariusom, ktorý tušil problémy.
„Povieš mi, v čom je problém?“ spýtala sa nechápavo Lily svojho spoločníka, keď sa rýchlim krokom hnala ku skupinke.
„Zigurd sa ujal Himina a jeho dvoch sestier pred dvomi rokmi, keď ich rodičov zajali lovci.“ Začal rozprávať Darius a Lily prikývla na znak, že pochopila.
„Okrem nich sa stará aj o tri vlastné malé deti.“ Dodal, aby jej objasnil početnosť jeho rodiny.
„Zigurd je dobrý muž. Stará sa o svoju rodinu a je to veľmi schopný bojovník.“ Ocenil jeho schopnosti.
„Himin očividne nezdiela jeho záľubu v bojoch.“ Povedala Lily, ako jasný fakt.
„Máš pravdu. Skôr ho nájdeš v ruke držať knihu o rastlinách, ako prútik, avšak na boj má veľké nadanie.“ Krútil hlavou Darius.
„Ďakujem. Nateraz viem všetko, čo som potrebovala.“ Povedala a zamrzla šokom, ktorý spôsobil chladný pohľad kráľa klanu, ktorý zastal za Zigurdom.

„Himin. Kedy pochopíš, že Trym učňov neberie a ja..“ viac už veliteľ vojska povedať nestihol.
„V čom je problém?“ ozval sa za chrbtom Zigurda ostrí hlas kráľa klanu.
„Môj pane.“ Úslužne sa uklonil Zigurd, ale Himin ostal aj naďalej stáť so vztýčenou hlavou. Raman prebodol pohľadom vzdorovitého mladíka a veliteľ vojska mal oprávnené obavy o jeho život.
„Pane, prosím. Prepáčte. Mladícka nerozvážnosť.“ Hľadal správne slová pre svojho chovanca preľaknutý bojovník.
„S tým mu viem pomôcť.“ Uškrnul sa Raman zvierajúc vo svojej ruke prútik a pokynul rukou veliteľovi vojska, aby ich nechal osamote. Zigurd pozrel s nemalými obavami na svojho zverenca, ale nemal na výber iba sa vzdialiť a pozorovať trestanie jeho synovca. Kráľ sa chladne uškrnul na stále vzdorujúceho mladého muža, ktorý mal v očiach strach a namieril prútikom na oblasť jeho brucha.

„Raman!“ ozval sa za jeho chrbtom náhlivý výkrik jedinej bytosti, pred ktorou mal skutočný rešpekt.
„Matka.“ Pozdravil jemne čarodejnicu, ktorá sa náhlivým krokom dostala ku skupinke upírov. Zigurd zamrkal očami, nad podivným správaním jeho kráľa a prebodol pohľadom neznáme dievča.
„Okamžite schovaj ten prútik, Raman!“ prikázala nekompromisne a prísne pozrela do jeho tváre. Vládca upírskeho klanu nechápavo pozrel do jej mračiacej sa tváre a nevedel, ako by mal na toto reagovať.
„Raman. Ja to nebudem viac krát opakovať. Okamžite schovaj ten prútik a neopováž sa vrhnúť akúkoľvek kliadbu na Himina! Rozumieš?“ zasyčala mu do tváre a kráľ zmrazený šokom z jej príchodu a hlavne správania, konečne precitol.
„Nerozumieš tomu.“ Prehovoril jemne, avšak prútik neodložil.
„Tak mi to vysvetli!“ Nadhodila s nadvihnutým obočím.
„Neposlušnosť, drzosť a zámerne neposlúchnutie príkazu je niečo, čo nie som ochotný akceptovať.“ Zavrčal, avšak veľmi krotil svoj hnev. Voči Lily prechovával nemalý rešpekt a dokonca by mohol povedať, že si ju obľúbil.
„V poriadku. Tak si teda priprav prútik.“ Odpovedala odobrujúco, čo prekvapilo nie len vládcu a Dariusa, ale aj mladého upíra menom Himin. Raman nepotreboval dva krát vyzývať a namieril prútik na hruď neposlušného mladíka. Lily sa na prekvapenie mnohých postavila medzi Himina a Ramanov prútik a so zadosťučinením pozrela do tváre kráľa klanu. Periférne zachytila pohyb a pohľadom sa stretla s očami syna kráľovho radcu, ktorý sa tváril napoly vražedne, napoly prestrašene. 

„Ustúp.“ Povedal vládca viac ako žiadosť než príkaz.
„Nie.“ Odpovedala a vyzývavo pozrela do jeho očí.
„Svoju moc si si vybudoval na vláde strachu. Stojíš na veľmi tenkom ľade Raman a jeden chybný krok spôsobí to, že nie ľud sa bude obávať hnevu svojho vládcu, ale vládca hnevu svojho ľudu. Ak potrebuješ demonštrovať svoju moc a trest pre tých, ktorí odmietajú poslušnosť, tak nech sa páči. Pokojne ma môžeš prekliať, avšak Himina sa nedotkneš. Možno si si to nestihol uvedomiť, ale aj on je môj syn, nie len ty.“ Vmietla mu do tváre a čakala na jeho reakciu. V duchu však dúfala, že si je slová zoberie k srdcu, nech už spraví čokoľvek.
Raman nemohol inak iba skloniť svoj prútik. Pokojne v tejto chvíli mohol zabudnúť na fakt, že pred ním stojí Matka a aj tak by to bolo postačujúce. Počas niekoľkých stretnutí s týmto dievčaťom sa u neho začalo prebúdzať niečo, čo doposiaľ hlboko utláčal a po čase na to aj zabudol.
„A čo mám podľa teba robiť? Akceptovať neposlušnosť?“ spýtal sa a porazenecky rozhadzoval rukami.
„Vypočuť dôvody jej vzniku.“ Odpovedala a jej pohľad zmäkol. Raman je veľmi dobrý muž, len keby sa nedržal toho, čo mu vštepoval jeho otec. Pokiaľ je pravda, čo jej povedal Darius, tak na otca Ramana sa nikto nesmel ani pozrieť. Raman je iba nedotknuteľný, ako jej bolo vysvetlené. Jediný človek, ktorý sa ho smie chytiť je liečiteľ v prípade zranenia a ona.
Vládca na toto odporúčanie iba porazenecky pokrútil hlavou a vyzývavo pokynul rukou, aby sa do toho pustila. Je nesmierne zvedavý, ako chce primäť mladého tvrdohlavca k poslušnosti.

„Himin, v čom je problém?“ spýtala sa s povzdychom.
„Nechcem byť členom vojska.“ Povedal zvýrazňujúc, každé jedno slovo.
„Himin. Pre lásku Matky, ako ti máme vysvetliť..“ začal zmierlivo vysvetľovať Darius.
„To stačí!“ prerušila ho Lily. Nechápe, prečo ho nútia stať sa bojovníkom. Aký má význam mať vo vojsku mladého muža, ktorý bojovať nechce. To je viac, ako len šialené. Jeho nadanie je v tomto prípade zanedbateľné.
„Čo by si chcel robiť, ak by si sa mohol slobodne rozhodnúť?“ spýtala sa Lily. Ak bude mať nejaké nereálne sny, možno by ho naviedla na niečo obdobné a hlavne reálne.
„Ja by som chcel byť liečiteľom. Nechcem bojovať.“ Zašomral a pozrel na svoje topánky.
„A problém je teda v tom, že ..?“ spýtala sa a pozrela do tmavých modrých očí Ramana. Jeho žiadosť nie je nereálna a dobrý liečiteľ je rovnako potrebný, ako dobrý generál. To by mali všetci chápať.
„Trym učňov neberie.“ Povedal Darius a pozrel na Zigurda, z ktorého hnev doslova sálal. Pridobre si však všimol, že veliteľ vojska je pod drobnohľadom jeho syna. Marius už nie je oddaný kráľovi a jeho život patrí tomuto dievčaťu.
„V poriadku.“ Odpovedala Lily a pozrela s povzdychom na Ramana a Dariusa. Jej pohľad následne mieril kamsi do diaľky a zamyslene si prechádzala špičkami prstov po perách. Nakoniec jej predsa len niečo napadlo. Niečo, čo by túto situáciu vedelo urovnať. Ak sa jej to samozrejme podarí.

„Darius. Privedieš sem Tryma?“ spýtala sa Lily a pozrela so psími očami na upíra, ktorého nazývala priateľom. Oslovený muž jemne prikývol a zmizol v oblaku čierneho dymu.
„Smiem sa spýtať..“ začal rozprávať šokovane Raman.
„Všetko sa dozvieš.“ Povedala zmierlivo s miernym úsmevom na perách a ticho pohľadom prebodávala Himina, Zigurda a aj ostatných upírov oblečených v rovnakom oblečení, v ktorom pravdepodobne cvičili kúzla a boj so zbraňami. Zakrátko sa pri nich zjavil Darius nasledovaný veľmi starým upírom, ktorého nazývali Trym.
„Môj pane.“ Uklonil sa starý muž kráľovi upírov.
„Vitaj Trym.“ Pozdravil ho Raman a pozrel na Lily, dávajúc tak liečiteľovi najavo, že niekoho pozdraviť zabudol.
„Dobrý deň aj Vám.“ Pozdravil zdvorilo čarodejnicu, ktorú doteraz nevidel.
„Lily.“ Oslovil ju jemne na pozdrav Darius a pozrel preľaknuto na svojho kráľa očakávajúc pokarhanie za vyslovenie jej mena.

„Rada by som dala do poriadku túto nepríjemnú záležitosť k všeobecnej spokojnosti.“ Začala rozprávať a pozrela na mužov okolo nej.
„Himin. Ty netúžiš bojovať. Chcel by si radšej poskytnúť vojakom zdravotnú starostlivosť. Je tak?“ spýtavo pozrela na mladého muža.
„Správne.“ Odpovedal po pravde a na dôvažok prikývol hlavou.
„Zigurd. Nakoľko užitočný je bojovník, ktorý bojovať nechce?“ spýtala sa vyzývavo vzdialeného upíra, avšak starší muž na ňu iba zazrel a porazenecky pokrútil hlavou. Nemá sa jej prečo spovedať. Vládca rozhodol a ona ho nezaujíma. Čarodejníci do jeho života priniesli zatiaľ iba problémy.
Lily si nad jeho vzdorovitosťou povzdychla. Je ako malý chlapec a to za tvrdohlavosť karhal svojho zverenca.
„Raman! Nie!“ niesol sa okolím jej výkrik, keď na veliteľa vojska letela z prútika kráľa nepríjemná kliadba. Zigurd mal nesmierne šťastie, že Lily stihla chytiť Ramana za ruku a kliadba ho napokon o vlások minula.
„Ja sa ospravedlňujem.“ Zašomral si popod nos a Lily pretočila očami. Skutočne sú ako deti a to myslela, že jediné dieťa, ktoré dnes bude vidieť je Rúmil.
„Nateraz si mal nesmierne šťastie a môžeš ďakovať vyšším mocnostiam za milosrdnosť Matky.“ Zasyčal nebezpečne vládca na veliteľa vojsk, ktorého oči sa rozšírili strachom.
„Dosť!“ povedala silným hlasom červenovlasá Chrabromilčanka. Takto nič nevyriešia. Treba ísť na to rýchlo a asi priamo.
„Ako som sa dozvedela, Trym učňov nateraz neprijíma.“ Pozrela spýtavo na starého upíra, ktorý sa tváril, že sa v ich skupine ocitol náhodou a to nie práve šťastnou. Napokon však pritakal, aj keď s obavami.
„Som nesmierne zaneprázdnený. Nemôžem sa plnohodnotne venovať učňovi na najnižšej úrovni.“ Povedal na svoju obhajobu a Lily s miernym úsmevom prikývla. Chápala to.
„Raman. Ty si ma o niečo požiadal a nateraz žiadam o láskavosť ja teba.“ Začala rozprávať k prísnemu mužovi a ten na ňu pozrel so zdvihnutým obočím. Nemôže prikázať Trymovi, aby prestal na rok liečiť a venoval sa novicovi. To by bolo nepredstaviteľné. Otázne je, či by jej prosbe nevyhovel.
„Žiadam ťa, aby si uznal Himina za môjho osobného liečiteľa.“ Predniesla smerom k vládcovi upírov, ktorému pri tejto žiadosti vypadol z ruky prútik a mladý upír pri tejto žiadosti vytreštil na červenovlasé dievča oči.

„To nemôžeš myslieť vážne Lily. Vieš o čo ho žiadaš?“ spýtal sa jej pobúrene Darius. Ak by sa jej zajtra niečo stalo a skončila by u nich, jej život by bol v rukách tohto chlapca a kým by bol na blízku, nemohol by sa jej ujať Trym.
„Áno, myslím.“ Odpovedala nahnevane a pozrela spýtavo na Ramana.
„O nič viac ťa nežiadam. Chcem iba jeho.“ Dodala, chytila bezradného vládcu za ruku a zmierlivo sa usmiala.
„V poriadku. Je tvoj.“ Povedal neochotne. Pokiaľ ide o Lily, privolil by na všetko, to si práve uvedomil. Prekvapivo mu to neprekáža a v podstate je pri tejto myšlienke spokojný.
„Himin. Je nejaká možnosť, ako by si sa mohol venovať štúdiu?“ Pozrela na mladého upíra, ktorý sa na dievča zoširoka usmial a pritakal.
„Mimo zaneprázdneného Tryma, samozrejme.“ Dodala narýchlo, aby predišli nedorozumeniu.
„V Nemecku je uznávaný liečiteľ, u ktorého sa učil aj liečiteľ nášho kráľa.“ Priznal jej veselo a jemne, na znak úcty, kývol hlavou smerom k Trymovi.
„Ja nemám toľko zlata, aby som mohol platiť tvoje štúdium burín v Nemecku.“ Zasyčal nazúrený Zigurd a Lily zbystrila pozornosť. Nepovedal ani slovo o galeónoch, iba o zlate.
„To od teba nikto nežiada. Himinovo štúdium je v mojom najvyššom záujme, keďže ho Raman uznal za môjho liečiteľa.“ Povedala prísne staršiemu vojakovi a cítila sa nesmierne hlúpo. Je od neho oveľa nižšia a o telesnej stavbe radšej ani hovoriť nebude.
„Trym. Smiem Vás požiadať, aby ste tohto mladého muža odporučili Vášmu bývalému učiteľovi po dobu, kým ho neuznáte natoľko schopným, aby sa mohol stať Vašim učňom?“ spýtala sa príjemne staršieho upíra, ktorý, ako sa práve dozvedela, je Ramanov osobný liečiteľ.
„To spravím viac, ako len rád.“ Povedal a úslužne sa uklonil.
„Darius. Od teba očakávam v blízkej dobe informáciu o množstve zlata, ktoré bude potrebné uhradiť za štúdium Himina.“ Pozrela na radcu Ramana a ten jej jemne prikývol.
„A ty, mladý muž.“ Zapichla svoj ukazovák do hrude mladého upíra.
„Budeš vzorný učeň a keď budeš čokoľvek potrebovať, nezdráhaj sa ozvať. Rozumieš?“ pozrela prísne na vyškereného mladého upíra a ten jej veľmi zaujato pritakával. Keď sa dozvie, že svoje štúdium fláka, bude sa jej spovedať. Pokiaľ je jeho nadšenie také, ako sa javí, bude na neho pyšná a nakoniec aj Zigurd. Dobre vie, že sa mu nepáči a vzhľadom na to, že rodičov jej osobného liečiteľa zabili čarodejníci sa tomu ani priveľmi nečuduje.
„Je tu ešte nejaký problém, ktorý treba vyriešiť?“ spýtala sa s povzdychom a preskakovala očami po tvárach okolostojacich mužov.
„Predpokladám, že nie.“ Povedal Raman a prebodol pohľadom Zigurda, ktorého by najradšej preklial do zabudnutia. Matka však čoskoro odíde a potom ho potrestá.

„Raman. Máš na mňa dnes chvíľu čas?“ spýtavo pozrela na vládcu upírov a ten jej jemne prikývol. Trest sa teda odkladá.
„Nič nie je dôležitejšie, ako ty.“ Odpovedal s úsmevom a nadstavil svoje rameno. Lily sa do neho zavesila a vykročila smerom k hradu, ktorý nazýval domovom.
„Prečo to robíš?“ spýtala sa ho so smutným hlasom.
„Robím čo?“ spýtal sa preľaknuto a vytreštil na ňu šokovane oči. Nebol si vedomí, že by sa k nej správal neúctivo alebo ju nejako inak ranil, či urazil.
„Raman. Je priveľký rozdiel medzi strachom a úctou. Rešpekt si silou nevynútiš.“ Povedala s povzdychom a kráľ iba porazenecky pokrútil hlavou.
„Si veľmi inteligentný muž. Verím, že nájdeš lepší spôsob ako vládnuť. Nateraz máš u svojich poddaných rešpekt. Ak budeš mať aj úctu a dôveru, budeš oveľa spokojnejší. Ver mi.“ Povedala a pohladila jeho rameno.
„Ako si to predstavuješ?“ spýtal sa jej na rovinu. Nikomu nedovolil, aby kritizoval spôsob jeho vlády. A keby to niekto skúsil, dopadol by veľmi zle. Je však ochotný si aspoň vypočuť, čo má na mysli. Jej slová, ktoré mu vmietla v hneve do tváre boli kruto pravdivé. Či vôbec tuší nakoľko, by sa neodvážil hádať.
„Skús počúvať a snažiť sa pochopiť.“ Povedala s miernym úsmevom a prebodla ho žiarivo zelenými očami, ktoré ho obrali, na malú chvíľu, o dych.
„To je všetko?“ spýtal sa jej s láskou v hlase. Nevidí problém v tom, aby niekoho vypočul.
„To je to najťažšie na tom.“ Zasmiala sa Lily. Keby bolo také jednoduché pochopiť dôvody jednania druhých, bol by svet krásny a väčšina bojov by sa nikdy neodohrala.
„Pokúsim sa.“ Vyšlo z neho s hlasným výdychom.
„Ďakujem.“ Povedala úprimne a zastala, aby mohla toho tvrdohlavca objať. Snaha nikdy neostane bez odmeny a ona pôjde do školy s vedomím, že sa jej aspoň niečo podarilo.

„Čo ten kvet.“ Spýtal sa jej, aby zmenil tému.
„Och, tento?“ spýtala sa prekvapene.
„Ten mi dal môj domáci škriatok. Prekrásny, však?“ spýtala sa a privoňala k bielej ruži.
„Skutočne skvostný.“ Pripustil Raman s miernym úsmevom na červených perách.
„Rovnako, ako aj dievča, ktoré ho drží.“ Dodal akoby náhodou a chytil jemné ruky mladej čarodejnice. Bol silným a nekompromisným kráľom a potom do jeho života vniklo toto mladé dievča a prevrátilo jeho svet naruby, ako divoký tajfún. A rovnako ako ten silný vietor, aj ona odviala mračná z jeho mysle a dala mu opäť dôvod na úsmev.
Lily je nesmierne cenná bytosť a on ju bude strážiť. ako najvzácnejší poklad, ktorým v konečnom dôsledku je. Za múrmi Rokfortského hradu ju nemôže strážiť. Ochrany školy sú mocne vystavané a bola by samovražda pokúsiť sa vniknúť za hranice jeho ochrán. Teda pokiaľ by nebol pozvaný, čo je viac ako nepravdepodobné, že sa tak udeje. Na druhú stranu Rokvill je pre vstup bezpečný a je teda možné, že ju uvidí. Ak ho samozrejme zavolá, čomu by sa viac, ako len potešil. Musí ju vidieť. Potrebuje ju vidieť a držať jej jemnú ruku. Ak pôjde počas zimy domov, nezastaví ho pri ceste za ňou ani najvyšší démon. Lily dnes označila Himina za svojho syna a ako sa mu zdá je pokojná pri oslovení Matka. Nastal čas stretnúť sa s priateľmi.