POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Návrat do školy nebol po prvý krát žiadaná zmena. Lily nechcela prísť. Školu mala veľmi rada, ale stretnutie v Regulusovom dome všetkých priveľmi zblížilo na to, aby musela odteraz znášať narážky, ktoré určite prídu. Chcela by ráno vstať a prisadnúť si k svojim priateľom na raňajky a so smiechom sa s nimi najesť. Zaspávať pri Severusovi, tak ako vtedy. Bola by ochotná sa toho spánku vzdať, ak by to znamenalo, že sa nemusia o nikoho starať. Jej optimizmus je síce nesmierny, ale nie je hlúpa. Toto bude ťažký rok. Tak, ako každý iný. Vždy museli bojovať o svoje postavenie vo vlastných fakultách a aj o ich priateľstvo. Našťastie sa nikomu nepodarilo ho zničiť a doposiaľ ich nedokázali od seba odtrhnúť. Lily sa v duchu uškrnula. Čím viac na nich tlačili, tým bližší si boli.
Teraz, však musí sedieť pri Chrabromilskom stole a pozerať sa na svojich priateľov, ktorí sú tak blízko a predsa sa jej to zdá neprekonateľne ďaleko.
Za profesorským stolom už sedelia skoro všetci profesori. Chýba už len riaditeľ a pravdepodobne dvaja nový učitelia, keďže sú pripravené, za stolom pre pedagogický zbor, tri stoličky. Bolo by príjemným prekvapením, ak by tento rok vydržal učiteľ dlhšie, ako pol roka a snáď to bude konečne niekto, kto ich aj niečo naučí. Potešujúce by taktiež bolo, keby mohli aj tento rok pokračovať v dueloch. Nenavštevuje Rokfort prvý rok a je si teda vedomá, že má privysoké nároky a zostane to iba jej zbožným prianím.

Ozval sa šum, ktorý ju vytrhol zo zamyslenia a opäť vzhliadla k učiteľom. Konečne prišiel Dumbledore s dvomi mužmi, s ktorými viedol tichý rozhovor a každému pokynul rukou k jednej z voľných stoličiek. Podľa predpokladu sa následne spoločne usadili za profesorský stôl a Dumbledoreovi, pri pohľade na žiakov, ktorí sa rozprávali a smiali na zážitkoch tohto leta, hral na tvári spokojný úsmev. Lily sa rozhliadala po okolitých študentoch a neušiel jej nejeden zasnený pohľad sprevádzaný blažený úsmevom, ktorý sa odzrkadľoval na tvárach mnohým študentkám vyšších ročníkov. Porazenecky pokrútila hlavou a cítila sa takmer bezradne. Jej znechutenie z tejto situácie vyriešil až riaditeľ, ktorý sa konečne postavil a veselá vrava študentov ustala.
„Skôr ako začneme s hostinou a príhovorom, pristúpime k triedeniu študentov.“ Prehovoril riaditeľ a znova sa usadil s pohľadom namiereným na vchod do hodovacej miestnosti.

Dvere do Veľkej siene sa otvorili a dnu kráčala profesorka McGonagallová so skupinou prváčikov. Lily sa na nich usmiala. Videla v tých detských očiach strach, vzrušenie a údiv, ako sa zvedavo rozhliadali po Veľkej sieni i začarovanom strope. Pripomenulo jej to jej vlastný príchod na Rokfort. Tiež bola dychtivá naučiť sa všetko čo mohla o mágii a svete, ktorý ju uchvátil. Teraz sa jej myšlienky zaoberajú vojnou a obavami o životy svojich priateľov, svetom upírov a vlkolakov a jej postavenie v tejto situácii. Zbytočne potriasla hlavou, aby z nej vyhnala ťaživé myšlienky a zapozerala sa na malých, nových študentov, ktorí čakajú, až ich prísna profesorka transfigurácie vyzve, aby si sadli na vratkú stoličku a nechali múdry klobúk, aby určil, do ktorej fakulty patria.

Jej pohľad sa stretol s tmavomodrými očami jedného z čakajúcich prvákov a bližšie sa na neho zahľadela. Prekrásny malý chlapec. Tie vystrašené oči pozná. Oči, ktoré stretáva denne v Chrabromilskej klubovni. Avšak to vrabčie hniezdo na hlave má hnedé. Och, Merlin, akoby mu z oka vypadol a teraz už pridobre vie, kam ho klobúk zaradí.
Rozprávajúci zdrap prastarej prikrývky hlavy sa konečne pohol a rozospieval o fakultách a zakladateľoch a mladá Chrabromilčanka takmer neprítomne pozerala smerom k stoličke, stratená v myšlienkach na nového vystrašeného študenta, ktorý postáva v skupinke rovnako vystrašených detí.
„Corwin Dale.“ Zaznelo z úst McGonagallovej a poblednutý chlapec, ktorý sa stal centrom záujmu mladej Chrabromilčanky, vystúpil z davu nových prváčikov a usadil sa na stoličku. Lily zaujato pozorovala toto zatriedenie a bolo jej vyľakaného chlapca dokonca ľúto.
„Slizolin.“ Zatiahol klobúk a Lily sa uškrnula pod ťarchou poznania, že mala pravdu. Na jej nesmiernu zlosť sa zopár chlapcov a dievčat, s ktorými dovtedy stál v skupinke, na neho pozrela, akoby ho klobúk označil za človeka šíriaceho smrteľnú infekciu a viac sa o neho nezaujímali. Chlapča sa usadilo pri Slizolinskom stole k akejsi dievčine, ktorú klobúk už do tejto fakulty poslal a smutne pozrel na postávajúcich rovesníkov, s ktorými sa predtým zaiste rozprával a dúfal, že budú priatelia.
Lily zo zamyslenia a upreného pohľadu na nového študenta, ktorý by mnohí nazvali fascinovaným, vyrušil až fakt, že triedenie stihlo skončiť a profesorka transfigurácie odložila bokom stoličku, aby následne zaujala svoje miesto za učiteľským stolom a riaditeľ sa opätovne postavil.

„Novým študentom, chcem iba povedať vitajte a starým vitajte späť.“ Začal svoj každoročný príhovor a Lily čakala, na predstavenie nových členov pedagogického zboru.
„Tento rok, ako ste si isto všimli, sa náš pedagogický zbor rozšíril o dvoch učiteľov. Profesor Slughorn vyjadril túžbu ísť do zaslúženého dôchodku, napriek tomu bude tento rok ešte učiť študentov, ktorých čakajú skúšky, príslušné výberové triedy a taktiež mu stále prislúcha status Školského majstra elixírov.“ Prezradil študentom jednu zo zmien a Lily v duchu zakňučala. Slughorn je nekonečne dobrý a skúsený pedagóg, ktorý študentov učil možno netradične, avšak dobre. Každému venoval primerané množstvo času a práve to bol dôvod, pre ktorý privierala oči pred jeho klubom preferovaných študentov. Pre tých vytvoril extra hodiny a stretávali sa pomimo vyučovania. Dokonca aj neschopný kretén, akým je Pettigrew, sa niečo málo naučil a Slugy mu neraz dal ľahší test, aby prešiel ročníkom.
„Teraz jeho miesto pre ostatné triedy zaujme nový profesor. Privítajte medzi nami profesora Davisa.“ Povedal Dumbledore a poukázal na muža stredného veku, oblečeného v tmavočervenom habite. Nový profesor elixírov sa postavil a Lily si ho lepšie prezrela. Davis má krátke svetlohnedé vlasy a vrásky okolo očí naznačovali, že sa mračí častejšie, ako sa usmieva. Možno tento fakt spôsobil, že sa na muža zamračila. Bol jej až nepríjemne povedomý. Nevedela však odkiaľ. Tie oči a celkovo pohľad už niekde videla. Možno pri niektorej z návštev Šikmej? Po doznení núteného potlesku sa muž opäť usadil a študenti vzhliadli k riaditeľovi a čakali na jeho ďalšie slová.
„Tento rok bude vašim učiteľom Obrany proti čiernej mágii, profesor de Wiell.“ Predniesol a poukázal na druhého muža, ktorý zaujal miesto medzi riaditeľom a Slughornom. Po tom, čo sa postavil, sa sieňou rozniesol túžobný ston, ktorý unikol z úst slintajúcich študentiek.
„Pre Morganu.“ Zatiahla zhnusene Lily takmer jednohlasne so záškodníkmi. James, sa po tomto zašomraní, na svoju spolužiačku uškrnul spôsobom, ktorý jej napovedal, že budú mať skutočne nevšedné hodiny obrany.
De Wiell je už na prvý pohľad skutočne príťažlivý mladý muž a tipovala by mu okolo dvadsaťpäť rokov. Má dlhé čierne vlasy siahajúce po lopatky a pod priliehavým odevom skrýva nemalé svaly. Oblečený má čierny habit z drahej látky a lem má tmavo červenej farby prešívaný zlatou niťou.
Ju však zaujalo niečo úplne iné a to konkrétne jeho zvláštne modré oči. Oči, ktoré ju pravidelne prenasledujú v snoch.

Lily sa na jeho zjav uškrnula. Vyzeral ako čarodejník, ktorý má rád čiernu mágiu. Naučiť by ich mohol mnoho. Až na tie pohľady, ktoré vrhá na okolitých študentov. Tvári sa nadradene, ba priam znudene a Lily sa mu teraz už ani priveľmi nečuduje.
Všetky dievčatá na škole na neho pozerajú, ako na samotného Boha lásky a vyzliekajú ho očami. Zelenooká čarodejnica si povzdychla. Toto bude skutočne ťažký rok. Zatiaľ by bola ochotná pripustiť, že s profesorom obrany to vyzerá sľubne, avšak jeho nesmierna atraktivita bude na obtiaž.
Ale ten druhý profesor... Davis, ak si správne pamätá. Ten sa jej nepáčil ani trochu. Úprimne sa teší, že nebude musieť chodiť na jeho hodiny.

Potom sa jej však rozšírili oči poznaním a bola rada, že nemala v ústach žiadnu potravinu alebo nápoj. Vlastne bude musieť. Slughorn bude mať iba výberové triedy a prípravu na MLOk-y a VČÚ. Nemá sa, ale čoho báť. Elixíry vie na dosť vysokej úrovni a prekliať do zabudnutia ju nemôže, aj keby chcel. A ona má taký pocit, že by chcel alebo čoskoro chcieť bude.
Z nových profesorov má zmiešané pocity. Jeden vyzerá byť schopný, avšak nevie určiť podstatu svojich snov. Jeho chladný pohľad jej na optimizme tiež nepridáva.
Prečo tie oči videla a čo to vôbec znamená? Boli to vôbec jeho oči alebo to je len zhoda okolností? Oči nového profesora elixírov sú jej tiež povedomé a nemá z neho dobrý pocit. A čo ak to bude presne naopak? Čo ak sa v konečnom dôsledku ukáže, že Davis je možno zamračený, ale inak správny muž a de Wiell bude niekto, koho bude nenávidieť do konca života?
„Taktiež vám chcem oznámiť, že aj tento rok bude pokračovať Klub duelantov, ak bude z vašej strany dostatočný záujem.“ Usmial sa riaditeľ a Lily tušila, čo ho k úsmevu viedlo. Akosi mal pocit, že by študenti potrebovali počuť, aj nejaké dobré správy.
Noví profesori ich rozrušili. Niektorých, hlavne dievčatá, de Wiell a niektorých, hlavne členov Slugyho klubu, Davis.
Dumbledore nezabudol študentom pripomenúť, že vstup do Temného lesa je pre všetkých študentov zakázaný a kto vie prečo, pri tomto ozname, pozeral smerom k záškodníkom? Napokon sa študenti dočkali a na stoloch sa zjavilo množstvo jedla, ktoré pre nich pripravili Rokfortský škriatkovia.

„Čo si myslíš?“ spýtal sa ticho Remus svojej kamarátky a kývol hlavou smerom k učiteľskému stolu.
„Obaja sa tvária, akoby tu boli na niečí príkaz.“ Zašomrala mu v odpoveď počas miešania cestovín, na ktoré zazerala, akoby to bola potrava pre červoplaza a nie jej obľúbené jedlo.
„Bude to nesmierne ťažký rok Remus. Cítim to v kostiach.“ Priznala a mladý lycantrop videl v jej očiach počínajúce obavy.
Kto vie, čo rozrušilo nezlomnú Chrabromilčanku? Jej intuícia je dokonalá a teraz nemá na mysli iba vyučovacie hodiny. Ona jediná zakročila v Regovom dome, akoby jej niekto napovedal, že sa Severusova kliadba odrazí. Bude jej teda aj naďalej dôverovať. Kto vie, aká rozsiahla je moc Matky? Môže ďakovať bohom za sčítanosť tej Jamesovej a aj za jej fascináciu legendami. Nebyť nej, tak by netušil, čo mu ten vlkolak povedal. Kto vie, či tú legendu pozná aj Lily?
„Možno aj sú a podľa toho, ako sa tvári de Wiell, by som to tvrdil so skalopevnou istotou.“ Pripustil Chrabromilčan a vzhliadol k riaditeľovi, ktorý sa o ničom rozpráva s mladým profesorom OPČM.

Lily znechutene odsunula tanier s nedojedenými cestovinami a pod ťarchou okolností si pretrela tvár obomi dlaňami. Bezradne si zaborila prsty do vlasov v oblasti čela a podopretá lakťami sa zapozerala na drevený stôl. Odkedy vystúpila z vlaku má nepríjemne ťaživý pocit na hrudi a nevie sa ho zbaviť.
Jej priateľ nesklamal a nalial svojej zosmutnenej spolužiačke do hrnčeka zelený čaj, čo u nej vyvolalo spokojný úsmev. Na Remusa sa môže spoľahnúť aj v takej banálnosti, ako je to, že večer pije zelený čaj a ráno kávu. Lily neušli zvláštne pohľady jej priateľov z rôznych fakúlt, ktorí si nemohli nevšimnúť jej nechuť do jedla a na dobrej nálade im nepridal ani fakt, že nebola schopná dojesť svoje obľúbené cestoviny. Severusovi to pripomenulo stav počas minulého roka, kedy sa za pár týždňov zmenila na oživený röntgenový snímok a niečo šepol Regulusovi, ktorý nahnevane zložil príbor do poloprázdneho taniera.
„Ďakujem.“ Povedala s miernym úsmevom svoju spolužiakovi, ktorý pred ňu postavil hrnček s horúcim nápojom a pokračoval v jedení mäsa, ktoré bolo, akoby náhodou, opečené iba na povrchu. Jej priateľ bude mať ťažký začiatok školského roka. Prezradenie jeho lycantropie prinieslo, ale aj jedno pozitívum a to konkrétne to, že každý jej priateľ má dokonalý prehľad v lunárnom kalendári. Jej blízkosť a starostlivosť o Remusa je preto dopredu očakávaná a nemusí nikomu nič vysvetľovať.

„Je všetko v poriadku?“ spýtal sa jej ustarostený spolužiak, ktorému sa zamyslenie a nechutenstvo jeho kamarátky vôbec nepozdávali.
„Som v poriadku, len by som bola radšej v celkom inej budove.“ Pripustila so smutným úsmevom, ktorý mu napovedal, na akú stavbu myslí.
Och, áno. Súkromie u Regulusa bolo skutočne dokonalé a jeho kamarátka nie je ten typ, ktorý by sa cítil dobre v spoločnosti priveľkého množstva ľudí. Určite jej na radosti nepridala ani informácia ohľadom nového profesora elixírov, ktorý mu nie je priveľmi sympatický. Možno sa ani on necíti dobre v skupine mnohých neznámych ľudí a na hodinách bude iný. Snáď.
„Dúfam, že vám večera chutila a teraz šup do postelí, ktoré na vás už netrpezlivo čakajú, aby ste si pred zajtrajším vyučovaním dostatočne oddýchli.“ Predniesol riaditeľ a zatlieskal rukami. Dav študentov sa nezdráhal a hromadne vstali, aby sa vo svojich klubovniach stretli a porozprávali s priateľmi, ktorých mnoho týždňov nemali možnosť vidieť.

Lily sa pred Veľkou sieňou stretla ešte so svojimi priateľmi, čo sa nezaobišlo bez pohoršených pohľadov Chrabromilčanov a zopár nenávistných od Slizolinčanov, na čo v duchu prevrátila očami. To si za tie roky ešte nezvykli? Očividne sa nevedia zmieriť so skutočnosťou, ktorá sa ich ani v najmenšom netýka.
„Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa jej Hanrich a pozeral smerom na otvorené dvere vedúce do Veľkej siene a pohľadom mieril k profesorskému stolu.
„Nečaká nás ľahký rok.“ Pripustila Lily svoju domnienku a Mark je pritakal. On to videl rovnako.
„Sme šiestaci a večierku máme dlhšiu.“ Pripomenul zdanlivo nesúvisle Bystrohlavčan, avšak Lily odobrujúco pritakala. Večer majú čas sa stretnúť na nádvorí a prebrať všetko podstatné.
Prečo nadobudla pocit, že sú v bojovej pohotovosti aj za múrmi najchránenejšej stavby na ostrovoch? Po malej chvíli sa k ním pripojil aj nový Slizolinsky prefekt, ktorý mal povinnosti s prvákmi a zamyslene sa pristavil medzi Jane a Markom.
„Regulus. Ten malý chlapec. Corwin.“ Začala Lily a oslovený Slizolinčan jej pritakal na znak, že vie o koho sa jedná.
„Dohliadni na neho.“ Požiadala svojho kamaráta a na prekvapené pohľady ostatných nijako nereagovala.
„Spoľahni sa.“ Usmial sa na mladú Chrabromilčanku. Je prefekt. Je to teda jeho povinnosť a on vie, komu má byť verný. Lily pre neho riskovala mnoho a má neblahý pocit, že nie naposledy. Pokiaľ sa jej zdal ten prvák v niečom zvláštny natoľko, že potrebuje, aby na neho dohliadol, nevidí v tom problém.
„Mali by sme ísť.“ Pripomenul Remus a skupinka pochopila, čo tým myslel. Prízemie sa vyprázdnilo a ich postávanie by mohlo viezť k otázkam, na ktoré by odpovedali neradi.

Lily v sprievode mladého lycantropa vstúpila do Chrabromilskej veže, v ktorej vládol krik a zhon. V podstate, ako vždy na začiatku školského roka.
Študenti sa zvítavali po prázdninách a rozprávali si zážitky z leta, čo viedlo k prudkým hlasným debatám končiacim záchvatmi smiechu. Prváci sa najskôr ustráchane obzerali po hlučnej miestnosti, avšak aj oni si našli voľné miesta a začali sa zoznamovať, čo u červenovlasej čarodejnice vyvolalo spokojný úsmev.
Po pár minútach sa zabávali na starších študentoch, ktorí hovorili veselé historky z prázdnin a Lily sa vybrala do izby prezliecť, aby sa po krátkej chvíli usadila sama, trochu bokom od ostatných a užívala si momentálne postavenie tichého pozorovateľa. Kto vie, či aj v Bifľomore vládne bujará atmosféra aspoň v tento jeden výnimočný večer?

„Prečo si sama? Teba tu nemajú radi?“ spýtalo sa zvedavo jedno dievča, ktoré na staršiu spolužiačku pozrelo veľkými zvedavými očami. Oslovená študentka vzhliadla k malej prváčke a skoro jej vybehli tie jej smaragdové, keďže nevedela, čo na to odpovedať.
Nemajú ju radi? Možno mnohí nie. Hlavne drzý Caster, ktorý si zaiste spomína na ich stret v Klube duelantov a vzdorovito prehliada jej existenciu. Taktiež väčšine určite nie je po chuti, že sa stýka s dvomi Slizolinčanmi a vzhľadom na udalosti po VČÚ by sa tomu asi ani nemala čudovať. Stále sú tu však ľudia, pre ktorých sa oplatí byť v tejto klubovni.
„Och nie, všetko je super. Nateraz sa dobre zabávam na tých bláznoch.“ Zasiala sa a ukázala na záškodníkov, ktorí boli, ako vždy, v centre pozornosti.
„Hej Lily, čo tam sedíš sama? Ako si sa mala?“ vybafol na ňu veselo Sirius, čím vyvolal u svojej spolužiačky klokotavý smiech.
„Momentálne si užívam svoju neviditeľnosť Sirius a mala som sa výborne, ba priam fantasticky.“ Prezradila so širokým úsmevom svojmu vyškerenému spolužiakovi.
„To rád počujem.“ Povedal James a hodil sa do voľného kresla hneď vedľa nej. Pohľadom spražil malú prváčku, ktorá sa vystrela a zo strachom zdupkala k ostatným jej rovesníkom. Lily sa zachichotala na správaní malého dievčaťa. Toto potrvá možno dva dni a potom ho pošle do... , no, kade ľahšie.
„Nemusel si na ňu tak zazrieť. Bola sa ma iba spýtať, či ma tu všetci neznášate, keď sedím sama.“ Prezradila mu a Paroháčovi neušiel fakt, že zosmutnela. Dobre vedela, že je kvôli jej láske k Severusovi a oddanosti k Regulusovi v nemilosti vlastnej fakulty a pre jej blízkosť k Hanrichovi, Markovi a v neposlednom rade Remusovi, si o nej mnohí myslia svoje.
„A čo tak smutne Lily? Teba tu majú všetci radi.“ Povzbudil svoju spolužiačku a veselo sa zasmial, dúfajúc, že zaženie chmúry z pohasínajúcich očí.
„Dobre viem, že to tak nie je a to hlavne, kvôli výberu mojich priateľov. Nemusíš sa tváriť, že je to inak.“ Odpovedala a porazenecky pokrútila hlavou. James sa zamračil, keďže si uvedomil jeden fakt a to ten, že sa jeho prekrásna a milujúca Lily trápi. Nebol bláznom a vodcom záškodníkov len tak, pre nič za nič a s diabolským úškrnom vyskočil z kresla.
„Tichošľap! Lily má pocit, že ju tu nemáme radi a všimli si to dokonca aj prváci.“ Predniesol cez celú klubovňu, ako keby boli na štadióne a zaraz nastalo šokované ticho. Sirius sa zatváril, akoby mu niekto tresol po hlave, Remus sa zamračil smerom k Lily a ostatní obyvatelia Chrabromilskej veže ticho pozorovali, čo sa stane.
„To si myslí, kvôli môjmu drahému bratovi a Snapeovi, správne?“ spýtal sa Sirius a prevrátil dramaticky očami, keď mu James súhlasne prikývol.

„Kto má rád Evansovú, nech sa na ňu vrhne s objatím!“ Zavelil s bojovým pokrikom Sirius a vykoľajená spolužiačka sa stihla iba hlboko nadýchnuť, keďže odpoveďou na toto zvolanie bol hromadný výkrik a kreslo spolu s ňou sa prekotilo.
Lily ostala ležať na tvrdej kamennej zemi klubovne levov, zavalená asi tridsiatimi telami, neschopná akéhokoľvek pohybu.
Hlbokému nádychu bola nateraz nesmierne vďačná, keďže mala pocit, že sa už nikdy nenadýchne a keď sa z nej konečne s hlasným smiechom vyštverali, by bola prisahala, že to bolo v poslednej sekunde jej vedomia a ochotne priala ruku od Remusa, ktorý jej pomohol na nohy.
„Ďakujem Rem.“ Vypadlo z nej pri bolestivom nádychu a na chvíľu sa musela predkloniť s dlaňou položenou na svojom hrudníku.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ustarane mladý lycantrop s rukou jemne položenou na jej chrbte. Hlavou mu preblysla čerstvá spomienka, ako krvou oprskala Severusa a jej pľúca si to možno ešte stále pamätajú. To mu na dobrej nálade nepridalo a nevedel, či sa má na tých idiotov hnevať alebo naopak tešiť z ich, nevšednej, podpory. Možno by nebolo na škodu, keby ju prezrela ošetrovateľka, avšak prezradiť jej dôvod zranenia jeho kamarátky by bol poukaz do Azkabanu a prihliadnuc na fakt, že je vlkolak, tak by bol tento pobyt dlhodobý. To, že on kliadbu nevymyslel a ani nevrhol by bolo v jeho prípade nepodstatné.
„Všetko je dobré, ale asi budem na svoje rebrá potrebovať dvojitú dávku Kostrorastu.“ Povedala Lily s pokusom o hlboký nádych a Remus sa po tomto vyhlásení zasmial. Bude v poriadku, keďže pri tomto prehlásení jej smaragdové oči prežiarilo pobavenie.
„Aspoň vieš, koľko ľudí, ťa má rado.“ Vysvetlil jej učiteľským tónom s iskričkami v očiach.
„No, rozhodne je ich viac, ako moje telo zvláda.“ Pripustila so smiechom, ochotne sa nechala stiahnuť k nemu na gauč a pohodlne si oprela hlavu o plece svojho kamaráta.
Môže ho počuť. Dokonca aj počas enormného kriku a smiechu počuje vyčíňanie vlka v Remusovom vnútri, ktorý sa už nevie dočkať splnu. Vlkolak, ktorý má v týchto dňoch zvýšenú záťaž na psychiku, si pritiahol mladé dievča bližšie k sebe a oprel si svoju hlavu o tú jej. V tej chvíli nevnímal nikoho a nič na okolí, iba vlka, ktorý sa zdal byť čoraz pokojnejším a jeho unavená myseľ si užívala zaslúžený odpočinok. Prečo musí byť spln hneď tretiu noc nového školského roka? Akoby mal toho málo, ešte aj vlk sa búri a nevie sa dočkať až prevezme moc nad jeho telom.
Merlin žehnaj za blízkosť Lily Evansovej.

Zvyšok večera prebehol bez opakovaných nečakaných udalostí a obaja mladí Chrabromilčania si užívali spoločnú blízkosť. Zo spoločného zasnenia ich vytrhlo až pokrikovanie prefektov, ktorí vyslali prvákov do postele a ich súkromie narušili James so Siriusom, ktorí sa usadili oproti nim.
„Lily, čo leto?“ spýtal sa James, ktorý zvolil jemný priateľský tón. Minulý rok zistil, že táto krásna mladá čarodejnica, je pri takomto hlase ochotná zotrvať v jeho blízkosti a rozprávať sa s ním. A toto nechcel meniť. Po tom, čo spravili po skúškach sa čuduje, že ešte nedostal päsťou do nosa. Či už od Remusa alebo od nej.
„Och, skoro som zabudla.“ Vypadlo z Lily a energicky sa postavila. James zamrkal nechápavo očami, ale ako slušne vychovaný sa tiež postavil, očakávajúc nejaké vysvetlenie. Na prekvapenie všetkých študentov, ktorí zotrvali v klubovni, útla šiestačka strelila bláznivému Potterovi jednu za ucho spôsobom, že sami zasyčali imaginárnou bolesťou. James sa automaticky chytil svojho uboleného líca a padol do kresla, nemálo šokovaný danou situáciou a neprítomne pozeral pred seba.
„Zaiste si uvedomuješ, že by si si zaslúžil ešte jednu.“ Uškrnula sa na svojho kamaráta, ktorý ju stál na konci roka nemálo zdravého rozumu a sadla si na svoje miesto.
„Tú mi už uštedril Sirius.“ Zašomral, keď si trel začervenaný otlačok jej dlane.
„Leto bolo celkom fajn.“ Pripustila neurčito a so širokým úsmevom sa oprela o Remusovo plece.
„Pozdávajú sa ti noví profesori?“ spýtal sa zvedavo Sirius. On si ohľadom nich nebol celkom istý a tie zbožné pohľady spolužiačok mu napovedali, čo ich asi na hodinách obrany bude čakať.
„Davis sa mi nepáči. Nemám z neho dobrý pocit.“ Pripustila a pošúchala si koreň nosa v trpkom zamračení.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa Remusa, ktorý vyzeral, ako keby bol spln práve dnes. Začal priveľmi blednúť a žlté škvrny na dúhovkách boli jasnejšie, ako pred hostinou. Pred splnom nevyzeral nikdy dobre, avšak dnes sa zdal byť na tom horšie, ako kedykoľvek predtým.
„Budem v poriadku.“ Odpovedal a smutne sa na ňu usmial. Musel ovládať nutkanie sa k nej pritúliť, ako choré malé dieťa v náručí svojej starostlivej mami. Vždy, keď sa začal prebúdzať v jeho vnútri vlk, mal pri nej tento problém, avšak beštia bola na počudovanie ľahšie zvládnuteľná. Lily mu na toto prehlásenie ustarane prikývla. Nebolo bezpečné sa o tom viac rozprávať. V Rokforte mali aj steny uši, to vedeli všetci.
„Sirius a čo ty? Ešte stále bývaš s Jamesom?“ spýtala sa Lily, aby prešli na tému, ktorá je bezpečnejšia. Nepáčilo sa jej, že sa odtrhol od rodiny. V jednom uhle pohľadu ho chápala, ale aj tak nevedela prekúsnuť, ako sa vyjadroval o žene, ktorá mu dala život a Regulus nebol zaručene prekliaty, ako ho často nazýval. Ešteže sa na pretras doposiaľ nedostal ich otec. Kto vie prečo?
„Áno a nemienim na tom niečo meniť.“ Povedal zamračene, na čo si Lily povzdychla. Má na to celý rok, aby aspoň vzťah týchto súrodencov urovnala. Ostáva len dúfať, že sa jej to podarí. Ak nie teraz, tak budúci rok.
„James. Vieš o čo, ťa chcem poprosiť.“ Pozrela s tichou prosbou do orieškových očí a čiernovlasý mladík sa zamračil. Preklínať ho prestal od ich posedenia v tejto miestnosti a to divadielko pri jazere bolo na jeho vlastnú žiadosť.
„Viem a nie je to potrebné.“ Povedal a prevrátil očami, akoby bola menej inteligentná a nevedela si spojiť dve a dve dohromady.
„Ďakujem.“ Šepla s jemným úsmevom, vstala a dala mu bozk na ubolené líce. James sa neprítomne zahľadel do náprotivnej steny a snažil sa sám seba presvedčiť, že to nie je len sen. Tento rok sa zaručene nebude musieť pozrieť do zrkadla, aby si nespravil vo Veľkej sieni hanbu, ako minulý rok.

Jeho blažené zasnenie prerušil Remus, ktorý sa s nimi rozlúčil a vybral sa do svojej postele, keďže sa cítil naozaj veľmi vyčerpaný. Lily mu popriala dobrú noc a ticho pozorovala, ako mizne vo vstupe do chlapčenských internátov.
„James. Dohliadni na neho.“ Šepla celkom zbytočne, keďže aj on si robil o svojho kamaráta starosti.
„Spoľahni sa.“ Dostalo sa jej úprimnej odpovede, po ktorej sa vybrala do svojej izby, aby sa porozprávala ešte Mary, ak nebude samozrejme už spať.
Na jej nesmiernu radosť sa dievčatá, oblečené v nočných úboroch, smiali usadené na svojich posteliach a veselo medzi sebou privítali aj ju. Narýchlo čiahla do svojho, stále pobaleného, kufra, aby si vzala nočnú košeľu a letela do kúpeľne, kde zdolala svoj osobný rekord v rýchlom sprchovaní a pripojila sa k svojim spolužiačkam.

Na druhý deň vstala Lily pomerne skoro, čomu sa potešila a začala si potichu vybaľovať svoj kufor. Habity skončili zavesené na vešiakoch v skrini, ostatné oblečenie úhľadne poukladané na policiach a učebnice zoradané v jej regály. So zadosťučinením pozrela na svoj prázdny kufor, ktorý zasunula pod posteľ a vykročila smerom do kúpeľne, pripraviť sa na začiatok školského roka.
Do Veľkej siene sa dostavila v čase, keď jej spolužiaci ešte len vstávali z postelí, čomu bola vďačná, keďže nemá rada davy ľudí. Po vstupe do miestnosti si všimla, že len pár študentov sedí pri stoloch a ticho raňajkuje, čo u nej vyvolalo pocit pohody a na perách sa jej sformoval jemný úsmev.
Hlavou naznačila pozdrav smerom k profesorskému stolu a usadila sa za ten Chrabromilský, aby si obzrela druhy jedla, ktoré im toto ráno ponúkajú pracovití škriatkovia. Remus sa so záškodníkmi dostavil v čase, keď dojedala posledné kúsky zeleniny a spolu s prianím pekného rána prijala od mladého lycantropa aj hrnček kávy. Spokojne sa rozhliadala po zapĺňajúcej sa Veľkej sieni s hrnčekom v oboch rukách a zamyslene pozorovala Marka pri rozhovore s nejakou spolužiačkou, ako aj Jane a Hanricha, ktorí sa spoločne usadili k ostatným Bifľomorčanom. Práve dopíjala svoju kávu, keď do siene vošiel Severus v spoločnosti Regulusa, hlavami si jemne prikývli na pozdrav a aj oni sa usadili, aby sa pred začiatkom prvého dňa najedli. Z pozorovania svojich priateľov ju vyrušila McGonagallová, ktorá prišla ku stolu svojej fakulty a začala rozdávať rozvrhy študentom, ktorí sú v tejto chvíli už prítomní.
Lily si prezrela ten svoj a ticho zastonala. Pondelky budú ťažké, aj keď má dvojhodinové okno a utorky tiež. Štvrtok má iba ráno obranu, trojhodinovku a poobede runy.
„Pani profesorka. Nevidím tu elixíry. Iba tie s profesorom Slughornom.“ Povedala vzďaľujúcej sa profesorke, ktorá zastala, so zamračením sa vrátila späť a prevzala si rozvrh od svojej najlepšej študentky.
„Vy ste mali samé V na VČÚ, ak sa nemýlim?“ spýtala sa vedúca fakulty a obdarovala prikyvujúcu študentku vzácnym úsmevom.
„Malý moment.“ Povedala a prevzala si od dievčiny rozvrh, aby spolu s ním odišla k profesorskému stolu, kde sa narýchlo rozprávala s Davisom a Dumbledoreom.
„Ospravedlňujem sa slečna Evansová. Teraz by mal byť v poriadku.“ Povedala profesorka transfigurácie a podala jej nateraz už kompletný rozvrh. Lily v duchu zakňučala. Takže v pondelok žiadne okno a ťažký bude celý týždeň. Aj keď piatky budú veľmi zaujímavé. Elixíry a zázračné tvory. Jediné predmety tohto dňa. Poznanie, že elixíry budú so Slughornom jej pridalo na dobrej nálade a spokojne položila rozvrh na stôl, aby si dopila, určite už studenú, kávu. Piatok bude oprávnene jej obľúbený deň a nemyslí tým to, že je to deň pred víkendom. Malá poznámka v hornom rohu, ktorú tam zaznačil profesor Kettleburn ju moc nepotešila. Vyučovanie prvé dva týždne odpadá. Na druhú stranu, aspoň bude mať čas navštíviť knižnicu a vypracovať si úlohy.

Po raňajkách sa Lily stretla s priateľmi vo vstupnej hale a spoločne vyšli na pozemky školy, aby si pozreli rozvrhy. Všetci končili v piatok skôr, aj keď nikto nemal tak plný rozvrh ako ona.
„Lily, ty končíš tri dni v týždni až o štvrtej?“ Krútila hlavou Jane a súcitne pozrela do očí svojej kamarátky.
„To koľko predmetov si si musela zapísať?“ spýtal sa s úškrnom Mark a pobavene pokrútil hlavou.
„Toľko, koľko bolo potrebné.“ Prevrátila očami Chrabromilčanka. Nezapísala si úplne všetko, ale nechala si zadné dvierka.
„Ako auror potrebuješ navštevovať liečiteľstvo a biológiu?“ spýtala sa Jane.
„Nie, ako čaromedik potrebujem tieto predmety a ako auror tam mám muklu a právo. Ostatné predmety sme si zapísali spoločne. Runy a čarovné tvory som si dala, lebo ma bavia.“ Uškrnula sa.
„Si blázon Evansová.“ Zhodnotil jej mentálny stav Regulus, ktorý dúfal, že si do začiatku roka rozmyslí, čo bude študovať. Lily ho na toto prehlásenie obdarovala zamračeným pohľadom, ktorý kazilo iba pobavenie odrážajúce sa v jej smaragdových očiach.

Aj keď by si radšej sadli pod strom pri jazere a po zvyšok dňa leňošili v jeho tieni, museli značne neochotne opustiť pozemky školy a vrátiť sa do svojich klubovní, aby si vzali potrebné veci na ich prvú hodinu tohto roka.
Potešujúce bolo, že rok štartujú spoločne a to obranou. Tento rok sa skončilo triedenie podľa fakúlt a šiestaci majú hodiny spoločné. Toto poznanie spôsobilo u mladej Chrabromilčanky pocit radosti a napokon sa na vyučovanie začala tešiť. Možno to v konečnom dôsledku nebude také zlé. Profesor de Wiell síce pôsobí ako chladný človek, avšak môže to byť konečne niekto, kto ich niečo naučí. Dumbledore taktiež prisľúbil, že aj tento rok bude fungovať Klub duelantov a na ten sa rozhodne teší. Že by mala aj ona konečne nejakého koníčka?
Pred učebňou, ktorú mali tento rok vyčlenenú na vyučovanie OPČM, už postávali študenti, ktorí dosiahli na VČÚ dostatočné známky, aby v tomto predmete mohli pokračovať a ticho sa zhovárali. Chrabromilčania na svoju spolužiačku, ktorá sa drží za ruku Snapea zazerali a Slizolinčania po nich hádzali znechutené pohľady, ktoré bola ochotná ignorovať. Bystrohlav a Bifľomor zaujali postoj neutrality, čo bolo viac ako len potešujúce a radšej, ako analyzovať ich pohľady, sa rozhodla venovať sa svojim kamarátom.

Dvere sa našťastie čochvíľa otvorili a študenti vstúpili do učebne, kde ich čakal ich nový učiteľ. Lily zaujala miesto obklopená svojimi priateľmi a čakala na pokyny profesora, ktorý stál pri katedre a pohodlne sa o ňu opieral. Očami si prešiel študentov prítomných v triede a nakrátko zabodol svoj pohľad do jej smaragdových očí.
„Vitajte na vašej prvej hodine pokročilej obrany. Na začiatku vám chcem oznámiť, že na tento predmet budem mať vysoké nároky. Flákanie sa neodporúča.“ Povedal s úškrnom.
Severus sa pozrel na skupinu záškodníkov s maskou, ktorá neodráža akúkoľvek emóciu, bezpečne nasadenou na svojej tvári, avšak jeho pohľad chápali mnohí. Potter nie je práve vzorný študent a o flákaní nie je potrebné sa bližšie ani zmieňovať. Mladý Slizolinčan je nesmierne zvedavý, kedy budú mať prvý problém a aký trest ich za lenivosť čaká.
„Teraz sa postavte do dvojíc a pripravte si prútiky. Budeme sa učiť neverbálne kúzla. Tie by ste mali v začiatkom tohto roka zvládnuť.“ Povedal a trieda sa rozostavila. Lily sa zapozerala na Severusa, ktorý stál oproti nej a čakala na pokyny od profesora.
„Jeden použije odzbrojovacie kúzlo alebo ktorékoľvek ľahšie a druhý sa ho bude snažiť zablokovať štítom. Nechcem nikoho zraneného.“ Poučil študentov, ktorí prikývli na znak, že inštrukcie pochopili.
„Začnite.“ Zaznel príkaz a Severus pokynul hlavou svojej priateľke, aby začala.
Lily jemne švihla prútikom a Severus bez problémov vyčaroval štít. Potom sa vystriedali a kliadby Slizolinčana blokovala ona. Keď to zopakovali tretí krát, začali sa obzerať po spolužiakoch a pozorovali hlavne im blízkych študentov.
Ich priateľom to išlo veľmi dobre a bola z ich výkonom nadmieru spokojná. Mark bol presný, čo bolo vzhľadom na vzdialenosť očakávané. Hanrich nejavil známky akejkoľvek pochybnosti o svojich schopnostiach. A Jane? Tá sa ako jediný študent na škole snažila páliť magicky oslabené kúzla, čo spôsobilo, že sa pery jej priateľa roztiahli do podivného úsmevu, ktorý by sa dal definovať ako zmes pobavenia, údivu a počínajúcej bezradnosti.

Severus našiel nový bod záujmu a pobavene sa uškŕňal na napätý pohľad Pottera a rovnako sústredeného Blacka, ktorým nie a nie vystreliť z prútika lúč akejkoľvek farby. Evidentne sa im nedarilo podľa predpokladu a mladá Chrabromilčanka napäto čakala, kedy sa stane zázrak. Za ten čas, čo sa rozhliadala, sa ešte nikomu nepodarilo vypáliť kúzlo, nie to ešte niekoho odzbrojiť.
Lily porazenecky pokrútila hlavou. Akoby nikto nevedel pochopiť, že mágia je v ich krvi a nie v slovách. Severus sa očividne neovládol a tlmene sa zasmial, keď Potter nabral v tvári farbu, ktorú by bolo možné označiť ako tmavé bordó, avšak ona voči svojmu spolužiakovi pocítila ľútosť a nepodľahla smiechu ako mnohí iní. To, že oni sú rovnako neschopní im nezabránilo v chechtaní, čo zmenilo súcit na pohŕdanie a počínajúcu zlosť.

„Ako vidím, ste tu po väčšine vďaka náhode.“ Zatiahol sarkasticky profesor, ktorému smiech očividne liezol na nervy a prešiel sa zamyslene popri žiakoch.
„Slečna.... Evansová? Predpokladám.“ spýtal sa profesor a pozrel sa na študentku v Chrabromilskom habite.
„Áno pane.“ Odpovedala mu pokojne a čakala, čo od nej bude žiadať.
„Vám dvom to išlo výborne. Desať bodov pre obe fakulty.“ Ocenil ich schopnosti a Lily naplnil pocit hrdosti.
„Prečo myslíte, že to pánovi Potterovi doposiaľ nevyšlo?“ spýtal sa jej nízkym hlasom a vykročil ku nej. Lily sa nakrátko zamyslela. Chýb robí mnoho a už len to, že pohyb zápästia neodpovedá žiadnemu jej známemu kúzlu, je nemalý problém.
„Pretože sa sústredil na slová, ktoré nechce vysloviť. Nesústredil sa na svoju mágiu, ktorú slovami využíva.“ Vyjadrila najzávažnejší Jamesov problém a mladý profesor, s náznakom úsmevu, prikývol.
„Päť bodov pre Vás slečna.“ Ocenil jej znalosti.
„Táto mladá dáma má pravdu. Nesústreďte sa na slová. Mágia je vo vašom vnútri a nie v mandliach.“ Povedal mierne povzbudivým tónom.
„Slovami vládnu politici.“ Dodal so značnou dávkou irónie a bolo z neho cítiť, čo si o politikoch myslí. Jeho názor na tých neschopných byrokratov bol totožný s názorom väčšiny študentov a možno práve týmto si získal sympatie poniektorých šiestakov.

Lily a Severus sa postavili na druhý koniec učebne, aby aj naďalej po sebe pálili kliadby a blokovali ich. Bolo zábavné používať kúzla z prvého a druhého ročníka a právom sa cítila ako dieťa. Napokon však navrhla svojmu partnerovi, aby sa postavili k niektorému z ich priateľov, s čím súhlasil a vykročil do stredu miestnosti, kde sa postavil oproti Jane, ktorá sa obávala použiť silnejšie kúzlo proti komukoľvek, s výnimkou Severusa a Lily, ktorých pokladala za neprekonateľných.
Chrabromilčanka prekvapujúco podišla k Jamesovi a postavila sa proti Blackovi. Paroháč sa na svoju spolužiačku sústredene pozeral a ona mu šeptom vysvetľovala svoju techniku. Zoširoka v tichosti švihla prútikom a vyslala na Tichoľapa kladbu znecitlivenia, ktorú sa mu nepodarilo zablokovať.
Potter svojho kamaráta verbálne odklial, za čo si vyslúžil zamračený pohľad profesora, ktorý sa nesnažil zasiahnuť do tejto nezvyčajnej trojice.
Aký by to malo vôbec význam? Evansová neverbálne kúzla zvláda a to, že pomáha svojim spolužiakom nie je na škodu veci. Ku koncu hodiny učebňu rozozvučal šťastný výkrik z úst mladej čarodejnice, ktorá si po uvedomení svojho prejavu, zakryla ospravedlňujúco ľavou rukou ústa.

Profesor sa zatváril pobavene a prekvapený pohľad sprevádzaný pootvorenými ústami Siriusa Blacka, ktorého konečne James Potter odzbrojil, spravil túto situáciu ešte viac zábavnou.
„Tí, ktorí sa chcú zapojiť do Klubu duelantov, nech sa zapíšu na pergamen položený na katedre.“ Zaznel hlas de Wiella pred koncom vyučovania a študenti pochopili, že môžu odložiť svoje prútiky.
„Do budúceho týždňa očakávam od vás dva zvitky pergamenu o neodpustiteľných kliadbach. Môžete odísť.“ Prepustil ich a pozoroval nemalý počet študentov, ktorí sa zišli pri katedre a narýchlo zapisujú svoje mená na pripravený hárok.

Aj keď hodina obrany skončila o niekoľko minút skôr, neostával čas na akýkoľvek rozhovor a skupinka sa náhlila na ďalšiu hodinu a to elixíry s novým profesorom. Prekvapivé bolo, že sa na tento predmet zapísal aj James so Siriusom a Lily nad ich optimizmom iba pobavene pokrútila hlavou. Že by sa predsa len rozhodli pre prácu aurora?
„Vitajte na hodine elixírov. Dnes si pripravíme elixír zvaný Druhý dych. Kto mi vie povedať, aké má účinky?“ spýtal sa profesor a obzeral sa po malom počte prítomných študentov.
Väčšina pozerala všade, len nie na profesora a Lily o neho naoko tiež nejavila priveľký záujem, keďže si práve vyťahovala z tašky učebnicu a nevenovala mu úplnú pozornosť. Na jej obhajobu, tento elixír poznala.
„Slečna?“ zapriadol smerom k nej jeho ťahavý hlas.
„Evansová.“ Doplnila ho a pozrela s nadvihnutým obočím do jeho tváre. Hneď ako sa mu pozrela do očí vedela, že ho nebude mať rada. Ten človek sa jej hnusí. Nevedela však prečo, keďže nevyzeral nesympaticky a mal nesmierne príjemný hlas.
„Viete odpovedať na otázku slečna Evansová?“ spýtal sa jej a Lily by bola prisahala, že od nej očakáva zápornú odpoveď. Na to si však vybral nesprávny stôl.
„Je to elixír, ktorý umožňuje prijímať kyslík, za každých okolností.“ Začala odpovedať na jeho otázku a profesor sa zatváril napoly sklamane napoly prekvapene. Ó, áno. Chcel vyvolať niekoho, kto nebude vedieť odpovedať a demonštrovať tak svoje vedomosti. Načo to potreboval, je už jeho problém.
„Nezáleží, či ste pod vodou alebo zasypaný pieskom. Po jeho požití je možné dýchať do chvíle, pokiaľ bude trvať jeho účinok.“ Odpovedala profesorovi a neprestávala mu hľadieť do očí.
„Som rád, že aj keď si myslíte, že nie som natoľko dôležitý, aby ste mi venovali pozornosť, viete odpovedať na otázku. Pripravte si pomôcky a začnite s prípravou elixíru. Strana osem.“ Prikázal a sadol si za katedru.

Lily si s Remusom vymenila zamračený pohľad. Ona bola jedna z tých, ktorá ho nahovorila na zápis tohto predmetu a očividne má na profesora rovnaký názor ako ona.
Severus ju povzbudivo chytil za rameno, vybral sa po prísady, kým si ona pripravovala kotlík. Pobavilo ju, že záškodníci naschvál zaostávajú, aby mohli nasledovať jej kroky a nedala najavo, že by jej to prekážalo. Nalistovala si príslušnú stranu v učebnici a prevrátila očami, keďže si uvedomila, že postup je zbytočne komplikovaný. Vedela by ho navariť rýchlejšie a bez zbytočných ingrediencii a krokov. Nejako však tušila, že tento profesor by nebol spokojný, keby nepostupovala podľa učebnice a prezrela si postup radšej ešte jeden krát.

Napokon naliala do kotlíka presné množstvo vody a zapálila oheň. Kým sa zohrievala voda si pripravovala prísady a ukladala ich v potrebnom množstve v miskách na pravo od kotlíka.
„Slečna Evansová. Akú známku ste mali na VČÚ?“ spýtal sa jej profesor, keď pozoroval jej nadrobno nakrájaný koreň mandragory.
„V, pán profesor.“ Odpovedala a venovala sa aj naďalej drveniu semien Termalky pľúcnej.
„A zdá sa Vám, že ste koreň mandragory nakrájali podľa postupu, slečna Evansová?“ spýtal sa jej a neskrývaným potešením.
„Nie.“ Odpovedala. Jej prísady, jej elixír, pokiaľ nevybuchne a bude pripravený správne, nie je to jeho vec.
„Strhávam dvadsať bodov za zámerné nedodržiavanie postupu.“ S tým sa otočil a odpochodoval k stolu, za ktorým pracovali Potter s Blackom.

Lily pozrela šokovane na svojho priateľa a jeho rovnako nakrájanú Mandragoru. Maska jej priateľa mohla byť akokoľvek dokonalá, avšak Lily cítila jeho pobúrenie. Prekvapivo sa na neho pobavene uškrnula a pokračovala v príprave elixíru, akoby sa práve nič nestalo. Aj tento profesor elixírov sa vybral cestou klubu obľúbencov a ona v ňom rozhodne nebude. Kto vie prečo? Niečo jej vraví, že to bude z rovnakého dôvodu, pre ktorý nemala zapísané elixíry v rozvrhu.
Hodinu pred koncom vyučovania mala svoj elixír už hotoví a pozorovala Severusa, ako pridáva poslednú prísadu a po zamiešaní, ktoré nekorešpondovalo s knihou, odstavil kotlík.
Spoločne naplnili flakóny, ktoré označili a odovzdali vzorky na ohodnotenie. Profesor sa zapozeral na Slizolinčana utierajúceho svoje pracovné miesto a uchopil do ruky jeho vzorku s elixírom.
„Pán Snape. Veľmi sa podobáte na pána Sylvestra Princea.“ Zatiahol potichu profesor, keď proti svetlu pozoroval jeho vzorku.
„Môj starý otec na tom má určitý podiel viny.“ Odpovedal značne neochotne.
„Desať bodov pre Slizolin za bravúrne zvládnutý elixír.“ Povedal profesor a vrátil sa k poznámkam na stole, ignorujúc druhý flakón označený menom červenovlasej Chrabromilčanky.
Severus pozeral na nového profesora s maskou pevne nasadenou na tvári, ale Lily pridobre videla ten chladný pohľad, ktorým ho prepaľuje. Najradšej by ho v tom elixíre utopil a priveľmi by sa nehádala pri predstave, že by sa študenti predbiehali v možnosti asistovať mu.

„Nič si z toho nerob. Je to debil.“ Očastoval profesora elixírov Remus pri obede a Lily sa na neho vďačne usmiala.
„Vedela som od prvej chvíle, že si nesadneme.“ Odpovedala pokojne, avšak zrazu sa zachmúrila.
„Remus, buď opatrný. Odkedy sme sem prišli mám zlý pocit. Ja.. neviem to vysvetliť..“ Zavrtela bezradne hlavou a sklonila pohľad. Aspoň, že anjela nevidela. To by bol už klinec do rakvy.
„Budem. Neboj sa o mňa.“ Usmial sa na starostlivú spolužiačku a v priateľskom geste jej pohladil chrbát.

Keď večer po poslednej hodine vpadla do Chrabromilskej veže, ani sa neunúvala odniesť si veci do izby a rovno sa hodila do najbližšieho kresla, kde s buchotom nechala svoju školskú tašku spadnúť vedľa seba na zem.
„Ťažký deň?“ spýtal sa jej Sirius, vpadol do vedľajšieho kresla a zasmial sa na svojej kamarátke, ktorá si iritovane odfrkla.
„Ani sa nepýtaj.“ Povedala mu porazenecky.
„Máš toho nejako veľa. Nikto nemá taký plný rozvrh, ako ty. Budeš to vlastne zvládať?“ spýtal sa jej s obavami.
„Mám toho dosť, ale väčšinou sú to predmety, ktoré mám rada alebo potrebujem, ako právo a muklu.“ Prevrátila očami nad poslednými predmetmi. Muklu považuje vo svojom prípade za zbytočnú a právo je nekonečná nuda porovnateľná s Dejinami mágie.
„A duplované elixíry a určite aj duely.“ Povedal mierne pobavene.
„Elixíry mi radšej nepripomínaj.“ Zatiahla unaveným hlasom. Nenávidí toho človeka.
„Je naozaj divný.“ Pripustil Sirius s miernym zamračením.
„Je to arogantný, úbohý, nechutný a zákerný cap.“ Rozhorčila sa pri pomyslení na toho muža a pocítila nemalý stupeň úľavy, nedbajúc o to, že na nich zazrela celá fakulta.
„Davis?“ spýtal sa jeden štvrták s pobavením v očiach a nazúrená Chrabromilčanka súhlasne prikývla.
„Lepšie by som to nepovedal.“ Odobril jej, jej názor.
„No tak Lily. Nemôžeš byť vo všetkom najlepšia. Ale asi nikto z nás ho nemá rád.“ Priznal James sprisahanecky so širokým úsmevom a prisadol si k svojej kamarátke.
„De Wiell je zvláštny, nie moc príjemný, ale snaží sa. Dám mu šancu.“ Zamyslene si pošúchal bradu a Lily pretočila očami. Akoby on rozhodoval o tom, kto ho bude učiť.
„Je prísny a musím priznať, že aj sarkastický, ale jeho hodina nebola zlá. Konečne niekto schopný.“ Pripustila jeden závažný fakt. Konečne niekto, kto sa nebojí vlastného tieňa a vie ten kus dreva aj používať.

Po pol hodine rozprávania si Lily odniesla tašku do izby a vyrazila dolu schodmi na večeru. Bola mierne pobúrená profesorom, ktorý rozdáva body podľa postavenia príbuzných v čarodejníckom svete. Keby ten idiot vedel, aké má rodové mená, otváral by jej teraz dvere do Veľkej siene. Ale o tom nebude teraz rozmýšľať. Teraz sa naje a strávi nejaký čas so Severusom. Snáď.
„Lily.“ Oslovil Severus svoju zamračenú priateľku, čím ju vytrhol zo zamyslenia.
„Severus.“ Povedala so širokým úsmevom a hodila sa mu do náručia. Potrebovala znova cítiť ten pocit bezpečia v jeho objatí.
„Ideš na večeru?“ spýtal sa jej v objatí a privoňal k jej vlasom. Miloval vôňu jej vlasov.
„Áno.“ Odpovedala mu do ramena.
„A čo by si povedala, keby sme sa potom prešli k jazeru?“ spýtal sa jej veselo. Nejako tušil, že jeho priateľka potrebuje pre dnešok zažiť aj niečo príjemné.
„To by bolo skvelé.“ Odpovedala s veselým smiechom.
„Tak utekaj, aby sme mohli čo najskôr odísť.“ Popohnal ju s iskričkami v očiach.
Lily sa od neho odtiahla s rukami položenými na jeho hrudi a zapozerala sa do jeho tmavých očí, ktoré nabrali teplo. Severus ju držal pevne okolo pása a stratený v smaragdovej hĺbke sa nepatrne usmial. Lily má nádherné oči a neraz by bol ochotný utopiť sa v nich. Celá je nádherná.
Vedený túžbou sa mierne naklonil a pobozkal ju.
Na okamih, na malú chvíľu boli obaja vrátení v čase. Oboch vtiahla spomienka na dni, keď boli spolu v Regulusovom dome, v súkromí ich izby. Nateraz im bolo jedno kto okolo nich prešiel a aj to, kto na nich pozerá. Boli spolu a to bolo pre nich najdôležitejšie. Keď sa od seba odtiahli, Lily obdarovala Severusa žiarivým úsmevom a na jej prekvapenie sa Slizolinčan zachechtal.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa a nadvihla obočie. Mierne sa pootočila a nasledovala jeho pohľad, ktorý smeroval ponad jej rameno a na jej radosť, .. alebo pobúrenie?, tam stáli všetci ich priatelia a uškŕňali sa od ucha k uchu, akoby ich doposiaľ spolu neboli videli.
„Vy ste hrozní.“ Prevrátila očami a vpadla do Veľkej siene, neuvedomujúc si jeden fakt a to ten, že dvere boli otvorené. Spravila sotva dva kroky a zastala šokom, ktorý spôsobilo to, že sa na ňu otočilo najmenej tridsať párov očí z rôznych fakúlt. Zo zamrznutia ju vytrhla ruka, ktorú pocítila na svojom ramene.
Mierne pootočila hlavou, aby uvidela, že patrí Regulusovi, ktorý prepaľoval prizerajúci sa dav nevraživým pohľadom a Hanrich s Remusom priveľmi nezaostávali. Zelenooká čarodejnica sa na svojich kamarátov smutne usmiala a vykročila ku Chrabromilskému stolu, kde si sadla medzi Remusa a Jamesa.

„Skoro si spôsobila verejné pobúrenie.“ Uškrnul sa James na svoju spolužiačku, ktorá si prekvapivo sadla k nemu.
„Nechápem prečo. Nie sme jediný pár na škole.“ Zavrčala mu späť a porazenecky pokrútila hlavou.
„No určite jediný slizolinsko-chrabromilský za mnoho rokov. Tým som si istý.“ Pripustil so smiechom, avšak Lily si odfrkla a zatvárila sa ustarostene.
„Dokedy vás bude baviť triediť ľudí podľa farby kravaty?“ vyprskla mierne podráždene, na čo James iba pokrútil hlavou a nič na to nepovedal. Chápal ju. Lily na nálade nepridalo ani to, že túto konverzáciu pozorujú všetci naokolo a ako si stihla všimnúť, tak aj učiteľský stôl postrehol, že sa o niečom hádajú.
„Čo máte za problém? Pozeráte na mňa akoby som trpela nákazlivou kožnou chorobou.“ Zavrčala na prizerajúcich sa tretiakov a štvrtákov, ktorí sa rýchlo vrátili k svojej večery.

Lily si rozhorčene utrela ústa, hodila vreckovku do taniera a odišla z Veľkej siene. Severus, ktorý to celé sledoval odišiel za ňou a tušil, že za toto celé nesie určitý podiel viny.
„Si v poriadku?“ spýtal sa jej ustarane, keď ju dobehol na nádvorí.
„Som v poriadku Severus. Len som nahnevaná.“ Odpovedala mu pokojne.
„Nechcel som ťa priviezť do nemilosti.“ Povedal po pravde. Vedel, že väčšinu jej problémov zapríčinil on a necítil sa pre to dobre.
„Len dúfaj, že sa oni neocitnú v mojej nemilosti. Kreténi.“ Zavrčala a prijala ponúkanú ruku. V tichosti kráčali k jazeru a pozorovali jeho pokojnú hladinu, ktorú iba občas narušila miera vlnka spôsobená vodnými ľuďmi alebo sépiou. Lily sa oprela o Severusovu hruď a načúvala tlkotu jeho srdca. Ako jej toto miesto chýbalo si uvedomila až teraz, avšak väčšmi jej chýba domov.
„Neviem si zvyknúť.“ Prezradila a Severus na ňu pozrel s nadvihnutým obočím. Nie sú prváci, aby si potrebovali zvykať.
„Je to ťažké. Cez leto sme boli stále spolu. Ale teraz? Teraz si blízko a predsa sa zdáš byť ďaleko. Dáva to zmysel?“ spýtala sa a pozrela sa znova na jazero.
„Tiež mi chýbaš.“ Povedal jej a pritiahol si ju tesnejšie k sebe.
„Mám strašne zlý pocit Severus. Niečo sa stane. Cítim to v kostiach.“ Priznala mu a hrýzla si spodnú peru.
„Tak si radšej dávaj pozor. Nie, že niekomu ublížiš.“ Povedal jej s iskričkami v očiach, na čo sa Lily zasmiala. Ona čakala, že ju bude nabádať aby bola opatrná, aby neublížil niekto jej.

Pred koncom večierky ju odprevadil do Chrabromilskej veže a rozlúčili sa dlhým bozkom. Lily spokojne vpadla do klubovne, kde ju už čakal zástup Chrabromilčanov, na ktorých ani nepozrela a vpadla do kresla vedľa Siriusa. Ten sa na ňu uškrnul a podal jej tanier so sendvičom.
„Asi budeš hladná.“ Podotkol a strčil jej tanier do ruky.
„Ďakujem.“ Povedala mu so smiechom.
„Lily pomôžeš mi s neverbálnym čarovaním? Ja na to stále neviem prísť a chcú to už aj na transfigurácii a aj na čarovaní.“ Spýtal sa zdráhavo James a Lily na neho pozrela, akoby ho hodnotila.
„Samozrejme.“ Odpovedala mu a znova si zahryzla do sendviča, čo spôsobilo pocit úľavy u pojašeného Paroháča.
„Vyber si prútik.“ Povedala mu s úškrnom počas jedenia neskorej večere.
„V klubovni?“ spýtal sa nechápavo.
„Máš s tým problém Paroháč? Levitovať brko môžeš aj tu. Princíp pochopíš a potom to chce len cvik.“ Vysvetlila mu a čakala, kedy konečne vytiahne prútik.
„Pozri sa na brko. Chceš, aby začalo levitovať. Aké kúzlo použiješ?“ spýtala sa.
„Leviosu, čo íné?“ Mykol plecom.
„Správne. Tvoje slová otvárali bránu tvojej mágie a prútik udával jej smer. Myslíš, že tvoja mágia sa vie uvoľniť iba pomocou slov?“ nadhodila otázku, na ktorú James záporne pokrútil hlavou.
„Správne. Mágia je tvojou podstatou. Máš ju v sebe. Tak ju uvoľni.“ Pobádala ho. James sa usmial a švihol prútikom smerom k brku, ktoré, na jeho nesmierne prekvapenie a zábavu všetkých prizerajúcich, doslova vybuchlo.
„To bolo určite neverbálne kúzlo, síce iné ako sme chceli ale neverbálne.“ Pochválila ho so smiechom a položila na stolík prázdny tanier. James na toto prehlásenie iba porazenecky pokrútil hlavou.
„Ale no tak. Bolo to dobré. Určite je to pokrok. Chce to len pár dni cviku. Už si aspoň prišiel na to, ako nechať svoju mágiu prúdiť aj bez zbytočných formuliek.“ Pobádala ho a jemne pohladila jeho rameno.

„Evansová, ty si ten najmilší človek, ktorého som stretol. Ani sa nečudujem, že je do teba Snape taký zbláznený.“ Zasmial sa Sirius s láskou v očiach.
„A tvoj brat tiež.“ Vrátil mu to James.
„Regulus chodí s Jane.“ Prezradila im niečo, čo si asi nestihli všimnúť a Sirius na ňu vytreštil oči.
„Toto nedopadne dobre Lily. On je skazený, ako aj zvyšok mojej vyšinutej rodiny.“ Varoval ju.
„Sirius. Takto sa na teba môžem pozerať aj ja. Nebudem ho súdiť pre to, kto je jeho rodina. To by som potom musela súdiť aj teba, aj Remusa.“ Povedala mu šeptom, na čo Sirius iba potriasol hlavou. Nechcel sa hádať.
„Od vás dvoch chcem aby ste dohliadali na Remusa.“ Povedala dvom spolužiakom s obavami v očiach. Obaja jej prikývli, keďže vedeli na čo naráža. Remus je bledý, unavený a vyzerá nemálo ustarostene. Niečo ťaží jeho psychiku a do toho sa zamiešal začiatok roka, ktorý sprevádza počiatočný zhon. Stačí k tomu pripočítať jeho malý chlpatý problém a máme tu problém, a to doslova.
Zajtra majú našťastie pohodový rozvrh a všetky predmety sú spoločné. Môžu na neho dozrieť pri každej príležitosti a obaja to spravia viac, ako len radi. Toto poznanie ju naplnilo pocitom spokojnosti a po krátkej rozlúčke sa vybrala do svojej izby. Musí napísať list istému upírovi a požiadať ho o informáciu o malom študentovi menom Corwin Dale a opýtať sa na Himina a jeho odchod do Nemecka. Snáď jej niekedy pošle list o tom, ako sa mu pozdáva štúdium liečiteľstva. Ešte to nejako vyriešiť s prevodom zlata pre germánskeho liečiteľa a bude zaspávať zase o niečo pokojnejšie. Majú aj upíri účet v Gringottbanke?