POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Lily schádzala z Chrabromilskej veže a nechýbalo veľa, aby si cestou nezačala spokojne pískať. Dnes je pre ňu špeciálny deň a nemá na mysli iba fakt, že je piatok.
Dnes mali konečne Extra elixíry so Slughornom, na ktorých, ako vždy na prvej hodine, nič nepripravovali, ale viedli zaujímavé debaty ohľadom prísad a ako sa ovplyvňujú navzájom. Taktiež sa dozvedeli čomu sa budú tento rok venovať a odporučil im aj nejaké knihy. Jedna je veľmi drahá, ako sa dozvedela a dá sa iba veľmi ťažko zohnať. Nuž, aspoň vie, čo si Severus nájde pod stromčekom. Úvod hodiny sa nezaobišiel od ponosovania na nového profesora elixírov i jeho hodnotenia podľa postavenia rodín v čarodejníckej spoločnosti a v prípade Jane ani bez sĺz, ktoré sa jej spustili, keď hromžila na jeho nespravodlivé hodnotenie voči jej muklorodenej najlepšej kamarátke.
Profesor vzlykajúcej Bifľomorčanke prisľúbil, že si so svojim kolegom pohovorí, za čo ho obdarovala vodnatým úsmevom a ochotne prijala vreckovku, ktorou si utrela stekajúce slzy.
Jediný, kto sa k celej tejto záležitosti nevyjadril, bola na počudovanie Lily, ktorá mala na pamäti dobrú radu od mami. Tá jej pred šiestimi rokmi a to konkrétne pred nástupom do školy povedala, aby nikdy pred žiadnym učiteľom nekritizovala niektorého ich kolegu. Aj keď pred nimi hádže súcitné pohľady a možno aj sám na neho niečo negatívne povie, v kabinete alebo v zborovni sú kamaráti.
Obaja učia elixíry a je možné, že sa poznali už aj predtým a to bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa rozhodla nechať si svoj názor na toho pána pre seba a k celej záležitosti zaujala postoj tichého pozorovateľa.
Po skoro hodine sa im nakoniec podarilo presvedčiť profesora, aby ich tento rok opätovne vzal do Diablovho lesa na zber čerstvých bylín, čo sa zdalo byť z počiatku nemožné, ale Slugy napokon privolil. Pri myšlienke na milovaného Rúmila sa šťastne usmiala a takmer poskočila.

Ďalším dôvodom jej radostnej nálady je nový oznam visiaci v klubovni levov.
Po tom, čo si bola vziať veci na prvú hodinu čarovných tvorov si nemohla nevšimnúť dav pred oznamovacou tabuľou, na ktorú McGonagallová pripevnila informáciu ohľadom výletu do Rokvillu.
To sa jej náramne hodí. Oddýchne si od školy a kúpi niečo Rúmilovi alebo využije niektorú poštovú sovu na rýchle doručenie objednaného daru.
Čo mu ale prinesie? Má na to ešte nejaký čas a dovtedy jej, snáď, niečo rozumné napadne. Poznanie, že sa do dediny pôjde týždeň po splne je iba ďalším plusom. Remus sa plne zotaví a naberie dostatok síl, aby si mohol plnohodnotne užiť pekný deň v Troch metlách.

Do tretice tu máme fakt, že dnes poobede je prvé stretnutie Klubu duelantov, na ktorý sa nekonečne teší. To je šport, ktorému sa venuje skutočne veľmi rada a nemenej potešujúce je aj to, že sa jej v ňom darí. Keď už na škole nie sú organizované preteky na metlách, tak aspoň ten klub nezrušili. Je zvedavá čo ich Flitwich bude tento rok učiť, keďže nový profesor obrany je možno odmeraný, avšak celkom schopný a počas stretnutí v klube nebudú musieť doháňať učivo, ktoré mali zvládnuť na hodinách OPČM. Kto vie, kde ho Dumbledore zohnal? Možno v Nemecku, keďže má príponu de, ktorá je pre tento kraj zaužívaná. Že by v tejto európskej zemi nevedeli o prekliatí tohto postu? Možné by to bolo, inak si nevie jeho prítomnosť vysvetliť. Čo mu môže ponúknuť post učiteľa na tejto škole? Finančne je zabezpečený, čo môže súdiť podľa jeho oblečenia a učiteľský plat nie je práve zaujímavý.

Po štvrté k tomu môže pripočítať ešte aj to, že má po vyučovaní dohodnuté stretnutie s Hagridom a pôjdu pozrieť tri nové prírastky. Nemôže opomenúť ani malú Lilien, ktorá ju skoro udupala radosťou, keď ju bola pozrieť prvý krát v tomto školskom roku a od prekvapenia, ako narástla takmer spadla z nôh. Už dokonca začala jesť mäso a podľa bruška by bola povedala, že jej náramne chutí.
Dnes bude mať skutočne senzačný deň a nie je nikto, kto by jej ho mohol prekaziť.

Naplnená nekonečne dobrou náladou zatlačila do vstupných dverí, aby sa následne ocitla na slnečnom nádvorí Rokfortského hradu.
Po pár krokoch zastala, s pocitom blaženosti sa zhlboka nadýchla a spokojne sa rozhliadala po prekrásnom, ba priam rozprávkovom, okolí. Jej jemné pery sa roztiahli do žiarivého úsmevu, keď si všimla niekoľko zdvihnutých rúk, ktoré jej zoširoka mávali na pozdrav.
Energicky vykročila smerom ku kamarátom a vyškerená od ucha k uchu zastala v ich skupinke. Pohľad jej padol k stromu na brehu jazera, kde v jeho tieni sedel študent, ktorého videla od uvítacej hostiny iba raz a to keď uháňal školskými chodbami.
Malý Slizolinčan mal na pokrčených nohách položený nemalý skicár a niečo si kreslil. Každý si užíva dnešný pekný deň po svojom.
„Zatiaľ všetko v poriadku?“ spýtala sa takmer spokojne Regulusa hľadiac na malého Picassa.
„V absolútnom. Môžeš byť pokojná.“ Povedal s úsmevom Severus a pobozkal svoje dievča.
„Spozoroval som iba menšie narážky, ale nič špeciálne.“ Pripustil Regulus a jemne mykol plecom. Lily na neho však pozrela s nadvihnutým obočím.
„Lily. Tým si prejde asi každý prvák. Je to skutočne nevinné.“ Povzdychol si Slizolinsky prefekt a na jeho radosť Chrabromilčanka odobrujúco prikývla. Aj u nich si spočiatku doberajú prvákov. Teda doberali a už si ani oni nenechajú skákať po hlave. Jamesom zamračený pohľad dávno stratil svoju váhu a vyvoláva u prvákov už iba pobavenie.
„V poriadku. Dôverujem ti.“ Prikývla s úsmevom svoju kamarátovi, ktorý sa zatváril viac, ako len spokojne.
„Budeme musieť ísť.“ Pripustila veselo Jane, ktorá sa tiež veľmi tešila na šiestacké hodiny pojednávajúce o magických živočíchoch.
„Tak teda poďme.“ Pripustila so smiechom Lily a nedočkavosť z nej sršala rovnako, ako z jej najlepšej kamarátky.
„Užite si hodinu a nenechajte sa zožrať.“ Zasmial sa Hanrich na svojich kamarátkach a po tom, čo im s priateľmi zamával, sa čarodejníci spoločne vybrali späť do hradu. Lily by sa nehádala pri predstave, že ich kroky vedú rovno do knižnice, avšak ju čaká niečo príjemnejšie a na jej nesmiernu radosť nie v interiéry kamenného hradu.

„Dobrý deň šiestaci.“ Pozdravil veselo profesor Kettleburn piatich študentov, ktorí si zapísali tento predmet.
„Dobrý deň.“ Pozdravili jednohlasne a Lily sa žiarivo usmiala na svoju kamarátku, ktorá jej úsmev veľmi ochotne opätovala.
„Predpokladám, že ste oboznámení s tým, ako prebiehalo vyučovanie tohto predmetu po uplynulé roky.“ Začal rozprávať profesor svojim študentom, ktorí odobrujúco pritakali.
„Preto vás zaiste poteší informácia, že budeme aj naďalej pokračovať v zaužívanom postupe.“ Prezradil svojim študentom, ktorí sa zatvárili náramne spokojne.
„Na dnešnej hodine si povieme niečo o tvoroch žijúcich v Zakázanom lese.“ Začal rozprávať a šiestaci ho ticho počúvali.
„Do budúcej hodiny si dobre rozmyslite, ktorý z nich vás najviac zaujal, pretože túto informáciu budem od vás vyžadovať.“ Pokračoval a pozrel do tvári svojich študentov.
„Keďže je nás tak málo, čo robí takéto vyučovanie možným, nebudeme sa stretávať každý týždeň a určite na naše stretnutia nebudeme potrebovať tri hodiny.“ Prezradil im jednu organizačnú zmenu a Lily pridobre chápala, prečo to tak je.
Tento rok si majú možnosť vybrať tvora, ktorého budú bližšie študovať. Pravidelne musia odovzdávať práce o svojich zisteniach a z tohto výskumu bude pozostávať väčšina z ich hodnotenia. Vraj dostanú ešte v každom semestri dva testy, kvôli všeobecnému prehľadu, ale ich výsledky sú nepodstatné.

Profesor im vymenoval mnoho magických tvorov, ktorých by mohli stretnúť cestou skrz Zakázaný les. Tie, ktoré im pre ich vlastnú bezpečnosť neodporúčal pozorovať boli Acromantuly, Kentauri a zatúlaní vlkolaci. Ako najlepšiu voľbu im odporučil ňucháča, knarla, stromostrážcov a množstvo iných drobných a viac-menej neškodných živočíchov.
Informoval ich aj o možnosti vybrať si hipogrifov, ktorých po minulé roky nebolo možné pozorovať a taktiež testrály, ktoré sa Hagridovi podarilo skrotiť.
Po skončení tejto prednášky sa zodvihla ruka čiernovlasej Bifľomorčanky a profesor vyzval mladé dievča, aby položilo svoju otázku.
„Smieme študovať aj jednorožce?“ spýtala sa so zmesou nadšenia a obáv.
„To Vám neodporúčam slečna Wallisová.“ Pokrútil hlavou, na čo posmutnela.
„Žije ich tu dosť, avšak zazrieť nejakého je veľmi vzácne. Môžete však robiť tento výskum za pomoci dostupnej literatúry a v čase rodenia žriebät sa nám možno podarí nejakého zazrieť.“ Pripustil profesor a Jane chápavo prikývla.
„Aby som nezabudol na jeden dôležitý detail.“ Začal rozprávať vyšším tónom profesor, čím si vyslúžil plnú pozornosť od zamyslených šiestakov.
„Kvôli svojmu výskumu budete mať povolený, podotýkam obmedzený, pohyb po Zakázanom lese.“ Oznámil celkom zbytočne, keďže s týmto boli oboznámení od starších spolužiakov, ktorí tento predmet navštevovali.
„Každý vstup do Zakázaného lesa musí byť vopred oznámený a schválený.“ Pripomenul študentom, aby predišli nedorozumeniam.
„Čo ak si vyberieme viacerí toho istého tvora?“ spýtalo sa Bystrohlavské dievča, ktoré Lily videla pri rozhovore s Markom.
„To by som bol nerád vzhľadom na nemalý výber. Za istých predpokladov, by to však nemusel byť problém.“ Pripustil profesor a svetlovlasá študentka prikývla.
„Ak nemáte ďalšie otázky, tak by sme pre dnešok skončili a stretneme sa spolu budúci týždeň.“ Povedal profesor a študenti súhlasne prikývli, na znak, že s ním súhlasia.

„Slečna Evansová. Môžete na slovíčko?“ spýtal sa Kettleburn mladej Chrabromilčanky, keď sa študenti zberali na odchod.
„Samozrejme.“ Odpovedala s miernym úsmevom a vykročila k skúsenému pedagógovi. Jane pozrela na profesora a keďže ju nevykázal preč, tak postávajúc obďaleč, čakala na svoju kamarátku.
„Predpokladám, že Váš výskum bude zameraný na testrály.“ Spýtavo pozrel na mladé dievča, ktoré ako jeden z mála študentov, má možnosť vidieť tieto tvory.
„Je to vysoko pravdepodobné, ale nie som úplne rozhodnutá.“ Priznala a čakala na dôvod, pre ktorý ju požiadal o rozhovor.
„Boli by ste po mnohých rokoch prvá, ktorá by sa tejto téme venovala, čo by ma veľmi potešilo.“ Pripustil a Lily cítila nutkanie vyhovieť tejto nevyslovenej prosbe.
„Testrály ma doposiaľ zaujali asi najviac. Ak nenastane zmena, budem ich študovať.“ Pripustila Chrabromilčanka, čím vyvolala u profesora šťastný úsmev.
„Ak je to všetko?“ spýtavo pozrela do očí Kettleburna, ktorý jej prikývol a Lily sa pobrala na odchod.
„Som ochotný Vám dať neobmedzený prístup k ohrade.“ Povedal vzďaľujúcej sa postave, dúfajúc, že to bude neoceniteľný benefit. Kto vie, prečo je tento tvor pre neho taký zaujímavý?

Lily na profesora hodila nič nevraviaci pohľad a vykročila v spoločnosti svojej kamarátky na pozemky školy. Nebol by to až taký zlý nápad vybrať si tieto tvory. Lilien pozná od jej prvého nádychu a spoločnosť týchto zverov jej prináša potešenie. Mohla by sa kedykoľvek beztrestne vytratiť z dohľadu a užívať si ticho a pohodu v ohrade tesne za hranicami Zakázaného lesa. Čím ďalej, tým viac sa jej táto možnosť pozdáva.
„Máš v pláne ísť teraz do knižnice?“ spýtala sa Jane svojej kamarátky, čím prerušila jej myšlienkové pochody.
„Určite nie.“ Uškrnula sa na svoju kamarátku, ktorá nechápavo vyvalila oči.
„Teraz mám iný program, ale poobede tam určite prídem.“ Dodala narýchlo, aby si učenlivá Bifľomorčanka nemyslela, že si chce, nedajmerlin, urobiť deň voľno. Jane pochopila, že nech má jej kamarátka akékoľvek plány, jej sa netýkajú. Toto poznanie v nej na počudovanie nespôsobilo ani minimálny pocit trpkosti, úprimne jej popriala veľa šťastia a po objatí vykročila smerom do hradu.

Lily zamávala svojej kamarátke, ktorá sa dostala už na nádvorie a s pocitom spokojnosti vykročila k nízkej stavbe, ktorá je domovom dobrosrdečného hájnika.
„Ahoj Lily. Pripravená?“ Spýtal sa vysmiaty poloobor, ktorý zalieval prerastené tekvice prúdom vody zo záhradnej hadice.
„Už sa neviem dočkať.“ Odpovedala mu celá natešená žiariac vzrušením. Hagrid pustil z ruky hadicu a po tom čo vypol vodu, si utrel ruky do handry rozmerov obrusu a obdaroval svoju kamarátku úprimným úsmevom.
„Tak poďme.“ Povedal veselo, schytil do ruky kušu i tulec a cez plece si prehodil zopár uhynutých fretiek.
Šťastná študentka, v spoločnosti správcu lúk a hájov, vkročila do Zakázaného lesa a spokojne kráčala po jeho boku k ohrade, v ktorej sa pravidelne zdržiava mladá kobylka testrála.
Hagrid oprel kušu s tulcom o vyčnievajúcu skalu a zastal v strede ohradenej plochy. Po tom, čo vzhliadol k nebu si strčil do úst prsty a nahlas zahvízdal, čím prekvapil svoju mladú spoločníčku. S úsmevom pozoroval koruny stromov a oblohu, ktorú je možné občasne vidieť pomedzi vetvy i husto rastúce konáre a zelenooká čarodejnica zvedavo jeho pohľad nasledovala.
„Nezabudni Lily. Aj keď sú to mláďatá, už teraz dbajú na slušné správanie.“ Upozornil svoju nedočkavú kamarátku, ktorá mu odobrujúco prikývla. Prešlo niekoľko málo minút a Lily zazrela prvé mláďa, ktoré prilieta ich smerom. Sotva stihlo zosadnúť a uvidela aj zvyšných dvoch hipogrifov letieť ich smerom.
Poslušne počkala až zosadnú všetci traja v ohrade a lepšie sa na nich pozrela. Skutočne prekrásne tvory a po tom, čo uvidela ich pazúry na predných nohách by povedala, že skutočne nebezpečné. Spravila dva kroky k najbližšiemu mláďaťu a hlboko sa uklonila.
Prekrásny čierny mladý samec sa na ňu pozrel a na Hagridovu radosť jej úklon opätoval. Mladá Chrabromilčanka spravila niekoľko krokov a podišla na krok od neho. Mladý samček k nej natiahol krk a ochotne sa nechal pohladiť po zobáku i hlave. Lily pomaly prechádzala dlaňou po jeho perí, ktoré prechádzalo v polovici trupu takmer nebadane do srsti a bola stratená úžasom. Prekrásny čierny
žrebec ju jemne šťuchol zobákom, čím jej naznačil, že by si žiadal ešte pohladiť a červenovlasá čarodejnica sa so smiechom pritúlila k maznavému mláďaťu.
Jej pozornosť zaujala jeho spoločníčka, ktorá má nevšedné, búrkovo sivé sfarbenie. Naposledy prešla po krku mladého samca, aby sa mohla ukloniť a zoznámiť s jeho kamarátkou. Nebolo priveľkým prekvapením, že aj toto mláďa nepohrdlo pohladením a dalo veľmi jasne najavo, že si nepraje, aby sa niekedy vôbec skončilo. Lily sa zasmiala na dotieravosti sivého mláďaťa a pobozkala zobák malej drzane.
Tretí hipogrif bola samička zvláštnej hnedočervenej farby. Bola o niečo málo nižšia, ako jej spoločníci, avšak Chrabromilčanka si bola istá, že to pri Hagridovej starostlivosti, veľmi ľahko a rýchlo doženie.
„Čo na ne hovoríš?“ spýtal sa jej hájnik a s láskou v očiach pozeral na bezradné dievča, ktoré nevie, ktorého z nich skôr pohladiť. Podľa jej pobavenia by mohol so skalopevnou istotou tvrdiť, že jej je nateraz ľúto, že nemá o nejakú tú ruku naviac.
„Neskutočne nádherné tvory.“ Prezradila a s nadšením roztiahla paže.
„Ako ich budeme volať?“ spýtal sa jej a hodil čiernemu samcovi fretku, ktorú veľmi šikovne chytil do zobáka.
„Samček by sa mohol volať Erebos.“ Povedala zatiaľ čo pozorovala hipogrifa trhajúceho svoju maškrtu. Prekrásny tvor. Čierny, záhadný, neskrotný a nebezpečný ako samotný boh temnoty, ktorého meno odteraz ponesie.
„Páči sa ti to meno?“ spýtal sa maznavo hájnik čierneho krásavca. Lily mierne zamrkala očami, keďže sa jej zdalo akoby odobrujúco prikývol , čo sa jej zdalo viac, ako len nepravdepodobné a zaiste si týmto pohybom iba pomáhal pri prehĺtaní mäsa.
„Sivá by mohla byť Selene.“ Pripustila a so zamyslením pozorovala prekrásnu samicu majestátneho magického zvera. Tak ako jej spoločník, tak aj ona si zaslúži majestátne meno. A aké by bolo lepšie pre žiarivú samicu ako práve toto? Zaiste v noci bude mať jej perie a srsť rovnakú farbu ako mesiac. A ona je jeho bohyňou.
„Fíha. Páči sa ti?“ spýtal sa pojašene poloobor a poškrabkal sivé mláďa po perí na krku.
„A čo táto krásavica?“ spýtal sa vzápätí a s láskou v očiach vzhliadol k poslednému zverencovi.
„Ona je prekrásna a zaujímavá. Hodilo by sa jej meno Sedna.“ Riekla so zamysleným úsmevom a natešený hájnik hodil poslednej pomenovanej samici fretku. Aj keď nevyzerá ako bohyňa morí, ponesie toto meno. A to po planéte výstrednej dráhy, ktorá má, po Marse, najčervenšiu farbu. Bohyňa, ktorá vládne vesmíru. Tou sa, pre ňu, práve stala.
„Takže Erebos, Selene a Sedna.“ Uisťoval sa milovník magických zverov a pozoroval mláďatá, ktoré hodujú na zdochlinách. Lily mu v odpoveď energicky prikývla a zasnene pozorovala prekrásne hipogrify. Takmer by ľutovala, že sa jej výskum bude týkať testrálov. Avšak to neznamená, že sa nemôže priblížiť k inému tvorovi okrem Lilien, čím upokojila počiatočnú zúfalosť a opäť pociťovala nadmernú spokojnosť.

Mladá Chrabromilčanka sa zvedavo obzerala okolo a čakala, až pach krvi a mäsa priláka spomínané, pre väčšinu ľudí neviditeľné, tvory. Na malý okamih zamrzla šokom a pocítila nepríjemné stiahnutie v oblasti žalúdka. S neblahým pocitom vykročila smerom k náprotivnej strane ohrady a Hagrid, ktorému sa jej správanie nepozdávalo sa vybral pomaly za ňou.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej s miernymi obavami.
„To sa čoskoro dozvieme.“ Odpovedala neurčito s jemným povzdychom a podišla až k zviazaným tenkým kmeňom, ktoré oddeľovali toto miesto od zvyšku lesa.
„Máš dosť šípov?“ spýtala sa takmer nesúvisle a hájnik vytreštil oči, keď si všimol, ako prelieza nevysokú hradbu.
„Na čo?“ spýtal sa mierne šokovane a pozoroval pričupenú Chrabromilčanku.
„Na toto.“ Odpovedala s trpkým úsmevom a ukázala mu svoje prsty, na ktorých sa leskla strieborná hmota. Hagrid svižne vyštartoval ku nej, aby sa utvrdil vo svojej domnienke a jemne chytil zápästie všímavého dievčaťa.
„Ešte nie je úplne studená.“ Prezradila mierne energicky a drobné oči jej sprievodcu naplnili obavy.
„Ber kušu a poď.“ Vyzvala svojho kamaráta a rozhliadla sa po okolí, aby zistila, ktorým smerom sa zranený jednorožec vybral. Milovníka zvierat nebolo treba dvakrát pobádať a náhlivo schytil kušu do pravej ruky, cez plece si prehodil tulec a podišiel k Lily, aby spoločne našli nešťastné zviera.

Pomaly kráčali lesom, ktorý začínal hustnúť a hájnik sa ochranne rozhliadal po okolí. Mladá čarodejnica z neho cítila obavy, ktoré boli v tomto prípade oprávnené. Les nie je práve bezpečné miesto, avšak spoločne by mohli zvládnuť nájsť zranené zviera a vrátiť sa na pozemky školy bez akýchkoľvek problémov. Jemne puknutie padnutých vetvičiek, ktoré sa ozvalo neďaleko od nich, jej napovedalo, že majú nečakanú spoločnosť. Snáď neškodnú.
„Stoj.“ Šepla a chytila svojho sprievodcu dlaňou za brucho. Hagrid sa začal nadychovať, aby mohol vysloviť nejakú otázku, ale mladé dievča si priložilo ukazovák k ústam v známom geste a uprene sa zahľadela na miesto, z ktorého započulo praskot dreva. Hájnik pochopil, že Lily niečo započula, uchopil pevne zbraň do oboch rúk a Chrabromilčanka sa psychicky pripravila na rýchle vyklepnutie prútika a prípadný boj.
„Hagrid?“ Ozval sa napokon hlas a napätá čarodejnica sa uvoľnila.
„Magorian.“ Pozdravil a aj jeho telo stratilo známky strnulosti. Lily sa zapozerala na príchodiaceho muža a jemne sa usmiala. Celkom príjemne vyzerajúci mladý kentaur. Aj keď sa tvári prísne, necíti z neho nebezpečenstvo.
„Hľadáme tuto zraneného jednorožca.“ Začal rozprávať Hagrid a pozeral na muža s lukom v ruke a tulcom prehodeným cez chrbát.
„Celý náš život je hľadanie.“ Pripustil kentaur.
„Nevidel si ho?“ spýtal sa celkom zbytočne. Kentaur menom Magorian na nich iba mlčky pozeral a nechystal sa odpovedať.
„Tak mi teda pôjdeme.“ Kývol ledabolo obrovskou rukou kentaurovi a spravil iba dva kroky, keď si uvedomil, že Lily ho nenasleduje.
„Nič, čo je bližšie ako mesiac, ich nezaujíma.“ Povzdychol si Hagrid, keď sa vrátil k primrznutej študentke, ktorá pozerá do očí jemu známemu mužovi.
„Poď.“ Riekol láskavo a opäť vykročil smerom, ktorým ich viedli občasné kvapky krvi. Na jeho strach a prekvapenie ho jeho kamarátka nenasledovala, ale kráčala smerom ku kentaurovi, čo u neho vyvolalo zovretie v hrudníku. Ostal stáť bezradne rozpoltený pri otázke, či by mal v prípade konfliktu vystreliť po mužovi, ktorého si váži alebo nechať kamarátku zraniť.
„Magorian?“ oslovila otázkou kentaura, ktorý zasnene hľadel do jej smaragdových očí.
„Prosím. Kam šiel?“ spýtala sa ticho s miernymi obavami. Nie však o svoju bezpečnosť, ale o zdravie jednorožca.
„Cestou osudu a mne neprislúcha do nej zasahovať.“ Odpovedal takmer neprítomne.
„Tak nechaj aj mňa ísť tou svojou.“ Riekla takmer šeptom a kentaur jemne sklonil hlavu.
„Kým som, aby som sa priečil prianiu Matky?“ spýtal sa pozerajúc do jej tváre.
„Pri napájadle je jaskyňa.“ Prezradil a odcválal do lesa.

Lily sa jemne usmiala jeho smerom a vo svojom vnútri mu popriala veľa šťastia. Narýchlo vykročila smerom k Hagridovi, ktorý prestrašene prešľapoval na mieste a skoro sa začala smiať, keď si uvedomila podobnosť s Brashom.
„Je tu niekde jazero s jaskyňou?“ spýtala sa narýchlo a zvedavo pozerala do jeho láskavých čiernych očí.
„Poznám skratku.“ Prezradil so širokým úsmevom a šťastný, že zistila kam majú ísť, ju chytil za drobnú ruku. Lily sa veľmi ochotne nechala ťahať cez husté porasty a neraz sa jej vlasy zachytili o vetvy stromov a kríkov. Po pár minútach porast redol a na jej nekonečnú radosť sa ocitli neďaleko jazera, kde na jeho brehu ležal jednorožec. Na nesmiernu úľavu oboch čarodejníkov mal hlavu vztýčenú, čo im napovedalo, že rana síce bolí, avšak nebude jeho zranenie veľmi vážne.

„Ja postojím trošku bokom. Jednorožce nemajú priveľmi rady mužov.“ Povedal Hagrid a zastal pár krokov od zraneného zvieraťa. Lily prikývla na znak, že pochopila a čupla si pred prekrásne žiarivé zviera.
„Neboj sa ma. Ja ti neublížim.“ Prihovorila sa jemne k tvorovi a pohladila jeho žiarivo bielu srsť na krku.
„-Nemám dôvod, sa báť-“ Pocítila jemný dotyk vo svojej mysli.
„Kde ťa to bolí?“ spýtala sa šeptom zranenej samice vzácneho tvora.
„-Zadná noha-“ započula telepatickú odpoveď.
Lily jemne prechádzala dlaňou po jej zadných nohách až si napokon všimla široký škrabanec, ktorý našťastie nie je hlboký.
„Budeš v poriadku.“ Pohladila jednorožca a otočila sa na svojho spoločníka.
„Má zranenú nohu, ale našťastie nie vážne.“ Prezradila mu rozsah zranenia a hájnik sa zatváril pokojnejšie.
„Potrebovala by som listy jasenca.“ Pozrela na svojho kamaráta, ktorý na ňu nechápavo vytreštil oči.
„Červené hviezdice, rúžový kvet.“ Popísala rastlinu a po tom, čo jej odobrujúco prikývol sa začal zvedavo rozhliadať po okolí.
„Hento?“ spýtal sa ukázal prstom na vzdialenú rastlinu.
„Áno. Aspoň štyri väčšie listy mi prines.“ Upresnila množstvo a poloobor uháňal priniesť žiadanú bylinu.
„Ako sa voláš?“ spýtala sa zvieraťa, zatiaľ čo čakali na listy liečivej rastliny a upokojujúco ho hladila po krku.
„-Beauté-“ odpovedala samica jednorožca, na čo sa Chrabromičanka usmiala.
„Snáď to bude stačiť.“ Ozval sa jej za chrbtom známy hlas a Lily sa jemne usmiala na Hagrida, ktorý doniesol plnú náruč listov odporúčanej rastliny, avšak nemala to srdce mu prezradiť, že je to neprimerane veľa.
„Určite áno.“ Vypadlo z Lily spolu s tichým smiechom.

Hagrid zaujato pozoroval čarodejnicu ako v rukách žmolila list po liste a takto poškodený ho prikladala na nepeknú ranu na zadnej nohe žiariaceho tvora. Potešujúce bolo, že zo zraneného miesta už nevyteká krv a okolie sa nezdalo byť zapálené.
„Čím to upevníme?“ spýtal sa s miernymi obavami uvedomujúc si, že keď sa tvor postaví, liečivé listy spadnú na zem. Lily na neho pozrela s nepatrným úsmevom na perách a jemne prešla niekoľkokrát po chvoste zraneného zvieraťa. Pery správcu lúk a hájov sa roztiahli do spokojného úsmevu, keď si všimol niekoľko žiarivobielych vlasov z chvosta jednorožca v rukách šikovnej dievčiny.
Starostlivé dievča jemne obviazalo ošetrené miesto a upokojujúco pohladkala hlavu magického zvieraťa, ktoré vraj prináša šťastie.
„Prosím. Príď o dva dni do ohrady na kraji lesa. Potrebujem sa pozrieť na tvoje zranenie.“ Šepla ošetrovanej samici a pobozkala ju na miesto medzi nozdrami.
„-Prídem vždy, keď ma budeš potrebovať-“ dostalo sa jej odpovede a mladé dievča vstalo.
„Myslíš, že ti rozumela?“ spýtal sa jej zvedavo Hagrid.
„Pevne tomu verím.“ Pripustila Chrabromilčanka a s posledným pohľadom na zraneného jednorožca vykročila s mohutným mužom smerom k ohrade, v ktorej zanechali mláďatá hipogrifov.
Zranenie jednorožca jej stále vŕtalo v hlave. Musel to byť naozaj zvláštny kameň, o ktorý sa poranila alebo zlomený kmeň stromu. Široká rana s tromi čiarami rovnako vzdialenými od seba. Skutočne zvláštne, avšak pre divoko žijúceho tvora, asi nie nezvyčajné.
Keby ju bolo niečo napadlo, tak by to prezradila alebo by ju varoval kentaur. Les je hustý a kríky majú tŕne. Je mnoho miest a spôsobov prísť k škrabancom i odreninám a tento spôsob ošetrovania, jej ukázal Lindar na podobne zranenom jednorožcovi, ktorý obýva Diablov les.
„Nad čím premýšľaš?“ spýtal sa jej zadýchane Hagrid, keď sa blížili k známemu miestu.
„Nad tým, čo mohlo spôsobiť jej zranenie.“ Prezradila svoje myšlienky a pozrela do tváre svojho kamaráta.
„Určite nejaký povalený strom.“ Povedal s miernym zamyslením a Chrabromilčanka odobrujúco pritakala.
„Je to možné, ale skôr by som tipovala nejaký vyčnievajúci kameň.“ Mykla plecom a po tom, čo uvidela v ohrade nie len troch novicov, ale aj malú Lilien, to vypustila z hlavy.

Lily sa spoločnosti tento nezbednice skutočne potešila. Mláďa testrála rástlo do krásy a spokojná čarodejnica mala neblahý pocit, že napriek kostnatému telu má, malý labužník, miernu nadváhu.
Neprítomnosť anjela smrti jej dodala na dobrej nálade a s konečnou platnosťou sa utvrdila v tom, že jednorožca nikto nenapadol, inak by ju bola zazrela. Koniec koncov, môže sa na to spýtať, keď jej prezrie hojace sa zranenie.
Keď vysmiata Chrabromilčanka konečne opustila Zakázaný les, bolo už dávno po obede, čo jej priveľmi neprekážalo, keďže si dopriala sýte raňajky. Klub jej ubehne ako voda a potom sa pôjde navečerať.
Jej už aj tak dobrú náladu podporil pohľad na niekoľkých jej priateľov, ktorí postávali neďaleko Čierneho jazera a veselo sa zhovárali. Energicky vykročila ich smerom a jej tvár ozdobil žiarivý úsmev, ktorí spôsobil pohľad na mnoho zdvihnutých rúk, ktoré jej zoširoka mávajú na pozdrav.
Remus s Hanrichom vykročili smerom k nej, Jane s Regulusom ostali stáť pri strome a spokojne sa na ňu usmievali.
Lily nadobudla pocit, že neexistuje krajší pohľad, ako je práve tento. Pekné počasie, rozprávkové prostredie a tváre priateľov, v ktorých sa odráža nekonečné potešenie.

„Ahoj kráska.“ Zatiahli zborovo a obdarili ju úškrnom, ktorý jej napovedal, že nech majú v pláne čokoľvek, nebude to pre ňu príjemné.
„Remus. Ty si už mal tú česť.“ Mrkom na mladého Chrabromilčana Hanrich a oslovený mladík mu so šibalským úsmevom prikývol. Lily preskakovala očami po tvárach svojich kamarátov a nevedela, čo si má o ich správaní myslieť. Prečo nadobudla pocit, že ich Remus nakazil záškodníctvom?
Lycantrop chytil jej tašku, ktorú mala prevesenú cez pravé plece a ani nestihla zamrkať, keď ju bláznivý Bifľomorčan pevne uchopil jednou rukou za plece a druhou pod jej kolenami.
„Ste sa zbláznili?“ okríkla Lily svojich kamarátov, keď sa až nebezpečne rýchlo približovali k jazeru.
„Aj tak sa to dá povedať.“ Mrkol na ňu Regulus a obdobne vzal do náručia svoje dievča, ktoré zapišťalo od prekvapenia.
Nemej prekvapivé bolo, že obe dievčatá boli následne doslova odhodené do vlažnej vody jazera. Červenovlasá Chrabromilčanka však netúžila, tento krát, ostať premočená sama a po tom, čo sa vynorila, s vodnou hladinou siahajúcou sotva po pás, chcela niektorého z nich stiahnuť k sebe.
Tento nápad mohla hneď zavrhnúť, keďže ju v záchvate smiechu označili za vodníka a rehotali sa akoby na nich niekto vyslal kúzlo pomätenia.
„Aj mi pomôžete vyjsť alebo sa budete aj naďalej smiať ako blázni?“ spýtala sa s úškrnom Chrabromilčanka, ktorá si pri pohľade na obetavého Bifľomorčana, ktorý sa zľutoval nad svojou kamarátkou a išiel jej podať pomocnú ruku, začala v duchu mädliť ruky.
Pevne sa chytila ponúknutej dlane a prudko mykla rukou, čím Hanrich stratil rovnováhu a letel rovno k nohám svojej kamarátky.
Remus sa pri pohľade na Hanricha, ktorý naletel, do očí bijúcej, taktike jeho kamarátky dostal záchvat smiechu a držiac sa za svoje brucho ronil v predklone slzy smiechu. Túto polohu veľmi ochotne využila Jane, ktorá sa sama vyštverala na breh a absolútne nebifľmoroským spôsobom ho zozadu silným tlakom vtisla rovno do vody.
Lycantrop mal od záškodníkov pre takého prípady zaiste dáke školenie, keďže počal letu stihol schytiť svoju zákernú kamarátku za ruku a do vody vleteli spoločne.

Toto bláznenie pozoroval z nádvoria čiernovlasý Slizolinčan, ktorý sa pohodlne opieral plecom o nevysoký múrik s nohami i kurami pohodlne prekríženými a na perách mal mierny úsmev.
„Severus.“ Pozdravil svojho kamaráta Mark, ktorý išiel pred stretnutím v Klube duelantov pohľadať svojich kamarátov.
„Ahoj.“ Odzdravil ho s pohľadom namiereným na študentov, ktorí pravdepodobne potratili rozum.
„Prečo nie si s nimi?“ zaujímal prekvapene Bystrohlavčan a dúfal, že sa neodohrala počas jeho neprítomnosti nejaká výmena názorov.
„A dopadnúť ako oni?“ spýtal sa ho v odpoveď a pobavene sa uškrnul.
„Neprekáža ti to?“ spýtal sa ho Mark, keď uvidel Hanricha, ako schytili okolo pása Lily, ktorá sa snažila utiecť z vody a znova s ňou zmizol pod hladinu jazera.
„Na to sa môžem pozrieť rôzne.“ Začal s povzdychom Slizolinčan, ktorý ostal tiež rozpoltený pri tejto myšlienke.
„Nemá mi prekážať, že ju na rukách nosí iný muž a ich blízkosť vo vode prekračuje hranicu znesiteľnosti?“ položil prvú otázku a Bystrohlavčan sa zatváril ustarostene.
„Mám sa hnevať, že mám priateľov, ktorí moju snúbenicu majú skutočne radi a Lily sa v ich prítomnosti cíti dobre?“ zatiahol protichodnú otázku a Mark na neho pozrel so zdvihnutým obočím očakávajúc jeho ďalšie slová a dúfal, že nezačuje ešte nejakú možnosť, ktorá by musela byť, v konečnom dôsledku, kombináciou predchádzajúcich dvoch.
Severus pozrel opäť na bláznov, ktorí sa spoločne konečne, doslova vyplazili z vody a jeho prekrásna a nateraz aj premočená Lily žiarila šťastím a spokojnosťou.
„A, vieš čo, Mark?“ nadhodil otázku, na ktorú nečakal odpoveď.
„Za ten pohľad to stojí.“ Dopovedal s úprimným úsmevom, ktorý mal jeho kamarát možnosť vidieť naposledy v Regulusovom dome.

Skupinka študentov, ktorí sa snažili navzájom utopiť v polmetrovej vode napokon s nemalým vyčerpaním vyšla na breh jazera a ani sa nesnažili zbaviť vody, ktorá nasiakla do ich oblečenia. Lily sa zavesila do ramena, ktoré jej ponúkol Hanrich a s taškou, ktorá jej visela z ľavej pästi, zadychčane vykročila smerom ku škole. Jej smaragdový pohľad pritiahla postava jej priateľa, ktorý stál pri škole
a o niečom viedol rozhovor s Markom. Na malú chvíľu pocítila obavy, keďže si plne uvedomovala jeho negatívnu stránku povahy a to konkrétne žiarlivosť a mierny sklon k majetníctvu. Tvár Severusa avšak prežiaril spokojný úsmev a celkovo pôsobil pobavene, čím zapríčinil, že jej pery sa roztiahli do ešte väčšieho úsmevu.
„Ako vidím, rozhodla si sa študovať vodných ľudí.“ Zatiahol s miernou iróniou vyškerený Slizolinčan, čím si vyslúžil od svojej priateľky vrúcne objatie spojené s krátkym jemným bozkom.
„Už som ticho.“ Povedal mierne pobúrene s iskričkami v očiach, keď od seba odtiahol premočenú Chrabromilčanku, ktorá sa, pri pohľade na svoj výtvor, tvárila náramne spokojne.
„Vy ste si obliekli zápasnícky kostým?“ spýtala sa prekvapene suchých členov ich skupinky.
„Zaiste.“ Odpovedal jej Severus s mrknutím.
„Ty sa dúfam, tiež pôjdeš prezliecť?“ zatiahol pobavene Mark.
„Takto do klubu nepôjdem. Jedine, že by som chcela Flitwichovi spôsobiť zlomeninu nohy.“ Pokrútila pobavene hlavou a pozrela na mláku, ktorá pod ňou stihla vykvapkať z jej oblečenia.

Po týchto slovách spoločne s Remusom letela do Chrabromilskej veže a pri pohľade na hodiny jemne zakňučala. Urýchlene vbehla do kúpeľne, kde zo seba zhodila mokré oblečenie a keďže už nestíhala sprchu, sa iba utrela do uteráka a obliekla si svoj kostým, ktorý stále nesie na chrbte strieborný nápis Nemesis.
Počas obliekania vrhla na svoje vlasy tri krát sušiace kúzlo, aby z nich aspoň nestekala voda a ešte vlhké si ich prečesala a stiahla do copu.
S Remusom, ktorý vyjadril prekvapenie nad netradičnou úpravou vlasov svojej spolužiačky, uháňala chodbami kamenného hradu, aby sa dostavila do Klubu duelantov v stanovenom čase.
Spoločne vstúpili do upravenej Veľkej siene, ktorá bola naplnená šiestakmi, pripojili sa k skupinke ich kamarátov a spoločne čakali na drobného profesora čarovania.
„Vítam šiesty ročník.“ Zatiahol ticho de Wiell, ktorý vstúpil do upravenej miestnosti zadným vchodom a na tiché stony nijako nereagoval. Lily nadobudla pocit, že je na takého prejavy zvyknutý a nevedela určiť, či mu vadia, lichotia alebo ho jednoducho vôbec nezaujímajú.
„Nemáte niekto vreckovku? Nechcem odtiaľto odísť celá zaslintaná.“ Zašomrala Lily smerom k záškodníkom a z úst Siriusa Blacka unikol tlmený chichot.
„Určite sa čoskoro stane našou povinnou výbavou.“ Pritakal jej s úškrnom James a nemalý počet mužskej časti študentov, ktorí mali možnosť zachytiť tichú debatu s nimi v duchu súhlasili.
„Riaditeľ vyjadril presvedčenie, že netrpíte žiadnym stupňom demencie a vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá ostávajú totožné s tými minuloročnými, nepovažuje za nutné opakovať svoj príhovor.“ Zatiahol profesor s úškrnom a očami si prešiel prítomných študentov.
„Ak by niekto predsa len potreboval oživiť pamäť alebo ho nemal možnosť započuť, odporúčam mu dostaviť sa do tejto miestnosti v utorok v rovnakom čase, kedy prehovorí k tretiakom.“ Dodal s pobavením v očiach.
„Na začiatok si vás obzriem ako ste na tom v súbojoch. Dúfam, že je vám jasné, že aj tu budem očakávať neverbálne kúzla.“ Prezradil im, čo sa bude na dnešnom stretnutí diať.
„Časom určite.” Dodal narýchlo, keď videl vystrašené pohľady študentov.
„Do dvojíc a ideme na to.“ Vyzval študentov a hlasno zatlieskal, čím prebral stenajúce dievčatá z tranzu.
Prítomní šiestaci sa začali stavať do dvojíc, čo netrvalo dlho, keďže boli na párovaní zaiste dopredu dohodnutí a čakali na nejaké inštrukcie od mladého pedagóga.
„Dnes budete používať odzbrojovacie kúzla alebo slabšie odpaľovacie a samozrejme, že aj štíty.“ Povedal profesor OPČM.
„Zamerajte sa hlavne na rýchlosť.“ Objasnil im svoj zámer a študenti mu na znak pochopenia pritakali.
Súboje začali a bolo počuť mnohonásobné ozveny mnohých kliadob a štítov, ktoré sa miešali do neznesiteľnej zmesi hluku. Lily so Severusom bojovali neverbálne a viac-menej sa iba hrali na rýchlosť. Akosi to zo začiatku poňali ako rozcvičku, čo im odporúčal aj Škorpión vo svojej publikácii a o okolitých šiestakov sa nezaujímali. V konečnom dôsledku sa cítili, ako na hodine OPČM, čiže veľmi pobavene.

Profesor de Wiell chodil pomedzi študentov, ticho ich pozoroval a zamyslene si prechádzal prstami po perách. Napokon sa ozval prenikavý zvuk píšťale.
„Takto to nepôjde.“ Priznal s povzdychom po tom, čo pokriky vo Veľkej sieni ustali a razom sa do neho zabodli zvedavé pohľady prítomných duelantov.
„Potrebujem dvojicu.“ Povedal a rozhliadal sa po študentoch.
„Slečna Evansová. Vyjdite prosím na pódium.“ Požiadal takmer zúfalo a mladá Chrabromilčanka s prikývnutím vystúpila z davu. Sieňou sa po chvíli rozniesol smiech a Lily takmer vypadli oči, keď započula, že ako druhého vyzval Pettigrewa. Mladá Chrabromilčanka akosi nevie pochopiť, prečo sa tohto celého zúčastňuje. Pokiaľ započula pravdivé informácie, tak na VČÚ dostal z OPČM S a nemôže teda pokračovať v tomto predmete. Na druhú stranu potrebuje sa aj on niečo naučiť, aby sa vedel ubrániť v prípade potreby.
„Počkajte.“ Zastavil ho po pár krokoch profesor a jemne mu položil ruku na plece.
„Pán Potter Vás zastúpi.“ Zatiahol s úškrnom de Wiell a zatváril sa mierne prekvapene, keď videl v tvári neznámeho šiestaka nemalý stupeň úľavy.
Severu si nemohol pomôcť a so širokým úsmevom pobavene pokrútil hlavou. Obklopený svojimi kamarátmi pozoroval Jamesa, ako pomaly kráča po schodoch na vyvýšené pódium a čakal, či z neho spadne, ako vždy, keď sa stretne s takmer nepremožiteľnou spolužiačkou.
„Teraz sa dobre pozerajte.“ Vyzval prizerajúcich sa šiestakov.
„Slečna Evansová, použijete slabé odpaľovacie kúzlo a pán Potter, skúste ho zablokovať alebo odkloniť.“ Zadal inštrukcie a pozrel obom do tvári, hľadajúc tak pochopenie v ich mimike. Na jeho radosť obaja prikývli a zaujali bojový postoj.

„Na tri.“ Niesol sa sieňou jeho hlas.
„Raz, dva, tri.“ Odpočítal profesor a Lily švihla prútikom skôr, ako stihol James zareagovať. Zamýšľala nevyslať kliadbu prirýchlo, aby dala svojmu kamarátovi dostatočný čas na vyslovenie inkantácie štítu, ale nevyšlo jej to. Kúzlo do neho narazilo a zhodilo ho z nôh, avšak nateraz aspoň ostal na pódiu. Duelantka pozrela na profesora s nadvihnutým obočím a odpoveďou jej bolo mierne prikývnutie.
„Teraz pán Potter, vyšlete na slečnu Evansovú kliadbu a ona bude blokovať.“ Vystriedal ich úlohy a obaja Chrabromilčania odobrujúco prikývli.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítal pomaly profesor a James, hneď ako počul číslicu tri, švihol prútikom a Lily bez akéhokoľvek problému takmer lenivo odklonila kliadbu opačným smerom, ako stáli zvyšní študenti. Profesor sa zatváril napoly pobavene, napoly spokojne a obrátil svoj pohľad od dvojice na ostatných v miestnosti.

„Kto mi vie povedať, prečo má slečna Evansová navrch?“ spýtal sa prizerajúci sa dav a prechádzal sa pomedzi nich.
„Je lepšia.“ Odpovedal Mark na jeho otázku tónom, ktorý naznačoval, že je o tejto skutočnosti neoblomne presvedčený.
„Áno, ale prečo? V čom je jej prevaha?“ pobádal ich ďalej priateľským tónom a ticho pozoroval, ako študenti oboch duelantov analyzovali a premýšľali. Severus sa ohromne bavil na ich nevšímavosti a slabých vedomostiach, ale svoju kamennú masku mal bezpečne nasadenú. Nikdy neprinieslo nič dobré ukazovať emócie.
„Pán Snape. Ako som si všimol, tak sa približujete k schopnostiam slečny Evansovej.“ Oslovil profesor študenta, ktorému na chrbte svietil nápis Polovičný princ. Severusovo obočie, pri tomto ohodnotení jeho schopností, ktoré profesor ešte ani nemal možnosť poriadne vidieť, vystrelilo do oblasti vlasov a mierne prekvapene pozrel do tváre de Wiella.
„Prezradíte nám, v čom má prevahu?“ spýtal sa a podišiel k nemu bližšie.
„Určite v neverbálnom čarovaní. Nemusí sa sústrediť na formulky a nestráca čas rozprávaním.“ Odpovedal na otázku a spýtavo pozrel do kráľovsky modrých očí učiteľa obrany.
„Áno a ešte v čom?“ spýtal sa vyzývavým tónom a obzrel sa po rozmýľajúcich študentoch.
„Nemáva toľko rukami?“ Zaznela odpoveď formou otázky jednej zo skupinky Bystrohlavských dievčat, na čo sa sieňou rozniesli dohady a výmeny názorov pojednávajúce o tom, či je tento rozdiel natoľko závažný, aby viedol k prehre. Na prekvapenie mnohých, profesor obrany súhlasne prikývol na odpoveď a mladá študentka sa zatvárila maximálne spokojne.
„Slová a zbytočné pohyby vás oberajú o čas.“ Začal vysvetľovať študentom, ktorí pri jeho slovách skončili s hlasnými dohadmi.
„Aj keď sú to necelé sekundy, ako ste práve pocítili, poukázali na Vašu neschopnosť.“ Rozprával smerom k Jamesovi, ktorý na učiteľa vytreštil oči a zatváril sa pobúrene. Obrana mu vždy šla. Nie je v nej slabý a už tobôž sa necíti byť neschopný. Lily je proste lepšia, ale s tým sa dokáže zmieriť a snáď ju aj časom dohnať.
Profesor na jeho pohľad nijako nereagoval a podišiel bližšie k dievčaťu, ktoré na chrbte nieslo meno gréckej bohyne spravodlivej pomsty a zastal pri nej pod pódiom.
„Slečna Evansová. Poznáte odzbrojovaciu techniku zvanú Dotyk ducha?“ spýtal sa jej ticho a na jeho radosť mu súhlasne prikývla.

„Takže teraz názorná ukážka šetrenia času“ Predniesol priateľky profesor smerom k študentom, vyliezol na pódium k Jamesovi a ani sa neobťažoval použiť schody. Keď sa ocitol na úrovni Chrabromilčana mu jemne položil ruku na plece a po pár tichých slovách zanechal de Wiella stáť na jeho mieste.
„Slečna Evansová, poprosím odpaľovacie, intenzitu si vyberte sama. Najlepšie bude silný odpal. Ja Vás zablokujem a odzbrojím.“ Vysvetlil nahlas, čo od nej očakáva a oslovená študentka mu prikývla na znak porozumenia.
„Snáď nemá madam Pomfreyová priveľa povinností.“ Započula Chrabromilčanka z davu a s úškrnom pozrela na profesora, ktorý sa zatváril pobavene.
„Ide o ukážku, nemusíte sa o svoju priateľku obávať.“ Povedal s úsmevom profesor smerom k dievčenskej časti publika.
„Myslím, že to bola obava o Vaše zdravie, pán profesor.“ Vysvetlil so smiechom Hanrich, na čo Lily iba pobavene pokrútila hlavou a profesor pozrel na dievča so zdvihnutým obočím.
„Myslíte, že to stihnete?“ zaznela spod pódia ustarostená tichá otázka, na čo sa ozvalo mnohonásobné zachechtanie a Lily mala čo robiť, aby zadržala to svoje, keď profesorovi jemne vyšli oči z jamiek. Akosi nevedel určiť, či pokladajú mladú Chrabromilčanku za tak extrémne dobrú alebo jeho za tak enormne neschopného.
„Pokúsim sa.“ Dodal zamračene a mierne prevrátil očami.

„Na tri.“ Zaznel pobavený hlas patriaci Severusi a de Wiell súhlasne prikývol.
„Raz, dva, tri.“ Odpočítal Slizolinčan v známom tempe.
Lily sa zahnala a vyslala najsilnejšie odpaľovacie kúzlo, akého bola schopná a profesor, na počudovanie mnohých, bleskovo vyčaroval tmavomodrý štít, ktorý ho pohltil. Kliadba Chrabromilčanky bola, však natoľko silná, že sa približne meter posunul dozadu, čo ho nesmierne prekvapilo.
De Wiell bleskovo švihol prútikom, aby ju odzbrojil, čo očakávala, odklonila kliadbu a odzbrojila zaskočeného profesora. Učiteľ obrany si ani nestihol všimnúť kedy, a hlavne ako a prútik mu vyskočil z ruky letiac smerom ku študentke. Lily prútik bezpečne chytila a odniesla ho svojmu prekvapenému súperovi.
„Prepáčte. Sila zvyku.“ Priznala so smiechom a na jej prekvapenie sa na tvári de Wiella neodzrkadľovala žiadna negatívna emócia.
„Vie mi niekto povedať, prečo vyhrala?“ spýtal sa s úškrnom študentov.
„Aj keď nemala.“ Dodal a s pobavením pozrel do smaragdových očí.
„Podcenili ste ju a vedela, čo chystáte.“ Povedal Sirius, ako jasný fakt.
„Presne, pán Black.“ Pochválil študenta.
„Teraz ste mohli vidieť, nakoľko dôležitá je každá stotina sekundy. Keby na mňa vyslala neodpustiteľnú kliadbu, už by som sa s vami nerozprával.“ Prekvapivo priznal svoje pochybenie.
„Takže do dvojíc a snáď si dáte na tieto chyby väčší pozor.“ Popohnal šiestakov, ktorí priveľmi neotáľali.
„Túto odzbrojovaciu techniku budeme precvičovať na budúcom stretnutí.“ Prezradil a Lily s jemným pokynutím hlavy zoskočila z pódia, aby sa pristavila pri skupinke Bifľomorčanov.

Profesor zamyslene pozoroval Hanricha stojaceho oproti talentovanej čarodejnici a pohrával sa s prútikom vo svojich rukách. Taktiež si prezeral Remusa, ktorý pálil kliadby po Markovi a občasne sa obzrel aj po Severusovi. Lily si tie zamyslené pohľady všimla, ale nevenovala im špeciálnu pozornosť. Bola s profesorom spokojná. Vedel skritizovať, ale aj pochváliť a nerobil rozdiely. Dnes sa presvedčila, že post učiteľa OPČM zaujal, konečne dobrý profesor.
„Na dnes končíme.“ Zaznel hlas de Wiella a kliadby naposledy presvietili miestnosť.
Študenti sa spokojne poskupinkovali, aby v spoločnosti priateľov opustili Veľkú sieň a v dobrej nálade sa vracali do svojich klubovní.
„Chystáš sa ísť hneď na večeru?“ zaujímala sa Jane, keď sa zastavili vo vstupnej hale, kde na nich už čakal Regulus.
„Sama neviem.“ Bezradne krútila hlavou.
„Som hladná, ako mláďa ostnáča, keďže som opomenula obed.“ Povedala jeden fakt.
„Okrem toho som zavalená esejami.“ Povzdychla si a tváre jej priateľov odrážali súcit.
„Avšak radšej by som bola s tebou.“ Zafňukala a pritúlila sa k svojmu priateľovi.
„Tak sa bež prezliecť a pred večerou pôjdeme von.“ Navrhol prekrásnej Chrabromilčanke a vtisol jej na temeno hlavy nežný bozk.
Lily opúšťala náruč svojho priateľa s neskrývanou spokojnosťou. Dnešný deň sa vôbec nevenovala učeniu, čo jej mysli nesmierne prospelo. Elixíry boli vedené v duchu inteligentnej konverzácie, zázračné tvory mali viac menej informačný charakter a potom vstúpila do Zakázaného lesa, kde sa stretla s hipogrifmi i testrálmi a pomohla zranenej samici jednorožca.
Kúpanie v jazere a Klub duelantov boli iba príjemným záverom popoludnia a pri pocite, že opomenula knižnicu túto myšlienku potlačila do úzadia. Aj ona si zaslúži oddýchnuť od množstva informácii, ktoré denne jej mozog musí spracúvať.

Podľa predpokladu ju Severus čakal pri vstupnej bráne a mladá Chrabromilčanka narýchlo zbehla posledné schody, aby ruka v ruke vyšli na nádvorie a pokračovali smerom k jazeru.
Skutočne prekrásny deň a teraz, podvečer, ponúka Rokfort ešte magickejší pohľad. Spoločne zastali na známom mieste a Lily sa veľmi ochotne schovala v náručí vysokého Slizolinčana.
Keď opomenie hodiny elixírov s mužom, ktorého by najradšej postrčila z Astronomickej veže, je so školou spokojná. Ťaživý pocit na hrudi po splne mierne ustal a Remus sa zdá byť pri plnej sile, čo jej navodzuje pocit spokojnosti. Keď pozemky školy potemneli a okolie osvetľovali iba mihotavé plamene fakieľ prežiarujúce interiér hradu, dvojica študentov vykročila ku vstupným dverám. Lily tento deň s konečnou platnosťou uzavrela, ako dokonalý.
Piatok ubehol a môže ho ohodnotiť ako zaujímavý a zábavný. Teraz je už večer a práve sa idú najesť.
Čo by sa mohlo pokaziť?