POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Šťastná Chrabromilčanka kráčala v spoločnosti svojho priateľa smerom do hradu a bola by prisahala, že jej dobrú náladu nie je možné prekaziť. Keď sa dostali na nádvorie a uvidela, ako sa pomaly otvára vstup do školy, si tým už taká istá nebola. S neblahým pocitom zastala a spravila niekoľko málo krokov, aby sa skryla v tmavom tieni a pozorovala otvárajúce sa dvere.
Malá postava, ktorá sa prešmykla z bezpečia hradu von do tmy, ju v tom iba utvrdila a prekvapene zamrkala, keď sa hnala smerom k nim.

„Hej! Hej! Stoj mladý muž!“ chytila Lily utekajúceho chlapca za batoh, ktorý mal na svojom chrbte.
„Kam si sa vybral?“ spýtala sa ho karhavo a držiac jeho tenkú ruku, ho začala viesť smerom ku škole, až zastala na jemne osvetlenom nádvorí očakávajúc nejaké vysvetlenie ohľadom závažného porušenia školských pravidiel. Akým veľkým prekvapením bolo, keď sa jej smaragdové oči stretli s tmavomodrými? Severus dramaticky prevrátil očami a najradšej by na tých prvákov použil zväzovacie kúzlo. Čo si, pre Morganu, ten fagan myslel?
„Pusť ma! Idem domov!“ Kričal po nej zjavne rozrušený prvák a snažil sa jej vytrhnúť z ruky.
„A môžem vedieť prečo?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím, na čo chlapec iba záporne pokrútil hlavou. Lily si povzdychla, stiahla mu tašku z chrbta a čupla si k smutnému dieťaťu.
„Teraz v noci nemôžeš behať po vonku, je to nebezpečné.“ Povedala jemne a pohladila ho po líci.
„Ja som Lily.“ Predstavila sa malému Slizolinčanovi a dúfala, že jej povie, prečo chcel, pre Merlina, utiecť domov. Že by mu bolo až tak smutno? S tým by mohol veľmi ľahko pomôcť Slughorn. Zaiste by mu, ako aj mnohým iným, povolil stretnutie s rodinou počas niektorého víkendu.
„Ja sa volám Corwin.“ Zafňukal chlapček.
„Všimla som si, že rád kreslíš.“ Prezradila Chrabromilčanka a dúfala, že sa chlapec rozhovorí o dôvodoch jeho neskorého odchodu domov. Slizolinčan pozrel na staršiu študentku a jeho pohasínajúce oči sa opäť jemne prežiarili.
„Chceš vidieť môj skicár?“ spýtal sa jej s neskrývanou hrdosťou.
„Isteže.“ Prikývla s úsmevom a z drepu sa zvalila na nízky schod, aby mala pohodlie. Corwin si prisadol k nej, otvoril batoh a vytiahol z neho svoje kresby. Na prekvapenie červenovlasej čarodejnice mal prvák vo svojej taške pobalené ovocie a muklovské sladkosti, čo jej napovedalo, že sa na svoj odchod náležite pripravil.
Lily si nechala položiť blok na svoje stehná a prezerala si skutočne veľmi pekné maľby zvierat. Chlapec je skutočne talentovaný a zaiste mu táto činnosť prináša radosť. Pri posledných stránkach ju naplnil neblahý pocit, že Corwinov optimizmus pomaly opadával.
Utvrdila ju v tom posledná kresba, zaiste z dnešného doobedia a nemusí byť detský psychológ, aby vedela, že Slizolinčan sa trápi.
Obrázok bol nakreslený zväčša tmavými farbami. Tmavá obloha, tmavé okolie, tmavý les a čierna postava, ktorá má zodvihnuté ruky do písmena V vzhliada k citrónovo žltému slnku.
Prečo jedenásťročný malý chlapec prosí, aby niekto prežiaril jeho temný svet?

„Povieš mi, prečo si chcel ísť domov?“ spýtala sa starostlivo tichým hlasom.
„Neznášajú ma.“ Prezradil takmer nečujne a potiahol nosom. Lily smutné dieťa upokojujúco pohladila po chrbte a dúfala, že sa viac rozhovorí. Možno je precitlivený na podpichovanie a zvýši nad ním dohľad. Možno.
„Keď prišiel cez leto Dumbledore rozprával mi, aké to tu bude super. Že ma tu budú mať deti radi a naučím sa čarovať a konečne nebudem za čudáka.“ Začal smutne rozprávať svojim topánkam a Lily odobrujúco pritakala. Muklorodený v Slizoline nie je bohvieaká kombinácia.
„Nikto ma tu nemá rád.“ Pripustil smutne a mladá Chrabromilčanka pocítila nemalé obavy. Pohľadom sa stretla so Severusom, ktorý to celé pozoroval a bezradne krútil hlavou.
„A preto si chcel odísť v noci zo školy? Vieš, aké je to nebezpečné?“ spýtala sa Lily starostlivým jemným hlasom, aby nerozrušila prváka ešte viac, ako je doteraz.
„Počul som, ale aj to je lepšie, ako v škole.“ Pripustil temer nečujne, na čo šiestačka vytreštila oči. Bude si musieť, najlepšie hneď, pohovoriť so Slugym a asi aj s riaditeľom.
„Večeral si vôbec?“ spýtala sa so záujmom a Corwinov prázdny žalúdok to veľmi jasne vyjadril za neho.

„Poď.“ Vyzvala jemne chlapca a chytila ho za ruku. Severus prevrátil očami a zašomral si popod nos niečo o tom, že aj on tam stále je, napriek tomu vzal tašku malého chlapca a vykročil do hradu za svojou priateľkou.
„Jaaaa.... Ja tam nejdem.“ Zatiahol prestrašene chlapec, keď sa blížili k Veľkej sieni a primrzol na mieste.
„Smiem vedieť prečo sa nechceš najesť, keď si hladný?“ spýtala sa ho s nadvihnutým obočím a odpoveďou jej bolo silné objatie spojené so záplavou sopľa a iných telesných tekutín.
„Oni mi zase budú robiť zle. Som pre nich len odhodený pankhart.“ Vypadlo z neho pomedzi vzlyky.
„A preto si sa rozhodol zbaliť si jedlo a odísť za rodinou.“ Odtušila s povzdychom Chrabromilčanka.
„Do sirotinca.“ Opravil ju a spakruky si utrel nos. Lily podala plačúcemu dieťaťu vreckovku a poslušne čakala, až sa vysmrká a utrie z líc slzy.
„Bojíš sa sedieť so svojimi spolužiakmi?“ spýtala sa jemne a v duchu zakňučala, keď si všimla svoje zasoplené oblečenie. Severus sa ticho mračil smerom k malému Slizolinčanovi a mal neblahé tušenie, že toto celé nedopadne dobre, keďže ochranársky komplex Lily k malým deťom je až nebezpečne rozvinutý. 
Vyklepol si prútik a jemným mávnutím očistil svoju starostlivú priateľku od neporiadku, ktorý narobil sentimentálny Slizolinčan. Na túto otázku sa Chrabromilčanke dostalo súhlasného prikývnutia, na čo v duchu zakňučala. Merlin, čo teraz? Pričupla si k malému dieťaťu a jemne ho pohladila po líci.
„Corwin. Ja ti sľubujem, že ti už nikto nebude robiť zle.“ Sľúbila a pozerala do krásnych očí vystrašeného dieťaťa, nateraz s červeným nádychom.
„Poď.“ Riekla povzbudzujúco a chlapec, miesto toho aby konečne spravil jeden samostatný krok, ju silno chytil okolo krku.
„Zbije ma.“ Vyšlo z neho preľaknuto a Lily stúpol tlak na nebezpečne vysokú hranicu.
„Ubližuje ti niekto?“ spýtala sa nahnevane a jej oči ochladli. Toto už nie je podpichovanie alebo osočovanie.
„Budeš sedieť pri mne.“ Povedala Corwinovi skôr, ako stihol čokoľvek odpovedať a vzala ho na ruky.

Prekrásny malý chlapec je osočovaný pre jeho pôvod akoby oni boli o niečo lepší. Bojí sa jesť, bojí sa byť v klubovni a ako jediné riešenie tejto situácie videl v nočnej prechádzke skrz Zakázaným lesom smerom do detského domova, v ktorom je, iba, za čudáka.
Pri tejto myšlienke si pritisla Corwina tesnejšie do objatia a vyštartovala smerom k Veľkej sieni pohovoriť si s pár ľuďmi a zjednať nápravu.
„Toto nemôžem nechať len tak. Musím mu nejako pomôcť.“ Povedala svojmu priateľovi, ktorý nemohol nevidieť v jej tvári počínajúci hnev. Severusovi sa po týchto slovách podvedome zježili chlpy na krku. A takto to celé začína...

Čoskoro plnoletý Slizolinčan, so stiahnutými vnútornosťami nasledoval svoju priateľku a takmer zamrzol šokom, keď uháňajúca Chrabromilčanka mávla jemne zápästím a dvere za rozleteli dokorán.
Lily s dieťaťom v náručí energicky kráčala smerom ku Chrabromilskému stolu spolu so zaostávajúcim Severusom a skutočnosti, že v sieni ostalo hrobové ticho nevenovala žiadnu pozornosť. Corwina zložila z bezpečia svojich rúk až pri Remusovi a začala mu vyzliekať plášť.
„Corwin. Toto je James a Remus.“ Predstavila mu milo chlapcov medzi, ktorými ho plánovala usadiť a malý Slizolinčan s obavami zaujal pokynuté miesto.
„Môžem sa spýtať...“ začal koktať Sirius, ale Lily ho spražila nevraživým pohľadom.
„Tento chlapec je pod mojou ochranou a vy dozrite, aby sa v riadne a pokojne navečeral. Ja si musím zatiaľ niečo vybaviť.“ Chladne pozerala na Jamesa a Remusa, ktorí stále nevedeli pochopiť vzniknutú situáciu.
Remus mykol plecom a začal chlapcovi na tanier naberať mäso so zeleninu a keď James jemne chytil Corwina za rameno, aby mu priateľsky ukázal nápoje na stole, zaujímajúc sa, čo by si prial piť, chlapec sa upokojil.
Keď malý Slizolinčan chytil do ruky vidličku, Lily si všimla bolestné trhnutie v drobnej pravej ruke a fakt, že si ju rýchlo vymenil za ľavú jej spôsobil zovretie v žalúdku. Narýchlo mu vyhrnula rukáv a v Jamesovej tvári vzhliadla rovnaké pobúrenie, aké pociťovala aj ona.
Na chlapcovom predlaktí sa vynímala modrina spôsobená veľmi silným držaním a podľa jej rozmerov si je istá, že to nebol rovesník, kto je pôvodcom onej pomliaždeniny. S neblahým tušením mu potiahla za golier na krku a po vzhliadnutí jeho chrbta jej unikol hlboký výdych nosom sprevádzal zvukom nie nepodobným funeniu rozbesnenej šelmy.
Lily pozrela do tváre Jamesa Pottera, ktorý si všimol tmavý prechod v smaragdových očiach a odobrujúco prikývol. Videl dosť, aby pochopil, že toto dieťa niekto zneužíva a on je Chrabromilčan v prvom rade. Neznesie, aby niekto trápil dieťa a je jedno, že sa v tomto prípade jedná o Slizolinske. Nazúrená Chrabromilčanka sa vzpriamila a prezrela si, poniektorým známymi, tmavými očami okolitých študentov a vykročila, aby v záchvate zúrivosti konfrontovala prvého vinníka, ktorému neostáva nič iné, iba sa modliť, aby si jeho Anjel strážny nedal v tejto chvíli pauzu.
Severus položil chlapcov batoh k jeho nohám a s pocitom hrôzy kráčal za svojou priateľkou, ktorá sa rozhodla vziať veci do vlastných rúk. Akosi tušil, že jedným z konfrontovaných bude napokon aj on sám, keďže jej pred pár hodinami povedal, že je všetko v absolútnom poriadku. Na jeho obhajobu, on o tomto netušil.

Profesor de Wiell zamyslene vstúpil, učiteľským vchodom, do Veľkej siene a akoby duchom mimo sa usadil vedľa riaditeľa. Po chvíli hľadenia na prázdny tanier precitol zo svojho zamyslenia a začal si naberať pečené mäso a následne si nalial plný hrnček čaju.
„Dobrú chuť.“ Popriala mu McGonagallová a na jeho zamyslený pohľad spýtavo nadvihla obočie.
„Ďakujem.“ Vyšlo z neho zdvorilo.
„Ako dopadlo prvé stretnutie Klubu duelantov?“ spýtal sa s úsmevom Dumbledore tušiac, že podivné správanie najmladšieho člena pedagogického zboru s ním nejako súvisí.
„Nebolo to zlé a pri Evansovej ste sa nemýlili. Skutočne má talent.“ Pripustil profesor obrany. Veľmi zvláštne dievča. Inteligentné, prirodzené a s pozoruhodnou skupinkou priateľov.
„Nevideli ste turnaje pomocou mysľomise?“ spýtala sa prekvapene profesorka transfigurácie a vyjavene pozrela na Dumbledorea, ktorý sa zachechtal.
„To by už nebolo prekvapenie.“ Odpovedal pobavene počas dojedania pečených zemiakov.
„Nad čím premýšľaš?“ oslovil riaditeľ opäť duchom neprítomného kolegu.
„Nad tým, podľa čoho sú vlastne študenti triedení do fakúlt. Mal som možnosť sa s nimi rozprávať a pozorovať ich, avšak nič mi nenapadá.“ Priznal dôvod svojho zamyslenia a spýtavo pozrel do pobavených tvári starších kolegov.
„Skúste na to prísť.“ Uškrnula sa profesorka transfigurácie, ktorá sa na tomto pátraní, vždy dobre bavila.
„Ale no tak, Minerva. Môžeme mu trošku pomôcť.“ Začal zmierlivo Dumbledore, za čo si vyslúžil plnú pozornosť de Wiella.
„Každý študent je iný, čo si si asi všimol.“ Začal rozprávať pomedzi chlípanie svojho nápoja a profesor obrany prikývol. Toho si je vedomý.
„Pre každého je dôležité niečo iné. Pre niektorých moc, sláva, bohatstvo, uznanie, avšak sú tu aj iné, povedzme, vznešenejšie hodnoty, ako je priateľstvo, rodina, láska...“ rozprával riaditeľ.
„Niektoré povahové vlastnosti majú fakulty spoločné, aj keď sa nájdu výnimky.“ Prezradil svojmu mladému kolegovi, ktorý spýtavo nadvihol obočie.
„Taký Slizolin. Oni budú ticho počúvať, pozorovať a vyčkávať na svoj čas. Emócie sú považované za prejav slabosti. Bystrohlav číta medzi riadkami a poskladá potrebné informácie zo zdanlivo nepodstatných a nesúvisiacich maličkostí. Bifľomorčania sú tichí a zdanlivo pokojní, avšak pokiaľ ide o city rozhorčia sa a nechcel by som sa ocitnúť v ich nemilosti. Bifľomorská pomstychtivosť je legendárna. A napokon tu máme Chrabromilčanov. Sú neskrotní ako aj levy, ktoré ich symbolizujú. Na počudovanie nemajú radi násilie. Tak ako Slizolin preferuje nenápadné počúvanie a vyčkávanie, oni vedia doslova vybuchnúť a konajú intuitívne.“ Prezradil niečo málo o fakultách a de Wiell jemne prikývol.
„To čo rodí Slizolinčana Slizolinčanom, Bystrohlavčana Bystrohlavčanom, Bifľomorčana Bifľomorčana, či Chrabromilčana Chrabromilčanom je postoj, akási idea ich duše, k týmto hodnotám. Je to podvedomý pud, ktorý zaujme voči tomu, čo je pre neho dôležité.“ Napovedal mu Dumbledore a jemne sa na svojho kolegu usmial, čím mu dal najavo, že ďalej musí pátrať sám.
„Klobúk vie určiť u jedenásťročných, čo je v ich živote najdôležitejšie?“ spýtal sa prekvapene učiteľ OPČM.
„Klobúk je mocný artefakt, ale ani on nie je všemocný. Pokiaľ duša študenta nie je plne vyvinutá alebo je v rozpore, rozhodne podľa iných kritérií. Najviac zaváži výchova, či schopnosti.“ Odpovedal Dumbledore.
„Myslel som, že Chrabromilčania sú akýmsi symbolom svetla.“ Pripustil učiteľ obrany a spýtavo pozrel na McGonagallovú.
„Keby to tak bolo, tak by sa žiaden Chrabromilčan nestal smrťožrútom. Aj keď je to raritné, nájdu sa aj takí.“ Odpovedala svojmu kolegovi, ktorý sa rozhodol rozlúštiť, pre nezasvätených, nerozlúštiteľné.
„Takže môžem nájsť v Chrabromile študenta, ktorého zmysel života je v moci a v Slizoline naopak toho, kto si najväčšmi cení lásku? Veľmi ste mi nepomohli.“ Zašomral pri vzhliadnutí ich vyškerených tvári.
„Som rád, že si pochopil, prečo je to také náročné.“ Zapojil sa Slughorn, ktorý toto pátranie dávno vzdal.
Dvere do Veľkej siene sa rozleteli a dnu vpálila Evansová s prvákom na rukách. Riaditeľ prestal chlípať svoj nápoj, de Wiell prekvapene zamrkal a McGonagallovej, ktorej kvapkala z lyžice omáčka do jej lona, skoro oči vypadli z jamiek, keď študentka malého Slizolinčana usadila ku Chrabromilským šiestakom. Profesor obrany zaujato pozoroval, ako sa o niečom dohadovali a nemohol si nevšimnúť pohľady, ktoré si vymenili. Lily pozrela na Pottera ako niekto, kto sa práve chystá spáchať úkladnú vraždu a James sa pre istotu tváril ako ten, kto jej veľmi ochotne poskytne alibi. 

„Myslím, že si tvoje tvrdenie o Chrabromilčanoch budem môcť overiť.“ Povedal učiteľ OPČM mierne šokovane riaditeľovi, keď pozoroval Evansovú uháňať popri vstupných dverách.
„Nemali by sme zakročiť? Evansová je schopná spôsobiť Palácovú revolúciu.“ Spýtala sa s obavami McGonagallová, na čo sa riaditeľ oprel rukami o stôl a chystal sa postaviť.
„Počkajte!“ vyzval ich de Wiell, ktorý s nimi nesúhlasil.
„Ak zakročíme teraz, vybavia si to neskôr a hlavne súkromne.“ Pozrel spýtavo do očí riaditeľa, ktorý sa na svojom mieste opätovne uvoľnil a v duchu súhlasil so slovami mladého kolegu.
Profesor obrany opäť vzhliadol k prapodivnej skupinke hádajúcej sa oproti nim a keď sa jeho oči stretli so smaragdovými, v hrudi sa mu rozšírilo teplo, ktoré začal pripisovať páleniu záhy.

Lily s chuťou trhať brušnú dutinu a vnútornosti použiť do niektorého elixíru kráčala konfrontovať jedného z idiotov, ktorý toto dopustil. Požiadala ho o jednu jedinú banálnosť a nebol schopný dohliadnuť na svojich spolužiakov.
„Regulus Black!“ zavrčala nebezpečne Lily, keď prechádzala popri vstupe do siene a ukázala prstom na prvého vinníka. Oslovený Slizolinčan, ktorý to celé ticho pozoroval, o odtieň zbledol a druhý prefekt, ktorý evidentne považoval usadenie Corwina medzi levmi za urážlivé, to poňal z iného uhla.
„Evansová. Čo si to dovoľuješ? On je Slizolinčan!“ Zahučal na ňu prefekt, o ktorom vedela, že sa volá Malciber, nahnevane si utrel do vreckovky ústa a vyštartoval smerom k nej, nasledovaný Regulusom Blackom.
Lily vzbĺkla plameňom hnevu a mala chuť uškrtiť týchto tupcov. Slizolinčan alebo nie, Corwin patrí odteraz jej.
„To je v tejto chvíli irelevantné.“ Osopila sa na zadubenca v zelenom.
„Pokojne môže byť aj reinkarnáciou samotného Salazara, ale Corwin je odteraz pod mojou ochranou a bude teda sedieť pri našom stole!“ Rozkričala sa po ňom akoby boli jediní prítomní a Severus, ktorý spozoroval zvýšený záujem pri profesorskom stole, dúfal, že nezačnú po sebe vrhať kliadby alebo niečo oveľa horšie. Lily periférne zazrela uprený pohľad de Wiella, avšak nateraz jej to bolo absolútne jedno. Toto je dôležitejšie.
„Je to proti pravidlám v prvom rade a ..“ začal sa hádať Slizolinsky prefekt, ktorý si je vedomý magických schopností tejto Chrabromilčanky, ale na jeho zlosť ho Lily nenechala dohovoriť.
„Nie. Nie je. Tie stoly sa tak volajú, pretože je pri nich fakultný znak. Nie je nikde napísané, že študent nemôže sedieť pri stole inej fakulty, ak je vítaný. A pozri. Zdá sa ti, že sa tam má zle?“ uškrnula sa Chrabromilčanka a zoširoka poukázala na hodujúceho chlapca. Malciber nabral v tvári červenú farbu a Lily si bola istá, že ho v tejto chvíli urazila. Kto vie, prečo pri tomto poznaní pocítila zadosťučinenie?
„To je nepodstatné. Nikto nebude odvracať prváka od jeho fakulty a už tobôž nie Chrabromilská humusáčka.“ Zasyčal jej do očí a Severus chcel prekliať toho bastarda, čo sa opovážil takto nazval jeho snúbenicu, ale nestihol.
Na jeho nesmierne prekvapenie prefekta k zemi poslala Hanrichova päsť a Slizolinčan, rozčapený na zadku s krvácajúcim nosom, vražedne zazeral po Lily a jej kamarátovi.
„Teraz ma počúvaj ty atrapa červoplaza.“ Syčala na neho v predklone a takmer sa dotýkala svojim nosom toho jeho.
„Toho chlapca niekto vo vašej fakulte zneužíva a ty mi do piatich minút zistíš, kto to je, inak sa mi budeš spovedať.“ Šplechla mu šeptom do tváre a Malciberov pohľad odrážal nemalý stupeň nenávisti.
„Čo je teba vlastne do toho?“ rozkričal sa po nej, keď sa, prekvapivo rýchlo, postavil. Tu už, ale zakročil Regulus, ktorý sa obával hnevu svojej kamarátky.
„Drž hubu Malciber! Lily má pravdu.“ Osopil sa na neho s hnevom v očiach.
„Je to Chrabromilčanka. Dieťa niekto trápi a ona sa správa, ako každá iná levica ochraňujúca mláďa. Momentálne je to mláďa hada, ale to je pre ňu nepodstatné.“ Vysvetlil mu Regulus a snažil sa upokojiť situáciu. To, že sa hádajú pred profesormi, ktorí zo záhadných dôvodov stále nezakročili mu na optimizme nepridáva. Niečo majú za lubom a to sa mu nepozdáva.
„Ja by som ju na tvojom mieste nedráždil.“ Odporučil mu Hanrich zatiaľ čo si otriasal ubolené zápästie.
„Regulus. Choď okamžite zistiť, kto bije to dieťa, inak neručím za následky.“ Povedala tichým hlasom, z ktorého všetkým okolostojacim naskočili zimomriavky a oslovený Slizolinčan sa veľmi rád vzdialil z dosahu nazúrenej Chrabromilčanky.
„Mne je jedno, kto si Evansová, ale daj si na mňa pozor.“ Vyštekol jej Malciber vyhrážku do tváre a k jeho zúrivosti prispela skutočnosť, že sa na neho uškrnula spôsobom, ktorý naznačoval, za nakoľko schopného, respektíve neschopného ho považuje a vykročila ku Chrabromilskému stolu skontrolovať večerajúce dieťa.
„To o tých stoloch si myslela vážne?“ spýtal sa jej Mark, keď prechádzala okolo Bystrohlavského stola, na čo mu odobrujúco prikývla a pokračovala ďalej.

Musí Corwina zobrať na ošetrovňu, aby ho Pomfreyová lepšie prezrela. Tichý hlások, ktorý prekazil niť jej myšlienok, jej našepkal, že otočiť sa chrbtom k nepriateľovi, zaručene nie je dobrý nápad. Pootočila jemne hlavou, započula tichú kliadbu a uvidela ako Malciber švihol prútikom. Lily si vyklepla prútik z rukáva, vyčarovala štít, ktorý kliadbu pohltil a vyslala na neho neverbálne parselskú.
Nepoučiteľný Slizolinčan sa vzniesol vysoko do vzduchu v nemom výkriku s rozpaženými rukami a následne dopadol chrbtom na kamennú zem, kde ostal ležať s vyrazeným dychom. Lily s chuťou prekliať toho idiota do zabudnutia pomaly kráčala k jeho ležiacej postave a mrazivú zúrivosť, ktorá ju obklopovala nebolo možné necítiť.
„Počúvaj ma Malciber. Sám si si práve vybral nepriateľa. Nikdy by som si nepomyslela, že môže byť nejaký Slizolinčan až taký idiot.“ Šepla s enormným chladom v očiach, pod tlakom ktorého, musel oslovený študent vynaložil nadmerné sebaovládanie, aby udržal pod kontrolou svoj močový mechúr.
To sa, ale ku nej už hnala McGonagallová s riaditeľom a de Wiell so Slughornom im boli v pätách, čo jej neprinieslo pocit radosti, ale považovala to za zbytočné narušenie ich menšej výmeny názorov.

„Vysvetlíte mi láskavo, čo sa tu deje? Toto je vážne porušenie pravidiel, slečna Evansová!“ Spýtala sa rozhorčene riaditeľka jej fakulty a Severus pocítil stiahnutie v žalúdku. Nazúrená Lily je až priveľmi úprimná a jej dar šplechnúť hocikomu do tváre jedovaté slová by práve teraz nazval prekliatím.
„Ja sa ospravedlňujem, ale ja som nezačala. Malciber ma chcel prekliať, ja som sa len bránila.“ Rozhodila rukami na vedúcu svojej fakulty akoby pri tom nebola. Skutočnosť, že McGonagallová je obklopená profesormi a Lily svojimi kamarátmi, ktorí po zákerne vrhnutej kliadbe Slizolinskeho prefekta neostali nečinne sedieť, prizerajúcim študentom pripadala, akoby sa schyľovalo k Súboju titánov.
„To sme videli, ale môžete mi povedať, čo sa tu, pre Morganu, deje?“ zapojil sa do rozhovoru de Wiell, ktorému po pravej strane stál Dumbledore a lenivo švihol prútikom na ležiaceho študenta, ktorý mohol opäť bez problémov dýchať.
Dumbledore je tiež na jej zozname spolu so Slugym. Je čas im objasniť niekoľko faktov.

„Tak ja vám poviem, čo sa deje.“ Zasyčala Lily riaditeľovi rovno do tváre s plameňom v očiach. Severusovi po chrbtici prebehlo brnenie. A už je to tu...

„Boli sme so Severusom vonku na nádvorí, keď sa ten chlapec rozhodol utiecť.“ Povedala nahnevane a nenávistne pozrela na Malcibera, ktorý sa stihol posadiť a na jej prekvapenie, pri ňom opäť stál Regulus.
„A ďalej.“ Pobádal ju de Wiell s nadvihnutým obočím a aj keď sa Dumbledore tváril pokojne, Lily z neho cítila hnev. Na koho bol namierený, to vycítiť nedokázala.
„Corwina Dalea niekto zo Slizolinu zneužíva.“ Vypľula zo seba smerom na Slughorna, ktorý mierne pobledol.
„Ten chlapec má modriny a ja nie som ochotná, niečo také akceptovať.“ Takmer kričala na mierne šokovaných pedagógov, ktorí sa neunúvali niečo povedať.
„Môže byť hoc aj potomkom samotného Lucifera, ale Corwin Dale je od tejto chvíle pod mojou ochranou.“ Prezrela si chladne prítomných študentov, ktorí by sa len veľmi neradi ocitli na druhom konci jej prútika. Jej oči spočinuli na svetlomodrých, schovanými za polmesiačikovými okuliarmi, ktoré nateraz nepôsobili upokojujúco, ale navodili u nej ešte väčšiu zlosť.

„Vy ste mu rozprávali o krásnom hrade a o tom, ako sa bude učiť čarovať. Chlapec sa tešil, že si konečne nájde kamarátov a bude niekam patriť.“ Rozprávala smerom k riaditeľovi.
„Ten chlapec Vám veril.“ Povedala zúfalo a Dumbledore posmutnel.
„Zaradením do Slizolinu, už pre Vás nebol dosť dobrý. Všakže? Koho ste v ňom videli?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím.
„Prezradím Vám tajomstvo. On nie je Tom Riddle!“ Zvolala rozhorčene a ukázala na ustráchané dieťa pri Chrabromilskom stole.
„Akokoľvek sa to zdá byť nemožné, získali ste si dôveru Slizolinčala.“ Povedala unaveným hlasom.

„Mohlo Vám napadnúť, že u muklov vychovávané dieťa zaradené do Slizolinu potrebuje zvýšený dohľad!“ Kričala do tváre Slughorna.

„Prehliadate fakultu hadov, akoby ich všetkých klobúk označil za nehodných vlastnej existencie a práve z tohto dôvodu ste pre nich nedôveryhodný a ja ako Chrabromilčanka s nimi musím súhlasiť.“ Vyštekla na riaditeľa, ktorý sa postupne začal lámať.
„Čarodejnícky svet na Vás pozerá, ako na neomylného a dokonalého vodcu.“ Pokračovala vo svojich myšlienkach.
„Nepokladám sa za neomylného.“ Vstúpil jej do prejavu riaditeľ Rokfortu pevným hlasom, avšak jeho oči prezrádzali počiatočný stav úzkosti.
„To som si nikdy nemyslela, avšak dobrý vodca nie je ten, kto je neomylný ale ten, ktorý svoje chyby neopakuje a pri všetkej Vašej premúdrelosti a skúsenostiach by ste mali vedieť, že opustený jedenásťročný chlapec je zlým kráľom svojho pochmúrneho sveta.“ Priznala nahnevane.
„Čarodejníci sa schovávajú za mená mocných, ako prestrašené batoľatá za sukne svojich matiek a pritom si neuvedomujú, že ich pomaly ťahajú ku dnu. Voldemort i Vy ste si ste si vybudovali mocné mená, ktoré vzbudzujú strach i rešpekt za pomoci svojich verných, ktorí takmer denne riskujú svoje životy, zatiaľ čo vy dvaja, v bezpečí mäkkých kresiel, čakáte na výsledky súbojov.“ Vypúšťala jedovaté slová a ani si neuvedomovala nakoľko bolestné by mohli byť. Alebo, že by áno?

„A vy všetci ste ako stádové zvieratá, ktoré bezmyšlienkovite budú svojho vodcu nasledovať až na samotný kraj priepasti a ochotne skočíte dolu iba pre choré potešenie svojho idolu.“ Očastovala prizerajúci sa dav.
„Začnite konečne rozmýšľať a pretrhnite šnúru, ktorá sa vám nateraz možno javí ako záchranné lano, avšak uviazané ho máte okolo vlastného hrdla.“ Vyzvala šokovaný dav a svoju pozornosť opäť zamerala na postávajúcich profesorov.

„Prečo by vás mal zaujímať nejaký pankhart, ktorý sa rozhodol cez noc kempovať v Zakázanom lese?“ nadhodila posmešne otázku pozerajúc do tvári šokovaných profesorov.
„Som zvedavá, koho by ste poslali v noci do lesa, aby ho našiel a prípadne roztrhanie, toho obetavého nešťastníka divokou zverou, by sa dalo veľmi ľahko ospravedlniť a akceptovať, keďže by to bolo, .., Pre vyššie dobro.“ Vmietla riaditeľovi do tváre a na počudovanie nepociťovala úľavu. Bola krutá a mnoho vecí si riaditeľ nezasluhoval. Na jej obhajobu, stále vravela pravdu. Napriek tomu si nevedela vysvetliť, prečo sa doteraz neskrotný hnev prudko začal meniť na ťaživý smútok.

„Najhoršie na tom je, že ten chlapec si to uvedomoval, ale stále to riziko pokladal za prijateľnejšie riešenie ako zotrvávať, ..., v bezpečí tejto školy.“ Dodala so značnou dávkou sarkazmu a porazenecky pokrútila hlavou.
„Do tejto chvíle sa to zdalo až kurva nevinné, však?“ Spýtala sa tichým hlavom a sklesnuto pozrela do očí Regulusa Blacka, ktorý sa oprávnene obával, že práve stratil dôveru svojej kamarátky.
„A teraz ma ospravedlňte, musím odprevadiť Corwina na ošetrovňu, aby jeho pomliaždeniny prezrela madam Pomfreyová.“ Povedala zdvorilo a s miernym úklonom sa chystala na odchod.
„Ja ťa dostanem. Pamätaj.“ Zasyčal Malciber na vzďaľujúcu sa Chrabromilčanku.
Lily v záchvate nanovo pocíteného hnevu ukázala na vyhrážajúceho sa Slizolinčana prútikom a v očiach sa jej odrážala strach naháňajúca pomstychtivosť.
„Castrato ...“ zvolala začiatok kliadby so zdvihnutým prútikom.
„Nie!“ Zvreskla prestrašene mužská časť študentov a na jej nesmierne pobavenie spolu s profesormi, vrátane Dumbledorea. Lily sklopila svoj prútik a s chvatom, za ktorý by bol na ňu hrdý každý muklovský inštruktor sebaobrany žien, ho kopla priamo medzi nohy.
So zadosťučinením pozorovala jeho zvíjajúce sa telo s rukami držiacimi ubolený rozkrok a nevedno či sa riaditeľ obával o ten svoj, zamrzol šokom alebo jej v duchu zložil poklonu, túto situáciu nijako nekomentoval. De Wiell k svojej aristokratickej bledosti nabral ešte väčšiu a v duchu sa tešil, že sa doposiaľ neocitol na jej zozname. Merlin, to je ženská... Napokon, však Dumbledore precitol a taktiež si uvedomil, že je na čase do tohto rozruchu vniesť pokoj.

„Minerva. Odveďte prosím Vás chlapca na ošetrovňu. Horace, očakávam do hodiny v mojej kancelárii vinníkov.“ S tým sa riaditeľ otočil na odchod a porazenecky potľapkal po ramene mladé dievča, ktorého slová sa mu stále vynárajú v mysli.

Lily kráčala za McGonagallovou ku Chrabromilskému stolu a teraz si už uvedomovala, že bude mať za svoje správanie a slová, zaiste nemalé problémy. S riaditeľom určite.
„Pán Dale, poďte prosím so mnou.“ Prihovorila sa McGonagallová mladému chlapcovi, čím narušila myšlienky červenovlasej Chrabromilčanky. Oslovený Slizolinčan sa na ňu pozrel s hrôzou v očiach, akoby ho chcela prísna profesorka transfigurácie fyzicky potrestať a pohľadom rýchlo vyhľadal Lily, ktorá si k nemu čupla a strnulé telo chlapca sa uvoľnilo.
„Poď Corwin. Pôjdeme na ošetrovňu. Určite ťa tá ruka veľmi bolí a naša ošetrovateľka je veľmi milá. Dá ti na to hojivú masť.“ Prihovorila sa mu s láskou v hlase a chlapec s jemným úsmevom prikývol.
„Pôjdeš so mnou?“ spýtal sa jej so slzami strachu v očiach.
„Samozrejme a zoberieme aj Severusa. On je tiež zo Slizolinu a bude na teba dávať vo vašej klubovni pozor. Dobre?“ spýtala sa s náznakom úsmevu a na nesmiernu radosť všetkých naokolo, chlapča vstalo od stola.
Lily pozrela na Slizolinsky stôl, aby uvidela ako sa tam hlasno dohadujú so Slughornom a nejeden študent nahnevane rozhadzoval rukami. Jemne hlavou pokynula Severusovi, ktorý stál spolu s Regulusom vedľa vedúceho ich fakulty a na jej šťastie pochopil, že má ísť s ňou.

„Povieš nám, kto ti robí zle?“ spýtal sa Severus cestou na ošetrovňu, na čo prvák zafňukal obavami.
„Corwin, ja viem, že sa bojíš, ale musíš mi to povedať. Ako ti mám pomôcť ak nám to nepovieš?“ spýtala sa ho s povzdychom Chrabromilčanka.
„Ja neviem ako sa volá. Myslím, že Rackwould, alebo tak nejako.“ Priznal zúfalo.
„Runcorn? Albert Runcorn?“ spýtal sa tichým hlasom Severus, na čo chlapec trhane prikývlo.
„Teraz sa neboj. Si so mnou.“ Povedala mu Lily a chytila ho za ruku.
„A keď sa budeš kedykoľvek báť príď za mnou alebo za Severusom. Určite poznáš aj vášho prefekta, Regulusa Blacka. Aj on je môj priateľ.“ Pobádala mladého chlapca, ktorý jej súhlasne prikývol hlavou a pritisol sa k nej bližšie.
Lily akosi stále nevie pochopiť, ako sa úžasný deň môže behom pár minút zmeniť na nočnú moru. Avšak napriek jej hnevu a prežitej konfrontácii, je na tom v porovnaní s Corwinom veľmi dobre. Prekrásny malý chlapec a ako zistila, tak celkom milý a predsa sa nenašiel jediný plnoletý čarodejník, ktorý by mu ponúkol tak málo a predsa tak veľa.
Chlapec potrebuje lásku a niekoho, komu na ňom záleží. Aká maličkosť, keďže toto všetko by mu mohol dať hocijaký kamarát. Keby však nejakého skutočne aj mal. Corwin vyzerá ako Regulusov klon. Až na tie oči, ktoré sú totožné s tými Siriusovými. A tak ako obaja Blackovci sú jej priateľmi, tak aj on sa očividne rozhodol zveriť svoje srdce do rúk práve jej. V duchu sa zaprisahala, že ona ho nikdy nezradí.
Tá podobnosť je zarážajúca. Nepozná rod Daleovcov a asi Corwin bude, eh, nehoda, niektorého z Blackovcov. Ale ani to jej nedáva zmysel. Bohatí Blackovci by svojho, aj keď nechceného, potomka nepohodili do muklovského sirotinca. Radšej by kúpili milenke malý domček, najlepšie vo Francúzsku, kde by žila mimo očí Angličanov a zafinancoval by školné v Beauxbatonse.
Snáď jej Darius čoskoro odpíše.

„A sme tu.“ Povedala láskavým ťahavým hlasom Lily a otvorila dvere na ošetrovni, kde ich už čakala McGonagallová s madam Pomfreyovou.
„Tu sa posaďte pán Dale.“ Ukázala energicky ošetrovateľka na jednu z postelí, avšak Corwin sa ani nepohol, na čo Lily prevrátila očami. Merlin, to ten chlapec naozaj nikomu neverí a od každého očakáva čokoľvek, len nič dobré? Aké mal vlastne detstvo?
„Corwin. Hovorila som ti, že ti ošetrovateľka natrie boľavé miesta. Nebude ťa predsa natierať po stojačky.“ Povedala mu karhavo a na jej radosť a úľavu McGonagallovej, sa po týchto slovách odhodlal a sadol si na ukázanú posteľ.
„Vyzlečte sa.“ Prikázala ošetrovateľka usadenému prvákovi a keď sa chlapec začervenal a sklopil pohľad, Lily sa neovládla a z úst jej uniklo zachechtanie.
„Madam Pomfreyová určite nemyslela úplne a ja môžem odísť ak chceš.“ Povedala veselo chlapcovi, ktorý sa pri tejto predstave zhrozil.
„Nechoď!“ zvolal na ňu zúfalo a pery zelenookej Chrabromilčanky sa roztiahli do víťazného úsmevu.
„Nepôjdem, ale ty sa musíš vyzliecť do.. spodného prádla.“ Pozrela spýtavo na ošetrovateľku, ktorá jej odobrujúco prikývla. Chlapec si začal značne neochotne vyzliekať habit a o pár minút mala Lily možnosť vidieť modriny a pomliaždeniny na chlapcovom trupe. Stálo ju to nemalo síl, aby nespôsobila zemetrasenie a ako si mohla všimnúť, rovnaké problémy mal aj Severus s vedúcou Chrabromilu.
„Slečna Evansová. Ja som tiež Chrabromilčanka a plne Vás chápem. Prosím, nechajte to na profesora Dumbledorea.“ Povedala McGonagallová, ktorá nemohla nevidieť v očiach svojej najlepšej študentky nenávisť zmiešanú s enormnou dávkou hnevu.
„Ako to môže niekto urobiť?“ spýtala sa pobúrene šeptom vedúcej svojej fakulty, zatiaľ čo spoločne pozorovali, ako ošetrovateľka nanáša na chlapcove rebrá hojivú masť.
„Ja neviem. Tiež by som chcela vedieť, čo sa odohráva v chorej mysli.“ Odpovedala po pravde vedúca Chrabromilu a porazenecky pokrútila hlavou.
„Ak ho nevyhodí profesor Dumbledore, bude sa spovedať.“ Povedal výhražne Severus, na čo McGonagallová zaťala čeľusť, avšak pri pohľade na dobité dieťa odobrujúco prikývla hlavou. Na druhú stranu bolo potešujúce zistiť, že s takýmto správaním nesúhlasí ani Slizolinčan. Aj keď sa jej stále zdá byť Snape akoby omylom zaradený do tejto fakulty. Alebo Evansová do Chrabromilu?

Tak ako tajomstvo zaraďovania do fakúlt, tak aj oni dva sú pre celý pedagogický zbor záhadou. Divoká a pritom láskavá Chrabromilčanka v blízkom vzťahu s emočne chladným Slizolinčanom viedlo k mnohým debatám a dohadom. Čo ich dvoch vôbec spája? To je otázka, na ktorú by vedel odpovedať snáď len samotný stvoriteľ.
Akoby nemali nad čím premýšľať, rozšírili svoj okruh o pár záhadných študentov z iných fakúlt. Remus Lupin už nie je verný iba Potterovi, Blackovi a Pettigrewovi, ale stal sa blízkym priateľom aj pre druhú skupinku študentov. Nepochopiteľné taktiež je, ako sa v blízkosti Lily Evansovej ocitol Regulus Black. Tichý Hanrich Wer a doposiaľ samotárka Wallisová boli príjemným prekvapením. Hviezdami posadnutý Mark Ranbook z Bystrohlavu skupinu iba uzavrel. Hanrich ako Bifľomorčan nesklamal a bránil česť svojej kamarátky. Taktiež očakávané bolo, že Bystrohlavčania si spočiatku hádku ani nevšimli. Och áno. Inteligenciu majú nevídanú, ale dnes ukázali, že napriek svojej vnímavosti potrebujú domáceho škriatka, aby im povedal, že im horí pri zadku ich vlastný plášť.

„Musíme ísť do riaditeľne.“ Povedala McGonagallová, keď ošetrovateľka prestala okolo prváka švihať prútikom, na čo Lily, hryzúc svoju spodnú peru, zamyslene prikývla a vykročila smerom k chlapcovi.
„My musíme ísť za riaditeľom, ale od neho sem po teba prídem. Dobre?“ povedala Corwinovi, ktorý jej smutne prikývol a vtisla mu na čelo nežný bozk, za ktorým sa automaticky naklonil. Koľko láskavých slov a nehy sa mu doposiaľ dostalo? Lily nadobudla pocit, že ich počet je hraničiaci, ak nie priamo totožný, s číslom nula.
„Pán Dale tu dnes ostane spať. Musím mu dať ešte dva elixíry a Kostrorast na pomliaždené rebrá.“ Povedala jej šeptom ošetrovateľka, keď opúšťala ošetrovňu.
„Aj tak prídem drobec.“ Usmiala sa od dverí na prváka a odišla smerom k riaditeľni.

Lily letela Rokfortskými chodbami a keď sa blížila k riaditeľmi zazrela na sochu chrliča spôsobom, že pre vlastnú bezpečnosť uskočil bokom a bez potreby zahlásenia hesla nechal nahnevanú čarodejnicu vstúpiť na točité schodisko.
Znechutená Chrabromilčanka taktiež opomenula základy slušného správania a bez zaklopania na riaditeľove dvere, sa jej rozhorčením rozleteli dokorán a vohnala sa do Dumbledorovej pracovne v závese s McGonagallovou a Seveusom Snapeom.

„Ako je na tom chlapec?“ zaujímal sa riaditeľ a prekvapene zamrkal očami.
„Bude v poriadku.“ Povedala s povzdychom profesorka transfigurácie, na čo Severus prevrátil očami.
„Niečo sa Vám nepozdáva pán Snape?“ spýtal sa riaditeľ s náznakom hnevu.
„Ten chlapec je samá modrina. Samozrejme, že sa mi to nepozdáva. A keď zajtra opustí ošetrovňu bude sa báť aj vlastného tieňa.“ Objasnil im svoj pohľad na vec.
„Nebude tak skoro v poriadku a evidentne sa naviazal na Lily. Ona, ale nemôže spať s ním v Slizolinskom internáte.“ Dodal a bezradne pokrútil hlavou. Riaditeľov pohľad stratil známky hnevu a nadobudol presvedčenie, že tento Slizolinčan je vierohodný. Nie ako ostatní.
„Ty a Regulus na neho dozriete a ja keď dostanem do ruky toho pankharta, neostane nič, čo by mohli uložiť do pripraveného hrobu.“ Spustila rozhorčená Chrabromilčanka, čím spôsobila, že sa McGonagallová chytila za hrudník a lapala po dychu.
„To snáď nebude nutné.“ Zamiešal sa do toho riaditeľ, snažiac sa upokojiť vzniknutú situáciu a Lily iba porazenecky pokrútila hlavou. Svoju pomstu si nechá pre seba.
„Povedal chlapec, kto ho zbil?“ spýtal sa so záujmom riaditeľ a pozrel na Lily, keďže po slovách mladého Snapea predpokladal, že jej mohol niečo vyzradil.
„Nevedel ako presne sa volá. Ale podľa jeho slov predpokladám, že Runcorn.“ Odpovedala so smutným úsmevom.
„Nemôžeme niekoho obviniť na základe domnienky.“ Povedala McGonagallová, ale netvárila sa práve nadšene. Podľa jej zjavu by Lily tvrdila, že by mu veľmi ochotne pomohla pobaliť a osobne ho odprevadila k dementorom.
„Tak vypočujte Runcorna alebo ich konfrontujte. Mne je to úplne jedno, ale nedovolím, aby tu niekto trápil malé dieťa. Ten chlapec chcel v noci utiecť. Však ho mohli zožrať Acromantuly, pre Merlina!“ Kričala na riaditeľa rozhorčená Chrabromilčanka a chýbalo skutočne veľmi málo, aby nebuchla päsťou po jeho stole.
„Lily, upokoj sa. Riaditeľ je rovnako rozhnevaný ako ty. Určite to prešetrí.“ Snažil sa upokojiť svoje dievča rovnako nahnevaný Severus.
„Ty sa mi už nikdy neopováž povedať, aby som sa upokojila.“ Zasyčala do očí svojmu priateľovi s ukazovákom zabodnutým do jeho hrude.
„Bolo vašou povinnosťou na neho dávať pozor a keďže sa ukázalo, nakoľko je pre vás dôležitý, dohliadnem na neho ja a sám stvoriteľ pred mojim hnevom neochráni toho, kto by mi v tom chcel brániť.“ Povedala s absolútnou vážnosťou.
„Chcete tým povedať, že chcete dohliadnuť na fyzické i psychické zdravie osirelého chlapca a aj na jeho školský prospech?“ spýtal sa jej riaditeľ a pozrel na študentku ponad sklíčka svojich okuliarov.
„Aj emočné a magické v neposlednom rade.“ Odvrkla Dumbledoreovi.
„A prečo by sme Vám v tom mali, pre Merlina, brániť?“ spýtala sa prekvapene McGonagallová, ktorá pocítila voči svojej študentke nemalý stupeň hrdosti.
„Lily prosím. Riaditeľ sa snaží pomôcť.“ Skúsil to opäť Severus a tento krát opomenul ono, zakázané, slovo. Rozhorčená študentka musela pripustiť, že jej priateľ má pravdu. Keď už sem vletela, ako samotný Anjel pomsty, mala by riaditeľovi dať aspoň možnosť sa k tomu celému vyjadriť.
„Máš pravdu Severus.“ Priznala Lily a razom posmutnela.
„Pán riaditeľ, je mi to ľúto. Prestala som sa ovládať.“ Priznala svoje pochybenie a Dumbledore sa usmial.
„Ale na neho bol taký smutný pohľad. Mne je jedno, že je to had. Je to dieťa.“ Ospravedlňovala sa.
„Slečna Evansová, ja Vás chápem a ubezpečujem Vás, že to dáme do poriadku.“ Prisľúbil riaditeľ, na čo odobrujúco prikývla a unavene sa zvalila na jednu zo stoličiek s prstami bezradne zarytými do svojich vlasov.

„Chcel by som s Vami prebrať ešte niečo osobné. Pán Snape, môžete počkať vonku?“ spýtal sa riaditeľ a Severus prikývol.
„Nemusí ísť.“ Poznamenala Lily a chytila ho za ruku. Keď nevykázal McGonagallovú, prečo by mal odísť jej priateľ?
„V poriadku.“ Privolil riaditeľ.
„Chcel som Vám poslať oficiálnu žiadosť po sove, ale takto Vám ju rovno odovzdám.“ Povedal s podávaním zapečatenej obálky.
„Posaďte sa.“ Poukázal Dumbledore aj ostatným na stoličky oproti nemu.
„Takto je to lepšie a som rada, že ste nezmenili moje meno. Boli by z toho iba zbytočné problémy.“ Poďakovala sa Lily, zatiaľ čo otvárala list a začítala sa do pergamenu. McGonagallová sa spýtavo pozrela na riaditeľa, ale múdro zostala mlčať.
„Prestavba laboratória? Je to nutné? Mne sa zdalo byť v dobrom stave.“ Spýtala sa mierne začudovane a vzhliadla od oficiálnej žiadosti.
„Išlo by o nové laboratórium, ktoré by využívali študenti výberovej triedy a Školský majster elixírov.“ Vysvetlil jej riaditeľ.
„Profesor Slughorn si to s odchodom rozmyslel?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím všímavo Severus. Keď Slugy odíde, nebudú žiadne výberové triedy.
„Pevne verím, že sa tak stane.“ Odpovedal Dumbledore, aj keď neochotne.
„Nie je tu celková suma za rekonštrukciu. Iba odhad.“ Poukázala na sumu na pergamene a spýtavo pozrela na riaditeľa.
„Nie je možné vyčísliť presnú sumu. Môžu nastať nepredvídateľné komplikácie alebo môže ísť o nižšiu čiastku, ako je na žiadosti.“ Vysvetľoval riaditeľ svoje dôvody.
„Vás počas leta zaujímala aj finančná podpora nemajetných.“ Pripomenul Dumbledore list, ktorý mu poslala, na čo Lily prežiarená poznaním odobrujúco prikývla.
„Zdá sa mi byť prinízka.“ Pripustila.
„Táto suma bola schválená ako dostačujúca ešte za čias, keď bol riaditeľom Armando Dippet. Bolo by rozumné ju upraviť.“ Pripustil a pozoroval zamyslenú čarodejnicu, ktorá sa takmer neprítomne zahľadela pred seba.
„V poriadku. Keď bude ten haj.. útočník obvinený zo šikanovania a ublíženia na zdraví, zafinancujem rekonštrukciu.“ Povedala Lily s úškrnom a McGonagallová na ňu vytreštila oči. Severus sa zatváril náramne spokojne, keďže jeho snúbenica prejavila niečo z povahy Slizolinčana, ale riaditeľ sa usmial.

„Ďakujem lady Blackwell.“ Poďakoval sa s iskričkami v očiach a Lily so zamračením pozrela na vedúcu svojej fakulty.
„Bezpečnejšie bude Evansová pán riaditeľ. V tejto dobe určite.“ Povedala s povzdychom, na čo Dumbledore odobrujúco pritakal.
„Ak sa nenahneváte, idem ešte na ošetrovňu za Corwinom. Sľúbila som mu, že ho navštívim pred tým, ako pôjdem na internát.“ Povedala Lily a išla ku dverám.
„Čoskoro je večierka slečna Evansová.“ Poukázala profesorka transfigurácie.
„Zdržím sa len na moment. Poprajem mu dobrú noc a pôjdem rovno do veže.“ Nadvihla obočie na vedúcu svojej fakulty a čakala, či sa McGonagallová bude snažiť jej brániť alebo to nechá tak. Keď sa jej nedostalo žiadnej odpovede, či už negatívnej alebo pozitívnej, na jej slová, otvorila dvere na riaditeľni a chystala sa na odchod.
„Prečo držíte v tajnosti svoj pôvod?“ spýtala sa McGonagallová študentky stojacej vo dverách.
„Pretože ich nepreslávila milosrdnosť a taktiež mám hlasovacie právo v školskej rade a ako ste si všimli, prispievam na školské potreby a nemajetných študentov. Mysleli by si, že mám dobré výsledky práve kvôli tomuto a nie pre svoje schopnosti.“ Povedala McGonagallovej a odišla z riaditeľne.

„Čo si o tom myslíš Albus?“ spýtala sa učiteľka transfigurácie a zahľadela sa von oknom.
„Mala pravdu.“ Pripustil s povzdychom.
„V čom?“ zaujímala sa zástupkyňa a spýtavo pozrela do jeho modrých očí.
„Vo všetkom, Minerva.“ Odpovedal so smútkom v očiach.
„Prosím ťa, skontroluj dnes klubovňu a taktiež mám pocit, že som slečnu Evansovú videl naposledy raňajkovať.“ Zmenil tému a smutne sa usmial na svoju kolegyňu, ktorú nazýva priateľkou.
„Pôjdem sa porozprávať s madam Pomfreyovou. Zavolaj ma, keď príde Horac.“ Rozlúčila sa s riaditeľom a narýchlo opustila jeho kanceláriu.

Riaditeľ pomocou krbu privolal profesora obrany a zamyslene sa zahľadel na dvere. Lily Evansová mu dnes povedala mnoho vecí. Nepriamo ho prirovnala k Voldemortovi a odsúdila ho pre jeho ideu z mladosti, ktorú sa snažiť previezť do reality jeho dávny priateľ Gellert.
Odkiaľ vie, kto bol Tom Riddle? Poznanie jeho mena nie je tak zarážajúce ako to, že je oboznámená aj s jeho detstvom. Severus Snape je Slizolinčan a neraz dokázal, že nie je necitlivý, ale naopak dôveryhodný. Napriek tomu nevie zbúrať ten silný múr, ktorý mu bráni veriť týmto študentom. Je to dostatočným ospravedlnením za prehliadanie týrania malého dieťaťa?
Keby ho Evansová nepriviedla späť, zaiste by po mnohých dňoch našli maximálne tak skrvavené kúsky jeho oblečenia a časti tela, ktoré nočným predátorom nechutili.

„Chcel si so mnou hovoriť Albus?“ vytrhol ho z myšlienok privolaný učiteľ OPČM.
„Ach, áno.“ Odpovedal riaditeľ, keď sa spamätal z prekvapivého príchodu mladého pedagóga.
„Posaď sa.“ Ponúkol zdvorilo.
„Nie ďakujem.“ Odmietol s povzdychom de Wiell a s rukami prekríženými za chrbtom vykročil k oknu, kde sa s rukou opretou o jeho rám zahľadel smerom na Zakázaný les.
„Ako pokračuješ s výskumom?“ spýtal sa so záujmom riaditeľ.
„Ide to pomaly a stále mi chýba jedna dôležitá prísada. V hlavnom sídle som zabudol veľmi potrebnú zložku a budúci týždeň budem musieť po ňu ísť.“ Pripustil s povzdychom a porazenecky pokrútil hlavou.
„Budeš potrebovať prenášadlo?“ zisťoval riaditeľ a snažil sa prísť na spôsob, ako mladému mužovi pomôcť v tejto situácii.
„Nie, ale ďakujem. Niektorý večer, keď nebudem mať dozor, sa premiestnim do Londýna a využijem medzinárodnú Hop-šup sieť. Do troch hodín sa stihnem vrátiť späť.“ Zhrnul časový harmonogram, na čo mu Dumbledore chápavo prikývol.
„Ešte stále sa mi nechceš zdôveriť, na čom pracuješ?“ spýtal sa smutne mladého kolegu.
„Nikto neprezrádza na čom pracuje.“ Dostalo sa mu rovnakej odpovede ako vždy, keď sa ho na to spýtal.
„Kedy bude tvoj veľký deň?“ opýtal sa napokon, keďže zistil, že si na tajomstvo výskumu bude musieť počkať.
„To nezáleží na mne. Viem len, že by mal byť okolo Veľkej noci.“ Odpovedal po pravde a otočil sa na riaditeľa.
„Dúfam, že platí, na čom sme sa dohodli pred mojim nástupom?“ spýtavo pozrel do očí riaditeľa.
„Prirodzene.“ Upokojil ho Dumbledore.
„A teraz mi povedz, prečo si ma sem zavolal.“ Uškrnul sa de Wiell, ktorý vedel, že vzhľadom na rozruch vo Veľkej sieni, je hlúpe sa domnievať, že Dumbledore s ním chcel rozprávať o jeho súkromnom výskume a živote.
„Slečna Evansová dnes spôsobila nemalý rozruch a ja vôbec netuším, čo bude nasledovať.“ Povzdychol si Dumbledore a de Wiell zaujato pozeral do jeho tváre.
„Obávate sa vyhrážky Malcibera?“ spýtal sa ho učiteľ OPČM.
„Neviem, čo mám čakať.“ Pokrútil porazenecky hlavou.
„Prosím ťa, dohliadni na nich.“ Požiadal riaditeľ a de Wiell teraz pochopil, prečo ho sem Dumbledore zavolal.
„Spoľahni sa.“ Pritakal mu mladý profesor a tvár riaditeľa sa uvoľnila stratou napätia a starostí.

„Nazdar drobec. Je ti lepšie?“ spýtala sa od dverí Lily chlapca ležiaceho v jednej z postelí nemocničného krídla.
„Áno, ďakujem, madam.“ Odpovedal jej chlapec.
„Volaj ma Lily. A teraz šup, spať! Je veľa hodín.“ Mrkla na neho, chlapec so širokým úsmevom prikývol a zahrabal sa do prikrývok.
Lily pohladila jeho jemné vlasy a vykročila do pracovne ošetrovateľky, kde ticho zaklopala na otvorené dvere.
„Madam, prosím, kedy ho prepustíte?“ spýtala sa opatrne. Nebol to jej problém, ale potrebovala to vedieť.
„Zajtra ráno ho prezriem a ak bude v poriadku, tak na obed opustí nemocničné krídlo.“ Odpovedala bez problémov ošetrovateľka, ktorá si nemohla nevšimnúť nemalý stupeň dôvery, ktorý prejavil Slizolinčan voči tejto dievčine. Lily odobrujúco prikývla a s poďakovaním odišla z ošetrovne.
Ak sa Runcorn nevzdá dobrovoľne, tak to priznanie z neho vytlčie. Ako môže žiadať od Corwina, aby sa zajtra poobede vrátil do klubovne, v ktorej na neho bude čakať aj ten sadistický pankhart? Ostatných sa priveľmi neobáva. Sú to tupci a iba málo kto, by sa s ňou chcel dobrovoľne dostať do konfliktu. Keby neboli vonku, Corwin by sa nedožil rána a jeho smrť by bola uzavretá ako nešťastná náhoda a Runcorn by dokončil siedmi ročník, akoby sa nič nebolo stalo. Nikomu by ten chlapec nechýbal. Iba jej.

„Zajtra ráno pôjdeme do knižnice?“ spýtal sa Severus, keď sa dostali do veže levov, čím ju vytrhol zo zamyslenia.
„To záleží od toho, čo spravia s Runcornom.“ Odpovedala po pravde Lily a Severus prikývol. Toto chápal. Napriek tomu si nevie predstaviť, čo sa bude diať zajtra. V Slizolinskej klubovni to v tejto chvíli zaiste vrie a môže iba tipovať, čo sa odohraje v tej Chrabromilskej.
„Pre jeho bezpečnosť dúfam, že ho vylúčia.“ uškrnul sa Severus a pred portrétom sa nakrátko rozlúčili bozkom.
„Veľa šťastia.“ Poprial v duchu svojej priateľke a vykročil do žalárov. Merlin vie, ako to celé dopadne?