POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Lily prešla otvorom za portrétom a prechádzala spojovacou chodbou stále stratená v ťaživých myšlienkach na osud, ktorý takmer postretol chlapca, ktorého jediným previnením bolo, že sa narodil. Jej myšlienkové pochody prekazil pohľad na nemalý počet Chrabromilčanov, ktorí evidentne očakávajú informácie. Alebo vysvetlenie?
„Evansová, čo to malo znamenať?“ vybafol na ňu jeden siedmak, ktorého poznala iba z občasných stretnutí v klubovni.
„Čo ako?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím a dúfala, že má dostatočný pud sebazáchovy a nezačne ju konfrontovať.
„Ten malý had.“ Odpovedal pevným hlasom, avšak nie útočne.
„Toho chlapca zneužíval jeden jeho spolužiak, pretože je zo sirotinca.“ Vzdychla si Lily a unavene padla do kresla, v ktorom sedávala vždy.
„Zneužíval?“ spýtal sa so zamračením.
„Okrem modrín má aj pomliaždené rebrá.“ Pripustila s pokrútením hlavy.
„A ty sa s takými pankhartmi vláčiš.“ Zatiahol posmešne Caster.
Lily na neho zazrela s nemalým stupňom chladu vo svojich očiach a v duchu sa modlila, aby niečo nepríjemné povedal a ona si s kľudným svedomím uľaví od nevyplaveného adrenalínu, ktorého má momentálne nahromadeného na rozdávanie.
„Pokračuj. Akosi stále nechápem, čo tým chceš povedať.“ Vyzvala ho.
„V klubovni sa túliš s Lupinom, v jazere sa zabávaš s Werom a po škole sa producíruješ so Snapeom, ktorý ťa označil za humusáčku. To je až taký dobrý v posteli? Aj keď by som o tom mohol pochyboval, keďže máš za neho, na tieto príležitosti, evidentne náhradníkov. Správaš sa ako posledná štetka Evansová.“ Vypľul zhnusene na staršiu spolužiačku, ktorá nechápavo zamrkala vyvalenými očami.
Lily ani nestihla postrehnúť ako sa to stalo, ale spomínaný Chrabromilčan zrazu sedel na zemi, James si otriasal ruku a Remus sa s pohľadom nájomného vraha skláňal nad mladším spolužiakom, držiac ho pod krkom.
„Počúvaj ty idiot. Lily je viac Chrabromilčanka, ako ktokoľvek z nás. Ona jediná nehľadí na značku na habite a vždy pomohla tomu, kto to potreboval a to nezištne. Neopováž sa ju ešte niekedy uraziť. Nemyslím si, že jej snúbenec by bol k tebe taký jemný ako Potter.“ Povedal krvácajúcemu spolužiakovi a zhnusene pustil jeho hrdlo.
Konfrontovaná čarodejnica sa porazenecky oprela do kresla a s pohľadom namiereným do stropu si pošúchala koreň nosa. Je tu iba niekoľko dní a tu si, kvôli nej, po muklovsky, rozbíjajú nosy. Ticho, ktoré po Remusových slovách nastalo, by sa dalo nazvať hrobové a všetci v šoku preskakovali očami medzi Potterom, Casterom, Lupinom a Evansovou.
A práve tento moment si vybrala McGonagallová, ako vhodnú chvíľu na to, aby vstúpila do Chrabromilskej klubovne skontrolovať svojich levov a pohľad, ktorý sa jej naskytol musel byť minimálne šokujúci. Potter s napuchnutou rukou, krvácajúci štvrták sediaci na zemi, Evansová rozvalená v kresle s rukou na koreni nosa a dusná atmosféra vo vzduchu.
„Čo do pekla..?“ začala v šoku vedúca fakulty, ale očividne jej došli slová.

„Pán Potter, čo máte s rukou?“ začala od konca profesorka a s nadvihnutým obočím pozrela na pôvodcu väčšiny lotrovýn s neskrývaným hnevom.
„Bolí ma.“ Odpovedal s úškrnom.
„A vy prečo krvácate?“ spýtala sa profesorka zahanbeného chlapca, dúfajúc, že sa dozvie, čo sa tu odohralo.
„Trochu sme sa nepohodli.“ Vykoktal zo seba a vyplašene pozrel na Lupina.
„Nepohodli?“ zakričala McGonagallová a rozhodila rukami.
„Vie mi to niekto vysvetliť?“ porozhliadla sa po klubovni a na jej zlosť, sa každý prítomný tváril, akoby tam v tom čase nebol prítomný a ani nič nepočul.
„Pán Potter, prečo ste ho udreli do tváre?“ spýtala sa McGonagallová s tenkou linkou namiesto pier.
„Bol drzí.“ Odpovedal so sklonenou hlavou.
„Uznáte, že takéto správanie nemôžem tolerovať pán Potter.“ Oborila sa na neho McGonagallová.
„Pani profesorka. Keby mu nerozbil hubu on, spravil by som to ja!“ Zamiešal sa do rozhovoru Sirius Black.
„Ale až po mne!“ Ozval sa Remus Lupin s prekríženými rukami na svojej hrudi, na čo profesorke transfigurácie vyliezli oči von z jamiek.
„A čo vás natoľko pobúrilo?“ spýtala sa prísne záškodníkov.
„Vyčítal Lily toho chlapca a naznačil, že sa mu nepáči, že sa stýka so Slizolinčanmi. Nezval ju dosť nevhodne.“ Priznal sa Remus.

„Slečna Evansová. Ako Vás nazval?“ spýtala sa riaditeľka fakulty svojej študentky, avšak Lily na ňu iba smutne pozrela a bezradne pokrútila hlavou.
„Ja čakám slečna Evansová. Tiež by som išla dnes rada do postele.“ Podotkla len tak, akoby náhodou.
„Povedal, že som ľahká.“ Priznala potichu a McGonagallová vytreštila oči.
„A to preto, že máte priateľa zo Slizolinu, správne?“ uisťovala sa profesorka, na čo Lily sklesnuto prikývla.
„Pán Potter. Pôjdete na ošetrovňu a keď sa to bude opakovať dostanete trest. Nech bol Váš hnev akýkoľvek, musíte sa vedieť ovládnuť.“ Pokarhala ho.
„Ale v klubovni nemôžeme len tak vrhať kliatby.“ Zašomral potichu a McGonagallová sa tvárila, že to nepočula. Radšej.
„Vy pôjdete tiež pán Caster.“ Zamračila sa na žiaka s krvavou tvárou.
„A celý budúci týždeň máte trest.“ Dodala prísne so zvlášť nepríjemným pohľadom zabodnutým do jeho očí.
„Slečna Evansová. Vám sem pošlem škriatka s večerou.“ Oslovila pred odchodom vedúca fakulty svoju študentku, ktorá v odpoveď pokrútila hlavou.
„Ďakujem pani profesorka, ale nemám vôbec chuť.“ Zdvorilo odmietla a pretrela si obomi rukami svoju tvár.

Keď sa za McGonagallovou zatvoril priechod, klubovňa opäť vybuchla do hlasnej vravy. Väčšina študentov sa postavila na stranu riaditeľa a vyčítali jej, jej slová. Na vine toho celého je predsa nejaký Slizolinčan a nie Dumbledore. Našli sa aj takí, ktorí sa stotožňovali s Evansovou aspoň z polovice. Akceptovali jej obranné správanie voči prvákovi, avšak nezdalo sa im fér obviňovať z toho Dumbledorea. Akoby toho mala Lily na dnes málo, obkľúčili ju dievčatá horlivé vypočuť si detaily okolo ich zásnub a dokonca sa pýtali, či je v posteli je lepší Slizolinčan, Chrabromilčan alebo Bifľomorčan, k čomu sa radšej nevyjadrovala a pobúrene sa postavila, aby odišla do izby.
„Ešte to neskončilo Evansová.“ Ozval sa hlas niektorého z Chrabromilčanov.
„Asi si si nevšimla nakoľko Smrťožrútsky pôsobíš.“ Vypľul zo seba a Lily na neho vytreštila oči. Túto podobnosť si akosi nedokázala všimnúť, nech sa snažila sebe viac.
„Vyžívaš sa v strachu zo svojich schopností. Priznaj! Lichotí ti to?“ nadhodil posmešne otázku jeden z jej spolužiakov.
„Či mi lichotí, že sa študenti boja môjho hnevu a nebudú tak ubližovať prvákovi?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím.
„Nemôžem tvrdiť, že by ma to netešilo.“ Pripustila s pokojom, na čo sa spustilo hlasné šomranie a dohadovanie, ktoré sa jej už zunovalo počúvať a chcela pokračovať v ceste do svojej izby.

„A ty čo mlčíš?“ osopil sa na Mary Sirius Black.
„Prirýchlo si zabudla, kto mal pre teba vždy po ruke dostatok vreckoviek a vľúdnych slov.“ pokračoval v karhaní nazlostený Chrabromilčan.
„Ale ja ti vravím, že nech bol tvoj smútok akýkoľvek, nedal sa porovnať s tým, aký prežívala v prvých chvíľach Lily.“ Pripomenul rozhnevaný Sirius situáciu po návrate z vianočných prázdnin.
„A vy ste tiež veľmi rýchlo zabudli na VČÚ. Nebola to práve Lily, kto nám tu každý večer prednášal o elixíroch, transfigurácii, runách a v podstate o všetkom, čo sme potrebovali?“ spýtal sa okolitých šiestakov, na čo Lily iba bezradne pokrútila hlavou.
„Nie je vám prinajmenšom blbé osočovať ju za pomoc malému chlapcovi?“ nadhodil druhú otázku a poniektorí sa tvárili zahanbene.
„Nech už Dumbledoreovi vyčítala čokoľvek, jej hnev bol namierený hlavne na Slizolinčanov a neopomenula ani Slughorna.“ Pripomenul im okolnosti počas večere.
„Mali by ste sa nad sebou zamyslieť a Mary...“ pozrel nahnevaný Sirius na svoje dievča.
„Z veselého dievčaťa sa stala zatrpknutá a stále sa mračiaca žena a ja som sa práve utvrdil v domnienke, že takéto dievča nechcem.“ Priznal a nahnevane vykročil do chlapčenskej časti internátov nasledovaný záškodníkmi. Lily tiež s pokrútením hlavy opustila stíchnutú klubovňu, zvalila sa na posteľ a zatiahla okolo seba závesy.

„Toľko k piatkovému študijnému plánu.“ Zašomrala si sama pre seba hľadiac do stropu.
Ona vedela, že návrat do školy nebude príjemný. Nechcela prísť a práve sa utvrdila v tom, že to skutočne nebol dobrý nápad. Elixíry sú úplná katastrofa, obrana, aj keď s dobrým profesorom, je kvôli stonajúcim, hormónmi poblázneným študentkám takmer na nevydržanie a teraz si proti sebe poštvala väčšinu fakulty.
Remus je podivne zamyslený a často hľadí kamsi pred seba, akoby ho niečo vnútorne ťažilo. Keď prihliadne na mlčanlivosť jeho otca, dáva to nemalý stupeň logiky.
Tento rok, tak ako aj predchádzajúci, neodštartovala práve šťastne. Poštvala si proti sebe vlastnú fakultu a to nevraví o Slizolinčanoch, ktorí budú po jej zákroku na Malcibera prinajmenšom pomstychtiví. Riaditeľ zaiste nie je jej prejavom práve nadšený a McGonagallová je za útoky na tváre študentov na ňu nahnevaná, akoby to ona posielala svojich priateľov rozbíjať spolužiakom po muklovsky nosy. Ak sa na to pozrie optimisticky, nič horšie sa už stať nemôže. Iba ak by ostal Runcorn stále na škole, čo by bol už klinec do rakvy nie len pre ňu, ale hlavne aj pre Corwina.
Ku všetkým starostiam si vzala na plecia aj dohľad nad týmto drobcom, ale ona inak nemohla. Merlin, však to by musela odmietnuť pomoc Regulusovi, nakoľko sa podobajú. Ak by mohla vrátiť čas, nič by nemenila. Možno by ešte pridala zopár šťavnatých pikantností na adresu Dumbledorea alebo Slugyho. Nie. Stála by opäť na nádvorí a bila by sa za malého Slizolinčana, ktorý za toto nenesie ani minimálny stupeň viny. A keď to bude potrebovať, spraví to opäť a tento krát to nebude bez ujmy na zdravý. Zdá sa, že McGonagallová a aj riaditeľ akceptovali, že Slizolinsky prvák je pod jej dohľadom a možno ich to v konečnom dôsledku upokojilo. Neraz ukázala, že sa s prútikom oháňať vie a zabezpečí mu teda ochranu. Rovnako mu môže pomôcť aj s učením a v neposlednom rade mu ochotne ponúkne aj svoje priateľstvo.
Dnes už nemá cenu sa učiť. Tak či tak, by sa nevedela sústrediť a zajtra zaiste presedí celý deň v knižnici. Ostáva len dúfať, že sa dozvie potešujúce správy ohľadom vylúčenia Slizolinskeho siedmaka a nebude musieť stále v strehu prechádzať Rokfortskými chodbami, kvôli pomstychtivosti študentov, ktorí sympatizujú buď s riaditeľom, Runcornom alebo Malciberom.
Pod ťarchou týchto myšlienok si pretrela prstami pravej ruky oči a postupne upadla do nepokojného spánku.

Lily ráno vstúpila do klubovne levou, kde ju už netrpezlivo čakali jej priatelia rozvalení na sedačkách. Príjemným prekvapením bolo, keď sa jej zborovo ospravedlnili šiestaci, avšak ostatné ročníky ju pozorovali s neskrývaným mračením. Aspoňže nebude jedávať obklopená nepriateľmi.
Zavesená do Jamesovho ramena kráčala chodbami kamenného hradu a nemala ani najmenšiu chuť vstúpiť do Veľkej siene. V tento čas sa to tam zapĺňa študentmi a ona bude na očiach i pod ťaživým drobnohľadom nie len študentov, ale aj profesorov.
Akokoľvek rada by sa tomu bola vyhla, napokon vstúpila do onej miestnosti, s hlbokým výdychom pozrela na množstvo prítomných študentov a v duchu zakňučala, keďže všetci pozerali na ňu.
Jemne pokrútila porazenecky hlavou a vykročila ku Chrabromilskému stolu, kde sa usadila na svoje miesto a s úsmevom prijala od Remusa hrnček kávy.

„Ahojte.“ Dostalo sa im zborového pozdravu od dvoch Bifľomorských kamarátov.
„Dobré ráno.“ Pozdravili jednohlasne okolo sediaci Chrabromilčania a Jane s Hanrichom padli na miesta oproti Lily a Remusovi.
„Čo chlapec?“ zaujímal sa Hanrich a nalial si džús.
„Vyzeral hrozne, chudák malý.“ Dostalo sa im smutnej odpovede od ich kamarátky.
„Dobré ráno.“ Pozdravili Slizolinčania a po tom, čo si Regulus prisadol k Jane a Severus k Lily, Sirius vyprskol z úst silným prúdom svoj čaj.
„Lily, určite ťa poteší správa, že Runcorn je v tejto chvíli so Slughornom v riaditeľni.“ Informoval svoju kamarátku Slizolinsky prefekt a nalial si kávu.
„Už nám tu chýba iba Mark.“ Uškrnul sa na Lily Severus, ktorý týmto pripomenul svojej priateľke spoločné raňajky u Regulusa.
„Kde vlastne je?“ spýtala sa Jane a zvedavo sa obzerala po okolitých stoloch.
„Zaiste sa ešte upravuje. Boli sme spolu behať.“ Ledabolo mykol plecom Severus a skupinka priateľov udobrujúco prikývla. Severus behával skoro každé ráno, tak ako Lily skoro každý večer. Prekvapujúce bolo, že sa aj Bystrohlavčan odhodlal venovať tomuto športu. Očividne si vzal k srdcu odporúčanie jeho kamarátky, ktorá im vysvetľovala nakoľko je pri dueloch potrebná aj fyzická kondícia.

„Jane, čo sa tak mračíš?“ spýtal sa prekvapene Remus Bifľomorčanky, ktorá hľadela na raňajky zelenookej kamarátky, akoby ich bol niekto otrávil.
„Ako to robíš?“ spýtala sa takmer zúfalo a smutne pozrela na svoju kamarátku.
„Robím, čo?“ spýtala sa Lily a vyjavene pozrela to tváre divne sa tváriacej šiestačky.
„Ješ čo vidíš a stále vyzeráš dokonale. Ja by som po týždni nezapla sukňu.“ Zašomrala na biorytmus svojej kamarátky, na čo Regulus dramaticky prevrátil očami a pozrel na svoje dievča.
„Drahá Jane. Nie som si vedomí toho, že by som ti dal akokoľvek najavo, že by som bol s tvojou postavou nespokojný.“ Predniesol s povzdychom a s nadvihnutým obočím pozrel na svoju priateľku.
„To, že si to nepovedal ťa uchránilo od návštevy čarostomatológa.“ Prezradil s úškrnom James.
„Vravíš, akoby si ju nevidel.“ Zašomrala svojmu priateľovi Jane, ktorá si okrem dosekaného hrudníka svojej kamarátky všimla aj jemné čiary ohraničujúce jej symetrické brušné svaly.
Pohľady počúvajúcich študentov, ktoré by sa dalo definovať ako zmes pohoršenia a zvedavosti našťastie neušli Severusovi, ktorý by len nerád zverejňoval detaily ohľadom prezerania postavy jeho snúbenice.
„Počas leta je bežné nosiť obmedzené množstvo oblečenia a to hlavne pri návšteve vodných plôch. Regulus, ak ste si nevšimli, netrpí žiadnym druhom slepoty.“ Poznamenal so zdvihnutým obočím čiernovlasý Slizolinčan a pozrel sa po okolitých levoch, ktorí sa zatvárili chápavo.

„Ahojte.“ Pozdravil Bystrohlavčan, ktorý sa dokonale upravený konečne ráčil dostaviť na raňajky a keď si prezrel zasadací poriadok s úškrnom zaujal miesto vedľa Regulusa.
„Čo máš s rukou?“ spýtal sa prekvapene Jamesa, keď si naberal slaninku.
„Och, toto?“ Uškrnul sa na zvedavého Bystrohlavčana s mierne podvihnutou obviazanou rukou a mrkol na Lily.
„Obtrel som sa o nos jedného štvrtáka.“ Ledabolo to odmávol rukou.
„Mal nemiestne reči.“ Odtušil Hanrich počas jedenia hrianky a chápavo prikývol hlavou.
„Aj tak sa to dá povedať.“ Zašomrala si Lily popod nos a odsunula tanier s nedojedenými raňajkami.
„Čo povedal?“ spýtal sa zamračene Severus a zapozeral sa na svoje dievča.
„Zaiste nestihol dopovedať všetko. Iba úvahy o tvojej šikovnosti a tak podobne.“ Odpovedal Sirius a šokovane vytreštil oči, keď sa čiernovlasému Slizolinčanovi v rukách rozletel pohár.
„Ktorý to je?“ spýtal sa hlasom, ktorý prísediacim spôsoboval mravčenie v tráviacom trakte.
„Zaiste ten s odtlačkom Jamesovej ruky na tvári.“ Odtušil Hanrich s diabolským úsmevom.
„A Remusovej na krku.“ Uškrnul sa James na kamarátov svojej dobrosrdečnej spolužiačky.
„Jeho reči museli byť prinajmenšom neprípustné.“ Zamiešal sa so zamračením Regulus.
„Veľmi mierne povedané.“ Pripustil James a jemne prikývol.

„Ty čo neješ?“ spýtal sa vzápätí nahnevane Regulus svojej priateľky, ktorá iba pokrútila hlavou a napichla na vidličku kúsok paradajky.
„Jane. Dám ti neoceniteľnú radu Slizolinčana.“ Začal s povzdychom Regulus, čím si vyslúžil pozornosť raňajkujúcich študentov.
„Ak na niektorých miestach priberáš, tak na tie miesta už radšej nechoď.“ Predniesol so širokým úškrnom.
„A teraz si láskavo naber normálne jedlo, inak budem mať pocit, že som vo vzťahu s králikom.“ Prikázal so zdvihnutým obočím.
„Na moment ma ospravedlňte.“ Vyšlo z neho nečakane po tom, čo si utrel ústa a vstal.

Jeho kroky, ktoré viedli ku vstupným dverám sledovalo nemálo očí a keď si všimli Castera, ktorý kráčal oproti nemu, hromadne zadržali dych.
Regulus oslovil Chrabromilského študenta, prehodili spolu niekoľko málo slov a vzápätí ostal Caster sedieť na zadku po tom, čo sa jeho tvár stretla s päsťou Slizolinskeho prefekta, ktorý spokojne kráčal naspäť k svojim priateľom.
Z úst mladej Chrabromilčanky vyšiel tichý ston, ktorý sa viac podobal zakňučaniu a zdesene hľadiac na Vstupné dvere pozorovala, ako v nich stojí evidentne nahnevaná McGonagallová a s tenkou linkou namiesto pier pozerá na dôverne známeho študenta, v dôverne známej polohe, s dôverne známym zranením.
„Merlin, toto snáď nie je pravda.“ Zakňučala ťahavo, keď učiteľka transfigurácie energicky vykročila k nim.
„Déjá vu.“ Šepol vyškerený James smerom k prekvapeným študentom, ktorí nemohli danú situáciu plne pochopiť, avšak dusivý smiech mnohých levov im napovedal, že sa toto nestalo v ostatnom čase po prvý krát.

„Ja som to tento krát nebol.“ Povedal obranne James miesto pozdravu vedúcej fakulty.
„A kto teda?“ spýtala sa a pozrela na okolo sediacich priateľov Lily Evansovej.
„Ja.“ Ledabolo mykol plecom Slizolinsky piatak.
„Pán Black. Ako prefekt by ste mali ísť príkladom.“ Začala pohoršene McGonagallová.
„Ja si myslím, že som tým príkladom skutočne išiel.“ Skočil jej do prejavu so zdvihnutým obočím, na čo profesorka trasfigurácie vytreštila oči.
„Skutočne?“ spýtala sa napokon.
„Bol drzí.“ Priznal Regulus a čakal na počet dní, ktoré si odsedí po škole.
„Pán Black. Myslíte si, že je správne udierať ľudí do tváre?“ spýtala sa s povzdychom McGonagallová.
„Nemôžem len tak vrhať kliatby.“ Povedal obranne, na čo McGonagallová pretočila dramaticky očami a skupinka študentov z iných fakúlt pozerala po okolitých Chrabromilčanov, ktorí sa veľmi neúspešne snažili potlačiť záchvat smiechu a na Lily, ktorá si v dlaniach bezradne skrývala tvár.
„Akoby som počula pána Pottera.“ Zašomrala vedúca Chrabromilu sama pre seba.
„Som schopná pochopiť, vzhľadom na slová pána Castera, Vaše správanie, ale nemôžem pripustiť, aby sa opakovalo.“ Prehovorila prísne McGonagallová a Regulus sa nadýchol očakávajúc takto svoj trest.
„Strhávam Slizolinu päť bodov za zranenie mladšieho spolužiaka.“ Oznámila profesorka transfigurácie a odpochodovala k učiteľskému stolu.

„Päť bodov nie je veľa.“ Pripustil začudovane Regulus.
„A čo si čakal? McGonagallová je síce prísna, ale spravodlivá.“ Pozrel na svojho kamaráta Hanrich.
„Čo Malciber?“ spýtal sa vzápätí Bifľomorčan.
„Toho sa obávať nemusíš.“ Usmial sa Slizolinsky prefekt na svoju kamarátku.
„Musel som mu síce pár vecí vysvetliť, ale zdá sa, že pochopil.“ Pripustil Regulus, ktorý si nalieval do hrnčeka ešte jednu kávu a Lily na neho spýtavo nadvihla obočie, očakávajúc vysvetlenie.
„Vďaka tebe som pochopil zmýšľanie žien a Chrabromilčanov.“ Riekol milo svojej staršej kamarátke.
„Tak nás pouč.“ Vyzval ho Sirius, ktorý po svojom bratovi stále nedôverčivo zazeral.
„Ako prvé som pochopil, že horšie ako peklo, je už len hnev ohrdnutej ženy.“ Priznal s úškrnom, na čo sa počúvajúci levy zasmiali.
„A akí sú teda Chrabromilčania?“ spýtal sa ho s úškrnom Sirius, ktorý tak, ako aj ostatní pri stole vedel, že jeho ďalšie slová rozhodnú, či bude aj naďalej akceptovaný alebo dostane doživotné označenie, Persona non grata.
„Ak vám na niekom záleží, ste ochotní skočiť medzi neho a chvostorožca, len aby ste ho ušetrili od nepríjemného krvácania z nosa.“ Pozrel spýtavo na svojho brata, ktorý to nijako nekomentoval.
„A ak nie?“ spýtal sa Chrabromilsky prefekt s nadvihnutým obočím a Lily stiahlo vnútornosti.
„V tom prípade nepohnete ani prstom, aby ste uhasili jeho dotrhanú mŕtvolu.“ Priznal Severus ako jasný fakt, na čo sa počúvajúci Chrabromilčania víťazne uškŕňali a červenovlasej šiestačke padol zo srdca obrovský kameň.
„Okrem toho som prišiel na to, čo robí Chrabromilčana Chrabromilčanom.“ Priznal len tak mimochodom Slizolinsky prefekt.
„Tomu neverím.“ Pokrútil hlavou James.
„Vraví pravdu Paroháč. Mal som tú česť to z jeho úst počuť.“ Pripustil Remus, ktorý to tiež pokladal za nemožné.

Pozornosť všetkých pri stole upútalo tiché zakašľanie, ktoré sa ozvalo pri ramene červenovlasej Chrabromilčanky a zvedavo pozrela na Bifľomorského študenta, ktorého zbežne poznala. Teraz už siedmak, Corner, stál mierne nervózny pri nej a na hrudi sa mu vynímal vyleštený znak Hlavného prefekta Rokfortu.
„Drahá Lily. Je mi cťou ti oznámiť, že si kedykoľvek vítaná v našej klubovni.“ Začal formálnym hlasom a oslovená študentka mierne zaskočene zamrkala očami. To jej snáď mohol povedať Hanrich alebo Jane. Iba ak by to prefekt pokladal za svoju povinnosť, čo jej až tak neprekáža. Tento človek je neškodný a slušný.
„Pri tejto príležitosti by som sa ťa taktiež chcel spýtať...“ Pokračoval v rozprávaní a zhlboka sa nadýchol.
„Smiem dúfať, že sa mi dostane tej cti a zoznámiš ma so svojim otcom?“ vyšlo z neho napokon, na čo sa James začal dusiť svojimi raňajkami a Chrabromilčania pozreli na Severusa, akoby čakali, že Bifľomorčana utopí v niektorom elixíre. Lily na to chcela niečo povedať, avšak nevedela nájsť správne slová.
Poznajú sa z pár prehodených viet a všetkým je jasné, že tvorí pár so Severusom. To tento študent nechápe súvislosti alebo si myslí, že ich vzťah je iba dočasný?
„Napriek tomu, že pochádzam z čisto čarodejníckej rodiny ti chcem oznámiť, že to nie je ani prinajmenšom v rozpore s našim Conskriptusom.“ Dodal zo seba a spýtavo pozrel na mladé dievča.

„Hanrich, smiem ťa poprosiť.“ Vypadlo celkom pokojne zo Severusa, ktorý si lenivo utrel ústa do obrúska a oslovený Bifľomorčan s úškrnom podal svojmu kamarátovi dýku. Severus ju chytil a spolu so svojim prútikom ich položil na stôl smerom k študentovi, ktorý sa rozhodol oženiť s jeho dievčaťom.
Corner pozrel prestrašene na stôl a mierne pobledol, avšak zdvorilo vzhliadol k Slizolinčanovi.
„Prosím o ospravedlnenie, ale s touto skutočnosťou som nebol oboznámený.“ Jemne sa uklonil smerom k Severusovi a odišiel.
„Čo to..?“ spýtala sa nechápavo Chrabromilčanka.
„Smel si vybrať zbrane.“ Mykol plecom Mark, na čo Lily vytreštila oči.
„Svojim, aj keď zdvorilým prejavom urazil Severusa, ktorý mu dal týmto najavo, že on už s tvojim otcom rozprával.“ Vysvetlil jej Remus, na čo Lily odobrujúco prikývla. Merlin, to čarodejníci sú vo všetkom, ako z osemnásteho storočia?

„Čo mu to vôbec napadlo...“ povzdychla si Lily a pokrútila hlavou.
„Mňa by prekvapilo, keby sa tak nebolo stalo.“ Uškrnul sa na svoju kamarátku Mark a Lily nechápavo zamrkala.
„Ale no tak. Si nesmierne inteligentná žena a keby boli okolnosti iné, bol by som Cornera predbehol.“ Predniesol Hanrich, ako jasný fakt a Severus to na počudovanie nijako nekomentoval. Z jednej strany to chápal.
„Tebe to neprekáža?“ spýtal sa Severusa jeden z Chrabromilčanov.
„Hanrich je môj priateľ a jeho slová sú rozumné.“ Pripustil, aj keď neochotne.
„Dozviem sa o čo tu vlastne ide?“ zavrčala otázku červenovlasá čarodejnica.
„Och Lily.“ Povzdychla si Jane.
„Pre ochranu Slizolinčana, ktorého ani nepoznáš, si sa nezdráhala útočiť ani na Dumbledorea.“ Pripomenula svojej kamarátke.
„Doba je zlá a naskytá sa otázka...“ pripojil sa Hanrich.
„Čo by sa asi dialo, keby išlo o tvojho syna?“ Nadhodil otázku, na ktorú nebolo treba odpovedať.
Lily prikývla na znak, že pochopila. Keby išlo o ochranu jej dieťaťa, nikto by ju v pomste nezastavil a to si uvedomili mnohí študenti. Každý túži po dedičovi a keď už sa zaviazať muklorodenej, tak mocnej muklorodenej. A ona by svoje dieťa ochránila aj pred peklom, nie len pred čarodejníkmi.

„A vysvetlíte mi niekto, čo je to ten Conskriptus?“ zaujímala sa Chrabromilčanka a rozhliadla sa po okolí.
„Čarodejnícke rody, nie všetky, ale určite tie staršie si stále udržiavajú tento dokument. V ňom sú zapísané rody, s ktorými majú nevyriešené spory a taktiež podmienky na prechod majetku a podobne.“ Začal rozprávať Hanrich.
„A čo to teda znamená?“ spýtala sa nechápavo. Zoznam rodov, s ktorými mali v minulosti spory by brala ako informáciu, s kým sa stretnúť a udobriť.
„Ak by Cornerovci mali v Conskriptuse napísané, že muklorodení sú nehodní, po svadbe z tebou by bol vydedený a nemal by právo na majetok. Taktiež ak by jeho otec umrel a on by bol ešte slobodný, po svadbe by jeho majetok automaticky prešiel na najbližšieho, najstaršieho a najvhodnejšieho dediča.“ Vysvetľoval James.
„Vy máte Conskriptus?“ zaujímala sa Lily.
„Isteže. Avšak nie tak ortodoxne prísny, ako si držia napríklad taký Blackovci. Plnoletá Hlava rodu smie vykonávať určité zmeny v záznamoch, takže ja by som prišiel o dedičstvo iba v prípade, ak by som sa oženil s Greybackom.“ Uškrnul sa na svoju kamarátku.
Och, teraz jej to dáva všetko zmysel. Odporúčanie od správcu majetku bolo namierené na štúdium Conskriptusu a taktiež aj nemilá situácia Regulusa Blacka. Sirius sa odtrhol, takže Regulus je dedič. A keby sa priečil tomuto zdrapu, tak by skončil chudobný a majetok Blackovcov by padol na najstaršieho Blacka. Ako prvá by bola na rade Andromeda, keby pravdaže nevstúpila do manželstva s muklorodeným a po nej ide... , ach áno, drahá Bellatrix Blacková.
Princeovci majú zaiste tiež niečo obdobné a ak chce Severus získať post dediča hlavy rodu, nesmie ísť proti dokumentu. Niečo jej hovorí, že Sylvester Prince by nebol ochotný vykonať akúkoľvek zmenu v jeho obsahu. Na druhú stranu ona je zabezpečená rozprávkovo a keď sa Severus stane elixírovým majstrom budú mať všetko, čo by potrebovali.

„Lily?“ prerušil myšlienky svojej kamarátky Regulus, ktorý si utieral ústa do obrúska.
„Áno, Regulus.“ Pozrela so záujmom na svojho kamaráta.
„Kým pôjdeme do knižnice. Neprešla by si sa som mnou pri jazere?“ spýtal sa jej s nádejou, na čo Lily odobrujúco prikývla. Kto vie, prečo s ňou chce viesť súkromný rozhovor?
„To sa nám hodí.“ Pripustil so širokým úškrnom Hanrich a mrkol na Severusa, ktorý nechápavo nadvihol na Bifľomorčana obočie.
„Radšej nechcem vedieť prečo.“ Vyšlo s povzdychom z Chrabromilčanky a porazenecky pokrútila hlavou.
„Och, poďme.“ Vyzvala Regulusa, keď sa nevydržala pozerať na široký úsmev Bifľomorčana.
Tento rok sa skutočne nezačal práve ukážkovo. Profesor elixírov je prablb, Severus sa mračí stále viac, čomu dopomohol do určitej miery de Wiell, respektíve slintajúce a vzdychajúce študentky a už si stihla poštvať proti sebe Slizolin spolu s Chrabromilom.
Na druhú stranu môže pokračovať v dueloch, hodiny obrany sú konečne zaujímavé a poučné, pomohla jednorožcovi, zachránila Corwina a keď bude potrebovať uniknúť z toho chaosu, ktorý práve nastal, má neobmedzený prístup do Zakázaného lesa.

„Chcem sa ti ospravedlniť.“ Začal rozprávať Slizolinčan, keď sa dostali k jazeru, čím narušil jej myšlienky.
„Za čo?“ zaujímala sa prekvapene a jemne potriasla hlavou.
„Za to, čo sa stalo. Ale ja som si naozaj nič nevšimol. Nebol by som to dovolil.“ Pripustil ťaživo a smutne pozrel do smaragdových očí.
„Ja viem Regulus. Nemôžeš byť celý deň v klubovni alebo strážiť každého prváka.“ Pripustila s povzdychom a zahľadela sa na pokojnú hladinu jazera.
„Hneváš sa na mňa?“ spýtal sa so smútkom v hlase.
„Nie. Na teba sa neviem hnevať, aj keby som chcela.“ Priznala s pobavením v očiach a Slizolinskemu prefektovi spadol obrovský kameň zo srdca.
„Chcel som ti ešte povedať, že včera sme mali v klubovni dlhú debatu.“ Začal rozprávať už podstatne veselším hlasom a Lily na neho zvedavo pozrela.
„Možno ťa poteší informácia, že si si získala väčšinu našej fakulty, poniektorí sú ochotní ťa akceptovať.“ Povedal, akoby to bola výhra v lotérii.
„Z dôvodu?“ zaujímala sa. Že by ochrana Corwina bola pre nich tak presvedčujúca alebo zavážila jej magická šikovnosť?
„Pre ochranu Slizolinčana si sa nezdráhala zaútočiť, aj keď slovne, na Dumbledorea a verejne si prehlásila, že mu neveríš.“ Odpovedal s úškrnom a Lily naplnilo poznanie.
„Som rada, že aspoň vo vašej fakulte to ocenili.“ Priznala so smutným hlasom, na čo si Slizolinčan pritiahol svoju kamarátku do objatia.
Prekrásna Lily a teraz nemyslí len na jej zovňajšok. Pokiaľ niekomu nepomohla, zaručene mu neublížila. Včera sa bila, ako pravá levica, za malého chlapca a pritom práve Chrabromilčania vidia len to, že osočovala dokonalého Dumbledorea kvôli Slizolinčanovi. Bifľomor to očividne pochopil a zaiste aj Bystrohlav. Čoskoro to snáď pochopia aj takí dutohlavci, ako Chrabromilčania.
Nevládze hľadieť na smutné smaragdové oči jeho kamarátky. Keď sa včera na neho pozrela, zovrelo mu hrudník a mal pocit, že sa už nikdy nenadýchne. Pod ťarchou týchto myšlienok vtisol objímajúcej Chrabromilčanke bozk do vlasov a pevnejšie ju zovrel.
„Ocenili to mnohí a čoskoro to pochopia aj Chrabromilčania.“ Šepol jej do vlasov.
„Regulus. Prosím ťa, postráž Corwina.“ Požiadala takmer zúfalo opierajúc sa o jeho rameno.
„Neboj sa. Nebudem sám, kto na neho bude dávať pozor.“ Udobrujúco sa na ňu usmial a Lily pochopila, že nemálo Slizolinčanov zúrilo, keď sa dopočuli, čo sa s chlapcom stalo. Malý Corwin bude mať enormné množstvo osobných strážcov a to je len dobré.
„Pôjdeme?“ spýtal sa jemne Regulus, ktorý by radšej trávil sobotu vonku ako v knižnici, avšak jeho kamaráti majú presne opačný pohľad na trávenie voľných dní.
„Pôjdem si vziať veci a pozriem ešte Corwina. O pol hodinu som tam.“ Povedala Lily a zavesená do jeho ramena vykročila smerom ku škole.

„Ahoj drobec.“ Pozdravila zvesela chlapca sediaceho na posteli a pozdravený prvák sa rozžiaril, keď uvidel známu tvár.
„Madam Pomfreyová povedala, že ma na obed pustí.“ Priznal spokojne a zoširoka sa usmial, na čo mu Lily veselo prikývla.
„On je ešte tu, však?“ spýtal sa smutne a klonil svoj pohľad kamsi k zemi.
„To neviem, ale predpokladám, že ešte áno.“ Pripustila s povzdychom Lily a sadla si vedľa chlapca na posteľ.
„A aj keby ho nevylúčili, veľa ľudí na neho bude dozerať. Už ti neublíži.“ Usmiala sa povzbudzujúco na malého Slizolinčana, ktorý jemne prikývol.
„Sľubujem, že ti už nikto nikdy neublíži.“ Pozrela do jeho modrých očí, ktoré prežiarila oddanosť spojená s dôverou.
„Corwin. Ja musím ísť do knižnice, ale poobede sa uvidíme.“ Priznala s úsmevom, keď sa ku nim hnala Pomfreyová s tácňou plnou elixírov.
„Ahoj Lily.“ Pozdravil Slizolinčan staršiu spolužiačku, ktorá mu na rozlúčku postrapatila vlasy a vtisla mu na čelo hrejivý bozk, po ktorom sa jemne začervenal.

Keď Lily vstúpila do knižnice a pohľadom vyhľadala svojich priateľov, nemohla si nevšimnúť neďalekú skupinku. So zamračením sa usadila za stôl a skúmavo si prezerala Jamesa, ktorý sa tváril náramne spokojne, Hanricha, ktorý sa uškŕňal a Severusa, ktorý sa vyzeral enormne pobavene. Napokon však Slizolinčan na niečo odobrujúco prikývol a Lily dúfala, že sa práve nestala svedkom zosnovania poniektorého dokonalého plánu.
„Runcorn sa priznal Slughornovi a bol vylúčený.“ Povedal Regulus najnovšie správy, čím prerušil jej zaujaté pozorovanie a spokojne sa na neho usmiala.
„Idem si po nejaké knihy.“ Povedala veselo a vykročila k regálom, aby sa o pár minút vrátila s plným priehrštím ťažkých kníh.
„Lily, ty máš v pláne ísť dnes spať?“ spýtal sa vyjavene Remus, čo hneď aj oľutoval, keďže sa na neho značne nepríjemne zahľadela.
„Dúfam, že to stihnem.“ Priznala nesmierne pobavene a k jej spokojnosti prispeli aj chalani, ktorí sa ráčili dostaviť k stolu.
Chrabromilčanka si značne neochotne začala vypracovávať eseje z nesmierne nudných kapitol a preklínala samú seba, že sa odhodlala študovať niektorý z týchto predmetov. Merlin, aj keby do konca života ani prstom nepohla, jej trezor by to ani nespozoroval.
Lenže ona sa nechce spoliehať na dedičstvo po predkoch a sama so sebou by nebola spokojná, keby nemala dobré výsledky a jej vedomosti by boli iba priemerné. To by nemohla nepripustiť a práve preto teraz hľadí do knihy o mukloch a čaká ju ešte jedna nesmierne hrubá, pojednávajúca o práve a muklovsko-čarodejníckych vzťahoch. Po obede ju čaká ešte práca pre Davisa a napokon čerešnička na torte a to obrana pre de Wiella.
Och, toto nikdy neskončí? Cez leto si myslela, že zažije konečne pokojný rok a opak je pravdou. Má toho rovnako veľa ako aj po minulé roky a jej vzťahy so spolužiakmi sú ešte horšie, ako doposiaľ. Porazenecky pokrútila hlavou a opäť sa vrátila k písaniu práce, ktorá jej neprináša ani minimálne potešenie.
Skupinka si vypracovávala domáce úlohy a eseje až pokiaľ nebol čas ísť na obed a Lily s povzdychom pustila brko do kalamára. Jemne pofúkala po atramente brkom naneseným na pergamen, aby mu takto dopomohla k rýchlejšiemu zaschnutiu a unavene si pretrela oči.

„Myslíte, že to tu môžeme nechať?“ Spýtala sa Jane s pohľadom namiereným na stôl preplnený knihami, pergamenmi i kalamármi a bezradne pokrútila hlavou.
„Zabezpečím to tu.“ Povedal Regulus a švihol prútikom, aby zabezpečil zanechané pomôcky a s úsmevom chytil svoje dievča za ruku.
Zmes študentov, ktorých spája priateľstvo spokojne kráčala smerom do Veľkej siene a po otvorení vstupných dverí sa Mark od srdca zasmial. Teraz už skutočne nikto nesedel podľa fakultnej príslušnosti, ale vznikli pomiešané skupinky, ktoré spolu sedeli, jedli, zabávali sa alebo nahlas dohadovali o metlobale a chystajúcich sa zápasoch. Kamaráti sa vybrali k oficiálne Chrabromilskému stolu, sadli si rovnako, ako aj ráno a začali sa obzerať po pripravenom jedle.

„Vitaj priateľu.“ Pozdravil Dumbledore mladého profesora obrany, ktorý sa dostavil do Veľkej siene a vyzeral prinajmenšom vyčerpane.
„Dobrú chuť.“ Poprial zdvorilo svojim kolegom a nalial si veľký hrnček kávy.
„Pôsobíš nesmierne unavene.“ Pripustil riaditeľ, na čo de Wiell prikývol hlavou.
„Mal som cez noc dozor a počas prechádzania hradom mi napadol jeden výpočet a nejako som sa pri tom pozabudol.“ Pripustil dôvody svojej únavy a ledabolo mykol plecom.
„Ako vidím, tak ste sa svojou Revolučnou teóriou nemýlili.“ Uškrnul sa na profesorku transfigurácie a prezrel si nový zasadací poriadok.
„Táto zmena je možno netradičná, avšak nepriniesla nič neakceptovateľné.“ Pripustil riaditeľ, ktorý sa zdal byť ochotný nezakročiť proti neškodnej zmene.
„Tiež nevidím nič zlé na tom, stolovať so svojimi priateľmi.“ Pripustil Slughorn a pozeral na svoj šiestacký klub vyvolených.
„Ako to napokon dopadlo?“ zaujímal sa profesor obrany a nalial si druhý hrnček kávy.
„Runcorn sa napokon v mojej kancelárii priznal a s rodičmi opustil školu.“ Odpovedal s povzdychom riaditeľ.
„A to je všetko? Nebude inak potrestaný?“ spýtal sa prekvapene de Wiell.
„Na to by musel vzniesť obvinenie buď jeho opatrovník alebo zákonný zástupca a keďže pán Dale nemá ustanoveného opatrovníka v magickom svete a zákonný zástupca je muklovský sirotinec....“ nechal odpoveď zájsť do stratena.
„Tak sa nemá kto s týmto obvinením obrátiť na ministerstvo mágie.“ Doplnil profesor obrany a pokrútil hlavou.
„Pochopil si to správne, avšak Runcornovci sa vyjadrili, že si prajú, aby ich syn doštudoval na Durmstrangu a snáď si tam časom uvedomí, nakoľko bol jeho čin neprijateľný.“ Predniesol optimisticky Dumbledore, čo de Wiell radšej nijako nekomentoval.

Dvere do Veľkej siene sa opäť veľmi opatrne otvorili a dnu vstúpil Slizolinsky prvák, ktorý náhlivo vykročil smerom ku Chrabromilskému stolu.
Lily počas rozhovoru a obedovania so svojimi priateľmi občasne pohľadom zablúdila k debatujúcim profesorom a následne jej pohľad pritiahol Corwin, ktorý sa mierne nervózne približoval smerom k nej.
„Môžem sedieť s vami?“ spýtal sa s obavami, ktoré opadli, keď sa na neho Lily usmiala.
„Prirodzene.“ Usmiala sa na prváka a mierne sa posunula, aby mal chlapec dosť miesta medzi ňou a Remusom.
„Hej! Corwin! Poď k nám!“ Zakričal na chlapca Bystrohlavský prvák, na čo Corwin zažiarili ako supernova a spýtavo pozrel na Lily, ktorá mu odobrujúco prikývla, na čo sa otočil na päte, aby zutekal za mávajúcimi prvákmi.
„Corwin!“ okríkla vzďaľujúceho chlapca Chrabromilčanka a oslovený Slizolinčan šmykom zabrzdil.
„Nezabudol si na niečo?“ spýtala sa ho so zdvihnutým obočím a chlapec na ňu nechápavo pozrel.
„Pekne sa vráť!“ Privolala s vážnou tvárou Slizolinskeho prváka, ktorý s miernymi obavami vykročil naspäť k doposiaľ milej študentke.
„Ako prvé si ma zabudol objať.“ Uškrnula sa na chlapca, ktorý sa jej hodil do náručia a po bozku na čelo sa tváril náramne spokojne.
„A ako druhé si zabudol na slušné správanie.“ Jemne ho pokarhala so zdvihnutým prstom.
„Vo Veľkej sieni sa nepatrí behať a ty si priveľmi inteligentný na to, aby si si to za každých okolností uvedomil.“ Mrkla na chlapca, ktorý jej s úsmevom prikývol.
„A teraz choď za kamarátmi.“ Usmiala sa na Corwina, ktorý po druhom objatí odkráčal najrýchlejšie ako vedel k Bifľomorskému stolu a Lily ho spokojne pozorovala.
„Mám pocit, že si ťa práve adoptoval.“ Poznamenal vyškerený Regulus a Lily na neho vytreštila oči.
„Slizolinčania veria iba málo komu. Preto je také ťažké podraziť nás.“ Uškrnul sa Severus na svoje dievča, ktoré nateraz už prikývlo na znak pochopenia.

Lily pohľadom prešla k debatujúcim profesorom a všimla si uprený pohľad Davisa, ktorý ich stôl doslova prepaľoval. Očami sa napokon pristavila na riaditeľovi, ktorý nenápadne spýtavo nadvihol obočie a Lily slabo odobrujúco prikývla, no čo sa Dumbledore usmial. Obaja dodržali dohodu, ktorá bola prijateľná.
Jej pohľad zrazu pritiahli sovy, ktoré sa nahrnuli do Veľkej siene a v skupinách krúžili nad fakultnými stoly, hľadajúc tak majiteľov doručovaných listov. Lily sa divila, že ich je viac, ako je zvyčajné a na jej prekvapenie všetci šiestaci, rovnako ako aj ona, dostali podobne vyzerajúcu korešpondenciu.
Z úst mladej Chrabromilčanky unikol pobavený smiech, keď jedna sova pustila pred ňu a aj pred profesora obrany rovnako zabalený náklad, pri ktorom bezpečne vedela, čo obsahuje a de Wiell to očividne vedel tiež, keďže jej venoval pobavený úškrn.
„Smiem vedieť čo vás dvoch natoľko pobavilo?“ spýtal sa mierne nepríjemne Severus a Lily mu ukázala na časopis doposiaľ zabalený v hnedom papieri, ktorý niesol nateraz iba informáciu o príjemcovi.
„Čo to je?“ spýtal sa prekvapene čiernovlasý Slizolinčan, hľadiac na jej meno na zabalenej pošte.
„Určite to nebude Čarodejnica.“ Zasmial sa Hanrich a pobavene pokrútil hlavou zatiaľ čo otváral svoj list.

Lily, ktorá práve oslobodila jednu zo sov od nákladu, sa nijako nevyjadrovala k obsahu svojej korešpondencie a prezrela si listy, ktoré jej boli práve doručené.
Jeden bol od Svätého Munga a jeden z Ministerstva mágie a práve do neho sa zahľadela ako do prvého a čítajúc jeho obsah prekvapene podvihla obočie. Periférne si stihla všimnúť, že viacerí šiestaci sú zadumaní v podobných oznamoch, ako aj ona a opäť sa vrátila k množstvu informácii.
„Vážená slečna Evansová.
Rokfortská stredná škola Čarodejnícka nás informovala o Vašom záujme, po ukončení štúdia pokračovať v školiacom programe na pracovnú pozíciu Auror.
Posielame Vám zoznam predmetov a požadované známky, spolu s časovým harmonogramom Aurorského školenia.
S pozdravom,
Alastor Moody, vedúci oddelenia Aurorov.“
Dočítala sa, zvedavo si preložila druhý priložený pergamen a vzhliadla do jeho obsahu.
Šiesty ročník/MLOK-y:
Elixíry V/P. Transfigurácia V/P. Obrana proti čiernej mágii V/V, Právo V/P. Muklovské vzťahy V/P.
V prípade, že záujemca nedosahuje z elixírov požadované známky, ale v neskoršom čase dosiahol titul Majster elixírov, nebude sa na študijné výsledky prihliadať.
V prípade, že záujemca sa zúčastnil súťaže organizovanej Národným klubom duelantov a obsadil jedno z prvých troch miest, nebude sa na školské výsledky z predmetu Obrana proti čiernej mágii prihliadať.
V prípade, že záujemca zvíťazil na Národnom klube duelantov a v medzinárodnom podujatí obsadil prvé, druhé alebo tretie miesto, bude absolvovať iba pol ročnú aurorskú prax z daného predmetu.
V prípade, že záujemca získal titul Majster elixírov, nebude absolvovať aurorkú prax z daného predmetu.
V prípade, že je záujemca členom Tranfiguračného klubu a/alebo pravidelným prispievateľov do týždenníka Tranfigurácia dnes, nebude absolvovať aurorskú prax z daného predmetu.
V prípade, že záujemca nesplní požadované známky a ani nižšie spomínané kritéria, nebude do výcviku zaradený.

Lily si povzdychla a začítala sa do obdobného oznámenia zaslaného z nemocnice Svätého Munga. Po chvíli položila prečítané listy na stôl a zamyslene pozerala pred seba.
Nebolo by na škodu, keby sa vyhla aspoň niečomu počas aurorského výcviku. Určite by sa mohla zúčastniť súťaže v dueloch. Má šancu aspoň skrátiť dĺžku praxe. Nechce sa jej tri roky trápiť, aby mohla naháňať Smrťožrútov.
Tranfigurácia jej ide s ľahkosťou. Mohla by sa zamyslieť aj nad ňou, keďže obdobné požiadavky majú aj u Munga. Oni teda inú známku ako V neakceptujú, čo je pre ňu iba plus.
Rovnako aj titul Majster elixírov by nebol na škodu. Za prvé ju to baví a za druhé je to žiadané pre obe profesie. Pošle sovu aj tam a zistí aspoň, aké majú nároky na získanie titulu. Taktiež by si mohla zaobstarať predplatné časopisu Tranfigurácia dnes, ..., a asi aj nejaký elixír na ukľudnenie.

„Idem poslať sovu a hneď som späť.“ Povedala Severusovi a s listami narýchlo opustila Veľkú sieň. Zamierila najskôr do Chrabromilskej veže, kde našla šantiacich záškodníkov a smejúcich sa Chrabromilčanov, okolo ktorých iba preletela smerujúc do dievčenskej časti.
V izbe si vytiahla čisté pergameny a začala písať prvý list. Ten odošle na Ministerstvo mágie. List bol strohý a zaujímala sa na iba o kritéria a podmienky na získanie titulu Majster elixírov a druhý list bola žiadosť o predplatné časopisu Tranfigurácia dnes.
Na turnaj v dueloch sa opýta Flitwicha a určite sa o ňom dočíta aj v mesačníku, ktorý jej práve prišiel. Bolo príjemným prekvapením, že rovnaký časopis odoberá aj de Wiell.
Posledný list bol oficiálny a aj s odtlačkom jej dedičného prsteňa do Gringottbanky, aby upovedomila správcu majetku, že schvaľuje finančnú výpomoc na prestavbu laboratória a ostatné náležitosti s tým spojené, nech prekonzultuje v jej mene s Dumbledoreom. Pre ňu je postačujúce, ak bude občasne informovaná o pridelených čiastkach.
S týmito listami sa vybrala do Sovej veže a spokojná sa vrátila do Veľkej siene, kde ju čakali jej kamaráti a na nesmierne prekvapenie na operadle jej stoličky sedel Bess, strážiaci listy a Severus sa na spoľahlivého čierneho sovieho chlapca mračil s prstom strčeným v ústach.

Lily s povzdychom vykročila na svoje miesto, aby si pozrela doručené listy a po uvedomení si od koho sú, sa jej silno rozbúchalo srdce.
Mierne zadýchaná Chrabromilčanka narýchlo zbavila svoju sovu nákladu a na počudovanie všetkých naokolo, o ňu nejavila už žiaden záujem. Narýchlo roztrhla obálku a stojac pri stole sa začítala do prvého listu.
Jeho obsahom bola informácia, že Himin sa v tomto čase nachádza už v Nemecku, kde sa ho ujal liečiteľ a za jeho štúdium si vypýtal jeden kilogram zlata, na čo sa jej obočie stratilo v červených vlasoch. Taktiež jej bolo oznámené, že Himinovo školné bolo uhradené Ramanom, čo jej neprinieslo potešenie a bezradne pokrútila hlavou.
Bude si s nim musieť pohovoriť. To ona chcela, aby Himin študoval v Nemecku a jeho školné je teda jej záväzok a nie Ramanov.
Druhý list jej odobral chuť na vlastnú existenciu a mala čo robiť, aby udržala pod kontrolou svoj roztrasený žalúdok. Bol to iba akýsi ústrižok zo starých muklovských novín a Lily po prečítaní jeho obsahu nabrala v tvári nezdravo zelenú farbu.

Titulok niesol názov „Dievča svoj boj napokon prehralo“ a s neblahým pocitom začala čítať krátky článok.
„Pred pol rokom sme vám priniesli šokujúcu informáciu o vtedy len trinásťročnom dievčati, ktoré doposiaľ neznámi páchateľ dva týždne väznil, mučil a zneužíval.
Dievča, ktorého identitu úrady stále taja včera v neskorých nočných hodinách vydýchlo naposledy počas predčasného pôrodu a jej rodina sa odmietla jej syna ujať.
Chlapec sa vraj teší dobrému zdraviu a je umiestnený v sirotinci, kde bude čakať na novú rodinu.
Naša redakcia prijala nepotvrdenú informáciu, že chlapec mal dostal meno Corwin.“

„Merlin.“ Šepla zadržiavajúc vlastné slzy a zhrozene pozrela kamsi pred seba.
Jedného dňa sa bude chlapec pýtať na svoju rodinu a čo mu má povedať? Že nevie? Klamať by mu nevedela. Že jeho mama pri pôrode zomrela a jeho starý rodičia ho odhodili ako kus nepotrebného oblečenia? Ešte k tomu pridá fakt, že jeho otec bol násilník a môže ho rovno predať do rúk odborníkov na liečbu mysle. Na prstoch zacítila ešte jeden pomerne malý odkaz a po prečítaní jeho obsahu sa jej podlomili kolená a prestrašene pozrela do očí Remusa Lupina.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej s obavami Severus, ktorý si nevedel predstaviť, aké informácie mohli jeho dievča natoľko rozrušiť.

Lily si utrela slzu z líca a po tom, čo strčila svojmu lycantropiou trpiacemu priateľovi do ruky posledný odkaz doslova utiekla z Veľkej siene a jej kroky viedli priamo na pozemky školy.
Odhodlaná obehnúť trikrát okolo zemegule za rozbehla smerom k Čiernemu jazeru, kde sa s rýchlosťou šprintéra snažila utiecť od ťaživých myšlienok.
Ako jej to mohol spraviť? A ako to oni mohli spraviť malému chlapcovi? Zavrhli ho ako pankharta násilníka a práve on je tým jediným, čo ostalo po ich vlastnej dcére. Muklovia i čarodejníci sú nesmierne krutí a začína sa vážne zamýšľať nad tým, či má vôbec zmysel za niekoho z nich bojovať. Avšak to by znamenalo nebojovať za seba a svojich priateľov. Nateraz je ale Corwin ešte priveľmi malý na to, aby sa to dozvedel. Avšak, kedy bude natoľko vyspelý, aby to uniesol? Naveky to pred ním neutají a jediné čo môže spraviť, je pripraviť ho na to. A čím dlhšie, tým lepšie.

Remus so stiahnutým hrudníkom pozrel na správu, ktorú mu strčila do ruky rozrušená kamarátka a následne si bezradne pretrel svoju tvár.
„Remus?“ spýtal sa ho s obavami Hanrich, ktorý muky svojich kamarátov prežíval spolu s nimi.
„Bol to môj otec.“ Priznal zmučene a skupinka jeho kamarátov na neho pozrela v nemalom šoku.
„To on ju zabil.“ šepol hľadiac do očí Regulusa Blacka.