POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Mladá Chrabromilčanka prechádzala chodbami starodávneho hradu a nervózne sa obzerala okolo seba, čo by žiadnemu študentovi, vzhľadom na udalosti posledných dní, neprišlo vôbec zvláštne.
Podivné stretnutie Chrabromilského vodcu záškodníkov, pomstychtivého Bifľomorčana a inteligentného Slizolinskeho tvorcu kúziel sa veľmi rýchlo vysvetlilo.
Začalo to celkom nevinne hneď v nedeľu ráno, keď Caster skončil na ošetrovni s mnohometrovými vlasmi. Potterovým cieľom však nebol iba drzí Chrabromilčan, ale aj niekoľko Slizolinčanov, ktorí mali po väčšine hlavy veľkosti halloweenskej tekvice a včera prišli s novinkou, po ktorej mali študenti problém s rastom nechtov.
Aj keď Lily nie je na ich čiernej listine, má oprávnené dôvody o svoju bezpečnosť. Záškodníkom sa priveľmi zapáčila kliadba levicorpus a ona neraz ostala visieť vo vzduchu, aby následne pristála v náručí rehotajúceho sa kamaráta.
Dnes prišla s dobrým plánom, ktorý sa zatiaľ zdá byť dokonalý a to teda, že ide na veľmi skoré raňajky. Všetci sú ešte na internáte alebo v prípade Severusa a Marka ešte pri jazere a nemá ju kto prekvapiť. Aspoň v to dúfa.

Opatrne otvorila dvere ústiace do Veľkej siene a na jej prekvapenie v nej sedelo už pár študentov spolu s Dumbledoreom. S miernym úsmevom na perách prikývla hlavou na pozdrav a usadila sa na svoje miesto, kde si pri popíjaní rannej kávy čítala mesačník pre duelantov a so záujmom si prezerala najnovší model zápasníckeho oblečenia. Nemohla by povedať, že by sa jej nezapáčil a práve ho ponúkali spolu so zápästným držiakom na prútik za prijateľnú cenu. Prečo by si ho vlastne nemohla objednať? Má síce jeden veľmi dobrý, ale na druhú stranu môže mať aj dva. Nemíňa zbytočne za oblečenie a ani za ozdoby do vlasov a jediné, čo si dopraje pravidelne sú knihy určené na štúdium.
Ale v akej farbe si ho objedná? Kráľovská modrá je veľmi pekná, avšak tá tmavá zelená vyzerá lepšie. Alebo, že by si objednala oba varianty? Och, to zasa nie. Po čase môže prísť ďalšia novinka a nepotrebuje mať extra šatník iba pre jej zápasnícke kostýmy. Objedná si zelený.
Vyzerá veľmi dobre a aj keď tento model nie je neutrálny, priveľmi jej to neprekáža. Akosi sa jej nechce každý týždeň navštevovať Klub duelantov v tom istom oblečení. Prečo by teda nemohla mať aj ten modrý?
Po vnútornom boji zbytočne potriasla hlavou a rozhodla sa, že si objedná oba modely. V konečnom dôsledku si ich za svoju snahu zaslúži a bude mať dva držiaky na prútik, čo nie je nikdy na škodu, mať nejaký v zálohe.

„Ahoj Lily.“ Prerušil jej myšlienky malý Slizolinčan a sadol si vedľa nej.
„Dobré ráno, Corwin.“ Pozdravila veselo chlapca a zavrela časopis.
„Lily?“ začal veselo otázkou zatiaľ, čo si obzeral jedlo na stole.
„Áno?“ spýtavo pozrela do jeho modrých očí.
„Nešla by si so mnou do Rokvillu?“ spýtal sa jej s nádejou a Lily mala nemálo problémov zadržať smiech. Rande s Corwinom by nemusel byť až tak zlý zážitok.
„Veľmi rada, ale ty ešte nemôžeš ísť do Rokvillu zlatko. Až od tretieho ročníka.“ Vysvetlila milo a chlapček posmutnel.
„Niečo dobré ti odtiaľ prinesiem a cez letné prázdniny sa tam spolu pozrieme. Dobre?“ pozrela s nádejou do jeho tváre a keď sa prežiarila spokojnosťou, Chrabromilčanke sa uľavilo.
„Dohodnutí.“ Uškrnul sa na ňu prvák a Lily bezradne pokrútila hlavou. Ten úškrn poznala z klubovne levov až veľmi dôkladne a priniesol záškodníkom viac dní po škole, než čokoľvek iné. Snáď bude Corwin povahou viac ako Regulus, než pojašený Tichošľap.
„Výborne a teraz dojedz svoje raňajky.“ Riekla milo a pohladila ho po chrbte.
Za tých pár dní sa do toho malého chlapca doslova zamilovala. Je veľmi milý a keď sa červená je doslova na zožratie. Na jej radosť sa chlapec jej spoločnosti nebráni a vyhľadáva ju veľmi ochotne. Aj keď v knižnici šomre čoraz viac, keďže nejednu esej musel prepísať trikrát, kým bola s jej obsahom i úpravou spokojná.
Jej zverenec nebude mať priemerné práce napatlané neúhľadným písmom, ktoré by bolo kvôli množstvu machúľ nečitateľné. Corwin, zdá sa, akceptoval jej dohľad nad stavom svojich úloh a keď začne dostávať body navyše a pochvaly, bude sa tešiť aj on.

„Ahoj Lily. Nazdar drobec.“ Dostalo sa im pozdravu od záškodníkov, ktorí sa usadili k nim.
„Nie som malý.“ Zašomral si popod nos Corwin počas dojedania sendviča a zazrel po Siriusovi, ktorý sa pri pohľade do jeho očí podivne zamračil a Lily pocítila bodnutie v hrudi. Snáď bude mať dosť rozumu a nezačne sa pýtať. Nie teraz a nie jeho.
„Pravda. Si o hlavu vyšší od kýbľa.“ Pritakal s vážnou tvárou Remus, na čo sa Slizolinsky prvák zatváril prinajmenšom pobúrene a vstal od stola.
„Nech sa ti darí.“ Popriala jemne chlapcovi a po dusivom objatí chlapča opustilo Veľkú sieň.
„Cítiš sa dobre?“ spýtala sa jemne poblednutého kamaráta, ktorý jej jemne prikývol aj keď opak bol pravdou. V noci sa opäť zmení na nebezpečnú beštiu a to mu na optimizme nepridáva. To, že je vyčerpaný a musí zvádzať neustále vnútorný boj mu tiež prináša čierny bod k dnešnému dňu.
„Tak, ako vždy.“ Dostalo sa jej strohej odpovede.
„Dnes pôjdem asi iba na obranu.“ Pripustil lycantrop a pošúchal si unavene oči.
„Uvidíme sa tam.“ Jemne sa usmiala a upokojujúco pohladila svojho kamaráta po chrbte, aby sa následne vybrala do učebne, dúfajúc, že sa vyhne nepríjemnému žartíku, ktorý si pre ňu zaiste pripravili.

Lily vstúpila do učebne obrany a na jej prekvapenie uvidela de Wiella sedieť na katedre s neprítomným pohľadom a s prútikom, ktorý si bezmyšlienkovite otáčal vo svojich prstoch.
„Dobré ráno, pán profesor.“ Pozdravila zdvorilo, čím narušila jeho tranz.
„Pre teba Daeron.“ Mrkol s úškrnom na mladú študentku, ktorá mu pobavený úškrn veľmi ochotne opätovala.
„Rád by som ťa o niečo poprosil.“ Začal rozprávať a Lily, po tom čo si položila na stôl svoje veci, vykročila k nemu.
„O čo?“ zaujímala sa, keď zastala pred mladým učiteľom OPČM.
„Potreboval by som občas pomôcť v klube. Hlavne s piatakmi a siedmakmi.“ Pozrel so psími očami do žiariacich smaragdových a na jeho úľavu sa mu dostalo odobrujúceho pritakania.
„To nebude problém.“ Pripustila spokojne študentka.
„Len mi deň dopredu povedz a ja určite prídem.“ Dodala s úsmevom a profesorovi obrany padol z pliec nemalý náklad.
„Sme dohodnutí. Páči sa ti nové číslo?“ spýtal sa a hlavou pohodil smerom na mesačník položený na stole.
„Vieš, že aj áno. Len som si nie istá technickým prevedením opisovaného kúzla.“ Pripustila a so zasyčaním si trpko pošúchala temeno hlavy.
„Je skutočne veľmi chaoticky opísané.“ Pripustil s prikývnutím.
„V piatok si ho môžeš skúsiť.“ Ponúkol talentovanej šiestačke a jej oči sa prežiarili nedočkavosťou.

„Dobré ráno.“ Narušil ich debatu hlas Severusa Snapea, ktorý sa dostavil v spoločnosti záškodníkov do triedy a pohľadom prepálil svoje dievča, ktoré sa tvári až priveľmi spokojne.
„Dobré ráno.“ Pozdravil profesor a zoskočil z katedry, keďže sa miestnosť začala zapĺňať študentmi a Lily sa vybrala k svojmu priateľovi, ktorý sálal nemalým stupňom pobúrenia.
„Zabávala si sa dobre?“ spýtal sa jej šeptom.
„To nemôžem poprieť.“ Odvrkla mu a pridala sa do páru k Remusovi.
Keby patrila do skupinky slintajúcich študentiek, tak by to bola ochotná chápať, avšak ona nie je ako ony. Alebo áno? Má Severus pocit, že jej záujem o mladého pedagóga je väčší, ako o neho? Prečo mu prekáža prítomnosť každého nového muža? Ona mu rozhovory s Doreou nevyčíta, aj keď vie veľmi dobre, že ich priateľstvo bolo v minulosti, nazvime to, intímne. Nepotrebovala to od nikoho počuť. Bohato jej stačili tie zatrpknuté pohľady v čase, keď prasklo, že tvoria pár. Aspoňže sa Severus zmieril s blízkou prítomnosťou ich spoločných priateľov a nespôsobujú mu vrásky na tvári.
Akoby dnes nemala nad čím rozmýšľať, má opäť ťaživý pocit na hrudi ako tomu bolo aj v prvý deň príchodu na Rokfort.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej s obavami jej poblednutý kamarát.
„Niečo je vo vzduchu.“ Šepla takmer neprítomne a Chrabromilčan ju pozoroval s miernym zamračením.
„Blíži sa búrka Remus a keď príde, musíme byť pripravení.“ Pripustila s kalným pohľadom, pri ktorom mu zovrelo hruď.
„Spravím všetko pre to, aby sme boli viac, ako len pripravení.“ Odpovedal so smutným úsmevom.

Po týchto slovách si Lily zahryzla do spodnej pery a viac sa k téme nevyjadrila, keďže ich profesor obrany nahnal do dvojíc a opätovne trénovať neverbálne kúzla.
Zelenooká Chrabromilčanka prechádzala pomedzi svojich spolužiakov a pri každom, kto mal problém sa pristavila, aby mu poradila. Profesor obrany sa tváril spokojne a nemal v úmysle jej snahu mariť, keďže aj on, spolu so Severusom, bezradne krútil hlavou a spoločne sa snažili túto techniku vštepiť poniektorým nešťastníkom, ktorým to stále nejde.
Mnohým sa aspoň podarí vrhnúť kúzlo, aj keď iné ako zamýšľali, ale James so Siriusom majú v rukách očividne kus nemagického dreva. Švihajú, mávajú, dokonca by ich mohla prirovnať k dirigentom, avšak nedosiahli ani náznak pokroku.
Zajtra v klube s nimi bude opäť trénovať. Aj tak sa nebudú venovať ničomu novému, čo by nepoznala a im to iba pomôže.
Lily robila čo mohla aby svojim Chrabromilským kamarátom pomohla v zvládnutí tejto techniky, avšak priveľmi úspešná doposiaľ nebola. Keď sa ozval zvonček signalizujúci koniec hodiny, bezradne pokrútila hlavou a vzala zo stola svoje pomôcky.

Na hodine pojednávajúcej o starovekom runovom písme bola napodiv nesústredená a pričasto sa strácala akoby v opare, ktorý sa tvoril okolo jej mysle a bezmyšlienkovite pozerala kamsi do diaľky. Jej mozog, zdá sa uznal, že má toho už dosť a potrebuje si oddýchnuť. Aspoň, že zajtra je piatok a elixíry so Slugym berie ako záujmový predmet a potom iba čarovné tvory, ktoré presedí v ohrade a Klub, na ktorom si chcela aspoň psychicky oddýchnuť. Očividne na to nebude čas a opäť bude tvoriť trojicu so záškodníkmi a pomáhať im kúzliť. Už aby boli vianočné prázdniny.
Pri tejto myšlienke potriasla hlavou a pretrela si unavené oči a znova sa začítala do textu v knihe. Čítanie to bolo veľmi zaujímavé a fakt, že nepotrebuje nosiť slovník a obsah každej kapitoly vie prečítať s ľahkosťou jej šetrí nemálo času.
Ešte je len začiatok októbra a ona nič nestíha. Nestíha poriadne spať, nestíha si niečo pre zábavu prečítať a jediné na čo si vie nájsť dostatok času je štúdium. Pravdou je, že nemá rozumne rozvrhnutý denný režim a po prázdninách je pre ňu nástup do školy vždy mierne chaotický, kým nabehne do stabilného celodenného rozvrhu.
Piatky bude mať voľno. Bude to deň určený na čítanie a relaxáciu a keď si bude písať nejakú prácu, tak preto, lebo ju to zaujíma a nie preto, že musí.
Po tejto myšlienke sa spokojne vrátila k runám aby zistila, že prečítala iba pár riadkov a zazvonilo na koniec vyučovania. Nevadí. Prečíta si to večer v klubovni. Aj tak nebude vedieť zaspať a bude myšlienkami pri Remusovi.

Narýchlo si nahádzala knihy do tašky a držiac sa svojho priateľa za ruku, kráčala do hodovacej miestnosti, aby si dala niečo dobré na obed. Mohli by byť cestoviny. Tie by si rozhodne teraz dopriala.
„Slečna Evansová. Keď sa naobedujete, zastavte sa u mňa v pracovni.“ Zastavila svoju študentku McGonagallová, ktorá náhlivo opustila spomínanú miestnosť.
„Prídem.“ Prisľúbila prekvapená Chrabromilčanka a vymenila si so svojim priateľom začudované pohľady.
V myšlienkach stratená šiestačka do seba doslova nahádzala čo mala v dosahu a narýchlo sa vybrala do kabinetu vedúcej fakulty, aby zistila, čo sa zasa deje. Nech sa snažila akokoľvek, nevedela si dôvod nutnosti tejto návštevy vysvetliť. Iba ak by jej chcela vyčítať vyčíňanie záškodníkov, ktorých sa jej ešte nepodarilo pristihnúť pri čine, avšak to tiež nie je jej problém. Ona nie je medzi nepoškodenými, aj keď následky pocítených kúziel sú pre ňu neškodné a kým ju niekto stihne zachytiť, nebude potrebná ani návšteva madam Pomfreyovej.

„Priali ste si so mnou hovoriť?“ spýtala sa Lily McGonagallovej po tom, čo vstúpila do jej kancelárie.
„Áno slečna Evansová.“ Pripustila profesorka transfigurácie.
„Posaďte sa.“ Vyzvala svoju študentku, ktorá ochotne prijala miesto oproti nej a čakala, čo sa bude diať.
„Ako prvé by som Vám rada oznámila, že sa prospech, ako aj vedomosti pána Dalea na mojich hodinách zlepšili.“ Začala s úsmevom vedúca Chrabromilu, čím si vyslúžila spokojný úsmev od svojej študentky, ktorá si spokojne pošúchala dlaňami stehná.
„Pán Dale má však stále problém so správnym držaním prútika a pohybmi zápästím, na čo ma upozornil aj profesor Flitwich.“ Pokračovala v rozhovore o prvákovi a Lily zaujato počúvala a zamyslene si šúchala bradu. Bude na tom musieť s Corwinom popracovať, aby sa z toho nestal zlozvyk, ktorý sa s ním bude ťahať celý život.
„Cez víkend s ním budem cvičiť.“ Pripustila Chrabromilčanka tušiac, že sa práve vzdala voľného piatku, keďže sobotu a nedeľu nebude v knižnici zamýšľaný počet hodín.
„Môžete využiť ktorúkoľvek prístupnú učebňu.“ Odobrila jej, jej rozhodnutie McGonagallová a Lily sa uľavilo. Aspoň z polovice. Bude si musieť pohovoriť s Flitwichom, aké kúzla stihli prebrať. Zaiste Leviosu, avšak možno prebrali aj niečo ďalšie. Čo sa vlastne učili v prvom ročníku? Och Merlin...
„Profesor Slughorn ma pred chvíľou informoval o zlom prospechu, respektíve neprospechu, pána Dalea z elixírov a taktiež dnes opomenul tento predmet úplne.“ Zapozerala sa s vážnou tvárou do smaragdových očí, ktoré ochladli hnevom. Takže Corwin si dnes blicol z elixírov. Aké.. milé... prekvapenie.
„Zaručujem Vám, že toto bola posledná, obdobná, absencia.“ Pripustila Lily a zaškrípala zubami.
Keď toho malého hada dostane do ruky, spraví z neho troch malých do škôlky. Ako si to predstavuje? Jej chránenec a zverenec, jej milovaný a nesmierne šikovný Corwin a takto ju zahanbí? Tak to teda nie!
„V to dúfam.“ Pritakala jej profesorka a mala neblahý pocit, že malý Slizolinčan pocíti hnev čoskoro plnoletej čarodejnice. Na druhú stanu, aj takéto skúsenosti pre svoj zdravý vývoj potrebuje.
„Ak je to všetko?“ spýtala sa Lily a zapozerala sa do tváre vedúcej fakulty, dúfajúc, že jej nepovie ešte nejakú nepríjemnú správu, týkajúcu sa prospechu alebo správania jej chránenca.
„Nadnes áno.“ Pripustila McGonagallová, na čo sa študentka postavila a vyštartovala zaškrtiť jedného maloletého obyvateľa Rokfortu.

Ochotná spôsobiť pôdnu erupciu vletela do Veľkej siene, kde uvidela, pri pôvodne Bystrohlavskom stole, sedieť Corwina spolu s prvákmi a enormne sa zabával pri hraní Rachotiacej sedmi.
„Corwin. Musíme sa porozprávať.“ Začala nebezpečne tichým hlasom pri jeho ramene s kamennou tvárou.
„Pokojne hovor. Ja ťa počúvam.“ Odmávol to ledabolo rukou a pokračoval v hraní zábavnej hry.
„Mala som na mysli súkromný rozhovor. Ale ako myslíš.“ Zavrčala na ignorujúceho chlapca, ktorý sa stále neunúval postaviť zo svojho miesta.
Nuž, ako myslí. Dostane, čo si sám vyžiadal a to pred nemalým počtom študentov a zopár profesormi.
„Teraz ma dobre počúvaj Corwin!“ prikázala vážnym hlasom a zhodila zo stola povaľujúce sa karty, na čo sa ozvalo nemalé reptanie a oslovený chlapec urazene vzhliadol do jej nahnevanej tváre.
„Prečo si nebol na vyučovaní?“ spýtala sa s nemalým stupňom hnevu a Corwin naprázdno prehltol.
„Čo si si myslel? Že sa to nedozviem? Že to budú profesori akceptovať a privierať oči? Že ma môžeš priviesť do hanby pre svoju lenivosť a ignoráciu pravidiel?“ rozhadzovala nazlostene rukami a karhaný chlapec sklonil svoj pohľad.
„Ja stále čakám na vysvetlenie Corwin!“ povedala prísne a prepaľovala mu temeno hlavy.
„A načo by som tam išiel? Aj tak by som dostal zasa S alebo T. Je jedno ako sa snažím. Vždy mi to vybuchne.“ Priznal rozhnevane karhaný prvák a pozrel do jej chladných zelených očí.
„Vybuchne?“ spýtala sa prekvapene Lily.
Pre Morganu. Teraz preberajú trojzložkové elixíry. Ako mu môže niečo také vybuchnúť? To je skoro nemožné. Skoro. Corwin práve dosiahol úroveň Petra Pettigrewa. Pri Merlinovi, to snáď nie je pravda...
„Hej. Pridám tam ten koreň a vybuchne mi tá žbrnda do tváre.“ Odpovedal rozhnevane, avšak jeho oči prezrádzali niečo úplné iné a to bezradnosť.
„A postupuješ presne podľa postupu v učebnici?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím a rozmýšľala, ako sa vlastne dá vyhodiť do vzduchu triviálny elixír.
„No áno. Začne vrieť voda a dám tam čo píšu.“ Odpovedal jej Corwin, ktorý si nevedel sám poradiť.
„A suroviny pripravuješ tiež presne podľa pokynov?“ spýtala sa začudovane a pošúchala si bradu. Davis je blbec, čo sa hodnotenia týka, avšak jej chránenec má problém s elixírmi ako takými a to pripustiť nemôže. Nemusí z neho byť hneď majster v tejto oblasti, ale aspoň obstojné výsledky by mohol mať.
„Asi áno. A nie je jedno, či ich krájam, sekám, drobím alebo mliaždim? Aj tak sa to tam rozvarí.“ Spýtal sa a pošúchal si temeno hlavy, Lily na neho vytreštila oči a v duchu vzývala všetky vyššie bytosti, aby jej dodali rovnováhu.

„Poď!“ vyzvala chlapca a zatvárila sa veľmi zvláštne.
„Kam?“ spýtal sa začudovane, keď vstal od stola.
„Ideme za Slughornom.“ Povedala mierne nahnevaná Chrabromilčanka a chlapec pobledol. Musel spraviť Lily nemalý problém a ako sa dopočul, tak ju uviedol do hanby.
Vďaka nej sa s ním opäť priatelia decká, s ktorými cestoval vo vlaku a dokonca vďaka nej vyhodili aj toho Rockwoulda, či ako sa volal. Nie je slepý a ani hlúpy, aby si nevšimol nemálo očí, ktoré strážia jeho kroky a on sa jej takto odplatí...
Kto vie, čo s nim spraví Slughorn? Je predsa len vedúci jeho fakulty a keď mu Lily povie o vymeškanom vyučovaní, tak možno nakoniec skončí v riaditeľni. Dumbledore ho vyhodí, pošle späť do sirotinca a on bude zasa bez kamarátov a bez Lily. Tak ti treba. Hlúpy Corwin.
„Ale nepošle ma do riaditeľne. Však?“ spýtal sa preľaknuto, keď kráčal pri svojej staršej kamarátke smerom do žalárov.
Lily sa v duchu uškrnula. Kto vie, prečo sa obáva návštevy Dumbledorea? S určitosťou vie, že mu už nedôveruje. Ale prečo? Preto, že mu povedal ako to tu bude fajn a takmer sa dobrovoľne nechal zožrať? Na druhú stranu je rada, že slepo nedôveruje ľuďom.
„Ak sa tvoje správanie bude opakovať alebo budeš akokoľvek inak porušovať pravidlá, odprevadím ťa tam sama.“ Pozrela do očí malého chlapca, v ktorých sa odrážal strach a Lily dúfala, že sa tak skoro nedozvie, že návšteva riaditeľne by znamenala enormné množstvo citrónových dropsov a mrkavé karhanie.
„Ja už budem dobrý.“ Pripustil stále preľaknuto malý Slizolinčan.
„To ti odporúčam.“ Povedala s nadvihnutým obočím a zastala, keďže sa ocitli pred pracovňou profesora elixírov.

S hlbokým nádychom jemne zaklopala na dvere, ktoré sa po malej chvíli otvorili a von vykukla tvár profesora Slughorna.
„Slečna Evansová.“ Povedal mierne prekvapene a na tvári sa mu pretiahol úsmev, ktorý do istej miery podnietil aj prvák skrývajúci sa, neúspešne, za chrbtom mladej čarodejnice.
„Prepáčte, že Vás ruším pán profesor, ale chcela som sa spýtať, či by som mohla na niekoľko minút použiť laboratórium.“ Povedala zdvorilo a spýtavo mierne nadvihla obočie.
„Veľmi rád by som Vám dal povolenie, avšak staré laboratórium sa kvôli rekonštrukcii práve vypratáva a v učebni sa profesor Davis pripravuje na vyučovanie.“ Povedal s ľútosťou, ktorá sa zdala byť úprimná a Lily v duchu zakňučala.
„Pokiaľ sa, ale jedná o niekoľko minút, môžete využiť moje súkromné.“ Ponúkol Slughorn a tvár Lily sa rozžiarila spokojnosťou zmiešanou s veľkým stupňom vďačnosti.
„Skutočne pôjde iba o pár minút.“ Odkývala mu spokojná Chrabromilčanka a profesor otvoril zoširoka dvere, čím jej poskytol nie len pohodlný priechod ale aj výhľad.
Lily vstúpila do miestnosti s Corwinom za svojim chrbtom a prekvapene zastala, keď si všimla v miestnosti sedieť, rozvaleného v kresle, ešte niekoho.
„Dobrý deň, pane.“ Pozdravila slušne profesora obrany a jemne si pritiahla Corwina k svojmu pravému boku s rukou obranne položenou na jeho ramene.
„Dobrý deň slečna Evansová, pán Dale.“ Odzdravil nečakaných hostí.
„Len ráčte.“ Ponúkol Slughorn a viedol študentov naprieč jeho kabinetom, kde im otvoril dvere ústiace do jeho súkromného laboratória.
„Ďakujem veľmi pekne.“ Poďakovala sa Lily, keď vstúpila do miestnosti a Slizolinsky prvák pozeral na svoju spoločníčku prinajmenšom zmätene.

„Všetky prísady sú Vám k dispozícii.“ Pripustil s úsmevom profesor elixírov a zvedavo zastal pri dverách, aby zisti, čo sa bude ďalej diať.
„Budem potrebovať iba Všehokoreň.“ Prezradila s nezbedným úškrnom Lily a Slughorn sa v odpoveď zasmial.
Mladý profesor obrany sa postavil zo svojho miesta a zvedavo vykročil smerom k laboratóriu, kde sa oprel ľavým bokom o rám dverí a tváril sa napoly zvedavo, napoly pobavene.
„Corwin, toto je Všehokoreň. Ten by si mohol poznať.“ Podala chlapcovi do ruky spomínanú prísadu, vzdialene pripomínajúcu niečo medzi petržlenom a cviklou. Oslovený chlapec si prezrel onú vec a nechápavo ju podal naspäť svojej staršej kamarátke.
„Ako si si všimol na povrchu je mäkký a jeho jadro je tvrdé. Ak sa ti dostane do rúk taký, ktorý je celý tvrdý, ten nepoužívaj a ak bude naopak veľmi mäkký, rovno ho vyhoď.“ Poučovala prváka, ktorý na znak, že pochopil prikývol hlavou.
Lily položila Všehokoreň na pracovný stôl a pootvorila zásuvku, z ktorej vytiahla nôž a veľmi obratne zbavila spomínaný koreň tenkej šupky, aby ho následne položila na drevenú dosku, kde ho začala krájať.
„Všehokoreň je najpoužívanejší stabilizátor. To si pamätaj.“ Rozprávala prvákovi, ktorý fascinovane pozoroval, ako staršia Chrabromilčanka rýchlymi pohybmi krája na rôzne veľké kúsky spomínanú napodobeninu zeleniny.
„Je lacný, ľahko dostupný a požívateľný je surový aj varený.“ Vysvetľovala ďalej a Corwin odobrujúco prikyvoval.
Po malej chvíli ostalo pred chlapcom na pracovnom pulte ležať niekoľko misiek s rôzne nakrájaným Všehokoreňom a niekoľko kúskov ostalo na kašu rozmiešaných v mažiari.

„Ochutnaj.“ Vyzvala chlapca, ktorý prekvapene zamrkal očami, avšak napokon s myknutím pleca chytil medzi prsty veľkú kocku onej, eh, zeleniny.
„Bez chuti.“ Odpovedal začudovane počas prežúvania a Lily s úsmevom ukázala na prísadu nakrájanú na kocky polovičných rozmerov, akú ochutnal teraz.
„Sladké.“ Pripustil s úsmevom a bolo vidieť, že mu koreň zachutil. Corwin ochotne siahol do ďalšej pokynutej misky s maličkými kockami a tento krát sa už nezatváril nadšene.
„Toto je až nechutne presladené.“ Prskal na kamarátku, ktorá sa pobavene uškŕňala a ukázala na koreň nakrájaný na plátky.
„Slané?“ spýtal sa začudovane prvák, na čo Lily odobrujúco prikývla a ukázala na hmotu v mažiary. Profesor de Wiell sa zatváril až diabolsky veselo a pristúpil k umývadlu, kde napustil do pohára čistú vodu.
„Fúúúúj! Kyslé!“ prskal Slizolinčan, ktorý mal tú česť sa ponúknuť kašovitou hmotou, ochotne prijal pohár vody a pobavený smiech ostatných prítomných ani nevnímal.
„Ako si sa stihol presvedčiť...“ Začala učiteľským hlasom Lily a so smiechom sa zapozerala do krásnych očí malého chlapca, ktorý práve do seba obrátil veľký krígeľ vody.
„...skutočne nie je jedno, ako sa prísady pripravujú.“ Poznamenala veselo a utrela si z očí slzy smiechu.
„Práve pre výraznú chuť sa Všehokoreň pridáva do veľkého množstva jedov, aby prekryl ich chuť.“ Vysvetľovala ďalej a Corwin na ňu vytreštil oči.
„Čo potom?“ spýtal sa s obavami.
„Ak niekoho otrávia?“ spýtala sa s mierne nadvihnutým obočím a chlapec trhane prikývol.
„Proste mu strč do krku bezoár.“ Odmávla to rukou. Na jedy a protijedy majú ešte čas. Nateraz postačí ak mu už nevybuchne kotlík.
„Bezoár?“ spýtal sa so záujmom.
„Správne Corwin. Bezoár je kameň zo žalúdka kozy a eliminuje účinky drvivej väčšiny jedov.“ Vysvetlila v skratke tento pojem.
„A keď nezaberie, tak ostáva iba veľmi málo možností.“ Pripustil bystro malý Slizolinčan a Lily sa zatvárila nesmierne hrdo.
„Výborne Corwin.“ Pochválila jeho všímavosť.
„A podľa príznakov budeš neskôr vedieť určiť, o ktorý jed sa jedná.“ Zakončila rozprávanie o jedoch.
„Dúfam, že už si dáš na svoje prísady väčší pozor.“ Usmiala sa na zamysleného Slizolinčana, ktorý sa jej následne hodil okolo pása a Lily pocítila na svojej bránici silný náraz, ktorý našťastie nespôsobil vyrazenie dychu. Aj keď mu veľa nechýbalo.
Lily je taká dobrá. On robil hlúposti a nedával pozor. Dokonca ju dostal do hanby pred niektorým profesorom a ona ho za trest zobrala do laboratória, kde mu všetko vysvetlila a dokonca ho pochválila. Lily je proste super.

„Mám ťa rád.“ Povedal so slzami v očiach chlapec a Lily si k nemu čupla, aby ho mohla lepšie objať.
„Och Corwin.“ Povzdychla si Chrabromilčanka a pobozkala ho na čelo.
„Si pekný a milý mladý muž. A práve si nám všetkým dokázal, že aj veľmi všímavý a inteligentný.“ Povedala milo a hľadiac do jeho modrých očí ho jemne pohladila po líci.
„Pred problémami sa nedá ujsť a nie je nič, čo by sme spolu nezvládli. Áno?“ spýtala sa povzbudzujúco a chytila ho za ruky.
„Pamätaj si Corwin, že v živote ti môžu vziať všetko, avšak to čo máš tu...“ riekla a dotkla sa prstom jeho čela.
„..a tu...“ položila dlaň na jeho hruď.
„..ti nikto vziať nemôže.“ Dokončila a spýtavo pozrela do jeho tváre, hľadajúc v nej pochopenie. Kto vie, či na takého úvahy nie je primladý?
„Veľmi múdre slová slečna Evansová.“ Narušil ich súkromnú chvíľku profesor elixírov a Lily k nemu s prikývnutím vzhliadla.

„Každý poklad a môže byť akokoľvek veľký, stráca svoj lesk, pokiaľ nemáš pri sebe človeka, ktorý by sa z neho tešil s tebou.“ Povedala malému chlapcovi, ktorý jej odobrujúco prikývol.
„Ja ti už hanbu nespravím.“ Povedal s pevným odhodlaním.
„Ja ti verím.“ Priznala hľadiac do jeho žiarivých očí a opätovne sa nechala objať.
Prekrásny chlapec a prirýchlo zistila, že je priam dychtivý po objatiach a jemných dotykoch, ktoré sa mu určite dostávali iba sporadicky. Zaiste dostal častejšie výprask ako bozk na čelo alebo iba obyčajnú pochvalu.
„V sirotinci som často rozmýšľal, aké by to asi bolo, keby som mal rodinu.“ Začal rozprávať chlapec a potiahol nosom. Lily si vedela predstaviť, že takýmito myšlienkami sa zaoberal skoro každý večer pred spaním a z toho pocitu osamelosti jej stiahlo bránicu.
„A takto nejako som si predstavoval staršiu sestru.“ Pripustil so slzami a Lily mu pobozkala čelo.
„A ja som si takto predstavovala mladšieho brata.“ Priznala vľúdne Slizolinčanovi, ktorému postrapatila vlasy a podala mu vreckovku.
„Ale to by nebolo možné. Ty si z Chrabromilu a máš iné meno.“ Začal s fňukaním mladý študent a Lily pochopila, že jeho zbožná predstava o rodine sa začala rozplývať práve v čase, keď sa v jeho očiach začala meniť na realitu.
„Znamená to vôbec niečo?“ spýtala sa ho Lily a pridržala ho za bradu, aby mu mohla pozrieť do očí.
„Povedala som ti predsa, že to čo máme vo svojej mysli a v srdci nám nikto nemôže vziať.“ Dodala s jemným úsmevom.

„Nerád vás ruším, ale pán Dale by mi na hodine obrany chýbal.“ Ozval sa profesor de Wiell, ktorý takmer zasnene pozoroval túto konverzáciu a narušil ju viac ako len neochotne.
Každý v hrade rozprávala o zložitej povahe mladej Chrabromilčanky a pritom je jednoduchá ako facka. Lily je neuveriteľne milujúca žena, ktorá ako divá šelma chráni svoju rodinu. Je to to, čo je pre ňu najdôležitejšie? Rodina? Alebo priatelia? Možno považuje svojich priateľov za rodinu a toto je to jediné, čo je na nej zložité. Nepozná ju skoro vôbec. Netuší, čo by od nej mohol očakávať, avšak určite nie zákernosť alebo bodnutie do chrbta. Zásadová je až priveľmi, to si je istý.
„Och.“ Vypadlo zo študentky, ktorá si ani neuvedomila, že tu sú viac, ako tých pár zamýšľaných minút.
„A ja profesorke McGonagallovej.“ Pripustila, akoby sama sebe.
„Nezabudni si vziať všetky potrebné veci a správaj sa vzorne.“ Povedala naoko vážne prvákovi, ktorý jej horlivo prikyvoval a spoločne opustili laboratórium profesora elixírov.
„Ďakujem za prepožičanie laboratória i za ten Všehokoreň.“ Poďakovala sa medzi dverami Slughornovi, ktorý sa na ňu zoširoka usmial.
„Bolo mi cťou a kedykoľvek môžete s pánom Daleom prísť.“ Povolil spokojný pedagóg.
„Ste veľmi láskavý pán profesor.“ Rozlúčila sa Chrabromilčanka a uháňala do veže vziať si veci a pokúsiť sa priveľmi nemeškať na hodinu transfigurácie.
Najskôr bola odhodlaná natrieskať nespratníkovi na holú a dopadlo to ako medzi dvomi Bifľomorčanmi. Sentiment a objatia, ktoré sú v Slizoline akoby zakázané si Corwin vychutnáva a ona by klamala, ak by povedala, že si ich neužíva rovnako.
Na druhú stranu sa zdá, že si odteraz na príprave prísad dá oveľa viac záležať a už nebude počuť obdobnú neskutočnú hlúposť, ako to, že je to jedno, keďže sa to v kotlíku rozvarí. Merlin, ale toto by im mal vysvetliť na úvodnej hodine Davis.
Lenže ten idiot to určite nepokladal za nutné. Deti čarodejníkov to dávno vedia, keďže je obľúbená zábava nechať deti ochutnávať Všehokoreň a muklorodení nie sú pre neho zaujímaví. Asi by mala navštíviť Dumbledorea a opýtať sa ho, kde, pre Morganu, zohnal takého kreténa. To musel byť nejaký špeciálny konkurz alebo čo.

Najskôr bol problém s obranou a teraz s elixírmi. To nemôžu zažiť jeden jediný rok, počas ktorého by si užili kompetentný pedagogický zbor? Stratená v tichom hromžení na nepríjemného muža prešla cez otvor za portrétom a za tunelom prekvapene zastala, dívajúc sa na kreslo, v ktorom sedel poblednutý Chrabromilčan.
„Remus?“ spýtala sa potichu Lily, keď sa ocitla vo vyprázdnenej klubovni levov.
„Ahoj Lily.“ Pozdravil nezdravo vyzerajúci kamarát a mladá Chrabromilčanka vpadla vedľa neho na operadlo.
„Nechceš ísť na ošetrovňu?“ spýtala sa s obavami a pozrela do jeho strhanej tváre.
„Asi by som mal.“ Pripustil a spakruky si utrel z čela studený pot.
„Pôjdem s tebou.“ Povedala neoblomne a chytila ho za ruku.
„Máš vyučovanie.“ Pripomenul s trpkým úsmevom.
„Nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie, ako ty.“ Odpovedala pevne hľadiac do jeho nažltnutých očí, čím u svojho kamaráta navodila zmierlivý úsmev.
„Poď.“ Povedala nežne a potiahla ho za ruku.
Mladý Chrabromilčan sa tomuto pohybu nebránil a nechal sa vytiahnuť na nohy. V polovičnom objatí spoločne kráčali do nemocničného krídla a Lily by najradšej opomenula veškeré vyučovanie i vlastný spánok, len aby bola v jeho spoločnosti.

„Nerád ti spôsobujem starosti.“ Pripustil lycantrop počas cesty na ošetrovňu.
„Starosti mi spôsobil akurát tak blicujúci Corwin.“ Priznala so smiechom a pritisla sa k Remusovi bližšie.
„A ktorý predmet nepovažoval za potrebné navštíviť?“ spýtal sa pobavene a v duchu tipoval Dejiny mágie.
„Elixíry.“ Odpovedala so zašomraním, čím vyvolala u svojho kamaráta dusivý smiech.
„Chránenec Slugyho kráľovnej sa ulieva z elixírov.“ Zhrnul okolnosti so slzami smiechu v očiach.
„Skôr mám podozrenie, že sa snažil vyhnúť Davisovi.“ Povzdychla si Chrabromilčanka a bezradne pokrútila hlavou.
Skutočne nepríjemný človek, ktorý svojim správaním akurát tak znechutí úžasný predmet všetkým prvákom. Teda okrem aristokratickej mládeže.
„Vieš, že sa mu ani priveľmi nečudujem?“ povedal so zdvihnutým obočím, na čo Lily iba prikývla hlavou. Ani ona sa mu priveľmi nečuduje, ale to neznamená, že to bude tolerovať.
Rada by sa so svojim kamarátom rozprávala o nepríjemnom profesorovi aj naďalej, avšak dvere ošetrovne boli už na dohľad a veľmi nerada by pred akýmkoľvek zamestnancom kritizovala toho, ..., človeka.

„Ďakujem, že si so mnou išla.“ Povedal s unaveným úsmevom Remus, keď sa dostali pred dvere ošetrovne.
„Si pre mňa jedným z najdôležitejších ľudí Remus. Išla by som s tebou peši až do samotného pekla.“ Povedala ako jasný fakt a myslela to skutočne úprimne.
„Sadni si a ja idem po madam Pomfreyovú.“ Ukázala na široký výber voľných postelí a mladý Chrabromilčan s úsmevom pokrútil hlavou. Netrpí zákernou chorobou, aj keď o tom mohol polemizovať. Hádať sa s Lily je však vopred prehratý boj. Nevidel ešte hádku, ktorú by bola prehrala a nejako si nemyslí, že by ju mohol v tejto chvíli vyhrať práve on. Na druhú stranu. Načo by sa s ňou vôbec hádal?
„Madam?“ zaklopala na dvere, ktoré ústili, na počudovanie, do prázdnej miestnosti a Lily sa s obavami vrátila do lôžkovej časti.
„Nie je tam.“ Povzdychla si mladá čarodejnica, sadla si vedľa svojho kamaráta a chytila ho za ruku.
„Lily ja som skutočne v poriadku. Len som hrozne psychicky unavený.“ Povedal so smiechom Remus a pritiahol si svoju kamarátku bližšie. Má neskutočné šťastie, že ju mohol spoznať a ona ho nikdy nenechá samého. Je to predsa len jej osud. Je to Matka prekliatych.
Mladá Chrabromilčanka objala svojho kamaráta a nedala sa vyrušiť ani zvukom otvárajúcich sa dverí.
„Prajete si?“ zatiahla prekvapene ošetrovateľka.
„Prepáčte madam, ale Remus sa necíti práve najlepšie a nechcela som ho tu nechať samého.“ Priznala Lily a Pomfreyová nepotrebovala počuť viac. Mladý lycantrop skutočne vyzeral nezdravo, avšak pred splnom mu môže dať iba ak životabudič a nechať ho do večera spať alebo oddychovať mimo oči študentov.
„Zajtra sa uvidíme kamarát.“ Povedala Lily študentovi s nažltnutými očami a postavila sa z postele.
„Ahoj.“ Pozdravil s úsmevom Remus a červenovlasá šiestačka si mohla ísť končene vziať veci a zúčastniť sa aspoň konca hodiny transfigurácie.

Má vôbec zmysel ísť na posledných dvadsať minút na vyučovanie? Najskôr pokarhala Corwina za jeho neúčasť na elixíroch a ona sama nechodí na svoje vlastné hodiny. Lenže ten ulievač tam nešiel z iného dôvodu ako ona.
Pri týchto myšlienkach si pretrela tvár a zapozerala sa do plameňov v krbe.
Ticho a samota jej chýbajú. Hektický spôsob života v preplnenom hrade jej neprináša potešenie a našťastie už zajtra jej dá profesor Kettleburn povolenie na neobmedzený vstup do lesa.
Viac ako samotu lesa by na počudovanie prijala spoločnosť. Túži po blízkosti Dariusa a Ramana. Chýbajú jej, jej priatelia alebo by mala tvrdiť, jej rodina? A čo malý Rúmil? Kto vie, či mu to s lukom ide už lepšie? Budúcu sobotu pôjde do Rokvillu a musí mu tam niečo kúpiť. Pochybuje, že akýkoľvek tovar z Medových labiek by bol vhodným darom pre lesného elfa. Chcel, aby boli rodinou. Možno by mu spravilo radosť, ak by mu dala niečo, čo by mali spoločné. Možno nejaký prívesok, ktorý by nosila ona, Rúmil aj jeho otec. Niečo, čo by symbolizovalo silu a pritom by to nebolo na obtiaž.
No nič, hodina sa končí a ona by sa mala ísť McGonagallovej aspoň ospravedlniť za svoju neúčasť a opýtať sa na preberanú látku. Potom pôjde behať. Och áno. To by teda mohla a jej unavená myseľ to bezpodmienečne potrebuje. Starostí má vyše hlavy a nech sa akokoľvek snaží jej vystavané ochrany majú problém udržať sa od pocitov ostatných študentov čo najďalej.
S týmto odhodlaním odišla do svojej izby, aby si obliekla niečo vhodné na behanie a vybrala sa do kabinetu vedúcej fakulty levov, kde sa nestrela s veľkým pochopením, respektíve jej McGonagallová nedala ani možnosť, aby jej svoju absenciu vysvetlila. Zástupkyňa riaditeľa si proste vzala do hlavy, že Lily na hodinu neprišla kvôli starostiam s prvákom a spustila na svoju študentku nemálo výčitiek.

Nahnevaná Chrabromilčanka letela chodbami na pozemky školy a v duchu sa utešovala aspoň tým, že skončila bez trestu a bez straty jediného bodu.
Je to nekonečne nespravodlivý svet a ľudia tu žijúci trpia až enormne nízkou dávkou empatie. To je až také ťažké vypočuť a snažiť sa pochopiť? Ešte aj neprístupný, tvrdohlavý a láskou opovrhujúci kráľ upírskeho klanu sa o to aspoň začal pokúšať. Kto vie, ako mu to ide?
Tak rada by ho v Rokville videla, ale to by znamenalo pre neho nebezpečenstvo. Čo ak sa nejaký prestrašený čarodejník odhodlá ho napadnúť? Raman by sa ubránil a keby aj mal problém, ona by roztrhala v zuboch každého, kto by mu chcel ublížiť. Prinieslo by to však množstvo otázok a ona nechce a nie je pripravená na ne odpovedať. Nateraz ani svojim priateľom.
Akoby to nestačilo, jej myšlienky sa stále vracajú k uprenému pohľadu, ktorým prepaľoval Sirius ráno malého Corwina. Pre Morganu, on to zaiste už tuší a je len otázkou času, kedy sa začne pýtať. A vraj, že život je jednoduchý a sami na tej komplikovanosti trváme. Pche.
Nech jej skúsi niekto poradiť, čo má robiť. Niekedy by sa na to celé najradšej vykašlala, avšak to nie je riešenie. Problémom sa nedá vyhnúť a už tobôž nie, pred nimi utiecť. Jediné čo sa dá dosiahnuť je nabaliť si ich ešte viac a potom s hrôzou zistiť, že sa nám začali sypať na hlavu.
Severus je urazený, že si na neho nevie nájsť dostatok času, ktorý by netrávili v knižnici, Hanrich je smutný, že si za celý mesiac nenašla chvíľu, ktorú by trávili pri jazere, Remus je myšlienkami natoľko preťažený, že nezvláda udržať vlka vo svojom vnútri pod kontrolou, Corwin si vyžaduje pozornosť a nemalý dohľad a takto by mohla pokračovať asi do nekonečna.
Nech sa snaží sebeviac, nevie všetkým vyhovieť natoľko, nakoľko by si priali alebo potrebovali. Má veľa predmetov a teda aj veľa učenia, k tomu ešte aj Klub duelantov a občas potrebuje aj spať. Keby ale spávala o dve hodiny menej, stíhala by zaiste všetko. Dá sa ale dlhodobo, v zdraví zvládnuť spávať štyri hodiny? Jej sa zdá byť tých doterajších šesť hranične málo a najradšej by si ten čas predĺžila.
Ale ako? Čoho sa môže vzdať a nahradiť to spánkom? Možno keby prestala chodiť na raňajky, mohla by si pospať dlhšie. Alebo by si prestala robiť domáce úlohy, alebo sa pripravovať na hodiny.
Behania sa nevzdá. Nemôže.
Keby teraz nebehala a nepokúšala sa vyplaviť zo seba všetky ťaživé myšlienky, zbláznila by sa alebo by pobytom v sprche vytopila Rokfortský hrad po štvrté poschodie.
Nech rozmýšľa akokoľvek, nevie nikde poľaviť. Oddychový piatok sa jej až priveľmi zapáčil na to, aby si ho narúšala štúdiom. Ale asi občasne bude musieť. Zajtra určite, keďže v sobotu aj nedeľu bude musieť venovať nejaký ten čas jej malému bratovi, aby ho odnaučila zvierať prútik. Kto vie, ako mu to s jej asistenciou pôjde? Možno im to zaberie pár minút a možno nepomôžu ani celé dva dni. Priveľmi ho však zaťažovať nemôže. Jeho jadro sa vyvíja a nie je správne preťažovať dieťa.

„Ahoj Severus.“ Pozdravil Bystrohlavčan svojho kamaráta, ktorého našiel stáť na nádvorí a pozorovať svoje dievča, pri jej pravidelnom behávaní.
„Ahoj Mark.“ Odzdravil s povzdychom Slizolinčan.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa so záujmom.
„Určite áno.“ Odpovedal s trpkosťou v hlase a ukázal na svoju snúbenicu.
„Čo je zle?“ spýtal sa ho na rovinu a zamyslene si pošúchal bradu.
„Lily nevynecháva hodiny a keď som si zaniesol veci, tak som ju našiel už tu.“ Povedal Slizolinčan a pokrútil hlavou.
„Pokiaľ začala behať v čase, keď si sem prišiel...“ nedokončil s povzdychom Bystrohlavčan.
„Tak behá už skoro tri hodiny a vzhľadom na jej tempo sa čudujem, že jej ešte nevyskočilo srdce z hrude.“ Povedal s obavami Severus a spýtavo pozrel na Bystrohlavčana.
„Otázne je, kto tento stav spôsobil.“ Pozrel na Severusa, ktorý pokrútil hlavou. Dobre. Na obrane síce Lily mierne nahneval, avšak pokiaľ nešla do kabinetu vedúcej Chrabromilu, všetko bolo v poriadku.
„Predpokladám, že McGonagallová.“ Pripustil zamyslene.
„Kým nešla do jej kabinetu bolo všetko v poriadku. Odvtedy som ju nevidel.“ Dodal narýchlo.
„Nemali by sme zakročiť?“ spýtal sa Bystrohlavčan, ktorý sa obával o svoju kamarátku.
„Musíme, inak bude behať až do večierky.“ Uškrnul sa Severus a vykročil so svojim kamarátom k jazeru. Na ich radosť Lily prestala behať pri strome a chrbtom sa po ňom zviezla do trávy, kde ostala sedieť.
„Vyzeráš hrozne.“ Očastoval svoju priateľku Slizolinčan, hľadiac na jej mokré vlasy i oblečenie.
„Ďakujem.“ Vypadlo z nej zadychčane a do mokrého rukáva si utrela z čela stekajúci pot.
„Si šialená Lily. Kedy si sem vlastne prišla?“ zatiahol otázku s pokrútením hlavy Bystrohlavčan, na čo spýtavo nadvihla obočie.
„Máš úplne biele pery. Musíš sa ísť napiť.“ Prikázal neoblomne a Chrabromilčanka s nim súhlasila. Nevidela sa síce v zrkadle, ale vypotila objem Čierneho jazera. Jej telo potrebuje doplniť vodu.
„Prišla som po transfigurácii a takto do Veľkej siene nemôžem ísť.“ Pripustila hľadiac na svoj odev.
„Tak sa napiješ na internáte.“ Povedal jej Severus počas vstávania a podal svojej očividne nepríčetnej priateľke ruku, aby jej pomohol na nohy.

Lily kráčala v sprievode svojich kamarátov späť do hradu a dúfala, že po tomto výkone večer aspoň lepšie zaspí. Nohy ju príšerne bolia, avšak celkovo sa cíti dobre. Alebo už ani nie?
„Musím si na chvíľu sadnúť.“ Povedala vyčerpane šiestačka, keď sa dostali do Vstupnej haly a usadila sa na schody. Merlin, ako vyšliape do Chrabromilskej veže?
„Buď pri nej. Donesiem vodu.“ Povedal s obavami Bystrohlavčan a s pokrútením hlavy vyštartoval do Veľkej siene. To dievča je vážne šialené. Tri hodiny behá rýchlym tempom po pozemkoch, akoby si ani neuvedomovala svoj vnútorný alarm, ktorý musel doslova vybuchnúť v čase, keď sa konečne zastavila.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa s obavami Jane, ktorá si nemohla nevšimnúť neprítomný zamračený pohľad jej kamaráta, ktorý sa narýchlo dostavil k ich stolu.
„Lily sa necíti práve najlepšie.“ Dostalo sa im strohej odpovede, zatiaľ čo nalieval do dvoch pohárov vodu.
„Kde je?“ spýtal sa zamračene James a pustil z ruky príbor.
„Vo Vstupnej hale.“ Povedal Mark a vzal oba poháre, aby ich priniesol dehydrovanej čarodejnici.
Skupinka priateľov zelenookej Chrabromilčanky narýchlo vstala a uháňala za Markom skontrolovať svoju kamarátku, ktorá zo záhadných okolností nemôže prísť na večeru. Lily nebýva chorá. Minulý rok bol pre ňu síce ťažký, avšak nejaké bežné choroby sa jej oblúkom vyhýbajú. Čo s ňou môže byť v neporiadku?

Riaditeľ v tichosti večeral a nemohol si nevšimnúť zamyslené pohľady svojich kolegov. Mladý profesor obrany pozoroval Chrabromilský stôl a aj ten Bystrohlavský, za ktorým sedel mladý pán Dale. Horac tiež občasne zablúdil k svojim obľúbencom a Minerva napočudovanie tiež hľadela na prázdne miesto Evansovej s neskrývaným mračením.
„Dozviem sa, čo sa tu deje?“ ozval sa po chvíli Dumbledore a pozrel na svoju kolegyňu.
„Vynadala som Evansovej a asi neprávom. Nejako mi to na ňu stále nesedí.“ Pripustila profesorka transfigurácie a pokrútila hlavou.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa de Wiell, ktorý si nevedel predstaviť situáciu, ktorá by viedla k pokarhaniu Evansovej.
„Neprišla na hodinu.“ Odpovedala s povzdychom.
„Slečna Evansová bola s pánom Daleom v mojom laboratóriu a narýchlo ho opustili pred začiatkom vyučovania.“ Zamiešal sa do rozhovoru prekvapený Slughorn.
„Slečna Evansová bola v tom čase na ošetrovni.“ Povedala Poppy a spýtavo pozrela na svojich kolegov.
„Necítila sa dobre?“ zaujímal sa de Wiell, ktorému pripadala v poriadku, keď opúšťala Slughornov kabinet. Možno ju niekto cestou preklial. Alebo pridal do niektorého jedla jed?
„Ona sa cítila dobre, avšak pán Lupin ochorel a keďže som bola za Horacom so zoznamom chýbajúcich elixírov, čakala s ním na môj príchod.“ Vysvetlila situáciu a McGonagallová si pretrela obomi dlaňami tvár.
„Kde vlastne je?“ spýtal sa Slughorn a opäť vzhliadol ku Chrabromilskému stolu, kde stále chýbali traja členovia.

Dvere do Veľkej siene sa otvorili a dnu vstúpil Bystrohlavský člen prapodivnej skupinky a narýchlo niečo povedal svojim kamarátom. Vzápätí sa vybral von s dvomi pohármi vody a Potter doslova vyštartoval za ním.
„Čo môže spôsobiť nadmerný smäd zmiešaný s potrebou utiecť od nedojedenej večere?“ spýtal sa de Wiell, ktorý sa po týchto slovách precitol a vstal.
„Evansová.“ Pripustila McGonagallová a náhlivo vstala, aby sa išla pozrieť, čo sa tu, pre Merlina, zasa deje.

„Ako ti je?“ spýtal sa starostlivo Mark a podal svojej kamarátke pohár vody.
„Bolo už aj horšie.“ Pripustila s úškrnom a obrátila do seba pohár vody.
„Stalo sa ti niečo?“ vyletel na ňu s otázkou James a čupol si pred svoju kamarátku.
„Iba tri hodiny šprintovala okolo Čierneho jazera.“ Uškrnul sa Severus a zobral jej z trasúcej sa ruky prázdny pohár, aby jej Mark vnútil aj ten druhý.
„To nemyslíte vážne!“ zatiahol de Wiell, ktorý pri pohľade na mladé dievča bezradne pokrútil hlavou a vrátil sa do Veľkej siene.
„Slečna Evansová. Chcem sa Vám ospravedlniť.“ Povedala prekvapivo McGonagallová, ktorú po týchto slovách mladý Slizolinčan doslova prepálil čiernymi očami. Mal pravdu. To ona jej naložila na plecia starosti a ako sa dozvedel, tak ju stopercentne konfrontovala a to neprávom.
„To je v poriadku pani profesorka.“ Povedala vyčerpane jej študentka a hlavou sa oprela o plece svojho priateľa.
„Slečna Evansová. Koľko ste zabehli?“ vpadla medzi nich Pomfreyová a chytila ju za čelo.
„Netuším.“ Pripustila Lily.
„Ja ti to spočítam veľmi rýchlo.“ Zasyčal na svoje dievča nahnevaný Slizolinčan.
„Obvykle behávaš osem až desať kôl za hodinu.“ Začal rozprávať a Lily prikývla. To by sedelo.
„Teraz by som to odhadoval na takých pätnásť a pozoroval som ťa tri hodiny.“ Pripustil so zamračením.
„To snáď nie.“ Povedala zborovo Chrabromilčanka spolu s ošetrovateľkou. Behala dlhšie ako zvyčajne, avšak natoľko bola stratená v myšlienkach, že si nič neuvedomovala a jej telo išlo akoby samovoľne.
„Horúčku našťastie nemáte, keďže behávate často. Prinesiem Vám pre istotu životabudič.“ Povzdychla si ošetrovateľka a vykročila do nemocničnej časti hradu.
„Dajte si radšej ešte jeden.“ Povedal de Wiell a podal dehydrovanej študentke tretí pohár vody.
„Možno neskôr.“ Chcela odmietnuť, čo sa jej nepodarilo a pod tlakom pohľadov ho do seba napokon obrátila.
„Ešte stále máš potrebu Lily žiadať o radu ohľadom udržiavania si postavy?“ uškrnul sa Sirius na poblednutú Bifľomorčanku.
„Akoby na tom vôbec záležalo.“ Odmávla to rukou Lily.
„Ja čakám, kedy skutočne obehneš okolo zemegule.“ Pripustil s úškrnom Regulus Black.
„Určite to nepotrvá dlho.“ Zapojil sa James, ktorý sa usadil vedľa zelenookej športovkyne.

„Lily?“ spýtal sa opatrne známy hlas.
„Ahoj Corwin.“ Pozdravila unavene malého Slizolinčana.
„Stalo sa ti niečo?“ zaujímal sa mierne nervózne.
„Nie. Iba som behala viac, ako som mala.“ Povedala čo najpokojnejšie a vynaložila všetku svoju ostatkovú energiu, aby sa na neho usmiala.
„Fíha. Ty behávaš?“ spýtal sa zvedavo.
„Corwin. Ak chceš byť v dueloch dobrý, musíš mať kondíciu, ako aj magickú, tak aj fyzickú.“ Vysvetlil mladšiemu spolužiakovi Severus, čím dúfal, že ukončil príval rečí a otázok, avšak opak bol pravdou.
„Waw. Ty musíš byť v dueloch dobrá.“ Zatiahol obdivne a vypol svoju útlu hruď.
„Najlepšia.“ Pripustil Bystrohlavčan s prikývnutím.
„Smiem to niekedy vidieť?“ spýtal sa s nádejou zvedavý chlapec.
„Na konci roka sú plánované zápasy.“ Odpovedal chlapcovi profesor obrany a v duchu sa modlil, aby už ošetrovateľka konečne prišla s elixírom. Jeho prosby našťastie boli vypočuté.
„Toto vypite a odporúčam Vám aspoň tri dni nebehať.“ Povedala pobavene madam Pomfreyová a podala dievčine do ruky jeden väčší flakón. Lily vedela, prečo to odporúčanie u nej vyvolalo taký úškrn. Zaiste bude mať svalovicu a behať by nezvládla.
„Ďakujem.“ Povedala a vrátila ošetrovateľke prázdnu nádobku.
„Po hodine vypite ešte dva poháre vody a potom podľa potreby.“ Poradila ošetrovateľka študentke, ktorá jej zmierlivo prikývla a so šomraním vykročila do Veľkej siene.
„Lepšie?“ spýtal sa profesor obrany Chrabromilčanky.
„Oveľa.“ Pripustila s miernym úsmevom a vstala.
„Choď do sprchy a ja ti niečo prinesiem.“ Povedal svojej spolužiačke James, za čo sa mu dostalo slovka vďaky a spolu s profesorom obrany vstúpil do hodovacej miestnosti.

Lily, aj keď ju momentálne ťažilo priveľké množstvo požitej vody, sa v konečnom dôsledku cítila už veľmi dobre. Či budú mať zajtra rovnaký názor aj jej svaly sa ešte len uvidí. Nateraz je aspoň po psychickej stránke uvoľnená, aj keď jej nepadlo dobre, že si o ňu jej kamaráti robili starosti. Nabudúce si bude musieť dať väčší pozor, keď sa bude chcieť stratiť v myšlienkach. Mohla by to skúsiť radšej v ohrade v Zakázanom lese. Bude to v podstate bezpečné, nikomu tým neublíži a bude tam mať súkromie.
Z myšlienok ju vyrušil až Severus, ktorý zastal, keďže sa ocitli už pri vstupe do klubovne Chrabromilu a po dlhom bozku padla spolu s pocitom sladkej blaženosti do spojovacej chodby a preletela spoločenskou miestnosťou priamo do sprchy.
Zajtra ju to nechajú vyžrať a budú sa náramne zabávať na jej ubolených končatinách. Nuž, sama si za to môže. Alebo, že by nie?

Energicky vypla prúd teplej vody skôr ako sa začala zaoberať ťaživými myšlienkami a čistá a hlavne suchá sa vrátila do klubovne, kde ju čakal James so Siriusom spolu s večerou.
„Ďakujem.“ Povedala úprimne a vpadla k nim na gauč, aby sa najedla.
„Skutočne nemáš za čo.“ Odpovedal Sirius a netváril sa práve spokojne. Niečo ho zožiera a Lily má neblahý pocit, že hlavným aktérom v jeho nemilých úvahách je Corwin.
„James. Prosím. Dnes za ním nechoďte.“ Povedala takmer šeptom so zamračením Lily, ktorá sa nevedela zbaviť ťaživého pocitu, avšak James iba záporne pokrútil hlavou.
„Nemôžem. To nejde.“ Vypadlo z neho bezradne.
„To som schopná pochopiť, ale nesmiete ho zobrať mimo,..., miestnosť.“ Povedala medzi sústami a obzrela sa po klubovni.
„James. Prosím.“ Povedala opäť so psími očami.
„Och, no dobre, ak ťa to upokojí.“ Pripustil neochotne, na čo sa jeho kamarátka prežiarila spokojnosťou.

Lily by mohla povedať, že dnešný deň nebol na počudovanie až taký hrozný. Na obrane sa jej darilo, runy neboli také hrozné, aj keď ani nevedela, čo si mali prečítať. To však nevadí, keďže si to môže prečítať zajtra. Transfiguráciu premeškala, ale asi sa McGonagallová dopočula, že hodinu netrávila karhaním záškoláka, ale presedala ju na ošetrovni.
A keď potrebovala pomôcť, nebola sama. Prišli všetci a aj James so Siriusom. Má skutočne dobrých priateľov. Mala by si ísť konečne ľahnúť do postele a dlhšie si pospať. Jej nohy síce protestujú a dávajú všemožne najavo, že im sedenie v kresle vyhovuje, avšak jej chrbát by sa jej nepoďakoval.
S týmto vstala z kresla a po vstupe do dievčenských izieb sa zapozerala von oknom opierajúc sa dlaňami o parapet. Prekrásny výhľad a keď je okolie prežiarené striebornou žiarou mesiaca v splne, je to priam magické.
Chcela sa vzdialiť od okna a ľahnúť si do postele, keď sa razom okolím rozniesol tlmený zvuk bolestného vytia, pri ktorom jej zovrelo hruď.
„Remus.“ Šepla so slzami strachu v očiach.