POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Tmavomodré nohavice, tmavomodrý sveter a pod ním biela košeľa. To mala oblečené istá Chrabromilčanka, ktorá stála na nádvorí a neprítomne hľadela pred seba smerom na Čierny les. Taška, ktorú mala prevesenú krížom cez svoju hruď pôsobila zdanlivo prázdne, avšak bola preplnená surovým mäsom, ktoré jej veľmi ochotne pripravili Rokfortskí škriatkovia.
Po chvíli sklonila svoj pohľad k zemi a nedbala o vlasy, ktoré jej pri tomto geste padali do tváre. Opätovne zdvihla som pohľad, neskrotné vlasy si prehodila na svoj chrbát a odhodlane vykročila vpred.
Každý jeden krok jej spôsoboval stiahnutie pľúc a prinavracal týždeň staré spomienky. Nemôže sa tomu miestu navždy vyhýbať. Je v prvom rade domovom pre niekoľko milovaných zverov a práve tie túži v tejto chvíli vidieť.
Mladá čarodejnica zastala pri prvom rade stromov a o jeden z nich oprela svoju pravú dlaň. Poznala pocit strachu veľmi dobre, avšak to čo prežíva práve teraz bolo horšie ako všetko, čo prežila kedykoľvek predtým. Jej nohy ostali akoby z kameňa a odmietli spraviť, čo i len jeden krok vpred.
Po mnohých hlbokých nádychoch otvorila svoje vyhasnuté oči a s námahou spravila niekoľko neistých krokov po dôverne známom chodníku.

S nemalými problémami vstúpila do útrob ohrady a na jej prekvapenie z nej opadla obrovská záťaž. S hlbokým nádychom vzhliadla k nebu, priložila k perám prsty a po hlasom zahvízdaní sa s úsmevom zapozerala smerom k nebu. S pokojom vpísaným v jej tvári vykročila k vytŕčajúcej skale a pohodlne sa o ňu oprela, čakajúc takto na príchod svojich štvornohých kamarátov. Netušila, že lesom sa prechádza ešte niekto ďalší. Niekto, kto sa vybral smerom k miestu, z ktorého sa ozvalo neznáme zahvízdanie.

Zelenooká Chrabromilčanka zasnene hľadela k nebu, čakala na príchod prvých zverov a jej pery sa roztiahli do žiarivého úsmevu, keď v diaľke zazrela známe siluety troch mladých hipogrifov. Bolo až zarážajúce, ako rýchlo sa môže spokojnosť a radosť zmeniť na smútok. Jej pery sa opäť stiahli a jej oči stratili lesk pri spomienke na istého mladého muža.
Je to už týždeň. Počula od záškodníkov, že ho včera mala Pomfreyová konečne prepustiť z ošetrovne, ale z nejakého, pre ňu, záhadného dôvodu, si ho tam ešte na jednu noc nechala. Chýba jej a najhoršie na tom je, že to nie je iba smiešny problém vzdialenosti. Tak rada by sa v klubovni oprela o jeho hruď a počúvala tlkot jeho srdca. To už žiaľ nemôže.
Nebránil by jej. Tým si je istá, avšak to jej by sa roztrhalo na tisíc častí. Ak nie aj viac.
Aspoňže jej priatelia nesklamali. Hlavne Hanrich, ktorý sa jej priznal, že si vypočul okolnosti štvrtkovej noci. Najčastejšou témou tohto týždňa bola návšteva dediny a mnohoraké plány, čo by si chceli kúpiť a dokúpiť. Návšteva Troch metiel a posedenie pri Ďatelinovom pive, brali ako samozrejmosť. Našťastie akceptovali jej mlčanie k tejto téme. Sama nevie, čo bude robiť po príchode do dediny. Potrebuje sa porozprávať s Remom a kúpiť niečo málo Corwinovi. A potom sa uvidí...
Včerajší príjemným prekvapením bolo doručenie jej nového oblečenia na zápasy a s pokojným svedomím môže povedať, že neľutuje. Ešte zistiť, ako sa najefektívnejšie narába s držiakom na prútik a bude to fantastické. Čoskoro by jej malo prísť aj nové číslo mesačníka a je veľmi zvedavá, či aj v ďalšom vydaní bude opísané niektoré kúzlo. Snáď jej aspoň toto pôjde. Podraziť niekomu nohy je značná výhoda, keďže tie si štítom málokto chráni. Rozhodne ho radí medzi tie najpraktickejšie. Rada by stretla toho, eh, odborníka, ktorý ono kúzlo mal za úlohu opísať. Merlin, čítala to asi tridsať krát a stále nevie pochopiť pohyby prútika a zápästia.
Ráno jej bola konečne po prvý krát doručená aj Transfigurácia dnes a ešte si ju ani nestihla prelistovať. Aspoň vie, čo bude robiť po večery. Zaľahne do postele a bude si pred spaním čítať. Celkom príjemný večerný program.

Zo zamyslenia ju vyrušil zvuk približujúcich sa krokov a zvedavo sa zahľadela ich smerom. Hagrid to určite nebude, jeho chôdzu pozná a keď spoznala tvár príchodiaceho muža, jej vlastná nadobudla sviežejší nádych.
„Dobrý deň, slečna Evansová.“ Pozdravil zdvorilo mladý učiteľ obrany.
„Ahoj.“ Odzdravila pokojne.
„Si tu sama?“ spýtal sa začudovane a vliezol k nej do ohrady.
„Teoreticky.“ Pripustila neurčito a po krátkom vzhliadnutí k nebu opätovne pozrela do očí mladého muža.
„Poď ku mne a nezľakni sa.“ Vyzvala svojho spoločníka a Daeron prekvapivo spravil tak, ako mu povedala. Keď už sem za ňou vliezol, nevidel dôvod stáť obďaleč, ako nevítaný hosť.
Sotva sa stihol postaviť k boku Chrabromilskej šiestačky, mladá dáma na jeho údiv vzápätí spravila krok vpred a takmer zamrel, keď sa po hlasnom dupnutí ocitol zoči-voči čiernemu hipogrifovi, ktorý sa nezdal byť jeho prítomnosťou práve nadšený. Dvaja ďalší, ktorým chýbalo iba prikrátkych pár sekúnd na to, aby sa ocitli pri svojom druhovi, mu na odvahe nepridali. Čarodejnica ich avšak zaiste očakávala a jej slová v tejto chvíli nadobudli nový rozmer.
To dievča ho neprestane udivovať. Okrem jej nadania na dueli a nekonečnej láskavosti, ktorú prejavuje voči svojim priateľom a malému Slizolinčanovi, pridala ešte niečo nové.
Z kníh tieto tvory pozná pridobre a nikdy by sa nechcel ocitnúť v situácii, kedy by ho považovali za hrozbu alebo nežiaducu osobu. Prečo tieto zvery práve pozabudli na základy zdvorilosti a opomenuli úklon? Aj na to pozná odpoveď a keď vidí, ako sa radujú z dotykov mladého dievčaťa, si je ňou istý.

„Hipogrify? To kvôli nim si tu?“ spýtal sa mierne prekvapene mladej čarodejnice.
„Nie. Oni sú iba veľmi príjemným benfitom.“ Zasmiala sa Lily a takmer spadla, keď ju sivá kobylka drgla svojim ostrím zobákom do pleca, snažiac sa jej naznačiť, že ju už niekoľko pridlhých sekúnd nepohladkala. Daeron túto situáciu pozoroval s rukami prekríženými na svojej hrudi a v tvári sa mu odrážalo nesmierne pobavenie. Nebezpečné zvery doslovne útočia na červenovlasú študentku, ale v ich pohyboch môže vidieť, že si dávajú veľký pozor, aby jej ani náhodou neboli spôsobili akékoľvek poranenie.
Po čase sa smejúca čarodejnica zadychčane dostavila k svojmu nečakanému hosťovi, unavene sa zvalila na zem a chrbtom sa oprela o skalu.
Profesor OPČM si sadol k jej ľavému boku a prekvapene pozrel na otvorenú malú tašku, ktorá bola položená na zemi medzi nimi. Kúzla pri nej zohrali veľmi dôležitú úlohu a nateraz môže povedať, že ich prijala nemálo.
Lily strčila do nej svoju jemnú ruku a hodila hipogrifom tri väčšie kusy surového mäsa.
„Koho môžem ešte očakávať?“ spýtal sa jej s úškrnom a pozoroval čierneho samca, ako trhal predhodený kus maškrty.
„To sa čoskoro dozvieš.“ Odpovedala záhadne s nezbedným úsmevom a hodila hnedočiernej slečne ďalší kus mäsa.
„Už ide.“ Šepla spokojne so vzdialeným pohľadom, keď sa ozval šuchot lístia a o malú chvíľu vletela do ohrady, šťastím sa blázniaca Lilien. Šiestačka náhlivo vstala a silne zovrela v objatí, pre väčšinu obyvateľov hradu, neviditeľného tvora, ktorému sa pri tomto geste rozžiari oči viac, ako tomu bolo doposiaľ.
Keď odrastené mláďa začalo opäť šantiť v ohrade, Lily padla na svoje pôvodné miesto a hodila nezbednici milovanú pochúťku.

„Testrály? Ty ich vidíš?“ spýtal sa s neskrývaným prekvapením a uprene pozrel do zelených očí.
„Rovnako, ako aj ty.“ Dostalo sa mu odpovede spolu s jemným pritakaním. Lily opätovne hodila tvorom kus mäsa a na prekvapenie čiernovlasého profesora, sa ohrada po čase začala zapĺňať rodinou pojašeného mláďaťa.
„To je už za mnou.“ Pripustil s ťaživým výdychom a jemne pokrútil hlavou.
„Kiež by to bolo možné.“ Pripustila ticho a smutne hľadela na hodujúce tvory.
„Smiem?“ spýtal sa slušne a hlavou pohodil smerom k taške.
„Prirodzene.“ Ochotne pripustila a odobrujúco prikývla hlavou.
Daeron strčil svoju ruku dnu a hodil čiernemu hipogrifovy jeden väčší kus a mladý krásavec bezpečne chytil k nemu letiace mäso do zobáka.
„Myslíš, že to nie je možné?“ spýtal sa jej, kŕmiac zvieratá.
„Opäť si nespal. Nikdy na tebe síce únavu navonok nevidieť, avšak keď nespíš, trieš si ľavou rukou oči.“ Pripustila s úškrnom, na čo Daeron prekvapene nadvihol obočie. Všímavé dievča. Mnohí o tom, že je ľavák ani netušia. Nie to ešte, o jeho nespavosti.
„To nestačí.“ Pripustil s úškrnom.
„Minulosť máme za sebou, budúcnosť pred sebou. Budúcnosť nevidíme, avšak minulosť áno. Je to zvláštne, keďže nemáme na chrbte oči.“ Pripustila akoby neprítomne a jej oči stratili náznak veselia. Nateraz mení svoj názor na toto dievča zo zaujímavá a všímavá, na zvláštna. Lily nemá obdobný dar, ako on a na nej možno únavu bezpečne poznať. Trápi sa aj ona.
„Nie som si istý, či ťa plne chápem.“ Pripustil počas kŕmenia testrálov.
„Nikdy to nebude za nami Daeron. Minulosť kráča krok pred nami a zacláňa nám vo výhľade na budúcnosť. Mnohí sa ju naučia časom akceptovať, aj keď najlepšie čo sa im môže stať, je zmieriť sa s ňou.“ Riekla so zmierlivým pohľadom do jeho modrých očí.
„Pretože až vtedy bude kráčať po ich boku v ceste za budúcnosťou.“ Dodala mladá čarodejnica a obdarila ho smutným úsmevom.
„S tým sa nedá zmieriť Lily.“ Pripustil temer nečujne a jeho oči mierne zvlhli.
„Bola mi všetkým. Miloval som ju. Z celého srdca som ju miloval.“ Priznal porazenecky a frustrovane hodil naraz hneď niekoľko kusov mäsa. Lily na mladého muža smutne pozrela, avšak nemala silu sa pýtať. Zvedavosť je jedna vec, avšak jatriť rany kvôli nej nikdy nebude.
„Moja sestra.“ Pripustil neskrývane, hľadiac do jej očí.
„Bola odo mňa o necelé dva roky mladšia a jej svetlohnedé oči vidím vždy, keď sa pokúsim zaspať.“ Priznal s povzdychom a unavene si oprel o skalu svoju hlavu.
„Chýba ti.“ Pripustila Lily ako jasný fakt, na čo jej odobrujúco prikývol.
„Veľmi.“ Šepol, akoby do vzduchu.
„Volala sa Elizabeth, ale vraveli sme jej Elli.“ Prezradil s trpkým úsmevom stratený v spomienkach. Lily nemala v úmysle prerušiť jeho zasnenie. Nič dobré by to neprinieslo a práve toto tento utrápený muž potrebuje.
„Stále sa smiala a jej smiech bol doslova nákazlivý. V tomto bola ako náš otec, avšak obchodného ducha podedila po mame.“ Priznal a pery sa mu sformovali do úsmevu.
„Dobre vedela, že ja ako prvorodený a jediný syn zdedím majetok po rodičoch, ale ani to jej nebránilo sedieť za pergamenmi a pomáhať rodičom s obchodmi. Nikdy som nevedel pochopiť, ako je to možné, ale ona za rok dosiahla viac, ako naša mama za celý život.“ Riekol pobavene a Lily na neho zvedavo pozrela.
„Skutočne netuším, ako to robila a snažila sa mi to aj neraz vysvetliť. Samozrejme neúspešne.“ Priznal so smiechom a mladé dievča na neho aj naďalej hľadelo s nevyslovenou otázkou v očiach.
„Ona bola schopná nakúpiť tovar za desať galeónov, za osem ho predať a ešte na tom aj zarobiť.“ Povedal so smiechom a v tvári Chrabromilčanky sa odrážalo pobavenie. Túto techniku by rada poznala aj ona. Bystré dievča.
„Nikdy mi nevytkla, že ja sa o zveľaďovanie majetku nestarám. Bol by som jej tie firmy veľmi ochotne prenechal. Bola moja mladšia sestra a postaral by som sa o ňu.“ Priznal odhodlane a pretrel si oči.
„Ona jediná vo mne videla Daerona. Mladého muža žijúceho pre dueli a mierne poblázneného do elixírov.“ Priznal a pár krát zamrkal.
„Bolo to strašné Lily. Ona mi vydýchla v náručí.“ Riekol skoro nečujne a jeho zvlhnuté oči mierne sčerveneli.
„Ako sa, s takýmto niečím dá zmieriť?“ spýtal sa mladej študentky a smutne pozrel zo jej zelených očí, nečakajúc odpoveď. Lily po tejto otázke bodlo pri srdci.
Kto mu vlastne na tomto svete ostal? Rodičov nespomenul a môže teda predpokladať, že zahynuli, ako aj jeho sestra. O spoločnosť určite nemal nikdy núdzu, avšak sám práve priznal, že bola obdobná, aká sa mu dostáva aj na hrade. Blažené slintanie hraničiace s posadnutosťou. Elizabeth bola jeho mladšia sestra a teda vnútorne cítil, že ju musí chrániť. Bol predsa len jej starší brat a nakoniec o ňu prišiel. Nakoľko prázdny a smutný je teraz jeho svet?
„Prepáč Lily.“ Šepol po chvíli zmierlivého ticha a mladá Chrabromilčanka na neho prekvapene pozrela.
„Ja ani sám neviem, prečo ti to rozprávam.“ Povedal a porazenecky pokrútil hlavou.
„Hrad je plný ľudí a ja mám taký pocit, že ty si asi jediná, s ktorou sa dá normálne porozprávať.“ Priznal a mierne sa na dievča usmial.
„Pravda. Je prekvapivé, nakoľko osamelo sa môže človek cítiť v spoločnosti, veľkého počtu čarodejníkov.“ Pripustila a odobrujúco prikývla.
„Stále však neviem, či ti to vadí alebo to proste ignoruješ.“ Priznala svoju súkromnú dilemu a mierne nadvihla obočie.
„Časy, kedy by mi to bolo lichotilo pominuli už veľmi dávno.“ Odpovedal bez akéhokoľvek zaváhania a Lily mu to verila. Keď bol mladší, možno v jej veku, vtedy mu to prišlo možno aj vhod.

„Dostanem ich. Do posledného.“ Priznal rozhnevane po chvíli ticha a opäť hodil zverom surovú pochúťku, na čo Lily iba bezradne pokrútila hlavou, čím si vyslúžila pozornosť od zlomeného mladého muža.
„Zabiješ ich a potom čo? Po nich príde niekto ďalší a ďalší, až napokon zistíš, že celý tvoj život bol boj.“ Povzdychla si mladá čarodejnica a pretrela si tvár.
„Som preto zlý?“ spýtal sa, akoby u nej hľadal podporu.
„Pýtaš sa, či ťa niekto môže súdiť, pretože túžiš po pomste?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím, na čo Daeron prikývol.
„Nie.“ Odpovedala zmierlivo.
„Len musíš byť opatrný, aby sa ti nestalo to čo mnohým iným.“ Dodala so smútkom v očiach, ktorý bodol Daerona priamo pri srdci a v očiach sa mu odrážala otázka.
„Nájdi svoj pokoj. Len... len si dávaj pozor, aby si pri hľadaní odplaty, nestratil sám seba.“ Odobrila mu jeho rozhodnutie a mladý profesor vzhliadol do jej tváre. Začína nadobúdať pocit, že meno na jej duelantskom oblečení ma napísané z nejakého konkrétneho dôvodu a raz sa snáď dozvie, z akého.
„Na mňa šťastie už nikde nečaká.“ Priznal s trpkosťou v hlase.
„To na nikoho.“ Riekla, ako jasný fakt s mierne nadvihnutým obočím.
„Šťastie nie je odmena. Šťastie je práve tá cesta, ktorou kráčaš.“ Priznala hľadajúc v jeho očiach náznak pochopenia a zazdalo sa jej, že toto pátranie bolo úspešné.
„Sú to už štyri mesiace a stále nemôžem spať. Elixíru na spanie by som mohol pokojne vypiť aj plný kotlík...“ nedokončil s pokrútením hlavy.
„A ráno sa cítiš, akoby si vstal z mŕtvych.“ Priznala s trpkým úsmevom, na ktorý sa jej dostalo jemného prikývnutia a pohladila Lilien po zohnutej hlave.
„Ako počujem, tak v tom nie som sám.“ Povedal zmierlivo a po krátkom pohľade do smaragdových očí opätovne vzhliadol k hipogrifom.

„Majú aj mená?“ spýtal sa vzápätí, hľadiac na kŕmiace sa zvery.
„Toto je Lilien. Bola som pri jej narodení.“ Ukázala na testráliu slečnu.
„Začiatkom leta Hagrid dostal do opatery týchto troch hipogrifov a po príchode na Rokfort som dala mená aj im.“ Pripustila s úsmevom a siahla do tašky.
„Erebos. Poď.“ Vyzvala jemným hlasom hipogrifa a na prekvapenie mladého pedagóga, k ním pristúpil ohromný čierny tvor, ktorý si nesmierne opatrne prevzal z dlane čarodejnice kus surového mäsa. Chrabromilčanka ho pred odchodom pohladila po sklonenej hlave a vzhliadla k búrokovosivému zverovi.
„Selene.“ Riekla s láskou v hlase a oslovená samica priklusala k Lily, aby si tiež prevzala väčší kus maškrty.
„Som zvedavý na meno toho posledného.“ Priznal s úškrnom mladý muž.
„Sedna, zlatíčko. Aj pre teba tu mám.“ Oslovila s úsmevom posledného hipogrifa, ktorý najskôr priam hypnoticky pozrel do očí Daerona, no napokon si aj ona prišla prevziať svoj podiel.
„Zaiste vieš, že toto hipogrify bežne nerobia.“ Uškrnul sa na dievča učiteľ OPČM.
„Myslíš, že neprídu na zavolanie?“ spýtala sa, aby sa uistila, že myslia na to isté a v odpoveď sa jej dostalo prikývnutia.
„Pokiaľ ťa príjmu medzi seba, tak prídu. Tak isto ako Lilien. Tá prišla, lebo ma počula. Jej rodina si počkala na pach krvi.“ Priznala spokojne a pozrela na mláďa testrála, ktoré sa v známom geste zvalilo na zem vedľa nej a s hlavou opretou o jej stehná zavrela oči.

„A teraz čo?“ spýtal sa jej spoločník s pobavením v hlase.
„Mám na hodinu čo robiť.“ Priznala veselo Lily zatiaľ čo hladkala hlavu spiaceho mláďaťa a Daeron sa zachechtol.
„Začiatkom roka som sa rozhodol prísť na to, čo robí Chrabromilčana Chrabromilčanom.“ Priznal a mladé dievča na neho vzhliadlo priam s diabolským úškrnom.
„Veľa šťastia.“ Popriala mu a mrkla pravým okom.
„S tým mi asi nepomôžeš.“ Pripustil s úškrnom, ktorý vyvolal u mladej dievčiny pobavenie.
„A pripraviť ťa tak o zábavu?“ spýtala sa a z úst jej unikol klokotavý smiech.
„Prezradíš mi aspoň, ako sa ocitla Chrabromilčanka v blízkosti Slizolinčana?“ spýtal sa jej s nadvihnutým obočím.
„To by som ti musela porozprávať príbeh o desaťročnom muklovskom dievčati, ktoré spoznalo o pár dní staršieho chlapca a ich priateľstvo nedokázal pretrhnúť ani historický zdrap prikrývky hlavy Richarda Chrabromila.“ Prezradila čas ich zoznámenia.
„Raz si ho dúfam vypočujem. Na dnešok si pripravená?“ spýtal sa jej s leskom v očiach.
„A ty?“ vrátila mu s úškrnom otázku, na čo si mladý čarodejník odfrkol.
„Už týždeň sa na to teším.“ Priznal so šibalským úsmevom a pravým okom mrkol na prísediace dievča, čím prinútiť Lily, aby sa opäť veselo zasmiala. Nemohla si nevšimnúť, že jeho oči po tejto vete nabrali svetlejší odtieň a taktiež teplo a to ju naplnilo pocitom spokojnosti.
„Priveľmi sa neteš. Nechcem si pokaziť reputáciu sarkastického a nepríjemného učiteľa Obrany proti čiernej mágii.“ Pripustil so širokým úsmevom.
„Tú si stratil už dávno.“ Odmávla to ledabolo rukou.
„Tak to, aby som si ju dnes napravil.“ Povedal so zachechtaním.
„Myslíš, že budeš úspešný?“ spýtala sa s pobavením odrážajúcim sa v jej tvári.
„Nuž.“ Povzdychol si veselo.
„Aspoň sa o to môžem pokúsiť.“ Priznal a pozoroval mrviace sa mláďa testrála.
„Konečne.“ Zasmiala sa so značkou úľavou mladá Chrabromilčanka, ktorá si uvedomovala pokročilí čas.
Akokoľvek uvoľnene sa práve cíti, musí opustiť toto miesto a pripraviť sa na stretnutie v klube. S pokojným svedomím môže povedať, že jej štvornohí kamaráti sú prežraní a strávila s nimi, pre dnešok, dostatok času.
Čo vlastne napíše do práce pre Kettleburna? Že riadne nažraté mláďa testrála si rado zdriemne v lone blízkeho človeka? Celkom dobrý začiatok po dlhom pozorovaní. Možno by mohla dodať, že akákoľvek snaha vykŕmiť tieto kostnaté zvery je márna a jediné čo to prináša, je uspokojenie nekonečného apetítu mláďaťa vo vývine.
„Pravda. Zdržal som ťa dlhšie, ako by bolo vhodné.“ Priznal Daeron a vstal.
„To je v poriadku.“ Odpovedala úprimne, prijala ponúknutú ruku a nechala sa vytiahnuť na stŕpnuté nohy.
Po nekrátkom rozlúčení s hipogrifmi spoločne vykročili chodníkom na pozemky školy a Lily napĺňal hlboký pocit zmierenia. Daeron sa zdá byť slušný a zdvorilý mladý muž, ktorému bolo priveľmi ublížené. Snáď nájde aj on pokoj na duši. Dnes sa k tomu prekvapivo priblížili.

Keď sa dostali na kraj Zakázaného lesa zastala a takmer vyjavene pozrela na podivnú skupinku študentov, ktorí sa nemálo mračili a nevraživo zazerali jeden po druhom.
Daeron sa so svojou študentkou slušne rozlúčil a vykročil do hradu, aby sa aj on pripravil na výučbu šiestakov. Lily sa snažila zhlboka nadýchnuť, avšak jej pľúca pri pohľade na Remusa boli zásadne proti. Porazenecky pokrútila hlavou a s pohľadom namiereným na trávnik, náhlivo vykročila do útrob hradu, aby sa prezliekla a nabrala stratenú rovnováhu.

Hanrich Wer kráčal Rokfortskými chodbami v spoločnosti Remusa Lupina, ktorého konečne ráčila Pomfreyová prepustiť z ošetrovne. Aj keď včera vyhlásila mladého študenta za zdravého a niekoľkokrát sa uistila, že je v absolútnom poriadku, ani to jej nebránilo, nechať si ho na ošetrovni ešte jednu noc. Vraj pre istotu.
Poburujúce taktiež pre mladých mužov bolo, keď uzdravenému vlkolakovi dala na výber a to buď dnešnú návštevu Klubu duelatnov alebo zajtrajšiu Rokvillu. Pre Remusa bolo toto rozhodnutie jednoduché, keďže potreboval ísť do dediny. Lily je pre neho rozhodne dôležitejšia, ako duely.
Náhlivo vyšli na nádvorie, aby počkali na zelenookú samotárku, ktorá išla robiť výskum pre profesora Kettleburna a vyjavene pozreli na dvoch im známych mužov, u ktorých akýkoľvek bližší kontakt za žiadnych okolností nečakali.

„Ale no tak Sirius. Teraz môžeš ukázať nakoľko statoční sú Chrabromilčania.“ Zatiahol so značnou iróniou Regulus, na čo sa jeho brat zatváril maximálne nenávistne.
„Je to ešte len jedenásťročné decko a nebude sa vedieť brániť. Dve jednoduché slová a je to.“ Dodal takmer posmešne.
„Ty si nekonečný idiot.“ Ohodnotil stav jeho mysle starší Chrabromilčan.
„Možno máš pravdu, ale taktiež viem, kde končí chrabrosť levov.“ Pripustil pobavene Slizolinsky prefekt.
„Žiadam ťa o vysvetlenie Regulus.“ Ozval sa nečakane za jeho chrbtom hlas nahnevaného Bifľomorčana.
„Toto sa ťa netýka Hanrich.“ Zaprskal na študenta, ktorý si vždy musí vypočuť čo nemá, starší z dvojice Blackovcov.
„Tak to sa teda mýliš Sirius!“ Zahriakol ho Regulus, na čo sa oslovený súrodenec zamračene pozrel do jeho tváre.
„Hanrich je nielen mojím priateľom a zaslúži si vedieť, prečo som ťa nahováral na vrhnutie Avady na Corwina. Je to predsa len chránenec Lily.“ Zastal si Bifľomorčana a Remus s vyvalenými očami čakal na jeho slová. Regulus nie je idiot a aj keď by ho teraz najradšej uškrtil, rád si vypočuje detaily. Čo viedlo Slizolinskeho prefekta, aby nahováral Chrabromilčana na vrhnutie neodpustiteľnej a smrteľnej kliatby na dieťa? A to hlavne keď sa jedná o týchto dvoch konkrétnych študentov a jedno špeciálne dieťa.
„Len smelo.“ Pobádal ho Hanrich a očami preskakoval z jedného Blacka na druhého.
„Nie tu a nie teraz.“ Povedal s povzdychom Regulus a záporne pokrútil hlavou.
„A kedy?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím Bifľomorčan a obranne si prekrížil ruky na svojej hrudi.
„Musím si to premyslieť a toto nie je vhodné miesto. Lily napriek tomu bude po vstupe do Troch metiel už informovaná.“ Priznal zamyslene a odhodlane pozrel do tváre svojho kamaráta, ktorý prikývol na znak pochopenia.
„Dobre si rozmysli, čo povieš.“ Zaprskal na brata Sirius.
Remusovi po slovách mladého Slizolinčana stiahlo hruď. On sa potrebuje s Lily tiež porozprávať, avšak jedná sa o celodenný výlet a Reg určite nebude viesť mnohohodinový monológ. Na druhú stranu je nesmierne zvedavý, čo sa deje.
„Ja nemám priveľmi nad čím rozmýšľať. Poviem pravdu a to celú pravdu Sirius.“ Priznal nekompromisne s prekríženými rukami na svojej hrudi.
„To nemôžeš!“ Zahriakol ho podráždene starší brat.
„Prečo by som nemohol? Ty Potterovi môžeš povedať čokoľvek a ja svojim priateľom nie?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím, avšak zamračený pohľad jeho súrodenca mu napovedal všetko.
„Ty si to nepovedal ani Potterovi?“ spýtal sa napoly prekvapene napoly posmešne.
„Skutočne si zaslúžiš titul priateľ roka.“ Dodal so značnou dávkou irónie v hlase.
„Na mojom rozhodnutí to napriek tomu nič nemení a ty si tiež premysli, či a čo povieš svojim priateľom.“ Pripustil neoblomne Regulus a vzhliadol k lesu, z ktorého vyšla Lily s netradičným doprovodom. Chvíľu na nich hľadela a napokon so zvesenou hlavou i plecami vykročila ku škole, zaiste sa pripraviť na stretnutie v klube.
Remus mal čo robiť, aby pri pohľade do jej smutnej tváre neskočil do dráhy Cruciatusu. Nech sa deje čokoľvek, zajtra sa s ňou musí porozprávať aj on. Regulus zaiste nebude pridlho otáľať a vysvetlí túto situáciu možno ešte cestou do dediny. A nech to bude trvať akokoľvek dlho, on jej potrebuje povedať jednu jedinú vetu. Pár jednoduchých slov, ktoré znamenajú tak veľa... Koľko času mu zaberie vysloviť, mám ťa rád a verím ti? Tri sekundy?
Ostatné je nepodstatné a jedná sa iba o ukojenie jeho Chrabromilskej zvedavosti. Alebo vlkolačej? Možno mu zajtra porozpráva, čo to pre ňu a aj pre neho znamená, že je Matka. Možno na to nebude čas, ale aspoň ju získa späť.

„Lily. Tak tu si.“ Povedala s evidentnou úľavou Jane, keď uvidela svoju kamarátku kráčať smerom ku schodisku.
„Ahoj Jane. Stalo sa niečo?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím Bifľomorskej priateľky.
„Nie. Len som sa s tebou chcela porozprávať ohľadom zajtrajška.“ Pripustila a ledabolo mykla plecami.
„Idem sa prezliecť a pred klubom to preberieme.“ Pritakala s úsmevom svojej kamarátke, ktorá ju v odpoveď obdarila širokým úsmevom.
„Ale pohni Evansová.“ Zakričala so smiechom na zelenookú Chrabromilčanku, ktorá berúc schody po troch, trielila do veže.
Lily zadychčane kráčala po chodbe a zastala pred obrazom, ktorému zahlásila heslo tohto týždňa a preletela klubovňou priamo do svojej internátnej izby. Bezradne chytila do každej ruky jeden vešiak s novým oblečením, zakúpeným na návštevy Klubu duelantov a po krátkom vnútornom boji hodila na posteľ kráľovsky modrý kostým.
Narýchlo vbehla do kúpeľne a už preoblečená do nového úboru sa obzerala v zrkadle. Po krátkej chvíli si v duchu pogratulovala k dobrej kúpe a s ešte stále rozpustenými vlasmi opustila Chrabromilský internát.

„Ahoj Lily. Fíha. Nový kostým?“ spýtala sa obdivne Jane, ktorá s úsmevom pozerala na príchodiacu kamarátku, ktorá jej horlivo pritakala.
„Páči sa ti?“ spýtala sa mierne nervózne a zahryzla si do spodnej pery.
„Veľmi ti pristane. Možno by som ťa obliekla aj do svetlozeleného.“ Prezradila zamyslene a kriticky si obzerala mladú Chrabromilčanku.
„Aj taký mám.“ Pripustila s úškrnom a leskom v očiach.
„Som rada, že si si našla niečo, čo ti prináša radosť.“ Pripustila zmierlivo Bifľomorčanka a položila v priateľkom geste svojej kamarátke ruku na plece.
„Tak ako zajtra?“ spýtala sa vzápätí Jane.
„Ešte neviem.“ Pripustila s tichým zasyčaním Lily a zamyslene si poškriabala temeno hlavy.
„Určite nesmiem opomenúť návštevu Medových labiek a potrebujem aj niekoľko nových bŕk. Taktiež by mi dobre padlo aj Ďatelinové pivo.“ Usmiala sa na svoju kamarátku.
„Ja by som si chcela pozrieť aj nejakú knihu o jednorožcoch.“ Povedala Jane a s prosbou v očiach pozrela na svoju kamarátku.
„Návšteva kníhkupectva znie až priveľmi lákavo.“ Mrkla nezbedne na Bifľomorčanku, ktorej sa evidentne uľavilo.

„Ahoj Lily.“ Pozdravil nečakane mladú čarodejnicu Slizolinsky prvák, ktorý nevyzeral práve veselo.
„Ahoj Corwin.“ Odzdravili zborovo dievčatá.
„Počkám ťa vo Veľkej sieni.“ Povedala pokojne Bifľomorčanka, jemne potľapkala svoju kamarátku po ramene a nechala ich samých.
Jane vstúpila do spomínanej miestnosti, ktorá bola už plná študentov a pri pohľade na mladého pedagóga prepukla v hlasný záchvat smiechu, pri ktorom de Wiell nechápavo nadvihol obočie.
„Ja sa ospravedlňujem.“ Priznala pomedzi rehot, s hlasnými výdychmi si utierala slzy smiechu a na nechápavé pohľady všetkých prítomných nijako nereagovala.
„Ja len, že ...“ skúsila vysvetliť svoj záchvat, avšak opäť ju premohol smiech.
„Však čoskoro uvidíte.“ Pripustila, odmávla to ledabolo rukou a opierajúc sa o plece Marka, sa pokúsila nadobudnúť stratenú rovnováhu.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa starostlivo Lily prváka a sadla si na schody.
„Zajtra ideš do Rokvillu, však?“ spýtal sa jej po tom, čo si prisadol k pravému boku svojej staršej ochrankyne a smutne vzhliadol do jej tváre.
„Správne Corwin a nezabúdaj na našu dohodu.“ Mrkla na chlapca a postrapatila mu vlasy.
„Niečo ti odtiaľ prinesiem a cez prázdniny tam spolu pôjdeme. A taktiež aj do Šikmej uličky.“ Pripustila nezbedne, na čo sa Corwin smutne usmial.
„Myslíš, že ma pustia?“ spýtal sa a jeho tmavomodré oči začali pohasínať.
„Corwin. Po tomto svete nekráča človek, ktorý by mi v tom mohol zabrániť.“ Priznala so zmierlivým úsmevom a skalopevnou istotou v hlase, ktorá dala smutnému prvákovi dôvod na vodnatý úsmev.
„Mám ťa rád Lily.“ Povedal Slizolinčan a objal svoju kamarátku, ktorá mu predvídavo strčila do ruky vreckovku. Našťastie. Nerada by vstúpila do Veľkej siene zasoplená. Asi by si mala niečo naštudovať aj o kúzlach do domácnosti.
„Aj ja teba Corwin. Však si môj malý brat.“ Povedala a brnkla mu ukazovákom po nose, na čo sa jeho oči prežiarili nadmernou spokojnosťou.
„Ja už musím ísť, ale pri raňajkách sa určite ešte uvidíme a dovtedy si rozmysli čo by si si ešte prial.“ Rozlúčila sa s chlapcom, ktorý spokojne vykročil do klubovne hadov a smaragdové oči čoskoro plnoletej Chrabromilčanky sa nakrátko stretli s Regulusovými, ktorý z diaľky, krytý tmavými tieňmi kamenného hradu, pozoroval kroky prváka, ktorému bolo pred časom ublížené.

Lily s hlbokým nádychom potlačila kľučku a vstúpila do Veľkej siene, kde razom ostalo hrobové ticho. Vyvalené pohľady Rokfortských šiestakov u nej spôsobili nadvihnutie obočia a pri pohľade na de Wiella, ktorý sa tváril pobavene, sa jej pery roztiahli do obdobného úškrnu.
Prísť v rovnakom oblečení, ako profesor je značne netradičné a asi by spravila lepšie, keby si obliekla pre dnešok ten zelený kostým.
„Keď sa už konečne upokojili módny kritici titulovaní samoštúdiom Čarodejnice, rád by som začal s tým, prečo sme sa tu dnes zišli.“ Zatiahol profesor obrany a s dávkou nesmierneho pohŕdania vzhliadol k skupinke urazených dievčat, ktoré jeho narážku očividne nepochopili.
Vnútorne prevrátil očami a vykročil k skupinke mladých ľudí, ktorí majú aspoň ako taký rozum.
„Pozná niekto z vás uchopujúce kúzlo?“ spýtal sa tichým hlasom priateľov zelenookej Chrabromilčanky a očami preskakoval medzi mladými študentmi.
„Všetci.“ Priznal Hanrich s nadvihnutým obočím a vzhliadol k Lily.
„Výborne.“ Priznal akoby sám sebe učiteľ obrany a vykročil k pódiu, o ktoré sa s prekríženými nohami pohodlne oprel.
„Takže mládež. Dnes sa budeme učiť nové kúzlo. Kliatba uchopenia alebo taktiež známa pod názvom Uchopujúce kúzlo.“ Povedal čo možno najhlasnejšie, aby ho rozprávajúci sa študenti mohli počuť.

„Pán Wer, pan Ranbook. Smiem vás poprosiť o krátku ukážku?“ spýtal sa profesor a pozrel na mladých mužov, ktorí odobrujúco prikývli a vyšli na pódium, kde ostali ticho stáť, čakajúc na ďalšie inštrukcie.
„Podstata tohto kúzla vychádza už z jeho názvu.“ Začal vysvetľovať profesor obrany, čím si vyslúžil nie len ticho, ale aj plnú pozornosť od svojich zverencov.
„Za pomoci neho je možné kliatbu protivníka akoby uchopiť a vyslať žiadaným smerom.“ Pokračoval vo vysvetľovaní teórie a pozoroval študentov, hľadajúc v ich tvárach náznak porozumenia.
„Lepšie to pochopíte pri názornej ukážke.“ Pripustil s povzdychom de Wiell a svoju pozornosť zameral na mladých mužov stojacich na pódiu.
„Pán Wer vrhne odzbrojovaciu kliatbu a pán Ranbook ju uchopí a odzbrojí ňou svojho protivníka.“ Prezradil, čo sa bude diať a vzdialil sa od pódia, aby mohol odrátať začiatok krátkeho duelu.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítal profesor OPČM a spolu s ostatnými v miestnosti pozoroval mladíkov na pódiu.
„Expelliarmus.“ Zvolal Hanrich a vyslal kliatbu na svojho priateľa.
„Tenon.“ Riekol Bystrohlavčan, špička jeho prútika sa mierne prežiarila a absorbovala kliatbu. Následne iba švihol prútikom a mladému Bifľomorčanovi vyskočil z ruky prútik, ktorý Mark bezpečne chytil do ľavej ruky.
V priateľkom geste si podali ruky, Hanrich s úsmevom prevzal od Bystrohlavského súpera svoj prútik a spoločne zoskočili z pódia, aby sa pripojili k svojim priateľom.
„Ako ste si stihli všimnúť, tak po uchopení kliatby, už nie je potrebná žiadna inkantácia. Tú, spolu s pohybmi zápästia, za vás už vyslovil váš protivník a stačí ju iba vyslať želaním smerom.“ Vysvetľoval profesor obrany a zamyslene sa prechádzal pomedzi študentmi.
„Musím vás, ale upozorniť na jeden malý detail a to ten, že pri neodpustiteľných kliatbach sa považuje za neúčinnú, keďže ju nikto na ne neotestoval.“ Riekol s vážnou tvárou.
„A ak sa aj pokúšal, bol neúspešný.“ Dodal s nadvihnutým obočím a dúfal, že sa miestnosti nenachádza natoľko veľký idiot, ktorý by sa pokúsil jej účinnosť proti niektorej z týchto kliatob dokázať.
„Tak do dvojíc a dnes sa zamerajte na techniku. Rýchlosť je v tomto štádiu zanedbateľná.“ Zadal inštrukcie a vykročil k mladej Chrabromilčanke, ktorá stála v skupinke známych tvári.
„Pán Snape, pán Wer, pán Ranbook. Smiem vás požiadať o dozor a pomoc svojim spolužiakom?“ spýtal sa de Wiell, na čo oslovení študenti prikývli a vybrali sa za rozostavujúcimi sa šiestakmi.

„Výtlačok si si asi nepriniesla?“ Spýtal sa Lily tichým hlasom učiteľ obrany a pozrel do jej očí.
„Žiaľ nie.“ Odpovedala po pravde a porazenecky pokrútila hlavou.
„Na učiteľskom stole nájdeš môj aj s poznámkami, avšak je v Nemčine.“ Povzdychol si de Wiell a na jeho prekvapenie sa Chrabromilčanka zatvárila bezstarostne.
„To nie je problém.“ Povedala zmierlivo a vykročila k malému stolíku, aby si ešte raz prezrela pohyblivé obrázky a bola taktiež zvedavá na to, čo si tam poznamenal.
Severus, postávajúc pri záškodníkoch pozoroval svoju priateľku, ktorá sa o niečom šeptom rozprávala s mužom, ktorý je hlavným aktérom divokých predstáv všetkých dievčat na tejto škole. Po pár slovách jeho snúbenica odišla od profesora, zastala pri učiteľskom stole a začala si niečo čítať. Zvláštne...
Profesor sa chvíľu prechádzal pomedzi študentmi a snažil sa im pomôcť s technickým prevedením nového kúzla a po pár minútach sa pristavil pri mladej dievčine.
„Pripravená?“ spýtal sa a mierne nadvihol obočie.
„Snáď.“ Pripustila s hlbokým výdychom a zavrela výtlačok.
„Tak teda, poďme na to.“ Povedal de Wiell a vykročil ku schodom vedúcim na pódium, na druhom konci miestnosti.
Lily pomaly vyšla na pódium, stiahla si vlasy do copu a s prútikom vo svojej ruke čakala na inštrukcie mladého učiteľa obrany.
„Takže od začiatku.“ Začal profesor a vykročil k mladej čarodejnici, ktorá stála na svojom konci pódia.
„Chyba prvá. Keď sa pohybuješ vpred, došľapuj na celé chodidlo.“ Poúčal Chrabromilčanku, ktorá mu odobrujúco prikývla. Ani si neuvedomila, že túto chybu robí.
„Chyba druhá. Keď ustupuješ, je efektívnejšie mať kolená mierne pokrčené, kvôli rovnováhe.“ Pozrel do jej tváre, v ktorej sa našťastie odrážalo pochopenie.
„Kúzlo, ktoré sa dnes naučíš je veľmi praktické a použitie v správnej chvíli, ti zaručí víťazstvo v každej situácii.“ Začal vysvetľovať to, čo ju bude učiť.
„Najideálnejšia doba na použitie tohto kúzla je v čase, keď je tvoj protivník donútený ustupovať.“ Pokračoval vo vysvetľovaní, na čo sa mu dostalo prikývnutia.
„Keďže si inteligentná, tak to zhrniem.“ Pripusti s úškrnom a v tvári Chrabromilčanky sa odrážalo pobavenie.
„Donúť ma ustúpiť a v tom čase mi podraz nohy.“ Pozrel na dievča s leskom v očiach a Lily by bola prisahala, že mladý muž má v pláne spraviť všetko pre to, aby nemusel spraviť ani jeden krok vzad.
„Pokiaľ som správne pochopila, tak sa dá použiť aj pri približovaní.“ Pripustila s nadvihnutým obočím, hľadajúc u skúsenejšieho muža vysvetlenie.
„Správne a rozdiel je iba v pohyboch zápästím, čo bolo dosť zle opísané.“ Odpovedal všímavej Chrabromilčanke, ktorá sálala nedočkavosťou.
„Najjednoduchšie prirovnanie, ktoré mi v tejto chvíli napadá je asi takéto.“ Začal s povzdychom vysvetľovať technické prevedenie kúzla dychtivej študentke.
„Predstav si, že v ruke držíš lano, ktoré mám uviazané okolo nôh. Keď ustupujem je to podobný trhavý pohyb, akoby si to lano ťahala k sebe. Keď sa približujem, akoby si mi niečo chcela pod ne hodiť.“ Povedal a pozrel do smaragdových očí, ktoré prezrádzali sústredenie, až sa mu napokon dostalo jemného pritakania.
„Môžeme?“ spýtal sa jej jemne a tvár Chrabromilčanky, ktorá sa prežiarila hravosťou u neho vyvolala široký úsmev sprevádzaný pokrútením hlavy.
„Poďme na to.“ Odpovedala nezbedne, na čo sa Daeron zachechtol a vykročil na svoj koniec pódia.
„Odpočítaj si pokojne začiatok.“ Pripustil s leskom v očiach a jemne uchopeným prútikom v ľavej ruke.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítala Chrabromilčanka v známom tempe.
Lily bola pripravená a tušila, čo asi môže od duelmi posadnutého muža čakať. Sotva stihla dopovedať poslednú číslicu, letela na ňu zosilnená kliatba, ktorú našťastie stihla zablokovať a odpovedala svojim vlastným útokom.
„Pozor na kroky.“ Stíhal poúčať svoju protivníčku, zatiaľ čo štítom blokoval kliatbu a vrhal na ňu svoju vlastnú, čo mladú Chrabromilčanku prekvapilo. A nie len ju, keďže ich zápas sledovalo nemálo zvedavých očí. Rozprávať počas vrhania kliatob je úroveň, ktorú zaručene nedosahuje a tak skoro ani dosahovať nebude. Daeron de Wiell rozhodne v tejto chvíli nie je človek, ktorého by mohla poraziť. Pokúsiť sa o to, napriek tomu môže.
Akokoľvek veľká bola jej snaha, ostala po pár minútach márna. Mladá Chrabromilčanka ostala ležať na chrbte a Daeron sa víťazne, s dvomi prútikmi v ruke, na svoju súperku vyškieral.
„Išlo ti to celkom dobre.“ Pripustil, keď jej podával prútik a vrátil sa na svoje miesto, kde čakal, až sa mladá študentka pripraví na pokračovanie zápasu.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítal pre zmenu učiteľ obrany a takmer lenivo odklonil presne mierenú kliatbu z prútika svojej súperky. Lily sa snažila, aby to tento krát nebola ona, kto ostane bez prútika, avšak po prikrátkej dobe sa situácia opakovala a už bola na seba patrične nahnevaná.
„Sústreď sa na kroky. Môžeme spomaliť ak potrebuješ.“ Pripustil zmierlivo profesor OPČM zatiaľ čo pomáhal študentke na nohy, na čo sa mu prekvapivo dostalo záporného pokrútenia hlavy.
„Nie! Tam vonku sa mi nikto prispôsobovať nebude.“ Pripustila s istotou v hlase a Daeron porazenecky, krútiac svojou hlavou, odišiel na svoje miesto.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítal opäť začiatok nového duelu.
Na jeho radosť to do tretice išlo Lily opäť o niečo lepšie a na chyby si dáva oveľa väčší pozor. Akosi z nej, však stále nevie dostať maximum. Bude na to musieť ísť inak a už aj vie, ako...
Zelenooká čarodejnica vysielala na mladého pedagóga tento krát už aj magicky zosilnené kliatby, avšak ustúpiť ho zatiaľ nedonútila. Buď pevne stál na svojom mieste alebo spravil útočne krok vpred. Zato ona bola tá, ktorá bola niekoľko krát donútená spraviť narýchlo krok vpred, aby nespadla z konca pódia.
Snažila sa. Skutočne sa snažila, ale dnes asi nemá svoj deň. Opäť mala tú česť sa stretnúť s rýchlou kliatbou a pocítila tupý úder do hrude. Opäť ten nepríjemný pocit pádu. Opäť potupný náraz a opäť ostala ležať na chrbte bez prútika. Opäť!
Daeron s dvomi prútikmi v ruke stál nad ležiacim dievčaťom a tváril sa náramne hrdo, ba priam nadradene. Temer znudene hodil stále ležiacej zadychčanej študentke prútik a pery sa mu roztiahli v pohŕdavom geste.
„To je všetko čo dokážeš?“ spýtal sa jej napoly znudene napoly posmešne.
„Musím priznať, že som sklamaný.“ Priznal nadradene.
„Pre mňa si až moc ľahká korisť.“ Šplechol jej šeptom do tváre, na čo Lily stúpol tlak na priveľmi vysokú hodnotu. Korisť? Ona? Jeho?
Po tejto vete sa mladá čarodejnica až prekvapivo rýchlo vyšvihla na nohy a svoj prútik namierila na mladého muža.

„Raz, dva, tri.“ Odpočítal s úškrnom po tom, čo sa postavil na svoj koniec pódia.
Na Daerona leteli v prekvapivom slede tri silné kliatby a tento krát mal s ich blokovaním menší problém a bol donútený ustúpiť, čo ho mierne prekvapilo, avšak väčšmi potešilo. Istotou v jeho vlastné schopnosti otriasla kliatba z prútika mladej šiestačky, ktorá bez problémov prenikla jeho štítom a Daeron ostal na chvíľu vyvedený z rovnováhy po tom, čo na pódiu musel tackavo ustúpiť. Veľmi zvláštna kliatba. Veľmi mocná, veľmi temná, veľmi stará, ba priam prastará, spôsobujúca mravčenie v chrbtici.
„V očiach aristokratov môžem byť pokojne humusáčka.“ Šplechla profesorovi obrany a podrazila mu pri ustupovaní nohy.
„Ale v žiadnom prípade nie som pre nikoho korisť a už tobôž nie ľahká.“ Priznala odhodlane, pozerajúc do očí ležiaceho muža. Profesorovi obrany neušiel známy chladný prechod v jej krásnych očiach a pocítil zovretie v hrudníku. Nahneval ju. Avšak za jej hnevom sa neúspešne skrýva stará bolesť.

„Kto ťa tak nazval?“ spýtal sa jej náhlivo a narýchlo vstal.
„Naposledy Malciber.“ Pripustila s nadvihnutým obočím a v známom postoji sa pripravila na svojom konci pódia.
„Na toho ti kašlem.“ Pripustil mierne nahnevane.
„Ten je ti ukradnutý.“ Poznamenal mladý muž a zamračene vzhliadol do jej tváre.
„To je už za mnou." Vyslovila vetu, ktorú správne v tej chvíli mohli pochopiť iba oni dvaja.

„Raz, dva, tri.“ S úškrnom odpočítala začiatok zápasu a na položenú otázku nijako nereagovala. Profesor obrany tušil,... Nie! ... bol si absolútne istý, že ju niekto týmto titulom veľmi ranil. Mohol to vidieť pred malou chvíľou v jej očiach.
Malciber a jemu podobní ju môžu častovať aj tridsaťkrát do dňa a jej sa to dotýka iba okrajovo. Kto mal nad jej srdcom takú moc? Niekto, komu verila a podrazil ju. Zákerne ju podrazil a zranil. Prečo pocítil túžbu strestať toho pankharta?
Keby Daeron tvrdil, že aj tento zápas započal s absolútnym sústredením, klamal by tak veľmi, že by mu na to nenaleteli ani Bifľomorský prváci.
Kliatba, s ktorou mal pred chvíľou tú česť, už na neho vyslaná nebola a asi len preto môže ďakovať bohom, že opäť ostal stáť na oboch nohách. Aj keď dostal nemálo zabrať. Keby túto mladú ženu nepoznal, nikdy by si nepomyslel, že je muklorodená. Jej znalosť v kliatbach a štítoch je nesmierna a má neblahé tušenie, že mu doposiaľ neukázala ani štvrtinu zo svojich schopností.
Daeron pomohol porazenej študentke vstať a po tom, čo jej vrátil prútik jej v úctivom geste pobozkal hánky.
„Bolo mi cťou.“ Pripustil zdvorilo, čím si vyslúžil žiarivý úsmev od svojej protivníčky. Úsmev, po ktorom istý čiernovlasý Slizolinčan zaškrípal zubami a zaťal obe ruky v päsť.
„Snáď si to čoskoro zopakujeme.“ Odpovedala mu rovnako zdvorilo Chrabromilčanka a myslela to úprimne. Nahneval ju a počet pádov bol až zahanbujúci, avšak to bolo to, čo potrebovala.

Lily sa usadila na kraji pódia, z ktorého jej pohodlne viseli nohy prekrížene v členkoch a ubolene si trela svoje ľavé rameno. Merlin, ten chlap jej dal zabrať...
„Si v poriadku?“ spýtal sa jej Mark, ktorý sa pristavil pri svojej kamarátke.
„Ubolená, ponížená, ale prekvapivo sa cítim skvelo.“ Pripustila s úsmevom a nechala svojho kamaráta, aby jej krúživými pohybmi trel ubolený chrbát.
„Išlo ti to dobre. Nepredpokladal som, že skončíš na lopatkách.“ Pristavil sa pri svojich kamarátoch Hanrich a škeril sa od ucha k uchu. Lily mu úsmev veľmi ochotne opätovala. Zaiste sa na nej všetci v miestnosti dobre zabávali. Našťastie sa jej raz podarilo nad Daeronom vyhrať. Aj keď sa znížila na použitie parselčiny. Nejako mu, však potrebovala dokázať, že tou korisťou skutočne nie je, rovnako ako aj ostatným v tejto miestnosti.
„Nie som neporaziteľná. To len vy na mňa hľadíte, ako na reinkarnáciu samotného Stvoriteľa.“ Pripustila s pokrútením hlavy a zoskočila z pódia, aby sa pristavila pri Bifľomorskej skupinke, ktorej sa snažila pomôcť s kúzlom, ktoré mali cvičiť v čase, keď ona cvičila pre ňu doposiaľ neznámu kliatbu.
Akokoľvek bolestné to pre ňu bolo priznať, hovorila pravdu. To však neznamená, že sa k tomu nesnaží čo najviac priblížiť. Musí chrániť svojich priateľov, svoju rodinu. Miluje ich a nesmie pripustiť, aby im bolo kýmkoľvek a akýmkoľvek spôsobom ublížené. Jej sen sa stal skutočnosťou a jej modlitby boli konečne vypočuté. Inak si prítomnosť Daerona nevie vysvetliť. Aj keď okolnosti jeho príchodu do jej rodného Anglicka nie sú práve priaznivé. Nech je za jeho prítomnosť akokoľvek vďačná, jej cena je privysoká. Nateraz môže iba dúfať, že čoskoro nájde nový dôvod žiť. Pomsta je síce silná motivácia, avšak nie dlhodobá a stojí človeka priveľa. Často krát príčetnosť a väčšinou aj život.
Aj keď si to doteraz nepriznala, obľúbila si ho. Kto vie, či ich spojila spoločná záľuba v dueloch alebo dnešný rozhovor v ohrade? Alebo to začalo už počas prvej hostiny? Nech to začalo kedykoľvek, dnešok ich spojil. To cítili obaja.

Keď si ten večer líhala do postele, nemohla tušiť, čo všetko nasledujúci deň prinesie. Remusovi sa nemôže a ani nechce vyhýbať. Rozhovor je nevyhnutný a definitívne rozhodne, čo bude s nimi dvomi ďalej. Možností priveľa nie je. Buď ho nadobro stratí alebo si budú ešte bližší, ako tomu bolo doposiaľ. Bohato by jej stačilo, ak by to bolo ako predtým. V čase, keď veril v jej lásku a ona mu ju dávala veľmi ochotne najavo. V čase, keď sa v klubovni pritúlila k jeho hrudi a počúvala tlkot jeho srdca. V čase, keď sa jeho pery stretli s jej čelom a celou jej bytosťou prešlo brnenie. Brnenie, ktoré vyvolala láska a opojný pocit oddanosti.
Nevládze na neho hľadieť. Tých pridlhých pár minút počas dnešnej večere bolo horších, ako stret so Sectusemprou. Pokojne by to absolvovala každodenne, ak by to znamenalo, že všetci jej priatelia budú opäť pokope. Že Remus, bude opäť jej Remus.
Tak veľmi sa bojí a má pocit, že vyvracia aj to, čo nezjedla. Prečo musí byť všetko tak veľmi komplikované? Že by mal predsa len Myrrdin Blackwell pravdu? Skutočne na tej komplikovanosti trváme?
Celé je to jedno veľké nedorozumenie. Jej priatelia vedia a zaručene aj Remus, že nepatrí k ľudom, ktorí z úst vypúšťajú veci, o ktorých nie sú presvedčení.
Ak mu povie, že ho má rada ako muža a jeho lycantropia v tomto prípade nie je podstatná, mal by jej uveriť. Uverí jej? Za to sa môže iba ak modliť...
Stále však platí, že tam kde je vôľa, tam je aj cesta a kto chce, nájde spôsoby. Kto nechce nájde dôvody. Bude Remus hľadať dôvody, prečo neveriť v jej lásku? Bude hľadať dôvody, prečo nebyť aj naďalej jej priateľom? Bude k nej vzhliadať ako k Matke a opomenie taký bezvýznamný detail, že je jej priateľ a takýmto postojom jej spôsobuje nekonečné muky?
Prečo má zrazu v hlave toľko otázok? Je za tým iba obyčajný strach z toho, čo prinesie zajtrajšok? Pre väčšinu študentov bezvýznamný deň. Pre mnohých znamená iba uvoľnenie v Troch metlách pri niekoľkých pohároch s Ďatelinovým pivom.
Pre ňu však ostane naveky nezmazateľne vpísaný v jej mysli i srdci, ako deň, kedy získala alebo naopak stratila jedného z najdôležitejších ľudí svojho života.
Musí ho zajtra získať späť a každý rok, až do konca života, ho budú spolu oslavovať ako deň, ktorý ich spojil. Bude to ich deň, iba ich a ona mu dá každý jeden deň najavo svoju lásku. Každý jeden deň až do smrti mu dá pocítiť nakoľko ho miluje.
Zajtra bude ich deň....