POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Bolo niekoľko minút po druhej hodine v noci a Daeron de Wiell prechádzal tmavými chodbami hradu a popod nos si šomral čosi o ženách a ich dochvíľnosti. Jeho služba už skončila a McGonagallová sa očividne nevie postaviť z postele. Akoby toho mal málo, bol poverený aj dozorom v Rokville. Vraj mu prechádzka prospeje a spozná aspoň dedinu. Optimizmus Dumbledorea je až žlč spúšťajúci a neraz si musel, pre úctu k tomu starcovi, zahryznúť do jazyka.
Akoby potreboval tráviť deň v pochybnom podniku a pozorovať slintajúce, pubertou a hormónmi pobláznené, študentky. Na taký detail, ako to, že Corwin Dale ostane na hrade bez dozoru akosi pozabudol. Bezstarostne naznačil, že študenti budú preč a tým pádom sa nemá na ňom kto vyvŕšiť. Pri tejto myšlienke porazenecky pokrútil hlavou. Blázon, Dumbledore je skutočne blázon.

Práve pre tento dôvod má oprávnene obavy o zdravie malého chlapca i o bezúhonnosť istej Chrabromilčanky. On by ostal veľmi rád a dozeral na jeho kroky. Po incidente vo Veľkej sieni dal riaditeľovi sľub, že na nich oboch dohliadne, ale akosi teraz netuší, čo v prípade, ak budú od seba odtrhnutí. Na návštevu Rokvillu skutočne v ten večer nepomyslel.
Zo zamyslenia ho vytrhli tiché kroky ozývajúce sa z neďalekej chodby a v duchu poďakoval vyšším bytostiam za príchod profesorky transfigurácie. Odhodlane vykročil naproti svojej kolegyni a takmer zamrel, keď sa z poza rohu vynorila postava študenta.

„Pán Snape. Na prechádzke?“ spýtal sa ironicky, na čo oslovený študent mierne pobledol.
„Tak nejako.“ Odpovedal s úškrnom. Čo už, keď ho prichytil.
Daeron s pokrútením hlavy pozrel na študenta a radšej sa nechcel pýtať, načo má v ruke puzdro na meč. Mal v úmysle ho poslať do klubovne skôr, ako príde McGonagallová, avšak jeho plány prekazili jej náhlivé kroky, ozývajúce sa z konca chodby.
„Rýchlo to schovaj!“ Šepol náhlivo študentovi, ktorý neotáľal a oprel svoj meč za brnenie postavené na nízkom podstavci.
„Prepáčte pán de Wiell, že meškám, ale nachytala som...“ nestihla ani dopovedať ospravedlnenie, keď si všimla, že aj jej kolega bol rovnako úspešný.
„To je v poriadku pani kolegyňa. Tiež som v tejto chvíli obdobne zaneprázdnený.“ Pripustil mierne nahnevane.
„Pán Snape? Prečo nie ste v posteli?“ vyzvedala rozhnevaná zástupkyňa riaditeľa.
„Ja ho tam, cestou do svojich komnát, veľmi rád odprevadím.“ Povedal s úškrnom de Wiell a postrčil študenta vpred, aby sa vyhli ďalším karhavým slovám od evidentne nahnevanej vedúcej fakulty levov.
„Aký dostal trest?“ zaujímala sa, na čo Daeron prevrátil očami. Merlin, asi mu predsa len nejaký bude musieť dať.
„Keďže pán Snape vyjadril potrebu bližšie sa zoznámiť s chodbami tejto školy... bude mať zajtra celodennú možnosť.“ Pripustil a v duchu si mädlil ruky. Dve muchy jednou ranou. A je po probléme...
McGonagallová sa zatvárila nespokojne, avšak nakoniec odobrujúco prikývla, na čo sa páni náhlivo vybrali cestou do žalárov.
Profesorka transfigurácie bezradne pokrútila hlavou. Čo by mu mali v konečnom dôsledku zatrhnúť? Hodiny elixírov? Alebo vypracovávanie domácich úloh?

„To nemôžete.“ Šepol nahnevaný Slizolinčan pred vstupom do klubovne hadov a nevraživo pozrel do tváre učiteľa OPČM.
„Ale môžem.“ Odpovedal s nadvihnutým obočím čiernovlasý pedagóg.
„Ale Lily...“ začal mierne zúfalo Severus, avšak napokon len porazenecky pokrútil hlavou. Zabije ho...
„Rozmýšľajte trochu pán Snape. Vaša priateľka sa určite nezdrží v dedine pridlho a to už tobôž nie, ak tam s ňou nebudete.“ Skúsil sa s ním šeptom hádať de Wiell.
„Snúbenica.“ Opravil profesora a nadvihol na neho obočie, čakajúc akúkoľvek reakciu. Žiadnej sa mu na jeho prekvapenie nedostalo. Našťastie.
„Vaša,.., snúbenica a s ňou všetci vaši spoloční priatelia budú preč a kto v tom čase dozrie na bezpečnosť mladého pána Dalea?“ spýtal sa ho Daeron a porazenecky pokrútil hlavou.
„To. Nie je. Môj. Problém.“ Šplechol do očí profesora, ktorý sa rozhodol z neho spraviť pestúnku.
„Máte pravdu. Je to iba jej problém, avšak ja ako profesor Vám dávam zákaz zajtrajšej návštevy Rokvillu.“ Skončil zbytočnú debatu a vybral sa do svojich osobných komnát.
Severus rozhnevaný, ako už dlho nie, vpadol do Slizolinskej klubovne a porazenecky sa zvalil do kresla. Lily bola celý týždeň tichá a smutná a on dúfal, že si spolu užijú príjemný deň. Očividne sa nemal spoliehať na čas striedania dozoru a dávať si cestou väčší pozor. Kto vie, koho ešte McGonagallová nachytala? Každopádne dopadol určite lepšie, ako ten nešťastník. De Wiell koniec koncov nemal na výber a nejaký trest mu dať musel. Keby ho pristihla mimo internát tá šmuklovská kreatúra menom Argus Filch, skončil by nie len so zákazom, ale asi by zajtrajší deň prežil nekonečnou manuálnou prácou.
Už pokojnejší Slizolinčan vstal z kresla a vykročil do svojej izby, aby sa pred zajtrajším dňom vyspal.
Daeron sa z pred vstupu do klubovne hadov nevybral hneď do svojich komnát, ale späť na miesto, kde si istý študent musel zanechať svoju zbraň. Vráti mu ju neskôr.
Po krátkej návšteve kúpeľne zaľahol do svojej postele a po mnohých týždňoch konečne zaspal pokojným spánkom.

Lily sa ráno zobudila s dôverne známym pocitom, akoby naozaj vstala z mŕtvych. Zničene si pretrela svoje unavené oči a pri pohľade na hodiny ju razom prešla únava.
Má niečo málo vyše hodiny, aby sa pripravila na odchod do Rokvillu. Ak sa chce aj najesť, tak si musí pohnúť.
Zelenooká študentka vyskočila z postele a narýchlo sa prezliekla, aby následne preletela chodbami hradu a usadila sa na svoje miesto vo Veľkej sieni. Po krátkom vnútornom boji siahla po miske s vločkami, dúfajúc, že toto je najrýchlejší možný spôsob riadne sa naraňajkovať.
„Ahoj Lily.“ Pozdravil veselo Slizolinčan, ktorý si prisadol k raňajkujúcej dievčine.
„Dobré ráno, Corwin.“ Odzdravila ho s úsmevom.
„Premyslel si si, čo by si si prial?“ spýtala sa pomedzi hlty staršia Chrabromilčanka.
„Sám neviem.“ Odpovedal prvák a mykol plecom.
„Hanah z Bystrohlavu mi pred nedávanom dala čokoládovú žabku a bola super. Iné čarodejnícke sladkosti, som ešte nemal.“ Priznal svojej staršej sestre, ktorá sa na neho zmierlivo usmiala.
„To musíme napraviť.“ Mrkla na chlapca, ktorý sa prežiaril spokojnosťou.
„Corwin, ja sa idem prezliecť, lebo o pol hodinu musím byť pripravená na nádvorí.“ Prezradila chlapcovi a odsunula od seba prázdnu misku.
„Počkám ťa vo Vstupnej hale.“ Zakričal za uháňajúcou čarodejnicou, ktorá mu vo dverách s úsmevom prikývla a stratila sa mu z dohľadu.

Lily preletela chodbami i schodmi kamenného hradu a zadychčane sa postavila pod prúd teplej vody. Merlin, dnešný deň rozhodne nebol najvhodnejší na dlhší spánok. Aj keď má stále pocit, akoby ani nebola spala.
Mladá Chrabromilčanka narýchlo siahla do skrine, aby na seba navliekla prvú vec, ktorá sa jej dostala do rúk, čo napokon ohodnotila, ako celkom dobrý nápad. Síce bola celá v tmavomodrom, ale nevyzeralo to veľmi zle. Vlasy si par ťahmi prečesala a vypla niekoľkými sponkami, aby jej nepadali do očí a po tom, čo si vzala mešec a prútik, opustila prázdnu Chrabromilskú vežu.

Pripravená šiestačka prešla Vstupnou bránou a obzerala si nádvorie školy, kde ju už čakali jej priatelia a zvedavo očami hľadala doposiaľ neprítomného Severusa. Kde zasa trčí...?
„Ahoj Lily. Prečo si nešla na raňajky?“ spýtala sa počas pozdravu zvedavá Bifľomorčanka, ktorá spolu s ich spoločnými kamarátmi, vykročila k červenovlasej kamarátke.
„Zaspala som.“ Prezradila s leskom v očiach a pobavený smiech skrývala svojou dlaňou.
„Dobré ráno.“ Pozdravil s miernym podráždením Severus, ktorý zaručene nebol na návštevu dediny vhodne oblečený a jeho ruka, ktorú mal položenú na ramene prváka, hovorila sama za seba.
„Ty nejdeš?“ spýtala sa Lily a vyvalila na svojho priateľa oči.
„Nie. Ja budem Corwinovi pomáhať s esejou pre profesora Davisa, aby si tie sladkosti aj zaslúžil.“ Uškrnul sa na prváka, ktorému sa dnešný program zaručene nepozdával a svojim zamračeným pohľadom to dal veľmi jasne najavo.
„Och.“ Vypadlo smutne zo zelenookej čarodejnice, avšak napokon súhlasne prikývla hlavou.
„Určite nebudeme dlho.“ Pripustila hľadiac do tmavých očí svojho priateľa.
„Len si to užite. My si to tiež užijeme.“ Povedal s leskom v očiach a Lily si bola istá, že Corwin si tie sladkosti skutočne zaslúži. Snáď na neho bude dobrý...
Pri tejto myšlienke porazenecky pokrútila hlavou a dlaňou prešla po jemných vlasoch svojho malého brata.
„Je najvyšší čas.“ Ozval sa hlas Bystrohlavčana, na čo mu jeho Chrabromilská kamarátka jemne prikývla na znak, že pochopila.
Po dlhom bozku so starším hadom a vrúcnom objatí s tým mladším, zanechala oboch milovaných Slizolinčanov stáť vo vstupe do hradu a v spoločnosti svojich kamarátov ticho kráčala cestou do dediny.

„Kam pôjdeme najskôr?“ spýtala sa zvedavo Jane počas chôdze.
„Najlepšie by bolo navštíviť najskôr kníhkupectvo a potom by sme mohli zájsť kúpiť tie brká a niečo pre sovy.“ Skúsila Lily, na čo jej Jane odobrujúco prikývla.
„Ja by som sa s tebou potreboval porozprávať.“ Riekol mierne nervózne Regulus, ktorý nevyzeral byť vo svojej koži.
„Kedykoľvek.“ Pripustila zmierlivo Chrabromilčanka.
Kto vie, čo od nej Regulus potrebuje? Že by mal Corwin s niekým problém? Alebo má podozrenie, že by časom mohol mať? Čo viedlo Severusa k rozhodnutiu ostať strážiť prváka?
Ona sa chcela po tom, čo vybavia nákupy porozprávať s Remusom. Jednoducho by ich poslala obsadiť stôl a pripojili by sa neskôr. Nuž, tento plán sa mierne pozmenil. Skutočne len mierne.
Každý jeden krok po boku Remusa jej spôsobuje bodavú bolesť v hrudi. Bude to takto po zvyšok jej štúdia? Zaručene nie. Vždy, keď sa stane niečo zlé, musí to vystriedať niečo dobré. Tak tomu doposiaľ skutočne bolo. Najskôr bolesť po VČÚ a potom nasledovalo udobrovanie a krásne leto. Začiatok roka odštartovala najhoršou hodinou elixírov svojho života a vzápätí ju vystriedala konečne dobrá hodina obrany. Remus sa ocitol na hrane a následne vyzdravel a na jej úľavu ani nekríva a nie je na ňom ani badať, že bol pred pár dňami vážne zranený. Potom prišlo nedorozumenie, takže musí prísť zmierenie. Po týchto myšlienkach naplnených optimizmom, ktorý by nazvali privysokým aj na Chrabromilčana, vstúpila na územie Rokvillskej dediny a s úsmevom sa obzerala po mnohých obchodoch a nemalom počte všadeprítomných študentov i dospelých čarodejníkov.
Napokon však v spoločnosti svojich priateľov vstúpila do kníhkupectva a po dlhom dohadovaní opustili obchod s nemalým množstvom kníh a taktiež obdobne veľkou dávkou spokojnosti.
Pre Severusa má jednu, eh, mierne drahšiu, knihu o pestovaní a skladovaní prísad, ktoré nie je vhodné sušiť, pre Corwina jednu o legendách čarodejníckeho sveta a pre seba, vraj, veľmi hrubú s dôverne známymi runami, na štúdium Portugalčiny. Španielčinu nemali, ale na jej úľavu bol pán za pultom taký milý a spísal s ňou objednávku. Ona polovzdelanec a ani zaostalá rozhodne nebude. To teda nie...

„Lily myslíš, že by si si našla na mňa chvíľku?“ spýtal sa nervózne mierne poblednutý Regulus, na čo mu odobrujúco pritakala.
„Mark, Jane. Mám vás oboch rád a skutočne vám verím, avšak to čo chcem teraz povedať, by mala Lily počuť, ako prvá.“ Zmierlivo naznačil svojmu dievčaťu a kamarátovi, kto si jeho slová vypočuje.
„A títo idioti to budú počuť tiež, pretože si vypočuli, práve tú najmenej vhodnú časť.“ Priznal a zamračene pozrel do očí Hanricha a Remusa, ktorí sa na svojho mladšieho kamaráta víťazne vyškierali.
„Och.“ Vypadlo sklamane z priateľky mladšieho z dvojice Blackovcov.
„Nemôžeme najskôr dokončiť nákup?“ Zafňukala ako malé dieťa, ktorému odmietli kúpiť vysnívanú hračku.
„Skutočne to chcem mať čím skôr za sebou.“ Priznal s povzdychom Slizolinčan.
„Však to nebude na dlho. Koľko podľa teba trvá nákup písacích potrieb a krmiva pre sovy?“ skúsila sa dohadovať Jane.
„Hanrich a Remus ma počuli, ako nahováram svojho brata, aby vrhol Avadu na Corwina.“ Šepol podráždene do tváre svojej priateľky, ktorá najskôr pobledla a následne jej oči vyšli z jamiek viac, ako si myslel, že je vôbec možné.
„Čo si povedal?“ spýtala sa so zaťatými zubami pobúrene Lily, z ktorej zlosť doslova sálala.
„Všetko vysvetlím, ak mi dáš možnosť.“ Riekol Regulus a zmierlivo položil svoju ruku na jej plece.
„Tak mi zatiaľ aspoň vybavíme Medové labky.“ Skúsila so zubatým úsmevom Jane a očami preskakovala medzi, démona pripomínajúcou, Lily a svojim priateľom.
„Čo má Corwin rád?“ spýtal sa vzápätí Mark, ktorý sa tomuto rozhovoru veľmi rád vyhne. Bohato si vystačí, ak si to vypočuje neskôr, bez nebezpečného emočného výbuchu ochranárskej Chrabromilčanky.
„Vôbec netuším. Doposiaľ ochutnal iba žabky a chutili mu.“ Priznala s povzdychom Lily a podala Jane svoj mešec.
„Zoberte mu všetko, čo si myslíte, že by mu mohlo chutiť.“ Zhrnula to s úškrnom a Remus si bol istý, že mu tí blázni kúpia zo všetkého hneď niekoľko kusov. S mešcom Lady Blackwell nemusia mať o niečo také, ako je horibilná suma, starosti.

Sirius sa usadil so svojim kamarátom pri väčšom stole v študentmi obľúbenom podniku a takmer bezradne v rukách pretáčal pohár s Ďatelinovým pivom.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa tichým hlasom James svojho priateľa.
„Deje kamarát a veľa sa toho deje.“ Povzdychol si Tichošľap a porazenecky pokrútil hlavou.
„Ja ani neviem, kde začať.“ Priznal bezradne a nervózne si prehrabol vlasy.
„Kdekoľvek, ale asi najlepšie by bolo, od začiatku.“ Skúsil mu poradiť James a zatváril sa ustarostene.
„Keď som doslova utiekol v tú noc k tebe, povedal som ti, že ti neskôr poviem, čo sa stalo.“ Priznal šeptom Sirius a utrápene pozeral do hnedých očí svojho kamaráta, ktorý zmierlivo prikývol.
„O otcovi som nerozprával. Hanbil som sa za jeho posadnutosť k mladým dievčatám a čím väčší odpor kládli, tým mu to spôsobovalo väčšie potešenie.“ Priznal zhnusene a Jamesovi zabehlo pivo, ktoré si práve upíjal.
„Teraz už určite chápeš, prečo nemôžem vystáť celú našu rodinu. Si však schopný pochopiť, že sa doslova hanbím za to, že v mojich žilách koluje ich krv?“ spýtal sa bezradne svojho kamaráta, ktorý ho na znak podpory chytil za rameno.
„A ten malý smrad ma vysmial. Pre neho bol majetok, rovnako ako aj meno Black, vždy na prvom mieste. On sa na tom celom zabával. Nechutne sa bavil na utrpení muklovských dievčat.“ Prezradil niečo málo z okolností, ktoré sa odohrali pred jeho odchodom z rodičovského domu.
„Neverím mu.“ Povedal s pohľadom namiereným na povrch stola.
„Ja ťa súdiť nebudem kamarát. Ja viem, aký si.“ Riekol James a zmierlivo sa na svojho najlepšieho priateľa usmial.
„Ja.. Ja som si istý a nie len ja, ale aj Regulus, že Corwin je náš brat.“ Šepol Jamesovi, ktorý vytreštil šokovane oči.
„Keď mi potvrdil moje podozrenie, povedal som mu, že cez Vianoce prídem navštíviť nášho milovaného otca a buď Corwina uzná za Blacka alebo ho...“ nedokončil vetu a bezradne pokrútil hlavou.
„Pôjdeš tam?“ spýtal sa ho jemne Paroháč a sám nevedel, čo na to svojmu priateľovi povedať. Akosi mal pocit, že nech by riekol čokoľvek, nevedel by mu poskytnúť útechu, akú by potreboval.
„Vieš čo mi na to ten pankhart povedal? Aby som na Corwina vrhol Avadu. Samozrejme som odmietol a práve preto ma vyhlásil za zbabelca.“ Zaprskal podráždene Sirius, na čo James bezradne pokrútil hlavou.
„Opäť mu boli majetok a meno prednejšie. A vraj starobylý a úctivý rod Blackovcov.“ Odfrkol si zhnusene Tichošľap a vzhliadol k dverám, v ktorých sa objavili Mark s Jane, ovešaní taškami.

„Ahojte.“ Pozdravila zadychčane Bifľomorčanka a zvalila sa na miesto oproti nim.
„Na nákupoch?“ spýtal sa vyškerený James.
„Tak trochu. Moja je iba jedna kniha a tieto tašky...“ ukázala na ohromný náklad.
„..to je pre Corwina.“ Uškrnula sa na záškodníkov.
„Som zvedavý, kedy ho bude ratovať Pomfreyová. Toľko sladkostí som za celý svoj život nezjedol, koľko si mu behom niekoľkých minút stihla nakúpiť.“ Pokrútil hlavou Bystrohlavčan.
„Čo všetko si mu kúpila?“ zaujímal sa Sirius. Kde Wallisová vzala toľko galeónov na sladkosti pre Corwina? Alebo, že by to financoval Regulus? O tom si dovolí pochybovať.
„Tak, ako mi bolo povedané. Zo všetkého pár kúskov a keďže mu chutili žabky, tak aj tie.“ Pripustila a mykla plecom, na čo sa záškodníci vyškierali od ucha k uchu.
„Aby som to spresnil. Z každého desať kúskov a dvadsať žabiek.“ Prezradil Mark, na čo sa James začal dusiť svojim pivom.
Dvere do troch metiel sa opätovne otvorili, avšak v nich nezbadali troch chýbajúcich členov Slugyho klubu vyvolených, ale niekoho, koho v Troch metlách ešte nemali tú česť stretnúť.

„Nuž. Počúvam.“ Povedala Lily s rukami prekríženými na svojej hrudi po tom, čo sa za ich kamarátmi zatvorili dvere ústiace do obchodu s cukrovinkami.
„Ja ani sám neviem, kde mám začať a prepáčte, ak to bude chaotické.“ Začal rozprávať mladší kamarát, na čo sa mu dostalo netrpezlivého prikývnutia.
„Neviem, ako sa o našej rodine vyjadruje vo vašej klubovni môj brat a nech rozprával čokoľvek, rozhodne neklamal.
Rád by som bol povedal, že teraz som už iný, ale nie je to pravda. Stále som rovnaký. Niektoré veci sa napriek tomu zmenili.“ Pripustil Regulus a porazenecky pokrútil hlavou.
„Náš otec nie je dobrý človek. Odkedy si spomínam chodil niekoľkokrát do roka na niekoľko dní preč. Vraj pracovne.“ Priznal a jeho výraz naznačil, že tomu vôbec neverí.
„Jeden večer nás prišiel navštíviť Sylvester Prince a otec mu rozprával o niektorých jeho, eh, pracovných stretnutiach.
Ak vám poviem, že rád vyhľadával spoločnosť mladých dievčat, myslím tým skutočne mladých. Pochybujem, že prekročili plnoletosť.“ Pripustil a jeho kamaráti na neho hľadeli, ako na prízrak.
„Keby aspoň jeho vášeň k týmto stretnutiam bola obojstranne dobrovoľná, bol by som to schopný pochopiť, avšak toto je niečo, čo znášam iba veľmi ťažko.“ Prezradil im fascináciu Oriona Blacka, na čo sa na neho jeho kamaráti pozreli prinajmenšom vyorane a spoločne si vymenili šokované pohľady.
„Náš otec sa nebránil chvastať sa s týmto na plné ústa a naša mama sa na tom pridobre zabávala spolu s Princom. Ona si svoje chute ukájala pomocou istých rituálov, čo som kvôli svojmu žalúdku nikdy bližšie neskúmal.“ Priznal zahanbene a sklonil svoj pohľad.
„Určite si si všimla istú podobnosť medzi mnou, Siriusom a Corwinom a pokiaľ mala jeho matka približný vek, ako máme teraz my...“ nedokončil svoju myšlienku. Nebolo treba.
„Tak či tak, môj milovaný brat včera prišiel k úžasnej myšlienke, že s týmto podozrením bude nášho cteného otca konfrontovať.“ Priznal s úškrnom, na čo sa v tvárach jeho priateľov odrážalo pochopenie.
Červenovlasé dievča periférne zazrelo Jane a Marka, ktorí vyšli značne pobalení z Medových labiek a rukou ukázali na Tri metly. Lily im odobrujúco prikývla a opäť vzhliadla do tváre svojho kamaráta.
„To skutočne mohol radšej na neho vrhnúť Avadu.“ Priznal s povzdychom Hanrich a prehrabol si vlasy.
„Aspoň by sme mali istotu, že ho nikto nemučil.“ Pripustil so smutným úsmevom mladší Slizolinčan.
„Regulus.“ Začala s povzdychom Lily a sama nevedela, čo má na toto celé povedať.
„Som rada, že si mi to povedal a teraz je rad na mne.“ Pripustila so smútkom v očiach.
„Že je Corwin Black som si bola istá už pri triedení a preto som ťa poverila dohľadom nad ním. Ak je pre teba zaujímavá informácia ohľadom veku jeho matky, tak mala trinásť a neprežila pôrod.“ Pripustila a smutne sklonila hlavou.
„Stále však nechápem tvoj postoj. Ty za toto celé nenesieš žiaden podiel viny.“ Pripustila Chrabromilčanka a nechápavo pozrela na svojho kamaráta.

„S týmto nie.“ Povzdychol si Regulus.
„V to leto, to už môj brat nevydržal a pred očami nášho kmotra sa s otcom pohádal. Ja som si otca zastal.“ Priznal zahanbene.
„Čo si..?“ spýtal sa ho vyvalene Hanrich a porazenecky pokrútil hlavou.
„Nechápeš to. Sirius bol.. Proste v tej dobe som bol presvedčený, že to čo plánuje a robí Temný pán je správne. Súhlasil som so slovami našej matky, ktorá tvrdila, že aspoň na niečo je tá háveď dobrá.“ Priznal, aj keď neochotne. Teraz stratil dôveru svojich kamarátov, ale už nie je cesty späť...
„Vysmial som sa Siriusovi do tváre, že sa pre chorú lásku a podivné sympatie k humusákom vzdáva majetku a postavenia.“ Priznal svoj podiel viny a v tvári sa mu odrážalo sklamanie.
„Ja ťa chápem Regulus a určite ťa nebudem súdiť.“ Priznala Lily a objala svojho kamaráta. Nakoľko ťažké bolo prezradiť jej niečo, za čo sa hanbí a cíti sa sklamane? Skutočne neklamala a chápala ho. Vie, kto je Regulus Black a jeho postoj, v tom čase, bol pre ňu očakávaný.

Prečo opäť ten ťaživý pocit...?

Pozornosť počúvajúcich kamarátov zaujal neprítomný pohľad ich kamarátky, ktorá ostala akoby paralyzovaná a jej kalné oči boli namierené na blízky obchod s písacími potrebami, ktorý v tom okamihu zaručene ani nevidela.
„Lily?“ spýtal sa s obavami Remus, ktorému sa toto podivné správanie jeho zelenookej priateľky vôbec nepozdávalo.
„Hrmí.“ Šepla, na čo sa jej Chrabromilský kamarát zatváril šokovane. Slizolinčan s Bifľomorčanom naopak nechápavo a pozreli na divne sa tváriacu čarodejnicu, akoby prišla o zdravý rozum. Alebo aspoň o značnú časť z neho.
„Ako?“ spýtal sa nechápavo najmladší člen ich skupinky s vyvalenými očami.
„Regulus. Choď do Troch metiel! Ihneď!“ povedala náhlivo Lily a vzhliadla do jeho tváre.
„Lily. Ja to musím vysvetliť...“ skúsil sa s ňou dohadovať s obavami, že to čo povedal nestačí. Nemôžu to pochopiť. Zatiaľ nie...
„Chápem viac, ako si myslíš Regulus. Choď!“ skúsila opäť so zmierlivým hlasom, na čo jej kamarát prikývol.
„Čo tam?“ spýtal sa nechápavo staršej Chrabromilčanky.
„Sú tam ľudia, ktorých milujem.“ Priznala s nadvihnutým obočím a v jej rukách sa zjavil prútik.
„Nie!“ Povedal nekompromisne Slizolinčan.
„Sirius, James, Jane, Mark...“ začala menovať svojich spolužiakov.
„Ochráň našu rodinu!“ Riekla a zahľadela sa do jeho očí, na čo Regulus prikývol a náhlivo vykročil do útrob známeho baru. Traja študenti pozorovali chrbát ich kamaráta pokiaľ sa za nim nezavreli dvere a následne sa začali obzerať okolo seba.
„Dajte na seba navzájom pozor.“ Povedala Lily a postavila sa pred svojich kamarátov a zaujato sa zapozerala priamo pred seba.
No tak..
Kde je?
Musí sa objaviť.
Vždy príde, keď je to najmenej vhodné...
Tak kde, pre Morganu, trčí?
Jej pery sa pretiahli do útrpného úsmevu v čase, keď oproti sebe zazrela bytosť, na ktorú čakala a následne vrhla na budovu, v útrobách ktorej sa bezstarostne zabávajú jej spolužiaci, ochrannú parselskú kliatbu a dúfala, že bude účinná, keďže ju doposiaľ nemala možnosť otestovať.
Pre istotu pozrela na ruky svojich kamarátov a na jej úľavu v nich zazrela pripravené prútiky. Narýchlo si prezrela výzdobu okolitých obchodov a jej pohľad sa nakrátko zastavil na kamenných kvetináčoch, ako aj šiestich sudoch naplnených zeminou, postávajúcich v troch kusoch po oboch stranách vstupu do domu za ich chrbtom, z ktorých v hustých strapcoch viseli takmer po zem mnohofarebné drobné kvietky.
Zvládnu to. Musia...

Severus sedel v knižnici a už mal dosť toho nekonečného rozprávania, ktoré začalo hneď po vstupe do tejto miestnosti. Nahnevane prevrátil stranu a snažil sa prečítať aspoň jednu súvislú vetu, čo mu doposiaľ nebolo dopriate a nahnevane zaškrípal zubami.
„Corwin. Ako môžeš napísať obstojnú prácu, ak pri tom neustále rečníš?“ spýtal sa podráždene starší Slizolinčan prváka, keď to už nevedel dlhšie vydržať.
„Kým sa vráti Lily, tak to určite budem mať hotové.“ Odpovedal s úškrnom jedenásťročný chlapec a narýchlo vzhliadol do knihy.
„Inak, Lily je fakt super.“ Povedal pomedzi písanie, na čo sa Severus uškrnul.
„To skutočne je.“ Odobril mu jeho názor.
„Všetci sa jej boja. Musí byť v tom bojovaní vážne dobrá.“ Povedal obdivne prvák hľadiac do knihy.
„Turnajoch Corwin. A je skutočne talentovaná.“ Opravil prváka, ktorý nevie prestať rozprávať a pochválil svoje dievča.
„Určite by sa jej bál aj Ronkwould. Som rád, že tu už nie je.“ Zašomral si popod nos malý chlapec a Severus nemal silu opraviť skomolené meno. Tak, či onak, už nie je dôležité, aby ho vedel správne vysloviť.
„Lily bola skutočne nahnevaná a nie len ona.“ Priznal čiernovlasý študent a opäť vzhliadol do knihy.
„Bol fakt hrozný a tá lebka bola skutočne strašidelná.“ Priznal prvák skoro nečujene a Severus po tejto tichej vete frustrovane zabuchol knihu. Nemá zmysel snažiť sa čokoľvek čítať, keď stále niečo rozpráva. Najskôr o tom, ako sa teší, že prvýkrát vo svojom živote uvidí, ako sa hrá metlobal, potom o tom, ako nemá rád Davisa, potom o Lily a teraz o Runcornovi a jeho ...
„Čo si to povedal? Lebka?“ spýtal sa Severus, ktorý zachytil niečo málo z poslednej vety.
„Hej lebka. Mal ju nakreslenú na ruke.“ Priznal Corwin a striasol sa odporom.
„Kde ju mal?“ začal vyzvedať Severus s vyvalenými očami a dúfal, že mu chránenec jeho snúbenice nepotvrdí jeho podozrenie.
„Na ruke. Tuto.“ Povedal chlapec a chytil sa za ľavé predlaktie, na čo Severus privrel svoje tmavé oči. Merlin, to snáď nie je pravda...
„Lebka s hadom na ľavom predlaktí.“ Riekol a zapozeral sa do tmavomodrých očí chlapca, ktorý v prestrašenom geste trhane prikývol.

„Musíme ísť! Všetko tu nechaj!“ Zavelil Severus a náhlivo vstal zo svojho miesta.
„Kam ideme?“ spýtal sa nechápavo chlapec, ktorý si nestihol dokončiť svoju prácu.
„Do zborovne.“ Povedal starší spolužiak a doslova uháňal chodbami hradu. Runcorn je smrťožrút a bol by sprostý, ak by sa v deň ohláseného výletu do Rokvillu neprišiel pomstiť. Prečo si práve dnes zabudol v izbe na nočnom stolíku prívesok? Keby včera nebol na nelegálnom stretnutí, ktoré organizujú niekoľkokrát do roka, nebol by si ho dal dole. Za prvé nechcel, aby jeho snúbenica vedela o každom jeho škrabanci a po druhé a podstatné nechcel, aby sa poškodil buď kameň alebo šnúrka. Nie! Nemôže ísť do klubovne. Najskôr zborovňa, potom prívesok.
Severus s prvákom za pätami zastal pred veľkými dverami ústiacimi do onej miestnosti a s hlbokým nádychom na ne náhlivo zaklopal. Niekoho tam musia poslať. De Wiell nestačí...
„Prajete si?“ spýtala sa profesorka transfigurácie, keď otvorila dvere.
„Niekto musí ísť do Rokvillu!“ Vybafol na ňu mierne zadýchaný študent, na čo McGonagallová nechápavo nadvihla obočie a pohľadom preskakovala zo Snapea na mladého Dalea.
„Runcorn je smrťožrút. Corwin videl temné znamenie na jeho predlaktí.“ Pripustil Severus a zahľadel sa do jej očí, ktoré odrážali šok.
„Albert Runcorn už nie je študent tejto školy a v Rokville je dozor, ako vždy.“ Riekla profesorka a zahľadela sa do nervóznej tváre staršieho z dvojice Slizolinčanov.
„Runcorn vedel, že sa dnes ide do dediny. On tam bude a nepríde sám.“ Poúčal staršiu čarodejnicu, akoby bola menej inteligentná.
„Pán Snape, ja vás i vaše obavy chápem a ubezpečujem vás, že ak by sa v dedine zjavil smrťožrút profesor de Wiell by nás okamžite informoval.“ Povzdychla si McGonagallová a bezradne pokrútila hlavou. Paranoidní Slizolinčania...
„Dúfam, že to nebude neskoro...“ povedal nahnevane Severus a otočil sa na päte.
Profesorka transfigurácie mierne pobúrene zavrela dvere na zborovni a vymenila si s Dumbledoreom ustarostený pohľad. Pohľad, ktorý prerušila zafírová žiara, ktorá sa zjavila pred ich očami a sformovala sa do jedinečnej podoby patronusa mladého učiteľa OPČM.

Daeron de Wiell vstúpil po prvý krát vo svojom živote do podniku nesúceho názov Tri metly a požiadal mladú barmanku o pohár s Ďatelinovým pivom. S úsmevom poďakoval ochotnej čarodejnici, zaplatil a obzrel sa po miestnosti, kde pri jednom zo stolov uvidel sedieť Pottera, Blacka, Ranbooka a Wallisovú. Odhodlane vykročil ich smerom vybaviť jednu neodkladnú záležitosť.
„Prepáčte, že vás ruším v deň vášho voľna.“ Začal slušne profesor obrany, ktorý sa pristavil pri stole šiestakov.
„To je v poriadku. Prisadnete si?“ spýtal sa zdvorilo James Potter, profesor obrany ledabolo mykol plecom a usadil sa k študentom. Prečo by sa s nimi nemohol dohodnúť neformálne?
„Chcel som s vami niečo prebrať, ale asi bude najlepšie, ak počkáme aj na Lily.“ Začal rozprávať Daeron a po tom, čo si odpil z piva, opätovne pozrel do tvári Chrabromilčanov.
„Kde vlastne je?“ spýtal sa vzápätí, keď si uvedomil, že sa v rovnakej miestnosti doposiaľ nenachádza.
„Určite čochvíľa príde. Niečo ešte riešila s chalanmi.“ Odpovedala Bifľomorčanka a ledabolo to odmávla rukou.
„Trochu priveľký nákup.“ Pripustil s úškrnom profesor, keď si všimol tašky položené vedľa študentky.
„Lily si priala spraviť Corwinovi radosť.“ Zazubila sa na pedagóga Bifľomorčanka.
„Takto to bude asi lepšie.“ Riekol Daeron a švihol na jednu z tašiek prútikom.
„Vrelá vďaka.“ Povedala úprimne študentka, ktorá veškerý nákup pohodlne preložila do jednej, magicky upravenej.
„Vec sa má tak, že už sa na obrane nemôžeme venovať neverbálnym kúzlam a musím s vami ísť ďalej.“ Prezradil profesor obrany po tom, čo svoju pozornosť opätovne zameral na záškodníkov, na čo študenti chápavo prikývli, aj keď sa Potter s Blackom netvárili práve nadšene.
„V obrane ste dobrí a asi aj to je dôvod, pre ktorý privieram oči nad tými kravinami, čo mi píšete do prác.“ Priznal s úškrnom de Wiell a študenti sediaci pri rovnakom stole sa zachechtali.
„Je to až také zlé?“ spýtal sa Sirius, ktorý sa na profesora ospravedlňujúco uškrnul.
„Pravdu?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím pedagóg a odpoveďou na túto otázku mu bolo pobavené pokrútenie hlavy od záškodníkov.
„A aby sme prešli k pointe. Chcel som vám navrhnúť, respektíve ponúknuť možnosť, prísť cvičiť neverbálne kúzla ktorýkoľvek deň počas stretnutí klubu. Lily mi prisľúbila občasnú asistenciu a myslím, že by vám s týmto problémom ochotne pomohla.“ Pozrel spýtavo do ich očí.
„Ponuka je to výhodná a určite túto možnosť využijeme.“ Začal zdvorilo Sirius Black.
„Avšak Lily je na nás momentálne nahnevaná a pochybujem, že by s nami dobrovoľne trávila viac času, ako musí.“ Dokončil s povzdychom študent v okuliaroch.
„Až tak?“ spýtal sa prekvapene profesor obrany a odpil si zo svojho nápoja. Lily museli nekonečne vytočiť, keď sa znížila až k tomu, aby im odmietala pomôcť a vyhýbala sa im.
„Ešte horšie.“ Povzdychol si James a vzhliadol k dverám, keďže ho upútal príchod Regulusa, ktorý sa netváril práve spokojne.

„Ahojte.“ Pozdravil nervózne, porazenecky sa hodil na miesto vedľa svojho dievčaťa a dlaňami si pretrel tvár. Nech mu Lily povedala čokoľvek, nemal odísť. Zaliezol, akoby bol nejakým prestrašeným druhom hmyzu. Teraz však už nemôže inak, iba ak sa pokúsiť splniť svoj prísľub.
„Kde si nechal zvyšok?“ spýtal prekvapene Mark, tipujúc, že jeho správanie je priamo úmerné k rozhovoru, ktorý doteraz viedli. Že by Lily potrebovala chvíľu na predýchanie?
„Vonku.“ Pripustil temer nečujne, hľadiac na drevený povrch stola.
„Idem za Lily.“ Povedala narýchlo Bifľomorčanka, ktorej v odhodlaní vstať zabránila ruka jej priateľa, ktorá ju až bolestivo zovrela, čo ju podnietilo, aby sa na svojho mladšieho priateľa zamračila.
„Máme ostať tu!“ Povedal neoblomne a zahľadel sa tu do očí svojho dievčaťa, tu do tých Markových, ktorí ostali rozpoltení medzi potrebou ísť za svojimi priateľmi a ostať vo vnútri. Jane je našťastie poddajná, avšak Bystrohlavčan pridobre pochopil jeho slová.
„Mark. Máme ostať tu!“ Zopakoval Regulus, na čo oslovený kamarát neochotne prikývol a bezradne si pretrel tvár.
„Prečo si tam neostal?“ spýtal sa vzápätí mierne pobúrene Bystrohlavčan.
„Dal som sľub a nech sa deje čokoľvek, splním ho. Ja ochránim našu rodinu!“ Priznal mierne nahnevane Slizolinsky prefekt a chýbalo nemálo, aby sa po svojom kamarátovi nerozkričal.
„Čo sa ...“ chcel položiť mierne šokovane profesor obrany otázku, avšak nestihol. Celou miestnosťou prešiel akoby elektrický prúd a on opäť pocítil, ako celou jeho bytosťou prešla vlna mocnej starej mágie. Lily je vonku a ako môže vidieť, tak zaiste tam ostal i Hanrich s Remusom. Regulusa poslala dnu, chrániť ich rodinu. Merlin. To tvrdohlavé dievča..!

Narýchlo vstal a rozbehol sa k dverám, ktoré sa na jeho zlosť nedali otvoriť, rovnako ako ani okná, na ktoré nepomohla ani silná bombarda. Vedel a bol si istý, že túto kliatbu nebude schopný zlomiť, takmer bezradne sa oprel rukami o parapet nepoškodeného okna a pozeral na troch svojich študentov, dúfajúc, že Lily vie čo robí. Nemôže stratiť aj ju. Nemôže...
Napokon švihol prútikom, aby upovedomil riaditeľa o situácii, avšak zafírová žiara sa na strope Troch metiel rozplynula a Daeronovi uniklo z úst tiché zakňučanie.
On, profesor obrany pýšiaci sa zlatým prútikom, ktorého riaditeľ poveril dohľadom nad týmto stádom hlučných pubertou osprostených deciek, ostal zabarikádovaný v pochybnej krčme a jediné čo môže robiť, je sledovať troch šestnásťročných študentov, ako sa snažia prežiť stret so smrťožrútmi.
„Musíme niečo spraviť!“ spustil James, ktorý sa nevydržal pozerať na svojich kamarátov, ktorí sa ocitli pod mnohorakou paľbou rôznofarebných lúčov.
„Máš moje povolenie spraviť hocičo, aby si nás dostal odtiaľto von.“ Pripustil profesor obrany a ticho zasyčal, keď Wera skutočne o vlások minula jedna nepríjemná a veľmi bolestivá kliatba.
James so Siriusom, podporení týmto vyhlásením, chytili do ruky stoličky a na ich frustráciu ostali rozlámané na mnoho kúskov, po strete so sklenenou výplňou okenných rámov.
Hop-šup prášok, ktorý navrhol Mark im bol rovnako platný ako nemagický popol a Chrabromilčania sa so značným zamračením postavili k oknu, aby s prekríženými rukami na svojich hrudiach, pozerali na boj.
„Pre Morganu..“ vypadlo šokovane s niektorého študenta, ktorý priam hypnotizovane pozeral von oknom. Evansová sa hrdo postavila zo svojho úkrytu za sudmi s hlinou a po tom, čo vo vzduchu znázornila pre učiteľa obrany známu runu, zrovnala so zemou drevenú terasu a zdemolovala dva domy.
Daeron iba bezradne pokrútil hlavou nad touto situáciou. Tri budovy na okolí sú poškodené, avšak táto stavba nemá ani len jedno okno prasknuté. Zaslúžila by si natrieskať na holú... Alebo vyznamenanie? Aké mocné kúzlo vrhla na túto miestnosť? A kde ho vôbec našla?
Napokon sa jeho pohľad stretol s očami jeho študentky a na jeho nesmiernu radosť pocítil jemný záchvev. Letel k dverám, rozrážajúc si cestu pomedzi svojimi žiakmi a silným ťahom rozrazil dvere.
Chvála bohom, študenti sú nezranení a on je konečne vonku...

Dumbledore spolu so svojou zástupkyňou šokovane hľadeli na miesto, kde ešte pred chvíľou stál netradične vyzerajúci patronus učiteľa obrany proti čiernej mágii a rovnako vyjavene pozreli jeden na druhého.
„Minerva?“ vyslovil otázku riaditeľ Rokfortskej školy čarodejníckej, akoby sa chcel uistiť, že sa mu to neprisnilo. Oslovená profesorka transfigurácie pár krát zamrkala, aby sa prebrala z tranzu a zapozerala sa do modrých očí svojho priateľa, čakajúc inštrukcie.
„Choď vyzdvihnúť Poppy a stretneme sa v Rokville. Ja musím upovedomiť aurorov.“ Povedal Dumbledore a náhlivo vstal zo svojho miesta.
Minervu McGonagallovú nebolo treba viac pobádať a v jeho pätách opustila zborovňu, aby vysvetlila školskej ošetrovateľke, prečo po ňu prišla. Nateraz jej ostáva iba dúfať, že služby Poppy Pomfreyovej nebudú potrebné. Správa, i keď krátka, nepotvrdila, že by bol niekto zranený. Ale ani nevyvrátila a dúfať, že sa medzičasom nikomu nič nestalo je síce pekné, avšak nie rozumné.
Smrťožrúti v Rokville. Situácia pod kontrolou.
To rozhodne stačí na privolanie aurorov. Otázkou naďalej ostáva, či alebo koľko ľudí v tejto chvíli už potrebuje pomoc od zdravotníčky. Možno poslal jedného patronusa aj do nemocničného krídla. Ale načo by to robil...?

„Minerva. Stalo sa niečo?“ prerušila jej zamyslenie sprevádzané mračením, madam Pomfreyová.
„Nezjavil sa tu patronus?“ spýtala sa vzápätí profesorka transfigurácie.
„Nie.“ Odpovedala prekvapene a na dôvažok aj záporne pokrútila hlavou.
„Profesor de Wiell nás pred chvíľou infomoval, že v Rokville sú smrťožrúti.“ Povedala nervózne McGonagallová, na čo sa školská zdravotníčka chytila za svoju hruď.
„Pre Merlina.“ Vypadlo z nej šokovane.
„Albus žiada, aby sme tam čo najskôr išli.“ Prezradila McGonagallová inštrukcie riaditeľa, na čo jej ošetrovateľka súhlasne prikývla šokovane hlavou.
„Zoberiem elixíry.“ Pripustila vzápätí a rozbehla sa ku presklenej vitríne, na ktorej zoširoka otvorila dvierka.
Pozornosť čarodejníc upútala známa žiara a na nekonečné zúfalstvo sa pred nimi zhmotnil patronus, po slovách ktorého vypadli z ruky ošetrovateľky flakóny, ktoré chcela vziať so sebou a miestnosťou sa rozniesol zvuk rozbitého skla.
McGonagallová opomenula potrebu akéhokoľvek elixíru a chytila paralyzovanú kolegyňu za predlaktie a spolu s ňou sa rozbehla ku krbu, do ktorého hodila Hop-šup prášok a po zahlásení hesla umožňujúceho prechod do Troch metiel, vsunula svoju kolegyňu a kamarátku v jednom, do zelených plameňov, aby ju vzápätí nasledovala.

„Pripravení?“ spýtala sa Lily svojich kamarátov, ktorých držala obranne kúsok za sebou na šírku ramien. Keď už tu s ňou ostali, musí mať istotu, že ich aj ochráni.
„Pripravení.“ Odpovedal Remus a Hanrich odobrujúco prikývol.
„Musíme ich spočítať.“ Šepla Lily a obzerala sa okolo seba.
No poďme...
„Hanrich!“ zvolala Chrabromilčanka a odklonila kliatbu, ktorá letela na jej priateľa a vzápätí vrhla po útočníkovi svoju vlastnú, sprevádzanú lúčom svetla tmavomodrej farby.
„Pankhart.“ Vyšlo z Remusa, ktorý taktiež vrhol rovnakým smerom jednu z tých nepríjemnejších.
„Runcorn! Ten hajzel!“ Vyšlo z Hanricha, ktorý vytvoril, na radosť zelenookej kamarátky, veľmi schopný štít Protego horribilis, chrániac tak všetkých troch pred stretom s niektorým z rôznych kúziel.
„Koľký sú? Ja som napočítala štyroch.“ Spýtala sa náhlivo Chrabromilčanka, ktorá okrem sledovania smrťožrútov pozorovala aj, za stĺpmi či kvetináčmi, skrývajúcich sa obyvateľov dediny.
„Šesť.“ Opravil ju Hanrich.
„Päť.“ Riekol vzápätí spokojný Remus, ktorý trafil prvého protivníka.

Lily mala čo robiť, aby stíhala odkláňať mnohopočetné rôzne kliatby a bola skutočne vďačná za prítomnosť týchto dvoch mladých mužov. Narýchlo ich stiahla za sudy slúžiace ako dekorácia a lapala po dychu. Po čase neúspešnej prestrelky toho začala mať už plné zuby a smerom, odkiaľ na nich pálili smrťožrúti kliatby, vrhla silnú tlakovú vlnu, ktorá vyrazila na blízkych stavbách okná a okolím za rozniesol zvuk rinčania skla a tvrdých dopadov drevených trámov.
„Hajzli.“ Zasyčala nahnevane a vykukla z úkrytu. Zaručene neboli na jednom mieste všetci a môže iba dúfať, že ich počet znížili aspoň na polovicu.
„Kde je Runcorn?“ spýtal sa Hanrich a oberal sa po stíchnutom okolí.
„Asi zdrhol. Hrdina.“ Uškrnul sa Remus a započúval sa do zvukov ulice, ktoré bežný čarodejník nie je schopný zachytiť.
„Ja by som si tým taká istá nebola.“ Pripojila sa šeptom Lily a opustila úkryt. Musí zistiť, koľkých dostala a keď ich nie je päť, majú problém. Pokiaľ ich teda bolo pôvodne šesť a niekto neostal v zálohe. Nakoľko prešibaní sú vlastne smrťožrúti?
Pri pohľade do okien Troch metiel, ktoré ostali nedotknuté, sa jej oči stretli so zamračeným pohľadom profesora obrany a narýchlo sňala ochrannú kliatbu, aby sa vo vstupných dverách po pár sekundách zjavila celá postava Daerona de Wiella vybiehajúceho ich smerom, ktorému boli v pätách Rokfortskí študenti.

„Všetci dnu!“ okríkla ich Chrabromilčanka, avšak James a Sirius na jej rozkaz zvysoka ..., kašlali.
„Dole!“ okríkol profesor Remusa, ktorého stiahol k zemi, do neďalekého kvetináča narazila kliatba a po strete s ňou doslova vybuchol.
Lily na neznámeho muža v čiernom vrhla silnú parselsku kliatbu, po ktorej ostal v bezvedomí ležať na chrbte a narýchlo sa obzerala po okolí. Prítomnosť záškodníkov jej na pokoji nepridala. Aj ich strážiť nestíha.
„Tu sú traja.“ Zavolal na priateľov Sirius, ktorý si obzrel miesto, na ktoré vyslala jeho kamarátka demoláciu spôsobujúcu kliatbu a nervózne sa obzeral po okolí.
„Koľký boli?“ spýtal sa Daeron a pohľadom preskakoval po miestach, ktoré by mohli byť pre útočníkov vhodným úkrytom.
„Ešte ostal Runcorn.“ Prezradil Hanrich, ktorý sa počas pátrania po bývalom študentovi približoval k učiteľovi OPČM.
„Ten zbabelec sa musel odmiestniť.“ Rozniesol sa dedinou hlas Jamesa Pottera a vrhol na smrťožrútov, nehybne ležiacich na zemi, spútavaciu kliatbu.
„Ešte ostali dvaja.“ Povedala Lily, ktorá neprejavila rovnaký optimizmus, ako jej kamaráti.
„Tak teda zdupkali dvaja.“ Povedal s úškrnom Sirius, ktorý po príklade svojho kamaráta, kontroloval povaľujúcich sa smrťožrútov v bezvedomí.
Učiteľ obrany švihol prútikom, aby pomocou svojho patronusa informoval o týchto udalostiach profesorov v zborovni a očami si prezeral okolie. Určite sú ešte tu. A striehnu..

„Pozor naňho.“ Okríkol profesor svoju študentku, ktorá stála neďaleko neho spolu s Remusom Lupinom po svojom boku a vrhol na smrťožrúta pohybujúceho sa po druhom konci ulice kliatbu, ktorá v žiare zeleného lúča presvišťala vzduchom a následne bolo počuť iba tichý dunivý zvuk po dopade bezvládneho tela na tvrdú zem. Bifľomorčan pohľadom prešiel od smrťožrúta prežiareného lúčom smrtiacej kliatby na bývalého Slizolinskeho siedmaka, ktorý sa tváril, akoby mal čochvíľa oslavovať Vianoce a vládu nad jeho telom i mysľou prevzala jeho Bifľomorská podstata.
Opomenul detail, že je čarodejník a do pravej ruky uchopil špičku čepele svojej dýky. Už ho omrzelo omračovať sadistických kreténov. Už toho má naozaj akurát tak dosť...
„Pankhart.“ Vypadlo z úst Hanricha Wera, ktorý po Runcornovi vrhol dýku a tá sa až po rukoväť zabodla do čela bývalého študenta Rokfortskej školy.
„Wow. Skvelá rana.“ Vypadlo obdivne z profesora obrany, ktorý mierne šokovane pozeral na nebohého mladého muža, ležiaceho na schodoch vedúcich do niektorého domu a Hanrich sa zatváril naopak víťazne.
„Vďaka. To bola nová dýka.“ Zafňukal zúfalo Bifľomorčan a bolo na ňom badať, že mu je za ňou skutočne ľúto.
„Avada by asi natoľko účinná nebola a priveľa by nepomohla.“ Zašomral si vzápätí temer nečujne popod nos.
„Prečo by nebola? Tvoj úmysel bol jasný.“ Poznamenal šeptom Daeron a položil na mladíka svoju dlaň v zmierlivom geste. Šestnásťročný mladý muž nie len, že práve prežil v zdravý stret so smrťožrútmi, ale aj jedného z nich zabil. Kto vie, koľko mu potrvá, kým si túto skutočnosť vôbec uvedomí a zmieri sa s ňou? Aj keď sa nateraz zdá, že sa bude musieť zmieriť so stratou obľúbenej hračky...
„Máme všetkých?“ spýtal sa profesor obrany, keď sa konečne spamätal z udalosti, ktorá zmenila pokojného Bifľomorského študenta na vraha smrťožrúta.
Vďaka Morgane, nie na jeho obeť.
„Nateraz už áno.“ Riekol so značnou úľavou Hanrich, ktorý sa s privretými očami zhlboka nadychoval nosom. Už nikoho necíti...
Iba ak...
„Remus.“ Vyšlo z neho s hlasom prezrádzajúcim zúfalstvo zmiešané s enormnou dávkou strachu.

Lily nesúhlasila s optimizmom jej Chrabromilskych spolužiakov a ako sa stihla presvedčiť, nie sú si svojimi slovami istí ani oni. Prečo by sa inak popri zväzovaní mužov v bezvedomí ochranne obzerali okolo seba?
Ona, ale má istotu, že nie je po všetko. Ešte je stále tu a neodišla. Môže vidieť v jej očiach, že tento krát nemieni odísť bez duše a neostáva jej teda nič iné, iba striehnuť na každý, aj nebadateľný, pohyb a chrániť svojich kamarátov.
Hanrich sa našťastie približuje k Daeronovi a rýchlosť profesora, alebo skôr jej kamaráta?, je nezanedbateľná. A Remus? Tomu nikto neublíži, pretože ona to nedovolí.
Razom sa okolím rozliahol výkrik profesora obrany a Lily pootočila hlavou, aby neďaleko od nich zazrela tvár sadistického idiota, ktorý si dovolil ukázať sa jej na oči. Remus stihol vyčarovať štít, ktorý nepríjemnú kliatbu nemohol pohltiť, avšak Lily ju našťastie odklonila a odzbrojila toho idiota. Nech zhnije v Azkabane, hajzel..!
Nakoľko veľké bolo jej zúfalstvo, keď sa razom nebola schopná nadýchnuť? Pri pohľade na Anjela smrti, ktorý sa zjavil pri nich, jej srdce vynechalo niekoľko úderov, aby sa následne rozbúchalo závratnou rýchlosťou a jeho údery mohla cítiť na svojich rebrách. Akoby v tranze sa obzrela po okolí a nevedno, či to spôsobil jej príchod alebo nedostatok kyslíka, kvôli stiahnutým pľúcam, všetko videla akoby spomalene.
Daeron s namiereným prútikom vyslal na staršieho muža Avadu a iba táto skutočnosť podnietila Anjela smrti zmeniť svoju polohu. Po krátkom vzhliadnutí do smaragdových očí položila svoju ruku na plece nebožtíka a celou podstatou mladej Chrabromilčanky prešlo brnenie, keď si uvedomila, že duša zasiahnutého smrťožrúta opúšťa mŕtve telo.
Sirius sa prikŕčal krytý Jamesom, študenti čupeli poza kvetináčmi, zárubňou i pod oknami a šokovane pozerali na situáciu, v ktorej sa ona i jej priatelia ocitli. A stalo sa to opäť. Opäť bola pri nich a čakala na čas, kedy položí svoju dlaň na jej priateľa...
Runcorn s diabolským úškrnom...
Runcorn, ktorý ostal bez prútika opäť vstal. V ruke sa mu zaleskla čepeľ dýky a Lily vedela, že je už neskoro.
Nestihne mu povedať všetko čo chcela.
Nestihne opätovne počuť jeho srdce, po tom, čo sa privinie ako choré dieťa pod jeho ochranné paže, rozvalená na gauči v Chrabromilskej klubovni.
Už nie...
Rubín na konci rukoväte dýky jej to napovedal pridobre a nemusela ani na vlastné oči vidieť známe runy vyryté na jej rukoväti.
Ak zasiahne cieľ je po všetkom...

„Lily!“ Počul mladý pedagóg zúfali výkrik z úst Bifľomorčanky, ktorej v behu za svojou najlepšou kamarátkou zabránili ruky jej priateľov a vzápätí si niekto prerazil cestu pomedzi nim a Bifľomorčanom.
Daeron sa s neblahým tušením pozrel smerom, kde ešte pred malou chvíľou stála nadaná študentka a jeho srdce vynechalo jeden úder.
Možno aj dva...
...aby sa akoby zázrakom po zadržaní dychu opätovne rozbúchalo šialeným tempom. So zovretým hrudníkom a zauzlovanými vnútornosťami pozrel na bledého Remusa Lupina, ktorému po líci stekali slzy zúfalstva, obdobne sa tváriaceho Siriusa Blacka a rozrušeného Jamesa Pottera, ktorí stáli pri svojom kamarátovi. Akoby neprítomne pozrel na skupinku študentov postávajúcich vo vstupe do baru a nejedna čarodejnica sa prstami dotýkala svojich pier.
Narýchlo opätovne švihol smerom k nebu svojim prútikom a rozbehol sa za svojou študentkou, dúfajúc že nejde neskoro...

Remus Lupin sa obzeral okolo seba a mal neblahé tušenie, že nie je po všetkom. Počul ich. V diaľke počul tiché zakrádanie a po tom, čo sa jeho oči stretli s očami profesora obrany mu naznačil, kde sa mu nezdá byť všetko v poriadku. Lycantropia má určité výhody, aj keď za ne platí každomesačnú daň. A nie práve nízku.
Citlivý sluch, dokonalý čuch a sila sú výhody, ktorých by sa iba nerád vzdal. Na druhú stranu je Persona non grata pre väčšinu obyvateľov čarodejníckeho sveta. A pre zvyšok? Pre nich je iba akýsi nevydarený experiment či omyl z dielne matky prírody. Beštia nehodná dýchať rovnaký vzduch, aký prijímajú oni.
Nebyť tých niekoľko málo ľudí v jeho živote, možno by tomu aj veril.
Pche...
On tomu veril. Nebol schopný na seba hľadieť v zrkadle bez toho, aby nemal nutkavú túžbu vrhnúť na svoj obraz avadu. A potom do jeho života vstúpila ona...
Nikdy nezabudne na tú chvíľu, ktorú strávili v kúpeľni. Na jej slová, ktoré mu šepkala do ucha. Na jej lásku, ktorú mu neraz prejavila. Pred VČÚ doslova vybuchla, keď si Chrabromilčanky dovolili ho zobudiť. V tej chvíli mal obavy o zdravie svojich spolužiačok a môže povedať, že oprávnené.
Koľko krát si ho zastala?
Radšej to ani nejde spočítať a v tejto chvíli na to ani nie je čas...
Počuje ho...
Narýchlo vzhliadol k Lily, ktorá sa obzerá po okolí a snaží sa ho nájsť. V každom jej pohybe cíti ochranné gestá namierené voči nemu.
Namieril svoj prútik smerom, odkiaľ počul jeho kroky, či skôr zakrádanie a vyčaroval najsilnejší štít, aký len mohol. Ale nepomohol...
Vďaka bohom za sčítanosť a vedomosti jeho ochrankyne.
Lily sa doslova vrhla k nemu a odrazila kliatbu, aby na Runcorna následne vrhla odzbrojovaciu. Dokázali to. Všetkých dostali.
Mierne nervózne sa rozhliadol okolo seba a razom z neho opadol obrovský kameň. James a Sirius sú v poriadku. Hanrich, zdržiavajúci sa v blízkosti profesora de Wiella tiež.
Jeho pohľad sa stretol s mnohými očami vystrašených študentov vykúkajúcich spoza svojich úkrytov, až sa to stalo...
Objala ho.
Jeho milovaná Lily ho silne zovrela v objatí a jeho ruky sa automaticky omotali okolo jej chrbta, aby si ju pritisol bližšie k sebe. Neuveriteľná chvíľa a ďakuje všetkým anjelom i bohom za ňu. Svojim citlivým nosom silne nasal vzduch a s privretými očami si vychutnával jej vôňu.
Dúfal, že ich láska má moc zastaviť čas a budú takto spolu nerušene stáť naveky. Nikto im túto chvíľu nemôže narušiť. Nikto ho nedonúti odtiahnuť sa od nej.
Až zrazu...
Pocítil to.
Pocítil, ako do chrbta jeho najlepšej kamarátky niečo narazilo.
Že by kliatba...?
Kto by ju ale mohol vrhnúť?
Potom sa mu však vyjasnila myseľ a on vedel čo sa stalo. Na pravej ruke pocítil váhu svojej kamarátky, ktorá nevládala stáť na nohách a na hrudi sa mu rozliehala pálčivá bolesť. So zadržaným dychom, čo podnietilo zovretie bránice, jemne ľavou rukou prešiel po chrbte svojej kamarátky a jeho najhoršia nočná mora sa zmenila na realitu. Bezradne sa spolu s ňou zviezol na zem, aby si ju aspoň bokom pritisol k sebe a zahľadel sa do jej očí.
Nič nevravela.
V jej tvári videl nekonečnú bolesť a nehádal by sa, že bola zaiste nesmierna. Tenká špička čepele, trčiaca z jej hrudníka mu určite spôsobila malé poranenie, ktoré štípe. A to veľmi.
Trasúcou sa rukou pohladil jej tvár a z jeho očí sa skotúľala slza po tom, ako uvidel z kútika úst i nosa svojej kamarátky v tenkých prameňoch vytekať krv.

Lily bola na chvíľu stratená v očiach svojho priateľa, až ju z ich hĺbok vytiahol príchod Anjela smrti, ktorého zazrela stáť priamo nad nimi. Smutný úsmev, ktorý sa žene zjavil na perách pre ňu v tej chvíli nič neznamenal. Nepotrvá to dlho a pocíti jej dlaň na svojom tele a vezme ju preč.
Minulý rok preklínala svoj osud. Nechcela umrieť mladá a dnes si sama vybrala svoj čas. Tak, ako tomu bolo aj v jej snoch. Vtedy to však pochopiť ešte nevedela.
V duchu prosila o posledné sekundy v náručí svojho priateľa a dúfala, že jej budú dopriate.
Neľutuje.
Skutočne nie, aj keď smútok, ktorý v tejto chvíli cíti je nesmierny.
Bolesť, ktorá sa šíri celým jej telom je oproti tej, ktorá sa odráža v jeho očiach zanedbateľná a smiešna. Jej periférne videnie sa rapídne zhoršuje a až prirýchlo sa okolo jej očí sťahuje tma. Preklína svoju bránicu, ktorá jej zabránila v hlbokom nádychu, kým mohla. Nateraz ani minimálneho už nie je schopná. V pľúcach jej ostalo niečo málo vzduchu. Tak veľa mu chcela dnes povedať. Ostáva jej len dúfať, že bude schopná a ostatkové množstvo vzduchu bude stačiť aspoň na krátke.. zbohom.

Psychicky zničený vlkolak jemne držal v pevnom zovretí svoju kamarátku a dúfal, že je to len sen. Veľmi zlý sen vyvolaný strachom, čo sa asi stane, keď ráno vstane a pôjdu do Rokvillu.
Snažil sa nadýchnuť, skutočne sa snažil, avšak nebol úspešný.
Opäť ho zachránila.
Už vie, čo cítil Regulus, keď sa cez leto namiesto neho stretla so Severusovou kliatbou. Ten pocit vďaky zmiešaný so zúfalstvom mu s určitosťou roztrhá srdce. O dych i čo to zo zdravého rozumu ho už pripravil. Jej smaragdové oči prepaľujú tie jeho a on nemá silu, aby odvrátil svoj pohľad. A ani to nechce.
To takto sa pred pár dňami cítila aj ona?
Nekonečne mučivý pocit hraničiaci so stratou príčetnosti a keby bol schopný nádychu, kričal by. Kričal by tak veľmi, že by ho boli počuli aj jeho vlastní rodičia.
Prisahá bohom, že keď mu ju nevezmú, nikdy v ňu už nebude pochybovať. Nikdy nikomu nedovolí, aby zmazal z jej krásne krojených pier úsmev. Bude ju chrániť tak oddane, ako ochraňovala ona jeho.
Jeho!
Remusa!
Je toto jeho trest? Doživotné muky kvôli slovám, ktoré tak kruto a bez rozmyslu vypustil z úst?
Je toto cena, ktorú musela ona zaplatiť za svoju čistú lásku k nemu?
On si ju nezaslúži.
Lily je skutočne Chrabromilčanka a práve teraz to všetkým dokázala. Väčšina ľudí, čo ju pozná sa nazdáva, že to najdôležitejšie pre ňu, je rodina. Poniektorí si namýšľajú, že sú to priatelia.
A predsa z jej slov by každý pozornejší človek mohol vedieť, že to nie je ani jedna z týchto možností. Regulusa poslala chrániť rodinu, avšak to povedala pretože to je to, čo je najdôležitejšie pre toho Slizolinčana.
Rodina.
Už to pochopil. Pochopil, čo Lily vedela už vtedy, keď rozprával temné tajomstvá ich rodu.
Regulus sa zastával svojej rodiny a nie ich myšlienok. Preto tvrdil, že je stále rovnaký, aj keď sa niečo zmenilo.
Stále je pre neho najdôležitejšia rodina. Zmenilo sa iba to, koho za svoju rodinu považuje. Doposiaľ nemal pri sebe nikoho iného, iba ľudí, ktorým sa z rozumných dôvodov obával veriť a potom rod Blackovcov.
Nateraz má ich a oni sú jeho rodinou...
Predtým vyslovila Lily to, čo je najdôležitejšie pre ňu a je si istý, že keby sedel v Troch metlách, padlo by aj jeho meno.
A teraz je po všetkom.
Už nikdy nebude počuť jej hlas ako nežne vysloví jeho meno a nepocíti jej dlaň na svojej tvári.
Už nikdy mu nepovie povzbudivé slová.
Už nikdy jej nepovie tých pár dôležitých slov.
Už nikdy... 

...pretože tri sekundy sú predsa len veľa...