POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Všetko obklopovala biela žiara a Lily naplnil pocit strachu i dezorientácie, až sa ocitla na prvý pohľad na neznámom mieste. Po zorietovaní sa v šere sa jej toto miesto zdalo byť predsa len známe. Stála na mieste, ktoré navštívila iba jeden krát a to v čase, keď videla Dariusa ako sa zhovára so Zigurdom. So zmesou prekvapenia a strachu vykročila vpred s nádejou, že stretne niekoho zo svojej rodiny.
Dúfala, že zazrie Dariusa, Ramana, Nen alebo Mariusa. V podstate by sa teraz potešila aj stretnutiu so Zigurdom a nevedno, čo to spôsobilo, ale zmocnili sa jej obavy. Bála sa. Veľmi sa bála.
S bôľom v oblasti žalúdka samovoľne pridala do kroku a počas nervózneho obzerania si iba letmo uvedomovala, že kráča pridlho.
Pohľad na chrbty menšej skupiny upírov, ktorí sa na niečom pridobre zabávali jej mysli i žalúdku priniesol miernu úľavu a s pocitom, že je v bezpečí vykročila ústrety ním. Po pár krokoch celou jej bytosťou prešlo nepríjemné brnenie a s hrôzou si uvedomila, čo zapríčinilo ich pobavenie.
Zdesene hľadela na postavu Dariusa, Zigurda a niekoľkých upírov, ktorých doposiaľ nevidela, ako so smiechom preklínajú, či skôr mučia nejakého nešťastníka váľajúceho sa v bolestiach na zemi a dúfala, že ich správanie má niečo spoločné s lovcami a niektorého z nich zajali.
„Darius!“ bezmocne zakričala na muža, ktorý sa priam vyžíval v mučení ležiaceho človeka.
Okríknutý upír v podobe nočného predátora vzhliadol smerom k nej a v tvári sa mu odrážala pomstychtivá radosť, ba priam eufória z bolestných stonov jeho obete.
„Prišla si sa pridať?“ spýtal sa jej s pohľadom šialenca a mladá čarodejnica temer zamrela.
„Čo..? Čo to robíte?“ spýtala sa s plačom spôsobeným sklamaním i neskrývanými obavami z muža, ktorého považovala zo svojho priateľa.
„Zabávame sa.“ Odpovedal bezstarostne Zigurd, vrhol na chrčiaceho človeka ležiaceho tvárou k zemi Cruciatus a okolím sa rozniesol krv zastavujúci výkrik ich obete.
„Prestaň! To stačí!“ zakričala na Ramanovho veliteľa vojsk, avšak v akomkoľvek pohybe jej zabránili ruky upírov, ktorí ju nie práve jemne zdrapli za paže.
„Nehľadí sa ti na to dobre?“ spýtal sa jej posmešne Darius a kopol do pravého boku nešťastníka umierajúceho pri jeho nohách.
„Môžeš to ukončiť.“ Uškrnul sa na ňu s pohľadom šialenca, na čo schytil muža na hranici života za vlasy a zdvihol mu hlavu tak prudko, až mladé dievča započulo zvuk praskajúcich stavcov na jeho skelete a mladík opäť zakričal silnou bolesťou.
Kolená vystrašenej čarodejnice sa podlomili hrôzou, keď v krvavej a spuchnutej tvári spoznala Remusa.
„Nie!“ zakričala zúfalo a keby ju bojovníci neboli podopierali, padla by na prašnú zem.
Bála sa ako jej priatelia príjmu jej postavenie vo svete upírov a nakoniec...
...nakoniec upíri neprijali jej postavenie vo svete čarodejníkov. To, na to ju sem privolali? Na to, aby sa musela dívať na mučenie jej priateľa?
„Len ty to môžeš ukončiť.“ Odpľul si smerom k nej zamračený Darius.
„Máš prútik. Tak mu pomôž. Ukonči jeho trápenie!“ vyštekol po nej evidentne nepríčetný upír, avšak Lily nebola v stave jeho slová vnímať. Celú jej podstatu uchvátil pohľad na priateľa nachádzajúceho sa niekde na hranici života a smrti. Ťažko zraneného priateľa trpiaceho priam neznesiteľnou bolesťou.
Na jej hrôzu Darius doslova hodil tvár jej kamaráta opäť na špinavú zem, vrhol naňho rezaciu kliatbu a okolím sa rozniesol Remusov krik.
„Darius, prosím.“ Plakala červenovlasá čarodejnica, na čo sa do nej zabodli chladné oči upíra.
„Tak ty prosíš.“ Zasyčal jej smerom.
„Opäť prosíš za vlkolaka?“ zakričal na ňu otázku.
„Teraz sú pre teba prednejší, všakže!“ nadhodil s hlasom prezrádzajúcim hnev presahujúci hranicu príčetnosti.
„Už nie sme pre teba zaujímaví. Nezáleží ti na nás! Na našich pocitoch! Na našich životoch!“ Kričal po nej výčitky a Lily mala problém sa nadýchnuť. Nechcela viac dýchať. Nechcela viac žiť. Miluje ho. Ich oboch a taktiež si uvedomuje svoj podiel viny.
Darius by mu nebol ublížil keby ho neponížila.
Spolu s pohŕdavým pohľadom sa okolím roznieslo tiché zašušťanie a chrbát jej priateľa prežiarila kliatba jedovatej zelenej farby.
„Nie!“ Vykríkla zničená čarodejnica a mocné ruky povolili zovretie, aby bezmocne padla na tvrdú zem pri nohách mŕtveho priateľa.
„Hoďte ich k nim.“ Odpľul si Zigurd a spolu s Dariusom sa odmiestnili nevedno kam.
Plačúcu Lily i jej nebohého kamaráta nešetrne zovreli mocné ruky a zhodili ich dolu strmím zrázom, aby bolestivo pristála chrbtom na akejsi skale. S uslzenými očami sa rozhliadla po okolí hľadajúc bezvládne telo jej priateľa a nateraz by bola šťastná, keby avada zasiahla i ju, až pohľadom zavadila o ďalšiu postavu.
„Jane?“ Šepla zúfalo a s bolesťami sa postavila, aby po pár vratkých krokoch padla na kolená pri rovnako umučenom tele jej najlepšej priateľky.
„Mark?“ spýtala sa plačlivo šeptom a s hrôzou v očiach sa rozhliadla po okolitých telách.
Boli tam všetci.
„Hanrich, Regulus, dokonca i Daeron a v diaľke ležal ešte niekto. S pocitom, že jej telo má mnohonásobnú hmotnosť sa rozbehla smerom k postave, ktorú nevedela identifikovať a bezmocne padla na kolená, keď v nebohom mužovi spoznala Severusa.
A vtedy ho uvidela.
Priamo pred ňou sa zjavil Raman a s nevídaným chladom ba až odporom v očiach švihol zoširoka prútikom, aby sa následne rozplynul v temnote. Lily pozrela smerom k nebu, na ktorom sa stále nechcelo zjaviť slnko a po uvedomení si, že je na tomto mieste uväznená, jej po líci stiekla trpká slza žiaľu.
Bezmocne padla na kolená a spolu s rozpaženými rukami jej z úst unikol hlasný výkrik, ktorý už nemohla počuť....

Spotená Chrabromilčanka sa lapajúc po dychu strhla zo spánku a po pár hlbokých nádychoch si oboma dlaňami zakryla ústa, skopla zo seba prikrývku a rozbehla sa smerom do kúpeľne, kde uľavila aspoň svojmu žalúdku, keď už svojej mysli nevie.
Keď skonštatovala, že zo svojho vnútra už nič nedostane si bezmocne sadla na kamennú zem a oprela si čelo o chladný obklad dievčenskej kúpeľne.
Nie je dosť, že jej persóny Dariusa a Ramana nedajú pokoj počas dňa, ešte svoju frustráciu preniesla aj do snov.
Nie!
Toto by jej nespravili. Zaručene nie. Dariusa k nej viaže aj niečo iné, ako len priateľstvo a postavenie upír-Matka. Viaže ich ešte aj vďaka. Darius jej dlží za život svojho syna a nech by sa dialo čokoľvek, toto puto je nesmierne mocné.
Raman je možno tvrdohlavý a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeho srdce je chladnejšie ako jeho ruky, ale počas niektorých stretnutí, v niekoľkých okamihoch videla nesmierne teplo v jeho tmavých očiach.
Nie! Ani on by jej neublížil.
Snáď uvedomenie si týchto faktov jej dožičí na konci tohto dlhého dňa konečne pokojný spánok.
Tak či onak, tento sen symbolizoval aj niečo ďalšie a to jej obavy o narušené priateľstvo s Dariusom, postoj Zigurda voči nej i Ramanov názor na to, čo sa odohralo.
Kedy sa ale s nimi o tom bude môcť porozprávať? Kedy ich konečne uvidí?
Ak by sa napokon rozhodla ísť na sviatky domov, mohla by s nimi stráviť mnoho príjemných dní. Alebo jeden viac či menej nepríjemný? Nech by to bolo akokoľvek, zbavila by sa myšlienok neistoty. Ale ona nemôže počas prázdnin opustiť toto miesto. Ak by sa aj potajme rozhodla odmiestniť, jej odchod by neostal nepovšimnutý, keďže by sa vytratila na viac ako len hodinu. A ak by sa v tom okamihu bolo niečo udialo...
Nie!
V tejto chvíli jej neostáva nič iné, iba sa tešiť na Veľkú noc, počas ktorej sa stretne so všetkými. Uvidí Rúmila i jeho otca, stretne Ramana, Dariusa a taktiež spraví všetko, úplne všetko.... spraví i nemožné len aby vyliečila srdce i myseľ Zigurda, ktorý znenávidel čarodejníkov. Čarodejníkov, ktorí do jeho života doposiaľ priniesli iba starosti, žiaľ a preukázali mu hlbokú nenávisť.
Pomôže jeden rozhovor? Pomôže krátky prejav podpory a oddanosti? Pomôže niekoľko láskavých slov?
To zistí nanešťastie až po tom, čo sa s ním stretne.
Kto vie, prečo sa v konečnom dôsledku na toto stretnutie teší a pri pomyslení na Dariusa jej naopak nervozita sťahuje svaly brušnej dutiny?
Je márne tu takto sedieť a užierať sa udalosťami, ktoré sa odohrajú o necelé štyri mesiace. Dovtedy musí využiť čas, ktorý ostáva. Podporiť Corwina a urovnať jeho vzťah s prvákmi. Ozrejmiť mu skutočný pojem rodina a vysvetliť, že ten kto splodí je rodič iba pojmom, a že iba ten kto miluje a chráni má stále miesto v srdci.
Rovnako sa ešte stále po okolí potuluje ten, kto takmer spôsobil smrť Lavala a ona je bezradná. Netuší, kto by to mohol robiť a už vôbec nemá ani len predstavu, ako na to prísť.
Avšak dovtedy, kým na to nepríde môže spraviť aspoň niečo. Ostala jej masť i flakón z elixíru. Kým nezistí, kto ubližuje, môže vedieť aspoň pomôcť. Keď ich nemôže ochrániť, môže ich vedieť aspoň zachrániť...
Nerušené miesto pozná a prítomnosť múdreho pána zvečneného na plátne môže byť nápomocná. Rovnako sa dohodla i s Hanrichom, že spolu budú rozvíjať jej dar empatie. Snáď im to vyjde a jej Bifľomorský priateľ nebude musieť odísť za rodinou.
Podporená týmito myšlienkami sa postavila a podišla k umývadlu, aby si vyčistila ústa od nepríjemnej pachute a oblečená v tenkom župane sa s knihou v ruke vytratila do klubovne, kde sa usadila do kresla pri vyhasnutom krbe, knihu ledabolo položila na blízky stolík a opretá do čalúneného operadla kresla sa zadívala kamsi do prázdna.

„Lily?“ započula svoje šepnuté meno a unavene vzhliadla smerom ku chlapčenským internátom odkiaľ sa vynorila postava jej spolužiaka.
„Ahoj kamarát.“ Pozdravila tichým hlasom a zdanlivo bezradne sa zapozerala do stropu Chrabromilskej klubovne.
„Sú tri hodiny.“ Riekol ustarane mladý lycantrop a takmer nečujne vykročil smerom k nej.
„Viem Remus.“ Povedala s povzdychom študentka a pretrela si červené oči.
„Poď.“ Vyzval ju jemne spolužiak a chytil studenú ruku svojej kamarátky.
Lily aj keď nevedela čo plánuje, nijako sa jeho výzve nebránila a nechala sa vytiahnuť na unavené nohy, aby bola odvedená na jednu z väčších sedačiek, kde sa pohodlne schúlila pri svojom priateľovi.
Remus mal o toto dievča obavy a to nie malé. Nespí vôbec pokojne a jemu neostáva nič iné, iba ak dúfať, že sa nebude opakovať minuloročný problém so spánkovým deficitom.
„Je ti pohodlne?“ spýtal sa starostlivo kamarátky, ktorá sa uvelebila na jeho ľavom boku a vtisol jej na čelo jemný bozk.
„Prečo nespíš?“ spýtala sa prekvapivo zelenooká šiestačka, na čo sa obočie jej kamaráta stratilo v svetlohnedých vlasoch.
„To isté zaujíma aj mňa.“ Odpovedal s povzdychom.
„Čo sa deje Lily?“ spýtal sa jej s neskrývanými starosťami v hlase a jemne švihol prútikom, aby privolal deku prehodenú cez vzdialené kreslo a prikryl ňou mladé dievča.
„Iba zlý sen.“ Odpovedala po pravde tichým hlasom.
„Koľký za tento týždeň?“ spýtal sa jej s úškrnom, ktorý nemohla vidieť ale vedela si ho predstaviť.
„Asi desiaty.“ Zašomrala zachmúrene a pritisla sa bližšie k svojmu spolužiakovi.
„Vzhľadom k tomu, že je ešte len streda to nepočujem práve rád.“ Priznal po pravde Chrabromilčan trúc chrbát svojej kamarátke.
„Vieš, že sa nemusíš takto trápiť. Možno by ti uľavil poniektorý elixír.“ Skúsil jej poradiť ustarostený priateľ.
„Budem v poriadku. Najskôr ten útok v Rokville a teraz... úplné nezmysli.“ Povzdychlo si dievča.
„Skús si ešte na chvíľu pospať.“ Šepol jej s nehou v hlase a jemne hladil svoju kamarátku po ohnivých vlasoch až sa jej dych nestal plytkým a i on neupadol do ľahkého spánku.

„Remus.“ Započul šepnúť svoje meno a náslene i dotyk na svojom pleci, na čo s námahou pootvoril unavené oči.
„Koľko je hodín?“ šepol späť otázku a jemne si pretrel spuchnuté viečka.
„Päť.“ Odpovedal rovnako ticho James čupiaci pri svojich kamarátoch.
„Zistil si niečo?“ spýtal sa lycantrop a s nádejou v unavených očiach pozrel do tváre svojho rovnako unaveného kamaráta.
„Našiel som nejaké nové pasce, ktoré som zneškodnil ale nikoho som nevidel a ani nepočul.“ Odpovedal a zvalil sa na zem, kde sa usadil s chrbtom opretým o studenú stenu neďaleko krbu, s dôverne známym plášťom prehodeným cez svoje stehná.
„Dúfam, že nabudúce budem úspešnejší.“ Povzdychol si sklamaný Chrabromilčan v okuliaroch.
„Inak, prečo ste tu?“ spýtal sa po pár sekundách ticha.
„Mal som podozrenie, že Lily opäť nespáva a ako vidíš, tak som sa nemýlil.“ Odpovedal ustarane vlkolak.
„Myslíš, že používa opäť aj ilúzie?“ spýtal sa zachmúrene James.
„Nie. Teda aspoň zatiaľ nie.“ Pripustil zmierlivo Remus a napravil svojej spiacej kamarátke prikrývku.
„Nemal by si už ísť do lesa James. Nie je to bezpečné.“ Riekol ustarane lycantrop.
„To je nepodstatné Remus. Musím ho dostať a kým mám plášť, tak sa nemám čoho obávať.“ Oponoval mu Paroháč.
„Iba ak predátorov, ktorí sa orientujú pomocou čuchu a nie zraku.“ pripomenul mu so smutným úsmevom jeho spolužiak.
„Tak, či onak... musím ho nájsť kamarát. Musím ho nájsť.“ Riekol bezradne James a pomaly vstal.
„Idem sa dať dokopy.“ Prezradil a jemne položil ruku na plece svojho priateľa.
„Nebudem mať pokoj, kým ho nenájdem.“ Šepol so smútkom v očiach a opustil prázdnu klubovňu.
Ako by len mohol nerušene spať, keď ten čo zavinil zranenie jeho kamaráta behá beztrestne po tomto svete? Nemôže na to prestať myslieť a výčitky svedomia mu nedoprajú pokojný spánok. Slová ich kamarátky, ktorá sa nezdráhala vstúpiť do Temného lesa aby zachránila Remusa sa mu v mysli vynárajú s nevídanou intenzitou, vždy keď sa pokúša zaspať. Možno potom aj on zaľahne do svojej postele a jeho spánok bude konečne taký, aký by mal byť. Možno potom...

„Lily.“ Započula niekde v podvedomí svoje meno, ale nemala v úmysle mu prikladať akúkoľvek dôležitosť. Momentálne spí, a že sa jej veľmi dobre spí.
„Lily.“ Opäť jej niekto bez štipky empatie prerušil vytúžený spánok. Možno ak ho bude i naďalej ignorovať, tak ho to omrzí a dá pokoj. Áno. Ignorovať.
„Lilinka.“ Opäť! To, ktorý sadistický blázon považuje za nutné ju nenechať ani na chvíľku v kľude? Komu prekáža jej pokojný spánok?
„Ja viem, že by si chcela ešte spať.“ Šepol jej lycantrop a pohladil vlasy spiacej kamarátky, ktorej v odpočinku nebráni ani ruch v klubovni, na čo sa ozvalo priam výhražné zabručanie z úst mladej čarodejnice.
„Lily, ak to potrebuješ, tak pokojne spi. Ja mám teraz ešte voľno, ale ty máš niečo o liečení.“ Šepol jej Remus a jeho slová boli úprimné. Ľavá ruka ho už nebolí. Respektíve si ju už vôbec necíti. A krk? V izbe má elixír na uvoľnenie svalstva a zaiste by tam niečo vyhrabal aj na tú ruku. Ešteže ho Pomfreyová po splne vždy riadne nabalí. Na jeho radosť sa mu na toto prehlásenie dostalo odobrujúce zahmkania a na chvíľu sa zastavil pri otázke, či to nebola iba podvedomá reakcia spiacej kamarátky alebo sa skutočne aspoň mierne prebrala.
Lily vedela, že ju Remus budí iba veľmi nerád a taktiež si plne uvedomovala, že by bolo viac ako len vhodné ísť na vyučovanie. Jej telo však bolo akoby z kameňa a jej vlastný mozog jej nijako nepomáhal, keďže často upadal do temnoty driemot až napokon vyhrala tento neľahký boj.
V týchto dňoch jej rannému vstávaniu zle sny rozhodne neprospievajú a jej organizmus si každoročne v novembri zmyslí, že je poniektorým druhom teplomilného živočícha a je najvyšší čas začať hibernovať. To, že sa november stihol prehupnúť do decembra je jej biorytmu absolútne jedno. Už aby boli tie prekliate prázdniny. Bude spať, veľa spať...

„Dobré ráno.“ Popriala tichým hlasom so stále zavretými očami, ktoré sa pokúsila donútiť k poslušnosti energickým šúchaním.
„Aj tebe.“ Poprial jej so smiechom Remus.
„Mala by som sa ísť pripraviť na vyučovanie.“ Povzdychla si študentka spolu so silným zívnutím.
„To už nebude nutné.“ Priznal s úškrnom mladý lycantrop a pobavenie z neho nebolo možné necítiť.
„Koľko je hodín? Už meškám, však?“ spýtala sa Lily a vyskočila na nohy.
„O päť minút končí hodina.“ Prezradil vlkolak a zelenooká spolužiačka na neho vytreštila oči.
„Prespala som liečiteľstvo.“ Riekla pohoršene a cez pootvorené pery ťaživo vyfúkla.
„No hej a o päť minút konči už aj obrana.“ Prezradil sprisahanecky priateľ mladej čarodejnice, ktorá sa frustrovane hodila na povrch gauča a bezradne sa oprela chrbtom, aby sa zahľadela do stropu klubovne.
„Ale no tak, Lily. Pochybujem, že by profesori tvoju chvíľkovú indispozíciu akýmkoľvek spôsobom riešili.“ Riekol jej povzbudivo čoskoro plnoletý spolužiak a chytil ju za jemnú ruku a práve prebudená šiestačka sa so spokojným úsmevom zahľadela do jeho tváre.
„Lily. Ja, chcel by som sa s tebou poradiť.“ Začal rozprávať tichým hlasom jej spolužiak a mladá čarodejnica zbystrila svoju pozornosť.
„Cez Vianoce pôjdem domov a ...“ začal vysvetľovať, avšak Lily si rýchlo prikryla ukazovákom pery v známom geste, aby mu naznačila, že má byť ticho.
„Zaiste chceš vedieť, čo by potešilo tvoju mamu.“ Uškrnula sa na svojho spolužiaka, ktorý nechápavo nadvihol obočie.
„Po obede sa o tom môžeme porozprávať.“ Riekla zmierlivo svojmu menej prezieravému spolužiakovi, ktorý prikývol na znak, že pochopil. Čoho sa jeho kamarátka obáva? V klubovni sú predsa sami. Tak, kto by ich, pri Merlinovi, mohol počuť?
„Skôr som myslel, že by som prišiel na návštevu.“ Priznal mierne zahanbene. Lily mu cez leto sama ponúkla možnosť využiť niektorý z jej domov a teraz sa mu to hodí. Ako jej dom nájde, zatiaľ netuší. Možno mu dá adresu a Rytiersky autobus ho tam snáď dopraví.
„Idem zo seba spraviť človeka a pôjdeme sa aspoň naobedovať, keď už sme nestihli raňajky.“ Riekla napokon a vstala, aby si dala rýchlu sprchu a do niečoho pohodlného sa obliekla. Bože, ako je len hladná. Tak, ako už dlho nie. Už dlho jej jesť ani nechutilo. Nedostatok spánku s určitosťou nepriaznivo vplýva na jej chuť do jedla. Ešteže sa po dlhej dobe vyspala. Kiež by to bolo odteraz pravidelne.

„Čaute. Kde je Lily?“ vpadol medzi obedujúcu skupinku priateľov zelenookej študentky Slizolinsky prvák a očami spýtavo preskakoval medzi nimi.
„Ahoj Corwin. To by zaujímalo aj nás.“ Pripustil Severus a zamračene pozrel na prázdne miesto jeho Chrabromilskej priateľky a jej chlpatého spolužiaka.
„Možno ešte spia.“ Ledabolo mykol plecom James Potter, na čo Jane zabehlo.
„Spia? Spolu?“ spýtal sa Regulus akoby Potterovi preskočilo.
„V istom uhle pohľadu by sa to dalo aj tak povedať.“ Zatiahol Sirius, ktorý na svojho mladšieho súrodenca pozrel s priam pomstychtivým potešením.
„Ale aby sme sa vyhli nedorozumeniu...“ začal s povzdychom James, ktorý si uvedomoval, že tieto slová trápili viac Severusa ako Siriusovho brata. Zvyšok kamarátov jeho dobrosrdečnej spolužiačky po Siriusovi zazerá skôr nedôverčivo a mierne zmätene, než pobúrene.
„Vedeli ste, že Lily opäť nespáva dobre? Remus ju našiel v noci v klubovni a podarilo sa mu ju ešte uspať... na ramene.“ Zhrnul to Chrabromilčan a očami preskakoval medzi tvárami úzkej skupinky blízkych priateľov spomínanej študentky.
„Vzhľadom na jej podráždenosť v posledných dňoch, to má nemalý stupeň logiky.“ Pripustil Severus a v duchu sa potešil blížiacim sa Vianociam. S Lily si užijú nejaký ten čas iba sami dvaja a snáď jej to pomôže. A aj jemu.
„A ty tomu tiež nepomáhaš.“ Riekol Mark a nadvihol na svojho kamaráta obočie.
„Za toto si neprikladám ani minimálny podiel viny. Ja niečo poviem a ona doslova exploduje.“ Povedal na svoju obhajobu Slizolinčan a jedenásťročný študent fakulty hadov tento rozhovor pozoroval s miernym pokrútením hlavy.
„Možno by si jej mal viac hovoriť, že ju máš rád.“ Zašomral Corwin a nevynaložil ani minimálnu snahu, aby sa táto veta stala nepočuteľnou, čo podnietilo Severusa aby sa na chlapca zahľadel spôsobom, pri ktorom okolosediaci zadržali dych a Corwin naprázdno prehltol s hlavou obranne stiahnutou medzi útle plecia. Tmavovlasý Slizolinčan sa na chlapca posmešne uškrnul, čo u maloletého vyvolalo iba ak vyšší stupeň obáv.
„Možno by bolo vhodnejšie ak by si mlčal, inak sa ti môže veľmi rýchlo stať, že si ušpiníš spodnú bielizeň.“ Zasyčal na neho hlasom síce tichým avšak pre všetkých naokolo dokonale počuteľným. Corwin sa po týchto slovách zapozeral do očí partnera jeho sestry a urýchlene vstal, aby sa nahol smerom k staršiemu Slizolinčanovi.
„Presýpaš si ju ako piesok!“ Šplechol mu do tváre a nahnevane opustil Veľkú sieň.

Lily už oblečená do bežných šiat vošla do klubovne, kde ju čakal jej spolužiak, ktorý zvolil rovnako neformálne oblečenie a pri pohľade na smutne vyzerajúcu kamarátku ju obdaril zmierlivým úsmevom.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej láskavo.
„Profesori nebudú mať z mojej absencie radosť a to už tobôž nie, ak im poviem, že som vyučovanie prespala.“ Prezradila mu dôvod svojho rozpoloženia, na čo sa obočie mladého lycantropa mierne nadvihlo a na tvári sa mu zjavil prívetivý úsmev.
„Ak im povieš prečo si ho prespala, myslím, že sa stretneš s pochopením. Koniec koncov, ty máš medzi profesormi meno ako veľmi vzorná študentka.“ Pokúsil sa ju povzbudiť a nadstavil jej rameno, aby spoločne opustili poloprázdnu klubovňu.
„Ešteže som neprespala elixíry. Budem rada, ak mi Davis nedá na polroka Trolla.“ Zašomrala si Lily popod nos, čo už Remus nekomentoval aj keď dostal chuť okúsiť po prvý krát vo svojom krátkom živote ľudské mäso. Alebo, že by radšej nie? Nakoľko zle by mu muselo potom byť, keby mal v žalúdku mozog Davisa?
Pri tejto myšlienke potlačil nutkavú túžbu striasť sa a asi aj povracať. Niečo však vymyslieť musia. Jeho spôsob hodnotenia a popieranie schopností študentov s muklovským pôvodom je až žlč spúšťajúci a Lily to trápi a nie málo.
A jemu niečo napadlo.
Niečo, čo zvýši Lily hodnotenie a tomu idiotovi spôsobí nemalú zlosť.
Ale o tom sa bude musieť pozhovárať s Markom a Severusom.
A oni nebudú proti.
Iba ak by im na Lily nezáležalo.
A že im obom záleží a to veľmi.

Obaja stratení vo svojom zamyslení vstúpili do Veľkej siene, kde videli sedieť svojich kamarátov v nie práve dobrej nálade.
Červenovlasá šiestačka si ticho povzdychla a vykročila vpred zistiť, čo spôsobilo ich náladu sprevádzanú mračením. Žeby elixíry, ktoré ich práve teraz čakajú?
„Deje sa niečo?“ spýtala sa mierne zvedavo Chrabromilčanka, keď si prisadla k svojim priateľom.
„Nič podstatné.“ Riekol, či skôr zašomral Regulus Black, na čo mu Lily prikývla. Nech to bolo čokoľvek, teraz nie je buď to vhodná chvíľa alebo miesto, aby to rozoberali.
„Keď sa naješ, príď k jazeru.“ Povedal svojej priateľke Slizolinský šiestak a vstal od stola, aby počkal na svoje dievča na dôverne známom mieste.
Lily vyzerala celkom dobre, čo zaiste spôsobil spánok, ktorý si konečne dopriala. Ešte nejako vydržať posledné dni na škole a snáď v pohodlí domova si jeho dievča vychutná spánok, ktorý jej v poslednú dobu nebol dopriaty. Niekoľko príjemných dní strávených spolu jej k tomu zaiste dopomôže a celkovo jej prítomnosť počas prázdnin potrebuje. Už viac nebude považovaný za blázna. Už nie.
Mierne prekvapená šiestačka pohľadom prešla po tvárach svojich kamarátov a bezradne nad ich vzdialenými pohľadmi pokrútila hlavou. Očividne už všetkým študentom posledné dni pripadajú ako mučenie a potrebujú si oddýchnuť. Prázdniny, ako sa práve utvrdila, prichádzajú v najvhodnejšiu chvíľu.
„Už aby boli Vianoce.“ Povzdychol si Mark, ktorý toho mal tiež už dosť.
„Pravda. Už len nejako vydržať do sobotňajšieho rána a pôjdeme domov.“ Rozveselila sa Bifľomorčanka, ktorej predstava blížiacich sa sviatkov zmazala chmúry z tváre a radosťou sa doslova rozžiarila.
„Ako kto. Ja ostávam v škole.“ Pripomenul svojej spolužiačke Hanrich a vymenil si s Lily jemný úsmev.
„Tak predsa ostávaš?“ Zatiahla do otázky povzdych čiernovlasá študentka.
„I ja ostávam.“ Prezradila Lily počas dojedania zemiakov.
„A tajila si to, pretože?“ spýtal sa jej Regulus, ktorý o tomto informovaný nebol a podľa toho ako sa tvária všetci naokolo si je istý, že v tom nie je sám.
„Pretože ostať bolo moje rozhodnutie a nechcela som, aby tu ostal ktokoľvek z vás len kvôli tomu, aby mi robil spoločnosť. Ja... Som rada, že budete počas prázdnin s rodinou.“ Prezradila Chrabromilčanka a vstala, aby sa na brehu Čierneho jazera stretla so svojim priateľom.
Okolosediaci šiestaci ticho pozorovali odchod ich kamarátky so zmesou starostí i pochopenia, až sa za ňou nezavreli dvere, čo využil mladý lycantrop, aby s nimi prebral hodnotenie istého zaujatého kreténa na hodine, ktorá ich práve čaká.

Mladá študenta, nateraz už s plášťom, po ktorý sa zastavila vo svojej izbe opustila teplý interiér hradu a vykročila po zasneženom nádvorí smerom za svojim priateľom, ktorý hľadel na hladinu zamrznutého jazera a ledabolo sa chrbtom opieral o kmeň obľúbeného stromu.
Nič mu nevraviac podišla k jeho boku a pozrela na ľadom pokrytú vodnú plochu, ktorá bola prežiarená obedňajším slnkom.
„Počul som, že sa ti nespalo práve najlepšie.“ Ozval sa tichým hlasom jej priateľ.
„Pravda. Keby tie sny mali aspoň minimálnu úroveň pravdepodobnosti, bolo by to pochopiteľné.“ Prezradila s povzdychom a bezradne pokrútila hlavou.
Nech sa na tento posledný sen pozrie z rôznych uhlov, je si absolútne istá, že je to absurdné. Nie! Je to jedna z tých hlúpostí, ktoré sa zvyknú snívať, keď je naša myseľ napätá.
„Predstava blížiacich sa prázdnin by ti mohla priniesť úľavu.“ Uškrnul sa na svoje dievča čiernooký Slizolinčan.
„To skutočne áno. Už aby bol piatok.“ Pripustila zvesela červenovlasá študentka.
„A v sobotu ráno budeme na ceste domov.“ Mrkol na svoje dievča veselo sa tváriaci Severus, čo spôsobilo Lily mierne otrasy v žalúdku. Asi by bolo lepšie, keby im svoje plány predsa len prezradila o niečo skôr.
„Ja cez Vianoce ostávam tu.“ Priznala spolu s ospravedlňujúcim úškľabkom.
„To nemyslíš vážne?“ vyletel na ňu Severus, na čo mladou Chrabromilčankou šokom myklo. Čakala čokoľvek, ale takýto výbuch od majstra sebaovládania zaručene nie.
„Čo ťa natoľko pobúrilo?“ zasyčala na Slizolinčana, ktorý stratil nad svojimi emóciami kontrolu.
„Starý otec organizuje ples, na ktorom sa oslávi aj moja plnoletosť a chcel som ťa tam vziať.“ Odvrkol jej smerom Severus, ktorému prekazila plány. V tichosti zvažoval ako strávia dni mimo školy a prinesie mysli svojej priateľky úľavu. Dúfal, že ju opäť uvidí prežiarenú spokojnosťou a šťastím. Ako sa len mýlil. Lily očividne o niečo také nestojí...
„Ale nevrav.“ Zatiahla skoro posmešne Chrabromilčanka.
„A Silvester Prince sa nevie dočkať až do jeho domu vstúpi humusáčaka.“ Dodala s nemalou dávkou sarkazmu.
„Dobre vieš aké sú jeho podmienky a plány Lily.“ Hádal sa s ňou unaveným hlasom nahnevaný Slizolinčan.
„Takže ty si si naplánoval ma vziať do domu Silvestra Princa, ktorý bude zaiste preplnený Smrťožrútmi a ich potomkami a vypustiť do povedomia môj pôvod? To nemyslíš vážne?“ Zatiahla pobúrene a nazlostene rozhodila rukami. Kde nechal zdravý rozum?
„Si moje dievča Lily. Očakáva sa, že budeš svojho partnera sprevádzať. Ale ty sa vždy zaujímaš o kohokoľvek iného. V poslednej dobe iba o Corwina a Remusa.“ Vyštekol na Chrabromilčanku čiernovlasý šiestak.
„A ty čo Severus?“ zaprskala na neho späť s enormným chladom v očiach.
„Nott, Avery, LeStrangevá...“ menovala mu Slizolinských študentov, s ktorými ho videla pri občasných rozhovoroch, na čo jej priateľ iba porazenecky pokrútil mierne zvesenou hlavou. Medzi jeho trávením času s týmito študentmi a jej s druhou skupinou spomínaných je priam priepastný rozdiel.
„Prečo sa vlastne hádame tento krát?“ spýtala sa s únavou v hlase a smutne vzhliadla to tmavých očí svojho priateľa.
„Pretože sa mi práve snažíš vyberať ľudí, s ktorými sa smiem rozprávať?“ zatiahol do otázky a spýtavo nadvihol obočie. Už ho tie hádky vôbec nebavia, ale nemá záujem ustupovať. Jedného dňa to predsa musí skončiť. A nech sa v minulosti udialo čokoľvek, nikdy sa toľko nehádali ako v posledné týždne a hlavne dni.
„Poznáš ma veľmi dobre na to, aby si vedel, že to tak nie je.“ Prihovorila sa unavene svojmu priateľovi, ktorý sa zapozeral do smaragdových očí svojej priateľky spôsobom, ktorý dôverne poznala. Jeho to neprestalo baviť? Dobre vie, že úspešný nebude.
„Ja som len chcela...“ Povzdychla si Lily a porazenecky pokrútila hlavou.
„...daj na seba pozor.“ Dodala so starosťami v hlase a smutne vzhliadla do tváre svojho priateľa.
„Lily.“ Oslovil Severus s povzdychom svoje dievča.
„Napriek tomu, že si s nimi rozumiem, nie som hlupák.“ Riekol jej zmierlivo čiernovlasý šiestak.
„Naše rozhovory sa týkajú poväčšine aritmancie, kúziel a elixírov. Nie je dôvod na akékoľvek obavy.“ Prezradil, na čo sa mu dostalo jemného prikývnutia, aj keď sa nevedela, napriek tomu oznamu, zbaviť pocitu, že niečo chystajú. Alebo sa takto snažia zamedziť nečakaným útokom zo strany záškodníkov?
„Prijmem pozvanie na ples tvojho starého otca, ale ako Lily Evansová. Za žiadnych okolností nedovolím, aby vyšiel najavo môj pôvod skôr, ako definitívne opustím brány Rokfortu.“ Pripustila nekompromisne Chrabromilčanka, na čo sa Severus otočil na päte urazene odpochodoval do svojej klubovne.

„Opäť sa hádajú?“ spýtala sa so zle skrývanou spokojnosťou Dorea LeStrangová svojho spolužiaka stojaceho na chladom nádvorí.
„Pri ich tvrdohlavosti a komplikovaných povahách to nie je nič nezvyčajné.“ Odpovedal Regulus, ktorý so značným zamračením pozoroval svojich kamarátov.
„Vskutku. A taktiež by rovnako nezvyčajné bolo, ak by sa aspoň jeden krát za deň nepochytili.“ Pripustila s úškrnom Slizolinčanka.
„Napriek tomu... To nie je tvoj problém!“ Osopil sa na ňu prefekt.
„Len pokojne Regulus. Ja sa iba snažím prísť na záhadu, čo na nej vidí.“ Priznala svoje dôvody tejto konverzácie.
„Nech sa pokúšate o čokoľvek, úspešní nebudete. Podhodiť Markovi do postele Helen Madleyovú vám nijako nepomôže.“ Priznal s úškrnom, ktorý nasvedčoval, že ich chabú taktiku prekukol.
„Vravíš, akoby ho bolo potrebné opiť.“ Osopila sa na prefekta Slizolinska piatačka.
„A nemyslím si, že by bolo treba na nich tlačiť, aby po sebe štekali. Som zvedavá, dokedy ich to bude baviť.“ Pripustila s náznakom spokojnosti.
„Lily Evansová má niečo, čo nenájdeš tak ľahko.“ Povedal pozorujúc dianie pri jazere.
„Tým mi chceš naznačiť, že je nadaná aj na iné smery, ako je obrana?“ spýtala sa posmešne a Slizolinský prefekt musel vynaložiť nesmiernu dávku sebaovládania, aby ju neprefackal. Spravil by to rád, o to pokoj. Nebolo by to však vhodné a ani z dlhodobého hľadiska správne.
„Pozor na slová Dorea. Niektorých by mohli pobúriť.“ Upozornil svoju spolužiačku a nadvihol na ňu obočie.
„Snáď mi len nechceš naznačiť, že Severusovi odopiera to, čo si pred časom vychutnával pravidelne?“ spýtala sa tónom, ktorý naznačoval, že ho považuje za idiota.
„Severus ti už nepatrí.“ Riekol a nemal v úmysle sa na túto tému viac vyjadrovať. Koniec koncov Silvester Prince má so svojim vnukom iné plány.
„Predtým bolo s vami viac zábavy.“ Ofrkla si piatačka.
„Predtým možno, ale ja ti vravím... Evansová nie je niekto, koho by som ti odporučil dráždiť.“ Varoval svoju spolužiačku a zamračene vzhliadol do jej tváre.
„Nie som samovrah Regulus.“ Povedala naoko bezstarostne.
„Na druhú stranu musím priznať, že mi naše spoločné posedenia chýbajú.“ Dodala s veľavravným úškrnom a jemne dlaňou prešla po paži svojho rovesníka.
„Podľa mojich informácii nás Nott a Avery veľmi ochotne zastúpili.“ Neodpustil si narážku na jej spôsob trávenia dlhých večerov.
„Som ochotná pochopiť Severusovu túžbu dobiť nepoznané územie.“ Vrátila sa k pointe Slizolinčanka.
„Ale čo ty? Nechal si sa krásnou humusáčkou dokonale opantať.“ Vysmievala sa prefektovi s leskom v očiach.
„Moje pocity, ako aj vernosť, nie je tvoja vec Dorea! Nezabúdaj, že som stále Black a pri všetkej vážnosti ti vravím, že moja rodina bude na mňa jedného dňa právom hrdá.“ Zakončil zbytočnú debatu.
„To je vzhľadom na dohodu našich rodičov potešujúce.“ Povedala s náznakom úľavy, na čo sa prefekt otočil na päte a vykročil späť do hradu zanechávajúc za sebou vyškerenú spolužiačku a ani si nestihol uvedomiť, že ich rozhovor si vypočul nie len jeho starší súrodenec, ale aj niekto ďalší. Niekto, kto nenápadne pozoroval dianie okolo Chrabromilčanky už dlhší čas.
Keď sa do útrob hradu vrátila aj piatačka a po chvíli i Severus Snape, zamyslene vzhliadol smerom k jazeru, kde ostala stáť Lily Evansová. Napokon sa s pokrútením hlavy i on otočil na mieste a s čiernym plášťom pritiahnutým k hrudi sa vrátil do tepla kamennej stavby.

Severus, vytočený ako už dávno nie, rozrazil vstupnú bránu a hnal sa smerom ku schodom vedúcim do žalárov, aby si odložil plášť a pred elixírmi nadobudol aspoň ako taký vnútorný pokoj.
Bláznivé dievča! Počas leta absolvovali nekonečný byrokratický kolotoč na ministerstve presne pre to, aby jeho starý otec uznal Lily ako vhodnú partnerku pre svojho dediča a ona sa mu práve otočila chrbtom. Čo tým chce dosiahnuť? Aby sa celkom zbytočne vzdal nároku na majetok? Alebo aby musel pristúpiť na prianie jeho starého otca a zasnúbil sa s Ester? To nie! K tomuto ho dohnať zaiste nebude chcieť.
„Severus? Môžeš na slovíčko?“ zastavil ho počas uháňania do klubovne hlas Bifľomorčana.
„Ahoj Hanrich. Stalo sa niečo?“ spýtal sa Severus, keď zmenil smer a miesto do klubovne vykročil smerom k svetlovlasému šiestakovi.
„Vieš, že Corwin mal tak trochu pravdu.. ale o tom som nechcel s tebou hovoriť.“ Zmenil narýchlo tému a konfrontovaný Slizolinčan na neho pozrel s nadvihnutým obočím.
„Dobre vieš, že Lily robí všetko so zámerom nás chrániť. Nateraz Corwina.“ Dodal s povzdychom Bifľomorčan.
„Ty by si naňho dohliadol rovnako dôkladne ako aj ona.“ Ozval sa podráždene Slizolinčan.
„Pravda. Otázkou ale ostáva, kto chráni Lily.“ Riekol Hanrich a zapozeral sa do tmavých očí svojho priateľa.
„Lily je zdatný duelant. Ona nepotrebuje chrániť.“ Pozrel na Bifľomorčana spôsobom akoby ho považoval za menej inteligentného.
„Tak to vidíš ty. Chrabromilčania to vidia celkom inak.“ Oponoval mu svetlovlasý šiestak.
„Prejdime teda k podstate tohto rozhovoru.“ Uškrnul sa na svojho kamaráta.
„Remus prišiel s celkom dobrou myšlienkou, ale na to potrebujeme teba...“ začal rozprávať so širokým úsmevom, tak vlastným Bifľomorčanom, až podnietil čiernovlasého kamaráta k pobavenému pohľadu a jeho oči prežiarila nedočkavosť. Pokojný záškodník vymyslel niečo zaujímavé. Niečo čo podnietilo u Bifľomorčana vzplanutie nesmiernej dávky pomstychtivosti a zadosťučinenia.
Nech sa dohodli na čomkoľvek je zvedavý. Nesmierne zvedavý, čo sa bude diať.

Po chvíli márneho dívania sa na hladinu Čierneho jazera odvrátila Chrabromilčanka svoj pohľad smerom k zemi a vykročila späť do školy, aby sa stihla dostaviť včas na hodinu elixírov, na ktorú sa ani trochu netešila.
„Slečna Evansová.“ Zastavil ju na prvom poschodí hlas mladého pedagóga.
„Dobrý deň, pán profesor.“ Odzdravila ho slušne a na znak úcty i mierne sklonila hlavu.
„Viem, že máte vyučovanie a nezdržím Vás dlho.“ Začal slušne rozhovor a Lily mu chápavo prikývla.
„Rád by som len vedel dôvod Vašej absencie.“ Prezradil spolu s pohľadom prezrádzajúcim prekvapenie.
„Zaspala som.“ Odpovedala po pravde.
„Zaspala?“ spýtal sa neveriacky.
„Posledné týždne navštevujete raňajky medzi prvými a dnes ste si konečne dopriali spánok?“ spýtal sa začudovane. Niečo mu na tom nesedí. I jeho matka bola ranné vtáča. Málokedy ostala v posteli dlhšie. Iba ak bola chorá alebo nemohla počas noci spať.
„Posledné týždne som nespala práve dobre a dnes..“ povzdychla si Lily.
„A dnes Vám to bolo konečne dopriate.“ Dopovedal za ňu pedagóg, čo mu aj jeho študentka odkývala.
„Dnešnú absenciu budete mať ospravedlnenú iba ak mi sľúbite, že po ďalšej ťažkej noci zájdete na ošetrovňu.“ Spýtavo pozrel do zelených očí a čakal na sľub od jeho najtalentovanejšej študentky.
„Sľubujem.“ Povedala zmierlivo a vykročila hore schodmi uvedomujúc si, že ak chce stihnúť vyučovanie, tak si musí pohnúť.

Rýchlosť i snaha mladej Chrabromilčanky sa neminula účinku a aj keď len s pár sekundovým náskokom, ale predsa sa dostavila do učebne včas.
Pri pohľade na Severusa, ktorý sa stále urazený usadil k Markovi si ticho povzdychla a zaujala miesto vedľa Jane, ktorá sa na svoju priateľku zmierlivo usmiala.
„Je všetko v poriadku?“ spýtala sa jemne svojej posmutnenej kamarátky, ktorá jej odobrujúco prikývla.
V ďalšom objasňujúcom rozhovore žiaľ nemohli pokračovať, keďže sa v učebni zjavila postava síce sympaticky vyzerajúceho, ale za to o to nepríjemnejšieho profesora.
Lily nič už nevraviac otvorila učebnicu na príslušnej strane a začala s prípravou elixíru na zmiernenie opuchov a Davisovi, a v podstate nikomu, nevenovala žiaden pohľad.
Nechcela toho kreténa dráždiť a v myšlienkach sa vrátila k stredovekým metódam mučenia a ktovie prečo sa jej predstava použitia starej dobrej a hlavne overenej španielskej čižmy prišla opojná a prinavracala jej mysli pokoj?
Ku koncu hodiny očami zavadila o kotlík Severusa ako i ten, v ktorom pripravovala svoj elixír Jane a rozmýšľala, kde sa zmýlila, keďže jej priatelia pridávajú posledné prísady a ona už skončila.
No nič. Farba i konzistencia odpovedá popisu v knihe, takže snáď na nič nezabudla. Alebo aspoň na nič podstatné.
Napokon sa však odhodlala a naliala do flakónu vzorku, ktorú sa chystala odovzdať profesorovi, ktorý sa počas vyučovania venoval opravovaniu prác a na jej prekvapenie pri sebe zazrela stáť svojho priateľa.
„Daj mi to.“ Šepol jej s leskom v očiach, na čo Lily vytreštila tie svoje.
Nič nevraviac mu strčila do ruky flakón a po tom, čo si ho Severus prezrel proti svetlu, vykročil ku katedre.
„Pán profesor.“ Pozdravil slušne, vložil do stojana vzorku svojej snúbenice a vrátil sa na svoje miesto odkiaľ ticho pozoroval Davisa, ako si prezera obsah vo flakóne.
„Pán Snape. Znamenitá práca. Elixír má dokonalú farbu i hustotu.“ Chválil Davis elixír, na čo sa Hanrich priam diabolsky usmial.
„Takže sa Vám pozdáva?“ spýtal sa Severus s bezpečne nasadenou maskou stoického pokoja a spýtavo nadvihol obočie.
„Tento elixír je pripravený znamenite. Neštítim sa priznať, že je dokonalý.“ Pochleboval mu profesor, na čo sa Severus uškrnul.
„To som skutočne rád, keďže ho pripravila Lily Evansová.“ Prezradil Slizolinčan formálne a Lily pri pohľade na tváre svojich priateľov pochopila, že je to kolektívna práca, ktorá vyšla podľa ich predpokladu.
„Slečna Evansová?“ spýtal sa slabo bordový pedagóg, ktorý vedel, že inak ako na V tento elixír ohodnotiť nemôže.
„Pravdaže. Flakón, ktorý držíte nesie jej meno. Môj elixír stále buble v kotlíku a na dokončenie potrebuje ešte niekoľko minút.“ Prezradil naoko bezstarostne Slizolinsky šiestak a nemohol si nevšimnúť pohľady blízkych priateľov pretriasanej šiestačky. Je nahnevaný, možno aj urazený, avšak najväčšmi sklamaný. Ale aj keď sa práve teraz celou jeho bytosťou miesia všetky tieto pocity, má svoje dievča rád. Veľmi rád a rovnako veľmi mu na nej záleží.
Davis na toto prehlásenie už nič nepovedal a Lily si bola istá, že po prázdninách ju čaká pomsta od profesora, ktorého dobehol jeho obľúbenec. Aj keď to je asi silné slovo. Davis z pochopiteľných dôvodov vzhliada k Priceovcom a teda si nechcel znepriateliť člena ich rodiny.
Pokiaľ sa chce dožiť letných prázdnin, nesmie verejne proti Severusovi útočiť a toho si je vedomý i sám Severus. Davis bude striehnuť a sliediť a do rovnakej pasce sa chytiť už nedá. Kto vie, či s niečím obdobným a rovnako nepríjemným padne znova do pasce? Pri pomyslení na to, že je to kretén by sa asi aj čudovala, keby sa tak nestalo i nabudúce.

Zamyslenie červenovlasej šiestačky prerušilo zvonenie signalizujúce koniec vyučovania a s pocitom, že to najhoršie má už za sebou, narýchlo opustila učebňu, aby zaujala svoje miesto na hodine aritmancie. Už len jedna hodina a bude po všetkom. Nie tak celkom. Sirius je stále odhodlaný ísť si pokecať s Orionom Blackom a to nedopadne dobre. Či už pre ňu, pre Siriusa, Oriona a v prvom rade pre Corwina.
„Lily!“ zakričal na študentku, ktorej sa konečne skončilo vyučovanie jej lycantropiou trpiaci priateľ a mladé dievča zastalo, aby počkalo kým ku nej dobehne.
„Ja, skutočne som sa snažil ale...“ vravel jej mierne zadýchane Remus.
„Sirius, či už mňa alebo i teba považuje.. no proste si myslí, že sme pod vplyvom Regulusa a nechce ustúpiť.“ Prezradil narýchlo svojej kamarátke a dúfal, že jej práve nedal dôvod na ďalšiu nočnú moru. Na druhú stranu jej to musel povedať.
„Napadá ti niečo?“ zakňučala s náznakom bezradnosti smerom k svojmu kamarátovi.
„Ja... skúsil som už všetko. Nás počúvať asi nebude. Vieš, že je tvrdohlavejší ako škrot.“ Povzdychol si Remus.
Och áno. To pochopila i ona a keď nebude počúvať ich, možno niekoho iného by vypočul. Kto má ale nad nim takú moc, aby ho donútil počúvať? Koho radu by si aj vzal k srdcu?
„Kde je?“ spýtala sa narýchlo svojho spolužiaka.
„Vonku. Spolu s celým metlobalovým tímom sa zabávajú so snehovými guľami.“ Uškrnul sa Remus, na čo mu Lily podala svoju tašku a vyštartovala smerom von, nedbajúc o ľahké oblečenie.
„Daj na seba pozor!“ odporučil jej chrbtu Remus a Lily na znak, že ho počula zdvihla pravú ruku, do dlane ktorej jej vystrelil prútik, ktorý doposiaľ oddychoval v zápästnom držiaku.
Lily, rozhorčená ako už dlho nie doslova vyletela na pozemky školy, kde skutočne našla skupinku metlami posadnutých Chrabromilčanov, ako po sebe hádžu snehové gule a rehocú sa ako malé deti. Keď zazreli približujúcu sa študentku rovnakej fakulty spustili na ňu krutú paľbu a bolo im absolútne jedno, že je naľahko oblečená.
Červenovlasá šiestačka nemala na ich smolu náladu a ani čas, aby blbla ako malé dieťa. Jemným mávnutím prútikom vyslala letiace snehové gule smerom k ich majiteľom a doslova preletela pomedzi nich, aby zdrapla za rukáv Jamesa, ktorého začala ťahať smerom k Zakázanému lesu, bokom od premrznutých spoluhráčov.

„Povieš mi, čo sa deje?“ spýtal sa hlasom prezrádzajúcim zmätenie mladík v okuliaroch.
„Vzťah Regulusa so Siriusom.“ Riekla stroho a pri prvom rade stromov zastala, aby sa zapozerala do tváre svojho premrznutého spolužiaka, ktorý si povzdychol.
„Lily, Sirius mu neverí a pochybujem, že sa na tom niečo zmení.“ Pripustil zmierlivo kamarát zelenookej šiestačky a zmierlivo jej položil ruku na plece.
„To sa musí zmeniť James. Sú rodina.“ Takmer zakňučala a s prosbou vzhliadla do jeho očí.
„Vieš, že ťa mám rád Lily a práve preto ti vravím, že nech spravíš čokoľvek, svoj zámer nenaplníš.“ Riekol jej bezradne Chrabromilčan a odvrátil svoj pohľad, lebo nevydržal hľadieť do smutných smaragdových očí.
„Musí existovať spôsob.“ Zadúfala si temer nečujne a zamyslene sa zapozerala do tmavých hĺbok Temného lesa.
„Veď aj Chrabromil so Slizolinom boli kedysi priatelia.“ Dodala stratená vo svojich myšlienkach.
„Pravda. Ale len do chvíle, kým si Slizolin nezmyslel, že na škole môžu študovať iba čistokrvný. To by si ty mohla chápať celkom dobre.“ Pripomenul svojej muklorodenej spolužiačke niečo, čo asi pozabudla.
„Ja sa mu ani priveľmi nečudujem.“ Riekla mu s povzdychom zelenooká šiestačka, na čo obočie jej priateľa vystrelilo neprirodzene vysoko.
„Aký predmet učil Slizolin?“ spýtala sa svojho menej chápavého kamaráta.
„Čiernu mágiu. To vedia predsa všetci.“ Odmávol to ledabolo rukou.
„A čo je pri nej najnebezpečnejšie, James?“ spýtala sa, aby sám prišiel na podstatu problému, ktorý rozoberajú.
„Pohltí čarodejníka. Doslova ovládne myseľ a zničí dušu.“ Odpovedal na otázku a spýtavo pozrel do jej tváre čakajúc pointu.
„Výborne.“ Pochválila jeho všeobecné vedomosti.
„Ešte stále nevidíš ten problém? Slizolin samozrejme, že nechcel učiť tento predmet muklorodených. U nich nevedel posúdiť ich intelekt a ani nadanie. Pri čistokrvných rodoch mal s čím porovnávať, ale u študentov z muklovských rodín nevedel určiť ich podstatu.
Ty sa ako jeden z mála môžeš pýšiť statusom absolútne čistej krvi. Narodil si sa čarodejníkom a mágia bola v tvojom živote od prvého nádychu. Ja sa ti nikdy nebudem vedieť ani len priblížiť, James. Už si pochopil, v čom bol problém?“ Zatiahla do otázky jeho kamarátka.
„Toto som ochotný pochopiť, ale celkom s tebou nesúhlasím. To ja sa k tebe nikdy nepriblížim.“ Zložil jej poklonu, ale myslel to úprimne. Lily je magicky veľmi mocná a rozsah jej vedomostí by zatienil aj poniektorých profesor.
„Ale za akú cenu.“ Útrpne sa usmiala.
„Otázkou je, kam by si sa dostal ty, keby si sa štúdiu venoval rovnako ako ja. Neporazila by som ťa. Nevedela by som.“ Pripomenula mu nekonečné množstvo času, ktoré vynaložila na štúdium. James a Sirius boli a aj stále sú flákači. Napriek tomu prechádzali predmetmi bez problémov. Teda až na elixíry, ktoré bolo potrebné sa učiť. Obrana čarovanie a aj transfigurácia im však šla s nevídanou ľahkosťou.
„Prečo vlastne Sirius Regulusovi neverí?“ spýtala sa Lily, ktorá pridobre vedela, že táto otázka by sa mohla zdať scestná a Jamesov pohľad, ju v tom iba utvrdil.
„Dobre vieš, čo sa u nich odohralo. Tu nie je dôvod pýtať sa.“ Odpovedal jej akoby bola menej inteligentná.
„Práve preto tu ten dôvod je.“ Pripustila so smutným úsmevom.
„Lily. Sirius mu to neodpustí. Sklamal ho. Hlboko ho sklamal.“ Snažil sa jej vysvetliť Siriusov hnev.
„A napriek tomu je za tým oveľa viac James. Niečo hlbšie ako len urazené ego.“ Povedala nekompromisne červenovlasá kamarátka.
„V prípade Siriusa o ego určite nejde a máš pravdu, skutočne ide o oveľa viac.“ Zastal si svojho najlepšieho kamaráta mračiaci sa Paroháč.
„Určite sa niečo spraviť dá James. Poznám ich oboch a obom radno veriť.“ Riekla so smútkom jeho spolužiačka.
„Mňa by zaujímalo, čo ťa k tomuto názoru primälo.“ Oslovil zamyslene svoju kamarátku a zaujato vzhliadol do jej tváre.
„Treba vidieť aj to, čo nebolo vyslovené.“ Riekla zmierlivo a pri pohľade na vytreštené oči jej spolužiaka si ťaživo povzdychla. Potrebuje ho. Musí to pochopiť. A keď je nevyhnutné problém rozobrať do detailu, tak ho rozoberať bude. V stávke je Corwin.
„Čo je podľa teba najdôležitejšie pre čarodejníka menom Regulus Black?“ nadhodila otázku a s úškrnom vzhliadla do hnedých očí svojho spolužiaka.
„Vôbec netuším. Príležitostný sex?“ vrátil jej úškrn a prekrížil si ruky na prsiach.
„To by sa mi viac hodilo na Siriusa.“ Zašomrala si popod nos spolu s bezradným výdychom.
„Regulus, aj keď to tak nevyzerá, to zaručene nemal ľahké, James.“ Začala vysvetľovať Lily a zamyslene si ukazovákom prechádzala po perách.
„Vieš aké to je byť prvorodený syn v čistokrvnej rodine. Vieš aké to je byť dedič rodu.“ Pokračovala vo svojich myšlienkach.
„Vieš však, aké to je byť druhým v poradí?“ nadhodila otázku nečakajúc reakciu, na čo sa James zamračene zadíval do jej tváre.
„Siriusovi bola od začiatku venovaná pozornosť a náklonnosť zo strany oboch rodičov. Bol ich pýchou, ich dedičom. Na druhú stranu, Regulus bol akási poistka, keby niečo nevyšlo.“ Povzdychla si čarodejnica.
„A tak ako malý Regulus vzhliadal k svoju staršiemu bratovi, túžil po láske a pozornosti svojich rodičov. Keď nastúpil Sirius na Rokfort, veci sa pre Regulusa otočili tým želaným smerom. Nemusím ti asi vravieť, nakoľko nadšení Blackovci museli byť, keď sa dopočuli, na akú fakultu bol ich prvorodený syn zaradený.“ Pripustila s úškrnom Lily, na čo sa jej dostalo odobrujúceho prikývnutia od jej kamaráta.
„Regulus mal konečne všetko čo chcel. Blízkosť svojich rodičov a Orion k nemu začal vzhliadať ako k niekomu, kto si jeho pozornosť aj zaslúži. Myslíš, že pre dieťa, pre ktorého je rodina všetkým, sa pozeralo dobre na výčitky a hádky, ktoré boli u nich zaiste na dennom poriadku počas každých prázdnin? Myslíš, že sa nehrozil toho, že by aj on napokon skončil v Chrabromile a bol by rovnako nenávidený? Rovnakou hanbou pre otca i matku? Rovnakým odpadom pre rodinu?“ Rozprávala jeho kamarátka stratená v trpkom zamyslení.
„Čo tým chceš povedať?“ spýtal sa James, ktorý tušil, že za týmto všetkým sa skrýva niečo podstatné. Niečo, čo by odhalil iba ak by bol Bystrohlavčan. Alebo Slizolinčan?
„Myslite si o ňom čo chcete James. Ale ja ti vravím, že Regulus svoje meno nesie plným právom.“ Priznala Lily a otočila sa na päte, aby za sebou nechala zamysleného a nemálo prekvapeného Paroháča.

„Lily, počkaj!“ chytil za zápästie svoju odchádzajúcu spolužiačku, čím ju primäl, aby sa opäť otočila čelom k nemu.
„Si si istá?“ spýtal sa jej zaujato, na čo sa mu dostalo odobrujúceho prikývnutia.
„Vieš aký je Sirius. V hĺbke duše má svojho brata zaiste rád avšak, kým mu nedokáže, že je hodný jeho dôvery, nič nezmôžem.“ Riekol zmierlivo Paroháč a smutne sa na svoju kamarátku usmial.
„Kedy mu to povieš?“ spýtal sa s povzdychom James a pri vzhliadnutí prekvapeného i nechápavého výrazu na tvári svojej kamarátky si bezradne povzdychol.
„Corwin. Kedy mu povieš pravdu?“ spýtal sa opäť.
„A čo mu mám povedať? Si schopný pozrieť do jeho očí a povedať mu, že pre otca nikdy nebude človek hodný jeho pozornosti? Že pre jeho starú mamu nie je nič, čo by sa dalo obliecť a pre starého otca je o niečo menej ako červoplaz? Nehodný akejkoľvek pozornosti. Nehodný dýchať s nimi rovnaký vzduch. Zotierať mu slzy pri tom, ako mu budeš vravieť, že je pre celú jeho žijúcu rodinu čiernym fľakom? Len mu povedz, že nie je nič viac ako omyl, ktorý by veľmi ochotne vymazali!
Hrozím sa toho dňa až sa začne pýtať. Pýtať sa na otca, ktorý pripravil jeho trinásťročnú matku o príčetnosť. Mučil ju a zneužíval pridlhé dva týždne, James! Hrozím sa rozhovoru o jeho starých rodičoch, ktorí ho nechali napospas osudu. Nechceného a nenávideného. Hrozím sa jeho myšlienok i sĺz, až to bude počúvať.
Napriek tomu sa najviac desím dňa, keď sa poniektorý Black dozvie o jeho existencii. Ja som mu sľúbila, že nedovolím nikomu, aby mu ublížil. Ak sa Orion a teda aj Belatrix dozvedia o Corwinovi, nebudú to prehliadať. Nedopustia aby nejaký pankhart pošpinil ich meno. Jediná otázka, ktorá sa vynára je iba ak to, či sa s ním pohrá Bella alebo ho pohodí ako čerstvé mäso Greybackovi.“ Spustila napoly rozhorčene napoly utrápene na svojho kamaráta, ktorý si bezradne pretrel pravou dlaňou tvár.
„A čo môžem spraviť?“ spýtal sa a bolo na ňom badať, že s jej predpoveďou sa stotožňuje.
„Ty si jediný, koho poslúchne.“ Riekla zmierlivo Chrabromilčanka.
„Ak to bude nutné, ja budem chrániť Corwina pred kýmkoľvek aj šesťkrát denne. Otázne je, či to riziko za to vôbec Siriusovi stojí.“ Smutne sa usmiala na svojho zamysleného kamaráta.

„V poriadku.“ Ozval sa za jej chrbtom podráždení hlas staršieho z dvojice Blackovcov.
„Ale spravím to pre teba a pre toho chlapca.“ Vypustil zo seba nahnevane.
„To, že veríš tomu slizkému hadovi je už tvoj problém, ale ja ti vravím, že je to rovnaký bastard ako aj jeho otec spolu s kmotrom.“ Vypľul zo seba a otočil sa aby odpochodoval späť do hradu, na čo si Lily bezradne povzdychla a po tom, čo sa zahľadela do orieškových očí svojho spolužiaka, s pokrútením hlavy odvrátila svoj pohľad.

„S čím nesúhlasíš?“ spýtal sa jej prekvapene Paroháč.
„So všetkým.“ Pripustila vzdialeným hlasom Chrabromilčanka.
„Zastávaš si Sylvestra s Orionom?“ spýtal sa jej akoby bola menej inteligentná a obočie mu vystrelilo kamsi do vlasov.
„Neviem, čo si mám o nich myslieť.“ Pripustila takmer bezradne.
„Tak si to zhrňme.“ Uškrnul sa na mladé dievča, ktoré zaiste prišlo o nemalý kus zdravého rozumu.
„Sympatizujú s Voldym, vyvršujú sa na mladých dievčatách, nenávidia všetkých bez statusu absolútne čistej krvi.“ Menoval James spolu so zdvíhaním svojich prstov.
„Pravda James.“ Pripustila Lily. O ich odvrátenej strane nepochybuje a je si istá, že by jej priateľ vedel dodať ešte zopár čiernych bodov.
„Severusova matka si vzala mukla a on, no, pije viac ako by bolo vhodné a tak to u nich aj vyzerá.“ Prezradila Lily, čo podnietilo Jamesa aby na ňu pozrel prinajmenšom šokovane.
„Sirius vybabral s Orionom. Utiekol k Potterovcov a aj keď máte čistú krv a tvoja matka bola Blacková...“ nedokončila s povzdychom svoju myšlienku.
„Takých ako Eileen a tvojich rodičov označujú ako zradcov krvi.“ Riekla a hľadala v tvári svojho spolužiaka náznak pochopenia.
„Ja sa stále sama seba pýtam...“ nadýchla sa zelenooká študentka.
„Kto za tým stojí? Kto drží LeStrangeovcov, Malfoyovcov, Crabbeovcov a im podobných bokom? Je skutočne Orion natoľko zvrátený, že by dopustil smrť svojho prvorodeného syna? A ak je skutočne Sylvester Prince fanúšik Voldemorta a je natoľko zatrpknutý voči muklom a humusákom, prečo teda necháva svojho násilníckeho zaťa nažive a zo svojho polovičného vnuka plánuje spraviť dediča rodu? A Sylvester Prince na výber má, keďže má ešte jedného vnuka s čistou krvou.“ Prezradila svoju dilemu a Jamesova tvár niesla náznak uvedomenia spolu s prekvapením.

Lily nechala svojho zadumaného priateľa stáť na hraniciach Zakázaného lesa a vybrala sa späť do hradu, keďže mala ešte jednu povinnosť a to pomôcť Remusovi ak by sa potreboval počas prázdnin zašiť.
Aj keď boli v klubovni zdanlivo sami, ľudia na obraze majú neobmedzený pohyb po hrade, vrátane riaditeľne. Možno by nebolo na škodu, ak by to pripomenula aj jej lycantropickému priateľovi.
Mierne zadýchaná Chrabromilčanka vstúpila do klubovne a pri vzdialenejšom stole uvidela sedieť Remusa so Siriusom, ktorý sa tváril ako zbitý pes.
„Ahojte.“ Pozdravila priateľsky svojich spolužiakov, ktorí jej tiež venovali slovko na privítanie.
„Remus. Môžeš na chvíľku?“ oslovila kamaráta, ktorý jej nič nevraviac prikývol hlavou a nasledoval svoju spolužiačku, ktorá ho viedla chodbami hradu, až mladá študentka v jednom z tajných priechodov zastala, chytila svojho prekvapeného kamaráta za ruky a spoločne ich obalila biela žiara.
„Canny.“ Vyslovila Lily skôr, ako sa jej priateľ stihol spamätať z nečakaného premiestnenia k obávanej stavbe najmátožnejšieho obydlia v Británii a vzápätí sa pred Chrabromilčanmi zjavila prastará škriatka.

James Potter sa stratený vo svojom zamyslení vybral do Chrabromilskej veže a sám nevedel, čo si o tom všetkom má myslieť.
Lily mu preniesla pár faktov, na ktoré ani nepomyslel. Veľmi rád by si spravil výlet do jej mysle, keďže je pre neho stále veľkou záhadou. Na Bifľomorčanku priveľmi prchá. Na Slizolinčanku priveľmi láskavá. Na Bystrohlavčanku priveľmi intuitívna. A na Chrabromilčanku? Priveľmi komplikovaná. To však nič nemení na tom, že ich všetkých... Všetkých levov symbolizuje jedna obyčajná veta. Veta, ktorá spája rovnako Lily, ako aj jeho, Siriusa i podlízavého Castera.
A tak ako Siriusa a Regulusa spája krv i priateľstvo s touto mladou dámou, má ich spájať aj niečo hlbšie. Sirius je ešte viac tvrdohlavý ako Lily a nebude ochotný akceptovať svojho mladšieho súrodenca. Iba ak...
Iba ak by dokázal, že je pre neho toto muklorodené dievča vzácnejšie ako titul.
Ako jeho fakultné postavenie.
Ako meno Black.
Ak by dokázal, že je skutočne hodný svojho mena. Vtedy by Sirius viac ako len ochotne otvoril svojmu bratovi nie len náruč, ale i veľké srdce.
Ale iba ak dokáže, že je skutočne hodný svojho mena.
Iba ak dokáže, že je skutočne hodný mena Regulus.