POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Lily zastala až pri vstupnej bráne a otočila sa na Severusa.

„Choď po Slughorna a priveď ho do riaditeľne.“ Oznámila mu. Severus vytreštil oči.

„Načo, pre Morganu, mám ísť za Slughornom?“ spýtal sa jej, akoby jej preplo.

„No, lebo s ním potrebujem hovoriť v riaditeľni.“ Odpovedala mu, akoby bol menej inteligentný.

„No a čo mu mám povedať?“ spýtal sa jej so zdvihnutým obočím.

„To mi je jedno, bárs ho aj omráč a dotiahni, ak by to bolo nevyhnutné.“ Uškrnula sa na neho. Nevedel čo chystá, ale jas v jej očiach mu napovedal, že nech si zmyslela čokoľvek, dosiahne to aj keby mala spraviť krvný rituál s najväčším démonom. Severus jej prikývol a so šomraním o tvrdohlavých Chrabromilčanoch, vykročil smerom do žalárov hľadať vedúceho svojej fakulty. Lily ale nešla rovno do riaditeľne, ale vyhľadať svoju vedúcu. Aj tú potrebuje v riaditeľni. Nejako ju do tej riaditeľne musí dostať. Keď to nepôjde po dobrom, tak na ňu vrhne Imperius. To, že by to v skutočnosti nespravila je už vedľajšie. Pred dverami kabinetu sa zhlboka nadýchla a zaklopala.

„Áno?“ ozvalo sa zvnútra. Lily otvorila dvere.

„Dobrý deň pani profesorka. Neruším Vás?“ spýtala sa nervózne.

„Ale nie slečna Evansová, potrebujete niečo?“ spýtala sa jej milo. Lily Evansová je vzorná študentka a pravý Chrabromilčan. Bola na ňu hrdá.

„Potrebovala by som ísť za riaditeľom.“ Povedala.

„Každý študent má právo navštíviť riaditeľa.“ Odpovedala jej.

„Smiem vedieť, čo od neho potrebujete?“ spýtala sa.

„Potrebovala by som s ním prebrať istú záležitosť ohľadom štúdia a bola by som rada, ak by ste tam boli aj Vy, madam.“ Odpovedala jej.

„Mám teraz voľno slečna. Ak je to nutné, pôjdem s Vami.“ Povedala jej a vstala. Nešlo ani tak o to, že ju študentka požiadala ,ale bola zvedavá, čo také, od riaditeľa chce. Vyšli spolu z kabinetu a zamierili do riaditeľne.

„Pelendrekový prútik.“ Povedala McGonagallová soche chrliča. Socha poslušne odskočila a oni vykročili smerom k točitému schodisku, ktoré ich zaviedlo pred masívne dvere. Profesorka zaklopala. „Len ďalej Minerva.“ Ozval sa zvučný hlas riaditeľa. Profesorka otvorila dvere a vstúpila spolu s Lily do riaditeľne.

„Profesorka McGonagallová, slečna Evansová, stalo sa niečo vážne?“ spýtal sa riaditeľ. Pri oslovovaní spravil jemný úklon hlavou ku každej z nich na pozdrav.

„Nie, teda aspoň myslím pán riaditeľ. Tuto, slečna Evansová si žiada s Vami hovoriť a vraj aj moja účasť by bola vhodná.“ Odpovedala profesorka. Lily nervózne prešľapovala na mieste.

„Slečna Evansová, čo pre Váš môžem urobiť?“ spýtal sa jej riaditeľ. Jeho prenikavé modré oči intenzívne hľadeli do svetlých zelených. Lily cítila ako sa jej zahrial prívesok a Dumbledore sa nebadane zamračil.

„Potrebovala by som sa s Vami porozprávať, ale musíme ešte počkať na Severusa a profesora Slughorna.“ Povedala Lily a zahryzla si do dolnej pery.

„Asi to teda bude niečo dôležité. Citrónový drops? “ Povedal Dumbledore a zasmial sa. Lily pokrútila hlavou a zdvorilo odmietla. Vytiahol prútik a vyčaroval oproti stolu štyri pohodlné kreslá. Vo chvíli keď pokynul aby si sadli, ozvalo sa zaklopanie.

„Vstúpte!“ zvolal riaditeľ. Dvere sa otvorili a vošiel Slughorn a za ním kráčal Severus.

„Dobrý deň riaditeľ. Vraj je žiadaná naša účasť.“ Povedal Slughorn. Z jeho tónu, bolo jasné, že vôbec netuší, čo tam robí a Severus sa netváril o nič viac informovaný.

„Poďte a posaďte sa a potom sa určite dozvieme, prečo sme sa tu zišli.“ Povedal Dumbledore, pochechtávajúc sa, ako by počul dobrý vtip. Najskôr sa usadila v ľavo McGonagallová, potom Lily, Severus a na druhom kraji sa ušlo miesto Slughornovi. Riaditeľ sa usadil za svoj stôl oproti nim. Oprel sa do kresla, spojil si končeky prstov na rukách, čím vytvoril striešku a usmial sa.

„Tak slečna Evansová, prezraďte nám prečo sme sa tu zišli.“ Povzbudil riaditeľ študentku. Lily sa nadýcha.

„Pán riaditeľ, ja ani neviem, kde mám začať a čo povedať, ale najlepšie bude ak začnem od začiatku a budem úprimná.“ Začala rozprávať.

„Len smelo.“ Ozval sa riaditeľ s úsmevom na tvári. Nech má na srdci čokoľvek, je to pre ňu dôležité a chce sa im zdôveriť.

„Viete, že po krajine pobehuje istý čarodejník, ktorý, povedzme nepatrí k tým dobrosrdečným. Ja by som rada po skončení školy mala prácu a rodinu ale, neviem, či mi to bude dopriate.“ Povedala smutne a pozerala pri tom kdesi medzi kolená.

„Slečna Evansová, nechápem kam tým smerujete ale máte iba 15 rokov, mali by ste rozmýšľať nad inými vecami ako je Voldemort a jeho činy.“ Povedal jej Dumbledore jemne. Vedel, že neskončila a pointa príde. Isto nezavolala Slughorna preto, aby povedala, že sa obáva Voldemorta.

„A kedy mám začať na to myslieť? Nie je doba štúdia čas, aby sme si uvedomili, kam spejeme?“ Spýtala sa ho Lily.

„V istom ohľade máte pravdu.“ Usmial sa na ňu riaditeľ.

„Pán riaditeľ, viete, že s učiteľmi obrany je to povedzme nedostatočné.“ Povedala a zahryzla si do pery. Môže ju zvoziť pod čiernu zem. Kritizuje profesorov pred riaditeľom. McGonagallová sa zatvárila, akoby to ona učila OPČM. Riaditeľ však prikývol na znak, že rozumie.

„A keďže chcem mať rodinu a hlavne žiť, potrebujem sa učiť ako sa brániť a ako prežiť. Dúfam, že chápete?“ rozohnila sa.

„Snáď nečakáte, že teraz pán riaditeľ rozpošle sovy a zoženie učiteľa podľa Vašich predstáv?“ skočila jej do toho profesorka.

„Nie, to som nemyslela, madam.“ Povedala ospravedlňujúco.

„Dnes som poprosila Severusa, či by so mnou niekedy po škole v niektorej prázdnej triede netrénoval kliadby a štíty a ja by som Vás chcela poprosiť o dovolenie.“ Povedala Lily.

„A pre to, že chcete povolenie, tu sedíme.“ Uisťoval sa riaditeľ. Lily prikývla.

„Síce máme povolenie, používať po vyučovaní učebne aby sme precvičovali čary ale nemyslím, že by bolo dobré, keby nás uvidel niektorý profesor alebo študent, ako po sebe vrháme kliadby a vytvárame štíty.“  Upresnila Lily.

„Slečna Evansová, ja si nemyslím, že je to dobrý nápad.“ Ozvala sa McGonagallová.

„Ja si naopak Minerva myslím, že je to skvelý nápad.“ Odpovedal jej Dumbledore.

„Budeme musieť iba nejako domyslieť bezpečnosť. Slečna Evansová, isto chápete, že nemôžete len tak vrhať kliadby.“ Pozrel na ňu riaditeľ.

„Ja mám možno riešenie.“ Ozval sa prvý krát Slughorn.

„Áno Horace?“ obrátil sa naňho riaditeľ.

„Slečna Evansová, by mohla spraviť zoznam kúziel, ktoré budú chcieť cvičiť. A odovzdá ho niekomu z nás.“ Povedal.

„To by nebol problém. Odovzdám ho dva dni dopredu a poviete mi ktoré kúzla máme povolené cvičiť.“ Otočila sa Lily s úsmevom na McGonagallovú. Riaditeľ prikývol McGonagallovej.

„V poriadku ale vždy vás bude chodiť niekto kontrolovať.“ Povedala prísne profesorka.

„Samozrejme madam“ prikývla Lily spokojne.

„To si rád vezmem na starosť.“ Povedal Slughorn.

„Ktoré dni by ste chceli venovať cvičeniu?“ spýtal sa.

„Utorok a piatok?“ zvrtol odpoveď na otázku Severus a pozrel na Lily.

„Môže byť.“ Prikývla.

„V poriadku. Tak toto sme prebrali.“ Povedal Dumbledore.

„V nedeľu a stredu pri večery budeme očakávať pergamen.“ Pozrel na Lily ponad sklíčka okuliarov. „Prirodzene.“ Prikývla mu.

„Tak sme dohodnutí a teda dúfam, že sme prebrali všetko, čo ste mali na srdci.“ Pozrel na Lily a Severusa. Obaja prikývli.

„V tom prípade som rád, že som mohol pomôcť.“ Postavil sa Dumbledore. Štvorica návštevníkov vstala tiež, pozdravili sa riaditeľovi a pobrali sa preč.

„Lily si si istá, že to bol dobrý nápad?“ spýtal sa jej Severus, keď boli opäť pri jazere.

„Ty si myslíš, že nie?“ spýtala sa ho Lily.

„Lily ty si veľmi inteligentná, ale niekedy ti unikajú základné veci.“ Krútil hlavou s úsmevom. Lily nadvihla obočie a bokom sa oprela o strom.

„Snáď si nemyslíš, že oni na teba budú chcieť použiť rictusempra a tebe postačí bežný štít.“ Pretočil očami Severus.

„Och Severus, teraz to nedochádza tebe.“ Smiala sa.

„Takto vedia, že budeme cvičiť. My vieme, že sa zjaví Slughorn.“ Usmiala sa. Severus sa zasmial.

„A keď Slughorn skončí inšpekciu začne pravé učenie.“ Dokončil jej myšlienku.

„Bingo miláčik!“ zvolala Lily. Severusovi zovrelo hrudník. Tak rád by to počul ako fakt. Chcel by byť jej miláčik.

„Kde chceš zohnať potrebnú literatúru?“ spýtal sa Severus.

„Pre začiatok niečo nájdeme v knižnici. Nejakú knihu si môžem aj kúpiť a tebe by mohla tvoja teta niečo poskytnúť.“ Začala Lily.

„Tak to aby sme išli do knižnice.“ Uškrnul sa Severus. Lily vybuchla smiechom. Cez leto sa zaprisahali, že nech sa deje čokoľvek, v piatok do knižnice nevkročia.

V knižnici sa rozdelili a hľadali nejaké knihy. Rokfort mal veľkú knižnicu, nebude problém nájsť aspoň jednu.

„Severus, pozri na toto.“ Ukázala Lily na hrubú starú knihu. Podľa obalu mala viac ako sto rokov a podľa jeho stavu, ju aspoň päťdesiat nikto neotvoril.

„To vyzerá dobre.“ Odobril jej knihu Severus. V knižnici sa usadili k malému stolu. Mohli si sadnúť v podstate kamkoľvek, knižnica bola prázdna. Kniha to bola skvelá. Písal ju istý čarodejník, ktorý si vravel Škorpión. Na prvej strane, bolo medzi pravidlami skutočných turnajov napísané, že každý čarodejník má právo vystupovať na turnaji pod prezývkou a použiť masku. Organizátor a rozhodca však musí poznať pravú identitu čarodejníka. Autor knihy vystupoval pod týmto pseudonymom mnoho rokov a vyhral osem krát zlatý prútik, najvyššiu cenu, v medzinárodných turnajoch. Kniha okrem toho obsahovala množstvo kúziel a aj pohyblivých obrázkov. Prvé kúzlo bolo expeliarmus. Zistili, že kúzlo ma viacero prevedení. Pri každom išlo o rôzny pohyb zápästím. Vždy prišlo k odzbrojeniu, avšak dalo sa dosiahnuť aj niečo naviac. Pri prvej možnosti išlo o vrhnutie kúzla bez pohybu zápästia. Akoby vrhali dýkou. Tu bol efekt podľa toho, aký je čarodejník magicky silný. Požadovaný efekt bol ten, že protivníka by ste akoby zasiahli oceľovou päsťou. Podľa obrázka ho odhodí dozadu a vyletí mu z ruky prútik. Tento spôsob je najpoužívanejší. Pri istom grife, je možné rovnako odraziť protivníka a jeho prútik vyletí smerom k útočníkovi a pri ďalšom využití, ktoré autor označil ako najobľúbenejšie, je odobratie prútika bez toho, aby sa kúzlo protivníka dotklo. Toto sa najväčšmi pozdávalo aj Severusovi. Tváril sa čoraz spokojnejšie. Našli tam ale aj živelné kliadby, kliadby privolávajúce na pomoc zvieratá ako je napríklad opugno alebo serpenzortia. Ku každej kliadbe bol uvedený aj štít, ktorý ju odrazí alebo pohltí.

„Päťdesiat kliadob a z toho tridsaťšesť nepoznám, myslím, že som spokojná.“ Smiala sa Chrabromilčanka. Lily zaujalo, ale aj niečo iné. Na konci knihy bol aj postup ako dosiahnuť väčšiu silu čarodejníka. To by sa jej mohlo hodiť, hlavne, ak je teraz taká krehká.  Pred knižnicou sa rozlúčili a pobrali sa spolu do klubovne. Severus povedal Lily, že zajtra sa asi nestretnú, pretože sa musí venovať aj Slizolinčanom. Lily pochopila viac ako by si myslel. Vedela, že ona je pre každého z nich humusáčka a čudovala sa, že Severusa ešte neoznačili za zradcu a nevylúčili ho interne zo Slizolinu. Tomu sa chcel očividne vyhnúť a ona mu to nemala vôbec za zlé. Ak tam má ešte tri roky študovať, musí sa tam cítiť bezpečne. Lily sa bude venovať Chrabromilčanom. Poklebetí s Mary, isto bude rada a možno sa jej podarí porozprávať sa aj s Remom. A mohlo by sa jej podariť prečítať knihu a napísať zoznam pre McGonagallovú a pre Seva.

„Čavte, čo nové?“ spýtala sa Mary a Rema a sadla k ním na voľné kreslo, keď sa vrátila z izby, kde si  bola zaniesť knihu.

„Preberali sme nového učiteľa OPČM.“ Povedala Mary.

„Ten je strašný.“ Povedala zhnusene Lily.

„V obrane je tuším ešte horší ako Pettigrew.“ Povedala s úškrnom.

„Kde máš tých dvoch?“ spýtala sa Lily Rema. Remus sa zamračil. Možno sú to magori, ale sú to jeho priatelia. Toto označenie sa mu nepozdávalo.

„Skús hádať.“ Uškrnul sa.

„U koho sú po škole?“  pokrútila hlavou.

„U McGonagallovej. Načapala ich, ako sa túlali večer po škole.“ Povedala Mary. Lily pretočila očami. Čo z toho porušovania pravidiel majú? Iba ak problémy.

Na počudovanie, strávila príjemný večer s Mary a Remusom. Bolo príjemné pokecať s niekým, kto rozmýšľa podobne. S priateľmi sa rozlúčila vo chvíli, keď do klubovne vpadli Potter s Blackom.

„Hej Evansová, so mnou sa neporozprávaš?“ skôr zreval ako by sa spýtal. Lily si Jamesa prezrela od dola hore.

„S tebou nemám o čom.“ Odpovedala mu.

„Dobrú noc Rem, ahoj Mary.“ Rozlúčila sa. Potter s Blackom vpadli do kresiel k Remusovi a Mary. Mary sa po chvíli rozlúčila a išla do izby za Lily.

„Ako sa ti to podarilo?“ Spýtal sa James Remusa takmer šeptom.  

„Čo ako?“ spýtal sa ho.

„Ja sa môžem aj roztrhnúť a o mňa ani nezakopne. Ty nič nerobíš a získal si si ju.“ Hovoril sprisahanecky.

„No však si to práve povedal. Nič nerobím.“ Smial sa Remus.

„Ja si kvôli tomu, nebudem hrkútať so Slizolinčanmi.“ Mračil sa James.

„Ty si myslíš, že sa so mnou rozpráva preto, lebo som sa včera nesnažil prekliať Snapea?“ uisťoval sa. „A nie snáď?“ mračil sa James.

„Práve naopak paroháč. Pretože je moja kamarátka, neútočím na jej priateľov.“ Vysvetľoval námesačník.

„To je fajn. Mňa ale zaujíma, ako ste sa stali priateľmi. Ja by som sa tiež k tomu rád dopracoval.“ Vyzvedal.

„Nie je to až také ťažké. Stačí ju len počúvať a pozrieť sa na veci z jej pohľadu.“ Povedal mu.

„Ty chápeš ženskému mozgu? Ty si kráľ.“ Smial sa Sirius. A týmto skončila vážna debata. Aj keď sa vedeli rozprávať aj vážne, stále boli len 15 ročný chalani, ktorí sa chceli zabávať.

V nedeľu sa Lily dostavila na raňajky zavčasu plne nabalená knihami. Niektorí študenti nad jej preplnenou taškou iba krútili hlavami. Jej to však bolo jedno. Do klubovne sa nechystá tak skoro. Potrebuje si vypracovať čo najviac domácich úloh. Včera sa im venovala, ale nie toľko, koľko by chcela. Stále ju priatelia v klubovni zaťahovali do rozhovoru. Za celý deň si spravila akurát tak prácu z astrológie a jednu z rún. Pomohla Remusovi s jeho prácou na elixíry. Lily k nemu niečo ťahalo. Nevedela čo, ale mala pocit, že je ten človek pre ňu v niečom dôležitý. Alebo ona by mala byť dôležitá pre neho? Nie je si istá. Každopádne ho považuje za priateľa. Rozumejú si dobre. Je to iné ako so Seversom, ale ako aj pri ňou, aj u Rema si je istá, že by ju nezradil ani nezapredal a môže sa mu zdôveriť. Vie, že ju pochopí v istých ohľadoch viac ako Sev. Obaja majú mozog leva a chápu ako pracuje. Severus ju pozná dokonale, preto chápe ako jej mozog pracuje a vie odhadnúť, čo bude nasledovať. Naučili ho to roky priateľstva a blízkosti. Remus to vie podvedome. Rovnako ako Severus vie podvedome vycítiť, akým smerom sa uberajú myšlienky jeho spolužiakov. 

Severus chcel, aby sa v knižnici začali stretávať aj s inými študentmi. Povedal, že by neuškodilo, keby sa obklopili Slugiho klubom. V jeho hlbokých čiernych očiach videla obavu, že by sa mohli začať čoskoro Slizolinčania odvracať od neho. To nechcela. Chcela aby sa medzi svojimi cítil aspoň akceptovaný, ak už nie úplne prijatý. Tým nemôže byť niekto polovičný a už vôbec nie kamarát humusáčky. Pokúsi sa pritiahnuť aspoň Alice. Mohli by si spolu spraviť prácu pre Slugiho na štvrtok a možno si prisadne aj niekto ďalší.

Cestou z Veľkej siene sa jej podarilo odchytiť Alice. Vchádzala dnu ruka v ruke s Frankom Longbottomom.

„Ahoj Alice, ahoj Frank.“ Pozdravila ich s úsmevom. Oni sa usmiali na ňu. Lily bola v škole všeobecne obľúbená. Nebol nikto, s kým by nemala dobrý vzťah. S výnimkou Slizolinčanov a Pottera. Aj keď na Jamesovu obranu, on by chcel mať s ňou vzťah a to nadštandardný.

„Už si naraňajkovaná? A čo máš toľko vecí? Budeš celý deň v knižnici?“ Spýtala sa Alice.

„O tom vôbec nepochybujem.“ Smial sa Frank. Lily sa tiež zasmiala.

„Presne, to mám v pláne a nechce sa mi kvôli maličkosti odbiehať z knižnice do veže.“ Smiala sa Lily. „Alice, chcela som sa ťa spýtať, či by si sa nezastavila v knižnici za mnou a Severusom. Mohli by sme spraviť spolu prácu na štvrtkové elixíry.“ Spýtala sa Lily.

„Prečo nie. Pridám sa k vám doobeda aspoň na chvíľu, poobede chceme ísť s Frankom k jazeru.“ Žmurkla na ňu. Frank bol čistokrvný a spolovice aristokrat. V týchto rodinách bolo vo zvyku zasnúbiť svojich dedičov ešte v kolíske aby sa zveľaďoval rod. Potomkovia Chrabromilčanov a Bifľomorčanov mali aspoň tú výhodu, že u nich hrali obrovskú úlohu city. Rodičia však tento záväzok museli schváliť. Okrem toho Frank tento rok končil a bol najvyšší čas aby si sa zasnúbil. Lebo v takých prípadoch pred citmi zvíťazí nutnosť udržať rod a nevestu mu vyberú rodičia.

Frank nevedel ako sa má cítiť a už vôbec nie tváriť. Nepáčilo sa mu, že má jeho dievča sedieť pri stole s iným chlapcom a už vôbec nie so Slizolinčanom. Na druhú stranu nemal pochybnosti o jej charaktere a spoločnosť Lily Evansovej jej viac ako len schvaľoval. To dievča bolo zvláštne. U nikoho nikdy nemal šancu zazrieť toľko lásky, ako v očiach jeho mladšej spolužiačky. V klubovni sa o nej často rozprávalo. Každý chalan túžil po blízkosti tejto nádhernej a inteligentnej Chrabromilčanky. Nevedeli sa zhodnúť, či ich priťahuje jej priam nadpozemská krása alebo krása jej vnútra. Bola inteligentná a láskavá, rovnako dobrá ako ohnivá. Alice v nej našla dokonalú kamarátku, ktorá jej nikdy neublíži. Pri pomyslení na Snapea si taký istý nebol. Na jeho obhajobu, ho Lily vždy zastávala a to ho miatlo. Ak by to bol rovnako skazený budúci černokňažník, ktorým sa väčšina z nich stane, nemal by miesto v čistom srdci červenovlásky. A možno práve preto by sa tam našlo. Toto dievča by dokázalo rozžiariť anjelskou žiarov aj najhlbšie peklo. Sám démon by zabudol, že jeho prirodzenosťou je mučiť a vpíjal by opojnú žiaru jej milujúceho srdca. 

V Bystrohlave majú teóriu, ktorú mu prezradila Alice. Je trochu šialená. Aj oni sú istým spôsobom šialenci. Tá inteligencia, ktorá tvorí ich podstatu im zatienila triezvy pohľad na svet. Podľa nich je Lily dcéra anjela, ktorý oplodnil jej matku aby priniesla do sveta nádej a prežiarila temnotu, ktorú šíri po svete temný čarodejník. Argumentujú tým, že ako mali možnosť vidieť, jej matka má oči modré a otec hnedé. Jej sestra vraj tiež hnedé po otcovi. Vlasy všetkých sú tmavohnedé. A ona má vlasy ako oheň. Lily sa na nikoho z rodiny neponáša. Nie celkom. Podarilo sa im z viacerých rozhovorov zistiť, že jej úsmev je totožný s úsmevom jej matky a keď sa nahnevá, jej oči vyžarujú rovnaký chlad ako z jej nahnevaného otca. Všetkým ale bolo jasné, že jej oči, nie sú ako oči muklov.

„Budeme sa na teba tešiť a keby sa ti podarilo stretnúť Hanricha a Jane, môžeš ich tiež zavolať.“ Povedala jej Lily. Takto získajú dvoch Bifľomorčanov a upokoja Slizolin. Budú obklopení Slugiho klubom. Kým prídu aspoň dokončí zoznam pre McGonagallovú. Začnú s odzbrojovacím kúzlom. Chce ho natrénovať do dokonalosti a ako autor uviedol, najúčinnejší útok je tichý. Musí sa naučiť čarovať neverbálne. To je ale až na úrovni mlokov. Nevadí, profesori nemusia vedieť, že sa budú učiť čarovať neverbálne. Ďalej tam napíše aj protego. Dokonale zvládnutý štít je polovica úspechu. Petrificus totalus by im tiež vadiť nemusel a rictusempra bude tiež len na to, aby si precvičili mierenie a pochopila neverbálne čarovanie.

„Ahoj Lily.“ Pozdravil ju Severus s úsmevom.

„Ahoj, sadaj ku mne.“ Pobádala ho s úsmevom.

„Pozri na zoznam pre McGonagallovú. Čo hovoríš?“ Severus si odfrkol a pretočil očami.

„To toto chceš cvičiť?“ pretočil s očami.

„Nie, to chcem, aby si myslela McGonagallová, že budeme cvičiť.“ Hovorila mu šeptom.

„Na druhú stranu ale expelliarmus si chcem skúsiť, teda obe varianty by som rada zvládla a protego, je tiež otázne. Niekomu nepomôže proti slabej bombarde ani horibilis.“ Šomrala Lily.

„Čo by si sa chcela učiť ty?“ opýtal sa zvedavo.

„Najskôr by som rada zvládla neverbálne kúzla a potom živly.“ Povedala mu po pravde. Ovládať živel s prútikom je veľmi náročné. Mnoho čarodejníkov ich nevie ani vykúzliť, nie to ešte ovládať. Vraj je ale možné, splynúť so živlom. Nevie ako je to možné. Nenašla o tom veľa v knihe. Iba, že je to ojedinelé. Nájde knihu zaoberajúcu sa živelnou mágiou. Tam nájde odpovede.

„ Živly? Si blázon? Ako asi utajíme, že horí učebňa?“ krútil hlavou Severus.

„To doriešime neskôr. Teraz začneme neverbálnymi kúzlami.“ Zakončila Lily debatu.

„Ak by si chcela, mám knihu o živelnej mágii.“ Povedal jej. Lily sa rozžiarila. Žiara vychádzala z celej jej podstaty a Severus z nej cítil nárast moci. Jej mágia sa drala na povrch. Ak sa rozpína takto pri tom, keď je nadšená, radšej nechce vedieť, čo sa stane, keď sa rozzúri.

„Lily, ale varujem ťa. Táto mágia ťa môže zničiť. Je považovaná za čiernu mágiu.“ Šepol s obavami. „Iba ak ju používaš bez prútika a živel tvorí časť tvojej mágie, je považovaná za tvoju podstatu.“ Lily nechápala aký je v tom rozdiel ale budiš. Prečítať knihu snáď môže aj bez rizika, že skončí v Azkabane. „Aspoň  si ju prečítam.“ Povedala mu pokojne. Severus vytiahol na stôl pergameny, brká, atrament a knihy. Lily jeho príkladu nasledovala. Je časť robiť úlohy.

„Lily, kým začneme, chcel by som sa ťa niečo spýtať.“ Začal nervózne Severus.

„Len smelo.“ Povedala mu s hlavou strčenou v taške.

„O dva týždne sa ide do Rokwillu a ja by som išiel rád s tebou.“ Povedal.

„No, to nie je problém.“ Povedala mu s úsmevom. Netušila, prečo je taký nervózny z toho, že chce ísť s ňou do Rokwillu.

„A môžem ťa zavolať aj na ďatelinové pivo k trom metlám?“ vypadlo z neho takmer nečujne.

„Pokiaľ so mnou pôjdeš najskôr pozrieť do obchodu s knihami a s keksami pre Besa a Tiryu, nemám námietky.“ Uškrnula sa.  Zbadala víťazný lesk jeho očí. A na okamih sa mu rozžiarila tvár. Na Rokforte bolo takmer nemožné zahliadnuť ho. Nosil vždy nadradenú masku Slizolinskej aristokracie.

„To znie skvele.“ Povedal jej.

Čoskoro sa k ním pridala aj Alice a Hanrich.

„Jane príde čoskoro. Išla si po veci.“ Povedala Alice, keď si sadla vedľa Lily a Hanrich oproti Severusovi. Zhovárali sa o práci, ktorú si majú pripraviť. Každá dvojica má za úlohu vymyslieť možné vylepšenie elixíru, ktorý preberali minulý rok. Výber ponechal na nich. Z nenazdajky si k ním prisadol Mark.

„Ahojte. Nájde sa tu miesto aj pre mňa?“ spýtal sa s istými obavami.

„Samozrejme, len sa posaď.“ Privítal ho ako prvý Severus. Mark sa poďakoval a prisadol si k svojej elixírovej partnerke. Jane, sa na nich škerila už od dverí. Zaujímavá skupinka, len čo je pravda. Slizolinčan sa zhovára s Bystrohlavčankou, zatiaľ čo spokojne sedí vedľa muklorodenej Chrabromilčanky. Keby to doma povedala, poslali by ju k Mungovi.

„Čaute.“ Pozdravila ich ako si sadala vedľa Hanricha.

„Počujte, ja viem, že tu sedíme kvôli elixírom ale nepomôže mi niekto s astronómiou pre Sinistrovú? Som sa v tom úplne stratila.“ Krútila hlavou.

„To nebude problém, naša Lily je dokonalý hvezdár.“ Smial sa Severus.

„To povie niekto, kto má V, áno?“ podpichla ho Lily. Jane vyprskla smiechom.

„Okej, ostávate tu obaja.“ Povedala medzi záchvatmi. Severus na ňu pozrel so svojím  najviac zamračeným pohľadom, ktorý síce Jane na chvíľu zarazil, ale nie na dlho, zradili ho kútiky úst, ktoré mu ťahalo do úsmevu. Svoju kontrolu bude musieť ešte dlho pilovať. Základy zvláda ale dokonale. Severus si ale všimol aj to, čo ostatní prehliadali. Na druhom konci sedí pár Slizolinčanov. Perfektné. Plán vychádza zatiaľ dobre. Slughornovi sa, za každému záhadných okolností, darí usadiť svojich obľúbencov na celkom slušné miesta na ministerstve. Žiaden Slizolinčan nemôže pochybovať o dôvodoch prečo sa snaží mať v Slugiho klube spojencov. Títo ľudia, budú jedného dňa vysoko o tom by sa ani Slizolin nehádal.

„Môžem snáď za to, že som geniálny?“ uškrnul sa na Lily.

„Somár.“ Tresla ho knihou z elixírov do ramena. Severus si trel boľavú ruku.

„Kto by tušil, že s takom drobnom dievčati sa skrýva toľko sily?“ neopustil si.

„Chudáčik.“ Odbila ho naoko ľútostivým hlasom Lily.

Konečne sa začali venovať úlohe. Najskôr sa nevedeli dohodnúť aký elixír si majú vybrať, potom pristúpila bujará debata o účinkoch rastlín v elixíre a ako vplývajú na seba navzájom. Nakoniec pri použití štyroch rôznych kníh a preštudovaní asi tridsiatich elixírov, prišli na koreň problému. Aj keď celkom nechápali, ako sa tie rastliny ovplyvňujú vedeli aspoň ako na seba reagujú. Lily si ale všimla ešte niečo. Niečo čo nikomu neprezradí. To napíše do svojej práce. Nepovie to ani Severusovi. Ak nebude mať pravdu, získa menej bodov ona. Ak ju bude mať, nič nestratí. Po troch hodinách sa ale celkom slušne pohli. Aj keď nikto z nich nenapísal ani jednu rozumnú vetu, do svojej práce, všetci mali aspoň poznámky a spoločné dohady o účinku hlavných zložiek elixíru. Tie bude stačiť zapísať do úvahy a napísať nový postup elixíru. To by mali zvládnuť za menej ako hodinu.

„Po obede prídete hneď sem?“ Spýtala sa Jane Severusa. Zistila, že je to síce uzavretý človek, do svojej blízkosti hocikoho nepustí, ale nie je nadradený. Jeho pokojný a hlboký hlas lahodí Bifľomorskej kľudnej mysli. Čo ju ale úplne dostalo bolo, že keď porovnávali rôzne elixíry a všetci listovali v knihách, on nemusel. S pokojom vpísaným v tvári, s nimi hovoril o tom, čo obsahujú a aký je postup prípravy. Bol mimoriadne sčítaný a inteligentný, to ju zaujalo ešte viac. Začínala jej jeho blízkosť vyhovovať. Teraz aspoň čiastočne vedela pochopiť priateľstvo Snapea a Evansovej. Bifľomor to uzavrel ako obchod. Nevideli v tom city. Aspoň teda nie zo strany slizolinčana. Aké city môže prechovávať slizolinčan voči muklorodenej? Brali ich dvoch ako ‘inteligentný a krásna a srdečná‘. Všimla si však, že Severus mal pre elixíry to správne jemné cítenie, ktoré je veľmi vzácne. A na oplátku bola Lily všímavá a mala dobrú intuíciu. Videla ale, aj niečo, čo nesúviselo s učením. Keď sa títo dvaja hádali, boli ako oheň a ľad. Tento vždy zamračený netopier s mastnými vlasmi mal v očiach veľa láskavosti, keď sa díval na svoju elixírovú kráľovnú. Boli dokonale zohraní. On bol inteligentný a má pre elixíry cítenie, ona má zasa dar všimnúť si to podstatné v zdanlivo nepodstatných maličkostiach. Nečudo, že ich Slughorn korunoval za svojho kráľa a kráľovnú.

„Áno budeme tu. Môžeš sa pripojiť kedykoľvek.“ Odpovedal jej.

„Keď už ste skončili tú, pre nás bežných smrteľníkov, nepochopiteľnú debatu o elixíroch. Môžem sa pripojiť aj ja? Tiež som sa stratil niekde medzi Siriusom a Venušou.“ Zasmial sa im za chrbtom známy hlas.

„Ahoj Regulus. Mne to neprekáža. A tebe Jane?“ spýtala sa Lily. Jane bola nervózna z prítomnosti ďalšieho Slizolinčana ale prikývla. Je Bifľomorčanka. Súdiť bude až keď spozná. Zatiaľ jej prítomnosť priateľov Evansovej vyhovuje. Okrem utáranej Mary. To tichým Bifľomorčanom nie je moc po chuti. Na druhej strane sa u nej prejavujú vlastnosti, pre ktoré si Chrabromil vysoko cení. Neraz sa stala svedkom ako sa zastala mladšieho študenta a nemusel byť priamo Chrabromilčan. Stačilo, že niekto starší zapáral do niekoho mladšieho a rozohnila sa ako levica chrániaca mláďa. Ďalší, kto sa zdržiava v blízkosti Lily je v poslednom čase Remus Lupin. Tichý, rozumný mladý muž. Ale partia, v ktorej sa zdržiava on, nie je moc tichá a už vôbec nie rozumná. Potter, Black a Pettigrew. Dvaja nafúkanci a jeden verný pes. A o vernosti toho psa by pochybovala. Lupin ako taký, nikomu nevadí. Je nekonfliktný. Možno má jeho pokojnú povahu na svedomí, jeho chorľavosť. Vraj je často chorý.

Po obede sa Lily s Jane usadila v knižnici. Lily vytiahla z regála dve knihy na astrológiu a priniesla ich na stôl.

„Z tejto knihy pochopíš postavenie a správne zaznačovanie súhvezdí a z tejto pohyb planét v závislosti od ročných období.“ Povedala milo Lily a podávala jej knihy. Sama si sadla vedľa nej. To, že do knižnice vstúpil Severus cítila. Nevedela ako, ale vedela, kedy vošiel a aj to, že nebol sám. 

„Ahojte dámy, už ste začali?“ spýtal sa Regulus.

„Ahojte chlapci. Iba čo som požičala knihy.“ Odpovedala Lily s úsmevom. Ten príjemný úsmev prežiaril celú jej tvár. Jej láskavú a nežnú auru bolo cítiť okolo nej. Keby bola aspoň polovičná bola by o ňu bitka aj v Slizoline. Regulus ale začal spochybňovať potrebu čistej krvi. Jej úsmev, žiara jej očí a všadeprítomná láskavosť z nej vyžaruje ako z nadpozemskej bytosti. Jej čistá mágia, divoká ako dravá šelma ho spútala a on prosil vyššie bytosti, aby ho už nepustila. Zasiahla ho. Jeden úsmev prežiaril jeho vnútro. Jediný pohľad do jej očí prevrátil jeho svet naruby. Nemohol ju odsudzovať za jej pôvod. Ona k tým muklom spadla priamo z neba. Pozrel na Severusa. V jeho očiach videl, že on to cíti tiež. Medzi nimi prebehlo tiché porozumenie. Severus úplne chápal tomu pohľadu. On ju vnímal rovnako.

„Mám tu aj mapu, ktorú som si spravil. Je zle. Mám  tam chybu a neviem ju nájsť a keď mám zakresliť spomínanú Venušu, bola by úplne mimo.“ Hovoril zúfalo.

„Pozriem sa ti na to a máš aj prácu? Tú ti môžeme prezrieť tiež.“ Prebrala si z jeho rúk zvitok a čakala či jej podá aj druhý.

„Si skvelá, Lily Evansová, vieš to?“ vyhlásil šťastne Regulus.

„Severus sa ma tiež snažil o tom pár krát presvedčiť.“ uškrnula sa.

„Jane, ty si prečítaj z tejto knihy kapitolu sedem a ty Regulus z tejto kapitolu tri. Potom si ich vymeníte a pomôžeme vám s mapami. Ja sa zatiaľ so Sevom pozriem na Regulusovu prácu.“ Rozdelila im úlohy.

„Pre Morganu!“ Šepla si sama pre seba mrzuto, keď študovala mapu. Ten chlapec zakreslil všetko zle. Pretočila očami a rozmýšľala ako napraviť škody. Jediné riešenie je aby si prekreslil celú mapu. Chudák chlapec. Bude to robiť aspoň tri hodiny. Severus jej podával prácu a krútil hlavou. Očividne sa mu nepozdávala. Lily pochopila, čo sa mu nepozdáva. Však za toto by mu ona sama dala H. Sinistrová možno aj T. Lily vytiahla brko a atrament, ktorý sám mení farby a začala mu prácu opravovať. Severus jej pozeral cez rameno a dohadovali sa na každej vete. Nakoniec zvitky stočila a čakala, kým dočítajú knihy.

„Mám to. Pomôžeš mi aj s prácou?“ spýtala sa Jane.

„Isteže.“ Odpovedala jej.

„Merlin ti žehnaj, Evansová.“ Vyhlásila s úľavou.

„Napíš najskôr základnú charakteristiku súhvezdia a jeho pohyb po oblohe.“ Povedala jej.

„Spolu doplníme, čo tam chýba a budeme písať ďalej.“ Pobádala ju Lily. Jane prikývla, vzala do ruky brko a začala písať o súhvezdí orla.

„Čo hovoríš na mapu a prácu?“ spýtal sa nervózne Regulus a šúchal si dlane o stehná.

„No, nie je to presne to, čo by si Sinistrová rada prečítala.“ Povedala skoro koktajúc Lily. Severus sa zasmial. Lily proste nevedela povedať ľuďom do očí krutú pravdu. Vedieť by to asi aj vedela ale nechcela ich raniť.

„Skús mi to povedať po lopate a buď kľudne kritická.“ Pobádal ju zmetený Regulus. Ako má pre Salazara vedieť, čo by si Sinistrová rada prečítala? Možno román? Bola predsa len z Bifľomoru. Lily si povzdychla.

„Úprimne a kriticky?“ spýtala sa ho.

„Len smelo.“ Vyzval ju.

„Toľko hrôzy, čo je v týchto zvitkom, nenájdeš ani v smolných knihách stredoveku.“ Vmietla mu do tváre a podávala mu pergameny. Regulus o odtieň zbledol. Zložil tichú poklonu tejto čarodejnici. Tá mu dala. Obzrel sa okolo seba. Teraz bolo badať nakoľko sú rozhovory v knižnici súkromné. Ich, nazvime to, študijná skupina, ale asi vzbudzovala všeobecnú zvedavosť. Z troch stolov okolo nich bolo počuť tichý smiech.

„Snáď až také zlé to nie je.“ Bránil sa Regulus. Z pohľadu, ktorý mu venoval Severus usúdil, že to bude asi ešte horšie.

„Och, ty optimista. Severus ti pomôže prekresliť mapu. Potom ti vysvetlíme, čo bolo na tvojej zle a prepíšeš si opravenú prácu.“ Krútila Lily hlavou. Slizolinčania sa venovali rysovaniu a dievčatá písali prácu.

„Nevieš ako vzniklo pomenovanie tohto súhvezdia? V knihe som to nenašla.“ Spýtala sa Jane Lily.

„To by si našla v inej knihe.“ Odpovedala jej Lily.

„Treba nazrieť do dávnej minulosti inej kultúry.“ Vysvetlila jej.

„Tak nám to už povedz, či je to tvoje tajomstvo?“ rypol si Regulus popri zakresľovaní planét . Lily si povzdychla a začala rozprávať pomaly a jemným hlasom, do ktorého sa započúvali aj ostatní zvedavci, ktorí sa tak dobre pobavili na ohodnotení Regulusovej práce.

„Keď bohovia na posvätnom Olympe popíjali nektár, roznášal im plné poháre syn trójskeho kráľa Ganymédes, ktorého Zeus v podobe orla uniesol na Olymp. Obrazotvornosť Grékov videla orla s Ganymédom v skupine letných hviezd, ktorú už pred nimi Mezopotámci nazývali Orlom. Podľa inej gréckej báje to bol orol, ktorý trhal Prométeovi pečeň a ktorého zabil Herkules. Zeus potom toho orla povýšil a umiestnil na oblohu.“ Vysvetlila im.

„Ty Evansová, nechcela by si spraviť aj čitateľský krúžok? Príjemne sa počúvaš.“ Ozval sa zo zadného stola Potter.

„Ale samozrejme, vždy pred večierkou Vám budem čítať rozprávky Barda Beedla.“ Pretočila Lily očami.

„To beriem.“ Zavolal na ňu Sirius. Teraz to už nevydržala ani ona a musela sa smiať. Jej smiech podporil aj Pettigrewa a začal sa smiať aj on. Akoby čakal iba na to, že mu niekto ukáže, že to malo byť vtipné a môže sa začať smiať. Ten chlapec bol stratený prípad. Lily neraz rozmýšľala, prečo ho ten kus rozprávajúcej pokrývky hlavy zaradil do Chrabromilu. A kam by mal vlastne patriť? Nebol to knihomol a ani poctivý študent. Bifľomor môžeme teda vylúčiť. Že by oplýval inteligenciou sa tiež nedá povedať. Bystrohlav teda tiež neprichádza do úvahy. Má čistú krv. To by sa cenilo v Slizoline. Ale chýba mu cieľavedomosť a ľstivosť pre nich tak typická. Možno, niekde hlboko v jeho vnútri, kam ešte ani on nedovidí sa skrýva odvaha a čestnosť. Merlin vie, čo z neho bude.

Jane mala prácu hotovú ako prvá.

„Ďakujem ti ešte raz Lily. Inak mne sa toto nedeľné dopoludnie páčilo. Mohli by sme ho zopakovať.“ Navrhla im.

„Ja by som bol tiež za.“ Priznal Severus.

„Tak sa vidíme v nedeľu?“ spýtala sa Lily.

„To nie Evansová. My sa vidíme aj inokedy. Len nedeľu doobeda, by sme mohli venovať Slugiho elixírom.“ Spresnila to Jane.

„To sa mi páči ešte viac.“ Usmiala sa Lily.

„Myslím, že to už mám.“ Ozval sa Regulus.

„Ukáž?“ pristúpila k nemu Lily. Skláňala sa nad mapou a stála medzi dvomi Slizolinčanmi. Záplava žiarivých vlasov jej padala na pás a po bokoch jej tváre. Voňala nádherne. Ako letná záhrada. Svieža a krásna sladká vôňa kvetov žiariacich v letnom slnku. Keď stála takto blízko, Regulus mohol znova ucítiť jej žiaru nebeskej bytosti. Bola ako víla. Víla odetá v letnom  závoji. Preklial by každého, kto by chcel ublížiť tejto bytosti a poškvrniť jej žiaru. Nevedel prečo, ale cítil istú potrebu chrániť ju pred každým, kto by chcel ublížiť jej duši. Jej duša, jej žiara čistoty musí byť nepoškodená. Každá rana by zatieňovala jej jas. To sa nesmie stať. Musí žiariť v tomto svete ako slnko. V jeho svete. Ak by sa dopočul, že ju niekto bude urážať, ponižovať, trápiť alebo by jej, nedajmerlin ublížil, zabije ho. Samozrejme, že až po dlhých týždňoch mučenia, alebo možno aj mesiacoch? Záviselo by to od prehrešku. Ale jedno vie určite. Nikdy to nebude ľutovať.

„Máš to veľmi dobre, len..“ do reči jej skočil Regulus.

„Len čo?“ spýtal sa zhrozene. Nechcel znova tri hodiny prekresľovať bodky podľa uhlomera.

„Len ti chýba dokresliť Jupiter.“ Usmiala sa Lily a chytila ho povzbudzujúco za rameno.

„Tu?“ spýtal sa pre istotu. Nechcel spraviť v poslednom krúžku chybu. Lily mu prikývla.

„Hotovo.“ S úľavou si vydýchol Regulus.

„Tú prácu si dopíšem inokedy.“ Povedal vyčerpane.

„No tak to teda nie mladý muž! Tu si sadneš a budeš písať! Aspoň ti mapa riadne preschne, za ten čas.“ Bodla ho do hrude prstom. Regulus mal pocit, že sa pod silou jej príkazu začal zmenšovať. Opäť si sadol, vytiahol čistý zvitok a začal prepisovať prácu. Až teraz si uvedomil to more červeného atramentu. Polovicu vecí mu vyškrtla a prepísala za správne, dopísala asi tridsať centimetrov poznatkov, ktoré ani nemal, kým neprečítal tie dve kapitoly a tretinu označila, za blud.                                                                                  

„Lily, kým sme išli sem za vami, stavil som sa v izbe a priniesol som ti niečo.“ Podával Severus nenápadne Lily knihu bez názvu v čiernej koži.

„Vďaka Severus.“ Žmurkla na neho a knihu odložila do svojej tašky.

Kým Regulus písal, ticho sa zhovárali. Boli to bežné témy a preberali aj učiteľa OPČM. Regulus sa zasmial. Ten človek pil krv aj osobe, akou je Evansová. To je dobrý výkon. Nepovedal by, že sa to niekomu podarí. Po dopísaní práce Regulus triasol rukou, aby uvoľnil ubolené zápästie.

„Uvedomuješ si, že si ma prinútila zapísať o dvadsať centimetrov viac, ako nám zadala Sinistrová?“ sťažoval sa Regulus.

„No to je relatívne. Keby si písal menším písmom, mal by si to akurát.“ Usmiala sa na neho Lily.

„Snáď mi nedá horšiu známku ako D.“ šomral Regulus.

„To ti môžem zaručiť kamarát.“ Pobúchal mu po chrbte Severus.

Keď vošli do veľkej siene, rozlúčili sa a pobrali sa k svojim fakultným stolom. Lily si zložila na svojom mieste tašku, vybrala zvitok, prebehla ho kontrolne očami, zvila ho a vykročila smerom k profesorskému stolu. McGonagallová prebrala zoznam zamýšľaných kúziel od svojej študentky a povedala, že sa vyjadrí zajtra po hodine. Lily sa spokojne vybrala k svojmu miesto pri Chrabromilskom stole a naberala si večeru. Mala pocit, akoby dva dni nejedla. Dnes jej telo dostalo zabrať. Musí nabrať energiu. Má v pláne zavrieť sa v izbe, zvaliť sa na posteľ  a čítať. Trochu ticha jej dobre padne. Ale kto vie, čo si na ňu vo veži pripravili jej spolužiaci?

Lily vpadla do klubovne a snažila sa preletieť rovno do izby. Jej plány jej ale prekazili Potter, Black a Lupin. Mary sa ako naschvál postavila na ich stranu.

„Mohla by si trochu času venovať aj nám Evansová.“ Pokarhal ju Sirius.

„No, ale nemusela, nie?“ zavrčala naňho a vykročila do internátov. Zhodila z chrbta tašku a vybrala sa do kúpeľne. Dlhá sprcha jej spravila dobre. Pri dotyku horúcej vody sa uvoľňuje nie len jej telo ale aj myseľ. Hlavne tá, potrebovala uvoľniť. Dnes to bol celkom  pozoruhodný deň. Doobeda venovali úprave elixírov. Snáď sa Slugimu jej práca bude pozdávať. Všetci písali pri úprave o tom, ktoré prísady by mohli ešte použiť aby elixír bol buď chuťovo lepší alebo aby bol výsledný efekt prijateľnejší. Ona však písala o tom ako ovplyvní tento elixír miešanie počas prípravy. Podľa jej predpokladu, elixír starnutia, by nemal byť biely ako mlieko ale tmavomodrý a bol by to účinný uspávací elixír, ktorý ale navodzuje nočné mory. Nad miešaním sa nikto z nich nepozastavil a pritom je to, to najdôležitejšie. Správne prísady sú tiež dôležité. Keby ale išlo pri varení len o prísady, dostal by vždy V aj taký expert ako je Potter.

A Severus, zdá sa, si celkom rozumie s Alice a Jane. Aj keď vo chvíli, keď sa s Jane smial nad úpravou jej elixíru agónie, mala chuť tresnúť ju s tou knihou po hlave. Čo to do nej, pre Merlina, vošlo? Nikdy jej nevadilo, keď sa Severus s niekým rozprávala alebo smeje. Tiež je pravda, že sa nikdy nesmial pri rozhovore so ženou. Upraviť elixír tak, že človek pri záchvate smiechu vydáva zvuky ako samec ťažného zvieraťa je možno zábavné a určite by skončili v agónií a s takým záchvatom smiechu, pri ktorom bolí brucho aj tí, ktorí, tento elixír nepili, ale jej to zábavné v tom momente neprišlo. Jej mozog proste vypol a nevidel iné ako ich dvoch. Videla inteligentnú Jane ako sa žiarivo smeje a Severusa. Jej ochranca, inteligentný mladý muž, jej opora, jej nádej na budúcnosť sa smial ako ho už dlho nepočula. Jeho bledá tvár s ostrými rysmi nadobudla príjemný odtieň a rysy sa zjemnili. Jeho oči, čierne ako samá noc, boli hlboké a leskli sa od sĺz smiechu. V jeho očiach sa topila už mnohokrát. Mala pocit, že sa v ich hĺbke stratí. Jeho čierne dlhé vlasy, na dotyk ako zamat, hlboké inteligentné oči farby polnoci, ostré rysy a bledá pleť, tak charakteristické pre lordov čarodejníckeho sveta. Nemá cenu klamať si, zamilovala sa. A to až po uši. No a teraz to všetko zničila. On ju chráni, pomáha jej, učí ju a je jej nádej, že prežije vojnu. A ona? Ona mu na opátku bude v mysli trieskať knihou po hlave možné partnerky. Je v kaši a to v takej veľkej a horúcej, z akej sa len tak ľahko nevyhrabe. Možno keď ho uvidí šťastného, bude spokojná a so situáciou sa zmiery. Zatiaľ si nebude lámať srdce a hlavu nad možnou budúcou priateľkou Severusa Snapea.