POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

Dni sa ubiehali a s nimi aj nálada Lily Evansovej. Do klubovne sa večer vracala vždy akoby duchom neprítomná. Svoje obavy vyjadril aj Potter. Nepáčilo sa mu, ako unavene začína znova pôsobiť. Nechcel, aby sa opakoval incident zo začiatku roka, kedy sa vyčerpala až do hlbokého bezvedomia a Pomfreyová ju kriesila ôsmimi elixírmi. Dokonca bol ochotný dať Snapeovi na pár dní pokoj.

Ďalší, komu sa jej stav nepozdával bol Remus. On si všimol únavu v jej očiach, ale telo mala svižné a držanie pevné. Jej únava nebola fyzická. Niečo ťažilo jej myseľ. Bude si ju musieť niekde odchytiť a pozhovárať sa s ňou. Snáď jej bude vedieť pomôcť. Niekedy, aspoň trošku, pomôže odľahčiť bremeno aj vypočutie si utrápených slov. Dnes si ide James so Siriusom odpykať ďalší trest. Petra sa zbaví, zatiahne ju do kúta a vytiahne z nej, čo sa deje. Nemusel na ňu ani dlho čakať. Pri portréte sa stretla s odchádzajúcimi záškodníkmi. Niečo si povedali a vošla do klubovne.

„Lily, neprisadneš si ku mne?“ spýtal sa jej Remus.

„Ale samozrejme, rada, len si zanesiem veci do izby.“ Odpovedala mu. Toho chlapca má rada. Keď nie je v blízkosti Potter s Blackom, tak sa môžu aj porozprávať, čo je na jej zlosť veľmi ojedinelé.

„Čo máš nové Rem?“ spýtala sa ho Lily a vpadla do kresla oproti nemu.

„To mi povedz ty?“ vyzval ju.

„Ja? Akurát tak veľa povinností.“ Odpovedala mu neurčito. Isto mu nebude hovoriť, že sa venuje štúdiu školských kníh na vyučovanie, kníh od Severusa, ktoré povedzme si, nespĺňajú štandard kníh o bielej mágii, popri tom sa učí a cvičí kúzla a pripravuje sa na boj o prežitie. Začala sa tiež venovať aj mágii mysle. Popri tom ju neustále, ako nejaká rakovina, zožiera zvnútra myšlienka, že ich priateľstvo Severus vymení za partnerstvo, s niektorou Slizolinčankou.

„A, ako vidím, tak aj starostí.“ Doplnil jej tvrdenie.

„To tiež.“ Priznala s povzdychom Lily.

„Povedz mi Lily, úprimne, netrápi ťa niečo?“ spýtal sa jej jemne. Lily si oprela lakte o stehná a zaborila tvár do dlaní. Pár okamihov takto zotrvala a potom pozrela na Remusa. Nemusela odpovedať. Videl to v jej pohľade. Žiaru jej očí zahaľovali chmúry temných myšlienok. Toto veselé dievča podporuje a pomáha každému. Každému vidí svojimi očami až do duše. Každého ubolenú myseľ pohladí svojou láskavosťou a prežiari jeho temnotu. Pre každého má mnoho milých a povzbudivých slov. A teraz tu sedí pred ním. Nikto si nevšimol a nikomu ani nenapadlo, že aj láskavá duša Lily Evansovej potrebuje nehu a pohladenie. A tento fakt prehliadal aj on. Rád by si dal facku.

„Trápi priateľ môj a nie je toho málo.“ Povzdychla si.

„Povieš mi čo? Môžem ťa ubezpečiť, že tvoje tajomstvá ostanú v bezpečí.“ Pobádal ju Remus. Ona mu verila, tento láskavý vlkolak vie, aké dôležité je udržať tajomstvo.

„Trápia ma dve veci, s jednou sa snažím vyrovnať, ale tá druhá...“ ani nedopovedala. Zaborila si tvár do dlaní a plakala. Silná a láskavá Lily Evansová, ktorá má pre každého schovaný úsmev sa tu láme. Každý vzlyk, každá slza mu uberá silu dýchať a zviera mu vnútornosti.  Ešteže, to nevidí Sirius, alebo ešte lepšie James a Severus. Radšej by nechcel vedieť, čo by sa stalo s osobou, ktorá jej trápenie spôsobila. Remus si sadol na operadlo jej kresla a oprel si ju o seba. Chlácholil ju povzbudivými slovami a robil jej kruhy po chrbte. Ani si nestihol uvedomiť, kedy sa to stalo, ale v chodbe sa zjavil Peter Pettigrew. Naznačil mu hlavou, nech zmizne a nechá ich samých. Och, ten s tým pobeží za Jamesom, ako s teplým chlebom. Bude mať čo robiť odbiť ich zvedavosť. Keď sa Lily upokojila, utrela si slzy a nos do vreckovky,  sklonila pohľad do zeme.

„Ďakujem ti Remus, ďakujem ti a dúfam, že mi odpustíš.“ Povedala tlmene.

„Nemáš mi za čo ďakovať. Si moja priateľka, som tu aj na takéto chvíle, ak nie práve kvôli nim.“ Opravil sa.

„Ale neviem, čo ti mám odpúšťať.“ Pripomenul jej druhú časť.

„Odpusť mi, že sa správam ako malá, že ťa zaťažujem so svojimi malichernosťami, máš aj ty svoje trápenia.“ Povedala mu smutne.

„A kto ich nemá Lily? Každý z nás si niečo nesie. Kamaráti sú tu nie len na to, aby sme sa spolu smiali ale aj na to, aby sme sa o to bremeno podelili. Spoločne sa nesie oveľa ľahšie.“ Povedal jej povzbudzujúco.

„Povedz mi Rem, prečo nedá James pokoj Severusovi?“ spýtala sa ho. Túto otázku si kladie už veľmi dlho, vlastne už to bude piaty rok a odpoveď, rozumnú odpoveď nedostala.

„S týmto sa mi James nezdôveril, ale mám dohady.“ Povedal jej.

„Počúvam.“ Povedala mu Lily a oprela sa do kresla. Jej pohľad smeroval do upokojujúcich plameňov Chrabromilského krbu.

„Prvý problém je určite jeho temperament, druhý bude ten, že na prvej ceste urazil Severus Chrabromil . Takto to začalo, ale teraz mám pocit, že tu zohráva veľkú úlohu žiarlivosť.“ Povzdychol si.

„Žiarlivosť? A na čo, prosím ťa?“ rozmaznávaný bohatý aristokrat Potter, obletovaný hráč metlobalu, žiarli na Severusa. Asi by potreboval, si to vymeniť na jeden deň so Sevom. Potom by ho ľutoval do konca života. Nie je treba, oba pocity sú urážlivé.

„Závidí mu vaše priateľstvo a jeho blízkosť k tebe.“ Povedal jej na rovinu.

„Čo, prosím?“ vytreštila oči Lily. Remus prikývol.

„Tak on mu robí na škole peklo, pretože sa priatelí so mnou?“ krútila hlavou Lily. Remus videl, že sa jej v očiach lesknú slzy. Vyložila si to presne naopak. Teraz cíti vinu na tom, že James preklína Severusa pri každej príležitosti.

„Nie, nie Lily. On nevie zniesť, že sa nepriatelíš ty s ním.“ Opravil ju. Lily krútila hlavou a pozerala do zeme. Alebo do samého pekla? Kto vie, na čo v tej chvíli myslí. Jedno ale vie s istotou. Miesto toho, aby ju nejakého bremena zbavil, pridal jej ďalšie.

„Čo vieš o Severusovi?“ spýtala sa zrazu Lily.

„No nič konkrétne. Len to čo je všeobecne známe.“ Odpovedal neurčito.

„Pokračuj.“ Vyzvala ho Lily tichým hlasom, stále pozerajúc do zeme.

„Je to syn čarodejnice a mukla a vraj aj dedič nejakého bohatého rodu.“ Odpovedal. O aký rod sa jedná, sa v Chrabromile nehovorilo.

„Nič viac?“ spýtala sa.

„Nie. Je ešte niečo, čo by som mal vedieť?“ odpovedal otázkou.

„Severus býva so svojou matkou a otcom neďaleko od nás.“ Začala.

„Ja neviem, ako to mám správne povedať, aby si ma v tejto súvislosti pochopil.“ Krútila Lily hlavou.

„Skús od srdca.“ Pomohol jej Remus.

„On to nemá ľahké. Jeho matka je zničená žena, jeho otec je najväčší podliak akého poznám. Každý sa mu vyhýba. Jeho otec pije a nie málo. A svoj hnev si ventiluje na Severusovej matke.“ Zavzlykala. Remus vytreštil oči. Toto netušil.

„A teraz mi povedz čo mám robiť. Severus má doma peklo na zemi. Musí sa pozerať, ako jeho matka pracuje, aby mali na jedlo a pár starých obnosených vecí, zatiaľ čo jeho otec všetko čo majú prepije a na oplátku, mláti svoju manželku. A keď už nemusí byť doma a pozerať sa na to všetko, mu na škole robí peklo Potter. A na vine som ja! Ako sa s ním môžem priateliť? On ničí môjho priateľa.“ Krútila Lily hlavou. Nevedela z tohto problému vyjsť. A to nebol ani problém, ktorý chcela s ním preberať.

„Predpokladám, že nechceš, aby sa toto niekto dozvedel.“ Uisťoval sa Remus.

„Nie. Stačí, že ho volajú ufňukanec a netopier zo žalárov. Nemusí dostať aj nálepku ‘syn ožrana‘. Toho si užíva cez leto, v muklovskom svete, až príliš.“ Odôvodnila mu to Lily.

„Môžem ti sľúbiť, že tvoje tajomstvo nezradím a tiež ti sľubujem, že sa ich budem snažiť priviesť k rozumu.“ Povedal jej. Skôr naučí obra odriekať obmeny kúzla Ventus protegar, ako vyvrátiť Jamesovi potrebu útočiť na Snapea. Ale pokúšať sa môže.

„Ďakujem, že sa snažíš. Veľmi si to vážim Remus.“ Povedala so smutným úsmevom.

„Naozaj nie je za čo.“ Usmial sa na ňu.

„A teraz mi povedz, čo ťa trápi. K tomu sme sa ešte nedostali.“ Pripomenul jej.

„Ja sa cítim hlúpo a trápne Remus.“ Očervenela v tvári. Remus sa zoširoka usmial.

„Naša Lily sa zaľúbila.“ Vyšlo z neho ťahaným hlasom. Prikývla mu, nemalo zmysel snažiť sa zapierať.

„Zaľúbila a neostáva mi iné, len čakať, kedy si tento čarodejník nájde partnerku a ja ho navždy stratím.“ Zapozerala sa opäť do plameňov. Už chápe čo ju trápi. Nevidí možnosť, že by sa tento vzťah naplnil. On to ale videl úplne inak.

„Prečo by si mal nájsť niekoho iného Lily? Však si milá, krásna a inteligentná čarodejnica. O teba by sa nejeden pobil.“ Žmurkol na ňu.

„Ja si nemyslím, že z jeho strany sa jedná o nejaké hlbšie city a keby sa aj jednalo, tak ....“ hlas sa jej zlomil.

„Tak si myslíš, že ti otec, syna ožrana, neodsúhlasí.“ Dodal Remus. Nie je idiot. Jediný chalan, s ktorým trávi čas, je Severus. Občas sú tam aj iný chalani z rôznych fakúlt, ale Severusovi venuje maximum času a pozornosti. Lily pritakala.

„Ja si myslím, že reakcie otca by si sa mala obávať najmenej. Pije jeho otec, nie on.“ Vysvetlil. Ona to vedela, ale je ľahké súdiť niekoho a dať mu nálepku, bez toho, aby ho človek spoznal. Osočovanie za niečo, za čo nemôže, by mal plne chápať aj Remus.

„Och, drahý Remus, ty sám dobre vieš aké je to byť osočovaný s nálepkou, ktorá je ako terč na tvojom chrbte." povzdychla si Lily. Remus sa zamrvil na mieste. Ani netuší akú má pravdu. A možno aj tuší, nechce podceňovať jej intelekt.

„Vieš čoho sa najviac obávam Remus?“ spýtala sa Lily.

„Vôbec netuším.“ Odpovedal

„Vieš dobre, kto je tam vonku a čo robí. A my čoskoro skončíme školu. Potom už nebude cesty späť. Nebudeme mať možnosť skryť sa za ochranné kúzla Rokfortu. Budeme si musieť vybrať. Ja si nemám čo vyberať. Som humusáčka. Lovná zver. Sirius sa od temnej strany rodiny odtrhol, jeho tiež neprivítajú s otvorenou náručou. Skutočne na výber má asi James. Je čistokrvný, privítali by ho aj Smrťožrúti. On ale nepôjde bojovať proti priateľom a zabíjať bezbranných. Potom si ostal ty. Kam sa pridáš? Ktorá strana ťa dokáže prijať so všetkým čo k tebe patrí? A nakoniec Severus. Severus má vďaka svojmu otcovi v srdci nenávisť. V žilách mu prúdi temná krv. Ale to, že má niekto v sebe temnotu, neznamená, že je zlý alebo netvor. Je len iný. Ja sa len desím toho, že sa dostane do situácie, kedy sa bude musieť rozhodnúť, či si vyberie stranu Pottera, alebo cestu pomsty otcovi.“ Zakončila to Lily. 

„Ty to vieš, však Lily?“ prehovoril ticho Remus.

„Ak máš na mysli tvoj ‘malý zdravotný problém‘ tak áno.“ Prikývla zmierlivo.

„Vieš to a aj tak tu pri mne pokojne sedíš?“ nechápal.

„Vidíš dobre. Viem to, sedím tu, dôverujem ti, nazývam ťa priateľom a revem ti na ramene.“ Zaklincovala to a úškrnom.

„Prečo? V očiach čarodejníckeho sveta som len netvor, ktorý by mal byť vyhnaný, ak nie rovno zabitý.“  Krútil hlavou. Ten najsvetlejší anjel sympatizuje s vlkolakom. To bolo to, o čom sníval, ale bral to ako nereálny sen.

„Poď.“ Povedala Lily, vstala z kresla a ponúkla mu ruku. Remus ju chytil a nechal sa viesť. Nevedel kam, ale nebránil sa. Nech idú kdekoľvek, nebude to nepríjemné.

Lily ho zaviedla do kúpeľne a postavila ho pred zrkadlo. Ona sama sa postavila za svojho priateľa.

„Čo vidíš?“ spýtala sa ho a rukou ukázala na jeho odraz v zrkadle. On sa pozrel na malý okamih a svoj pohľad odvrátil.

„Vidím vlkolaka, čiernu bytosť, ktorá, mne nepochopiteľným spôsobom, študuje piaty rok na škole a má priateľov.“ Krútil hlavou. Lily si všimla ten nenávistný pohľad, ktorý venoval svojmu obrazu v zrkadle. Utrápene si povzdychla a pristúpila k nemu bližšie. Tento človek má sebaúctu červoplaza.

„Ja vidím inteligentného a dobrosrdečného mladého čarodejníka. James, Sirius, Peter a ja máme to šťastie, že nás nazývaš svojimi priateľmi.“ Hovorila mu skoro šeptom.

„Remus, ty to tam nevidíš?“ spýtala sa ho. Mladý chrabromilčan sa otočil chrbtom k zrkadlu a pozrel do jej očí. Videl v nich toľko lásky, a ako predtým Regulus, aj on práve teraz cítil jej čistú auru. Jasnú, svetlú ako slnečná žiara. Doteraz ju všetci brali ako anjelskú bytosť, on má ale pocit, že je to bytosť slnka. Vie presvetliť aj najhlbšiu priepasť a prežiariť najväčšiu temnotu. Má moc roztápať ľad, ktorý obaľuje srdcia, ale má aj silu spáliť na popol toho, kto sa dostane do nemilosti. V jeho očiach sa začali formovať slzy. Lily to videla a bodlo ju pri srdci. Tento človek nenávidí sám seba, za niečo, čo nemohol ovplyvniť. On si nevybral svoj osud. On neprosil toho vlkolaka, aby ho pohryzol. Nevedela, kedy sa to stalo. Určite ešte pred nástupom na Rokfort. Bol malý, veľmi malý na to, aby sa vedel ubrániť.

„Remus. To, že máš v sebe vlka, z teba nerobí netvora. Tým, čím si, určuješ sám. Našu podstatu nerobia naše možnosti, ale naše skutky.“ Hovorila mu láskavým hlasom a pohladila jeho tvár. Remusovi stekali po lícach slzy a Lily mu ich nežne utrela palcami. Tak potreboval toto počuť. Jeho kamaráti ho akceptovali a mali radi aj napriek tomu. Nikto mu ale nepovedal, že pre to čím je, nie je zlý netvor.

„Vieš, to že si lykantrop, neznamená, že si chladnokrvá beštia. Všetci tu naokolo odsudzujú všetko iné. Prispel tomu určite aj Dumbledore so svojím postojom a ten tam vonku so svojou krutosťou. Ja som však zistila, že čierna mágia pozná aj liečivé kúzla, ktoré sú mocnejšie ako kúzla svetlej mágie. Vedel si to?“ zakončila rozprávanie otázkou. Remus krútil hlavou. Čiernej mágii sa vyhýbal ešte viac ako svetlý čarodejníci. Bál sa, že úplne prepadne temnote.

„Vedel si teda, že biela mágia vie mučiť, ničiť a ubližovať?“ spýtala sa.

„To som nevedel, ale tušil som, že je niečo také možné.“ Povedal jej a utrel si nos.

„Kto je teda zlý Remus? Svetlý, ktorý ubližujú alebo temný, ktorý liečia? Neodpovedaj hneď. Len premýšľaj nad tým, kto je obeť a kto beštia.“ Chytila ho za rameno. Remus prikývol. Táto čarodejnica mu poskytla pohľad, na seba samého z uhla, o ktorom netušil, že existuje. Vyšli z kúpeľne a pobrali sa do klubovne. V klubovni sa Lily otočila na Remusa. Silno ho objala a šepla mu do hrude.

„Budem tu vždy pre teba Remus. Dobrú noc.“ Pustila ho, pobozkala nežne na líce a vybrala sa do svojej izby. Zanechala Remusa, strateného vo svojich myšlienkach, stáť uprostred klubovne. Množstvo Chrabromilčanov pozeralo na tú scénu s otvorenými ústami a šokom vpísaným v očiach. Nepočuli čo mu šepla ale stačilo im, keď videli to vrúcne objatie, bozk a vyšli z kúpeľne. To čo sa tam odohralo si budú musieť domýšľať. A fantázia Chrabromilčanov vie uletieť veľmi ďaleko. Ale niečo také sa im nehodilo k Remusovi a už tobôž nie k Evansovej. Najpravdepodobnejšie bude, že tam našli súkromie na rozhovor o niečom, pre nich dôležitom. Remus sa spamätal, že stojí ako idiot uprostred klubovne a vybral sa ku krbu, kde sa usadil do prázdneho kresla. Má nad čím premýšľať a najhoršie je, že to dievča asi ani netuší, koľko pravdy je v jej obavách. Sirius je čistokrvný aristokrat ale od rodiny sa odtrhol. Toho by medzi Smrťožrútmi nevideli radi. Ale, ak by tak učinil, prijala by ho späť jeho rodina a brali by incident tohto leta, ako neuvážený čin pubertiaka. James, je až príliš usadený na svetlej strane. Ten, je jasný. Má síce možnosť ostať neutrálny ale je horkokrvný, taký ako on sa neskrývajú a ani netvária, že sa ich dianie naokolo netýka. Sirius nepôjde proti svojmu priateľovi a už vôbec by nezabíjal muklov. Potom ostal on. Jeho svetlý nikdy úplne neprijmú a temná strana ho síce bude akceptovať, je vo svojej podstate temná bytosť, ale budú ho iba využívať. Potom je tu Lily. Neverí ideálom svetla, ale rovnako neverí temnote. Ona je niekde na hranici. Ona na výber nemá. Ona sa nebude skrývať niekde ďaleko v lese a tváriť sa, že neexistuje. Bude sa snažiť zničiť toho parchanta, ktorý zabíja muklov pre zábavu. A Severus? Prisahal by, že z neho bude Smrťožrút. Svetlí ho neprijmú. Znamenalo by to spojiť Jamesa so Snapeom. To je nadpozemský výkon. To sa asi nepodarí ani Lily. A Voldemort mu dá moc na pomstu. Túžba po pomste ho môže zničiť. Lily, ale určite spraví všetko, aby ho uchránila od zverstiev, ktoré sa tam páchajú. Koniec koncov, bol by na strane, ktorá sa bude snažiť zabiť ju. Ona je muklorodená a bude proti nim bojovať. Isto bude na pomyselnom zozname odporcov červenou farbou. Lily bude musieť stáť na strane, ktorá odporuje Voldemortovi, ale nie na strane, kde bude Potter. Či ale taká strane je, alebo bude, zatiaľ nevie. Ale to by bola strana, na ktorej by sa našlo miesto pre neho aj pre Severusa. Severus nie je jeho priateľ, ale dokážu sa aspoň akceptovať. Spája ich priateľstvo s Lily a určite ich bude spájať aj snaha ochrániť ju pred smrťou v rukách Smrťožrútov. Z myšlienok ho vyrušil až príchod jeho priateľov.

„Námesačník, deje sa niečo? Vyzeráš ako spráskaný vlk.“ Zamračil sa na neho Sirius. James sa usadil k ním a ticho sa mračil.

„Nie, nič, len som sa zamyslel.“ Usmial sa na svojich priateľov.

„Nemá tvoje zamyslenie niečo spoločné s tým, že ti plakala do ramena?“ spýtal sa Peter koktavo. Remus ho prebodol pohľadom. Toto nebolo potrebné spomínať. Nie tu a určite nie takto. Peter sa stiahol. Vedel, že to asi nebol dobrý nápad.

„Ó, takže nejaké dievča hľadalo útechu v našom Remusovi?“ škeril sa James.

„Nakoniec si predsa len nájdeš dievča.“ Žmurkol naňho.

„To by som netvrdil." krútil hlavou Remus.

„Inak, ktorá kráska hľadala bezpečie tvojho ramena?“ spýtal sa so záujmom James a priateľsky ho drgol do ramena. Remus sa uškrnul a krútil hlavou. Nie, tak ľahko to z neho nedostanú.

„Nikdy by si neuhádol a asi ani neveril.“ Povedal s pobavením v očiach. James sa zamračil. Napadlo mu hneď niekoľko možností. Jedna nepravdepodobnejšia ako druhá. Napríklad by nikdy neveril, že by to bola niektorá prváčka. Sirius si odfrkol.

„Peter videl si, kto bolo to dievča?“ spýtal sa a hodil víťazný úškrn na Remusa.

„Ja, no, áno.“ Vykoktal zo seba.

„Tak hovor, nie, človeče.“ Krútil hlavou James. Nedočkavosť a zvedavosť z neho priam kričala. Peter hodil spýtavý pohľad na Rema. Nevedel ako ďalej. Ak im nepovie, vrhnú sa naňho, ak im povie, nastane rovnaký výbuch. Dal by si facku. Už si uvedomil, prečo to pokašľal. Túto dilemu za neho našťastie vyriešil Remus.

„Poviem ti kto to bol, ale nepoviem ti o čom sme sa rozprávali a ani to, prečo plakala.“ Pozrel Jamesovi do očí. James to chápal. Udržať tajomstvo je dôležité. Najme pre toho, koho tajomstvom je, že je vlkolak. Preto prikývol.

„Lily.“ Šepol im.

„Čo?“ zreval James na celú klubovňu a začal sa zúrivo prechádzať pred krbom.

„Trápi ju niekto? Remus hovor! Ak jej niekto ublížil, zabijem ho. Bol to ten slizký had, však? On ešte uvidí, čo je to peklo.“ Zaprisahal sa James a takmer si v amoku začal trhať vlasy. Remus si spomenul na prirovnanie ‘peklo na zemi‘ v príbehu o Snapeovi, ktorý mu prezradila Lily.

„Nepoviem ti, s čím sa mi zdôverila, môžem ti však povedať, že sa jej nikto nedotkol a už vôbec nie Snape.“ Odbil ho.

„Trápi sa pre niečo, čo zachádza ďalej, ako za múry Rokfortu.“ V tomto neklamal, trápi ju jej budúcnosť a to je veľmi ďaleko. James sa trošku upokojil, ale dýchal ako nazúrený býk.

„James, prečo tak soptíš? Nie je to tvoja partnerka a ani rodina ti nie je?“ spýtal sa ho Peter. Jeho sa trápenie Evansovej osobne nedotklo. Zaujímalo ho, o čom sa zhovárali s Remusom, ale jeho jej smútok nezasiahol. Naopak James sa cítil, ako by ho niekto udrel trollskym kyjakom po hlave. Vmietol mu do tváre čistý fakt. Lily nebola jeho priateľka, to však neznamená, že to nie je jeho najväčšia túžba.

„Ale mohla by byť.“ Povedal sebaisto. Sirius sa zasmial.

„Paroháč, nechcem mariť tvoje ilúzie, ale veľké šance nemáš.“ Vysvetľoval mu s hravým pobavením.

„Budúci víkend je Rokwill, pozvem ju.“ Uškrnul sa James.

„Tak to ti držím palce.“ Uškrnul sa Sirius. Skôr uvidí perfektný elixír v ich kotlíku, ako randiť Jamesa s Evansovou.

„No pokiaľ viem, tak priateľa nemá.“ Zamyslel sa James a pozrel s obavami do tváre Námesačníka. On nesúhlasne pokrútil hlavou.

„V tom prípade, tam nádej stále je a ja budem bojovať.“ Vyhlásil sebaisto.

„Len, aby si to tým bojom ešte viac nepokazil.“ Podotkol Remus. Boj medzi ním a Severusom Snapeom je hlavný kameň úrazu. James si odfrkol.

„Som obľúbený, dievčatami obletovaný, stíhač a z dobrej rodiny. So mnou môže súperiť len málokto.“ Podotkol svoje kvality.

„O tom nepochybujem. Toto sú pre teba dôležité vlastnosti. Zamyslel si sa niekedy nad tým, čo je dôležité pre ňu?“ odbil ho Vlkolak. James sa zamračil. Čo iné by bolo pre ňu dôležité? Tieto vlastnosti si cenia všetky dievčatá zo školy. Ona je ale iná, ako ostatné dievčatá. Preto po nej tak túži. Ale je to v prvom rade Chrabromilčanka. Aj ona si váži Chrabromilské vlastnosti, ktoré má.

„Som Chrabromilčan. V tom sú isto zahrnuté aj vlastnosti, ktoré sú pre ňu dôležité.“ Dohadoval sa James.

„Svoju charakteristiku si veľmi skrátil Paroháč. V skutočnosti nehovorí, aký James Potter vlastne je.“ Vysvetľoval mu.

„Ak sa rozhliadneš po klubovni, zistíš, že je tu šesť Chrabromilčaniek. Všetky prezentujú naše kvality, ale ani jedna z nich nie je Lily Evansová.“ Dokončil.

„Nechápem, kam tým mieriš.“ Zamračil sa James.

„To vôbec nevadí. Isto na to prídeš čoskoro sám.“ Pokračoval Remus.

„Ja plne chápem tvojím slovám, ale nie som schopný to pospájať do celku.“ Odpovedal zamyslene Sirius.

„Všetci tu sme rovnakí a pritom každý je iný.“ Dodal zamyslene Sirius.

„Správne Tichošľap. A keď pochopíš podstatu osobnosti kohokoľvek z nich, pochopíš aj ich kvality a kvality, ktoré si cenia najväčšmi.“ Odpovedal mu vlkolak.

„Takže, aby som mal šancu ísť na rande s Evansovou, musím pochopiť ako rozmýšľa. Správne?“ uisťoval sa James, či správne pochopil ich rozhovor.

„No také jednoduché to nie je.“ Zasmial sa Remus.

„Ona musí v tebe nájsť to niečo, pre čo bude mať chuť, ísť s tebou na rande. To, že pochopíš jej činy a myšlienky, ti iba pootvorí ku nej dvere.“ Rozprával pomaly, ako k malému dieťaťu.

„Ale ako ju mám pochopiť, keď každá snaha o to, aby sa k nám pripojila, končí hádkou a hnevom?“ krútil hlavou.

„To je niečo, na čo musíš prísť sám.“ Chytil ho za plece Remus.

Skúsil všetko, alebo všetko čo mu napadlo, že by na ňu mohlo zapôsobiť. Skúšal to ako športovec. Ako zabávač. Ako nebojácny hrdina nadaný na obranu a celkom schopný v transfigurácii. Ako nenahraditeľný stíhač ich družstva a dokonalý letec s najnovšou metlou. Nič z toho mu ale dvere k Lily neotvorilo. Keď vytiahol Snapea z tunela, začala ho oslovovať aspoň krstným menom. Preto dúfal, že práve toto je cesta ku nej. Ona by po svojom boku nemohla mať zbabelca. Nerozumeli by si. Jej srdce je možno čisté a obrovské, ale je v ňom odvaha. Remus je statočný, inteligentný a jemu svoj svet otvorila. Prečo nemôže žiariť aj v jeho svete? Prečo to nemôže byť ich spoločný svet? Možno práve Remusova pokojná povaha mu pomohla. Skúsi ísť na ňu v štýle stoického pokoja.

„Ráno sa jej spýtam, či by nešla so mnou do Rokvillu.“ Rozhodol sa.

„Veľa šťastia, priateľu.“ Poprial mu ironicky Sirius.

Ráno James vstal z postele a zamieril do sprchy. Keď skončil s očistou svojho tela, obliekol sa a upravil. Chcel zapôsobiť hneď na prvý dojem. Keď vychádzal z klubovne v sprievode svojich druhov, snažil sa získať rovnováhu. Toto nebude jednoduché.

Lily zbadali pred dverami do Veľkej siene ako sa rozpráva s Markom a Snapeom. Jamesovi stúpol tlak. Neznášal toho slizkého hada.

„Držíme ti palce kamarát.“ Pobúchal ho po chrbte Remus a vybral sa so Siriusom a Petrom do Veľkej siene.

„Ty, Lily, môžeš na slovíčko?“ spýtal sa jej čo najpokojnejšie. Snape ho prebodol zvlášť nenávistným pohľadom a James mu ho opätoval veľmi ochotne. Lily sa zarazila nad jeho pokojným tónom a aj to, že nevytiahol prútik na Severusa bolo divné. Opomenul dokonca aj to jeho ‘Hej, ty, Evansová’. Toto bolo niečo nové.

„Ale iste.“ Povedala a vykročila smerom k nemu. Severus s Markom ostali stáť a čakali, čo od nej ten nafúkanec chce.

„Lily, blíži sa termín Rokvillu a viem, že vždy na prvý termín chodíš, aj keď ostatné tráviš radšej v knižnici. Chcel by som sa ťa spýtať, či by si do Rokvillu, nešla tento krát, so mnou?“ spýtal sa jej nervózne, ale udržiaval si slušný a pokojný tón. Lily sa na počudovanie usmiala.

„James, je mi ľúto, ale už ma niekto pozval.“ Odpovedala mu milo.

„To chápem, snáď inokedy.“ Zadúfal rovnako zdvorilo a odišiel do Veľkej siene. Lily sa pobrala za Markom a Severusom.

„Čo chcel?“ spýtal sa Mark. Neušlo ani jednému z nich, že ak chcel čokoľvek, Lily ho nepotešila.

„Pozval ma do Rokvillu.“ Uškrnula sa. Severusa to pobúrilo, ale zároveň potešilo. Vyhral nad ním. Ten pocit bol opojný.

„Poďme radšej na raňajky, nech stihneme zjesť aspoň niečo.“ Pripomenula im.

„Tak ako?“ spýtal sa Sirius Jamesa. Odpoveď poznal. Videl to na ňom až moc dobre. Ale neodolal. Nabodával jedlo na vidličku akoby to bol nepriateľ.

„Vraj ju už niekto pozval. Na druhú stranu to bol prvý slušný rozhovor.“ Snažil sa nájsť v odmietnutí aspoň niečo pozitívne.

„Kto ťa predbehol?“ vyzvedal Peter.

„To zatiaľ netuším, ale určite niekto zo Slugiho klubu.“ Odfrkol si.

„Teda, ak to nebol Remus.“ Dodal s úškrnom.

„Neprovokuj, lebo nabudúce si ju rezervujem ja.“ Dodal karhavým tónom ale smiech v očiach ho prezradil. To by mu nespravil.

„Skús to a za splnu ťa vykastrujem.“ Vyhrážal sa mu šeptom. Záškodníci vyprskli smiechom. Všetci si predstavovali ako James naháňa s dýkou v ruke vlkolaka s chvostom medzi nohami, chrániac tak svoje cennosti.

„Však to sa dozvieme, keď ich uvidíme.“ Dodal Sirius.

Dnes sa Lily na vyučovaní darilo a získala nejaké body pre svoju fakultu. Celý deň sa ale na počudovanie obávala hodiny ‘špeci’ elixírov. Nebola si istá, ako jej ponímanie úpravy elixíru zoberie Slughorn. Ona síce zmenila vlastnosti, čo sa považuje za úpravu, ale nepoužila žiadnu prísadu navyše a dokonca ani nezmenila množstvo pridávaných zložiek. Len ich bolo potrebné dávať v inom poradí a miešať inak. So Severusom boli síce dvojica a pracovali na hodine spolu, on však úpravu elixíru poňal z tej očakávanej strany. Ona, asi jediná odovzdala prácu z diametrálne rozdielnym ponímaním slova úprava. Nevadí. Ak dostane zlú známku, bude práce písať v štýle jeho predstáv, Čo by ju dosť mrzelo.

Do učebne vstúpila nervózna. Zaujala svoje miesto vedľa Severusa a mala pocit, že nie je schopná prijať dostatok kyslíka. Slughorn sa na skupinku svojich obľúbencov usmial. Na stole mal na kôpke poukladané ich práce.

„Všetci ste na svojich elixíroch usilovne pracovali a študovali ich, ako som sa dopočul, dosť zanietene.“ Zachechtol sa.

„Som s vami veľmi spokojný. Bola to vaša prvá práca a aj bez skúseností, ste sa to nej pustili so zápalom. Som na vás hrdý.“ Dodal. V jeho hlase hrdosť bolo poznať.

„Jedna práca bola, ale napísaná v duchu, ktorý som nepredpokladal. Sám som sa nad tým takto nikdy nezamýšľal.“ Zakončil rozprávanie a začal rozdávať práce. Lily o odtieň zbledla. Severus si všimol jej nepokoj a položil jej ruku na rameno. Vedel, kto to bol. Bolo to poznať na jej nervozite. Ak mal niekto odvahu spraviť niečo inak, bola to táto Chrabromilčanka. Ona sama po škole prezentuje priateľstvo Chrabromilčana a Slizolinčana, ako niečo prirodzené.

Podal prácu Severusovi a Lily a podišiel k svojmu stolu.

„Pripravte si kotlíky a pomôcky a overíme si vaše, zatiaľ dohady, v praxi. Až overený dohad, môžeme označiť za poznatok.“ Vysvetlil im význam tohto termínu. Severus si prezrel svoju prácu a tváril sa spokojne.

„P.“ šepol jej. V hlase bolo ale cítiť neúplnú spokojnosť. Bol zvyknutý dostávať z elixírov V-čka. Toto, ale bol vyšší level. Tu bol ochotný uspokojiť sa aj s P. Počul šepot naokolo a všetci majú P. Len Lily sa tvárila, akoby na ňu niekto uvalil Petrificus totalus.

„Zlatíčko, deje sa niečo?“ šepol jej s obavami. Na svoju prácu pozerala zhrozene, akoby dostala T. To by jej Slughorn ale nedal. Toto hodnotenie si rezervoval pre Pettigrewa. Aj idiot ako Potter dostaval H.

„Nič, Severus, všetko je fajn.“ Povedala mu nervózne, ale v jej očiach zahliadol, niečo ako triumf. Vytrhol jej prácu z ruky.

„V?“ nechápal.

„Ty si dostala V?“ spýtal sa nechápavo. Nebolo to ale povedané s hnevom, ktorý čakala. Myslela si, že bude zúriť, že ho predbehla. To sa jej ešte nepodarilo. Ako by aj mohla mať lepšie ako V. Severus iné nikdy nedostal. On sa, ale tváril hrdo a spokojne. Jej známka mu nevadila, naopak sa z nej tešil viac ako zo svojich známok. Odľahlo jej.

„Podľa ktorého postupu budeme pracovať?“ spýtala sa ho.

„Podľa tvojho samozrejme.“ Povedal jej a študoval jej prácu. Nevedel o čom písala. Nepriznala sa mu. Lily vytiahla cínový kotlík. Pôvodne sa mal variť v medenom.

„Pán Snape, prečo nechystáte prísady, kým slečna Evansová chystá kotlík?“ spýtal sa ho Slughorn.

„Zoznamujem sa s postupom prípravy. Svoju prácu držala totiž v tajnosti.“ Usmial sa na profesora. Slughorn sa zasmial.

„Chápem, bolo to odvážne.“ Smial sa. Sám nevedel, ako tú prácu ohodnotiť. Všetci písali o účinkoch látok v prísadách a ako sa navzájom ovplyvňujú. Táto červenovláska, však písala o tom ako ovplyvní výsledok poradie látok, miešanie a druh kotlíka. Nebolo to to, čo od nich vyžadoval ale bola to úprava elixíru a rozhodne dokonale pochopila nutnosť dodržať postup a druh kotlíka. Bola to v istom ponímaní demonštrácia, čo by bol schopný Pettigrew navariť, ak by na neho nikto nedozeral. Ale v tomto prípade, by to bolo cielené, zmenila by podstatu elixíru a to dokonale. Musel ho uvariť aby si overil, že jej úprava bude účinná. To nikdy nemusel. Pri ostatných vedel, ako zložky budú reagovať a prečo to nebolo celkom tak, ako písali. Všetci do radu sa zmýlili v miešaní. V miešaní, na ktoré prikladala ona taký význam. S takouto prácou sa ešte nestretol a bol prekvapený, keď videl, že elixír mení farby tak, ako predpokladala a účinok bol dokonalý. Táto muklorodená čarodejnica, by to v elixíroch mohla dotiahnuť ďaleko. Dopočul sa, že chce byť čaromedička. Tam by jej bola škoda, aj keď ako odborník na otravu a zasiahnutie elixírmi, by bola dokonalá.

Čoskoro sa triedou vznášali výpary elixírov. Ich zmes bola niekedy na nevydržanie. Pol hodinu pred koncom mali všetci hotový svoj elixír. Všetci sa mračili nad svojím výtvorom. Nebol taký, aký predpokladali. Jedine Lily a Severus sa tvárili spokojne.

„Viete mi niekto povedať, prečo vaše elixíry nedopadli podľa predpokladu, ako ste písali vo vašich prácach?“ spýtal sa Slughorn. Trieda nechápavo až porazenecky krútila hlavou.

„Všetci ste opomenuli jeden dôležitý fakt, ktorý bol základom úpravy elixíru slečny Evansovej. Elixír, ktorý pripravila s pánom Snapeom je presne taký, ako opisovala v práci a aj farby mení podľa jej predpokladu.“ Hovoril Slughorn.

„Pán Snape, poviete nám, čo bolo podstatné v práci slečny Evansovej?“ vyzval ho.

„No prvé, čo som si uvedomil bolo, že Lily nepoužila žiadnu inú prísadu, aby zmenila obsah kotlíka. Zmenila iba druh kotlíka, poradie prísad a miešanie pri varení.“ Menoval Severus.

„Miešanie, to bolo to podstatné.“ Rozohnil sa Slughorn stratený v svojom elixírovom svete.

„A ako ste si mohli všimnúť, miešanie vysoko ovplyvňuje kvalitu elixíru.“ Debatoval s vami.

„Naše elixíry si ale zachovali požadované vlastnosti profesor, rozdiel je iba vo farbe a sile.“ Bránila svoj kotlík Jane.

„Určite áno, slečna Wallisová, preto som Vám dal P.“ usmial sa.

„Chápete ale, že ak niekomu musíme podať elixír, nie je ľahké ho nechať vypiť polovicu kotlíka, aby sa dosiahol požadovaný účinok.“ Argumentoval jej. Všetkým poklepol po pergamene a objavilo sa tam pár dodatkov Slughorna k ich práci. Pri miešaní nebol zmenený počet miešaní iba smer miešania.

„Táto jediná, na prvý pohľad banalita, zmenila váš elixír neželaným spôsobom. Myslite na to, pri ďalšej práci.“ Pripomenul im.

„Máte niekto nejaký nápad, čomu by sme sa mohli venovať budúci týždeň?“ vyzval členov svojho elitného klubu.

„Čo keby sme skúsili namiešať nejaký elixír a upravili ho tak, že by zaberal iba na určitú skupinu ľudí a na druhú by mal iný účinok?“ spýtala sa Lily.

„Dalo by sa niečo také dosiahnuť?“ pridal Severus otázku. Slughorn sa zamyslel a mračil.

„Ako to myslíte, určitú skupinu ľudí?“ nechcel ich pobádať k vytváraniu jedov, ktorý bude zabíjať napríklad iba muklov a čarodejníkom neuškodí. Na niečo také, tam vonku už niekto pobehuje a keby sa mu dostalo do uší, že niekto niečo také navrhol, isto by to skúsil.

„Napríklad, že muži sa budú smiať a na ženy bude mať iný účinok.“ Zamyslela sa Lily.

„Určite je niečo také možné, môžete to skúsiť slečna.“ Odobril jej to Slughorn.

„Má niekto ešte nejaký nápad?“ spýtal sa profesor.

„Mne sa nápad Lily pozdáva.“ Odpovedal Mark zamyslene.

„Určite to ale nebude jednoduché.“ Dodal rovnako zamyslený Hanrich. Profesor videl ako sa im otáčajú kolieska v hlave a zamýšľajú sa nad tým.

„Čo keby ste všetci vypracovali jednu prácu. Jednu spoločnú a skúsime navariť tento elixír spolu.“ Navrhol Slughorn. Triedou sa rozliehalo tiché nadšenie. Budú variť elixír, všetci jeden a to s pomocou profesora. To znelo dobre. V nedeľu budú mať čo robiť, aby na niečo prišli. Lily a Severus budú mať určite aspoň tušenie, v akej knihe hľadať inšpiráciu.

„Kým sa rozídeme, chcel by som s vami prebrať ešte niečo.“ Usmieval sa spokojný Slughorn.

„Blíži sa Halloween a tak mi napadlo, že by sme si mohli spraviť vlastný večierok. Každý z vás si môže niekoho pozvať.“ Žmurkol na nich. Jeho návrh zdá sa prešiel. Možnosť priviesť si partnera sa zapáčil každému a sú celkom dobrá partia. Nedeľné stretnutie v knižnici na tom mal veľkú zásluhu. Koho ale pozvať ako svoj doprovod? Ona v tom mala jasno. Koho ale on pozve netušila. Zostáva jej dúfať, že to nebude niektorá Slizolinčanka, ako napríklad tá obluda Crabbová. To by jej nespravil. Vedel by dobre, že keby niektorú z nich pozval, ona by išla na revanš s Potterom. V Rokville z neho vytiahne, kto by to mal podľa neho byť. Podobné myšlienky ťažili aj čiernookého Slizolinčana. Chcel by ísť s ňou. Ale čo ak si na večierok bude chcieť zavolať niekoho iného? Potter to asi nebude. Vie, že sa neznesú. To by mu nespravila. Vedome, by mu večierok nekazila. Ale napríklad Remus by to mohol vyhrať. Lily ho má rada a oni dvaja medzi sebou nemajú problém. Bol veľmi prekvapený jeho oporou, keď bola Lily zasa vyčerpaná. Oporou a porozumením, aké by od tohto vlkolaka nikdy nečakal. Nečakal by to od nijakého vlkolaka. Taktiež by nečakal od elfa, že sa stane priateľom čarodejnice, a to konkrétne svetlej ako je Lils. No nič, vytiahne z nej pri pive, kto by bol podľa nej vhodným partnerom. Teraz sa nad tým nebude stresovať. Zajtra je piatok, vyučovanie zvládne, poobede budú cvičiť kúzla a potom už len zaľahnúť a ide sa do Rokvillu. Tešil sa ako už dávno nie. Potter sa rozhodne nepoteší.

Po večery vpadla Lily do preplnenej klubovne. Bola si zaniesť tašku a s povzdychom si sadla na posteľ. Nechcelo sa jej čítať, bude sa venovať Mary alebo niekomu. Stiahla zo seba habit a obliekla si rifle a tričko, na dnes má školy dosť. S týmito myšlienkami sa vrátila späť. Na jej nechuť začula známy rev.

„Hej, ty, Evansova, poď sem.“ Lily pretočila oči až niekam, kde si vidí mozog a v duchu sa pýtala stvoriteľa, ako je možné, že tento Lord nemá základy slušného správania.

„Čo chceš?“ zavrčala na neho, zatiaľ čo cez plece čítala Remusovu prácu z elixírov, ktorú práve písal.

„Je pravda, že si tromfla ufňukanca na elixíroch?“ spýtal sa s iskrami v očiach. Niekto konečne prekonal neomylného elixírového kráľa Snapea. Lily sa zamračila. V očiach jej bolo vidieť vysoký hnev. Jej deštrukčnú časť mágie, väčšinou spiacu pod závojom nebeskej aury cítil aj sám Potter a nevedome sa stiahol v kresle. Podišla bližšie k nemu.

„Áno, vytvorila som dokonalý elixír, James. A keď si nedáš pozor na to, čo rozprávaš a ako rozprávaš, budeš sa musieť obávať všetkého čo ješ alebo piješ.“  Povedala mu hrozivo. Na zvýšenie vážnosti jej slov aj oheň v krbe nemálo zosilnel.

„Len pokoj Evansová, iba som sa pýtal.“ Bránil sa Potter. V tej malej chvíli mal dojem, že sa ich anjel zmenil na démona, ktorý je naozaj schopný naplniť svoju hrozbu. Lily sa otočila na päte a podišla späť k Remusovi.

„Človeče, to je žena. Dračica.“ Šepol James Siriusovi.

„Nechcel by som byť tým, kto ju rozzúri do nepríčetnosti. A niečo mi hovorí, že je možné ju takto naštvať.“ Uškrnul sa Sirius.

„Tu máš chybu Rem.“ Ukázala Lily prstom na riadok v strede práce.

„Tieto prísady spolu takto reagovať nebudú, ani keby si sa pri kotlíku modlil." Povedala mu.

„Ako to, však minulú hodinu, sme ich použili a reagovali presne tak?“ spýtal sa jej a začal hľadať knihu aby sa pozrel, či niečo neprehliadol. 

„Nehľadaj v knihe Remus, ty si to tam nevšimneš.“ Povedala mu so smiechom.

„Akoby nie? Pozri, tu to máš. Tie prísady reagujú takto.“ Ich hádku sledovala celá klubovňa. Lupin, v elixíroch priemerný sa snaží dokázať Slugiho kráľovnej, že sa mýli. Kráľovná, ktorá prekonala dnes svojho kráľa.

„Och Remus, tieto látky spolu tak reagujú za určitých podmienok. Tie však pri tomto elixíre nemáš.“ Povzdychla si Lily ale rozprávala naňho s úsmevom.

„Čo je teraz iné?“ spýtal sa s naddvihnutým obočím. Elixír je vždy rovnaký. Varí sa vo vode a na ohni, pre Morganu, aké podmienky jej nevyhovujú? Má ho variť za splnu? Toho by bol schopný iba veľmi teoreticky. Lily sa začala smiať.

„Vravela som, že to nenájdeš. Minule sme použili mosadzný kotlík, teraz máš aký?“ spýtala sa s leskom v očiach. Nikdy nikomu nepovie všetko na rovinu, nechá ich rozmýšľať a dusiť sa, kým na to neprídu. Pravdou ale ostáva, čo ich takto naučila si pamätajú dodnes a asi budú aj po smrti.

„Cínový?“ zabručal ako medveď.

„Správne a preto tieto prísady sú v tomto elixíre navzájom inertné.“ Zhrnula to.

„Aké?“ spýtala sa jedna spolužiačka s brkom v ruke.

„Inertné Casandra. To znamená, že navzájom nereagujú.“ Vysvetlila pojem.

„Hej Lily, nechcela by si nám dávať prednášky z elixírov?“ spýtal sa jej Sirius. Lily ho obdarila so širokým úsmevom. Už si myslel, že vyhral. Do práce bude písať jej prednášky a známky z práce vyvážia tie z nekvality ich elixíru.

„To nebude nutné Sirius, všetko nájdeš v knihe.“  Odpovedala mu s úškrnom. Dala mu tak jasne najavo, že kedy, komu a s čím pomôže si vyberá ona. Sirius si odfrkol.

„Smola kamoš.“ Volal naňho so smiechom Frank Longbottom.

„Je to teraz dobre?“ spýtal sa Remus Lily a podával jej prácu. Mladá Chrabromilčanka ju chytila, sadla si na operadlo kresla, na ktorom sedel on a čítala.

„Je to celkom dobré a rozhodne tam nemáš chyby.“ Vrátila mu pergamen. Nudné, všeobecné, krátke ale pravdivé.

„Ako by si ma ohodnotila ty?“ spýtal sa jej Remus. Keď už mu pomáha, nech nedostane z toho D. P by bolo geniálne.

„Len daj pozor, aby si nedopadol ako Black zo Slizolinu.“ Smial sa jeden šiestak. Lily vyprskla smiechom.

„Neboj, také hrozné to nie je. Pekné D-čko by si mohol dostať.“ Povedala veselo. Rozhodne je to lepšie hodnotenie ako dostal Regulus. Remus skoro spadol z kresla. D-čko? To sa mu snáď sníva.

„Čo tam, prosím ťa, akože chýba, keď je to za D?“ nechápal. Robil to dve hodiny. Nemôže to byť za D. Potrebuje dobrú známku. Lily má práce napísane za maximálne hodinu a vždy na V. Z elixírov občas P.

„No, je to kratšie ako by malo byť, to je o stupeň nižšie hodnotenie a je to moc všeobecné. Prepísaná kniha nemá veľké hodnotenie. Žiadne vlastné postrehy ani myšlienky...“ rozmýšľala nahlas.

„D-čko.“ Zakončila to. Remus krútil hlavou.

„Nemôžem mať D-čko.“ Pozrel na ňu s tichou prosbou. Lily bodlo pri srdci. Pre niečo tento vlkolak potrebuje dobrú známku. Prečo mu na tom tak záleží, netuší. Možno pre budúce povolanie potrebuje z elixírov slušné hodnotenie. Však ona to z neho vytiahne.

„Prepáš Rem, ale ja nie som profesor, len ti hovorím, čo dostaneš, keď toto odovzdáš zajtra Slugimu.“ Povedala mu ospravedlňujúco.

„Ostaň s klubovni.“ Šepla mu nenápadne keď vstávala a išla si sadnúť k Mary a dievčatám. Remus na ňu pozrel a videl na nej, že mu pomôže ale nechce aby ostatní vedeli, že mu bude prácu diktovať. V očiach mu bolo vidieť vďaku.

O jedenástej večer bola už klubovňa skoro vyprázdnená. Pri krbe hrali iba Remus s Lily šach. Po ostrej výmene názorov zaliezol aj James so Siriusom.

„Konečne.“ Povzdychla si Lily unavene.

„Ber pergamen a ideme na to.“ Do polnoci opravovali Remusovu prácu. Bola dlhšia ako by mala byť, ale Lily povedala, že tú teoretickú časť netreba brať do úvahy.

„Spolieham na tvoju diskrétnosť.“ Povedala mu. Nikdy nediktuje študentom, čo majú písať. Radšej ich navedie, poradí, ale toto spravila prvý krát a snáď aj posledný. Remus na ňu mrkol.

„Dobrú noc, Lily.“ Šepol jej.

„Dobrú aj tebe, Rem.“ Popriala mu a položila mu ruku na rameno.

„Teraz je tá práca oveľa lepšia, nebude to za D.“ povedala a odišla do izby. Horšie ako V nedostane. Tým si je istá.