POTTER, SNAPE, EVANS FUNFICTION

„Vyzeráš hrozne.“ Povedal jej Severus miesto pozdravu, keď vyšla po raňajkách z Veľkej siene. A ako má asi vyzerať po štyroch hodinách spánku? Čítala ešte knihu. V utorok sa jej nedarilo. To však neznamená, že sa tak rýchlo vzdá. Chce sa naučiť ovládať oheň a vietor. Podarilo sa jej vyčarovať slabý vánok. O tom, že by ho mala ovládať, môže zatiaľ iba snívať.

„To ti teda ďakujem.“ Povedala a venovala mu hrozivý pohľad.

„Poobede chceš cvičiť?“ spýtal sa jej. Vyzerala, že by si radšej mala ľahnúť spať.

„O tom nepochybuj.“ Mrkla na neho. Nie je taká sila na zemi, ktorá by jej prekazila cvičiť nové kúzla a to by okrem toho znamenalo vzdať sa prítomnosti Severusa. To určite nie.

„Ideme?“ spýtal sa.

„To by sme mali, aby sme nemeškali na transfiguráciu.“ Povzdychla si Lily. Vôbec sa jej ale nechcelo na hodinu. Bola unavená a začínala sa u nej prejavovať migréna.

„Naozaj si v poriadku?“ spýtal sa jej znepokojene.

„Áno, len ma bolí hlava. Po hodine pôjdem na ošetrovňu po nejaký elixír.“ Povedala a priložila si ruky k spánkom.

„Pôjdem s tebou.“ Povedal pevne. Samú ju nenechá ísť. Lily pretočila očami, ale chápe jeho obavy. Tento rok nepatrí medzi jej šťastný, teda čo sa zdravia týka, skôr katastrofálny. Je na ošetrovni tak často, ako Remus.

„Slečna Evansová, môžete skúsiť transfigurovať stoličku na psa?“ spýtala jej McGonagallová v polovici hodiny. Učivo si mali naštudovať teoreticky a spraviť z neho prácu a prakticky im to ukázala dvakrát. Mali by to zvládnuť, teda aspoň niektorí. Lily v tom nevidela problém. Severus jej dal jednu knihu, ktorú si schoval keď bol malý. Vraj je nečitateľná. Bodaj by bola, keď je v parselčine. Na jej údiv obsahovala vylepšenia kúziel transfigurácie a mágiu živlov. Preto nespala. Šprtala parselčinu.

„Aký by to mal byť pes?“ spýtala sa.

„To nie je podstatné.“ Povedala jej profesorka nahnevane. Mala dojem, že sa chce z toho vykrútiť.

„Dvojhlavého a rúžového, Evansová.“ Vykríkol zozadu Sirius. Lily sa uškrnula.

„Môžem?“ spýtala sa profesorky a pokynula rukou, že by rada transfigurovala stoličku nevychovanca.

„Ale samozrejme.“ Súhlasila zamračená profesorka transfigurácie. Lily podišla k záškodníkom, vytiahla prútik a šepla kúzlo. Parselské kúzla boli oveľa mocnejšie a pre Lily veľmi prirodzené. Pred Blackom vrčal dvojhlavý rúžový pes. Vzrastom to bol skôr menší kôň, ako väčší pes. Profesorka lapala po dychu. Toto by mala problém transfigurovať aj ona. Pettigrew sa zvalil dozadu aj so stoličkou a v triede ostalo ticho, že by bolo počuť aj muchu letieť. Ďalšie mávnutie prútika zmenilo psa na stoličku.

„Môžeš si sadnúť Black. Stolička nehryzie. Snáď.“ Uškrnula sa. Pozrela na profesorku očakávajúc nejaké hodnotenie. Vždy nejaké dala. McGonagallová ale zamyslene zahľadela na svoju študentku. Zdala sa byť akoby duchom mimo.

„Eh, pani profesorka, bolo do dostačujúce?“ spýtala sa slušne. Nevedela, čo by bolo nedostačujúce, ale musela sa spýtať.

„Bolo to viac, ako uspokojivé slečna. Za prácu máte V.“ Povedala a sadla si za katedru. Aké iné hodnotenie mala dať? Kde nabrala zaklínadlo na toho psa? A kde nabrala silu na niečo také? Bude si musieť pohovoriť s riaditeľom. Bála sa, že sa znova vyčerpá a skolabuje. Lily si spokojne sadla vedľa Severusa. Ten na ňu hodil obdivný pohľad zmiešaný s hrdosťou.

Vyučovanie ubehlo ako voda a po obede kráčala smerom k triede, ktorú im pridelila McGonagallová na tento deň.

„Máme asi pol hodinu, kým príde Slughorn a potom hodinu.“ Povedala Severusovi šeptom, keď pozrela na hodiny.

„Aké kúzlo chceš cvičiť?“ spýtal sa šeptom.

„Uchopovacie.“ Povedala mu. Našla ho v tej knihe, ktorú napísal Škorpión. S týmto kúzlom sa dá, akoby pritiahnuť a uchopiť kliadbu a vyslať ju späť na útočníka. Ten väčšinou nemá šancu stihnúť vyčarovať štít.

„A potom ten oheň a vietor.“ Teraz by to malo fungovať. Teda aspoň vyčarovať ho, či ho bude vedieť aj ovládať je druhoradé.

„A čo má vidieť Slughorn?“ spýtal sa.

„Protego“ povedala.

Lily zakrútila prútikom okolo hlavy a vyčarovala protego maxima. Čiernovlasý Slizolinčan do nej vpálil slabú bombardu. Štít bol perfektný. Severus vyčaroval dokonalý protego horibilis a vtedy vstúpil Slughorn.

„Pri Merlinovi. To som ešte nevidel.“ Zalapal po dychu. Mal pravdu. Taký silný štít by nikto od študenta, ktorý nemá ani VČU nečakal. Severus mal, ale veľmi silnú myseľ. Dopomohla mu k tomu aj oklumencia a legilimencia.

„Dobrý deň, pán profesor.“ Pozdravila ho Lily zdvorilo. Severusov štít zablikal a zmizol.

„Pán Snape, ste veľmi nadaný čarodejník.“ Zložil mu poklonu Slughorn a odišiel.

„Výborne.“ Uškrnula sa Lily.

„A môžeme začať.“ Zasmial sa Severus. Lily sa postavila do stredu triedy.

„Pripravená?“ spýtal sa Severus. Lily prikývla. Vyklepla si z rukáva prútik, čo bola tiež súčasť učenia a mávnutím vytvorila vo vzduchu zložitý obrazec.

„Ignis motus concursus gravis“ zvolala a zakrúžila okolo seba. Severus mal čo robiť aby nevykríkol od hrôzy. Lily zmizla v kupole ohňa. Bolo to neskutočné a desivé zároveň. Oheň sa stiahol a Lily stála živá a v poriadku na svojom mieste.

„To bolo neskutočné Lils.“ Vyletel na ňu vzrušene.

„Nič také som nikdy nevidel.“ Zložil jej poklonu. Lily bola potešená, že sa jej toto zložité kúzlo nakoniec podarilo. Nateraz ale začali precvičovať Uchopovacie kúzlo podľa inštrukcií v knihe. Obyčajný Expelliarmus bol na to najvhodnejší. Tam aspoň nehrozilo, že by sa niektorý z nich zranil. Severus ten grif pochopil rýchlejšie ako Lily, čo ale vôbec nevadilo, pretože nakoniec to zvládla aj ona. Spokojná sa postavila do stredu učebne, zatiaľ čo si Severus pozeral stránku v knihe, ktorú nechali otvorenú na jednej z lavíc odsunutých pri stenách učebne.

„Poď.“ Pokynula mu aby prišiel ku nej. Lily si vyklepla prútik, naznačila obrazec a s inkantáciou kúzla im zakrúžila okolo hlavy. Severus s Lily stáli vo vnútri kupoly. Plamene boli zvnútra skôr studené ako horúce. Severus mal pocit akoby stál vnútri sklenenej kupoly, ktorá zvonka horí. Lily privrela oči a plamene začali miznúť.

„Ako si to spravila?“ spýtal sa Severus, keď sa plamene úplne stiahli. Vyčarovala ich s prútikom, ale nevidel žiaden pohyb aby ich nechala zmiznúť.

„No, mysľou.“ Nadvihla obočie. Akoby bolo bežné, nechať kúzla miznúť myšlienkami.

„Dobre, ale čoskoro príde Slughorn a ...“ nestihol jej ani dopovedať a počuli ako sa dvere otvárajú.

„Skončili ste na dnes?“ spýtal sa profesor.

„Ešte tak pol hodinku a pôjdeme.“ Povedala Lily s úsmevom.

„Ukážete mi niečo nové slečna?“ spýtal sa jej zvedavo. Zavrie ho do kupoly, jej napadlo ako prvé. To by ale bolo. V duchu sa smiala.

„Rada,“ usmiala sa.

„Vytiahnite si prútik a pokojne stojte.“ Uškrnul sa Severus. Profesor sa postavil  a prútik držal v postoji, akoby bol pripravený na útok. Lily spravila zvláštny pohyb zápästím a ani nevedel ako a prútik mu vyskočil z ruky a letel smerom k Lily. Tá natiahla ruku a chytila ho.

„To bolo úžasné slečna, mal som dojem, že privolávacie zaklínadlo sa nedá použiť, ak prútik drží v ruke jeho právoplatný majiteľ,“ čudoval sa.

„Ani sa nedá, pán profesor.“ Odpovedala usmievajúc.

„Môžete ešte raz slečna?“ spýtal sa. Lily mu podala prútik. Ani si nevšimol a Severus si vyklepol prútik, spravil tiež ten zvláštny pohyb zápästím a vyriekol odzbrojovacie kúzlo.

„Úžasné.“ Bolo počuť spoza dverí keď sa profesor elixírov vzďaľoval od učebne. Lily so Severusom sa museli smiať. Takého šokovaného ho ešte nevideli.

„Čo keby sme nechali vietor na utorok a skúsili by sme ešte niečo s ohňom, keď si už rozbehnutá?“ spýtal sa jej Severus.

„V poriadku“ prikývla. Opäť vytvorila okolo nich kupolu.

„Si si istý, že je trieda riadne zabezpečená?“ spýtala sa Lily a zahryzla si do pery.

„Čo chceš robiť?“ spýtal sa nervózne Severus. Určite je nehorľavá.

„Odpáliť kupolu.“ Povedala.

„To by som neriskoval.“ Zahryzol si do pery. Ťažko by vysvetľovali ako sa im pri štítoch podarilo vyvaliť ohňom dvere. Lily si povzdychla. Vyskúša to teda inokedy.

Podarilo sa jej ale vyčarovať z ohňa fénixa. Bola so sebou spokojná. Severusovi kúzla s ohňom moc nešli ale na jeho obhajobu, s vodou si rozumie nesmierne dobre.

Do klubovne sa vrátila unavená, ale v dobrej nálade. Išla si do izby odniesť tašku a začala sa hrabať v skrini. Zajtra musí vyzerať čo najlepšie. Zvolila tmavé obtiahnuté nohavice, čierne čižmy a obtiahnuté tričko tmavej modrej farby. Toto oblečenie je veľmi pohodlné a zvýrazňuje jej postavu.

„Perfektné. Ešte jemné líčenie a bude to dokonalé,“ povedala sama sebe.

V klubovni si sadla k Mary a rozprávali sa v podstate o ničom. Dozvedela sa, že ju pozval do Rokvillu Sirius. Neskôr ju vyzval Remus na odvetu v šachu. Snažil sa z nej dostať, kto pozval ju. Všetka námaha bola márna. Bude si musieť počkať. Jeho taktiku odhalila až moc rýchlo. Odhaľovať taktiky a čítať medzi riadkami ju učil Slizolinčan. Má dokonalého učiteľa v tomto smere.  

„Hej, ty, Evansová, ako si to transfigurovala toho psa?“ spýtal sa jej James.

„Prečo? Chceš ho chovať?“ uškrnula sa. Ironické poznámky sa tiež naučila rozdávať veľmi dobre. James zabručal čosi o ženských náladách a ďalej iba ticho stál so založenými rukami a pozoroval hru.

„Šach mat.“ povedala Lily po piatich ťahoch.

„Ako to robíš? Nikdy ma nenecháš spraviť viac ako päť ťahov,“ sťažoval sa Remus. Jediný Chrabromilčan, ktorý ho porazil, bola Lily.

„Keby som ťa nechala robiť viac ťahov, bolo by ťažké poraziť ťa,“ zasmiala sa. O desiatej sa rozlúčila a išla spať. Zajtra musí vyzerať čo najlepšie a dlhý spánok je prvý krok. Spánok ale neprichádzal. Prehadzovala sa na posteli a snažila sa presvedčiť samú seba aby zaspala. Jej mozog mal ale iný názor. Musela rozmýšľať nad udalosťami posledných dní. A aj nad tými nadchádzajúcimi. Potter nebude nadšený, určite si svoju zlosť bude chcieť vyventilovať na Severusovi. Je to proste idiot. Možno jedna poriadna príučka by mu otvorila oči. Alebo by aspoň pochopil, že zapárať do Slizolinčana, nie je najlepší nápad. A toho sa asi obáva najviac. Pomsta od Slizolinčana by nemusela znamenať, že to prežije bez ujmy. Severus ale nie je bezcitný. Aj keď v záchvate zúrivosti by mohol spraviť niečo, čo by ľutoval. A možno ani nie. Kto vie, či by sa netešil z Jamesovho zranenia? S podobnými myšlienkami upadla do nepokojného spánku.

Ráno bola hore už o šiestej. Prezliekla sa a išla na skoré raňajky. Rýchlo do seba nahádzala pečivo a vajíčka a hnala sa do veže. Odchádza sa o desiatej a ona sa musí pripraviť. Severus ju bude čakať vonku. Vo vstupnej hale je vždy plno. Nerada sa tlačila.

Dopriala si horúcu sprchu a použila šampón s vôňou letných kvetov. Cez prázdniny jej povedal, že vonia krásne.Kým jej vyschli vlasy sedela na posteli a čítala si knihu od Škorpióna. Potom sa starostlivo obliekla a vrch vlasov si vypla, aby jej vo vlnách padali cez chrbát k pásu a nemotali sa jej okolo tváre. Zvolila jemné líčenie. Bledý make-up a svetlé zlaté tiene zvýraznili jej farbu očí. Riasenka a tenká čierna linka dodali očiam jas. Jemný ružový púder zasa zvýraznil jej líca a dodal jej tvári príjemný tvar.

„Už iba jemný rúž a bude to dokonalé,“ usmiala sa na seba do zrkadla. Keď sa postavila od svojho stola, spokojná s vlasmi a tvárou, zistila, že má už len dve minúty. Schytila teplý plášť, prehodila ho cez seba a zopla zlatou sponou v tvare sovy. Venovala posledný pohľad svojej postave v zrkadle a pobrala sa dole.

Na nádvorie vošla otvorenou vstupnou bránou s hrdo vztýčenou hlavou. Severus stál s Regulusom pod schodmi a rozprávali sa.

„Lily, ty si nádherná.“ Zatiahla obdivne Mary, ktorá stála s Jamesom a Siriusom vedľa dverí. Očividne čakali na Petra, ktorý pobehuje po klubovni a hľadá svoj prútik. Fakt. Ako nemôže niekto vedieť, kde má prútik? Však je čarodejník, pre Merlina.  

„Ďakujem Mary.“ Poďakovala sa svojej kamarátke. U Jamesa si všimla niečo, čo by sa dalo nazvať ako obdiv, alebo skôr slintanie? Uškrnula sa na neho a vykročila dole schodmi.

Severus sa zhováral s Regulusom o bežných záležitostiach a o dianí v Slizoline, keď si periférne uvedomili, že k ním niekto kráča. Otočili sa smerom ku schodom a obom vyrazilo dych. Išla k nim Lily Evansová, nádherná ako víla. Regulus vzýval vyššie mocnosti, aby ho obdarila úsmevom, chytila a už nikdy nepustila. Severus mal čo robiť, aby získal späť rovnováhu a pozbieral mozog, ktorý sa mu rozsypal niekde pri nohách. Regulusove prosby boli vypočuté aspoň z časti. Lily ho obdarila širokým úsmevom. Mal pocit, že sa roztápa.

„Ahojte.“ Pozdravila ich veselo.

„Wow,“ vypadlo z Regulusa. Dal by si facku. Reakcia hodná dediča rodu Black.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Severus a natiahol k nej ruku.

„Už sa neviem dočkať.“ Povedala s nadšením v hlase a podala mu svoju. Severus ju jemne chytil, dal jej bozk na hánky a zavesil jej ruku do svojho ramena. Pohľadom vyhľadal Pottera a uškrnul sa na neho. Potter menil farby rýchlejšie ako Rokfort učiteľov obrany. Najskôr bol bordový, neskôr bledý a teraz sa mu zdalo, že bol do zelena. Regulus kráčal s nimi až pokiaľ neopustili pozemky školy. Potom sa s nimi rozlúčil a ubezpečil sa, či jeho spoločnosť v troch metlách nebude nevhodná. Lily kráčala vedľa Severusa v úplnom tichu. Vychutnávala si jeho blízkosť. Teraz sa cítila ako kráľovná po boku kráľa. Svojho priateľa upodozrievala, že si jej blízkosť vychutnáva rovnako, ako ona tú jeho. Asi v polovici cesty mala pocit blízkej prítomnosti niekoho ďalšieho. Cítila niečiu mágiu. Niekto ich sledoval a mal v pláne prekliať niekoho z nich. Prudko sa vytrhla Severusovi z ramena a v rýchlej otočke si vyklepla do ruky prútik. Severus stihol otočiť iba hlavou a Lily pomocou uchopovacieho kúzla zachytila lúč červeného kúzla a poslala ho späť na Pottera. Ten nestihol ani mrknúť a letel dozadu, kde pristál chrbtom na tvrdej zemi. Lily so Severusom vykročili k nemu. Po pár krokoch si všimla, že okolo Pottera sa omotali povrazy a visel dolu hlavou. Zastala a pozrela sa na Severusa, ale on to nebol. Tváril sa napoly prekvapene napoly spokojne. To čo videl sa mu pozdávalo. Lily zahliadla, ako sa k Potterovi blíži Regulus s prútikom v ruke a z diaľky pribiehajú na pomoc Jamesovi Sirius, Mary, Pettigrew a Remus.

„Varujem ťa Potter,“ prihovoril sa mu hrozivo Regulus.

„Ak uvidím, že akýmkoľvek spôsobom ubližuješ Lily Evansovej, budeš sa mi zodpovedať a ver mi, že nechceš aby som ti ukázal, že som hodný mena Black.“ Zavrčal. James v jeho očiach videl nekonečnú temnotu. O tom, že by bol schopný použiť aj Cruciatus nepochyboval.

„Tej by som sa nikdy ani nedotkol.“ Zavrčal naňho.

„Potter ty si skutočne idiot. A myslíš, že jej neublížiš, keď vrhneš kliadbu na jej najbližšieho priateľa?“ uškrnul sa a rýchlym mávnutím z neho sňal povrazy a nechal ho spadnúť na chrbát.

„Teraz som bol ešte milý Potter. Toto bolo prvé a posledné varovanie.“ Povedal a odkráčal smerom k Lily.

„Lily si v poriadku?“ spýtal sa jej starostlivým tónom.

„Áno, ďakujem Regulus,“ povedala prekvapene. Regulus sa jej uklonil a vybral sa preč. Po pár krokoch zastal a otočil sa.

„Inak veľmi šikovná kliadba Lily.“ Povedal s úškrnom a pokračoval v ceste.

„Poďme Lils.“ Povedal jemne Severus, zahákol jej ruku naspäť do svojho ramena a vybrali sa smerom do Rokvillu.

„Ako si to vedela?“ spýtal sa jej.

„Čo myslíš?“ nechápala na čo naráža. Toto kúzlo sa naučila včera.

„Ako si vedela, že ide za nami Potter a že vyšle kliadbu.“ Upresnil svoju otázku.

„Sama neviem. Nazvime to radar.“ Zasmiala sa. Ale táto otázka bola na mieste. Nevedela presne ako to vedela. Cítila ho a mala pocit, že aj prívesok sa opäť zahrial. Asi mal predsa len Lindar pravdu a naozaj ju istým spôsobom chráni. Ale zato, Potterovo správanie bolo predvídateľné. Pokiaľ to v tej chvíli nevyhovuje jeho predstavám, nedopraje chvíľu pokoja iným. Je to naozaj arogantný debil.

„James si v poriadku? Čo sa stalo?“ spýtal sa nahnevaný Sirius, keď dobehli k nemu.

„Som v poriadku Tichošľap.“ Povedal mu zamračene a prijal ponúkanú ruku aby mu pomohol na nohy. Takéto poníženie ešte nezažil. To znamená vojnu.

„Povieš mi, čo sa tu do pekla stalo?“ zavrčal naňho Sirius. Všimol si len Lily, ufňukanca a svojho brata. A medzi nimi bol James zavesený vo vzduchu hore nohami, akoby za členok. Dianie predtým však nevidel.

„Išiel som za Lily a tým idiotom. Vyslal naňho kliadbu a ..“ hlas mu zlyhal od hnevu a krútil s hlavou.

„A čo sa stalo potom?“ spýtal sa ho Remus, s tým svojim hlasom večného pokoja.

„Neviem ako to spravila ale akoby prútik Lily odrazil kúzlo späť ale nebolo to ako pri štítoch.“ Hovoril im pobúrene a mračil sa a divil zároveň.

„A čo tam robil môj brat?“ dožadoval sa Sirius. Svojho brata nemal veľmi rád. A nejako mu do toho príbehu nezapadal.

„To neviem ako sa tam zjavil. Ten ma spútal a nejakým kúzlom ma akoby zavesil za členok vo vzduchu.“ Krútil hlavou.

„Čo chcel?“ zavrčal.

„Povedal mi, že ak niekedy ublížim Lily, tak mi dokáže, že je hodný mena Black.“ Vysypal zo seba.

„Celá naša rodina je posadnutá čistou krvou a môj brat sa ti vyhrážal mučením a zabitím kvôli muklorodenej?" nechápal Sírius.

„Vyzerá to tak Tichošľap,“ zasmial sa mu pri pleci Remus.

„Pre tvoje vlastné dobro Paroháč ti odporúčam, v prítomnosti Lily nepoužívať prútik.“ Odporučil mu Sirius.

„Myslíš, že sa tvojho brata bojím?“ spýtal sa povýšenecky.

„Skôr sa bojím toho, čo s tebou Lily narobí, ak to skúsiš.“ Smial sa mu.

Celú cestu do Rokvillu bol James ticho. Slová Regulusa Blacka sa mu vynárali v hlave stále dookola. Sirius s Remusom celú cestu vtipkovali a Peter s Mary sa smiali. On nemal chuť sa smiať. Nemal chuť na nič. Teraz aby sa mal na pozore. Znepriatelil si vplyvného Slizolinčana. To zaváňa problémom a nie malým. Od týchto myšlienok ho vyslobodila návšteva medových labiek. Nakúpili si množstvo sladkostí a James kúpil Lily perník v tvare jednorožca. Večer jej ho dá a ospravedlní sa. Takto by mohol trochu zmierniť napätie medzi nimi. Odprevadili ešte Mary na poštu, kde chcela použiť sovu na zaslanie daru pre svoju krstnú mamu. Cestou z pošty sa zastavili kúpiť si atrament, ktorý mení farby a Mary si kúpila jedno veľmi pekné brko. Peter si kúpil kalamár, z ktorého sa atrament nedá rozliať. Remus sa zasmial. Minulý týždeň si totiž Peter polial práve dokončenú prácu pre Flitwicka. Po dokončení nákupov sa vybrali k trom metlám na ďatelinové pivo.

Pristúpili k baru a objednali si. S fľaškami v ruke sa opierali chrbtom o barový pult a rozhliadali sa po miestnosti. Všade sa to študentmi len tak hemžilo. James si všimol Lily takmer okamžite. Remus, ktorý stál po jeho ľavej ruke si všimol jeho zamračený pohľad. Aj keď to bolo asi slabé slovo. Keby mohol pohľadom zabíjať, tak by Severusa už vynášali von s nohami napred. Peter sa spýtal, či si nepôjdu sadnúť k stolu, vraj vzadu je jeden voľný. James však odmietol o tom diskutovať. Takto mal výnimočne dobrý výhľad.

Lily sa so Severusom usadila k väčšiemu stolu v strede baru. Voľný bol tento a potom jeden vzadu pre štyri osoby. Očakávali, že sa k ním pripojí aj niekto z ich spoločných ‘nedeľných’ priateľov, tak obsadili radšej väčší stôl. Zatiaľ ale sedeli sami. Plášte im viseli na vešiaku. James si všimol ako je Lily starostlivo oblečená. Jej tričko a nohavice dovolili vyniknúť jej perfektnej figúre. Tričko s trošku väčším výstrihom ako je u nej na škole bežné, odhaľuje jej krásnu šiju a jej dekolt príjemne dozdobuje zvláštny prívesok, ktorý si u nej ešte nevšimol. Na jeho obhajobu, dekolt nevystavuje bežne na obdiv. Jemné líčenie s vhodnou kombináciou tieňov dalo vyniknúť žiare jej očí. Dal by celý svoj trezor v Gringottbanke, aby teraz sedel vedľa  nej on a nie ten šprt, ktorý nevie poriadne ani metlu držať. Krásna svieža vôňa jej vlasov dolieha až k nemu. Túži zaboriť svoju tvár do vodopádu jej dlhých červených vlasov. Takto upravené ich ešte nemala. Jemne vypnuté tak aby bolo vidno jej pekne tvarované uši a dlhý krk. Všimol si, že zakrátko sa k nim pridal Regulus. Nemohol si nevšimnúť, že v očiach Regulusa Blacka, je Lily rovnako krásna, ako v jeho vlastných. Regulusov príklad nasledovala aj Jane z Bifľomoru. Ich stôl sa začína zapĺňať Slughornovou elitou, akoby všetci čakali, kto prvý naruší ich súkromie. Pri nich bolo ešte dosť voľného miesta. Ale pre neho sa tam miesto určite nenájde. Skôr by privítali Horského trolla ako jeho. Dvere sa otvorili a do vnútra začal prúdiť svieži vzduch. Ten ho podvedome prinútil pozrieť na nových návštevníkov. Vošiel Frank a Alice. Frank sa tváril spokojne a Alice žiarila ako hviezda na nočnej oblohe. Musel sa usmiať. Frank celý nervózny písal pred týždňom otcovi list a prosil ho o dovolenie požiadať o ruku Alice Fortesque. Otec mu zväzok odobril. Je to dievča z dobrej rodiny. Jej čistá krv nebola podstatná, ale bola uspokojujúca. Včera v klubovni sa priznal, že dnes má v pláne vziať Alice do čajovne a požiadať ju o ruku. Cez Vianočné prázdniny pôjde s otcom k nim a požiada o zvolenie jej otca. Návštevníci pristúpili k stolu Slugiho klubu. Videl ako chalani podávajú Frankovi ruku a Lily objíma plačúcu Alice. Mladá Bystrohlavčanka si prisadla ku nim a Frank sa vybral za ostatnými siedmakmi.

„Čo si taký zamračený, Paroháč?“ spýtal sa Námesačník svojho priateľa. James niečo zavrčal a v očiach mu žiaril hnev až nevraživosť. Remus sa pozrel k stolu, kde sedel objekt jeho záujmu. Skupinka sa očividne dobre bavila a Severus sa opieral bokom o operadlo lavice aby lepšie videl na Lily a držal medzi prstami prameň červených vlasov.

„Už chápem.“ Uškrnul sa Remus.

„Nikdy nepochopíš.“ Krútil hlavou a odpil si z fľaše.

„Nenávidím toho idiota zo žalárov.“ Povedal hrozivo.  

„Máš pravdu. Nikdy nepochopím, ako vedome ničíš sám seba.“ Povedal mu Remus s povzdychom.

„Čo tým chceš povedať?“ zamračil sa James a pozrel do očí svojmu priateľovi.

„Túžiš po spoločnosti Lily Evansovej a robíš všetko pre to, aby ťa neznášala.“ Krútil nad ním hlavou.

„Nechápem, čo robím zle.“ Prebodol ho pohľadom.

„Vieš ja mám Lily naozaj rád a vážim si ju. Má ma rada a rešpektuje ma so všetkým čo ku mne patrí. Ak byť v jej  blízkosti znamená akceptovať jej priateľov, urobím to pre ňu viac, ako len rád. Aj keby to znamenalo akceptovať Severusovu prítomnosť. Je to, to najmenšie čo môžem pre ňu na oplátku spraviť.“ Šplechol mu do tváre, vzal svoje pivo a podišiel k Slugiho elitne. Na Jamesové veľké prekvapenie bol privítaný viac ako ochotne a prisadol si k stolu oproti Severusovi. Lily ho obdarila srdečným úsmevom a Snape sa tváril spokojne. Zdá sa, že jeho táto skupinka cvokov prijala. Zarazili ho slová Námesačníka. Má ho rada so všetkým čo k nemu patrí. Dosť jasne mu tým povedal, že Lily o jeho chlpatom probléme vie. Ani sa tomu moc nedivý. Je inteligentná a všíma si detaily. Vďaka tomu je taká dobrá v elixíroch, čarovaní aj transfigurácii.

Lily vstúpila k trom metlám v spoločnosti Severusa Snapea.

„Dáš si ďatelinové pivo alebo ti prinesiem niečo iné?“ spýtal sa jej, keď si našli stôl.

„Pivo poprosím.“ Povedala mu s úsmevom. Severus sa vrátil s dvoma veľkými napenenými pohármi piva a sadol si vedľa Lily. Štrngli si spolu a napili sa.

„Dúfam, že im budú chutiť.“ Povedala Lily držiac v ruke škatuľu s keksami pre sovy. Tieto boli teraz novinka s príchuťou hrabošov. Severus sa oprel o operadlo lavice pravým bokom aby lepšie videl na nákup na jej nohách.

„Isto budú.“ Usmial sa Severus. O sovy sa stará rovnako ako o svojich priateľov.

„Čo povieš na tú knihu?“ spýtal sa jej a ukázal na novú knihu na jej kolenách. Lily položila škatuľu s keksami vedľa seba a chytila do rúk spomínanú knihu.

„Nemá chybu. Je v nej všetko čo som chcela.“ Usmiala sa a oprela si knihu o svoj hrudník. Bolo na nej vidieť vzrušenie. Nevie sa dočkať, kedy sa z nej bude učiť. Mágia živlov ju zajímala, ale bezprútiková? Ta ju doslova uchvátila.

„Severus, máš nejakú predstavu, s kým by išiel na Slugiho večierok?“ spýtala sa Lily a zahryzla si do spodnej pery. Svoj pohľad smerovala na názov knihy napísaný strieborným ozdobným písmom.

„Iba ak tú predstavu,“ priznal smutne.

„A ty?“ spýtal sa jej. Lily mu pozrela do očí ale z jeho tváre nevedela nič vyčítať.

„Ani len tú predstavu.“ Krútila hlavou.

Dvere sa otvorili a do baru vošiel Potter s doprovodom. Jediný, ktorého v tej skupine nepovažuje za idiota je na počudovanie Remus Lupin, ktorého upodozrieva, že je lykantrop.

„Dnes si mimoriadne krásna, vieš to?“ povedal svojej červenovlasej kamarátke.

„A inokedy nie som?“ ofrkla si.

„Pre mňa si krásna aj vo vreci, to dobre vieš. Dnes tvoju krásu ale obdivujú všetci. Keď sa obzrieš, môžeš to vidieť v ich tvárach.“ Uškrnul sa.

„Prestať, lebo sa budem červenať.“ Povedala mu s úsmevom.

„Však sa už červenáš.“ Uškrnul sa na ňu. Lily sa zasmiala.

„Krásne voniaš Lils. Použila si ten šampón z vôňou kvetov?“ spýtal sa jej a vzal do ruky prameň jej vlasov. Najradšej by zaboril svoju tvár do nich. Najlepšie miesto na to, sa mu na počudovanie, zdal jej krk.  

„Presne ten.“ Povedala a oči jej žiarili.

„Smiem sa pridať?“ spýtal sa ich Regulus, ktorý sa zjavil pri ich stole.

„Samozrejme, len sa posaď.“ Pobádala ho Lily.

„Dáš si pivo?“ spýtal sa ho Severus.

„Už som si objednal, ďakujem.“ Povedal mu Regulus, pozeral na povrch stola a tváril sa nervózne.

„Lily, chcel by som sa ti poďakovať za tvoju pomoc s astrológiou a aj tebe Severus.“ Začal rozprávať a pozrel sa, tu na Severusa, tu na Lily. Mezdi časom madam Rosmerta priniesla spomínané ďatelinové pivo.

„Si spokojný so známkou?“ spýtala sa ho so záujmom. Bola rada, že pomohla.

„Viac ako len spokojný. Za mapu mam V a za prácu P.“ Povedal im a skoro skákal od radosti.

„Ak by si čokoľvek potrebovala povedz mi a ja to spravím viac ako len ochotne.“ V jeho slovách počula vďačnosť i skrytú prosbu. Musel splatiť dlh. Vďačnosť zaväzuje. V jeho hlase sa ale odzrkadľovalo nie len to. Začal ju považovať za dôležitú osobu v jeho živote.

„Ja budem rada, ak nás častejšie poctíš svojou prítomnosťou.“ Usmiala sa na neho. Regulus jej úsmev opätoval a prikývol.  To spraví viac ako len rád. Toto dievča od neho mohlo požadovať čokoľvek. Či už trestanie Slizolinčanov, ktorí sa stavajú na odpor voči nej, alebo vendetu Potterovi. Ale ona si žiada iba jeho prítomnosť. Jeho prítomnosť si cení väčšmi ako jej vlastné pohodlie. Táto vlastnosť rozhodne nie je Slizolinska. Jeho Slizolinskej podstate sa ale takýto priateľ páči a to veľmi.

„Teraz aspoň vieš, že si so mnou nezabila čas.“ Uškrnul sa na krásne dievča.

„Tak by som to nenazvala ani keby si dostal dva krát T.“ povedala takmer chlácholivo. Regulus na ňu nechápavo zodvihol obočie.

„S priateľmi čas nezabíjam ale prežívam.“ Vysvetlila mu jemne. Regulus jej chcel niečo povedať ale sám nevedel čo. Na jeho nesmierne šťastie mu niekto stál za ľavým ramenom

„Ahojte ľudia, máte tu voľné miesto aj pre jednu Bifľomorčanku?“ spýtala sa Jane.

„Sadaj.“ Povedal jej Regulus s úsmevom a pobúchal po mieste po svojej ľavej strane. Jane mu úsmev vrátila a posadila sa.

„Ahojte.“ Pozdravili Mark a Hanrich skoro jednohlasne. Ani nečakali na odpoveď a prisadli si k stolu. Hanrich zaujal miesto vedľa svojej spolužiačky a Mark si sadlo k Lily. Vzal do ruky krabicu s keksami pre sovy, prezrel si informáciu o príchuti a vrátil ju na svoje miesto.

„Máte sa?“ spýtal sa Severus.

„Ujde to.“ Povedal Mark s úškrnom.

„Inak šepká sa, že si odpálila Pottera Lily, je to pravda?“ spýtal sa jej zvedavo Hanrich.

„No musela som.“ Uškrnula sa.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa zvedavo Jane. O tomto zatiaľ nepočula.

„Keď sme išli do Rokvillu, tak si zmyslel, že bude zábavné ak od chrbta vrhne kliadbu na Severusa. Tak som ho odpálila.“ Zašomrala Lily.

„Konečne vie lietať aj bez metly.“ Zasmial sa Regulus. Jane vyprskla smiechom a jej smiech nakazil aj spoločnosť okolo nej. Jej smiech je vysoko nákazlivý.

„Chápete niekto, prečo to vlastne robí?“ spýtala sa Jane. Nenávisť medzi Potterom a Snapeom bola všeobecne známa, nikto však nevedel, odkiaľ pramení.

„Pretože je idiot.“ Vysvetlil svoj názor Severus.

„Jeden z dôvodov je ten, že Severus je Slizolinčan. On považuje Slizolinčanov za zákerných budúcich černokňažníkov, ktorí vedia cítiť iba nenávisť a hlad.“ Krútila Lily hlavou.

„Som Chrabromilčanka a nehanbím sa za to. Som hrdá na vlastnosti, ktoré ako Chrabromilčanka prezentujem, ale to neznamená, že si nevážim alebo považujem za menejcenných študentov z inej fakulty.“ Rozohnila sa.

„Upokoj sa Lils, ja viem, že ťa to štve.“ Povedal jej chlácholivo Severus, hrajúc sa aj naďalej s prameňom jej vlasov.

„Ako sa mám upokojiť? Však sa pozri dookola, všetci po nás zazerajú.“ Povedala mu Lily napoly pobúrene.

„Zazerajú, pretože dnes ti to náramne svedčí.“ Mrkol na ňu Mark. Líca Lily nabrali jemne načervenalý odtieň.

„Aj takto ti to svedčí.“ Mrkol na ňu Regulus.

„Och, vy ste blázni.“ Zhodnotila stav ich mysle.

„A keď už sme pri Potterovi. Tuto Regulus ho povesil dole hlavou.“ Smial sa Severus.

„To je pravda.  Čo si mu vlastne povedal?“ spýtala sa so záujmom Lily. Regulus sa uškrnul.

„Nič zaujímavé. Iba som mu vysvetlil základy slušného správania.“ Povedal a oči sa mu divne leskli. Lily vedela, že mu povedal ešte niečo, ale nemá v úmysle sa im s tým zdôveriť. Pri ich stole sa zrazu zjavili Alice a Frank Longbottom.

„Ahojte ľudkovia, hádajte čo je nové?“ vyhŕkla na nich Alice vzrušene.

„No to vôbec netušíme.“ Uškrnul sa Regulus. Bystrohlavčanka im otrčila ruku, na ktorej sa vynímal prsteň. Jane zalapala po dychu.

„Alice, to je senzačné. Poď sem nech ťa vyobjímam.“ Zvolala šťastne Lily a postavila sa. Jane si utrela slzy a tiež sa postavila. Dievčatá sa objímali a chlapci potriasli Frankovi rukou a pogratulovali mu. Frankovi sa v tvári zračili hrdosť a šťastie, Alice i slzy. Chrabromilský siedmak s nimi prehodil pár slov a odišiel za svojimi spolužiakmi. Alice ostala a prisadla si k nim. Prítomnosť ďalšieho Slizolinčana ju prekvapila. Decká sa ale tvária spokojne, tak to neriešila.

„Čo ste rozoberali?“ spýtala sa Alice. Chcela byť v obraze.

„Nič špeciálne, iba ak lietajúceho Pottera.“ Povedal Severus s náznakom sarkazmu v hlase. Alice sa zasmiala. O tomto incidente bola informovaná.

„A potom tu Lily, dobre, že nedostala záchvat, nad neznášanlivosťou fakúlt.“ Dodal Mark. Skupinka pri stole sa začala chichotať. Len Lily ostala vážna. Chcela niečo povedať, ale vtom pristúpil k ich stolu Remus Lupin.

„Môžem sa k tejto vybranej spoločnosti pridať aj ja?“ spýtal sa slušne. Regulus nebol nadšený a veľmi ho prekvapilo, že Severus nenamietal. Bol predsa len jeden z Potterových priateľov. Lily sa na Lupina usmiala a prikývla mu. Zaujal miesto vedľa Regulusa.

„Čo rozoberáte? Tvárila si sa nejako vážne, Lily.“ Poznamenal, čo si všimol.

„Hovorila som im, že sa mi nepáči, ako sa niektorí jedinci správajú voči iným študentom, pretože sú z inej fakulty.“ Zašomrala.

„Chápem tvoje rozhorčenie Lily, ale s tým nič nenarobíš. Budeš sa to musieť naučiť akceptovať.“ Povedal jej Remus.

„Akceptovať?“ vybuchla Lily a chcela sa postaviť. Zastavila ju Severusova ruka, ktorá pod stolom stisla tu jej.

„Neprestanem sa priateliť so Severusom a Regulusom, lebo sú zo Slizolinu. Takisto ani s Alice a Markom, ktorí sú z Bystrohlavu a Jane a Hanrichom z Bifľomoru. Všetci sú pre mňa až priveľmi dôležití.“ Prskala ako nazúrená šelma. Regulusa zahrialo poznanie, že je pre ňu dôležitý aj on.

„Pokoj Lily, tak som to nemyslel.“ Zasmial sa Remus.

„Ako teda?“ spýtal sa Hanrich s nadvihnutým obočím.

„Myslel som, že sa musí naučiť akceptovať to, že niektorí ľudia a nielen študenti, sú plní predsudkov.“ Odpovedal s pokojom jemu vlastným. Regulus chápavo prikývol. On sám je plný predsudkov. Alebo bol? Nevedel. Vedel však, že pri jednej konkrétnej Chrabromilčanke mu pojem humusáčka až priveľmi vadí. Bodlo ho pri srdci vedomie, že o pár rokov, až opustí bezpečie strednej školy čarodejníckej, ju ľudia s predsudkami budú považovať za nehodnú a budú ju chcieť odstrániť. Dúfal však, že nájde niekde bezpečný úkryt.

„Ja viem Remus ale trápi ma to.“ Povedala porazenecky a oprela sa do operadla lavice. Zovretie Severusovej ruky povolilo no ostala stále na tej jej. V duchu vzývala vyššie bytosti, aby ju nestiahol. Pocítila nádej no aj smútok, že s najväčšou pravdepodobnosťou je márna. Bola ako jeho sestra, ktorú miluje a chráni ju. Neverila, že by sa jeho pohľad na ňu mohol zmeniť. To však neznamená, že sa o to nebude pokúšať. Dnes sa vyšvihla práve kvôli tomu.

„Zajtra máte zasa plánované zasadnutie géniov?“ spýtal sa Regulus.

„Áno doobeda, prečo?“ odpovedal Hanrich.

„Len či by som sa mohol poobede pripojiť?“ odpoveď otočil na otázkou.

„Ak nebudem s tebou zasa tri hodiny rysovať, tak určite.“ Odpovedal mu ironicky Severus. Remus sa zasmial. Mal v čerstvej pamäti ako Lily ohodnotila jeho prácu.

„Ty sa nesmej. Si v elixíroch rovnako stratený ako Regulus medzi hviezdami.“ Napomenula ho Lily so smiechom.

„Čo ti mám na to povedať? Si pre nás nenahraditeľná.“ Odpovedal jej úprimne Remus.

„Dokonale ma vie nahradiť pár kníh v knižnici.“ Odpovedala mu ironicky.

„Dovolím si nesúhlasiť.“ Zamiešal sa Severus.

„Severus má v tomto moju podporu. Knihy nám síce dajú poznatky, ale druhý pohľad na ne a logické argumenty k tomu, nám žiadne pergameny viazané v koži nedajú.“ Povedal jej Bifľomorčan.

„A okrem toho ťa máme radi.“ Dodal Mark. Lily sa cítila šťastná. Táto zvláštna skupina ľudí ju má skutočne rada. Nestretávajú sa pretože ich viaže spoločné učivo, ale preto, že ich spája priateľstvo.

„No, máš to blbé Evansová, nás sa už nezbavíš.“ Povedal jej Regulus a uškrnul sa.

„Skutočne smutné.“ Zasmiala sa. Hanrich a Mark vstali.

„Ľudia, bolo nám s vami fajn, ale o chvíľu bude čas návratu do školy.“ Povedal Mark.

„Už?“ vytreštila Jane oči.

„Veru. Máte pravdu.“ Povedal Regulus keď sa pozrel na hodiny pri bare. Pohľadom zavadil o Pottera a jeho verných poskokov pri bare. Jeho brat sa očividne dobre zabáva s jednou Chrabromilčankou. Kto vie, ako dlho im to vydrží? Asi ako vždy. Týždeň po spoločne strávenej noci sa rozídu. Potter sa tvári akoby prehltol dvojitú dávku Kostrorastu. Len aby ho po zápase Chrabromil-Slizolin nepotreboval. Tento rok je stíhačom Slizolinskeho týmu. Kto vie, komu bude fandiť Lily?

Skupinka sa rozpustila aby sa ešte na chvíľu mohli pozdraviť a porozprávať so spolužiakmi. Lily a Severus ostali opäť sami.

Remus sa vrátil k priateľom. Peter tam už nebol, Sirius sa smial s Mary na nejakom vtipe a James vyzeral, že čochvíľa vybuchne.

„Pokojne Paroháč. Ak ešte pritlačíš, tak ten pohár praskne.“ Pripomenul mu Námesačník. James niečo nezrozumiteľne zavrčal a s buchnutím položil prázdny pohár na pult. Keď Remus stál vedľa neho mohol si všimnúť, to čo dovtedy nevidel. A bol to dôvod Paroháčovho nekonečného hnevu. Videl ako má Severus položenú ruku na ruke jeho priateľky. V duchu sa usmial a zamračil zároveň. Vedel ako šťastne sa práve teraz musí Lily cítiť a prial jej to. Ale na druhú stranu aj James bol jeho priateľ. Nebral dobre, že sa trápi. Vedel však, že ak sa vzťah Lily a Severusa neposunie, budú sa trápiť traja. Miešať sa niekomu do vzťahu, ale môže byť nebezpečné a ľahko sa to môže obrátiť proti nemu. Bude musieť ostať v tomto trojuholníku, ako tichý pozorovateľ, prizerajúci sa na trápenie svojich priateľov.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Remus pripomínajúc tak, že sa blíži čas návratu.

„Vy choďte.“ Povedal James zamračene. Niečo mal v pláne. Remus len dúfal, že sa nepokúsi prekliať Severusa. Ráno to dopadlo dobre, ale či by to dopadlo rovnako dobre aj teraz, mal pochybnosti.

„Kašli na to Paroháč.“ Chytil ho Sirius za plece. On najlepšie vedel, čoho je nositeľ mena Black schopný. James sa netváril už nahnevane, ale zlomene a nechal sa vyviesť z baru a zamierili do školy.

Lily kráčala do školy zavesená do Severusovho ramena. Kráčali ticho a pomaly. Lily si vychutnávala každý spoločný krok.

„Lily?“ prerušil ticho Severus.

„Hm?“ reagovala Lily, čím mu dala najavo, že ho počúva.

„Rozmýšľala si už nad Slughornovým večierkom?“ spýtal sa jej pokojným hlasom a znova naviazal na nedokončený rozhovor v Troch metlách. To, že ho zvnútra zožierala nervozita, nedal najavo.

„Vieš, že aj áno.“ Odpovedala mu s úsmevom.

„Máš predstavu s kým by si chcela ísť?“ vyzvedal.

„Áno ale neviem, či by to bolo možné alebo reálne.“ Odpovedala mu. Podľa neho by bolo nereálne iba ak by chcela prísť v spoločnosti Lindara alebo vlkolaka. Možno chcela pozvať Lupina. Pocítil príval hnevu, ktorý vzbudila žiarlivosť.

„A ty?“ spýtala sa ho.

„Mám predstavu, koho by som pozval viac než rád.“ Povedal jej. Lily sa chcelo plakať. Nikdy nebude jej. Tajne túži po nejakom dievčati. Je to v prvom rade Slizolinčan. Musí myslieť na to, že po škole nebude bezpečné žiť s muklorodenou a tobôž nie mať s ňou rodinu.

„A pozval si ju?“ vypadlo z nej.

„Nie.“ Odpovedal.

„Prečo nie?“ zaujímala sa. Severus pokrútil hlavou.

„Mal by si to spraviť.“ Poradila mu. Aspoň bude vedieť, kto jej zničí budúcnosť.

„Myslíš? Čo ak nebude chcieť ísť s niekým ako ja?“ zveril sa jej so svojimi obavami.

„No to sa nedozvieš, pokiaľ sa nespýtaš. Aspoň sa zbavíš obáv.“ Povedala mu láskavo. A možno príde o najlepšiu priateľku ak ho odmietne. To mu za to nestojí. Musí ísť na to inak.

„Veď ma poznáš.“ Povedal jej veselo. To má pravdu, pozná ho pridobre.

„Tak poďme spolu, čo ty na to?“ nadhodil. Lily vytreštila oči. Ona bola spokojná, ale takto to nechcela. Chcela aby ju pozval, pretože mu na nej záleží a nie preto, lebo sa bojí niekoho pozvať. Cítila sa ako plášť odložený kdesi v kúte na vešiaku a vždy keď to bude potrebné, siahne po ňom. Severus vycítil jej myšlienky a v duchu si vynadal. Nevedel, že sa jej dotkne. Zastal a chytil ju za ruku, čím sa otočila tvárou k nemu.

„Lily. Dnes mi bolo s tebou veľmi dobre. Pri tebe mi je vždy veľmi dobre. Len som sa obával, že na Slaghornov večierok budeš chcieť ísť s niekým iným. Predsa len to nie je posedenie pri ďatelinovom pive.“ Povedal nervózne. Takto sa priznal, že mal v pláne pozvať ju.

„Pôjdem s tebou rada.“ Povedala mu stále trošku smutne. Vedel však, že to myslí úprimne. Vídal svoju priateľku smutne zamyslenú častejšie ako by sa mu pozdávalo. Najčastejšie to mohol zazrieť vo Veľkej sieni, keď jedla. Často krát sa s jedlom iba hrala a zamyslene ho posúvala po tanieri. Nevedel ale, čo bolo príčinou tohto stavu. Možností bolo mnoho. Napríklad lord Voldemort. To bolo dokonca pravdepodobné. Sama kvôli nemu, vyjadrila obavy o svoju budúcnosť. Toto mu hovorila jeho logická časť mysle. Tá druhá mu stále pretláčala na popredie možnosť, že sa ľahko môže jednať o niektorého študenta, ku ktorému prechováva neopätované sympatie. 

„Lily môžem sa ťa niečo spýtať?“ začal znovu konverzáciu, kým ešte nie sú v areály školy.

„Dobre vieš, že môžeš. Nemám pred tebou tajnosti.“ Pripomenula mu holý fakt. Až na priateľstvo s elfom a znalosť parselčiny. Pravdou ale je, že ak by sa jej priamo na niečo z toho spýtal, neklamala by mu. Ale ako mal predpokladať, že sa spriatelí s temnou bytosťou? Hlavne ona. Čistá ako lupeň biele ľalie. Ale kto iný by túžil po takom priateľstve? Kto by si ich vážil? Jedine ona. A určite by ho nenapadlo spýtať sa Chrabromilčanky ako ona, či len tak náhodou, nie je parselanka.

„Spomínala si, že chceš mať rodinu.“ Pripomenul jej rozhovor pri jazere. Lily prikývla. Bola to pravda a nebolo na tom ani nič divné.

„Chcela by si mať deti?“ spýtal sa. Asi áno, ak túži po rodine. On ale chcel vedieť akú veľkú rodinu si vysnívala.

„Isteže, dve, možno tri.“ Usmiala sa.

„Určite by som chcela syna a dcéru.“ Zasnívala sa.

„Chlapca, ktorý by bol kópiou svojho otca, ale mohol by mať niečo aj po mne.“ Uvažovala a jemne pokrčila nos.

„Dúfam, že to budú oči.“ Smial sa Severus.

„Ako by sa mali volať?“ zaujímal sa.

„No to netuším. Určite aj slovo ich otca bude mať váhu.“ Zamyslela sa.

„Ale páči sa mi meno Cornelius a Evelyn.“ Priznala sa.

„Cornelius je dobré, to si presaď.“ Poradil jej. Lily sa v duchu zasmiala. Dobre, ak raz budú mať deti, presadí si dohodnuté meno. Nevedela si predstaviť po svojom boku iného muža. Buď bude s ním alebo so žiadnym. V tomto mala jasno už teraz.

Po vstupe do školy spolu zamierili do Veľkej siene na večeru a potom sa obaja pobrali do svojich klubovni. Lily cez klubovňu iba preletela a zamierila do kúpeľne. Dopriala si rýchlu sprchu, prezliekla sa do niečo pohodlnejšieho a vrátila sa do klubovne. Bola zvedavá ako sa páčilo Mary. Ona by asi nebola nadšená, keby mala deň stráviť s Jamesom a Siriusom. Bohato jej stačí tých pár málo hodín v klubovni a na vyučovaní. Po návrate do klubovne si všimla, že to tam žije vzrušením, nevedela ale odkiaľ pramení. Oči jej padli na skupinku pri oznamovacej tabuli. Ak sa deje čokoľvek, tam nájde odpoveď. Pristúpila teda k tabuli, na ktorej visel nový oznam.

Klub duelantov.

Každý študent tretieho ročníka a viac, má možnosť navštevovať Klub duelantov. Prvé stretnutie bude v stredu. Ďalšie dni budú spresnené, podľa počtu študentov, zapísaných do klubu.

McGonagallová

Zaujímavé. Možno sa jej argumenty nakoniec Dumbledorea dotkli. Potter sa zapíše určite. O tom by sa nehádala. Musel byť v centre diania a Severus si nenechá ujsť príležitosť, nakopnúť ho do ... no tam.

„Prihlásiš sa?“ spýtal sa jej Sirius, ktorý stál za jej chrbtom. Vedela, že je to on. Podvedome vedela aj to, kedy kráčal smerom ku nej, aj keď mu stála chrbtom.

„Ešte neviem Sirius. Ak sa mi to nebude prekrývať, tak áno.“ Odpovedala mu po pravde a vykročila smerom k internátom. On začal rozhovor v príjemnom duchu, nemala dôvod byť nepríjemná. A ani na nejaké doťahovanie nemala náladu. Teší sa na novú knihu. V internáte ju na posteli čakalo sladké prekvapenie s krátkym odkazom ‘Prepáč‘. Jemne pohladila cukrovou polevou vyzdobeného zázračného tvora po chrbte a položila ho na nočný stolík. Teraz dokonale uvoľnená a v dobrej nálade sa usadila na posteľ, chrbtom sa oprela o jej čelo a začítala sa do úvodnej kapitoly novej knihy.

Severus sa po večery vrátil do svojej izby, prezliekol sa a zamieril do klubovne. Na jeho prekvapenie videl Regulusa stáť pri krbe a pozerať do plameňov. Stál vzpriamene s rukami za chrbtom. Neďaleko stála skupina zamračených Slizolinčanov.

„Už som sa rozhodol a myslím, že som sa vyjadril dosť jasne!“ uprel na nich chladný pohľad. Slizolinčania čosi zavrčali, otočili sa na päte a s treskotom zatvárali dvere na izbách. Klubovňa sa vyprázdnila ale vzduch naplnený emóciami ostal.

„Čo sa tu, pre Morganu, dialo?“ spýtal sa Severus znepokojene.

„Nič, čo by ťa malo znepokojovať.“ Odpovedal mu Regulus s úškrnom. Jeho pohľad, ale ostal stále temný. Nech sa dialo čokoľvek presadil si to svojím postavením. Bol nositeľom mena Black a bol potomok najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu. V Slizolinskej hierarchií bol momentálne najvyššie. Severus, ako polovičný mal iba to šťastie, že jeho starý otec, Sylvester Prince, bol dobrý priateľ s Orionom Blackom. Toho by si nikto nechcel znepriateliť. Bolo bezpečnejšie uraziť hypogrifa ako Blacka.

„Ale posaď sa, prosím ťa. Chcel by som sa s tebou porozprávať.“ Povedal mu priateľským tónom. Jeho oči neboli už ako ľad. Severus vedel, že ich rozhovor bude ako rozhovor dvoch priateľov.

„Čo máš na srdci?“ spýtal sa ho, keď vpadol do jedného kresla pri krbe.

„Dokedy to chceš naťahovať?“ spýtal sa ho na rovinu.

„Nechápem.“ Priznal začudovane.

„Myslím teba a Evansovú. Nie som ani slepý a ani idiot.“ Povedal mu s úškrnom. 

„Čo mám, podľa teba robiť?“ požiadal ho o radu.

„Pre Merlina, Severus, ste spolu každý deň. To je také ťažké, keď ste sami ju pobozkať?“ spýtal sa napoly pobúrene napoly pobavene. Severus Snape, ktorý nemal minulý rok problém privítať vo svojej posteli pár dobre vyzerajúcich Slizolinčaniek, sa hanbí pri Chrabromilčanke. Toto by vedeli pochopiť jedine ak v Bifľomore. 

„Keby to bolo také ľahké, už by som to dávno spravil.“ Krútil hlavou Severus.

„Ako vidím, ty máš vo svojich citoch jasno. V čom je teda problém?“ zaujímal sa. Naozaj ho zaujímalo prečo sa jeho priateľ dobrovoľne týra.

„Vzájomné postavenie a som ako jej brat.“ Povedal mu smutne a zahľadel sa do plameňov.

„Po mnohých rokoch priateľstva sa často stáva, že priateľ sa stane súrodencom, aj keď nepokrvným.“ Súhlasil s ním.

„Povedz mi ale, je ti aj ona ako sestra?“ spýtal sa.

„Dobre vieš, že nie.“ Odpovedal tlmene.

„A odkiaľ berieš istotu, že ty si ako jej brat?“ podpichol ho.

„Sú dve možnosti, buď som alebo nie som.“ Vysvetľoval mu.

„Ak som ako jej brat a priznám svoje city, stratím ju. Už nikdy to nebude také ako doteraz. Bude sa mi vyhýbať. Poznám ju.“ Povedal mu utrápene.

„Takže sa budeš trápiť buď tým, že ťa odmietne alebo tým, že by si ju mohol mať, keby si sa priznal. Správne?“ uisťoval sa Regulus.

„Je mi až priveľmi vzácna na to, aby som to skazil.“ Priznal sa a prehrabol si rukou vlasy.

„Plne ťa chápem Severus. Lily Evansovú, som doteraz bral ako humusáčku, ktorá sa nejakým záhadným spôsobom, spriatelila so Slizolinčanom.“ Severus sa naňho zamračil a skoro vybuchol. Toto označenie dokázal zniesť iba v prípade, ak sa nespájalo s Lily. Regulus mu ale naznačil, že ešte neskončil.

„Až tento rok som sa ocitol v jej prítomnosti a môžem povedať, že to už úplne chápem.“ Povedal priateľsky.

„Lily je veľmi zvláštne dievča. Každému je plne otvorená a predsa mám pocit, že o nej nikto nič nevie.“ Zasmial sa.

„Každého, koho sa na ňu spýtaš ti povie aká je Lily Evansová, ale nikto ti nepovie viac ako pár základných vlastností.“ Doplnil jeho úvahu so smiechom.

„Máš pravdu Severus. Dúfam, že jedného dňa mi dovolí zistiť, čo sa v nej skrýva.“ Usmial sa.

„Vieš priateľu, mám ju rád.“ Priznal skoro šeptom.

„Pred dvomi minútami, si ju označil ako humusáčku.“ Pripomenul mu ironicky.

„Tento pojem používam pre všetkých muklorodených. Tento rok mi však pri Evansovej doslovne vadí. Neviem, čím to je, ale ona je iná. Tá žiara okolo nej, je priam nadpozemská.“ Zamyslel sa Regulus.

„Je ako potomok anjela, však?“ spýtal sa ho Severus.

„Konečne vieme zaradiť jej podstatu. Otázkou pre mňa stále je, ako sa sem dostala a čo tu vlastne robí.“ Zasmial sa Regulus.

„Inak čítal si oznam na tabuli?“ spýtal sa znenazdania.

„Nie. Niečo zaujímavé?“ zaujímal sa. Nechcelo sa mu vstávať z kresla, kvôli zdrapu pergamenu.

„Otvorili Klub duelantov. Zápis je v stredu.“ Uškrnul sa Regulus. Severusovi zažiarili oči.

„To znie veľmi dobre.“ Uškrnul sa.

„Určite ťa teší, že budeš môcť beztrestne vrhať kliadby na Pottera.“ Uškrnul sa.

„Myslím však, že ak je dosť inteligentný, on už po tebe žiadnu vrhať nebude.“ Dodal a v očiach sa mu divoko zaiskrilo.

„Prečo si to spravil“ zaujímal sa. Nebolo treba viac vysvetľovať. Obaja vedeli na čo naráža.

„Toto bude potrebné viac vysvetliť. Pár viet ti neobjasní, v akej situácii som sa ocitol.“ Začal rozprávať. Severus odrhol oči od plameňov a zdvihol obočie.

„Cez leto navštívil môjho otca strýko Sylvester a náramne sa obaja zabávali na mojich známkach z astrolómie a elixírov.“ Zamračil sa. O tomto Severus vedel. Starý otec ho poveril, nech na jeho známky dozrie. Aspoň na tie z elixírov.

„Zaprisahal som sa, že budúce leto im už nedám takúto príležitosť.“ Povzdychol si a prešiel si rukou cez vlasy.

„Rozhodol som sa, nejakým spôsobom, dostať sa do tvojej blízkosti a získať od teba pomoc. Jediná možnosť ako sa s tebou cez deň stretnúť ale bola, odchytiť ťa v knižnici.“ Uškrnul sa.

„Bol som taký odhodlaný, že som bol ochotný akceptovať pri sebe aj prítomnosť humusáčky. A ako ma medzi vami prijala a jej osobnosť, zmenili môj pohľad na ňu. Ja to sám neviem pomenovať, ako a čo som pri nej vtedy cítil.“ Krútil hlavou.

„Ostal ale fakt, že odvtedy som túžil po jej prítomnosti.“ Priznal sa.

„Bolo to akoby si bol obalený v ľade a ona bola letné slnko.“ Povedal mu Severus s neprítomným pohľadom. Regulus prikývol.

„Vystihol si to presne Severus. Keď sme išli dnes do Rokvillu, všimol som si, ako každý dnes obdivuje jej krásu. Obliekla a upravila sa starostlivo, čo mi prezradilo, že sa na dnešný výlet tešila. Keď ste odchádzali, započul som ako Potter niečo odvrkol môjmu bratovi. Nenávistný pohľad na vaše chrbty mi stačil a nepotreboval som vedieť, o čom sa rozprávali. Rozhodol som sa sledovať ho. Zakrádal sa sám popri stromoch a sledoval vás. Nebolo pre mňa ťažké odhaliť ho.“ Chmúrne sa usmial. To Slizolinčania vedeli veľmi dobre. V zakrádaní boli ako šelmy na love.

„Keď som videl ako na vás vrhol kliadbu a Lily ju odrazila smerom naňho, stúpol mi tlak a myseľ mi obalil ľad. V tej chvíli som sa obával o svoju príčetnosť a aj bezúhonnosť. Toto nemal spraviť. Lily sa tešila a toto bola jedna z mála príležitostí, aby sa trochu uvoľnila. Však celé dni máte nosy v knihách.“ Krútil hlavou.

„Na poslednú chvíľu som sa spamätal a miesto cruciatusu som ho zviazal a povesil. Inak šikovná kliadba, Severus.“ Mrkol naňho. Severus sa zachechtal.

„Pristúpil som k nemu, stále v pokušení predsa ho len trošku, heh, prevychovať. Videl som však, že sa blížite a nedopustil by som aby sa Lily na niečo také musela pozerať. Proste som nemohol.“ Priznal sa.

„Tak som mu povedal, že ak ešte raz uvidím alebo zistím, že ju akýmkoľvek spôsobom bude trápiť, dokážem mu, že som hodný mena Black.“ Uškrnul sa.

„Som si istý, že cieľom jeho kliadby som mal byť ja a nie Lily.“ Poopravil jeho tvrdenie.

„A nie je to jedno?“ zasmial sa Regulus.

„Ona išla s tebou. Rozhodne by jej na nálade nepridalo, keby si schytal kliadbu a ešte zbabelo od chrbta. Môže sa hanbiť. A vraj Chrabromilčan.“ Odpľul si Regulus. Severus sa uškrnul.

„Dnes som sa chcel ale presvedčiť o jej postoji voči mne. V knižnici ma mohla akceptovať, pretože som tvoj priateľ a ja som chcel vedieť, či ma považuje za hodného, narušiť vám rande.“ Povedal pobavene.

„Rande by som to nenazýval.“ Poopravil ho Severus.

„V tom prípade si v Slizoline jediný, kto to tak nenazýva.“ Ozrejmil mu situáciu.

„Z toho bude ešte malér.“ Zahryzol si Severus do dolnej pery a pošúchal si ruky o stehná. Boli ochotní akceptovať, že sa s ňou stretáva v knižnici a ťaží z toho dobré známky. Rande by sa im nepáčilo, veľmi jemne povedané.

„O to sa neboj Severus. Meno Black má silné slovo všade v čarodejníckom Anglicku, vrátane Slizolinskej klubovne.“ Pripomenul mu.

„Do tejto záležitosti zasahovať nebudú, máš moje slovo.“ Povedal mu.

„Mám to chápať tak, že od nich nemusím čakať hrozbu ani ja a ani Lily, ale zároveň ma zavrhli?“ uisťoval sa.

„Presne tak priateľu. A budeme musieť vymyslieť ako z tejto kaše von. Nateraz som im povedal, že je to súčasť plánu a nemajú zasahovať. Oni budú čakať a pozorne sledovať Severus, niečo musíme vymyslieť.“ Zahryzol si do pery Regulus. Vymyslieť. To sa celkom ľahko povie ale realizácia bude dosť obtiažna.

„Nejaký nápad?“ spýtal sa ho Severus s nadvihnutým obočím.

„Do VČÚ máme čas niečo vymyslieť. Vedia, že je pre teba nesmierne dôležité, mať 10 VČÚ.“ Zatiahol ironicky.

„Potom ale budú čakať na to, že sa prejavíš. Ak to nespravíš, priprav sa na peklo.“ Pripomenul.

„V poriadku. Po VČÚ niečo vymyslíme.“ Uškrnul sa Severus a pobral sa na odchod do svojej izby. Pri dverách do internátov ho ale zastavil Regulusov hlas.

„Vieš, čo by ťa zachránilo?“ pripomenul mu otázkou.

„To nespravím!“ zavrčal na neho. Verejne by ju humusáčkou nenazval.

„Ani keby vedela, prečo to musíš spraviť?“ Divadlo by mohli zvládnuť zahrať.

„V takom prípade by to pochopila, ale určite by ju to ranilo aspoň trošku. A Lily nie je dobrá herečka.“ Krútil hlavou.

„V poriadku, to beriem.“ Povedal zmierlivo Regulus. Slizolinčanov by sa jej nemuselo podariť oklamať a bol by z toho malér. Severus si povzdychol a pokračoval do svojej izby. Majú ale aspoň dostatok času na stratégiu. Možno sa nakoniec veci vyvinú tak, že nebude potrebné zasahovať. Zatiaľ je dôležité udržať Lily mimo prútikov pomstychtivých Slizolinčanov.